15. schôdza

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Mikloško, súhlasím, toto ustanovenie je neopraviteľné. Pokúsime sa ho opraviť, predpokladám, v druhom čítaní, ale teda pokiaľ to druhé čítanie bude veľmi rýchle, bude v skrátenom legislatívnom konaní, tak šance na jeho, jeho opravu a čo i len jeho normálne rozdiskutovanie a domyslenie všetkých možných dôsledkov toho, ako je to napísané, sa radikálne zvýšia.
Pani poslankyňa Bittó Cigániková, áno, nielen covid, nielen, bola to vojna na Ukrajine, bola tam energetická kríza a ďalšie dôvody. A, samozrejme, že tie dôvody existujú aj mimo takýchto vyhrotených situácií niekedy, a ak aj niektoré z tých skrátených legislatívnych konaní, ktoré boli schválené v predchádzajúcom volebnom období aj v tej časti, keď sme sa my podieľali na, na vládnej koalícii, tak neboli iba z týchto dôvodov, boli aj z nejakých iných dôvodov. Niekedy to boli silnejšie dôvody, niekedy, niekedy slabšie, ale toto je opäť špeciálna situácia, že, že nečelíme tu momentálne nejakým dramatickým protestom násilným, ktoré by vyžadovali takúto, takúto reakciu.
Opakujem, zabezpečiť bezpečnosť ústavných činiteľov je v tejto chvíli možné aj bez akejkoľvek zmeny zákona, a ak sa idú meniť zákony, ak sa idú meniť zákony o tom, ako bezpečnostné zložky majú právomoci, čo môže robiť polícia, akým spôsobom sa zasahuje do práva na zhromažďovanie, tak sa to má, má robiť riadnym legislatívnym procesom, nie takto.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať že Národná rada prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni, chcem sa vám všetkým srdečne poďakovať... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Chcem sa vám všetkým poďakovať za podporu skráteného legislatívneho konania, verím, že ste chceli hlasovať viacerí, len to bolo tak narýchlo.
Sme teda na začiatku prvého čítania a dovolím si na rozdiel od druhého čítania, v ktorom pôjdeme aj podrobne do niektorých odborných vecí, uviesť predovšetkým základné zásady, ktoré nás k tomu viedli.
Myslím si, že všetci, tak ako sme zahlasovali spoločne za uznesenie, ktoré reagovalo na barbarský atentát proti predsedovi vlády Robertovi Ficovi, si uvedomujeme, že už nič nebude tak, ako bolo, a že všetci musíme do toho nejakým spôsobom prispieť. A jednou z tých vecí je, pochopiteľne, úpravy a opatrenia, ktoré môžu robiť jednotlivé rezorty zodpovedné za túto situáciu v rámci svojich možností, ale sú to aj určité úpravy, ktoré musíme urobiť legislatívne, to je posilnenie sily toho, čo je sledované aj týmto zákonom. Počul som počas diskusie v rámci skráteného legislatívneho konania aj výhrady, ktoré neboli síce ku skrátenému, ale ktoré boli k samotnému zákonu, a preto ich popri tom úvode aj nejakým spôsobom aj okomentujem.
Predovšetkým tým, tou prvou oblasťou úpravy je poskytnutie ochrany určeným osobám v omnoho širšom zákonnom rámci, ako to bolo kedykoľvek predtým. Mnohí poslanci povedali, veď to môže na návrh ministra vnútra sa robiť aj dnes. Áno, len niekedy sa stane, že sa k vláde dostanú ľudia, ktorých pomsta alebo nenávisť k svojmu politickému oponentovi je väčšia ako racionálne uvažovanie, a preto sa vlastne ochrana napríklad aj opozičných lídrov alebo nejakých ďalších predstaviteľov definuje v zákone, pretože niekedy môže ten minister vnútra mať svoj konflikt záujmov s tým, koho áno a koho nie.
Pamätám si historicky za svoju kariéru ministra vnútra, že som takúto výnimku v podstate udelil niekoľkokrát napríklad predsedovi SDKÚ pánovi Frešovi, keď mu došiel náboj v obálke. Možno keby som bol iracionálny súper pána Freša a nerozumel by som tejto situácii, tak by som proste tú ochranku neudelil a možno by k tej situácii došlo, že by sa mu stalo niečo nepríjemné. Proste nemôžeme nechať na subjektívne posúdenie toho pri rozhodujúcich členoch dajme tomu politického súboja alebo demokratického spektra, že či áno, naopak, by som otočil tú, tú spôsobilosť, ak nejaký opozičný líder má pocit, že cez toto by ho mohol niekto monitorovať, lebo aj to som dnes započul, tak to proste odmietne, pretože on to právo má, čiže vždy je to o tom, že má byť na chránenej osobe, aby to odmietol. Pochopiteľne, z pohľadu celého poslaneckého tímu alebo kohokoľvek činného v politickej môže dnes aj v budúcnosti požiadať ministra vnútra, myslím len ten okruh toho, ako to má byť stanovené, rozšírili, aby to bolo finálne zo zákona, nebolo o tom diskusie, nebolo to predmetom politických diskusií, hádok a čohokoľvek. Veď sme... o ochranke tu bolo tisíc vystúpení a tisíc hádok, komu to náleží, komu to nenáleží, kedy to má končiť, kedy to nemá končiť, kamarát to dostal dlhšie, ten kamarát nie, jednoducho transparentná, ako to slovo radi používate, transparentné a jasné pravidlá, ktoré sa nastavujú teraz týmto zákonom, majú prispieť globálne k tej bezpečnosti, ale aj ako dnes je obľúbená, obľúbená disciplína a téma v našej Severoatlantickej aliancii, to je, slovíčko je dnes zaklínadlo a to je odstrašenie.
Jednoducho verejne známe, takto to funguje, tu je to takto zabezpečené, nielen teda samotná osobná, ale aj infraštrukturálna ochrana, aj možnosť napojenia na policajné pulty ochrany, toto všetko sú výhody, ktoré aj vy ako poslanci môžete a musíte užívať, lebo reprezentujete svojich voličov.
Ja nesúhlasím s tými vyjadreniami, ktoré hovoria, však nech každý si ide hľadať svoju robotu. Ak poslanec je v parlamente, a preto to, napríklad na to reaguje aj Európsky parlament a mnohé ďalšie európske parlamenty, a strávi v parlamente 15-20 rokov svojho života, tak jeho zaradenie do pracovného života je prakticky beznádejné (povedané so smiechom) v jeho profesii, lekár, právnik, 20 rokov neoperoval, aj keď veď tu máme povolené, že lekári môžu aj naďalej slúžiť, ale to sú výnimky. Platí, že v prípadoch najvyšších ústavných činiteľov, ktorí odovzdávajú vlastne celý svoj život tej, tej, tej krajine, tak sme urobili odstupňovanie, návrh tu bol zo strany tuším KDH alebo progresívnej verzie, áno, však je progresívna. Pokiaľ jedno volebné prezidentské obdobie stačí prezidentovi, u premiéra si to vyžaduje dve, dokonca je tu možná nejaká úprava o tom, že by boli dve prezidentské, teda aby to bolo úplne jasné. A teda je to človek, ktorý už nejaký čas aj, samozrejme, polarizuje, dostal ten predmet ochrany, v tom štandarde, s ktorým, v ktorom to má prezident republiky, a navyše, samozrejme, aj s tým, aby tam bola nejakým spôsobom zachovaná jeho prítomnosť naďalej v tom politickom živote, lebo časom vždy sa o tom diskutovalo a v mnohých krajinách to funguje, tiež bývalí prezidenti a premiéri a mnohí ďalší majú byť súčasťou nejakej tej skupiny múdrych alebo staršinov, ktorí v nejakých konfliko... komplikovaných situáciách sa môžu spoločne nejakým uznesením dohodnúť vyjadriť k aktuálnej situácii, ktorá v danej krajine prebieha.
