Ďakujem pekne. Takže už úvody nechám tak, už som pozdravil viackrát. (Povedané s pobavením.) Takže poďme na to.
Čiže myslím si, že v podstate pred nejakým obdobím, teraz sa to síce utlmilo aj kvôli teda zdravotnej indispozícii pána premiéra, ale videli sme v posledných mesiacoch zasa útoky na druhý sporiaci dôchodkový systém.
Ešte predtým, ak si pamätáme lex konsolidácia, tak tam bolo jasné zníženie platieb do II. piliera z 5,5 % na 4. To znamená, vidíme jasné oslabovanie II. piliera. Myslím si, že je každému jasné, že demografická situácia sa bude zhoršovať a jednoducho ak budeme chcieť mať v budúcnosti aspoň aké-také dôchodkové zabezpečenie, jednoducho to nepôjde len cez I. pilier, nepôjde to. Bude treba aj II. pilier, ktorý bude ale musieť mať rozumnú veľkosť a takisto aj ochranu štátom. A takisto v tomto zákone hovoríme aj o tom, že treba ešte aj III. pilier, sporivý pilier, kde si aj človek sám dobrovoľne ešte musí sporiť a takto si zvyšovať, zvyšovať svoj dôchodok.
Čiže akoby tento zákon prináša takú kostru, lebo dnes vlastne ideme od mantinelu k mantinelu. Jedna vláda podporuje II. pilier, druhá ho ničí, takisto sa proste vlastne doťahujeme stále v I. pilieri. Raz je tam limitovaný vek do dôchodku, raz je tam nejaký automat. Toto proste ničomu nepomáha, čiže tento náš návrh zákona má ambíciu dať takú nejakú kostru, ústavnú kostru, na ktorej by sa dohodla vlastne zasa raz celá politická, celé politické spektrum, a potom následne, samozrejme, tie detaily sú možné meniť. A úplne ja uznávam, že vládna koalícia, nech je akákoľvek, vždy má právo, samozrejme, meniť, čiže toto je úplne v poriadku. No a teraz vlastne by som tak nejak prešiel možnože trošku podrobnejšie.
Takže sociálno-poistný dôchodkový systém dostal svoj základný rámec reformou v rokoch 2023, 2024. (Správne "2003, 2004", pozn. red.) Vtedy bol vytvorený ten duálny systém sociálneho poistenia, tzv. teda I. pilier, a systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. pilier. No a chvíľku potom boli vlastne tieto dva piliere doplnené ešte o ten tretí systém, o doplnkové dôchodkové sporenie. To je to, kde si dobrovoľne sporí občan a, samozrejme, aj dnes mu tam prispieva zasa niečo aj jeho zamestnávateľ.
No, ako som už spomínal, v súčasnosti je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy bez akýchkoľvek ústavných mantinelov. Každá, každá vláda od toho roku 2003, 2004 zanechala na dôchodkovom systéme svoj rukopis, v dôsledku čoho má dôchodkový systém dnes úplne inú podobu, ako bola pri reforme zo začiatku tisícročia. Nehovorím, že všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti tieto zásahy priniesli nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému, ale, a to vidíme, aj nízku mieru dôvery v dôchodkový systém, v jednotlivé piliere.
Predložený návrh, teda máme ambíciu vystužiť tento dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, resp. nie tak ľahko zmeniteľných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky každej vládnej moci, samozrejme, bez ohľadu na jej politické zloženie.
Ja som presvedčený, že so stanovením základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by nemala mať problém žiadna časť politických elít. Predložený návrh preto prichádza s návrhom viacerých základných pravidiel, na ktorých by mohla vzniknúť celospoločenská zhoda naprieč celým politickým spektrom, alebo teda minimálne som presvedčený minimálne na tej rozpočtovo zodpovednej časti, ale ja som presvedčený, že by mala na celej, na kompletne celom spektre.
Návrh ústavného zákona si zachováva povahu ústavného zákona, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje iba základné zásady, ale, samozrejme, tú konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákonov ponecháva na jednotlivé vlády, to je to, čo skutočne rešpektujem. Tá, tie strany, tá koalícia, ktorá dostala dôveru od občanov, samozrejme, má právo a hovorím aj povinnosť proste pracovať, a teda aj meniť tieto, tieto zákony v nejakom ústavnom rámci.
