15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2024 o 13:00 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslancaĎakujem. No, Majo, ja by som mala aj viac ako dve minúty, takže pochybujem, že to vôbec stihnem. Veľmi pekne ti ďakujem za toto explicitné a jasné vysvetlenie ústavných princípov pre udržateľnosť dôchodkového systému. Rozmýšľame rovnako. Ja viem, že tejto téme sa venujem už dlho. Ja som dokonca bola aj na tej vašej konferencii, ešte to bol možno rok 2022, ak správne rátam, kde ste si naozaj pozvali špičky odborníkov na dôchodkový systém a viem, že na tom robíte dlhodobo. My veľmi podobne so Štefanom Kiššom sme spísali veľmi, veľmi podobné ústavné princípy. Bodaj by to prešlo. Je to taká jemná utópia, keďže sa tu pokúšate o ústavný zákon a treba naň teda ústavnú väčšinu. Ale bodaj by toto koalícia počúvala, pretože aj medzi koaličnými poslancami a poslankyňami sú predpokladám štyridsaťroční ľudia plus, mínus, ktorí si snáď asi sporia v druhom pilieri, možno aj v treťom, kto vie. A neviem, že či sa im páčia tie zásahy, ktoré tu už boli urobené. Ja som bola na iks debatách s pánom Ondrušom, s pánom Tomášom, kde tvrdili, že už žiadne iné zásahy do druhého piliera počas tejto doby nebudú. Ale oni už sa udiali, hej. To, že nám on hovorí, že už žiadne zásahy sa neudejú, to mne už je úprimne jedno, pretože už sa udiali. Tam sa znížil, znížilo to percento na štyri percentá. Ty si presne pomenoval čo to spôsobilo. Spôsobilo to to, že tí ľudia na budúcich dôchodkoch budú mať skrátka menej. Čiže práve naopak, aby sme zveľaďovali, zlepšovali druhý a tretí pilier, približovali k tomu, aby boli výhodné, my naopak robíme presný opak a robíme zbytočné zásahy, ktoré ako si pomenoval robila väčšinou len Ficova vláda. Takže ja ti veľmi ďakujem, že si to takto zhrnul a my to určite za Progresívne Slovensko podporíme.
Rozpracované
Vystúpenia
12:40
Vystúpenie v rozprave 12:40
Marián Viskupič=====
=====
Vystúpenie v rozprave
14.6.2024 o 12:40 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Takže už úvody nechám tak, už som pozdravil viackrát. Takže poďme na to. Čiže myslím si, že v podstate pred nejakým obdobím teraz sa to síce utlmilo aj kvôli teda zdravotnej indispozícii pána premiéra, ale videli sme v posledných mesiacoch zasa útoky na druhý sporiaci dôchodkový systém. Ešte predtým ak si pamätáme lex konsolidácia, tak tam bol jasné zníženie platieb do druhého ...
=====
Rozpracované
12:40
Takže sociálno-poistný dôchodkový systém dostal svoj základný rámec reformou v rokoch 2023, 2024 vtedy bol vytvorený ten duálny systém sociálneho poistenia, tzv. teda prvý pilier a systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. druhý pilier. No a chvíľku potom boli vlastne tieto dva piliere doplnené ešte o ten tretí systém, o doplnkové dôchodkové sporenie. To je to, kde si dobrovoľne sporí občan a samozrejme aj dnes mu tam prispieva zasa niečo aj jeho zamestnávateľ. No, ako som už spomínal, v súčasnosti je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy bez akýchkoľvek ústavných mantinelov. Každá, každá vláda od toho roku 2003, 2004 zanechala na dôchodkovom systéme svoj rukopis, v dôsledku čoho má dôchodkový systém dnes úplne inú podobu ako bola pri reforme zo začiatku tisícročia. Nehovorím, že všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti tieto zásahy priniesli nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému, ale a to vidíme aj nízku mieru dôvery v dôchodkový systém v jednotlivé piliere.
Predložený návrh teda máme ambíciu vystužiť tento dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných resp. nie tak ľahko zmeniteľných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky každej vládnej moci samozrejme, bez ohľadu na jej politické zloženie. Ja som presvedčený, že so stanovením základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by nemala mať problém žiadna časť politických elít. Predložený návrh preto prichádza s návrhom viacerých základných pravidiel, na ktorých by mohla vzniknúť celospoločenská zhoda naprieč celým politickým spektrom, alebo teda minimálne som presvedčený, minimálne na tej rozpočtovo zodpovednej časti, ale ja som presvedčený, že by mala na celej, na kompletne celom spektre. Návrh ústavného zákona si zachováva povahu ústavného zákona, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje iba základné zásady, ale samozrejme tú konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákonov ponecháva na jednotlivé vlády, to je to, čo skutočne rešpektuje tá, tie strany, tá koalícia, ktorá dostala dôveru od občanov, samozrejme má právo a hovorím aj povinnosť proste pracovať, a teda aj meniť tieto, tieto zákony v nejakom ústavnom rámci.
Návrh zákona bude mať aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože vnímame, že napr. ten druhý pilier zo začiatku akoby zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože tie peniaze, ktoré dnes sú vyberané formou sociálnych odvodov, nie sú okamžite posunuté, alebo minuté v tom priebežnom systéme, ale odkladajú sa do budúcnosti. Čiže áno dnes a často to aj vládna koalícia rozpráva, že vlastne na tom akoby strácajú, ale tu si treba ale uvedomiť, že ono sa to a nebude to už dlho trvať, keď sa to otočí. Pretože stále viac a viac dôchodkov bude z toho druhého piliera vyplácaných, čo zasa opačne bude pomáhať verejným financiám, takže, takže toto treba mať na pamäti, na pamäti celé. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. No ja som presvedčený, že vie to mať vplyv aj na podnikateľské prostredie, ale toto sú skutočne už také, také veci na dlho. Určite však bude mať tento návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a bude mať tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. No, možno by bolo dobré si prejsť vlastne tak, nejak, že trošku konkrétne, že o čom asi, asi to je.
Napr. ustanovujeme tu vec, že teda za dobu na účasti na priebežne finančnom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu a samozrejme prečo, pretože je asi každému jasné, že nie je dobré, aby keď sa teda žena stará o dieťa a následne by mala z tohto, z tohto dôvodu proste negatívny vplyv, alebo by bol negatívny vplyv na jej budúci dôchodok. Takže toto je jedna z vecí, na ktorých sa treba jasne zhodnúť, a potom sú už tie detaily, že ako je to správne nastaviť. Takisto samozrejme je fajn, ak by bolo deklarované za každoročné minimálne zvyšovane dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Áno, máme to aj teraz, ale bolo by to dobré dať ten rámec teda do ústavného zákona a, a teda ale zároveň aj to, že zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. Prečo? Pretože jednoducho treba vnímať aj to, čo sa deje teraz, že jednoducho ten prvý pilier, áno je pod populistickým vplyvom vlády, ktorá sa, budem zasa hovoriť všeobecne, ale vidíme to aj teraz, ktorá sa takto snaží si vlastne akoby kupovať dôchodcov a keď sa pozrieme, že náš dôchodkový systém ešte v roku 2022 v podstate nepotreboval žiadne, resp. bolo tam nejaké minimálne dofinancovanie zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo 100 mil. eur, tak o rok neskôr, v 23. už to bola suma v stovkách miliónov, tento rok to bude suma v rozpočte bolo plánovaných 1,6 mld. už je to zmenené na 2,5 mld., proste. 2,5 mld. treba doplniť do Sociálnej poisťovne, aby bola schopná vyplatiť všetky dôchodky, ktoré teda boli schválené, a teda sú zákonné. Toto sa bude zvyšovať s každým ďalším rokom a jednoducho proste toto je neudržateľný systém.
