15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a začnem zrovna, zrovna zase ešte pochvalou. Myslím si, že to zmenšenie kolkových známok je, áno, dlho, dlho sa o to výrobcovia cigariet teda snažili, proste dáva to zmysel, je to jednoduchšie. Ale hlavne aby to bolo jasné každému, že už je toľko rôznych upozornení na tých kartičkách a toľko rôznych zákonných, že teda to škodí a že, ja neviem, proste že to teda aj prírode, aj človeku, že už normálne nevedeli výrobcovia splniť všetky zákonné požiadavky a zároveň tam vlastne dať tú kontrolnú známku, tak aby proste boli všetky, všetky zákonné nariadenia splnené. Fakt ja som sa snažil nejaký čas v minulom volebnom období, stále to nešlo nešlo, čiže ak to teraz ide, hovorím, takisto som, som veľmi rád, už len teda aby to celé zároveň bolo aj s tým systémom aj efektívne obstarané a celé aby to teda bolo aj finančne zmysluplné. Ale každopádne tuto určite pochvala, ale hovorím, že je to také, že už to dávno malo byť, ale lepšie neskôr ako, ako vôbec, pretože boli výrobcovia vystavení do situácie, že z titulu veľkosti krabičky buď tam mohli mať krabičku väčšiu a mať v nej vzduch, čo by zasa bolo proste ani nie dobré pre prírodu, ani pre nič, alebo teda, bola teda cesta znížiť tú známku, aby sa to tam celé vošlo. Takže super, ak sa toto vyrieši, výborne.
Takisto áno, veď svet sa hýbe, keď počúvame tých mladých – a žuvák a elektronická cigareta a hento, toto – ja ako nefajčiar pomaly ani neviem, o čom rozprávajú, ale jednoducho áno, máme systém toho, že teda tabakové výrobky zdaňujeme spotrebnou daňou, síce to moc nepomáha na to, aby sa nefajčilo, ale teda prináša to štátu peniaze. A povedzme teda, aspoň teda toto je tá výhoda, ale už som aj ja presvedčený, že tie nové, nové riešenia treba do nejakej miery, samozrejme, zdaniť. Proste tak to je, s týmto, s týmto takisto sa dá súhlasiť.
No zároveň ale teda aktuálny návrh zákona už prináša aj daňové kalendáre na všetky ostatné tabakové, alebo na všetky tabakové výrobky aj tie, aj tie teda staré kategórie. A, samozrejme, aj tu vnímam, že teda nejak prebieha inflácia, že teda z času na čas tie dane, keď sa po nejakej, po nejakej dobe zvýšia o infláciu, tak je to, je skôr valorizácia ako zvyšovanie daní, aj to sa dá pochopiť.
Len tu chcem veľmi upozorniť ministerstvo financií, že treba dávať pozor, lebo, samozrejme, každá tá daň, aj povedzme nejaká takáto na negatívne externality, ktorá povedzme je akceptovaná, má svoju správnu výšku a už proste nad nejakú výšku je už potom kontraproduktívna. Vieme si predstaviť prečo, pretože ak je tá daň príliš vysoká, tak je či už čierna výroba, alebo pašovanie, čo, samozrejme, znižuje štátu príjmy, zároveň je tam proste riziko aj rôznych nebezpečných situácií pre samotných spotrebiteľov, vytvára to šedú ekonomiku vôbec aj so všetkými tými ďalšími následnosťami, rôzne mafiánske skupiny a tieto veci, čiže toto je jedna vec, prečo štát musí veľmi, veľmi vážiť výšku spotrebných daní aj pri tabakových výrobkoch.
A potom je tu, samozrejme, ešte jeden pohľad a to je taký ten, že buďme chytrejší ako ostatní, a toto skúsim, alebo bolo by dobré, keby sme boli chytrejší ako ostatní, a toto skúsim demonštrovať na prípade z Česka, nemôžem ukázať graf, bohužiaľ, ale tak to nejak skúsim popísať.
