15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja si dovolím bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, on tu už nejaké tie týždne leží v parlamente, preto teda začnem tým, že áno, tam bola účinnosť od 1. 7., takže, samozrejme, ak by sme sa dostali do druhého čítania, tak sa účinnosť, samozrejme, musí primerane upraviť.
Ale teda poďme k podstate, k podstate. Čo sa týka cien benzínu a nafty, v nedávnom období znovu atakovali veľmi-veľmi vysoké úrovne. Pamätáme si aj vyjadrenia vtedajšej opozície, ako veľmi by s tými cenami zatočili a že teda by, samozrejme, zabezpečili, aby ľudia mohli tankovať lacnejšie, a teda aby sa takto pomohlo ľuďom. No, nejak nevidíme v tejto, v tejto veci žiadnu aktivitu zo strany koalície, tak preto vlastne je tu tento návrh a bude aj ďalší, ktorý vlastne dáva možnosť to, čo samotná vládna koalícia sľubovala občanom, aby sa znížili ceny benzínu a nafty.
Áno, ja poviem, že ak sa pozrieme teraz na ceny, tak je tam trošku prehup, tie ceny prestali rásť, dokonca aj klesli, ale vieme, že to sa hýbe, predpoklad je, že počas letnej sezóny a potom zasa aj, samozrejme, na jeseň, keď už je aj vykurovacia sezóna a tieto veci, tie ceny zasa jednoducho pôjdu hore. Čiže jedna vec je, bolo by dobré si dostáť sľubom a zabezpečiť rozumnejšie, teda nižšie ceny palív pre občanov, ale zároveň to má, samozrejme, ešte jednu rovinu. Proste vždy sa snažím predkladať návrhy zákonov také, aby dávali zmysel, aby buď pomohli, alebo minimálne nezaťažovali verejné financie. Čiže je tu ešte táto rovina. Sme malá krajina, máme susedov a tá realita je, že pri tých cenách, ktoré sú najvyššie vo V4, dokonca ešte aj v Rakúsku sú nižšie ceny palív ako na Slovensku, a polovica Slovenska je v dostupnosti, žije v dostupnosti asi cca 50 kilometrov od hraníc, takže tá cezhraničná turistika nie je len za nákupom potravín, ale napríklad aj za nákupom benzínu a nafty je výrazná.
Prejavuje sa to dokonca, aj keď pozeráme údaje štatistické, ako sa vyvíja maloobchodný predaj, tak v podstate je tam jasne vidieť prepad predaja alebo teda výkonov čerpacích staníc, z čoho sa to teda určuje, a je vidieť, že predaj či benzínu, či nafty je výrazne nižší ako vlani. Čiže jednoducho aj tieto údaje potvrdzujú to, že občania chodia tankovať do prihraničných oblastí zahraničia.
Samozrejme, tá miera závisí od toho, aké tie aktuálne ceny sú. Čím sú vyššie ceny, tak ten rozdiel je proste, samozrejme, aj v tom absolútnom čísle vyšší. Ak sú trošku nižšie, tak proste je nižší, ale stále tam je. To znamená, tá druhá rovina, prečo tento návrh predkladám, je, aby sme otočili tento trend, aby všetci občania kupovali tuná na Slovensku palivá, pretože ak kupujú v zahraničí, tak jednoducho vláda prichádza, alebo verejné financie prichádzajú o kompletný výnos dane, spotrebnej dane, takisto kompletný výnos dane z pridanej hodnoty a pri benzíne je zrovna podiel týchto platieb štátu viac ako 60 %. To znamená, každý jeden človek, ktorý natankuje v Poľsku, v Maďarsku, Česku, v Rakúsku, už kdekoľvek, jednoducho odniesol veľa financií do zahraničia a jednoducho potom chýbajú tuná.
Takže tá vec je, aby sa ľuďom neoplatilo kupovať v zahraničí. Tie ceny naše by mali byť nastavené, my by sme mali byť na úrovni alebo ideálne najnižšia krajina V4, čo sa týka cien.
Je tam ešte aj ďalší bonus, sme malá krajina, ľudia vedia, aké sú tie ceny. Proste prechádzajúci, tranzitujúci, či už teda nákladná doprava, alebo aj osobná, natankujú pred jednými hranicami, prejdú malé Slovensko, natankujú za ďalšími hranicami, a zasa je výnos pre Slovensko nulový. Takže ak by sa znížili ceny, či už teda, ako v tomto návrhu zákona navrhujeme, znížením dépeháčky, tak sa ešte stane aj to, že zahraniční občania, či už tranzitujúci, alebo opačne, žijúci v pohraničí našich susedných krajín by mohli ísť tankovať na Slovensko a na takomto rozsahu by ten výnos štátu mohol byť dokonca aj vyšší.