A to sme dnes v situácii, kedy tá demografia je pre nás najprívetivejšia, že robí najviac ľudí a relatívne málo ľudí je na dôchodku, ale teraz fakt sme na tom pozitívnom vrchole. S každým ďalším rokom, a to sa deje už teraz, odchádza viacej ľudí do dôchodku a menej a menej ľudí prichádza do systému tých mladých ľudí, ktorí to budú platiť, čiže dnes, už dnes sa dá povedať, že tie dôchodky, ktoré máme dnes, sú neudržateľné a s každým ďalším rokom budú neudržateľné viac a viac. Čiže ak sa nič neurobí, tak proste tie dôchodky, a tá schopnosť žiť z dôchodku bude len a len horšia. Aj preto vlastne musíme aj toto jednoducho nejak limitovať a zasa akúkoľvek vládu je úplne prirodzené, že to je sedliacky rozum, veď tak, keď tým dôchodcom máme platiť dôchodky, máme veď to je samozrejmé, veď tí dôchodcovia pracovali pre krajinu, to je úplne, o tom nie je pochýb, ale nemôže to fungovať, že sa s každým rokom bude platiť viac a viac a jednoducho tie príjmy tam nie sú. To je proste, to je neudržateľné, to je morálny hazard a vo finále na tom, ale aj tak doplatia tí dôchodcovia a zasa nehovorím niečo, čo som si buď ja vymyslel, alebo nejaký teoretický ekonóm spočítal. To sa stačí pozrieť do Grécka. Tam to presne tak bolo, zvyšovali, zvyšovali až jedného dňa ste prišli do bankomatu, to je síce pekné, že ste mali tie peniaze na účte, ale nevypľuli vám z toho bankomatu. A keď vám poslali ďalšiu, ďalší mesačný dôchodok, tak vám ho už poslali o 30 % nižší, lebo tá krajina jednoducho nemala na to, aby to vyplatila. Toto sú všetko dôvody proste prečo sa snažíme dať tento návrh zákona, aby to celé bolo udržateľné. Ja si myslím, že na tomto by sme sa mali fakt zhodnúť všetci.
No, potom čo sa týka ďalšieho je, že ustanovuje sa, že a ústavným zákonom teda deklarujeme súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov v druhom aj treťom pilieri. Jednoducho a s týmto je spojená ich neodnateľnosť, resp nemožnosť vyvlastnenia. Toto je niečo, čo dnes akože nie je zasa definované, a to potom aj spôsobuje nízku, nízku vieru v budúcnosť napr. druhého piliera a opačne, vysokú vieru v to, že sa vlády pozerajú na to, že ako tie peniaze odtiaľ vytiahnuť a použiť tie odložené peniaze na budúcu spotrebu, na dnešnú. Toto je to, toto je to riziko. Zoberme si, že máme štátny rozpočet. Áno, aktuálna vláda hovorí, že to tá zlá robila, robila zle a ja som tu viackrát hovoril, že to skutočne vo veľa prípadoch robila aj tá vláda, kde sme my boli zle, ale keď si zoberieme, že vlani bol deficit, ja hovorím, že až 4,5 %, čo je obrovsky veľa, ale bohužiaľ a ja to tu musím jasne povedať aj táto vláda to robí zle, pretože ten deficit pre tento rok bude približne 6 %, čiže ešte o ďalšie percento vyšší. Navzdory tomu, že vláda má vo všetkých parametroch písané, že chce aspoň 1 % konsolidovať, ale tá realita je tá, že to jednoducho robia všetky vlády zle, niektorá menej zle, druhá viacej zle, ale jednoducho všetky zle, prečo? Pretože ani jeden, jeden jediný rok histórie Slovenska nebol rozpočet prebytkový. Vždy bol deficit, raz menší, raz väčší, niekedy zúfalo veľký, ale jednoducho vždy bol deficit. Samozrejme to isté platí o dlhu a môžme sa teraz baviť o jeho absolútnej výške, tá takisto rástla každým jedným rokom. Dnes máme takmer 70 mld. a je to nejakých 56 % a čiže môžme sa teda baviť o tej výške dlhu v percentách. To znamená relatívnej miere voči hrubému domácemu produktu. Tam takisto vo veľa rokoch stúpal. V niektorých dobrých rokoch trošku klesal, ale generálne aj tam tá situácia sa výrazne zhoršuje.
No a vidíme to, že kde sa štát chytí, tak jednoducho tam tie peniaze chýbajú, ale našťastie ten druhý pilier je jediná vec normálne, keď sa pozrieme na taký ten vôbec ten najširší okruh financií, kde tie peniaze sú, normálne, že na ten druhý pilier by sme mali byť všetci hrdí, pretože to sú jediné peniaze, ktoré neboli okamžite minuté, boli teda dané na osobný účet každého jedného sporiteľa, z ktorého potom bude mať dôchodok, a tie sú tam. Dnes je tam okolo 15 mld. nasporených a bohužiaľ, ale mohlo tam byť cca 28, keby nebol ten nešťastný zásah v roku 2013, kedy vtedajšia vláda proste povedala, že um, akcie sú nebezpečné, všetkých prenesme do konzervatívnych fondov. Nuž len spravili to vtedy, keď boli akcie na najnižšej úrovni a keď nasledovalo desať rokov, takmer nulového, alebo nulového zhodnotenia konzervatívnych fondov, a tie akcie proste, bohužiaľ, za tých desať rokov stúpli raz toľko.
Čiže my sme sa mohli baviť o 28 mld., bavíme sa o 15. Normálne, že na toto sú príklady ľudí, lebo vlastne štát všetkých prehodil do konzervatívneho, ale človek sa mohol, vlastným rozhodnutím sa mohol prehodiť naspäť a je kopu rodín, ktorí to spravili, že tak, klasika, rozložme riziko, jeden zostaňme v konzervatívnom, ďalší sa vráťme do tých rastových. Dnes tam majú, fakt, ľudia raz toľko. Ten čo zostal v konzervatívnom, má máličko, ten čo proste sa prehodil znovu do rastového, má raz toľko. Čiže tuto vidíme, že aký obrovský vplyv majú rozhodnutia štátu, bohužiaľ toto bolo fakt, že veľmi, veľmi neodborné rozhodnutie štátu a aký veľký vplyv môžu mať. Čiže aj toto je tu, kde ten zákon proste dávame, aby to malo nejakú, nejakú stabilitu. Takže ale chcel som teda povedať toľko, že toto je jediné miesto, kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť, a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz
=====
pána premiéra, ale videli sme v posledných mesiacoch zasa útoky na druhý sporiaci dôchodkový systém. Ešte predtým, ak si pamätáme lex konsolidácia, tak tam bolo jasné zníženie platieb do druhého piliera z 5,5 % na 4. To znamená, vidíme jasné oslabovanie druhého piliera. Myslím si, že je každému jasné, že demografická situácia sa bude zhoršovať a jednoducho ak budeme chcieť mať v budúcnosti aspoň aké, také dôchodkové zabezpečenie, jednoducho to nepôjde len cez prvý pilier, nepôjde to. Bude treba aj druhý pilier, ktorý bude, ale musieť mať rozumnú veľkosť a takisto aj ochranu štátom a takisto v tomto zákone hovoríme aj o tom, že treba ešte aj tretí pilier, sporivý pilier, kde si aj človek sám dobrovoľne ešte musí sporiť, a takto si zvyšovať, zvyšovať svoj dôchodok. Čiže ako by tento zákon prináša takú kostru, lebo dnes vlastne ideme od mantinelu k mantinelu. Jedna vláda podporuje druhý pilier, druhá ho ničí, takisto sa proste vlastne doťahujeme stále v prvom pilieri. Raz je tam limitovaný vek do dôchodku, raz je tam nejaký automat. Toto proste ničomu nepomáha, čiže tento náš návrh zákona má ambíciu dať takú nejakú kostru, ústavnú kostru, na ktorej sa dohodla vlastne zasa raz celá politická, celé politické spektrum, a potom následne samozrejme tie detaily sú možné meniť a úplne ja uznávam, že vládna koalícia, nech je akákoľvek, vždy má právo samozrejme meniť, čiže toto je úplne v poriadku. No, teraz vlastne by som tak nejak prešiel, možno, že trošku podrobnejšie.
Takže sociálno-poistný dôchodkový systém dostal svoj základný rámec reformou v rokoch 2023, 2024 vtedy bol vytvorený ten duálny systém sociálneho poistenia, tzv. teda prvý pilier a systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. druhý pilier. No a chvíľku potom boli vlastne tieto dva piliere doplnené ešte o ten tretí systém, o doplnkové dôchodkové sporenie. To je to, kde si dobrovoľne sporí občan a samozrejme aj dnes mu tam prispieva zasa niečo aj jeho zamestnávateľ. No, ako som už spomínal, v súčasnosti je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy bez akýchkoľvek ústavných mantinelov. Každá, každá vláda od toho roku 2003, 2004 zanechala na dôchodkovom systéme svoj rukopis, v dôsledku čoho má dôchodkový systém dnes úplne inú podobu ako bola pri reforme zo začiatku tisícročia. Nehovorím, že všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti tieto zásahy priniesli nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému, ale a to vidíme aj nízku mieru dôvery v dôchodkový systém v jednotlivé piliere.
