15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod dávam vedieť, že na konci svojho vystúpenia predložím pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu zákona.
No, pán minister, som rád, že sedíte, pretože ja začnem na opozičného politika netradične, ja vás idem pochváliť. Takže som rád, že, že, že sa to zaobíde bez potenciálneho zranenia. Čiže ja by som chcel pochváliť to, že vidíme, že od prvého verejného, alebo možno aj menej verejného návrhu tejto novely, ktorý sa dostal na verejnosť, po dnešné, po dnešné znenie, tam je posun. Posun pozitívnym smerom, tie pôvodné návrhy naozaj vyzerali strašidelne, takže ja som rád, že ten, ten rozdiel, ktorý evidujeme, je, je pozitívnym smerom. Ten pôvodný návrh naozaj prakticky odstraňoval akúkoľvek transparentnú hospodársku súťaž podľa nášho názoru a vďaka diskusii, možno aj trochu verejnému tlaku sme sa dostali k zneniu, ktoré je rozhodne, rozhodne miernejšie. Takže dovolím si, vás takto pochváliť a tiež vyjadriť nádej, že chcete sa aj rozprávať s opozíciou, čo ste teda avizovali už, už v prvom čítaní, tak že hľadáme nejaký spoločný konsenzus, tak ja mám pre vás teda ten jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by podľa môjho názoru pomohol samosprávam, dokonca nad rámec toho, čo navrhuje, navrhuje koalícia, a zároveň by pomohol férovým firmám uchádzať sa o zákazky, o zákazky štátu a úradov.
Druhé pozitívum, ktoré by som tiež rád vypichol, lebo, a je to také smutno-smiešne, že to musíme chváliť, ale chcem oceniť, že tento zákon išiel štandardným legislatívnym procesom. Žiaľ, pri tejto vláde už to začína byť raritou, že tu máme niečo v štandardnom legislatívnom procese. Čiže štandardná dĺžka medzirezortného pripomienkovania, štandardné predloženie do Národnej rady bez skráteného legislatívneho konania, prvé, druhé čítania. Čiže mal by to byť štandard, ale, žiaľ, musíme to oceňovať ako výnimku, tak máte u nás pozitívny bod, pán minister, za, za proces. No a týmto chválením si snáď vytváram pôdu pre schválenie nášho pozmeňováku. Dobre.
Spolu s naším odborným tímom sme v tých posledných týždňoch a mesiacoch, odkedy bola zverejnená nejaká prvá verzia zákona, naozaj intenzívne pripomienkovali, pripomienkovali viaceré body, ktoré sme si mysleli, že sa majú opraviť, upraviť inak. Jedným z takých bodov bolo zavádzanie povinnosti využívať napr. elektronickú platformu, teda štátny obstarávací systém, len medzi ôsmou a osemnástou hodinou a len v pracovné dni. Som rád, že kolega poslanec Vážny túto povinnosť teda upravil svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený na výbore. Pre istotu to nechávame aj v našom pozmeňováku, ale nepredpokladám, že by sa na tom niečo, niečo zmenilo. Ale tiež sme teda od začiatku upozorňovali, že toto nedáva úplne zmysel a treba to vyriešiť, takže som rád, že sa to vyriešilo, aj keď teda mohlo sa to odstrániť už v MPK-čku, ale som rád, radšej neskoro ako nikdy.
Tiež vnímame, že novela zákona o strategických investíciách už podstatne novelizovala aj zákon o verejnom obstarávaní, preto sa tým častiam, ktoré riešila novela zákona o strategických investíciách, nebudem už, už venovať. Povedali sme k tomu všetko, čo bolo potrebné, v rozprave ku strategickým investíciám. S tými bodmi viacerými nesúhlasíme, aj sme predložili pozmeňujúci návrh, v tom čase nebol prijatým, takže holt, je to, ako to je.
A teda rád by som sa po zvyšok rozpravy venoval tomu, ako si verejné obstarávanie my v Progresívnom Slovensku predstavujeme a v akom duchu predkladáme náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tá filozofia je naozaj jednoduchá. Viac slobody pre starostov a úrady pri malých zákazkách, dokonca ešte viac slobody, ako navrhuje vláda. Viac priestoru pre firmy na férové súťaženie. Celý štát dnes šetrí, počúvame to tu často, aj, aj ako zdôvodnenie niektorých krokov vlády. Pri naj, najnovšie to bolo rušenie Rady pre štátnu službu, lebo konsolidácia. No tak keď šetríme, tak dobrá, férová súťaž, široká konkurencia, to je ten spôsob, ako vieme zo štátnych výdavkov dosahovať masívne úspory. Čiže preto druhá časť našich pozmeňujúcich návrhov sa bude venovať tomu, ako môžme rozšíriť súťaž.