Samozrejme, navrhujeme to na, alebo navrhujem to na ohraničené obdobie, takisto vždy ctím to, že zákon má vzniknúť a má mať, má mať aj nejakú sunset klauzulu, to znamená, má skončiť a ak sa teda, samozrejme, zistí, že bol významný, bol prínosný, tak, samozrejme, dá sa znovu schváliť, respektíve predĺžiť jeho účinnosť. Takže aj toto je v tomto návrhu zakotvené, že to navrhujeme v tomto momente na jeden a pol roka.
Čo sa týka sadzby 8 %, áno, je tam určitý rozpor s únijnými pravidlami, ale je to možné, dočasne sa to urobiť dá. Je to dočasné a máme aj príklad, toto isté urobilo Poľsko, ktorí tiež znížili sadzbu dane z pridanej hodnoty na palivá na 8 %, takže aj z tohto pohľadu je to možné. Vie to byť, samozrejme, je hlavne na rozhodnutí aj vládnej koalície, či by si vedela predstaviť a podporila tento návrh zákona.
Každopádne ja prosím celé, v tomto momente síce prázdne, prázdne plénum, ale poprosím teda o podporu. Za mňa v tomto momente všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu pár kolegýň a troch kolegov, takže všetkým vám ešte raz želám príjemné piatkové popoludnie. No, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady.
Cieľom predloženého zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jedenapolročné prechodné obdobie znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 359 eur na tisíc litrov a spotrebná daň z nafty sa znižuje z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov.
Poviem zase len krátko. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, takisto s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade takisto aj s právami Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa zasa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže máme pred sebou druhý zákon z rovnakej kategórie, to znamená s cieľom znížiť predajné ceny pohonných látok, to znamená benzínu a nafty, a pomôcť takto ľuďom, občanom, ale zároveň aj firmám a zabezpečiť, aby sa ceny stali konkurencieschopnými aj oproti zahraničiu a takto vlastne aj z väčšieho rozsahu predaných palív získať vlastne následne aj nejaké peniaze do štátneho rozpočtu. Z jedného pohľadu, že naši občania nebudú tankovať v zahraničí a nebudú tak podporovať rakúske verejné financie napríklad, a opačne, dajme šancu práve ľuďom z Rakúska z pohraničia alebo z Maďarska alebo aj z Česka, aby si lacnejšie natankovali na Slovensku a podporili tak naše verejné financie a pomohli proste takto Slovensku.
Čiže prečo je to tak. Tieto návrhy som dával dva a sú to dve možnosti, ako s tým môže vládna koalícia niečo urobiť, samozrejme, dáva zmysel urobiť buď obe, alebo len jedno z toho, už je to na zvážení, alebo aj nič možno, ale treba potom jasne povedať, že toto potom už nie je politika proste reálnej pomoci ľuďom.
Zasa poviem, práve palivá sú tým, tou komoditou, kde má štát asi najväčší podiel vlastne z tej celkovej ceny, keď sa spočíta spotrebná daň, keď sa spočíta dépeháčka, tak je to vyše 60 % z ceny koncových palív z toho, čo platí občan, ide týmito formami štátu. Možno je zaujímavé vedieť, možno to každý nevníma, že to zdaňovanie ako veľmi je to drakonické, že keď si zoberiete, že teda na tisíc litrov benzínu je spotrebná daň 514 eur, čiže je to vlastne nejakých 51 centov z každého jedného litra. To sa možno človeku tak lepšie vníma. No ale štát, samozrejme, vyberá aj tú dépeháčku a keďže spotrebná daň je súčasťou ceny, tak vlastne to nielenže platíme z toho zvyšku, ale vlastne štát nás ešte aj z tej spotrebnej dane, ešte aj z toho je vlastne, je vlastne ďalšia daň, takže štát nám uvalí na nás jednu daň a potom na tú daň uvalí ďalšiu daň a nechá to občana zaplatiť.
No len aby sme, prosím, vnímali tú druhú stranu, keď aj tu častokrát sa prijímajú rôzne potom že aj nezmyselné podpory alebo čokoľvek, proste všetko pochádza od ľudí. Každé jedno euro, ktoré, ktoré štát minie, proste najprv musel niekomu zobrať a tieto výnosy zo spotrebných daní sú, to sú fakt miliardové položky. Platia to ľudia.