Predložený návrh teda máme ambíciu vystužiť tento dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných resp. nie tak ľahko zmeniteľných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky každej vládnej moci samozrejme, bez ohľadu na jej politické zloženie. Ja som presvedčený, že so stanovením základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by nemala mať problém žiadna časť politických elít. Predložený návrh preto prichádza s návrhom viacerých základných pravidiel, na ktorých by mohla vzniknúť celospoločenská zhoda naprieč celým politickým spektrom, alebo teda minimálne som presvedčený, minimálne na tej rozpočtovo zodpovednej časti, ale ja som presvedčený, že by mala na celej, na kompletne celom spektre. Návrh ústavného zákona si zachováva povahu ústavného zákona, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje iba základné zásady, ale samozrejme tú konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákonov ponecháva na jednotlivé vlády, to je to, čo skutočne rešpektuje tá, tie strany, tá koalícia, ktorá dostala dôveru od občanov, samozrejme má právo a hovorím aj povinnosť proste pracovať, a teda aj meniť tieto, tieto zákony v nejakom ústavnom rámci.
Návrh zákona bude mať aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože vnímame, že napr. ten druhý pilier zo začiatku akoby zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože tie peniaze, ktoré dnes sú vyberané formou sociálnych odvodov, nie sú okamžite posunuté, alebo minuté v tom priebežnom systéme, ale odkladajú sa do budúcnosti. Čiže áno dnes a často to aj vládna koalícia rozpráva, že vlastne na tom akoby strácajú, ale tu si treba ale uvedomiť, že ono sa to a nebude to už dlho trvať, keď sa to otočí. Pretože stále viac a viac dôchodkov bude z toho druhého piliera vyplácaných, čo zasa opačne bude pomáhať verejným financiám, takže, takže toto treba mať na pamäti, na pamäti celé. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. No ja som presvedčený, že vie to mať vplyv aj na podnikateľské prostredie, ale toto sú skutočne už také, také veci na dlho. Určite však bude mať tento návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a bude mať tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. No, možno by bolo dobré si prejsť vlastne tak, nejak, že trošku konkrétne, že o čom asi, asi to je.
Napr. ustanovujeme tu vec, že teda za dobu na účasti na priebežne finančnom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu a samozrejme prečo, pretože je asi každému jasné, že nie je dobré, aby keď sa teda žena stará o dieťa a následne by mala z tohto, z tohto dôvodu proste negatívny vplyv, alebo by bol negatívny vplyv na jej budúci dôchodok. Takže toto je jedna z vecí, na ktorých sa treba jasne zhodnúť, a potom sú už tie detaily, že ako je to správne nastaviť. Takisto samozrejme je fajn, ak by bolo deklarované za každoročné minimálne zvyšovane dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Áno, máme to aj teraz, ale bolo by to dobré dať ten rámec teda do ústavného zákona a, a teda ale zároveň aj to, že zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. Prečo? Pretože jednoducho treba vnímať aj to, čo sa deje teraz, že jednoducho ten prvý pilier, áno je pod populistickým vplyvom vlády, ktorá sa, budem zasa hovoriť všeobecne, ale vidíme to aj teraz, ktorá sa takto snaží si vlastne akoby kupovať dôchodcov a keď sa pozrieme, že náš dôchodkový systém ešte v roku 2022 v podstate nepotreboval žiadne, resp. bolo tam nejaké minimálne dofinancovanie zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo 100 mil. eur, tak o rok neskôr, v 23. už to bola suma v stovkách miliónov, tento rok to bude suma v rozpočte bolo plánovaných 1,6 mld. už je to zmenené na 2,5 mld., proste. 2,5 mld. treba doplniť do Sociálnej poisťovne, aby bola schopná vyplatiť všetky dôchodky, ktoré teda boli schválené, a teda sú zákonné. Toto sa bude zvyšovať s každým ďalším rokom a jednoducho proste toto je neudržateľný systém.
A to sme dnes v situácii, kedy tá demografia je pre nás najprívetivejšia, že robí najviac ľudí a relatívne málo ľudí je na dôchodku, ale teraz fakt sme na tom pozitívnom vrchole. S každým ďalším rokom, a to sa deje už teraz, odchádza viacej ľudí do dôchodku a menej a menej ľudí prichádza do systému tých mladých ľudí, ktorí to budú platiť, čiže dnes, už dnes sa dá povedať, že tie dôchodky, ktoré máme dnes, sú neudržateľné a s každým ďalším rokom budú neudržateľné viac a viac. Čiže ak sa nič neurobí, tak proste tie dôchodky, a tá schopnosť žiť z dôchodku bude len a len horšia. Aj preto vlastne musíme aj toto jednoducho nejak limitovať a zasa akúkoľvek vládu je úplne prirodzené, že to je sedliacky rozum, veď tak, keď tým dôchodcom máme platiť dôchodky, máme veď to je samozrejmé, veď tí dôchodcovia pracovali pre krajinu, to je úplne, o tom nie je pochýb, ale nemôže to fungovať, že sa s každým rokom bude platiť viac a viac a jednoducho tie príjmy tam nie sú. To je proste, to je neudržateľné, to je morálny hazard a vo finále na tom, ale aj tak doplatia tí dôchodcovia a zasa nehovorím niečo, čo som si buď ja vymyslel, alebo nejaký teoretický ekonóm spočítal. To sa stačí pozrieť do Grécka. Tam to presne tak bolo, zvyšovali, zvyšovali až jedného dňa ste prišli do bankomatu, to je síce pekné, že ste mali tie peniaze na účte, ale nevypľuli vám z toho bankomatu. A keď vám poslali ďalšiu, ďalší mesačný dôchodok, tak vám ho už poslali o 30 % nižší, lebo tá krajina jednoducho nemala na to, aby to vyplatila. Toto sú všetko dôvody proste prečo sa snažíme dať tento návrh zákona, aby to celé bolo udržateľné. Ja si myslím, že na tomto by sme sa mali fakt zhodnúť všetci.
No, potom čo sa týka ďalšieho je, že ustanovuje sa, že a ústavným zákonom teda deklarujeme súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov v druhom aj treťom pilieri. Jednoducho a s týmto je spojená ich neodnateľnosť, resp nemožnosť vyvlastnenia. Toto je niečo, čo dnes akože nie je zasa definované, a to potom aj spôsobuje nízku, nízku vieru v budúcnosť napr. druhého piliera a opačne, vysokú vieru v to, že sa vlády pozerajú na to, že ako tie peniaze odtiaľ vytiahnuť a použiť tie odložené peniaze na budúcu spotrebu, na dnešnú. Toto je to, toto je to riziko. Zoberme si, že máme štátny rozpočet. Áno, aktuálna vláda hovorí, že to tá zlá robila, robila zle a ja som tu viackrát hovoril, že to skutočne vo veľa prípadoch robila aj tá vláda, kde sme my boli zle, ale keď si zoberieme, že vlani bol deficit, ja hovorím, že až 4,5 %, čo je obrovsky veľa, ale bohužiaľ a ja to tu musím jasne povedať aj táto vláda to robí zle, pretože ten deficit pre tento rok bude približne 6 %, čiže ešte o ďalšie percento vyšší. Navzdory tomu, že vláda má vo všetkých parametroch písané, že chce aspoň 1 % konsolidovať, ale tá realita je tá, že to jednoducho robia všetky vlády zle, niektorá menej zle, druhá viacej zle, ale jednoducho všetky zle, prečo? Pretože ani jeden, jeden jediný rok histórie Slovenska nebol rozpočet prebytkový. Vždy bol deficit, raz menší, raz väčší, niekedy zúfalo veľký, ale jednoducho vždy bol deficit. Samozrejme to isté platí o dlhu a môžme sa teraz baviť o jeho absolútnej výške, tá takisto rástla každým jedným rokom. Dnes máme takmer 70 mld. a je to nejakých 56 % a čiže môžme sa teda baviť o tej výške dlhu v percentách. To znamená relatívnej miere voči hrubému domácemu produktu. Tam takisto vo veľa rokoch stúpal. V niektorých dobrých rokoch trošku klesal, ale generálne aj tam tá situácia sa výrazne zhoršuje.