Česko sa tiež nejaké roky dozadu rozhodlo, že teda zvýši, zvýši tieto daňové sadzby na spotrebnú daň, a tá situácia predtým bola taká, že teda bola relatívne nižšia, a či už všetci Rakušáci, všetci Nemci, alebo teda kopa z nich si chodili kupovať cigarety do Česka. No a, samozrejme, fajčilo sa v Nemecku, ale príjmy malo Česko. No Česko sa rozhodlo, teda však jasné, budeme mať vyššie dane, budú vyššie príjmy. No ono to tak nefunguje, keď sa to prestrelí. Realita je tá, že výrazne zdvihli sadzby a ten výsledok je, že počas ďalších troch rokov nezískali nič navyše. Po troch rokoch sa to ledva-ledva vrátilo na tú pôvodnú úroveň. Dalo by sa povedať hurá, ľudia prestali fajčiť. No neprestali. Akurát prestali chodiť rakúski spotrebitelia, nemeckí spotrebitelia, no a jednoducho výsledok bol ten, že síce sadzby boli vyššie, ale český štát, české verejné financie neprišli s žiadnym vyšším príjmom.
Toto je dôležité aj, aj v tom slovenskom vyjadrení, aj my by sme mohli kľudne profitovať, ja som to minulý týždeň rozprával pri benzíne a nafte, aj tuto by sa to dalo, proste mať rozumné daňové sadzby, tak môžu proste Rakúšania si chodiť ku nám cigarety kupovať, ale aj ďalšie krajiny. Skutočne že aj v takýchto veciach, možno sa to nezdá, ale aj tuto prebieha konkurencia medzi susednými krajinami a no dá sa získať viac peňazí aj tak, že to vedia zaplatiť vlastne teda cudzinci, hej, čo, tak poviem, že je v celku chytré, a dalo by sa to aj takto. Čiže toto je toto je minimálne na zváženie. A skutočne teda verím, dúfam, akokoľvek to nazvať, že ministerstvo financií teda tie daňové sadzby nejak trafilo, no, uvidíme.
No, samozrejme, som takisto rád, že aj tento zákon ide štandardným legislatívnym procesom, ja viem, že je to smutné, že to nakoniec človek musí, takéto niečo chváliť, lebo však to by mal byť úplný štandard, hej, že teda všetky zákony idú štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým, rozporovými, ale teda vieme a vidíme, že je toľko skrátených rôznych, že, normálne že si považujem za povinnosť že pochváliť, že teda ide to štandardne. Áno, ide to tiež štandardne aj preto, lebo bolo jasne povedané Ústavným súdom, že ťažko môže v skrátenom legislatívnom konaní byť stanovovaná sadzba daňového kalendára na rok ’26 a ’27. Čiže najprv bolo treba urobiť zbytočnú chybu, aby to potom išlo, išlo už štandardne, ale budiž. Dobre, akože lepšie je ísť proste neskôr, ale správnym spôsobom ako vôbec. Takže kvitujem aj to, že to teda ide takto.
No ale zároveň teda máme tu tieto dane z tabaku, ktoré pre budúci rok je to možno... Koľko? Tak do 20 mil., potom trošku viacej, proste relatívne málo z toho získa štát. Máme tu, v ďalšom bode bude daň zo sladených nápojov, takisto je to, proste dobre, možno 80 mil., nech je to pre budúci rok 100 mil. Oba tieto zákony idú v štandardnom legislatívnom procese, super.
Ale, a to ale je to, že potrebuje Slovensko nejaký ten úzus je, na tom sa asi zhodneme, že v tom budúcom roku skonsolidovať asi 1,4, možno 1,5 mld. eur. A tak ma v podstate desí, že tá moja pochvala aj tak vyznie do prázdna, pretože 100 mil. ide štandardne, a trošku sa tak desím, že ako pôjde ten zvyšok. Či to zasa bude lex konsolidácia v polovici decembra, kde to potom zasa sa všetko pozvyšuje, alebo či to bude dépeháčka, alebo čokoľvek. Ale zasa len vidíme ten proces, ako dlho to trvá, a vidíme, že nič iné nevidíme alebo málo iného vidíme, a na toto chcem aj tu upozorniť, že bolo by dobré ukázať ľudom už, teda ako si teda ten štát predstavuje tú konsolidáciu v budúcom roku.