Tretie časť sa venuje menej byrokracii pri príprave súťaží. Ja už som to avizoval v prvom čítaní. Myslím, že máme nezmyselný dvojkolový systém prípravy, prípravy súťaží. Zisťovanie PHZ-ky je ako keby súťaž na nečisto a potom samotná súťaž na čisto. Takže aj k tomuto máme, máme jeden návrh, ktorý je inšpirovaný praxou, ktorá sa zaviedla na MIRRI za posledné roky pri čerpaní eurofondov a chceme ju, chceme ju rozšíriť, lebo si myslíme, že je správna.
No a posledný bod som si tak pracovne nazval že Koniec šmejdov v obchodoch so štátom, ale v zásade ide o posilnenie inštitútu negatívnej referencie, čím chceme pomôcť tomu, aby sa nám darilo dostávať z obstarávaní tie firmy, ktoré vyslovene nemajú dobrý záujem a preukázateľne nevedia dodávať pre štát. Majú negatívnu referenciu. Jednoducho chceme podporiť obstarávateľa, aby sa tento inštitút využíval viac.
Takže pôjdem hneď k prvej časti a tou sú limity. V prvom čítaní som sa vás takisto ako aj Generálna prokuratúra v rámci MPK pýtal na porovnanie s Českou republikou a vyzýval som na toto porovnanie s Českou republikou. Z vašej strany teda to porovnanie neprišlo, tak sme si to spracovali a zanalizovali sami spolu s naším odborným tímom. A sčasti rozumiem, prečo ste sa nepozerali do Čiech. Sčasti rozumiem a sčasti nerozumiem. Totiž pokiaľ ide o nákupy na výnimku, teda výnimku z verejného obstarávania, tak v Čechách je tá hranica až 80-tisíc eur pri tovaroch a službách. Čiže viac, ako navrhujete vy v tejto novele, kde to navrhujete z 10- na 50-tisíc, tak v Čechách tá výnimka je až 80-tisíc. Ale, ale vzápätí som porozumel, prečo ste sa neinšpirovali tými Čechmi, pretože zároveň platí, že všetko nad tých 80-tisíc sa už musí zverejňovať na povinnú transparentnú súťaž. Žiadne tri ponuky, tri ponuka a víťaz. Jednoducho, väčšia výnimka viac priestoru pre samosprávy alebo pre obstarávateľov, ale všetko nad tú výnimku už ide potom transparentnou súťažou.
Hovoríte teda, že cieľom tejto novely je zásadné zrýchlenie a zjednodušenie verejnej súťaže a rozviazanie rúk starostom, primátorom, samosprávam pri nakupovaní bežných tovarov, služieb a prác, že ten proces je tak zdĺhavý, že aj bežné opravy chodníkov či nákup bežného IT hardvérov alebo IT vybavenia na úradoch, alebo takých základných služieb, ako je kosenie, sa v malých samosprávach zbytočne naťahuje a s týmto ja, ja súhlasím. Takže poďme zmeniť filozofiu. Skúsme teda neprezoomovať automaticky vinu, že niekto má zlý záujem, poďme zmeniť túto, túto filozofiu. Poďme sa pozrieť na štatutárov obcí ako na osoby, ktoré si nechcú prihrávať zákazky svojim kamarátom, ale naozaj majú potrebu najmä v tých malých výdavkoch rýchlejšie nakupovať, operatívnejšie nakupovať. Vo väčšine prípadov sú to čestné ženy a muži, čo chcú pre svoje, čo, čo chcú svoje mestá a obce posúvať vpred.
Takže uľahčime im tú bežnú každodennú prevádzku a navrhujeme aj v našom pozmeňujúcom návrhu, že posuňme tú výnimku ešte na vyššiu sumu. Poďme sa teda inšpirovať v Čechách, to bude teraz možno kontroverzné, neposuňme výnimku na 50-tisíc, ako to robíte vy vo vašom návrhu, ale poďme kľudne tým českým modelom, posuňme to až na 80-tisíc, ale keď už teda kopírujeme český model, tak ho kopírujme vcelku, a všetko nad tých 80-tisíc nech je klasická, klasická verejná súťaž, resp. pri stavebných prácach to navrhujeme na hranicu 180-tisíc. Čiže na základe klasického hospodárskeho prieskumu, normálne emailom zdokumentovaný podklad, tak ako sa to dnes robí, do 10-tisíc eur, ako to vy navrhujete robiť do 50-, tak my navrhujeme, aby sa to robilo až do 80-tisíc. Pomôže to naozaj starostom a primátorom, pokryjú si bežnú operatívu kvalitnými, možno aj lokálnymi dodávateľmi bez nejakej prebujnenej administratívy. A dovolím si tvrdiť, že v týchto hodnotách, teda do 100, do 80 pri tovaroch a službách a do 180 pri stavebných prácach prebehne aj gro zákaziek tej bežnej dennej operatívy, keď naozaj chceme uľahčiť starostom bežnú, dennú operatívu, zrýchliť tieto procesy, tak sem sa to všetko zmestí. Ale ako hovorím, keď kopírujeme, tak kopírujme všetko, takpovediac s chlpami. Takže zverejňovanie teda navrhujeme nad výnimku, zverejňovanie všetkého. A to je zase podľa môjho názoru propodnikateľské opatrenie. Dajme šancu firmám aj malým, stredným podnikateľom, aby sa mohli uchádzať o zákazky, ktoré budú už spadať pod zákon o verejnom obstarávaní. Dajme im šancu súťažiť, podporme konkurenciu, pritiahnime možno aj zahraničné firmy. Čiže umožnime férovú súťaž, veď ide o takmer miliardu eur ročne len v podlimitných zákazkách. Nemusíme sa ani báť námietok, námietky nemajú dnes odkladný účinok. Žiadosť o nápravu je zrušená už novelou zákona o strategických investíciách, takže ja si myslím, že žiadna prebujnená administratíva z verejných súťaží nad tieto sumy nám naozaj nehrozí a limitované budú aj prieťahy.