Návrh zákona bude mať aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože vnímame, že napr. ten druhý pilier zo začiatku akoby zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože tie peniaze, ktoré dnes sú vyberané formou sociálnych odvodov, nie sú okamžite posunuté alebo minuté v tom priebežnom systéme, ale odkladajú sa do budúcnosti. Čiže, áno, dnes, a často to aj vládna koalícia rozpráva, že vlastne na tom akoby strácajú, ale tu si treba ale uvedomiť, že ono sa to, a nebude to už dlho trvať, keď sa to otočí. Pretože stále viac a viac dôchodkov bude z toho II. piliera vyplácaných, čo zasa, opačne, bude pomáhať verejným financiám, takže, takže toto treba mať na pamäti, na pamäti celé.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. No, ja som presvedčený, že vie to mať vplyv aj na podnikateľské prostredie, ale toto sú skutočne už také, také veci nadlho.
Určite však bude mať tento návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a bude mať tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
No, možno by bolo dobré si prejsť vlastne tak nejak že trošku konkrétne, že o čom asi to je. Napríklad ustanovujeme tú vec, že teda za dobu na účasti na priebežne finančnom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu. A, samozrejme, prečo? Pretože je asi každému jasné, že nie je dobré, aby keď sa teda žena stará o dieťa a následne by mala z tohto, z tohto dôvodu proste negatívny vplyv, alebo by bol negatívny vplyv na jej budúci dôchodok. Takže toto je jedna z vecí, na ktorých sa treba jasne zhodnúť, a potom sú už tie detaily, že ako je to správne nastaviť.
Takisto, samozrejme, je fajn, ak by bolo deklarované za každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Áno, máme to aj teraz, ale bolo by to dobré dať ten rámec teda do ústavného zákona, a teda ale zároveň aj to, že zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. Prečo? Pretože jednoducho treba vnímať aj to, čo sa deje teraz, že jednoducho ten I. pilier, áno, je pod populistickým vplyvom vlády, ktorá sa, budem zasa hovoriť všeobecne, ale vidíme to aj teraz, ktorá sa takto snaží si vlastne akoby kupovať dôchodcov. A keď sa pozrieme, že náš dôchodkový systém ešte v roku 2022 v podstate nepotreboval žiadne, resp. bolo tam nejaké minimálne dofinancovanie zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo 100 mil. eur, tak o rok neskôr, v 23. už to bola suma v stovkách miliónov, tento rok to bude suma, v rozpočte bolo plánovaných 1,6 mld., už je to zmenené na 2,5 mld., proste. 2,5 mld. treba doplniť do Sociálnej poisťovne, aby bola schopná vyplatiť všetky dôchodky, ktoré teda boli schválené, a teda sú zákonné. Toto sa bude zvyšovať s každým ďalším rokom a jednoducho proste toto je neudržateľný systém. A to sme dnes v situácii, kedy tá demografia je pre nás najprívetivejšia, že robí najviac ľudí a relatívne málo ľudí je na dôchodku, ale teraz fakt sme na tom pozitívnom vrchole. S každým ďalším rokom, a to sa deje už teraz, odchádza viacej ľudí do dôchodku a menej a menej ľudí prichádza do systému, tých mladých ľudí, ktorí to budú platiť, čiže dnes, už dnes sa dá povedať, že tie dôchodky, ktoré máme dnes, sú neudržateľné a s každým ďalším rokom budú neudržateľné viac a viac. Čiže ak sa nič neurobí, tak proste tie dôchodky a tá schopnosť žiť z dôchodku bude len a len horšia. Aj preto vlastne musíme aj toto jednoducho nejak limitovať. A zasa, akúkoľvek vládu. Je úplne prirodzené, že to je sedliacky rozum, veď tak keď tým dôchodcom máme platiť dôchodky, máme, veď to je samozrejmé, veď tí dôchodcovia pracovali pre krajinu, to je úplne, o tom nie je pochýb, ale nemôže to fungovať, že sa s každým rokom bude platiť viac a viac a jednoducho tie príjmy tam nie sú. To je proste, to je neudržateľné, to je morálny hazard a vo finále na to ale aj tak doplatia tí dôchodcovia.
A zasa, nehovorím niečo, čo som si buď ja vymyslel, alebo nejaký teoretický ekonóm spočítal. To sa stačí pozrieť do Grécka. Tam to presne tak bolo, zvyšovali, zvyšovali, až jedného dňa ste prišli do bankomatu, to je síce pekné, že ste mali tie peniaze na účte, ale nevypľuli vám z toho bankomatu. A keď vám poslali ďalšiu, ďalší mesačný dôchodok, tak vám ho už potom poslali o 30 % nižší, lebo tá krajina jednoducho nemala na to, aby to vyplatila. Toto sú všetko dôvody proste, prečo sa snažíme dať tento návrh zákona, aby to celé bolo udržateľné. Ja si myslím, že na tomto by sme sa fakt mali zhodnúť všetci.