No a zároveň by som tu aj pri tomto chcel upozorniť, že aj toto, áno, aj ja som povedal, že tá spotrebná daň má nejaký svoj zmysel, ale treba na rovinu zasa povedať, že toto je stopercentné platenie konsolidácie občanom. A zasa je to také, že, ja nemám štatistiky, ale tak si nejak myslím, že zasa tí chudobnejší ľudia nejak fajčia viac než, proste než ľudia bohatší, alebo teda tí sa starajú o to svoje zdravie menej ako, ako ľudia, ktorí to vnímajú, no každopádne výsledok je ten, že áno, vládna koalícia to z veľkej časti nechá zaplatiť aj svojich voličov. Čiže štát nešetrí na sebe, žiadny taký návrh tu nemáme, proste platia to ľudia, toto som ešte chcel upozorniť o tomto zákone, platí to aj, a budem o tom hovoriť aj pre budúci.
Možno ešte tu spomeniem, že len aby sme vnímali, že prečo tu o tom hovoríme a prečo sa teda skutočne aj s pánom ministrom, predpokladám, zhodneme na potrebe konsolidácie, hovoríme o budúcom roku, ale pozrime sa na to, ako to vyzerá aktuálne.
Pre tento rok máme stanovených cca 7,6 mld. deficitu štátneho rozpočtu, a keď sa pozrieme teraz na aktuálny hotovostný stav, a môžme aj 100 razy hovoriť, že áno, je to len aktuálny stav, tak tam vidíme, že ku včerajšku to bolo nejakých, sme v deficitne asi v 5,35 mld. eur z plánovaných celoročných 7,6 mld. Čiže ak nenájde nejaký svätý grál minister financií v druhom polroku, ak sa nestane nejaký zázrak z môjho pohľadu, tak, tak potreba konsolidácie bude témou ešte aj pre tento rok, alebo teda potom to zadlženie stúpne výrazne a skôr to smeruje k tomu výraznému stúpnutiu zadlženia, keďže, a to je zase raz, bohužiaľ, historický rekord, za prvý polrok, ktorý ešte neskončil, ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, si požičala už 10 mld. eur. Nikdy si Slovensko za polroka nepožičalo takúto sumu. Ich plán je asi ešte 2 mld. v druhom polroku. Ono to tak je, že ten prvý polrok je vždy silnejší v tom požičiavaní, to je oukej, ale teda proste si Slovensko požičia tento rok 12 mld. na splátky starého dlhu, na splátky nového dlhu. Čiže tá situácia bude náročná, bude ťažká.
A ja to poviem tak, že áno, aj predchádzajúca vláda robila deficity, a nie malé, a tu som stál a tu som to kritizoval, ale tak táto koalícia to chcela robiť lepšie, tak len tak zatiaľ to moc lepšie nevyzerá a myslím, že tak, ako ten čas plynie, tak prosím, aspoň teda čím skôr treba fakt ľuďom povedať, čo ich čaká, aby to zasa nebolo vianočné prekvapenie, a zároveň, a to by som chcel poprosiť všetkých, že konsolidácia by mala byť to isté, čo my doma spravíme, keď nám chýbajú peniaze. Proste šetriť na výdavkoch, na tých svojich.
To znamená v tomto prípade, že štát by mal šetriť na svojich výdavkoch, na... áno, asi aj na, nieže asi, ale áno, aj na množstve úradníkov, na efektívnosti obstarávania, na, na proste všetkých týchto ďalších veciach. Takisto aj na tom, aby, aby pomoc bola cielená tomu, komu potrebuje, a nielen vymýšľať stále ďalšie a ďalšie zákony, kde je vlastne tie potrebné peniaze zaplatia ľudia. Ten problém je v tom, že ten problém my máme na strane výdavkov. Tie sú príliš veľké, čiže je jedno, koľko takýchto rôznych zákonov sa vymyslí, ten problém to len prekryje a ten problém niekedy skôr, niekedy neskôr vybublá znova.