Čiže to rozhodnutie ísť do tej ochrany týmto spôsobom je dané, presne aby zákon stanovil a akákoľvek jeho zmena bola podrobená opätovne diskusii parlamente. Momentálne to bolo z veľkej časti na nariadení vlády alebo na rozhodnutí ministra, považujeme to za subjektívne, a preto bolo lepšie zákonom stanoviť rozsah tej rozsah tej ochrany, ktorá bola stanovená.
Druhou časťou, o ktorej bola tiež veľmi široká diskusia, je oblasť úpravy výkonu zhromažďovacieho práva, kde vlastne boli dve hlavné, alebo sú hlavné dve myšlienky, a to je priama reakcia takisto priamo na atentát a to je deeskalácia situácie, ktorá vznikala alebo vzniká na niektorých typoch zhromaždení. My si nemôžeme zamieňať právo na zhromaždenie s právom na lynč, jednoducho platilo to vtedy, platí to aj dnes, dlhé roky nikto a to aj Fero Mikloško správne povedal, nikto nezneužil právo na zhromažďovanie, aby si vybavoval osobné účty s niekým priamo v jeho bydlisku, s jeho rodinou, s jeho susedmi, s jeho celým enviromentom, v ktorom žije.
Predmetom práva na zhromaždenie je väčšinou, v drvivej väčšine činnosť, práca alebo iná aktuálna náplň človeka, voči ktorému ak chceme protestovať individuálne, to je dosť zvláštne, ale dobre, pripúšťajme, že to nielen o rozhodnutí vlády, o ministerstvách, ale teda aj individuálnemu procesu, a nielen politik, pozor, ale platí, že to môže byť športovec, lekár, ktokoľvek, právnici, sudcovia, kde výkon jeho činnosti cez protest je obmedzený práve tým nátlakom na jeho rodinu a blízkych.
Spomenul tu pán poslanec Hlina ako priekopník týchto protestov, protest proti bývalému predsedovi Pavlovi Paškovi priamo pred jeho domom. Vtedy sme to brali ako exces a presne to bolo zaujímavé, že chcel vytvoriť tlak na základe podozrenia z nejakého cétečka, ktoré sa nikdy nepotvrdilo ani počas tých najrozviazanejších rúk, nikto sa k tej kauze nevrátil, ale považoval za dôležité, že aby teda mohol zasiahnuť nejaký osobný život, ktorý je chránený ústavou takisto, že pôjde protestovať pred dom. Nie pred parlament, nie pred ministerstvo zdravotníctva, pôjde pred dom.
A to je práve z pohľadu našej ústavnej konštrukcie, našej ústavy je teda neprípustné, pretože právo na zhromaždenie je dôležité právo, ktoré nám garantuje ústava, ale nie prvé. Jednak je až v ďalšej časti politických práv po všetkých právach na život, na súkromie, na slobodu, na všetky veci, ktoré máme dané ako ľudské práva, toto sú až politické práva. A práve preto nemôžu politické práva predbiehať pred ľudské práva a tak ďalej, čiže preto ten posun je k tomu, že ústava garantuje právo na pokojné zhromaždenie, a to máme garantovať, preto vlastne hneď prvá veta je, že by bolo zrejmé to, čo ústava definuje, že sa zakazuje narušovať verejné zhromaždenie, aby teda mohli všetci mať adekvátne nástroje k tomu, aby keď sa raz rozhodnete protestovať proti vláde, tak ste boli nerušení v tomto proteste. To, čo sme, mimochodom, robili a vynakladali sme na to množstvo prostriedkov, a teraz to nevyčítam, to je ako fakt, že musíme, aby nikto neprišiel a nenarušil, pretože vláda má k dispozícii vždy zdroje na to napríklad, aby mohla sa pokúsiť nejakým spôsobom narušiť nejaké zhromaždenie, ktoré mu, jemu nevyhovuje, rozhodne má viacej prostriedkov, ako má tá opozícia.
A zo skúseností vieme, a tu sa na tú skúsenosť musíte aj vy spoľahnúť, že SMER bol dlho, veľakrát vo vláde a zažil veľa protestov proti svojej vláde, ale nikdy nepoužil proti týmto protestom silu. Nikdy. Nikdy nepoužil vodné delá, nikdy nezakazoval tieto zhromaždenia, naopak, používal sily a prostriedky len na to, aby tieto zhromaždenia ochránil. Niekto nesúhlasí s týmto mojím vyjadrením? Naopak, demonštranti zažili vodné delá a vláčenie po zemi, keď sa protestovalo v 2010, proti Gorile, vláda Ivety Radičovej, a vlády Igora Matoviča, kedy dokonca gumové projektily boli strieľané na demonštrantov.
Čiže bývalá vláda bola tá, ktorá porušovala, preto mi veľmi vtipne znie od niektorých, ktorí dnes vystupovali a domáhali sa niečoho ohľadne slobody zhromažďovania, ktorí nasadzovali policajné zložky na demonštrujúcich a ešte ich označovali opicami a dezolátmi. Čože ste vtedy, mnohí predstavitelia opozície, ktorí ste sedeli v parlamente, nezakročili proti tomu, keď dnes chcete hovoriť o nejakých obmedzovaniach slobody zhromažďovania? To je ten problém. Ale naďalej počúvame a naozaj toto je jedna z vecí, ktorú nikdy nemôžte vyčítať SMER-u, HLAS-u alebo SNS, že obmedzovala akýmkoľvek spôsobom verejné zhromaždenia v minulosti.
Keďže situácia, kedy šponovanie nenávisti vyústili na záver do atentátu na predsedu vlády, tento návrh sa snaží riešiť práve tie miesta, kde k eskalácii dochádza, a to je častokrát k stretom medzi jednotlivými protestujúcimi, preto platí právo prvej noci, právo prednosti, akokoľvek ho nazveme, ten, kto vlastne si objedná alebo príde ako prvý, alebo je neskôr vylosovaný, všetky tieto pravidlá sú dneska v zákone, to sa nemení, ale má právo na výkon svojho povolania, teda výkon svojho práva na zhromaždenie. Nerušené. A polícia to musí zabezpečiť, resp. mestská polícia, resp. usporiadatelia, ktorí tam sú. To je dnes definícia v tejto časti.
A druhou časťou je, že odmietame, a myslíme si, že to nie je na prospech rozvoja demokracie, aby mohli sa tieto protesty meniť na lynčovanie, to znamená na protesty, kde sa snažíme psychologicky zasiahnuť nielen toho, ktorý urobil dajme tomu ten úkon zlého návrhu zákona alebo nejakej kauzy, ale aj jeho rodinných príslušníkov, jeho deti, ktoré s tým nič nemajú, ktoré máme chrániť, pretože práva detí sú na prvom mieste, pred tým, aby bolo právo niekde demonštrovať, a všetky ostatné veci. A zasahujeme nevinným ľudí.