Takisto to zasa, ako hovorím vždy, ctím to, že keď zákon vzniká, mal by mať nejakú obmedzenú platnosť, aby sa ukázalo, či dáva zmysel, takže súčasťou je teda povedané, že je to na určité obdobie, na rok a pol s tým, že teda, samozrejme, dá sa predĺžiť alebo nepredĺžiť a potom by boli pôvodné, pôvodné parametre.
Čo tak ešte povedať k tomu? Možno by bolo dobré vnímať to, že kde sú tie naše, kde sú tie naše sadzby. Veď Európska únia, aby sme zasa vnímali, samozrejme, pracuje, každá jedna krajina má povinnosť mať spotrebnú daň na palivá, okej, rešpektujme, ale tu je otázka, že prečo by Slovensko, ktoré inak naša životná úroveň je druhá najnižšia v Únii, naše platy zďaleka nedosahujú priemernú výšku Únie, prečo vlastne my máme tú spotrebnú daň vyššiu ako to požadované únijné minimum. Zasa sú tu dva pohľady. Jeden je, veď keď tí naši ľudia ani nezarábajú aspoň priemerne v Únii, ani naša ekonomika neni aspoň priemerne výkonná v Únii, tak proste dajme im tú sadzu najnižšiu. Čiže vlastne to, kam tie sadzby znižuje tento môj návrh, tak je na to európske minimum, hej, čo tiež nie je málo, veď sa to v prípade toho benzínu znižuje na 359 eur na tisíc litrov alebo zasa cca 36 centov na jeden liter, stále je to veľa. Aj z tohto ešte štát bude mať vlastne aj ďalšiu dépeháčku. Takže buďme v tomto takí, že najnižšiu možnú, možnú cifru tam dajme.
A takisto veď, ja trošku odbočím k Írsku. Írsko, keď sa pozriete na daňové sadzby, má ich v podstate asi najnižšie v celej Európskej únii. Viete, aký má Írsko problém? Írsko má tak vysoké príjmy štátneho rozpočtu, že nevie, čo s tými peniazmi, nevie, kam ich ukladať, lebo ich, samozrejme, nemôže rozpustiť v spotrebe, lebo zasa len by to rozbilo ekonomiku, a je to preto, že je tam výrazná ekonomická aktivita. Že áno, veľké nadnárodné firmy globálne zdaňujú tam, že tam proste fakt akože tá ekonomika šliape a je to práve preto, že je málo alebo výrazne menej brzdená daňami ako tuná na Slovensku. Ak je niečo, na čom sa vieme zhodnúť ekonómovia, neekonómovia, všetci aj tu v pléne, daňové zaťaženie je brzdou pre ekonomiku. Je. A platí tam, samozrejme, ďalšie pravidlo, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým je to vyššou brzdou ekonomiky, tým viacej to brzdí ekonomickú aktivitu a jednoducho, keď sa pozrieme tam, kde my sme, no tak Slovensko, ak niečo má robiť, tak má podporovať ekonomickú aktivitu, znižovať dane a z tohto potom môžme mať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, tak ako je ten príklad Írska. Nie to dusiť všade, nie tuto mať drakonicky vysoké sadzby spotrebnej dane, nie vymyslieť ďalšiu spotrebnú daň z cukru a, ja neviem, ďalšie a ďalšie proste nové dane alebo zvyšovanie existujúcich sadzieb daní a odvodov. Toto všetko vo finále bude viesť len k úpadku, k stagnácii alebo teda k stagnácii a úpadku a jednoducho nepomôže to. Takže zasa nehovorím, že je to najväčší možný krok, ale je to krok, ktorý uľahčí ľuďom, pomôže, pomôže firmám, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, dá nám možnosť konkurovať zahraničiu a vo finále to môže dokonca, práve opačne, priniesť nejaké príjmy navyše. Aj keď, samozrejme, ten základný a prvý vplyv vnímajme ako negatívny, ale môže sa výrazne znižovať vlastne tým vyšším rozsahom, vyšším množstvom predaných, predaných pohonných hmôt.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Opäť ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci za stranu SaS Branislav Gröhling, Janka Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a ja.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna.
Zasa asi teraz iba takto krátko a bližšie, bližšie návrh predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol teda výborom určená ako náhradník za spravodajkyňu k návrhu ústavného zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 280. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 294 z 25. apríla 2024 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Takže už úvody nechám tak, už som pozdravil viackrát. (Povedané s pobavením.) Takže poďme na to.