No, potom čo sa týka ďalšieho, je, že ustanovuje sa, že, a ústavným zákonom teda deklarujeme súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov v II. aj III. pilieri. Jednoducho a s týmto je spojená ich neodňateľnosť, resp nemožnosť vyvlastnenia. Toto je niečo, čo dnes akože nie je zasa definované a to potom aj spôsobuje nízku, nízku vieru v budúcnosť napr. II. piliera a, opačne, vysokú vieru v to, že sa vlády pozerajú na to, že ako tie peniaze odtiaľ vytiahnuť a použiť tie odložené peniaze na budúcu spotrebu na dnešnú. Toto je, toto je to riziko. Zoberme si, že máme štátny rozpočet. Áno, aktuálna vláda hovorí, že to tá zlá robila, robila zle. A ja som tu viackrát hovoril, že to skutočne vo veľa prípadoch robila aj tá vláda, kde sme my boli, zle, ale keď si zoberieme, že vlani bol deficit, ja hovorím, že až 4,5 %, čo je obrovsky veľa, ale, bohužiaľ, a ja to tu musím jasne povedať, aj táto vláda to robí zle, pretože ten deficit pre tento rok bude približne 6 %, čiže ešte o ďalšie percento vyšší. Navzdory tomu, že vláda má vo všetkých parametroch písané, že chce aspoň 1 % konsolidovať, ale tá realita je tá, že to jednoducho robia všetky vlády zle, niektorá menej zle, druhá viacej zle, ale jednoducho všetky zle. Prečo? Pretože ani jeden, jeden jediný rok histórie Slovenska nebol rozpočet prebytkový. Vždy bol deficit, raz menší, raz väčší, niekedy zúfalo veľký, ale jednoducho vždy bol deficit.
Samozrejme, to isté platí o dlhu a môžme sa teraz baviť o jeho absolútnej výške, tá takisto rástla každým jedným rokom. Dnes máme takmer 70 mld. a je to nejakých 56 %, čiže, a môžme sa teda baviť o tej výške dlhu v percentách. To znamená v relatívnej miere voči hrubému domácemu produktu. Tam takisto vo veľa rokoch stúpal. V niektorých dobrých rokoch trošku klesal, ale generálne aj tam tá situácia sa výrazne zhoršuje.
No a vidíme to, že kde sa štát chytí, tak jednoducho tam tie peniaze chýbajú, ale našťastie ten druhý pilier je jediná vec, normálne keď sa pozrieme na taký ten vôbec ten najširší okruh financií, kde tie peniaze sú, normálne že na ten II. pilier by sme mali byť všetci hrdí, pretože to sú jediné peniaze, ktoré neboli okamžite minuté, boli teda dané na osobný účet každého jedného sporiteľa, z ktorého potom bude mať dôchodok, a tie sú tam. Dnes je tam okolo 15 mld. nasporených a, bohužiaľ, ale mohlo tam byť cca 28, keby nebol ten nešťastný zásah v roku 2013, kedy vtedajšia vláda proste povedala, že um, akcie sú nebezpečné, všetkých prenesme do konzervatívnych fondov. Nuž, len spravili to vtedy, keď boli akcie na najnižšej úrovni a keď nasledovalo desať rokov takmer nulového, alebo nulového zhodnotenia konzervatívnych fondov, a tie akcie proste, bohužiaľ, za tých desať rokov stúpli raz toľko.
Čiže my sme sa mohli baviť o 28 mld., bavíme sa o pätnástich. Normálne že na toto sú príklady ľudí, lebo vlastne štát všetkých prehodil do konzervatívneho, ale človek sa mohol, vlastným rozhodnutím sa mohol prehodiť naspäť a je kopu rodín, ktorí to spravili že tak, klasika, rozložme riziko, jeden zostaňme v konzervatívnom, ďalší sa vráťme do tých rastových. Dnes tam majú fakt ľudia raz toľko. Ten, čo zostal v konzervatívnom, má máličko, ten, čo proste sa prehodil znovu do rastového, má raz toľko. Čiže tuto vidíme, že aký obrovský vplyv majú rozhodnutia štátu, bohužiaľ, toto bolo fakt že veľmi, veľmi, veľmi neodborné rozhodnutie štátu, a aký veľký vplyv môžu mať. Čiže aj toto je tu, kde ten zákon proste dávame, aby to malo nejakú, nejakú stabilitu.