Čiže presne v tomto duchu je náš pozmeňujúci návrh, pokiaľ ide o limity a zverejňovanie, a zároveň to sú dve spojené nádoby. Nedá sa mať vyššie limity, ale potom nad tými limitmi stále sa hrať na nejaké tri ponuky a skrývať zákazky pred trhom. Čiže toto predkladáme ako nejaký jeden komplexný, komplexný celok.
Dotknem sa aj limitov, pokiaľ ide o prílohu č. 1 zákona. Tu ide o limity, ktoré sú platné pre služby podľa tejto špeciálnej prílohy, ktoré sú vyňaté z klasických služieb pre ich špeciálny charakter, čiže sociálne služby, spadli sem aj osobitosti ako je poskytovanie bezpečnostných alebo, bezpečnostných alebo právnych služieb. V záujme Progresívneho Slovenska nie je meniť rozsah týchto služieb a rešpektujeme, že ide na nejaký špeciálny režim, práve preto pre ne zachováme tzv. trojponukový režim, ktoré pozná aj dnešné znenie zákona v rozmedzí medzi 80- a 400-tisíc. Čiže podľa prílohy 1 výnimka do 80, medzi 80 a 400 trojponukový režim a nad 400 všetko klasicky zverejňovať. Tým rešpektujeme, že to má nejaký špeciálny, špeciálny režim. Samozrejme, dobrovoľne budú môcť obstarávatelia, tak ako aj dnes, dobrovoľne zverejniť výzvu vestníku, ak, ak chcú mať širšiu, širšiu súťaž. Máme za to, že ide o rozumný kompromis, nakoľko podľa navrhovanej novely z dielne MIRRI by vestník uzreli zákazky až v hodnote od 750-tisíc pri tejto kategórii služieb podľa prílohy č. 1. V súvislosti s obstarávaním služieb podľa prílohy č.1 navrhujeme ešte ako minimálnu lehotu na predkladanie ponúk 7 pracovných dní pre podlimitné zákazky.
Čiže to je základná filozofia zmeny, ktorú navrhujeme. Viac slobody pre obstarávateľov, ale všetko nad hranicu výnimky pekne krásne zverejniť do vestníka, viac možností firiem uchádzať sa o zákazky. Čiže je to iná filozofia. Myslím, že ju ťaháme ešte ďalej ako teda vládny, vládny návrh novely, chceme viac pomôcť starostom a zároveň chceme viac pomôcť firmám, širšej konkurencii.
Teraz bude taká časť, ktorú som si nazval pracovne že legislatívne šachy. Pretože nanešťastie jeden z našich bodov nášho pozmeňujúceho návrhu je v konflikte s jedným bodom spoločnej správy. Bod spoločnej správy č. 23 rieši len legislatívno-technickú úpravu, vymenia jedno slovíčko za iné slovíčko, slovo, slovo „určenou funkcionalitou" sa vymieňa za slová „určenej funkcionality".Čiže legislatívno-technická, technická oprava. Ale ak by bol prijatý aj tento bod zo spoločnej správy, tak vlastne náš bod pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa venuje tomu zverejňovaniu, by nemohlo byť o ňom hlasované.