Čiže myslím si, že v podstate pred nejakým obdobím, teraz sa to síce utlmilo aj kvôli teda zdravotnej indispozícii pána premiéra, ale videli sme v posledných mesiacoch zasa útoky na druhý sporiaci dôchodkový systém.
Ešte predtým, ak si pamätáme lex konsolidácia, tak tam bolo jasné zníženie platieb do II. piliera z 5,5 % na 4. To znamená, vidíme jasné oslabovanie II. piliera. Myslím si, že je každému jasné, že demografická situácia sa bude zhoršovať a jednoducho ak budeme chcieť mať v budúcnosti aspoň aké-také dôchodkové zabezpečenie, jednoducho to nepôjde len cez I. pilier, nepôjde to. Bude treba aj II. pilier, ktorý bude ale musieť mať rozumnú veľkosť a takisto aj ochranu štátom. A takisto v tomto zákone hovoríme aj o tom, že treba ešte aj III. pilier, sporivý pilier, kde si aj človek sám dobrovoľne ešte musí sporiť a takto si zvyšovať, zvyšovať svoj dôchodok.
Čiže akoby tento zákon prináša takú kostru, lebo dnes vlastne ideme od mantinelu k mantinelu. Jedna vláda podporuje II. pilier, druhá ho ničí, takisto sa proste vlastne doťahujeme stále v I. pilieri. Raz je tam limitovaný vek do dôchodku, raz je tam nejaký automat. Toto proste ničomu nepomáha, čiže tento náš návrh zákona má ambíciu dať takú nejakú kostru, ústavnú kostru, na ktorej by sa dohodla vlastne zasa raz celá politická, celé politické spektrum, a potom následne, samozrejme, tie detaily sú možné meniť. A úplne ja uznávam, že vládna koalícia, nech je akákoľvek, vždy má právo, samozrejme, meniť, čiže toto je úplne v poriadku. No a teraz vlastne by som tak nejak prešiel možnože trošku podrobnejšie.
Takže sociálno-poistný dôchodkový systém dostal svoj základný rámec reformou v rokoch 2023, 2024. (Správne "2003, 2004", pozn. red.) Vtedy bol vytvorený ten duálny systém sociálneho poistenia, tzv. teda I. pilier, a systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. pilier. No a chvíľku potom boli vlastne tieto dva piliere doplnené ešte o ten tretí systém, o doplnkové dôchodkové sporenie. To je to, kde si dobrovoľne sporí občan a, samozrejme, aj dnes mu tam prispieva zasa niečo aj jeho zamestnávateľ.
No, ako som už spomínal, v súčasnosti je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy bez akýchkoľvek ústavných mantinelov. Každá, každá vláda od toho roku 2003, 2004 zanechala na dôchodkovom systéme svoj rukopis, v dôsledku čoho má dôchodkový systém dnes úplne inú podobu, ako bola pri reforme zo začiatku tisícročia. Nehovorím, že všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti tieto zásahy priniesli nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému, ale, a to vidíme, aj nízku mieru dôvery v dôchodkový systém, v jednotlivé piliere.
Predložený návrh, teda máme ambíciu vystužiť tento dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, resp. nie tak ľahko zmeniteľných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky každej vládnej moci, samozrejme, bez ohľadu na jej politické zloženie.
Ja som presvedčený, že so stanovením základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by nemala mať problém žiadna časť politických elít. Predložený návrh preto prichádza s návrhom viacerých základných pravidiel, na ktorých by mohla vzniknúť celospoločenská zhoda naprieč celým politickým spektrom, alebo teda minimálne som presvedčený minimálne na tej rozpočtovo zodpovednej časti, ale ja som presvedčený, že by mala na celej, na kompletne celom spektre.
Návrh ústavného zákona si zachováva povahu ústavného zákona, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje iba základné zásady, ale, samozrejme, tú konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákonov ponecháva na jednotlivé vlády, to je to, čo skutočne rešpektujem. Tá, tie strany, tá koalícia, ktorá dostala dôveru od občanov, samozrejme, má právo a hovorím aj povinnosť proste pracovať, a teda aj meniť tieto, tieto zákony v nejakom ústavnom rámci.