No a vidíme to, že kde sa štát chytí, tak jednoducho tam tie peniaze chýbajú, ale našťastie ten druhý pilier je jediná vec normálne, keď sa pozrieme na taký ten vôbec ten najširší okruh financií, kde tie peniaze sú, normálne, že na ten druhý pilier by sme mali byť všetci hrdí, pretože to sú jediné peniaze, ktoré neboli okamžite minuté, boli teda dané na osobný účet každého jedného sporiteľa, z ktorého potom bude mať dôchodok, a tie sú tam. Dnes je tam okolo 15 mld. nasporených a bohužiaľ, ale mohlo tam byť cca 28, keby nebol ten nešťastný zásah v roku 2013, kedy vtedajšia vláda proste povedala, že um, akcie sú nebezpečné, všetkých prenesme do konzervatívnych fondov. Nuž len spravili to vtedy, keď boli akcie na najnižšej úrovni a keď nasledovalo desať rokov, takmer nulového, alebo nulového zhodnotenia konzervatívnych fondov, a tie akcie proste, bohužiaľ, za tých desať rokov stúpli raz toľko.
Čiže my sme sa mohli baviť o 28 mld., bavíme sa o 15. Normálne, že na toto sú príklady ľudí, lebo vlastne štát všetkých prehodil do konzervatívneho, ale človek sa mohol, vlastným rozhodnutím sa mohol prehodiť naspäť a je kopu rodín, ktorí to spravili, že tak, klasika, rozložme riziko, jeden zostaňme v konzervatívnom, ďalší sa vráťme do tých rastových. Dnes tam majú, fakt, ľudia raz toľko. Ten čo zostal v konzervatívnom, má máličko, ten čo proste sa prehodil znovu do rastového, má raz toľko. Čiže tuto vidíme, že aký obrovský vplyv majú rozhodnutia štátu, bohužiaľ toto bolo fakt, že veľmi, veľmi neodborné rozhodnutie štátu a aký veľký vplyv môžu mať. Čiže aj toto je tu, kde ten zákon proste dávame, aby to malo nejakú, nejakú stabilitu. Takže ale chcel som teda povedať toľko, že toto je jediné miesto, kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť, a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz
=====
Rozpracované
12:55
Vystúpenie v rozprave 12:55
Marián ViskupičUž som teda spomínal, spomínal o tej stratégii, čiže navrhujeme, aby sa ustanovila predvolená sporiaca stratégia, ktorá je zložená z pasívnych investícií a rešpektuje vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba na aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Čiže je to, je to jednoducho, aby tam bola nejaká predvolená stratégia, aby. Áno, niekto môže povedať, že aj automaticky dať všetkých do konzervatívnych bola stratégia, ale to bola stratégia, ale to bola stratégia ale že zlá, akože ukážka ako by stratégie nemali vyzerať. Čiže tá predvolená, predvolená stratégia má rešpektovať proste vek. To znamená, čím ste ďalej od dôchodkového veku i ergo čím sme mladší, tým nech je tam viacej tých akciových proste investícií, proste áno, sú rizikovejšie, ale v dlhodobom horizonte výnosnejšie. A postupne, postupne ako sa človek blíži vlastne k dôchodkovému veku, tak sa vlastne presúva ten podiel investícií z tých akciových do povedzme teda dlhopisových a ktoré sú teda nižšie výnosnejšie, ale už v tom krátkom čase samozrejme aj menej akoby padajú a takto vlastne to zvyšuje tú istotu. Čiže toto je vlastne zasa proste forma normálnej investičnej slušnej stratégie, ktorá vo finále zabezpečí tomu sporiteľovi najvyšší výnos. takže toto. No a potom ďalšia vec, áno, ďalšia. Tak isto počujem od napríklad ministra sociálnych vecí no veď aj dnes je druhý pilier ústavne chránený. Áno je, on je spomenutý v ústave, ale de facto, ak doňho nebude už teraz že štyri percentá odvodov, ale pol percenta, tak je splnená ústavná podmienka, že teda vlastne zostal zachovaný druhý pilier, ale reálne ste ho vlastne tak zminimalizovali, že sa stal absolútne nevýznamným a vlastne nefunkčným. Preto zasa jedným z ďalších ustanovení je, že jednoducho tento zákon zabraňuje marginalizácii sporiaceho systému a určuje jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe na minimálne jednu štvrtinu. To znamená, proste by bolo v ústave, že minimálne jedna štvrtina odvodov sociálnych, už nech budú v akejkoľvek výške, skončí v tom druhom pilieri a tým pádom bude deklarované, že nielen že druhý pilier bude, ale bude aj do nejakej miery plniť svoju funkciu. Samozrejme je to minimálne. Zasa, veď to závisí od toho ako sa tá krajina vyvíja, a proste aby tam mohlo byť aj viacej. Ale dôležité je to, aby s tým nemohol niekto buchnúť po stole a povedal, že pol percenta do druhého, celý zvyšok do prvého, hej. Proste, takže napríklad takto.
Takto by som asi mohol pokračovať, ale myslím si, že na vykreslenie toho vlastne, že o čom, o čom je tento náš návrh zákona to akoby stačí. Dokonca mám ja dve faktické pripomienky. Takže ďakujem pekne a skončil som.
Vystúpenie v rozprave
14.6.2024 o 12:55 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
..., že toto je jediné miesto kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz. A tiež sú dve roviny toho zjedenia, lebo vláda povie, že veď ale my sme nikomu nič nezobrali, keď sme znížili tie odvody. No nezobrali ste v momente ich zníženia. Ale keď ste ich znížili k 1. 1. 24 a keď sa my na to pozrieme k 31. 12. 24, tak už to, že tam človek mohol päť a pol percenta a má len štyri, to je vlastne takmer o tretinu zníženie, tak jednoducho aj takýmto, takouto formou sa jednoducho zobralo tým ľuďom, hej, že im tam nie toľko príde. Ale, a hovorím to sme videli a tým som začal vlastne moju rozpravu, že vláda ale aj pozerá aj nie tie peniaze čo sú tam. A to zasa. To nehovorím, že niečo sa ešte nestalo. Veď vždy, keď bol a ja to raz to meno spomeniem, Robert Fico pri vláde, tak vždy otváral druhý pilier a s otvorením piliera, keď človek odtiaľ odíde, tak odchádzajú aj tie nasporené peniaze do priebežného. Áno, samozrejme, človek dostane tú náhradu z prvého, ale jednoducho tie peniaze proste odtiaľ odídu a presunú sa do aktuálnej spotreby. To čo tam bolo pre budúcnosť sa minie okamžite. Čiže toto je tá ešte tá ďalšia forma, ktorá je veľmi, veľmi škodlivá a toto je ďalšia ambícia toho zákona, aby sa jasne deklarovalo, že je to súkromné vlastníctvo a sú to peniaze sporiteľov, ktoré budú jasne použité na ich dôchodok alebo, a to sa tiež málo pripomína. Ak človek zomrie pred dosiahnutím dôchodkového veku sú to dediteľné úspory. Dostanú ich dediči. Čiže zasa proste tí, ktorých tatino proste fakt že celý život pracoval, bohužiaľ, nedožil sa dôchodku, tak aspoň tá časť toho druhého piliera vie pomôcť potom jeho deťom, vnukom, už akokoľvek. Takže napríklad takéto tam je.