Ten prípad, ktorý spomínal dneska, myslím, advokát Para, kde aj sanitka, nejaké ošetrovanie maloletých detí, a to bol protest, ktorý bol zvolaný paradoxne op... dnes opozičnou stranou, z tých, ktorí si vyžiadali ošetrenie, neboli tí z rodiny ani blízkeho okolia toho, voči komu sa malo protestovať, a bol to relatívne agresívny protest. Teda každý si môžme vstúpiť do, každý si môžme vstúpiť do svedomia, ale toto sa tým sleduje. A myslím si, že na tomto sa vieme zhodnúť, že proste protesty pred obydliami nie sú v záujme rozvoja demokracie, ale protesty pred tým, kde sa zase pracuje.
Počul som poznámku ohľadne toho, že nebudeme môcť protestovať pred farou, ale môžme pred kostolmi, ja si myslím, že aj keď my by sme nikdy pred kostolom neprotestovali, lebo na tom nevidíme dôvod, ale jednoducho má to súvisieť so zamestnaním, a nie, nie s tým obydlím. Čiže to je dôvod, to je motív, ktorý sme boli.
Ak niekto má pochybnosti, radi si vypočujeme upravujúci návrh, ktorý to bude zdokonaľovať, lebo si nemyslím, že sme dokonalí, dneska hovoril pán poslanec Mikloško o treťom bode, kde s prvými dvomi súhlasil, o treťom bode, kde by mohli byť dotknuté práva viacerých osôb, tak jeden argument sme už vyvrátili, že keď niekto povie, že no ja chcem protestovať, neviem, či ste aj vy nehovorili, pán predseda Dubéci, že keď budeme chcieť protestovať proti developerovi, no veď protestovať proti developerovi väčšinou chcú susedia, čiže, pochopiteľne, im to nemôže vadiť, ibaže by všetci susedia súhlasili s tým developerským projektom, a niekto, koho sa netýka ten developerský projekt, by chcel protestovať, áno, tam by mohlo dôjsť ku nejakej kolízii, uznávam. Ale dôležité je, že môžete, predovšetkým máte dostatočné množstvo, mesto si má upraviť a ten návrh tu má byť, čiže platí to pre všetky bratislavské námestia, či SNP, či Námestie slobody, či Prezidentský palác a tak ďalej, že ktoré sú tie hlavné priestory pred ministerstvami a všetkými ostatnými inštitúciami, kde to je najobvyklejšie. Navyše, čo registrujem, vaše protesty väčšinou bývajú buď Námestie slobody a tak ďalej, niečo, čo tradičné je, to sa tu nijako netýka, ale ak máte nápad na, nechcem používať to slovíčko, vycizelovanie, lebo myslím si, že nie je slovenské, ale v každom prípade platí, vyštrnganie, aby to bolo presnejšie a nebol tam nejaký možný vedľajší výklad, tak, samozrejme, nech sa páči, my sme pripravení na to počúvať.
Čiže to je vlastne tá časť, kde sme zadefinovali, kde áno a kde nie, pričom, samozrejme, nie je právo podľa ústavy hovoriť o tom, že mám právo výberu toho miesta, ono nemá byť obmedzené, má to byť negatívne vymedzené, kde nie je možné demonštrovať, a potom je ten výber slobodný. Čiže nie je to, že prikazujeme, že kde môžete, je to iba naopak urobené, kde je to podľa mňa pre účely ochrany ostatných práv garantované vo vyššej časti ústavy jednoducho neprípustné.
Potom je tu otázka v priestupkovom zákone, ale to reagujeme predovšetkým na tú úpravu zákazu narušovania, narušovania tých zhromaždení, potom je to otázka toho Trestného zákona, ktorý ste tu viacerí dnes spomínali, ktorý spomínala aj Súdna rada, pán ombudsman, pán generálny prokurátor, skrátka úplne všetci, jednoznačne sme boli vedení myšlienkou a skúsenosťami z minulosti, že ak, že nechceli sme kriminalizovať toto konanie. To znamená, je jednoznačné, že v zákone o... v Trestnom zákone máte trestný čin ohovárania, trestný čin rušenia verejného zhromaždenia, a preto vlastne bolo najjednoduchšie, prirodzená reakcia vlády, sprísnenie je, že teda pridajme buď trestný čin navyše, alebo rozšírme tú skutkovú podstatu, ktorú máme, aj o konanie, ktoré je príbuzné, lebo ak máme raz ohováranie, teda nejaké hrubé napadnutie verbálne, alebo máme rušenie zhromaždenia, tak to tam stačí dať. Ale vždy sme boli proti kriminalizácii a vždy sme tvrdili, že omnoho efektívnejšie je častokrát ukladanie pokút, ukázalo sa to pri viacerých priestupkových problémoch, že finančná pokuta zázračne vyrieši mnoho iných nápravných pokusov. A tu potrebujete mať určitú, záchyt, že aby teda, toto nechceme kriminalizovať, takže neháme to v oblasti priestupkov, ale zároveň by tam mala byť nejaká ruka, ktorá umožní to efektívne aj vybrať, to znamená taký ten Damoklov meč, že keď sa rozhodneš ignorovať tieto pokuty, no tak samozrejme, môžeš sa dostať do tej chvíle, že budeš páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
No, ale v podstate sa ukázalo, že ten rozsah nezaplatených pokút je taký gigantický, že by to zasiahlo desaťtisíce ľudí už dnes. Tak uznávam za seba, aby sme boli pri tom zmierovacom v diskusii, že tu, si myslím, že som sa prepočítal, a preto určite v tejto chvíli, v tejto situácii budeme prijímať nejaké návrhy na zmenu a vypočujem si aj slová odborníkov, ktoré vlastne zazneli, pretože my nie sme tvrdohlaví.
V oblasti tej, tých elektronických komunikácií je vlastne situácia podobná. Polícia viackrát zneužila priestupkové konanie, a keďže vedela, že v priestupkovom konaní nemôže identifikovať toho páchateľa podľa dnešného znenia, tak si to proste nadkvalifikovala. To, čo robili vlastne celé štyri roky, nadkvalifikovali trestný čin, vypýtali si povolenie, identifikovali páchateľa, prišli, zobrali 66-ročného dôchodcu a išli ho týrať na NAKE. Tak toto sa snažíme riešiť, pretože vtedy môže minister vnútra, keď sa mu to hodí, keď nejaký človek, ktorý proste bol pod vplyvom alkoholu a nespravodlivosti, ktorá sa vykonala na jeho sestre, prekročí plot a zaklope, tak je stíhaný v sadzbe 3 až 8 rokov, tak tomu sa hovorí zneužitie moci ako vyšité, pritom je to priestupok.