Návrh zákona bude mať aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože vnímame, že napr. ten druhý pilier zo začiatku akoby zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože tie peniaze, ktoré dnes sú vyberané formou sociálnych odvodov, nie sú okamžite posunuté alebo minuté v tom priebežnom systéme, ale odkladajú sa do budúcnosti. Čiže, áno, dnes, a často to aj vládna koalícia rozpráva, že vlastne na tom akoby strácajú, ale tu si treba ale uvedomiť, že ono sa to, a nebude to už dlho trvať, keď sa to otočí. Pretože stále viac a viac dôchodkov bude z toho II. piliera vyplácaných, čo zasa, opačne, bude pomáhať verejným financiám, takže, takže toto treba mať na pamäti, na pamäti celé.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. No, ja som presvedčený, že vie to mať vplyv aj na podnikateľské prostredie, ale toto sú skutočne už také, také veci nadlho.
Určite však bude mať tento návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a bude mať tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
No, možno by bolo dobré si prejsť vlastne tak nejak že trošku konkrétne, že o čom asi to je. Napríklad ustanovujeme tú vec, že teda za dobu na účasti na priebežne finančnom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu. A, samozrejme, prečo? Pretože je asi každému jasné, že nie je dobré, aby keď sa teda žena stará o dieťa a následne by mala z tohto, z tohto dôvodu proste negatívny vplyv, alebo by bol negatívny vplyv na jej budúci dôchodok. Takže toto je jedna z vecí, na ktorých sa treba jasne zhodnúť, a potom sú už tie detaily, že ako je to správne nastaviť.
Takisto, samozrejme, je fajn, ak by bolo deklarované za každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Áno, máme to aj teraz, ale bolo by to dobré dať ten rámec teda do ústavného zákona, a teda ale zároveň aj to, že zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. Prečo? Pretože jednoducho treba vnímať aj to, čo sa deje teraz, že jednoducho ten I. pilier, áno, je pod populistickým vplyvom vlády, ktorá sa, budem zasa hovoriť všeobecne, ale vidíme to aj teraz, ktorá sa takto snaží si vlastne akoby kupovať dôchodcov. A keď sa pozrieme, že náš dôchodkový systém ešte v roku 2022 v podstate nepotreboval žiadne, resp. bolo tam nejaké minimálne dofinancovanie zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo 100 mil. eur, tak o rok neskôr, v 23. už to bola suma v stovkách miliónov, tento rok to bude suma, v rozpočte bolo plánovaných 1,6 mld., už je to zmenené na 2,5 mld., proste. 2,5 mld. treba doplniť do Sociálnej poisťovne, aby bola schopná vyplatiť všetky dôchodky, ktoré teda boli schválené, a teda sú zákonné. Toto sa bude zvyšovať s každým ďalším rokom a jednoducho proste toto je neudržateľný systém. A to sme dnes v situácii, kedy tá demografia je pre nás najprívetivejšia, že robí najviac ľudí a relatívne málo ľudí je na dôchodku, ale teraz fakt sme na tom pozitívnom vrchole. S každým ďalším rokom, a to sa deje už teraz, odchádza viacej ľudí do dôchodku a menej a menej ľudí prichádza do systému, tých mladých ľudí, ktorí to budú platiť, čiže dnes, už dnes sa dá povedať, že tie dôchodky, ktoré máme dnes, sú neudržateľné a s každým ďalším rokom budú neudržateľné viac a viac. Čiže ak sa nič neurobí, tak proste tie dôchodky a tá schopnosť žiť z dôchodku bude len a len horšia. Aj preto vlastne musíme aj toto jednoducho nejak limitovať. A zasa, akúkoľvek vládu. Je úplne prirodzené, že to je sedliacky rozum, veď tak keď tým dôchodcom máme platiť dôchodky, máme, veď to je samozrejmé, veď tí dôchodcovia pracovali pre krajinu, to je úplne, o tom nie je pochýb, ale nemôže to fungovať, že sa s každým rokom bude platiť viac a viac a jednoducho tie príjmy tam nie sú. To je proste, to je neudržateľné, to je morálny hazard a vo finále na to ale aj tak doplatia tí dôchodcovia.
A zasa, nehovorím niečo, čo som si buď ja vymyslel, alebo nejaký teoretický ekonóm spočítal. To sa stačí pozrieť do Grécka. Tam to presne tak bolo, zvyšovali, zvyšovali, až jedného dňa ste prišli do bankomatu, to je síce pekné, že ste mali tie peniaze na účte, ale nevypľuli vám z toho bankomatu. A keď vám poslali ďalšiu, ďalší mesačný dôchodok, tak vám ho už potom poslali o 30 % nižší, lebo tá krajina jednoducho nemala na to, aby to vyplatila. Toto sú všetko dôvody proste, prečo sa snažíme dať tento návrh zákona, aby to celé bolo udržateľné. Ja si myslím, že na tomto by sme sa fakt mali zhodnúť všetci.