Už som teda spomínal, spomínal o tej stratégii, čiže navrhujeme, aby sa ustanovila predvolená sporiaca stratégia, ktorá je zložená z pasívnych investícií a rešpektuje vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba na aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Čiže je to, je to jednoducho, aby tam bola nejaká predvolená stratégia, aby. Áno, niekto môže povedať, že aj automaticky dať všetkých do konzervatívnych bola stratégia, ale to bola stratégia, ale to bola stratégia ale že zlá, akože ukážka ako by stratégie nemali vyzerať. Čiže tá predvolená, predvolená stratégia má rešpektovať proste vek. To znamená, čím ste ďalej od dôchodkového veku i ergo čím sme mladší, tým nech je tam viacej tých akciových proste investícií, proste áno, sú rizikovejšie, ale v dlhodobom horizonte výnosnejšie. A postupne, postupne ako sa človek blíži vlastne k dôchodkovému veku, tak sa vlastne presúva ten podiel investícií z tých akciových do povedzme teda dlhopisových a ktoré sú teda nižšie výnosnejšie, ale už v tom krátkom čase samozrejme aj menej akoby padajú a takto vlastne to zvyšuje tú istotu. Čiže toto je vlastne zasa proste forma normálnej investičnej slušnej stratégie, ktorá vo finále zabezpečí tomu sporiteľovi najvyšší výnos. takže toto. No a potom ďalšia vec, áno, ďalšia. Tak isto počujem od napríklad ministra sociálnych vecí no veď aj dnes je druhý pilier ústavne chránený. Áno je, on je spomenutý v ústave, ale de facto, ak doňho nebude už teraz že štyri percentá odvodov, ale pol percenta, tak je splnená ústavná podmienka, že teda vlastne zostal zachovaný druhý pilier, ale reálne ste ho vlastne tak zminimalizovali, že sa stal absolútne nevýznamným a vlastne nefunkčným. Preto zasa jedným z ďalších ustanovení je, že jednoducho tento zákon zabraňuje marginalizácii sporiaceho systému a určuje jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe na minimálne jednu štvrtinu. To znamená, proste by bolo v ústave, že minimálne jedna štvrtina odvodov sociálnych, už nech budú v akejkoľvek výške, skončí v tom druhom pilieri a tým pádom bude deklarované, že nielen že druhý pilier bude, ale bude aj do nejakej miery plniť svoju funkciu. Samozrejme je to minimálne. Zasa, veď to závisí od toho ako sa tá krajina vyvíja, a proste aby tam mohlo byť aj viacej. Ale dôležité je to, aby s tým nemohol niekto buchnúť po stole a povedal, že pol percenta do druhého, celý zvyšok do prvého, hej. Proste, takže napríklad takto.
Takto by som asi mohol pokračovať, ale myslím si, že na vykreslenie toho vlastne, že o čom, o čom je tento náš návrh zákona to akoby stačí. Dokonca mám ja dve faktické pripomienky. Takže ďakujem pekne a skončil som.
Rozpracované
13:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:00
Simona PetríkVystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2024 o 13:00 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslancaĎakujem. No, Majo, ja by som mala aj viac ako dve minúty, takže pochybujem, že to vôbec stihnem. Veľmi pekne ti ďakujem za toto explicitné a jasné vysvetlenie ústavných princípov pre udržateľnosť dôchodkového systému. Rozmýšľame rovnako. Ja viem, že tejto téme sa venujem už dlho. Ja som dokonca bola aj na tej vašej konferencii, ešte to bol možno rok 2022, ak správne rátam, kde ste si naozaj pozvali špičky odborníkov na dôchodkový systém a viem, že na tom robíte dlhodobo. My veľmi podobne so Štefanom Kiššom sme spísali veľmi, veľmi podobné ústavné princípy. Bodaj by to prešlo. Je to taká jemná utópia, keďže sa tu pokúšate o ústavný zákon a treba naň teda ústavnú väčšinu. Ale bodaj by toto koalícia počúvala, pretože aj medzi koaličnými poslancami a poslankyňami sú predpokladám štyridsaťroční ľudia plus, mínus, ktorí si snáď asi sporia v druhom pilieri, možno aj v treťom, kto vie. A neviem, že či sa im páčia tie zásahy, ktoré tu už boli urobené. Ja som bola na iks debatách s pánom Ondrušom, s pánom Tomášom, kde tvrdili, že už žiadne iné zásahy do druhého piliera počas tejto doby nebudú. Ale oni už sa udiali, hej. To, že nám on hovorí, že už žiadne zásahy sa neudejú, to mne už je úprimne jedno, pretože už sa udiali. Tam sa znížil, znížilo to percento na štyri percentá. Ty si presne pomenoval čo to spôsobilo. Spôsobilo to to, že tí ľudia na budúcich dôchodkoch budú mať skrátka menej. Čiže práve naopak, aby sme zveľaďovali, zlepšovali druhý a tretí pilier, približovali k tomu, aby boli výhodné, my naopak robíme presný opak a robíme zbytočné zásahy, ktoré ako si pomenoval robila väčšinou len Ficova vláda. Takže ja ti veľmi ďakujem, že si to takto zhrnul a my to určite za Progresívne Slovensko podporíme.
Rozpracované
13:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:02
Ivan HazuchaVystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2024 o 13:02 hod.
Ing.
Ivan Hazucha
Videokanál poslancaĎakujem pekne. Pán poslanec, veľmi zaujímavá téma druhý pilier. Vôbec nerozporujem čo ste povedal, lebo váš pohľad bol celý čas z pohľadu štátu a z pohľadu štátnej pokladnice napríklad. My, keďže tie zásahy, ktoré ste spomenuli boli väčšinou spájané so Smerom, tak mi to tak navodzuje a som, dúfam teda, že sa trafím do toho, že náš pohľad je z pohľadu sporiteľa. Preto tam nastáva čo ste povedal presne, že ten priebežný pilier je neudržateľný, lebo tie potreby tých dôchodkov pre tých ľudí, pre tých poberateľov, lebo ono to nevzniklo len tak. Tam je určitá potreba pre tých dôchodcov. Tak je nepostačujúca. Ja som naozaj úprimne presvedčený, ja som v druhom pilieri a tiež som v nejakom veku. Pokiaľ by sa ten druhý pilier momentálne otvoril, určite z neho idem von, pretože ľudia, ktorí zarábali celý život, a to sú šťastní ľudia, okolo priemeru mzdy v národnom hospodárstve, pre nich tento dôchodok je vysoko nevýhodný a to ešte nehovorím o tom teda, že keď doňho vstupujeme ako by asi vypadal ten dôchodok po dvadsiatich rokoch dôchodcovania. Kto by mu ho z druhého piliera akým spôsobom valorizoval a o koľko? Tam by nastal, tam by sa obrovsky roztvárali nožnice v tom pomere dôchodku štátneho a preto sa ten štátny neudržateľný, lebo on sa otvára a je pomerne viacej ústretový k poberateľom. Takže áno, vy máte pravdu z tej strany, ale verím, že tá naša politika je správna zo strany občanov, hlavne väčšiny občanov. Určite je pre úzku skupinu obyvateľov, platcov výhodný druhý pilier, určite je. Ale pre väčšinu myslím, že nie je. Ďakujem.
Rozpracované
13:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:04
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2024 o 13:04 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslancaĎakujem pekne. Ja to asi spravím tak, že ešte na chvíľočku ako predkladateľ vystúpim, aby som teda viac ako v tej jeden a pol minúte, dvoch minútach odpovedal kolegovi. Takže a ešte sa hlásim do rozpravy.