Ja som povedal, že nebudeme tieto veci kriminalizovať, lebo my sme moc nezneužívali ani v minulosti a nebudeme robiť ani v budúcnosti. Ľudia slabších charakterov zneužívajú moc. A preto sme to chceli dať práve do priestupkovej časti, ale identifikáciu musíte mať, takže sme si povedali, dobre, aby to nemohol len policajt chcieť, že teda vždy môžem získať, kto tento komentár napísal, ako sa volá, meno, priezvisko, kde býva, tak teda aby to prokurátor opečiatkoval, že to nie je zneužívanie, však nech aspoň nejaký stupeň kontroly nad tým je, hoci nedozoruje ten prípad, ale veď to nie je výnimočná situácia, kedy, kedy zákonodarca umožní inému orgánu urobiť nejakú kontrolu bez toho, aby bol dozorový orgán, alebo teda mal priamo ten spis pred sebou, že by o tom niečo predtým vedel, tak predsa povoľujeme všetky odpočúvania v rámci spravodajských činností, tiež to robí súd, iný ako ten, čo povoľuje procesné, procesné odposluchy, a vlastne len príde príslušník, spravodajský dôstojník príslušnej spravodajskej služby a príde, no tak máme tu takýto problém, tu máme takého nejakého cudzinca, ktorý tu vykonáva cudziu spravodajskú službu, potrebujeme ho odpočúvať, dáte, nedáte. Tu ale nejde o obsah tých správ, pretože ten už je známy (povedané so smiechom) z pohľadu toho jeho facebooku alebo na nejakom maili, alebo na nejakej, na nejakej správe pod novinami, ale teda potrebujete vedieť jeho meno a priezvisko. Keď nechcete zneužívať moc, ako to bolo v uplynulé tri roky, že proste tak si nadkvalifikovali, získali si meno a potom toho človeka vláčili po zemi, tak sa musíte k tomu oficiálne priznať, že sa nebojíte povedať, že áno, toto chcem robiť, chcem získať meno a priezvisko toho, kto hrubo nadáva politikovi, novinárovi, lekárovi, právnikovi, futbalistovi, mne je jedno komu, pretože to je vec, ktorú my považujeme za hranou. Ak všeobecne platí, že toto vyvoláva gigantický problém, tak potom áno, toto je presne vec, ktorú môžme tiež nejakým spôsobom zmeniť, moderovať a poďme o nej debatovať v tom druhom balíku, ktorý má byť vlastne na jeseň, keď je teda toto taká, taká intenzívna vec.
A tá tretia vec ešte je, to som už povedal o tej pokute, ale to som, si myslím, že už povedal, to znamená, že séria tých opatrení, a ešte SIS-ka, no tak (povedané so smiechom), dobre, to je, to je skutočne odborný dôvetok, ktorý hovorí o tom, aby mala oprávnenie Slovenská informačná služba po prijatí informácie o ohrození života tú informáciu rozpracovať a mala k tomu kompetenciu. Dohodnime sa, že 30 rokov si spravodajské služby, keď mali nejakú informáciu na akéhokoľvek ústavného činiteľa, s nimi robili veci, ktoré netušíme, čo si s nimi robili, pretože to – tajné služby. Ale keď odstúpi tajná služba informáciu, len čisto, že ju dostane a hneď ju pošle polícii, tak automaticky stratíte zdroj, stratíte informáciu, ani vlastne neviete, ako šetriť, pretože policajný prístup a spravodajský je proste diametrálne odlišný. Čiže tu bola možnosť, aby sa to dalo, ale ak to niekto má za problém, nemusí, len je to na dobro veci v tomto prípade, nie je žiadna výnimočná kompetencia, ktorú by dnes nemali, keby intenzívne ju chceli používať.
A posledné, to s tou Národnou bankou som úplne nepochopil, lebo to tam bolo aj teraz, to je technická legislatívna zmena, ktorá bola aj predtým, len sa posúval paragraf, tak sa to tam objavilo, ale to je aj predtým, aj dnes to v zákone v zásade je. Čiže to je vec, ktorá nie je súčasťou dnešnej zmeny.
Čiže rozhodujúce veci, ktoré sme si povedali v tomto zákone a ktoré, nech sa páči, v rámci druhého čítania otvoríme a sme otvorení diskutovať, ak dobre počítam, dnes začína prvé čítanie, zajtra sú nejaké naprogramované hodiny ráno, keď sa skončí, chcem tu takto vyjadriť, že sa vrátim z výjazdového rokovania vlády z Rimavskej Soboty, sadneme si či už počas obeda alebo po obednej prestávke k tomu, že aké tie návrhy všetky boli, a vyjadríme sa k tomu, že toto je vec, cez ktorú sa teda tá zmena deje, toto je vec, cez ktorú nejde vlak, a toto sú veci, akým spôsobom k tomu prispejeme.
Rozumiem, viacerí ste sa vyjadrili, pre vás sú, pre vás je úprava a zaradenie niekoľkonásobného premiéra, tak ako je to tam napísané, a predsedu parlamentu do statusu prezidenta republiky neprijateľná. Ja si myslím, že je to veľmi dôležité. To je vec, ktorá nie je ani zlá, ani dobrá, jednoducho tam spolu nesúhlasíme, ale to nenásobí, nedelí žiadnu inú vec, to nie je vec na diskusiu, to je politický názor na to, že či to chcem, alebo nechcem. To nemá dopady žiadne, okrem teda ekonomických, ale z pohľadu štátu nie významných. A tie ostatné veci odborné by som, navrhujem ten proces, aby prešiel takto, samozrejme, máte diskusiu, vystúpenia a všetko ostatné, ale zároveň by som navrhol, že v tom pozadí sa môže, sa môžu tie informácie vymieňať, aby sme sa dopracovali k zajtrajšku pred, či už pred začiatkom, počas toho druhého čítania, určite pred hlasovaním si presne povieme, aby tá hra bola fér a transparentná, toto je áno, toto nie, takýmto spôsobom si aj my predstavujeme, že toto chceme a toto nechceme podporiť, toto uznávame, že je to vylepšujúce, dá sa to nejakým spôsobom opraviť.
To je návrh, ktorý som vám chcel v tejto súvislosti predniesť, a želám vám pozitívnu rozpravu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som skôr doplnil to, čo predložil a povedal pred chvíľou predkladateľ a možno o také praktické skúsenosti aj vzhľadom na to, že som teda niekedy pôsobil pri niektorých tých zákonoch, ktoré sme aplikovali z postu policajného prezidenta.
Dotknem sa postupne jednotlivých článkov, takže začnem čl. I, a to je zákon o zhromažďovacom práve a k obsahu niektorých navrhovaných zmien, aby sme už teda diskutovali aj trochu viac o dôvodoch, pre ktoré, pre ktoré tieto zmeny robíme.
Chcem ešte raz zdôrazniť to, čo zaznelo, že my skutočne nechceme nejakým spôsobom toto právo obmedziť. To, že hovoríme o tom, aby sme mali pod kontrolou napríklad dva protichodné verejné zhromaždenia, dve teda protichodné verejné zhromaždenia, aby sme v prípade narušenia iných ústavných práv iných občanov vedeli toto riešiť, tak to hovoríme s jediným cieľom, my chceme prispieť k bezpečnosti tých verejných zhromaždení. Ani len náhodou nemáme v úvahe nejakým spôsobom obmedzovať zhromažďovacie právo.
Ja vám poviem praktický príklad, ktorý sa stal počas toho, keď sme riešili bezpečnostné opatrenia na území mesta Bratislavy, preto, aby sme si trošku ale ozrejmili, ako ten zákon funguje, tí, ktorí zvolávajú verejné zhromaždenie, sa obracajú s oznámením o zvolávaní takéhoto verejného zhromaždenia na, na samosprávu, ktorá potom komunikuje s políciou a vyhodnocuje individuálne okolnosti okolo každého verejného zhromaždenia. Môže ísť o zhromaždenie, ktoré bude v rozsahu dvadsiatich ľudí, ale môže ísť o zhromaždenie, kde sa predpokladá účasť päťtisíc ľudí a, samozrejme, s tým sú už spojené nejaké riziká a potreby nejakých reakcií všetkých zložiek do toho zainteresovaných.