No, potom čo sa týka ďalšieho, je, že ustanovuje sa, že, a ústavným zákonom teda deklarujeme súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov v II. aj III. pilieri. Jednoducho a s týmto je spojená ich neodňateľnosť, resp nemožnosť vyvlastnenia. Toto je niečo, čo dnes akože nie je zasa definované a to potom aj spôsobuje nízku, nízku vieru v budúcnosť napr. II. piliera a, opačne, vysokú vieru v to, že sa vlády pozerajú na to, že ako tie peniaze odtiaľ vytiahnuť a použiť tie odložené peniaze na budúcu spotrebu na dnešnú. Toto je, toto je to riziko. Zoberme si, že máme štátny rozpočet. Áno, aktuálna vláda hovorí, že to tá zlá robila, robila zle. A ja som tu viackrát hovoril, že to skutočne vo veľa prípadoch robila aj tá vláda, kde sme my boli, zle, ale keď si zoberieme, že vlani bol deficit, ja hovorím, že až 4,5 %, čo je obrovsky veľa, ale, bohužiaľ, a ja to tu musím jasne povedať, aj táto vláda to robí zle, pretože ten deficit pre tento rok bude približne 6 %, čiže ešte o ďalšie percento vyšší. Navzdory tomu, že vláda má vo všetkých parametroch písané, že chce aspoň 1 % konsolidovať, ale tá realita je tá, že to jednoducho robia všetky vlády zle, niektorá menej zle, druhá viacej zle, ale jednoducho všetky zle. Prečo? Pretože ani jeden, jeden jediný rok histórie Slovenska nebol rozpočet prebytkový. Vždy bol deficit, raz menší, raz väčší, niekedy zúfalo veľký, ale jednoducho vždy bol deficit.
Samozrejme, to isté platí o dlhu a môžme sa teraz baviť o jeho absolútnej výške, tá takisto rástla každým jedným rokom. Dnes máme takmer 70 mld. a je to nejakých 56 %, čiže, a môžme sa teda baviť o tej výške dlhu v percentách. To znamená v relatívnej miere voči hrubému domácemu produktu. Tam takisto vo veľa rokoch stúpal. V niektorých dobrých rokoch trošku klesal, ale generálne aj tam tá situácia sa výrazne zhoršuje.
No a vidíme to, že kde sa štát chytí, tak jednoducho tam tie peniaze chýbajú, ale našťastie ten druhý pilier je jediná vec, normálne keď sa pozrieme na taký ten vôbec ten najširší okruh financií, kde tie peniaze sú, normálne že na ten II. pilier by sme mali byť všetci hrdí, pretože to sú jediné peniaze, ktoré neboli okamžite minuté, boli teda dané na osobný účet každého jedného sporiteľa, z ktorého potom bude mať dôchodok, a tie sú tam. Dnes je tam okolo 15 mld. nasporených a, bohužiaľ, ale mohlo tam byť cca 28, keby nebol ten nešťastný zásah v roku 2013, kedy vtedajšia vláda proste povedala, že um, akcie sú nebezpečné, všetkých prenesme do konzervatívnych fondov. Nuž, len spravili to vtedy, keď boli akcie na najnižšej úrovni a keď nasledovalo desať rokov takmer nulového, alebo nulového zhodnotenia konzervatívnych fondov, a tie akcie proste, bohužiaľ, za tých desať rokov stúpli raz toľko.
Čiže my sme sa mohli baviť o 28 mld., bavíme sa o pätnástich. Normálne že na toto sú príklady ľudí, lebo vlastne štát všetkých prehodil do konzervatívneho, ale človek sa mohol, vlastným rozhodnutím sa mohol prehodiť naspäť a je kopu rodín, ktorí to spravili že tak, klasika, rozložme riziko, jeden zostaňme v konzervatívnom, ďalší sa vráťme do tých rastových. Dnes tam majú fakt ľudia raz toľko. Ten, čo zostal v konzervatívnom, má máličko, ten, čo proste sa prehodil znovu do rastového, má raz toľko. Čiže tuto vidíme, že aký obrovský vplyv majú rozhodnutia štátu, bohužiaľ, toto bolo fakt že veľmi, veľmi, veľmi neodborné rozhodnutie štátu, a aký veľký vplyv môžu mať. Čiže aj toto je tu, kde ten zákon proste dávame, aby to malo nejakú, nejakú stabilitu.