Čiže v rámci rubriky legislatívne šachy, pán spravodajca, navrhujem, aby sa o bode 23 spoločnej správy hlasovalo samostatne, ak koalícia prejaví záujem o náš pozmeňujúci návrh, tak vlastne môže odmietnuť bod 23 spoločnej správy a prijať našu úpravu, ktorá okrem iného rieši aj to, čo dnes rieši bod 23. To je naozaj iba legislatívno-technická úprava. Hej? Čiže v našom pozmeňujúcom návrhu, to, čo vy dnes riešite v spoločnej správe v bode 23, výmenu slovíčka za slovíčko, sme upravili tiež, čiže je to v poriadku, ale opravujeme ten bod aj širšie, pretože sa to týka zverejňovania a teda takýmto legislatívnym procesom, máme to nejak odkonzultované aj s legislatívou, vieme dospieť k tomu. Ak by sa teda váš, náš pozmeňujúci návrh vám pozdával a páčil, tak, tak vieme, vieme teda počas hlasovania bod 23 spoločnej správy odmietnuť, prijať náš pozmeňujúci návrh v celku, lebo ja budem žiadať, aby sa hlasovalo v celku o našom pozmeňováku, pretože to spolu súvisí, to zvyšovanie limitov a zverejňovanie, a tým pádom dosiahneme aj to, čo dnes dosahujete v spoločnej správe a aj môžme prijať náš pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Môžme si o tom kľudne porozprávať, neviem, či stihneme do jedenástej hlasovanie, asi, asi nie, čo som predpokladal, že máme čas pár hodín si to ešte nejak medzi sebou vyladiť, ale teda potreboval som tu v pléne predniesť návrh, aby sa o bode 23 hlasovalo, hlasovalo samostatne. Tiež len upozorňujem, že ak by náhodou k tomu neprišlo a teda sa schváli spoločná správa aj vrátane bodu 23, tak sa nemôže hlasovať o jednom bode z nášho pozmeňováku a ak by náhodou bol náš pozmeňovák prijatý, tak vznikne trošku legislatívny chaos. Môžeme si vysvetliť neskôr. Takže dávam týmto šancu koalícii vlastne prijať náš pozmeňujúci návrh takouto legislatívnou technikou. Môžme predebatovať.
Dobre, ďalšia téma, ktorej by som sa chcel povenovať, je základný bezpečnostný záujem. Ja rozumiem, že bezpečnosť štátu, vrcholných predstaviteľov a primárne teda obyvateľov a obyvateliek Slovenska je prvoradá a ja som ten posledný, ktorý by v tomto smere niečo namietal. Nedá mi však nerozporovať, že zavádzanie takého vágneho pojmu ako je základný bezpečnostný záujem do zákona o VO, je podľa môjho názoru nešťastné riešenie, ktoré nevyzerá dobre, má podľa mňa tendenciu byť zneužívané alebo nadužívané. V navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o nejaký vnútorný záujem v rámci civilných záležitostí. Ja nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky a nákupy prostriedkov, ale opieranie sa o čl. 346 Zmluvy o fungovaní EÚ je podľa mňa trochu scestné. Tento článok zakladajúcej zmluvy EÚ nič nehovorí o využití, tak ako ho plánujete využívať vy. V písm. b) citovaného článku sa hovorí, že každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely. Čiže chápete, že tento článok naozaj sa skôr týka naozaj bezpečnostného záujmu, pokiaľ ide o výrobu munície a bezpečnostných prvkov a tak ďalej a tak ďalej. Že myslím si, že nie je to správne odkazovať sa na tento článok, ak chcete teda zaviesť pojem základný bezpečnostný záujem. Čiže, čiže nie je tam ani zmienka o nejakej civilnej obrane alebo nejakej civilnej, civilnej ochrane a myslím si, že to je neprimerané rozširovanie významu tohto článku. Teda v našom pozmeňujúcom návrhu preto navrhujeme tento novelizačný bod vypustiť.
Ďalšia oblasť, ktorej sa venujeme, je, ako som už spomínal na úvod, táto nezmyselná dvojkolovosť verejných obstarávaní dnes. Ja rozumiem tomu, že od januára MIRRI absolvovalo veľa konzultácií s jednotlivými stakeholdermi z oblasti verejného obstarávania. Mám za to, že viacerí sa zmienili, že problém nášho verejného obstarávania je aj táto dvojkolovosť. Aby som to vysvetlil, tak obstarávame najprv takpovediac nanečisto pre stanovenie PHZ-ky, teda predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže oslovujeme subjekty, aby sme mohli nejak vypočítať, aká je asi očakávaná hodnota tej zákazky a potom vystrelíme von obstarávanie, kde oslovíme tie isté subjekty, ktoré nám majú spraviť ponuku. Ale už pre potreby zisťovania toho PHZ vlastne tie firmy aj tak robia niečo ako ponuku. Čiže je to nezmyselné tak pre firmy, ako aj pre obstarávateľov, že sa takto, že sa takto na dva, na dva kroky súťaží. A pritom prax najmä pri eurofondoch ukázala, že minimálne pri zákazkách, ktoré dnes poznáme ako zákazky s nízkou hodnotou, je vhodným nástrojom na zrýchlenie tohto procesu stanovovania PHZ a výberu víťazného uchádzača v jednom kroku prostredníctvom prieskumu trhu. Je to taká čarovná formulka, s ktorou prišlo MIRRI v rámci jednotnej príručky v predchádzajúcom eurofondovom období, ktorá znie: Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou určenej predpokladanej hodnoty a zároveň, pardon, určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača, môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Zosumarizované, v jednom kroku môžte spraviť obe, oba, oba úkony. To už dnes platí pri, pri eurofondových zákazkách. My navrhujeme tento inštitút rozšíriť aj na podlimitné zákazky, teda špecificky na obstarávanie tovarov a služieb od 80 do 221 000 eur, nakoľko pri stavebných prácach sa PHZ určuje na základe rozpočtu autorizovaného stavebného inžiniera. Čiže ide o nástroj, ktorý podľa nášho názoru má výrazný potenciál urýchliť proces verejného obstarávania. Máme už aj precedens, že takýto nástroj funguje, tak prečo by sme ho nerozšírili a neponúkli obstarávateľom.