Stále platí a zostáva, že bude rozhodovať o tom, či sa vykoná verejné zhromaždenie, naďalej samospráva. My jej len dávame možnosť a rozširujeme okruh dôvodov, pri ktorých by mohla verejné zhromaždenie zakázať. Totižto zakázanie verejného zhromaždenia je aj v dnešnom zákone, aby si niekto nevykladal mylne, že my tie dôvody len teraz implementujeme a že doteraz sa žiadne verejné zhromaždenie zakazovať nemohlo. My len v tejto časti ideme precizovať ďalšie dôvody, ktoré by k tomu zákazu samosprávu mohli viesť, a teda dávame tam akúsi, akési upresnenie pre to, aby samospráva správne vyhodnotila dôvodnosť toho, či je potrebné, alebo nie je potrebné verejné zhromaždenie zakázať alebo koordinovať so zvolávateľom miesto zvolania verejného zhromaždenia, ale aj ďalšie opatrenia, ktoré súvisia s bezpečným a pokojným priebehom verejného zhromaždenia.
Stávalo sa totižto a hovorím opäť o, konkrétne o zhromaždeniach na území mesta Bratislava, kedy bolo povolené verejné zhromaždenie spojené nielen so zhromaždením na konkrétnom mieste, ale aj s pochodom z vlakovej stanice na konkrétne námestie v Bratislave, a toto zhromaždenie organizovala Ľudová strana Naše Slovensko. Trasa tohto pochodu sa krížila s iným protichodne názorovým zhromaždením do takej miery, že prechádzali okolo seba vo vzdialenosti asi 30 až 50 metrov. Ak mala polícia zabezpečiť bezpečnosť teraz účastníkov jedného aj druhého zhromaždenia, bolo nevyhnutné vypracovať také plány bezpečnostných opatrení a naďalej nám tam ale hrozilo a vyvstalo riziko, že nemusí polícia úplne vedieť zvládnuť v prípade, že sa, že sa dostanú do stretu tieto dve zhromaždenia.
Takže aby sme vylúčili takýmto situáciám alebo aby sme ich vylúčili, alebo sme umožnili samospráve konzultovať so zvolávateľmi týchto zhromaždení, ako toto vyriešiť, tak tá úprava má jediný cieľ, a to je ten, aby sa takéto situácie alebo nekonali. Napriek tomu sme boli v diskusii už s niektorými, ktorí, ktorí to kritizujú a ktorí povedali, že predsa ja by som chcel ísť ku verejnému zhromaždeniu, s ktorým nesúhlasím, s nejakým tričkom, kde budem mať provokačný ná... nejaký nadpis, ktorý bude vyjadrovať, že to zhromaždenie teda odsudzujem a že nesúhlasím s jeho, s jeho ideami, myšlienkami. No v dnešnej vyeskalovanej dobe je, je z môjho pohľadu toto nanajvýš rizikové správanie a musíme sa tu rozprávať o tom, či to, takéto správanie vôbec zo zákona pripustíme, aby sa ohrozilo, a ja tým nechcem nikomu nejako brániť v prejavení názoru, aby sme sa správne pochopili. Ja chcem tým povedať, aby sme vyeliminovali stret takýchto názorových skupín, ktoré dnes nebudú po sebe len kričať, a nakoniec pokojne stáť v nejakom tričku by nemalo vadiť žiadnemu verejnému zhromaždeniu s tým, že bude na tom tričku vyjadrený iný názor. Napriek tomu to môže vyvolať nejakú reakciu z toho, z toho verejného zhromaždenia, proti ktorému to tričko je, takže aj také situácie tu môžu nastať.
Pamätám si, nedávno, ešte sme boli v podstate v opozícii, konali sa pochody za mier vo vzťahu k vojne na Ukrajine, bolo to aj pred Prezidentským palácom a na päťdesiatmetrovej vzdialenosti od veľkého zhromaždenia, kde rádovo hovoríme o tisíckach, boli aj protestujúci opačného názoru a polícia ich oddeľovala od toho davu jedným radom policajtov, čím môžme povedať a kritizovať, že to nevyhodnotila správne a tie opatrenia neboli dobré zo strany polície, ale na druhej strane nemôžeme mať predstavu, že polícia vyrieši všetko, že my sme tu len za to alebo na to, aby sme si zvolali v akejkoľvek podobe rizikové verejné zhromaždenie a nechali to úplne len na tej polícii, veď platíme dane, tak sa starajte. Takto to asi nefunguje, to sa zhodneme určite všetci.
Tak chcel by som ešte raz zopakovať, že... (Krátka pauza. K rečníckemu pultu pristúpil poslanec Šuca, a podal rečníkovi písomnosť.) Dobre. To už je. Jáj, dobre, dobre, dobre.
Čiže, čiže vrátim sa k tomu, čo som chcel povedať, že v žiadnom prípade nejdeme nijako zasahovať do práva na, na, zhromažďovať sa a vyjadrovať svoj názor. Ak tá interpretácia zaznela tak, že áno, tak nie je správna. Súhlasím takisto s tým, čo povedal pán podpredseda vlády, že je možné stále diskutovať ešte o istých zmenách a nejakej detailnejšej úprave toho, čo sa navrhuje. Sám môžem povedať, že bude istý pozmeňujúci návrh aj vo vzťahu k tomu, čo sme predložili, takže nejaké úpravy prídu. Ak sa máme nejak riadiť aj vaším názorom, tak ho treba povedať, ale chcel by som, aby to bolo skutočne v duchu nieže tu chceme zaviesť opäť nejaké režimy z minulosti, ktoré zakazovali názor a ktoré zakazovali sa zhromažďovať a vyjadrovať svoj postoj ku hodnotovým otázkam, takže toľko k tomu článku I, kde riešime teda isté zmeny v zákone o zhromažďovacom práve.
Budeme určite ešte riešiť aj to, čo tam je v súvislosti s povinnosťou alebo s možnosťou udeliť pokutu samospráve obci za to, že keď jej Policajný zbor alebo iné zložky v štáte bezpečnostné odstúpia informácie o rizikách, ktoré môžu viesť ku problému a k ohrozeniu bezpečnosti účastníkov verejného zhromaždenia, a obec na to nereaguje a mali by nastať takéto hrozby napriek upozorneniu, že tam chceme tiež ešte zvažovať istú úpravu, či už sa bavíme o tej výške pokuty, alebo sa bavíme vôbec o tom, či to ustanovenie tam nechať. Nikto nemá záujem strašiť obce a hovoriť im, že teda budú sankcionovaní, ak nebudú rešpektovať tie riziká, ale na druhej strane tie obce sa správali niekedy práve opačne.
Ja už som to hovoril a zopakujem to, bol som na osobnom rokovaní na niektorých samosprávnych orgánoch mesta Bratislavy a napriek tomu, že sme hovorili o veľkých a vážnych rizikách, tak tvrdohlavo si išli za svojím a mal som pocit, že to bolo len preto, aby došlo k takej situácii, aby došlo ku konfliktu a aby sme mohli byť z ich strany kritickí, že polícia zas niečo nezvládla. Tak ja hovorím, že zodpovednosť sa musí, musí rozložiť aj na tú samosprávu. Nemôže sa tváriť samospráva, že sa jej to vôbec netýka a len mechanicky vykonávať povinnosti zo zákona o zhromažďovacom práve. Ale hovorím, ešte budeme diskutovať aj na tému toho, či tá sankcia vo vzťahu k obci bude alebo či bude, v akej výške. No.