Pokiaľ sa štát nepozrie na svoje výdavky a ich riadenie, tak budeme mať problém aj dnes, aj zajtra, aj budúci rok a aj v ’26., aj v ’27., ale to sa budeme baviť pri programe stability.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa teraz vyjadrím v podstate ku všetkým trom bodom, ktoré teraz nasledujú, teda dve rôzne dane, ktoré priniesol pán minister do pléna, ale po ňom, po nich nasleduje program stability, teda nazvime to stratégia verejných financií, ktorú budeme potom následne prerokovávať.
Minister financií nazval verejné financie Titanicom pred... pri predstavovaní tej predchádzajúcej konsolidácie a ja s ním, s týmto konštatovaním súhlasím. Slovenské verejné financie sa nachádzajú v rozbúrených vodách a ešte stále je možné, že smerujú k tomu pomyselnému ľadovcu.
S čím s ním nesúhlasím, je jeho zavádzanie o tom, kto tento stav spôsobil. Jedno ilustratívne číslo bolo, ktorý, ktoré tiež používa jednopercentný deficit v rokoch 2019 a 2020, ktorým sa teda chváli, že bol, bol teda nižší ako, ako v súčasnosti alebo za minulej, za minulej vlády, avšak bol to deficit v dobrých časoch. Svet, Európa žili v prosperite a Slovensko malo v tom čase siedmy najhorší deficit, a zatiaľ čo 17 krajín Európskej únie malo prebytky. Teda v dobrých časoch si sporilo na tie horšie časy, zatiaľ čo Slovensko tak, tak nerobilo. A bolo to za vlády pána Roberta Fica, neskôr pána Pellegriniho. V každom prípade, bez ohľadu na to, čo, kto tento stav spôsobil, sme tam, kde sme dnes, a je čas prestať sa vyhovárať a začať konať.
A vláda nám tu už mesiace rozpráva o stabilizácii dlhu, o konsolidácii verejných financií, no opak je pravdou, v skutočnosti iba pokračuje v zadlžovaní peňaženiek ľudí na Slovensku. Verejný dlh rastie podľa dokumentov ministerstva financií, v minulom roku dosiahol 56 % HDP a smeruje podľa vlády k 62 % v roku 2027, podľa Rady pre rozpočtovej zodpovednosti k 67, teda 56 verzus 67 za predpokladu, že vláda, ako zatiaľ teda tak neurobila, nepredstaví opatrenia na zníženie dlhu. Teda podľa tejto prognózy narastie verejný dlho o pätinu. V prepočte na hlavu každý občan dnes dlhuje 12 680 eur a ten nárast dosiahne vyše 15 200 eur na jedného občana, teda o tú, o tú pätinu, ktorú som spomínal.
Deficit verejných financií na tento, na tento rok vláda rozpočtuje na 6 % HDP. Čo je dôležitejšie, je ten kontext. Je to najhorší deficit v eurozóne a druhý najhorší deficit v Európskej únii. Jedna krajina Európskej únie, Rumunsko, má tento aj budúci rok očakávaný deficit horší ako Slovensko. Teda v tomto aj budúcom roku druhý najhorší deficit v celej Európskej únii a najhorší v krajinách, z krajín eurozóny.
A rovnako dôležité, že tento rok vláda neplní ten svoj sľub o konsolidácii, naopak, dekonsoliduje, zhoršuje deficit. Zatiaľ to vychádza na 0,8 % HDP, čo je teda takmer miliarda, a toto by som žiadnou štatistickou odchýlkou teda nenazval. A tých 6 %, teda vyše 7 mld. eur, tak takýmto deficitom sa vláda rozhodla veľmi takto natvrdo ďalej zadlžovať nás všetkých. A zaujímalo by ma, či by pán minister poradil takej rodine v Snine, alebo, alebo aj v Senici s dvoma hypotékami, aby si nakúpila luxusnú dovolenku, dva bavoráky na kreditné karty, a namiesto toho, aby splácala svoj dlh, lebo v takej situácii sa nachádzajú dnes verejné financie, a dlh je to, čo od začiatku tvoríte, a dlh je to, čo po vás ostane.