Takže... ale chcel som teda povedať toľko, že toto je jediné miesto, kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť, a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz. A tiež sú dve roviny toho zjedenia, lebo vláda povie, že veď ale my sme nikomu nič nezobrali, keď sme znížili tie odvody. No nezobrali ste v momente ich zníženia. Ale keď ste ich znížili k 1. 1. ´24 a keď sa my na to pozrieme k 31. 12. ´24, tak už to, že tam človek mohol 5,5 % a má len štyri, to je vlastne takmer o tretinu zníženie, tak jednoducho aj takýmto, takouto formou sa jednoducho zobralo tým ľuďom, hej, že im tam nie toľko príde. Ale, a hovorím, to sme videli a tým som začal vlastne moju rozpravu, že vláda ale aj pozerá aj na tie peniaze, čo sú tam. A to zasa, to nehovorím, že nie, to sa ešte nestalo. Veď vždy, keď bol, a ja to, raz to meno spomeniem, Robert Fico pri vláde, tak vždy otváral II. pilier a s otvorením piliera, keď človek odtiaľ odíde, tak odchádzajú aj tie nasporené peniaze do priebežného. Áno, samozrejme, človek dostane tú náhradu z prvého, ale jednoducho tie peniaze proste odtiaľ odídu a presunú sa do aktuálnej spotreby. To, čo tam bolo pre budúcnosť, sa minie okamžite. Čiže toto je tá, ešte tá ďalšia forma, ktorá je veľmi-veľmi škodlivá, a toto je ďalšia ambícia toho zákona, aby sa jasne deklarovalo, že je to súkromné vlastníctvo a sú to peniaze sporiteľov, ktoré budú jasne použité na ich dôchodok, alebo, a to sa tiež málo pripomína, ak človek zomrie pred dosiahnutím dôchodkového veku, sú to dediteľné úspory. Dostanú ich dediči. Čiže zasa proste tí, ktorých tatino proste fakt že celý život pracoval, bohužiaľ, nedožil sa dôchodku, tak aspoň tá časť toho II. piliera vie pomôcť potom jeho deťom, vnukom, už akokoľvek. Takže napríklad takéto tam je.
Už som teda spomínal, spomínal o tej stratégii, čiže navrhujeme, aby sa ustanovila predvolená sporiaca stratégia, ktorá je zložená z pasívnych investícií a rešpektuje vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Čiže je to, je to jednoducho, aby tam bola nejaká predvolená stratégia, aby... Áno, niekto môže povedať, že aj automaticky dať všetkých do konzervatívnych bola stratégia, ale to bola stratégia ale že zlá, akože ukážka, ako by stratégie nemali vyzerať. Čiže tá predvolená, predvolená stratégia má rešpektovať proste vek. To znamená, čím ste ďalej od dôchodkového veku, ergo čím sme mladší, tým nech je tam viacej tých akciových proste investícií, proste áno, sú rizikovejšie, ale v dlhodobom horizonte výnosnejšie. A postupne, postupne, ako sa človek blíži vlastne k dôchodkovému veku, tak sa vlastne presúva ten podiel investícií z tých akciových do povedzme teda dlhopisových a ktoré sú teda nižšie výnosnejšie, ale už v tom krátkom čase, samozrejme, aj menej akoby padajú a takto vlastne to zvyšuje tú istotu. Čiže toto je vlastne zasa proste forma normálnej investičnej slušnej stratégie, ktorá vo finále zabezpečí tomu sporiteľovi najvyšší výnos. Takže toto.
No a potom ďalšia vec, áno, ďalšia. Takisto počujem od napríklad ministra sociálnych vecí, no veď aj dnes je II. pilier ústavne chránený. Áno je, on je spomenutý v ústave, ale de facto, ak doňho nebude už teraz že štyri percentá odvodov, ale pol percenta, tak je splnená ústavná podmienka, že teda vlastne zostal zachovaný II. pilier, ale reálne ste ho vlastne tak zminimalizovali, že sa stal absolútne nevýznamným a vlastne nefunkčným. Preto zasa jedným z ďalších ustanovení je, že jednoducho tento zákon zabraňuje marginalizácii sporiaceho systému a určuje jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe na minimálne jednu štvrtinu. To znamená, proste by bolo v ústave, že minimálne jedna štvrtina odvodov sociálnych, už nech budú v akejkoľvek výške, skončí v tom II. pilieri, a tým pádom bude deklarované, že nielenže II. pilier bude, ale bude aj do nejakej miery plniť svoju funkciu. Samozrejme, je to minimálne. Zasa, veď to závisí od toho, ako sa tá krajina vyvíja, proste aby tam mohlo byť aj viacej. Ale dôležité je to, aby s tým nemohol niekto buchnúť po stole a povedal, že pol percenta do druhého, celý zvyšok do prvého, hej? Proste, takže napríklad takto.
Takto by som asi mohol pokračovať, ale myslím si, že na vykreslenie toho vlastne, že o čom, o čom je tento náš návrh zákona, to akoby stačí. Dokonca mám aj dve faktické pripomienky.
Takže ďakujem pekne a skončil som.