Ďalšia oblasť, ktorú som avizoval, teda pracovne som ju nazval koniec šmejdov v obstarávaniach, ale volajme to nejak decentnejšie, teda väčšie využívanie negatívnych referencií. Aj my z rozhovorov so starostami a primátormi vieme, že, že vedia o firmách, ktoré nemajú dobré renomé, ale majú problém ich účinne vylučovať zo súťaží. A nejde teda len o renomé, ale naozaj že aj, aj, aj nejakú minulú skúsenosť s tým, či tieto firmy vedia alebo nevedia, nevedia dodať. Nevedia ich vylučovať, pretože formálne spĺňajú všetky náležitosti. A nastavovať aj pri jednoduchých súťažiach podmienky tak, aby boli nepriestrelné, to si vyžaduje značné náklady. Poznáte to, tých posledných 10 % vás stojí 90 % úsilia. Či už na strane teda personálu, alebo prípadne nejakých externých konzultantov, ktorých, ktorých obstarávatelia využívajú. Pritom už dnes je možné neakceptovať ponuku takéhoto uchádzača, ktorý má v evidencii referencií negatívnu, teda neuspokojivú referenciu. Poznáme aj kauzy okolo Euro-Buildingu, ktorý si len založil novú firmu a podniká ďalej. Tomuto by sa dalo zamedziť demonštratívnym výpočtom prípadov vychádzajúcich z praxe a metodiky ÚVO, ktoré zavedieme priamo do zákona. Čo tým sledujeme? Chceme motivovať verejných obstarávateľov, v prípade porušení zmluvy, ktoré objektívne vedia zdokladovať, v stanovených prípadoch, vystaviť neuspokojivú referenciu a tým do budúcna pomôcť aj iným svojim kolegom v rámci spolupráce pri vymieňaní poznatkov a umožniť im takéhoto uchádzača vylúčiť zo súťaže.
Čiže čo sa snažíme dosiahnuť, je dať obstarávateľom väčšiu istotu pri vystavovaní negatívnych referencií tým, že do zákona zavedieme konkrétne príklady toho, kedy môžu negatívnu referenciu vystaviť a sľubujeme si od toho, že pomôžeme tým jednak zvýšiť tlak na dodávateľov, aby si boli vedomí toho, že sú pod dohľadom a pod hrozbou trestu negatívnej referencie, a zároveň pomôžeme tým obstarávateľom, ak už negatívne referencie vzniknú, tak, tak sa jednoduchšie zbaviť takýchto, ako by som povedal, nečestných dodávateľov. Snažím sa vyhnúť už slovu, ktoré som už dvakrát použil o tých šmejdoch. Dobre.
Ďalší inštitút, ku ktorému sme sa radi, by sme sa radi vyjadrili, sú prípravné trhové konzultácie. Čiže ak hovoríme, že chceme uľahčiť obstarávania samosprávam a obciam, tak zároveň druhá časť nášho pozmeňováku sa venuje širšej konkurencii a ja osobne si myslím, že prípravné trhové konzultácie sú úžasný inštitút, ktorý sa, žiaľ, nevyužíva dnes na Slovensku dostatočne. Ja sám s ním mám skúsenosti, keď sme obstarávali IT služby alebo IT dodávateľov, vehementne sme využívali prípravné trhové konzultácie. Aby som to vysvetlil, to je ten proces, ktorý prebieha ešte pred tým, ako vypíšete súťaž. V zahraničí je to úplne bežné. Volá sa to RFI, request for information alebo intent, kde vlastne máte možnosť komunikovať so zástupcami trhu, vysvetliť im, čo chcete dosiahnuť, prekonzultovať si svoje rozmýšľanie. Tí zástupcovia trhu vám môžu dať spätnú väzbu, čo je a nie je vôbec na trhu možné a jednoducho vedie to k oveľa kvalitnejším podkladom. Zároveň na trhu tým vytvárate väčšiu dôveru, že vám naozaj ide o férové obstarávanie, že to nepíšete od zeleného stola, alebo že si to nepíše nejaký víťazný uchádzač sám pre seba. Jednoducho takýmto transparentným procesom angažujete trh, budujete v nich dôveru, aby išli do súťaže a, samozrejme, pomáha to vyššej kvalite samotných súťažných podkladov. Menej námietok, menej, menej, menej zdržiavania v procese a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže čo navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu, je zaviesť pre ÚVO novú kompetenciu alebo povinnosť poskytovať aj bezplatné vzdelávanie v oblasti prípravných trhových konzultácií pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Ten inštitút v zákone už máme roky, roky, roky, roky, málo sa využíva, chceme pomôcť jeho využívaniu takýmto spôsobom. Dať ÚVO kompetenciu alebo povinnosť vzdelávať obstarávateľov v tomto inštitúte, pretože je veľmi, veľmi dobrý a veľmi účinný.