Takže... ale chcel som teda povedať toľko, že toto je jediné miesto, kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť, a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz. A tiež sú dve roviny toho zjedenia, lebo vláda povie, že veď ale my sme nikomu nič nezobrali, keď sme znížili tie odvody. No nezobrali ste v momente ich zníženia. Ale keď ste ich znížili k 1. 1. ´24 a keď sa my na to pozrieme k 31. 12. ´24, tak už to, že tam človek mohol 5,5 % a má len štyri, to je vlastne takmer o tretinu zníženie, tak jednoducho aj takýmto, takouto formou sa jednoducho zobralo tým ľuďom, hej, že im tam nie toľko príde. Ale, a hovorím, to sme videli a tým som začal vlastne moju rozpravu, že vláda ale aj pozerá aj na tie peniaze, čo sú tam. A to zasa, to nehovorím, že nie, to sa ešte nestalo. Veď vždy, keď bol, a ja to, raz to meno spomeniem, Robert Fico pri vláde, tak vždy otváral II. pilier a s otvorením piliera, keď človek odtiaľ odíde, tak odchádzajú aj tie nasporené peniaze do priebežného. Áno, samozrejme, človek dostane tú náhradu z prvého, ale jednoducho tie peniaze proste odtiaľ odídu a presunú sa do aktuálnej spotreby. To, čo tam bolo pre budúcnosť, sa minie okamžite. Čiže toto je tá, ešte tá ďalšia forma, ktorá je veľmi-veľmi škodlivá, a toto je ďalšia ambícia toho zákona, aby sa jasne deklarovalo, že je to súkromné vlastníctvo a sú to peniaze sporiteľov, ktoré budú jasne použité na ich dôchodok, alebo, a to sa tiež málo pripomína, ak človek zomrie pred dosiahnutím dôchodkového veku, sú to dediteľné úspory. Dostanú ich dediči. Čiže zasa proste tí, ktorých tatino proste fakt že celý život pracoval, bohužiaľ, nedožil sa dôchodku, tak aspoň tá časť toho II. piliera vie pomôcť potom jeho deťom, vnukom, už akokoľvek. Takže napríklad takéto tam je.
Už som teda spomínal, spomínal o tej stratégii, čiže navrhujeme, aby sa ustanovila predvolená sporiaca stratégia, ktorá je zložená z pasívnych investícií a rešpektuje vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Čiže je to, je to jednoducho, aby tam bola nejaká predvolená stratégia, aby... Áno, niekto môže povedať, že aj automaticky dať všetkých do konzervatívnych bola stratégia, ale to bola stratégia ale že zlá, akože ukážka, ako by stratégie nemali vyzerať. Čiže tá predvolená, predvolená stratégia má rešpektovať proste vek. To znamená, čím ste ďalej od dôchodkového veku, ergo čím sme mladší, tým nech je tam viacej tých akciových proste investícií, proste áno, sú rizikovejšie, ale v dlhodobom horizonte výnosnejšie. A postupne, postupne, ako sa človek blíži vlastne k dôchodkovému veku, tak sa vlastne presúva ten podiel investícií z tých akciových do povedzme teda dlhopisových a ktoré sú teda nižšie výnosnejšie, ale už v tom krátkom čase, samozrejme, aj menej akoby padajú a takto vlastne to zvyšuje tú istotu. Čiže toto je vlastne zasa proste forma normálnej investičnej slušnej stratégie, ktorá vo finále zabezpečí tomu sporiteľovi najvyšší výnos. Takže toto.
No a potom ďalšia vec, áno, ďalšia. Takisto počujem od napríklad ministra sociálnych vecí, no veď aj dnes je II. pilier ústavne chránený. Áno je, on je spomenutý v ústave, ale de facto, ak doňho nebude už teraz že štyri percentá odvodov, ale pol percenta, tak je splnená ústavná podmienka, že teda vlastne zostal zachovaný II. pilier, ale reálne ste ho vlastne tak zminimalizovali, že sa stal absolútne nevýznamným a vlastne nefunkčným. Preto zasa jedným z ďalších ustanovení je, že jednoducho tento zákon zabraňuje marginalizácii sporiaceho systému a určuje jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe na minimálne jednu štvrtinu. To znamená, proste by bolo v ústave, že minimálne jedna štvrtina odvodov sociálnych, už nech budú v akejkoľvek výške, skončí v tom II. pilieri, a tým pádom bude deklarované, že nielenže II. pilier bude, ale bude aj do nejakej miery plniť svoju funkciu. Samozrejme, je to minimálne. Zasa, veď to závisí od toho, ako sa tá krajina vyvíja, proste aby tam mohlo byť aj viacej. Ale dôležité je to, aby s tým nemohol niekto buchnúť po stole a povedal, že pol percenta do druhého, celý zvyšok do prvého, hej? Proste, takže napríklad takto.