Rozpracované
13:05
Vystúpenie 13:05
Marián ViskupičTo je jedna vec. Druhá vec je, áno, z dnešného pohľadu ale to by mala byť úloha nás ako politikov, že nepozerať len na dnešok. Viete, jasné, keď vláda a už mali sme tu ja poviem, že dve populistické vlády, pretože Igor Matovič bol veľký populista, veľký, hej. A dneska máme znova populistickú vládu. Viete, ak vláda buchne po stole a povie, že bude trinásty dôchodok a že je to 830 miliónov v tomto roku a cez 900 v budúcom, hej. Ak vláda povie ja neviem, taká valorizácia, taká valorizácia. Áno, to sa proste dnes dá, ale už aj dnes je to na dlh. Dnes to neni 830 miliónov, ale viac, pretože na to požičanie tých 830 miliónov potrebujete tak skoro štyri percentá každý rok. Takže toto je rozhodnutím vlády, rozhodnutím politikov a samozrejme, že keď sa to takto udeje, tak žiadna, žiadna proste kapitalizačná normálna stratégia, ktorá funguje na základe trhových princípov nedokáže takéto zhodnotenie v priebehu toho roka urobiť, jasné, že nie. Ale tu je ten pohľad, že nepozerať na to teraz, lebo toto čo sa urobilo tento rok, hej, že sa vlastne o 830 miliónov zvýšili výplaty dôchodkov, nie je možné robiť každý rok. Ani vy už na budúci rok nebudete robiť štrnásty dôchodok. Budete robiť všetko preto, aby ste našli peniaze na ten trinásty a ja neviem čo bude o rok ďalej, či nebude pomaly vláda hľadať vôbec ako ho znížiť, lebo proste na to tie peniaze nebudú, nebudú. My to proste, dneska to dokážeme požičať, áno dokážeme. Slovensko sa dokáže financovať, ale za akú cenu. Ja to hovorím, že viete, aj Bangladéš si dokáže požičať, aj oni majú deficit, aj oni sa financujú. Ale tam je tá otázka, že každý dlh má svoju cenu. A čím horšie je na tom krajina, ergo čím je viacej zadĺžená, čím viac peňazí potrebuje, tým tá cena za to zadĺženie je vyššia. A to zasa pozrime sa do Grécka, oni im pomaly, pomaly rástli, rástli, lebo však stále viacej sa zadlžovali, stále viacej potrebovali. Ono to fungovalo nejaké roky. Akože podiel bazénov v Grécku bol vyšší ako v Nemecku, jakože to podľa mňa ešte aj teraz, hej. Ale, ale jedného dňa sa to dostane, že potom si tí investori povedia, že už žiadna cena nie je úmerná tomu riziku a proste potom sa už tá krajina akože financovať nedokáže. Čiže i za dnešných demografických pomerov bude s plynúcim časom stále ťažšie pre vládu búchať po stole a hovoriť ja pridám, ja pridám. Kdežto ten, ten trhový princíp bude postupne fungovať. Vidíme, že historicky, keď si pozrete posledných sto rokov, tie akcie rástli, hej, aj dlhopisy niečo rástli. No ale jednoducho to je pri dnešnej situácii. Ale nám tú situáciu zhoršuje ešte aj tá demografia, hej, že nie že rovnaký počet ľudí bude platiť a rovnaký počet ľudí bude poberať, ale to sa bude úplne že otáčať. Takže aj z tohto pohľadu sa to čo sa dá dneska čo vláda búcha po stole a pridáva, to sa nebude dať udržať, nebude z čoho. Preto ten zodpovedný pohľad nás politikov by mal byť ten, že áno, ľudia, dneska, keď si porovnáte zhodnotenie druhého piliera, ktoré inak nebolo malé tento rok, ale samozrejme neni možné ho porovnať s politickým rozhodnutím tento rok, ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie, alebo len na najbližší rok, dva. Proste my sme povinní, veď, veď to je jedno kto bude vládnuť či vy alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z ja neviem z ....
===== Ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie, alebo len na najbližší rok dva. Proste my sme povinní, veď, veď to je jedno kto bude vládnuť či vy alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z ja neviem, z HLAS-u, zo SMER-u alebo od kohokoľvek si sadne na tú istú stoličku, v tej iste budove a bude tie isté grafy pozerať. Preto by sme všetci mali vlastne pozerať aj ten dlhodobý pohľad. A ten dlhodobý pohľad proste hovorí, že do budúcna treba tri piliere a že ten druhý kapitalizačný bude dávať ďaleko vyššiu istotu než ten prvý, ale hlavne jednoducho keď chceme mať aspoň nejaký dôchodok, tak bude treba všetky 3. Aj ten štátny, aj ten súkromný, aj ten súkromný dobrovoľný. A tie pohľady sú legitímne oba. Samozrejme vždy musíme pozerať aj z pohľadu štátu, aj z pohľadu občana a treba proste to vážiť, treba nájsť vlastne to, to najrozumnejšie riešenie. Ono je to také klasické proste, študenti vám povedia, že najlepšie riešenie sústavy rovníc s viacerými neznámymi, hej. Tu je tých neznámych v celku dosť, ale zasa nie až tak. Pretože treba si uvedomiť a tým už skončím, že všetci ľudia, ktorí nám, čo máme že 40+ a myslím, že nás tu pár sedí čo máme 40+, sa už narodili. Čiže my už vieme, že koľko ľudí na naše dôchodky sa splácať. A aj vieme kde sme dnes v tej výkonnosti voči ostatným únijným krajinám a že skôr klesáme, že tá konvergencia, už nie konvergencia ale divergencia že by sme stúpali. Takže ono tých premenných je vo finále relatívne že už menej. Hovorím, my vieme že na nás bude robiť takého množstvo ľudí ak neodídu, lebo ešte tí platí ľudia si môžu povedať, že odídu z krajiny, ale jednoducho vidíme, že to je neudržateľné. To ako je to dneska nastavené je neudržateľné. Čiže toto už nie sú neznáme. To sú už známe premenné, ale len ich nechceme rešpektovať, hej. A aktuálna vláda ich proste jednoducho nerešpektuje. Áno, však vlastne hovoríte pravdu, plníte volebný sľub, hej. Len teda ako nemáme na to, no. Áno, má svoju vysokú cenu, áno, dobre. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. V prvom rade teda ďakujem kolegyni Simone Petrík. Áno, presne, ja si pamätám, že si bola na tej našej konferencii. Venujeme sa tomu a teda ďakujem aj za podporu. A áno, súhlasím aj s tým, že je to asi utópia, ale ono sa treba pokúšať. Proste jednoducho, keď tu tá rozprava nebude, tak je to určite horšie než keď tu bude a proste nezískame dostatočný počet hlasov, ale aspoň to tu zaznelo, aspoň kto to chce počúvať, či z nás čo sme tu, a vážim si každého jedného kto tu sedí a samozrejme aj ľudí, ktorí počúvajú. Takže už aj to má svoj význam. No, ku kolegovi pánovi poslancovi Hazuchovi. No takto, ono to ja začnem akoby od toho konca. Hovorím bez ohľadu na to, ale musím to meno použiť. Proste ten rok 2013 bol kľúčový. Jednoducho tam skutočne tou, tým nariadením, že všetci alebo drvivá väčšina proste má prejsť do konzervatívnych dlhopisových fondov, to spôsobilo, že obrovské škody. A my keď dneska pozeráme, že tých 15 miliárd, hej, že dobre, však veľká suma. Áno, rozložené na 1,9 milióna účtov. Tak niekto tam má viac, niekto tam menej. Ale keď robíme teda štatistiky z tohto, tak keby sme robili vlastne, že sa rok 2013 nestal, tak sa nebudeme dnes baviť o 15-tich alebo 28-mich. Toto zasa, to neni fikcia. To keby to bolo zostalo v akciových fondoch, tak je tam 28 miliárd. A keď mi, pán kolega, budete hovoriť, tak budeme sa pozerať na to, že z raz takej sumy, hej. A ja viem, ja som samozrejme pozeral tie výpočty pána Ondruša, ja viem, že tých tridsaťtisíc sporiteľov, ktorí, to sú tí, ktorí tam boli najmenšiu dobu a že to tam nie vždy je úplne výhodné. Ale ešte raz. Ak by sme, ak by sa nebol stal rok 2013, ktorý ten pilier poškodil o takmer raz toľko, poškodil ho cca 13 miliárd, tak tá odpoveď by bola úplne iná, pretože by bolo ďaleko viacej ľudí, pre ktorých je to, že výhodnejšie, lebo tých peňazí by tam bolo skoro raz toľko a jednoducho ďaleko menšia skupina tých, kde teda proste to akoby menej vychádza, hej.