Ďalej by som sa dotkol krátko čl. II. To je zákon o priestupkoch. V zásade sa tam precizuje niektoré, niektoré okolnosti, ako, kde a za akých okolností možno spáchať priestupok. To, že sa definuje to prostredie elektronickej komunikačnej služby, je len, je len vylepšenie toho zákona pre posudzovanie potom samotného priestupku. Ja si myslím, že nás čaká, a teraz to hovorím všetkým, v tom druhom kole debata o tom, čo ten priestupok vlastne v občianskom spolunažívaní alebo prípadne nejaký novozavedený priestupok bude vo vzťahu k obsahu, o ktorom tu hovoríme, a to mám na mysli k obsahu tých vyjadrení, ktoré sú u nás v online priestore od tých najvulgárnejších až po, až po možno, teraz ozaj použijem to, to satirické vyjadrovanie, aby sa nestalo, že sa začne tu postihovať aj niečo, čo, čo dnes musíme pripustiť aj v našej komunikácii opozičnej, kedy nemôžeme teda nepoužívať aj niekedy expresívny jazyk a zvýrazňovať tým možno niektoré iné pohľady na to, o čom tu diskutujeme,
takže to bude oveľa ťažšia diskusia, aby sme to lepšie nastavili.
Dnes si myslím, že táto zmena len umožňuje priestupkovým orgánom, ktoré riešia práve priestupok v občianskom spolunažívaní, lepšie posudzovať už to, čo dnes je v tom priestore, s použitím zatiaľ všetkých tých aplikačných praxí, ktoré majú na, na to posudzovanie tohto priestupku. Asi mi dáte za pravdu, že tento priestupok sa vo väčšine konal v minulosti v takých situáciách, ako je napríklad susedské konflikty a hádky, kde dochádza k rôznym správaniam sa pre nezhody susedov, nechcem používať krčmové bitky alebo uličné hádky pre, pre, ja neviem, iné, iné motívy, ktoré viedli k dvom konfliktom, ale vždy pri týchto konfliktoch bol známy páchateľ a väčšinou sa ten konflikt dal posúdiť aj z hľadiska jeho hrubosti alebo tej vulgárnosti, kdežto v tom online priestore, kde s tým súvisí potom aj úvaha o tom, aby boli tí prevádzkovatelia povinní poskytovať údaje niektoré, ktoré sa týkajú identity tých osôb, je to oveľa ťažšie na, na zisťovanie páchateľov priestupkov v online priestore. Ale hovorím, nič iné sa tým nesleduje, a ak by za tým chcel niekto niečo hľadať viac, zmena, alebo teda úprava pokuty súvisí s tým, čo povedal opäť podpredseda vlády, pri dopravných priestupkoch sa jednoznačne osvedčilo, keď tá pokuta bola prísna. Najviac zabolí takýchto ľudí strata v peňaženke a jednoducho bol v tom taký najlepší vynucovací poriadok pre dodržiavanie dopravných predpisov. Domnievame sa, že keby sme možno touto cestou išli, že by to malo aj efekt na tých priestupcov, ktorí raz budú označení ako priestupcovia v spáchaní, ktorí spáchali priestupok v online priestore, a to na ten charakter toho, že narušili ten charakter toho občianskeho spolunažívania.
Čo sa týka čl. III, Slovenská informačná služba, veľmi rýchlo. Bolo to podľa mňa veľmi pomerne a dobre vysvetlené. Tie úvahy, že by to malo viesť ku sledovaniu politikov, prosím vás, tak áno, toto sa tu dialo na chate, ktorú už spomenul, pán poslanec Pročko, jednoducho vtedy sa nezákonne sledovali polo... politici. Celé, celé to konanie bolo už viacerými rozhodnutiami označené za nezákonné konanie a dnes sa toto konanie rieši aj na európskych inštitúciách a ja verím, že príde veľmi podobné rozhodnutie, aké sme dnes prezentovali vo vzťahu k sudcovi Klimentovi, teda sudcovi Najvyššieho súdu, kedy konštatoval Európsky súd pre ľudské práva opäť svojvôľu v rozhodovacích procesoch tohto sudcu, a verím, že nám dá za pravdu aj pri odpočúvaní politikov, v nezákonnom odpočúvaní zo strany Policajného zboru.
Slovenská informačná služba lepšou, lepším precizovaním svojich úloh, ktoré sú upravené v § 2 zákona o Slovenskej informačnej službe, bude môcť aj lepšie argumentovať pri niektorých svojich prostriedkoch, formách, ktoré používa vo svojej činnosti, a nemá to inú úlohu, táto úprava, len dať opäť zákonný rámec k zbieraniu informácií v odôvodnených prípadoch, keď prídu a zistia informácie, ktoré ohrozujú ústavných činiteľov alebo aj iné osoby, a je potrebné vykonať spravodajskú činnosti na úrovni takéhoto rizika a ohrozenia.
Čl. 4, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, vo vzťahu tej prvej časti, kde sa rieši ubytovanie najvyšších troch ústavných činiteľov po novom alebo sa bude uvažovať teda tak, ako to už bolo prezentované ministrom vnútra, do ktorého kompetencie to zrejme spadne, rieši len to, aby sa zvýšila ich bezpečnosť, a to v reakcii na to, čo sme tu mali. Sú tam ešte úpravy k podpredsedom, ak by podpredsedovia parlamentu napríklad taktiež čelili nejakým rizikám bezpečnostným a hrozbám, bohužiaľ, ja si myslím, že tie hrozby budú postupne narastať, že tá verejnosť alebo to, čo žijeme v súčasnej dobe, sa nebude ukľudňovať, ale bude sa to naďalej eskalovať, ten vývoj to ukazuje, dneska sme blízko vojne, a preto si myslím, že aj vnútri každej spoločnosti, bohužiaľ, eskalujú vzťahy, ktoré už nie sú len o pokojnej diskusie v krčme pri pive, ale sú to emócie, sú to prejavy veľmi nenávistné a tie, ktoré dokážu teda nakoniec viesť človeka až ku streľbe na iného človeka, takže ja sa domnievam, že to ubytovanie tých verejných činiteľov je potrebné riešiť nanovo, dať tomu vyšší dôraz a zlepšiť bezpečnosť, hovorím tú stabilnú, lebo nie o všetkých hrozbách sa vie dozvedieť polícia alebo spravodajské služby a nie všetkým sa dá predísť. Na niektoré môže ale zapôsobiť to preventívne opatrenie, myslím si, že máme také už z minulosti prípady, kedy páchateľ upustil od, od konania, keď zistil, že, že tá osoba je tak chránená, že nie je šanca sa k nej bližšie dostať, resp. môže byť zachytiteľná, takže to má asi logiku, s tým zrejme budete súhlasiť všetci.
Čo sa týka platových náležitostí, ktoré sa tu rozoberajú, povedal to podpredseda vlády, ja to tu nebudem viacej rozoberať, je to naše politické rozhodnutie, a mohol by som uviesť k tomu aj niekoľko dôvodov ďalších, aby ste len vedeli, keď pán Hlina tu argumentoval ekonomickou náročnosťou, dnes máte legálne zo zákona vo vzťahu k vojakom profesionálom dôchodcom, možno 25 až 30 dôchodcov, ktorým prevyšuje dôchodok už dnes plat poslanca, a poberali by teda väčší dôchodok, ako by mal navrhovaný mať dôchodok prípadne predseda vlády alebo predseda parlamentu po novom, alebo ako má prezident Slovenskej republiky, takže hovoriť o nejakej ekonomickej náročnosti vo vzťahu asi nie je celkom seriózne a ja som to povedal pre médiá, a zopakujem to, nemám problém zahlasovať len za túto okolnosť aj v samostatnom zákone, ale domnievam sa, že je potrebné toto riešiť.