A vláda tvrdí, že chce znížiť deficit na 3 % HDP v roku 2027. No chýbajú jej na to opatrenia. Nepredstavila takmer žiadne. Len v tomto roku nám chýba vyše miliarda, teda presnejšie 1,3 mld. a v roku 2027 to bude 2,6 % HDP, teda niekde okolo 3 mld., opatrenia za 3 mld., ktoré stále očakávame, a vláda ich nepredstavila. A to je ako plánovať rodinný rozpočet bez toho, ako zaplatiť účty. Je to neprofesionálne a nezodpovedné.
A na samotné financovanie tohto dlhu platíme čoraz viac. Naša riziková prirážka je vyššia ako u ostatných krajín, ktoré sú v podobnej ratingovej kategórii. Teda máme nejaké ohodnotenie ratingových agentúr, avšak na tie splátky dlhu, jednotkové ceny platíme, platíme viac. A v kontexte toho veľkého balíka, teda celkového dlhu, samozrejme, ten, ten problém sa násobí a čím ďalej, tým viac platíme na splátky dlhu namiesto toho, aby sme platili, alebo teda financovali verejné služby. V prepočte každý rok len kvôli tým jednotkovým cenám, kvôli tým splátkam dlhu, kvôli ktorému sa horšie financujeme, ako by zodpovedalo nášmu finančnému ratingu, platíme ročne o 35 mil. eur viac. A to sú peniaze, za ktoré sme mohli mať nové cesty, školy, škôlky, dokonca za štyri roky možno aj, aj jednu menšiu nemocnicu.
Pravda je taká, že vláda v skutočnosti kašle na konsolidačné úsilie. Od svojho nástupu nás stojí miliardy a hospodárskych kiksov, ktoré sme už aj tuto v parlamente mali možnosť vidieť, je množstvo. Nezmyselné a neadresné výdavky, napríklad si spomeňte na energopomoc pre všetkých, ale aj brzdenie ekonomiky, napríklad zvyšovanie odvodov, teda ceny práce, ktorú sme videli v decembri. Vláda berie peniaze ľuďom z II. piliera a ignoruje budúcnosť našich detí aj budúcnosť tých, ktorí tu budú žiť po nás. My si tu totiž žijeme v krajine, ktorá má našliapnuté na, na krach, ako povedal aj pán minister, a naši vládni papaláši si odletia vládnym špeciálom na futbal, zvyšujú si svoje platy, aj to pokútnym spôsobom cez paušál, a pre svojho šéfa pripravili doživotnú rentu, aby za rozklad našej krajiny mal aj doživotný plat a bavoráka so šoférom. Na Pellegriniho kampaň minula stámilióny a ďalších 100 mil. venovala pánovi Dankovi na jeho novú hračku v podobe ministerstva športu a takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu.
Lenže vláda už má dnes výrazne viac ako 100 dní od začiatku svojho vládnutia a je čas, aby sme sa pozreli na jej predvolebné sľuby a konfrontovali ju s nimi. Napríklad nám sľubovali stabilizáciu dlhu. Ako som ukázal, dlh aj deficit nám pomerne rapídne rastie.
Sľubovali, že dane nebudú jediným spôsobom konsolidácie. A čo vidíme? Dane z elektronických cigariet, dane zo sladených nápojov... A to je všetko, čo boli, čo boli doteraz ochotní, schopní priniesť na stôl. Vláda o šetrení len rozpráva, lebo prvé dve opatrenia, ktoré tu dnes rokujeme, ktoré predstavila, jednak meškajú deväť mesiacov a sú zďaleka nedostatočnými. Dokopy ich vplyv na verejné financie odhaduje ministerstvo na 100 mil. eur a potrebných na budúci rok je 1,4 mld. Teda zatiaľ sme videli opatrenia vo veľkosti jednej štrnástiny tej potreby, ktorú potrebujeme naplniť.