Takto by som asi mohol pokračovať, ale myslím si, že na vykreslenie toho vlastne, že o čom, o čom je tento náš návrh zákona, to akoby stačí. Dokonca mám aj dve faktické pripomienky.
Takže ďakujem pekne a skončil som.

Ďakujem. No, Majo, ja by som mala aj viac ako dve minúty, takže pochybujem, že to vôbec stihnem. Veľmi pekne ti ďakujem za toto explicitné a jasné vysvetlenie ústavných princípov pre udržateľnosť dôchodkového systému. Rozmýšľame rovnako. Ja viem, že tejto téme sa venuješ už dlho. Ja som dokonca bola aj na tej vašej konferencii, ešte to bol možno rok 2022, ak správne rátam, kde ste si naozaj pozvali špičky odborníkov na dôchodkový systém, a viem, že na tom robíte dlhodobo. My veľmi podobne so Štefanom Kiššom sme spísali veľmi-veľmi podobné ústavné princípy.
Bodaj by to prešlo. Je to taká jemná utópia, keďže sa tu pokúšate o ústavný zákon a treba naň teda ústavnú väčšinu. Ale bodaj by toto koalícia počúvala, pretože aj medzi koaličnými poslancami a poslankyňami sú, predpokladám, štyridsaťroční ľudia plus-mínus, ktorí si snáď asi sporia v II. pilieri, možno aj v treťom, ktovie. A neviem, že či sa im páčia tie zásahy, ktoré tu už boli urobené. Ja som bola na iks debatách s pánom Ondrušom, s pánom Tomášom, kde tvrdili, že už žiadne iné zásahy do II. piliera počas tejto doby nebudú. Ale oni už sa udiali, hej? To, že nám on hovorí, že už žiadne zásahy sa neudejú, to mne už je úprimne jedno, pretože už sa udiali. Tam sa znížil, znížilo to percento na štyri percentá. Ty si presne pomenoval, čo to spôsobilo. Spôsobilo to to, že tí ľudia na budúcich dôchodkoch budú mať skrátka menej. Čiže, práve naopak, aby sme zveľaďovali, zlepšovali II. a III. pilier, približovali k tomu, aby boli výhodné, my, naopak, robíme presný opak a robíme zbytočné zásahy, ktoré, ako si pomenoval, robila väčšinou len Ficova vláda.
Takže ja ti veľmi ďakujem, že si to takto zhrnul, a my to určite za Progresívne Slovensko podporíme.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, veľmi zaujímavá téma II. pilier. Vôbec nerozporujem, čo ste povedal, lebo váš pohľad bol celý čas z pohľadu štátu a z pohľadu štátnej pokladnice napríklad. My, keďže tie zásahy, ktoré ste spomenuli, boli väčšinou spájané so SMER-om, tak mi to tak navodzuje a som, dúfam teda, že sa trafím do toho, že náš pohľad je z pohľadu sporiteľa. Preto tam nastáva, čo ste povedal presne, že ten priebežný pilier je neudržateľný, lebo tie potreby tých dôchodkov pre tých ľudí, pre tých poberateľov, lebo ono to nevzniklo len tak, tam je určitá potreba pre tých dôchodcov, tak je nepostačujúca.
Ja som naozaj úprimne presvedčený, ja som v II. pilieri a tiež som v nejakom veku. Pokiaľ by sa ten II. pilier momentálne otvoril, určite z neho idem von, pretože ľudia, ktorí zarábali celý život, a to sú šťastní ľudia, okolo priemeru mzdy v národnom hospodárstve, pre nich tento dôchodok je vysoko nevýhodný. A to ešte nehovorím o tom teda, že keď doňho vstupujeme, ako by asi vypadal ten dôchodok po dvadsiatich rokoch dôchodcovania. Kto by mu ho z II. piliera akým spôsobom valorizoval a o koľko? Tam by nastal, tam by sa obrovsky roztvárali nožnice v tom pomere dôchodku štátneho, a preto sa ten štátny neudržateľný, lebo on sa otvára a je pomerne viacej ústretový k poberateľom. Takže áno, vy máte pravdu z tej strany, ale verím, že tá naša politika je správna zo strany občanov, hlavne väčšiny občanov. Určite je pre úzku skupinu obyvateľov, platcov výhodný II. pilier, určite je. Ale pre väčšinu, myslím, že nie je.
Ďakujem.