Ešte jeden príklad vám k tomu poviem, mali sme tu prezidenta, pomenujem ho, pána Kisku, ktorý dnes poberá isté náležitosti napriek tomu, že je odsúdený prvostupňovým súdom za daňový trestný čin, a máme tu predsedu vlády, ktorý bol už alebo štvrtýkrát predsedom vlády dve úplné obdobia, a na ktorého bol spáchaný atentát, a my tu špekulujeme o tom, či, či teda to bude, alebo nebude schválené.
A zrýchlim, zákon o Policajnom zbore, tam sa len precizujú veci, ktoré súvisia s úlohami, ktoré plní Policajný zbor aj vo vzťahu k ochrane určených osôb. To, to ustanovenie, ktoré rieši tú, to oprávnenie smerom k tým komunikačným službách, ešte, ešte, hovorím, zvažujeme smerom k tomu, aby sme to upravili, a vo vzťahu ku, ku spomínaným, ministrovi financií, resp. guvernérovi Národnej banky to ustanovenie už máme aj teraz v zákone o Policajnom zbore. Dochádza tam len ozaj k detailnejším zmenám, takže, však budeme ešte asi na to diskutovať. Nie je to nič nové, aby ste nemali zase predstavu, že sa tam vsúva nejaký nový, nové ustanovenie, ktoré dnes Policajný zákon nepoz... alebo zákon o Policajnom zbore nepoznal.
No, ochrana utajovaných skutočností, opäť precizovanie priestupku vo vzťahu k tomu, čo bolo doteraz priestupkom na úseku utajovaných skutočností a čo treba vyňať ako všeobecný priestupok, tam, tam si tiež nemyslím, že budú asi sporné body, ktoré, ktoré riešime.
K trestnému zákonu sa nebudem vyjadrovať, lebo ja sa domnievam, že, že to zo zákona pôjde von z tohto návrhu, a k elektronickým komunikáciám sa ešte diskutuje, takže to by som tak uzavrel.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, zaradil ho na rokovanie 15. schôdze. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Všimol som si v úvodnom slove pána podpredsedu vlády, budem parafrázovať výrok, že za vlád SMER-u sa nezneužívala moc a ľudia sa nekriminalizovali (krátka pauza, rečník krúti hlavou) – tak to bolo dobré.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Dve kľúčové otázky, ktoré si treba položiť pri posudzovaní zmien v lex atentát, znejú takto.
Zabránia tieto zmeny k tomu, aby bol v budúcnosti na nejakého politika na Slovensku spáchaný atentát?
A druhá otázka, ak by všetky tieto zmeny platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to atentátu na predsedu vlády?
Odpovede na tieto dve otázky, sú podľa mňa jasné, stačí si prejsť lex atentát bod po bode alebo článok po článku.
V čl. 1. navrhuje vláda zmeniť zákon o zhromažďovacom práve, a to tak, že sa má zakázať zhromaždenie v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, Národnej rady, vlády, Ústavného súdu, či od objektu, kde rokujú tieto orgány, alebo od objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta, predsedu Národnej rady a premiéra.
Ak by takýto zákaz platil v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to útoku na predsedu vlády? Nezabránilo by. Z toho logicky vyplýva, že takáto zmena nezabráni podobnému útoku ani v budúcnosti.
V tomto istom článku navrhuje vláda nové dôvody na zákaz zhromažďovania, ako aj pokuty za porušenie takéhoto zákazu. Ale ako vieme, v Handlovej nešlo o žiadne protestné zhromaždenie, ktoré by evokovalo bezpečnostné riziko. Zhromaždenie v Handlovej bolo zhromaždením priaznivcov vlády, ktoré sa útočník rozhodol zneužiť. Ak by tieto zákazy a sankcie platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by útoku na premiéra a nezabránia útokom na politikov ani v budúcnosti.
Čl. 2, priestupkový zákon. Tu vláda deklaruje lepšiu ochranu zhromažďovacieho práva či lepšiu kultúru v online priestore. Rovnako ako v čl. 1, aj tu platí, že tieto zmeny by nič nezmenili na udalosti v Handlovej.
Čl. 3, zákon o Slovenskej informačnej službe. Vláda v tomto článku priznáva SIS kompetenciu získavať informácie o aktivitách, ktoré smerujú k ohrozeniu života a zdravia chránených osôb. Tu však autori v dôvodovej správe sami priznávajú, že aj súčasné právomoci SIS sú dostatočné na to, aby takéto informácie získavali. Z tohto konštatovania, z tohto konštatovania jasne vyplýva, že touto právomocou SIS disponovala aj v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, aj dnes, kedy ešte o tomto návrhu novely zákona len diskutujeme v parlamente. Čiže tento novelizačný bod reálne nič nové neprináša.
Čl. 4, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Tu navrhuje vláda doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo je zaujímavé, že balík zmien zákonov, o ktorom rokujeme, nazvala vláda zákonom o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Asi každému je jasné, že doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica s bezpečnosťou situáciou v Slovenskej republike nijako nesúvisí.
Čl. 5, zákon o Policajnom zbore. Tento článok rozširuje právomoci polície jednak o možnosť identifikovať anonymných alebo falošných diskutérov v online priestore, ale takisto tento článok rozširuje aj okruh osôb, ktorým má Úrad na ochranu ústavných činiteľov poskytnúť ochranu. Ani takáto zmena, ak by platila čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, by nezabránila útoku na predsedu vlády, a teda nezabráni podobnej udalosti ani do budúcnosti.
Čl. 6, zákon o ochrane utajovaných skutočností. Táto časť novely sa týka zákazu fotografovania či filmovania budov, zariadení a priestorov označených zákazom fotografovania a filmovania. Súčasná legislatíva je podľa dôvodovej správy neúčinná, preto treba prijať určité zmeny. V poriadku. Ale prečo v zrýchlenom konaní, ako to súvisí s atentátom v Handlovej? Ako to zabráni podobnému konaniu v budúcnosti?
Čl. 7, Trestný zákon. Tu vláda navrhuje povýšiť na trestný čin nezaplatenie úradnej pokuty, ale keďže proti tomuto, proti tejto časti sa ozvala aj Súdna rada, už aj pán poslanec Gašpar naznačil, že ak príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak sa bude týkať práve tejto časti, takže už podrobnejšie nemá zmysel sa tomu venovať.
Čl. 8, zákon o elektronických komunikáciách. Táto časť novely opäť súvisí s identifikáciou anonymných vyhrážok v online priestore, čo je veľmi užitočná vec, ale to takisto nebol prípad atentátu v Handlovej.
Zhrnuté a podčiarknuté, keby všetky tieto zmeny platili už v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by streľbe na predsedu vlády. Nielenže by tieto zmeny nezabránili v útoku v Handlovej, ale ani riziko takejto nepriateľnej a odsúdeniahodnej streľby by nemali potenciál znižovať. Obzvlášť to platí o priznaní doživotného poslaneckého platu pre Roberta Fica. To neznamená, že niektoré zmeny týchto zákonov nemôžu prispieť vo všeobecnosti k lepšej bezpečnosti, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, a netvárme sa, že vďaka týmto zmenám dokážu štátne orgány zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobný odsúdeniahodný čin zopakoval, pretože práve okolnosti útoku v Handlovej dokazujú, že niečomu podobnému sa dá len veľmi ťažko zabrániť. Dá sa znížiť riziko, ale na zníženie rizika postačia aj súčasné pravidlá a zákony a rozhodujúce je, či sa týmito pravidlami a zákonmi dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa ospravedlňujem, ma kolegyňa, a som stlačila omylom, vyrušila.