No a potom tu máme viacero zmätočných informácií. Najprv minister financií chcel zvýšiť DPH, ale potom mu to v priamom prenose pán premiér na spoločnej tlačovej besede zrušil, ale predstavil 30 % šetrenia na sebe, teda na úradoch v štátnej správe. A ako vyzerá tento plán, pán minister? Idete šetriť na sebe, na štátnych úradoch alebo to bol, alebo to bol zase len prd do Stromovky zo strany pán premiéra?
A len podotýkam, v tomto kontexte sme minulý týždeň počuli od pána Danka teda niečo, čo som nikdy nepočul, slovo efektivita, ale použil v zlom kontexte, teda že vraj máme ušetriť zlučovaním nezávislých úradov a zabezpečiť týmto konsolidáciu. Pre mňa skôr vtip ako, ako diskusia o neefektivite, a teda nemám v hlave presné čísla, ale ten včerajší let asi stál viacej, ako by ušetril za, za zlučovanie týchto dvoch úradov.
Summa summarum, to, čo robí vláda, je šetrenie na ľuďoch, ktorí poctivo platia dane a vytvárajú hodnoty, zamestnávatelia aj zamestnanci, a ten prístup vlády ku konsolidácii vyzerá asi tak, ako keď prinesiete mechanikovi svoje auto na kompletný servis, ale on namiesto toho vymení stierače, doplní vodu do odstrekovača a je hotovo. A to, že vám auto o pár kilometrov neskôr prestane ísť, ho už nezaujíma.
A pravda je tiež taká, že vláda stále viac a viac dusí našu ekonomiku. Spomeňte si na už spomínané zvýšené odvody z práce. Berie ľuďom peniaze, naše budúce dôchodky z II. piliera a financuje, financuje z neho svoje sociálne balíčky a predvolebnú kampaň pána Pellegriniho a podobne a namiesto toho, aby zväčšovala koláč, tak ho len rozdeľuje medzi sebou.
A takto vyzerá novodobá sociálna demokracia. Sľubuje ľuďom lacnejší chleba, ale zároveň im predáva menšie bochníky. No a kontext je aj taký, že koalícia je rozhádaná a posúva zákony na jeseň vrátane tých konsolidačných, nemá dohodu, vieme všetci, na predsedovi parlamentu a zaoberá sa iba demoláciou právneho štátu a rozkladu verejných financií. A pri veciach, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska dôležité, počúvame väčšinou len výhovorky.
A pravda je, že vláda zatiaľ odvahu, mala zatiaľ odvahu len na to, aby sa postarala o svojich ľudí. Zvýšili si platy a aj to pokútnym spôsobom cez paušál, pretože štandardným spôsobom zvýšením normálnych taríf to nemôže urobiť, pretože im v tom bráni práve zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zabezpečila si doživotnú rentu pre svojho šéfa, stará sa o návrat svojich ľudí napríklad na finančnú správu alebo do PPA-čky a ďalších. Pán prezident finančnej správy nám to dokonca otvorene povedal na finančnom výbore, keď som sa ho spýtal, či teda to, čo nám predstavil o IT-čku, je, je návrat našich ľudí, tak on povedal – áno, ale že vraj to bude lacnejšie. No tak si budeme na to pozerať. Ale na to, aby prijali nepopulárne, ale absolútne nutné rozhodnutia a konsolidovali verejné financie na to ich odvaha odvaha nestačí.
Ale na záver chcem vyjadriť nádej, že sa, pán minister, chopíte toho kormidla a z tej lode nebude Titanic a vyvediete naše verejné financie z problémov. Na to ale potrebujete nabrať odvahu a zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. A my budeme v každom prípade konštruktívna opozícia a podporíme dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne.
Ale veci sa dejú v kontexte a nemôžme podporiť takýto chabý pokus o ozdravenie verejnej verejných financií v kontexte tých bezbrehých rozdávačiek, ktoré predvádzate, a príďte s rozumným konsolidačným plánom a my sme pripravení o ňom diskutovať a podporiť ho. A držím vám palce v tomto snažení, pán minister, aby sa vám to podarilo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)