Jedna z posledných vecí, ktorým by som sa rád venoval, aj s ohľadom na čas, je používanie cudzieho jazyka vo verejnom obstarávaní. My máme unikátnu polohu v srdci Európy, vďaka spolupráci s našimi partnermi z V4, Rakúskom, ale do budúcna, predpokladáme, že aj s Ukrajinou pri obnove, je pre nás kľúčové, aby bolo možné ponuky v obstarávaniach predkladať aj v iných než v slovenskom a českom jazyku. Zvlášť v prípade cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými regiónmi, či už s Maďarskom, Rakúskom alebo Poľskom, sú miestne samosprávy schopné komunikovať plynule bilingválne. Z uvedeného dôvodu by sme chceli umožniť predkladanie ponúk napríklad aj maďarčine, poľštine, nemčine a, samozrejme, v anglickom jazyku. Zákon to síce umožňuje aj dnes, ale v prípade vzniku správneho sporu je to práve verejný obstarávateľ, ktorý je zodpovedný za úradný preklad dokumentov a padá to na jeho vrub a na vrub jeho už aj tak okliešteného rozpočtu. Hej, predstavte si obec niekde v pohraničí, ktorá chce umožniť aj súťaž firiem cez hranicu, hej, čiže z Poľska, z Maďarska, Česka, ja neviem, a ak vznikne správny spor, tak ten chudák obstarávateľ, tak na jeho hlavu padá povinnosť spraviť úradný preklad všetkej dokumentácie. Myslíme si, že to nie je dobré riešenie a že to naozaj nepomáha napríklad tým starostom a primátorom v pohraničnom, pohraničnom, pohraničnej oblasti. Preto navrhujeme, aby úradný preklad kontrolovanej zákazky bol hradený z rozpočtu konkrétneho dozorového orgánu, čo je teda spravidla, spravidla štát. S týmto názorom sa okrem iného stotožňuje aj Únia miest Slovenska, ktorá takúto zmenu navrhovala už v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Ako som spomínal na začiatku, ešte posledná, jedna z posledných, jedna z posledných oblastí sú námietky. K žiadosti o nápravu sa teda vyjadrovať už nebudem, lebo tá už je pasé, to už sa vyriešilo v rámci zákona o strategických investíciách, takže ešte sa chcem povedať trochu, trochu námietkam. V súvislosti s odstraňovaním žiadostí o nápravu nie je ďalej vhodné ešte obmedzovať aj rozsah legitímnych, legitímnych subjektov, ktoré majú možnosť podať námietku vo verejnom obstarávaní. Vyradením občianskej spoločnosti, ale aj niektorých štátnych orgánov z možnosti podávať námietky považujeme za silný zásah do práva na verejnú kontrolu nakladania s verejnými financiami, a to aj tými, ktoré nám poskytuje Európska únia. Ide o vylúčenie záujmu verejnosti na hospodárskej súťaži a nemožno súhlasiť so znením dôvodovej správy, ktorá sa odvoláva len na domnelú skutočnosť, že ide o takzvaný goldplating. S tým nesúhlasíme. Nevidíme pozlátko na výkone verejnej kontroly a tobôž nie u orgánov, ktoré kontrolujú nakladanie s financiami Európskej únie. Máme bohaté skúsenosti s vracaním eurofondov a teda nie je žiaduce, aby sme odstraňovali kontrolné mechanizmy, ktoré dnes v zákone, v zákone, zákone máme. Preto v našom, našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť novelizačné body, ktoré zužovali, zužovali možnosť podávať námietky aj inými, inými subjektami.