To je jedna vec. Druhá vec je, áno, z dnešného pohľadu ale to by mala byť úloha nás ako politikov, že nepozerať len na dnešok. Viete, jasné, keď vláda a už mali sme tu ja poviem, že dve populistické vlády, pretože Igor Matovič bol veľký populista, veľký, hej. A dneska máme znova populistickú vládu. Viete, ak vláda buchne po stole a povie, že bude trinásty dôchodok a že je to 830 miliónov v tomto roku a cez 900 v budúcom, hej. Ak vláda povie ja neviem, taká valorizácia, taká valorizácia. Áno, to sa proste dnes dá, ale už aj dnes je to na dlh. Dnes to neni 830 miliónov, ale viac, pretože na to požičanie tých 830 miliónov potrebujete tak skoro štyri percentá každý rok. Takže toto je rozhodnutím vlády, rozhodnutím politikov a samozrejme, že keď sa to takto udeje, tak žiadna, žiadna proste kapitalizačná normálna stratégia, ktorá funguje na základe trhových princípov nedokáže takéto zhodnotenie v priebehu toho roka urobiť, jasné, že nie. Ale tu je ten pohľad, že nepozerať na to teraz, lebo toto čo sa urobilo tento rok, hej, že sa vlastne o 830 miliónov zvýšili výplaty dôchodkov, nie je možné robiť každý rok. Ani vy už na budúci rok nebudete robiť štrnásty dôchodok. Budete robiť všetko preto, aby ste našli peniaze na ten trinásty a ja neviem čo bude o rok ďalej, či nebude pomaly vláda hľadať vôbec ako ho znížiť, lebo proste na to tie peniaze nebudú, nebudú. My to proste, dneska to dokážeme požičať, áno dokážeme. Slovensko sa dokáže financovať, ale za akú cenu. Ja to hovorím, že viete, aj Bangladéš si dokáže požičať, aj oni majú deficit, aj oni sa financujú. Ale tam je tá otázka, že každý dlh má svoju cenu. A čím horšie je na tom krajina, ergo čím je viacej zadĺžená, čím viac peňazí potrebuje, tým tá cena za to zadĺženie je vyššia. A to zasa pozrime sa do Grécka, oni im pomaly, pomaly rástli, rástli, lebo však stále viacej sa zadlžovali, stále viacej potrebovali. Ono to fungovalo nejaké roky. Akože podiel bazénov v Grécku bol vyšší ako v Nemecku, jakože to podľa mňa ešte aj teraz, hej. Ale, ale jedného dňa sa to dostane, že potom si tí investori povedia, že už žiadna cena nie je úmerná tomu riziku a proste potom sa už tá krajina akože financovať nedokáže. Čiže i za dnešných demografických pomerov bude s plynúcim časom stále ťažšie pre vládu búchať po stole a hovoriť ja pridám, ja pridám. Kdežto ten, ten trhový princíp bude postupne fungovať. Vidíme, že historicky, keď si pozrete posledných sto rokov, tie akcie rástli, hej, aj dlhopisy niečo rástli. No ale jednoducho to je pri dnešnej situácii. Ale nám tú situáciu zhoršuje ešte aj tá demografia, hej, že nie že rovnaký počet ľudí bude platiť a rovnaký počet ľudí bude poberať, ale to sa bude úplne že otáčať. Takže aj z tohto pohľadu sa to čo sa dá dneska čo vláda búcha po stole a pridáva, to sa nebude dať udržať, nebude z čoho. Preto ten zodpovedný pohľad nás politikov by mal byť ten, že áno, ľudia, dneska, keď si porovnáte zhodnotenie druhého piliera, ktoré inak nebolo malé tento rok, ale samozrejme neni možné ho porovnať s politickým rozhodnutím tento rok, ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie, alebo len na najbližší rok, dva. Proste my sme povinní, veď, veď to je jedno kto bude vládnuť či vy alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z ja neviem z ....
===== Ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie, alebo len na najbližší rok dva. Proste my sme povinní, veď, veď to je jedno kto bude vládnuť či vy alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z ja neviem, z HLAS-u, zo SMER-u alebo od kohokoľvek si sadne na tú istú stoličku, v tej iste budove a bude tie isté grafy pozerať. Preto by sme všetci mali vlastne pozerať aj ten dlhodobý pohľad. A ten dlhodobý pohľad proste hovorí, že do budúcna treba tri piliere a že ten druhý kapitalizačný bude dávať ďaleko vyššiu istotu než ten prvý, ale hlavne jednoducho keď chceme mať aspoň nejaký dôchodok, tak bude treba všetky 3. Aj ten štátny, aj ten súkromný, aj ten súkromný dobrovoľný. A tie pohľady sú legitímne oba. Samozrejme vždy musíme pozerať aj z pohľadu štátu, aj z pohľadu občana a treba proste to vážiť, treba nájsť vlastne to, to najrozumnejšie riešenie. Ono je to také klasické proste, študenti vám povedia, že najlepšie riešenie sústavy rovníc s viacerými neznámymi, hej. Tu je tých neznámych v celku dosť, ale zasa nie až tak. Pretože treba si uvedomiť a tým už skončím, že všetci ľudia, ktorí nám, čo máme že 40+ a myslím, že nás tu pár sedí čo máme 40+, sa už narodili. Čiže my už vieme, že koľko ľudí na naše dôchodky sa splácať. A aj vieme kde sme dnes v tej výkonnosti voči ostatným únijným krajinám a že skôr klesáme, že tá konvergencia, už nie konvergencia ale divergencia že by sme stúpali. Takže ono tých premenných je vo finále relatívne že už menej. Hovorím, my vieme že na nás bude robiť takého množstvo ľudí ak neodídu, lebo ešte tí platí ľudia si môžu povedať, že odídu z krajiny, ale jednoducho vidíme, že to je neudržateľné. To ako je to dneska nastavené je neudržateľné. Čiže toto už nie sú neznáme. To sú už známe premenné, ale len ich nechceme rešpektovať, hej. A aktuálna vláda ich proste jednoducho nerešpektuje. Áno, však vlastne hovoríte pravdu, plníte volebný sľub, hej. Len teda ako nemáme na to, no. Áno, má svoju vysokú cenu, áno, dobre. Ďakujem pekne.
Rozpracované
13:13
Vystúpenie 13:13
Marián ViskupičĎakujem pekne, skončil som.
Ďakujem pekne pán predsedajúci za slovo päť. Tak teraz neviem že či ste vlastne radi že rozprávam a neprepadáva to ďalej, hej, alebo ma už máte zuby. No, ale však, dobre. Takto, čiže máme tu znova ďalší zákon, ktorý sa teda týka starobného dôchodkového sporenie, teda II. piliera, ktorý predkladá kolegynka Janka Bittó Cigániková a ja . Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie podmienky, že dôchodková správcovská spoločnosť musí svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50 000. Toľkoto zatiaľ len na úvod. Je to ďaleko kratší, jednoduchší zákona, ale teda pres to všetko trošku viac k nemu poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, skončil som.
Rozpracované
13:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:14
Simona PetríkA teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj...
A teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 339 z 27. mája 2024 navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2024 o 13:14 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí tu s nami ešte ste, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená na spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 340.
A teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 339 z 27. mája 2024 navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
13:16
Vystúpenie 13:16
Marián ViskupičNo, už len keď sa na to ľudsky pozrieme tak akože je to, je to zvláštne. Ja si dokonca myslím, že je to aj v rozprave s Ústavou, konkrétne s Článkom 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.
No by som ďalší nesúlad by som videl aj s Článkom 35 Ústavy, ktorý zaručuje právo na podnikanie. Čiže ešte raz jednoducho. Proste zákon hovorí, že keď sa rozhodne nová dôchodková správcovská spoločnosť, teda nejaká ďalšia spoločnosť, ktorá chce spravovať peniaze v II. pilieri, rozhodne podnikať, tak jednoducho musí samozrejme splnil milión podmienok, veď to je zložité. Musí získať povolenie Národnej banky, všetko, všetko a potom má 18 mesiacov aby získala 50 tisíc sporiteľov. Ak ich nezíska, tak vlastne normálne de jure alebo zo zákona proste príde o toto povolenie a všetky investície vlastne ktoré urobila tak viac-menej sú teda zmarené. Nazvime to takto, áno, môže ten svoj kmeň niekde predať, ale to určite nevyváži tie investície ktoré to toho investovala. Čiže inými slovami, dnes je týmto zlým znením návrhu zákona v podstate zaručené, že nám nepríde žiadny ďalší subjekt. A ja tu vždy hovorím, že problémy najlepšie rieši konkurencia. Čiže my potrebujeme a pomôže to zasa občanom aby sem sa rozhodol nejaký ďalší subjekt proste prísť. A rozhodol sa konkurovať existujúcim, existujúcim podnikateľom teda v II. pilieri, existujúcim DSS-kám a jednoducho z tohto zasa v prvom rade z toho môže profitovať ten proste sporiteľ, pretože môže mu dať výhodnejšie podmienky. Zákon hovorí, že maximálne takúto časť môžte teda si peňazí brať za správu, ale akože môže samozrejme aj, aj menej. Čiže jednoducho viacej subjektov vie priniesť, vyššiu, vyššiu trhovú konkurenciu, silnejšiu súťaž a z toho môže profitovať jedine a jedine sporiteľ. A samozrejme následne inak aj štát, pretože to sme si tu už pred chvíľou hovorili, že veď to jedného dňa bude suplovať prvý pilier.