Pán kolega Grendel, ja keď som vás pozorne počúvala, tak myslím si, že vy budete mať kopu pozmeňovacích návrhov, ako sprísniť tento zákon, a myslím si, že keď som vás počúvala, že ste hovorili, že to by nezabránilo, to by nezabránilo. Tak mne tam jedine vychádza, že vy tam dáte pozmeňovací návrh, že sa vôbec ľudia vôbec nebudú môcť približovať k politikom, lebo to by jedine zabránilo podľa mňa atentátu, hej, ktorý sa stal. Mne to z toho vyšlo, ako ja sa pýtam, v Handlovej.
No a keď hovoríte, že prečo by nemohli byť zhromaždenia pred domami politikov. No ešte raz vám opakujem, my sme tu všetko toto už zažili, kde trpeli deti, rodiny, kde trpeli susedia, potom susedia nenávideli, susedia nenávideli tých politikov, ktorí tam bývali. Samozrejme. Veď predseda Robert Fico býval, býval tuná hore a sa veša... veša... dávali mu tam šibenice, ľudia nemohli chodiť do práce. A tam boli susedia, tak ako sa tí susedia mali k tomu pozerať, keď každý večer alebo každý druhý tam bol randál, takže ja si myslím, že je to úplne, úplne správne, že pri bytoch a domoch vôbec politikov a sudcov by nemali takéto demonštrácie vôbec byť.
Takže ja očakávam od vás pozmeňovací návrh, ako vy tvrdíte, že všetko z toho by nebolo platné pri tej Handlovej, tak očakávam, aký dáte návrh vy pozmeňovací a vylepšovací, čo by zabránilo takým atentátom, keď sú vonku na ulici ľudia. Budem, budem veľmi zvedavá.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Myslím si, že môžem za mestskú časť Staré Mesto v Bratislave povedať, že je to vlastne najexponovanejšia obec, čo sa týka zhromaždení, a dá sa povedať, že my máme okolo 300 zhromaždení ročne nahlásených. A ja si chcem predstaviť, že ako to máme robiť, ako máme kontrolovať na každom zhromaždení, či nie je miesto konania v blízkosti obydlia osoby, ktorej výkon zamestnania, povolania alebo funkcie so zhromaždením nejako súvisí. Ako si, ako to máme robiť, keď samosprávy si napríklad nevedú evidenciu obydlí využívaných členmi vlády či inými exponovanými osobami, osobnosťami. My dobre vieme, že skutočnosť nie vždy rešpektuje s trvalým bydliskom napríklad. Zákon má teda veľmi veľa medzier a míňa sa svojmu účinu... účelu v zmysle zlepšenia bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tak ako je v ňom uvedené. Ono ten návrh zákona je aj absurdný, pretože aj v mnohých bodoch je dosť nekonkrétny a prakticky každé povolené zhromaždenie sa dá označiť ako zle vyhodnotené. A keď si to zoberem, že máme 300 ohlásení krát 16 600 eur, tak je to 4,9 mil. eur ročne, takže v zásade môžme aj zrušiť mestskú časť Staré Mesto, ďakujeme pekne za toto.
No a teda, prísne vzaté, mimo zelených lúk by ste tak pri každom mieste konania zhromaždenia vedeli nájsť dôvod, prečo ho na danom mieste nepovoliť alebo jeho povolenie kritizovať, a to je podľa nás aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie.
Čiže tento návrh zákona je v skutočnosti na to, aby ľudí umlčal, aby teda už keď vy ste pri vláde, tak už teda tým pádom sme nemuseli mať žiadne zhromaždenia, pretože v realite, ako som vám tu teraz povedala, sa naozaj nedá uskutočniť tak, aby bol v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Gábor, ty si pomenoval všetky, všetky tie... (Ruch v sále.) Poprosím, aby som mohol, nebol vyrušovaný.
Ty si pomenoval všetky tie oblasti, kde ten zákon v podstate je naozaj šitý iba veľmi horúcou ihlou, a absolútne nie je dôvod, aby bol predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, a dal si si dve otázky, či by všetky tie opatrenia, tak ako sú navrhované, zabránili tomu, čo sa udialo, tej tragédii a tomu hroznému činu, a sám si si aj na to odpovedal, ale pragmaticky na základe faktu, že asi by tomu nič z toho, čo je navrhované nezabránilo.
Ale však nikto sa nebráni tým zmenám a poďme o tom diskutovať, veď toto je celé, poďme sa baviť reálne, odborne o týchto opatreniach, ale zaviesť nejakú doživotnú rentu premiérovi a doživotnú ochranku, okej, veď ak to bude výsledkom nejakých odborných rokovaní, poďme sa o tom rozprávať, ale toto nie je opatrenie, ktoré má zlepšiť bezpečnosť na Slovensku, o ktorej sa tu hovorí.
Ak pán minister obrany stále hovorí, že bezpečnostná situácia na Slovensku je, je zlá a zložitá, tak poďme sa baviť o opatreniach, naozaj tak ako bolo aj v predchádzajúcom vstupe povedané, veď tak zrušte výjazdové rokovania vlády. Ak, ak sú ohrozené, tak ich robte online. To by bolo opatrenie, ktoré môže zabrániť nejakému dotyčnému človeku, ktorý by, ktorý by mohol niekoho ohroziť. Ale renta, o rente sa nebavme, že to je niečo, čo má zlepšiť bezpečnostnú situáciu.
Či majú mať politici obydlie? Ja som sám za to. Áno. Majú a už dávno ho mali mať, pretože v takom prípade by bolo oveľa jednoduchšie pre Úrad na ochranu ústavných činiteľov zabezpečiť ich ochranu.
Čiže sú veci, o ktorých, kde sa určite vieme zhodnúť, ale po nejakej solídnej, slušnej diskusii, ale nie takto rýchlo.

Pán poslanec Grendel, chcel by som osobitne oceniť ten úvodný vstup, ktorý sa týka nezneužívania moci predchádzajúcou, alebo teda súčasnou vládnou garnitúrou, keď bola v minulosti pri moci, a vo zvyšku svojej faktickej poznámky by som rád sa venoval niečomu podobnému ako pani poslankyňa Vaľová, aj keď to vidím v niečom podobne a v niečom, v niečom opačne ako ona.
Podobne to vidím v tom, že, samozrejme, asi by sa, asi by sa nenašlo opatrenie alebo ustanovenie zákona, ktorý keď bude schválené, tak dá sa povedať, že by spoľahlivo zabránil takej strašnej udalosti, ako bol atentát na pána premiéra v Handlovej, asi sa teda nedá napísať do zákona niečo, čo by to úplne vylúčilo, úplne vylúčiť sa to asi nedá. Dá sa, dá sa zmenšiť riziko, dá sa prispieť k tomu, aby veci, keď dochádza k nejakým konfliktným situáciám, boli efektívnejšie riešené, a tá debata je legitímna.
To, čo je problém, je, že keď nemáme takéto ustanovenie, ktoré by, ktoré by ten problém vyriešilo, lebo vyriešiť, vyriešiť sa nedá, ale môžeme sa baviť o nejakých opatreniach, ktoré, ktoré znižujú riziká, tak tá otázka namieste je, že či, či sa to má diať takýmto spôsobom, skráteným legislatívnym konaním s vynechaním medzirezortného pripomienkového konania, alebo sa tak má diať štandardným, štandardným legislatívnym procesom, čo už, žiaľ, sa neudeje, lebo nebolo pripomienkové konanie, bude skrátené konanie, a aj keď bude priestor možno pár dní na to, aby, aby sa objavili nejaké zmeny, no nebude to štandardný proces, žiaľ.