Pokiaľ sa týka ďalšej oblasti, a to je suma na podávanie námietky, tak zdôrazním, čo som povedal na začiatku, pri rozširovaní výnimky na limit, na limity. Chceme byť konštruktívnou opozíciou, teda počúvame aj argumenty pána ministra a vlády, chceme zjednodušiť a zrýchliť proces verejného obstarávania, aby najmä tie operatívne výdavky boli realizované efektívne. Ak máme tento cieľ na zreteli, tak všetko, čo sa už za operatívne nedá považovať, a teda v našom ponímaní aj výdavky na stavebné práce nad 800-tisíc eur pre väčšinu samospráv či štátne orgány nie sú maličkosťou a teda by mali podliehať kontrole a transparentnosti. Navyše ak námietky nemajú odkladný účinok, nemali by sme im brániť a zvyšovať aj limity na podávanie námietok pre stavebné práce a to o dvojnásobok. Ani dôvodová správa s touto skutočnosťou v kontexte ostatných zmien nevie, sa nevie poriadne vysporiadať, z toho dôvodu, ale aj pre všetko, čo už bolo povedané, navrhujeme vrátiť limit z navrhovaných 1,5 mil. na 800-tisíc eur na podávanie námietok pre stavebné práce. Pokiaľ ide o limity na podávanie námietok, zámerne som dal tieto tri body za sebou, lebo vnímame nejaký kontext.
Obmedzenie počtu subjektov, ktoré môžu podať námietky, a zvýšenie finančného limitu na podanie námietok a ešte aj skrátenie lehôt na podanie námietok a odstránenie inštitútu žiadosti o nápravu, to máme celkom zarobené na slušný, výbušný koktail, že sa nám nemalé financie roztratia takpovediac do stratena bez nejakej verejnej kontroly, alebo bez možnosti brániť sa. Čiže preto navrhujeme opatrnejšie zmeny, priaznivejšie a vľúdnejšie k hospodárskym subjektom. Nechceme sa na, aby sa nám trh vykašľal na obchodovanie so štátom, a preto navrhujeme predĺženie lehoty z 10-dňovej od zverejnenia podkladov na 15-dňovú na podanie, podanie námietky. Nakoľko minimálna lehota na predkladanie ponúk pri stavebných prácach je 14 pracovných dní od odoslania do vestníka, ÚVO má 3 pracovné dni na zverejnenie a s ohľadom na neodkladný účinok námietok, hospodárskym subjektom by tak neostával primeraný čas na predloženie ponuky a zároveň podanie námietky, námietky, aby sa ňou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ mohol zaoberať.
No a keďže ešte stíham, tak v poslednom bode by som sa chcel venovať oprávneniam ÚVO. A chcem sa venovať všetkým čestným úradníkom od kosti, ktorí svoju robotu vykonávajú naozaj podľa najlepšieho vedomia a svedomia. V posledných dňoch o tom hovoríme častejšie v súvislosti aj s rušením Rady pre štátnu službu a teda nechcem to obísť ani pri Úrade pre verejné obstarávanie. Považujem za opovážlivé oberať, odoberať kontrolné kompetencie ústredným orgánom štátnej správy, ktorého jedna z kľúčových úloh je kontrolovať hospodársku súťaž v štáte. Navrhujeme preto zrušiť viazanosť ÚVO rozsahom námietok, ktoré boli podané. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý plní nezastupiteľnú funkciu pri kontrole verejných obstarávaní a nakladaní s verejnými zdrojmi. Preto rozsah jeho právomocí nie je dobré okliešťovať a zvlášť v rámci kontrolnej, kontrolnej činnosti. Opäť pripomínam, že ani v súčasnom stave námietky nemajú odkladný charakter, takže nie je dôvodné viazať úrad rozsahom preskúmavania len na petit námietky, nakoľko takéto viazanie neprispeje hospodárnosti konania, naopak, má tendenciu prispieť k nehospodárnosti s nakladaním s verejnými prostriedkami. ÚVO je práve tou inštanciou, ktorá vie zákazku posúdiť komplexne aj z vlastného podnetu a v adekvátnom, adekvátnom rozsahu. Čiže to je ďalšia zmena, ktorú navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, myslím, že máme tu pozmeňujúci návrh, o ktorom sa má zmysel rozprávať. Ideme filozofiou, ktorú oznamoval aj pán minister Raši, teda rozviazať samosprávam a primátorom ruky. Dokonca aj chceme rozviazať, tie ruky, viac, ako je návrh v novele, ale zároveň chceme rozviazať ruky aj firmám, aby sa mohli zúčastňovať obstarávania, aby neboli pred nimi skrývané kadejakými metódami na tri ponuky a tak ďalej. Čiže všetko nad výnimku by malo byť už potom zverejňované. To je tá hlavná filozofia nášho návrhu a popritom teda navrhujeme aj ďalšie zmeny, ktoré odstránia byrokraciu, či už pri tej dvojkolovosti, pri určovaní PHZ, ktoré pomôžu lepšiemu súťaženiu, to je napríklad podpora prípravných trhových konzultácii a tak ďalej a tak ďalej.
A teraz by som rád pristúpil k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, keďže už na rozpravu mi vypršal čas. A teda budem rád, pán minister, ak ak teda využijeme ten čas, ktorý budeme mať medzi rozpravou a hlasovaním, aby sme sa o tom, aby sme sa o tom porozprávali, aj teda kvôli tomu, že potrebujeme, ak by ste si osvojili náš pozmeňujúci návrh, tak potrebujeme spraviť nejaké legislatívne kroky ohľadom spoločnej správy.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I bod 8 znie:
„8. V § 1 odsek 14 znie:
„(14) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, čím nie je dotknutá povinnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov postupovať podľa princípov tohto zákona, je
a) nižšia ako 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín, alebo zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1,
b) nižšia ako 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.”