Takže každopádne ten návrh zákona je veľmi jednoduchý a to je to, že podmienku vypúšťame. Nikto sa nemusí báť, že teraz tu budeme mať že 20 nových DSS, lebo každá si nájde troch klientov a bude podnikať. Ono to samozrejme takto nefunguje, pretože aby to celé fungovalo tak potrebujete tých sporiteľov. Ono v podstate akože ten počet aj je akože plus, mínus že rozumný. Vy to neviete robiť ani že s 3 kusmi, ani s 30, ani s 300, ani s 3 000, hej. Ale jednoducho nebudete mať ten Damoklov meč, lebo so 49 tisícmi môže bez problémov začať fungovať, hej, a fungovať. Kdežto podľa aktuálnej verzie zákona by to proste muselo po tom roku a pol proste zrušiť, zarezať, skončiť. Takže jednoducho zvyšujeme tuná mieru slobody podnikania, zvyšujeme možnosť konkurencie, zvyšuje jednoducho zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Myslím si, že toto je, ja samozrejme rozumiem a nerobím si ilúzie, že napríklad ten ústavný zákon sa proste nájde naňho podpora. Však teda už tu nejaký ten deň stojím, ale tuto sa skutočne že ešte o to viacej uchádzam o podporu koalície, pretože toto je zákon, ktorý nič nestojí, hej a podstate aj, aj keby ho podporila koalícia tak vlastne je to len taký potvrdenie, že, aha, veď vlastne aj my podporuje ten II. pilier. Lebo je to určitá forma podpory keď sa tie podmienky zlepšia. Takže myslím si, že toto je že rozumný, technický, v podstate nepolitický návrh zákona a poprosím kolegovci, ktorí tu sedíte, skúste to prebrať na svojich kluboch. Si myslím, že toto je koniec-koncov niečo to po čom aj teraz teda po atentáte bolo akoby žiadané, že aby teda koalícia, pardon, opozícia bola konštruktívna, slušná a prichádza so zmysluplnými návrhmi zákonov a zmysluplne ich obhajovala. Čiže myslím si, že toto je presne z tej kategórie. Nikomu nepoškodíme, nestojí to ani euro, zlepší to podnikateľské prostredie, zlepší to slobodu podnikania a môžme si všetci spoločne dať háčik, že sme jednu hlúposť, ktorá inak pravda je, že normálne v tomto momente ani neviem kedy sa do toho zákona dostala, hej. Možno skutočne frflem teraz, že nie na nejakú vládu SMER-u, možno sa to tam dostalo za nejakej pravicovej vlády, hej. Akokoľvek, hovorím nie je v tom žiadna politika, v zákone je nezmyselné ustanovenie a hlásim, že vieme to proste týmto návrhom zákona odtiaľ vyškrtnúť a bude nám spoločne všetkým o zasa taký ten malý krôčik, čo som tu o tom Evereste hovoril, do Everestu ešte ďaleko, ale malý , malý krôčik proste nám trošku vylepší, vylepší tú situáciu na Slovensku.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Tak a ja začnem aktuálnym súčasným zákonným stavom. Podľa súčasného stavu musí vlastne dôchodková správcovská spoločnosť mať najmenej 50 000 sporiteľov a tento počet je povinná dosiahnuť do 18 mesiacov odo dňa kedy začala vytvárať dôchodkové fondy. Takto je to. A keď túto podmienku nesplní, tak jednoducho zákon ju postihne odobraním povolenia na jej vznik a činnosť Národnou bankou Slovenska. No aj jednoducho uvedené ustanovenie de facto podmieňuje existenciu a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako podnikateľského subjektu minimálnym počtom sporiteľov.
No, už len keď sa na to ľudsky pozrieme tak akože je to, je to zvláštne. Ja si dokonca myslím, že je to aj v rozprave s Ústavou, konkrétne s Článkom 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.
No by som ďalší nesúlad by som videl aj s Článkom 35 Ústavy, ktorý zaručuje právo na podnikanie. Čiže ešte raz jednoducho. Proste zákon hovorí, že keď sa rozhodne nová dôchodková správcovská spoločnosť, teda nejaká ďalšia spoločnosť, ktorá chce spravovať peniaze v II. pilieri, rozhodne podnikať, tak jednoducho musí samozrejme splnil milión podmienok, veď to je zložité. Musí získať povolenie Národnej banky, všetko, všetko a potom má 18 mesiacov aby získala 50 tisíc sporiteľov. Ak ich nezíska, tak vlastne normálne de jure alebo zo zákona proste príde o toto povolenie a všetky investície vlastne ktoré urobila tak viac-menej sú teda zmarené. Nazvime to takto, áno, môže ten svoj kmeň niekde predať, ale to určite nevyváži tie investície ktoré to toho investovala. Čiže inými slovami, dnes je týmto zlým znením návrhu zákona v podstate zaručené, že nám nepríde žiadny ďalší subjekt. A ja tu vždy hovorím, že problémy najlepšie rieši konkurencia. Čiže my potrebujeme a pomôže to zasa občanom aby sem sa rozhodol nejaký ďalší subjekt proste prísť. A rozhodol sa konkurovať existujúcim, existujúcim podnikateľom teda v II. pilieri, existujúcim DSS-kám a jednoducho z tohto zasa v prvom rade z toho môže profitovať ten proste sporiteľ, pretože môže mu dať výhodnejšie podmienky. Zákon hovorí, že maximálne takúto časť môžte teda si peňazí brať za správu, ale akože môže samozrejme aj, aj menej. Čiže jednoducho viacej subjektov vie priniesť, vyššiu, vyššiu trhovú konkurenciu, silnejšiu súťaž a z toho môže profitovať jedine a jedine sporiteľ. A samozrejme následne inak aj štát, pretože to sme si tu už pred chvíľou hovorili, že veď to jedného dňa bude suplovať prvý pilier.
Takže každopádne ten návrh zákona je veľmi jednoduchý a to je to, že podmienku vypúšťame. Nikto sa nemusí báť, že teraz tu budeme mať že 20 nových DSS, lebo každá si nájde troch klientov a bude podnikať. Ono to samozrejme takto nefunguje, pretože aby to celé fungovalo tak potrebujete tých sporiteľov. Ono v podstate akože ten počet aj je akože plus, mínus že rozumný. Vy to neviete robiť ani že s 3 kusmi, ani s 30, ani s 300, ani s 3 000, hej. Ale jednoducho nebudete mať ten Damoklov meč, lebo so 49 tisícmi môže bez problémov začať fungovať, hej, a fungovať. Kdežto podľa aktuálnej verzie zákona by to proste muselo po tom roku a pol proste zrušiť, zarezať, skončiť. Takže jednoducho zvyšujeme tuná mieru slobody podnikania, zvyšujeme možnosť konkurencie, zvyšuje jednoducho zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Myslím si, že toto je, ja samozrejme rozumiem a nerobím si ilúzie, že napríklad ten ústavný zákon sa proste nájde naňho podpora. Však teda už tu nejaký ten deň stojím, ale tuto sa skutočne že ešte o to viacej uchádzam o podporu koalície, pretože toto je zákon, ktorý nič nestojí, hej a podstate aj, aj keby ho podporila koalícia tak vlastne je to len taký potvrdenie, že, aha, veď vlastne aj my podporuje ten II. pilier. Lebo je to určitá forma podpory keď sa tie podmienky zlepšia. Takže myslím si, že toto je že rozumný, technický, v podstate nepolitický návrh zákona a poprosím kolegovci, ktorí tu sedíte, skúste to prebrať na svojich kluboch. Si myslím, že toto je koniec-koncov niečo to po čom aj teraz teda po atentáte bolo akoby žiadané, že aby teda koalícia, pardon, opozícia bola konštruktívna, slušná a prichádza so zmysluplnými návrhmi zákonov a zmysluplne ich obhajovala. Čiže myslím si, že toto je presne z tej kategórie. Nikomu nepoškodíme, nestojí to ani euro, zlepší to podnikateľské prostredie, zlepší to slobodu podnikania a môžme si všetci spoločne dať háčik, že sme jednu hlúposť, ktorá inak pravda je, že normálne v tomto momente ani neviem kedy sa do toho zákona dostala, hej. Možno skutočne frflem teraz, že nie na nejakú vládu SMER-u, možno sa to tam dostalo za nejakej pravicovej vlády, hej. Akokoľvek, hovorím nie je v tom žiadna politika, v zákone je nezmyselné ustanovenie a hlásim, že vieme to proste týmto návrhom zákona odtiaľ vyškrtnúť a bude nám spoločne všetkým o zasa taký ten malý krôčik, čo som tu o tom Evereste hovoril, do Everestu ešte ďaleko, ale malý , malý krôčik proste nám trošku vylepší, vylepší tú situáciu na Slovensku.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.
Rozpracované