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako:
a) 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1 zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom,
b) 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.".".
4. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 6 odsek 1 znie:
„(1) Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou, použitím systému sledovania vývoja cien podľa § 13 ods. 2 písm. d) alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky, zákazky. Pri zadávaní podlimitných zákaziek určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky.”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.”
5. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
„19. V § 10 ods. 10 sa slová „10 000 eur" nahrádzajú slovami „80 000 eur pre tovary a služby vrátane služieb uvedených v prílohe č. 1 a 180 000 eur pre stavebné práce".".
6. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. V § 12 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie:
„(3) Neuspokojivé hodnotenie plnenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedú najmä ak:
a) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy dochádzalo k opakovaným menej podstatným porušeniam zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale boli charakteru, ktorý sťažoval plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy;
b) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy došlo k závažnému porušeniu zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale nemalo za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, avšak sťažilo plnenie tejto povinnosti alebo koncesnej zmluvy;
c) neplnenie si povinností v záručnej dobe;
d) neodstránenie vád a nedorobkov v dohodnutej lehote;
e) poskytnutie nepravdivých informácií pri predkladaní ponuky, ktoré boli zistené v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy, a ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy;
f) došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu jej porušenia na strane hospodárskeho subjektu.".
Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 21 znie:
„21. V § 13 ods. 10 sa vypúšťajú slová „až 111".
8. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
„26. § 25 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Úrad alebo jeho regionálne centrá pravidelne, najmenej však raz za 3 mesiace organizujú bezplatné školenia k správnemu využívaniu prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov alebo uchádzačov do verejných obstarávaní. Termíny školení zverejňuje Úrad na svojom webovom sídle.”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I 56. bode § 108 odsek 2 znie:
„(2) Verejný obstarávateľ na účel zadania podlimitnej zákazky na poskytnutie služby podľa prílohy č. 1, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je vyššia alebo rovná 80 000 eur a zároveň nižšia ako 400 000 eur vyzve aspoň tri hospodárske subjekty na to určenou funkcionalitou elektronickej platformy a je povinný zabezpečiť dodržiavanie dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V ostatných prípadoch postupuje podľa § 110. Pre zadávanie podlimitnej zákazky na dodanie tovarov alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu môže verejný obstarávateľ použiť na to určenú funkcionalitu elektronickej platformy a postupuje podľa § 109. Pri použití postupu podľa § 109 nie je možné zadať koncesiu a rámcovú dohodu je možné uzavrieť najviac na 12 mesiacov.”.
10. V čl. l 56. bode § 108 odsek 4 znie:
„(4) Verejný obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku ako štátnom jazyku. Ak verejný obstarávateľ umožní predloženie ponuky v inom jazyku podľa prvej vety, musí vždy umožniť predloženie ponuky aj v štátnom jazyku. Verejný obstarávateľ nie je povinný na účely výkonu dohľadu a kontroly nad verejným obstarávaním podľa tohto zákona zabezpečiť úradný preklad tej časti dokumentácie, ktorá je vyhotovená v inom jazyku ako štátnom jazyku alebo v inom jazyku ako v českom jazyku. Úradný preklad si zabezpečí kontrolný orgán alebo orgán dohľadu.".
11. V čl. l 56. bode § 110 odsek 1 znie:
„(1) Verejný obstarávateľ je v rámci zadávania podlimitnej zákazky povinný odoslať na uverejnenie prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy výzvu na predkladanie ponúk vopred neurčenému okruhu hospodárskych subjektov, ak ide o podlimitnú zákazku, ktorej hodnota je vyššia alebo rovná ako finančný limit uvedený v § 1 ods. 14 a zároveň nejde o zákazku podľa § 108 ods. 2 prvej vety.".
12. V čl. 56, v čl. l 56. bode, § 110 odsek 3 znie:
„(3) Lehota na predkladanie ponúk podľa ods. 2 písm. c) nesmie byť kratšia ako
(a) deväť pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby,
(b) 14 pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
(c) sedem pracovných dní ak ide o zákazku na poskytnutie služby podľa § 108 ods. 2 prvej vety.
13. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. l 91. bode sa v § 175 ods. 7 vypúšťa posledná veta.
15. V čl. I sa vypúšťa bod 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
16. V čl. l 80. bode sa v § 170 ods. 7 písm. b) suma „1 500 000 eur" nahrádza sumou „800 000 eur".
17. V čl. I 77. bode sa v § 170 ods. 4 úvodnej vete slovo „desiatich” nahrádza slovom „pätnástich”.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.