15. schôdza

Pán poslanec, teším sa vášmu záujmu o zdravie pána premiéra. Verím, že aj vy mu želáte skoré uzdravenie.
Samozrejme, že bolo spustené. Inšpekcia v tomto prípade koná. Prešetruje, čo sa v tomto prípade stalo, respektíve či došlo k nejakému zlyhaniu, alebo nedošlo k nejakému zlyhaniu. Môžem vám povedať, že to ešte nejaký čas bude trvať. Ja si myslím, že k záveru leta aj nejaký výsledok bude, nakoľko som sa pýtal šéfa inšpekcie, v akom je to stave. Keďže som videl, že vás to takto bytostne zaujíma, tak aby ste mali tú informáciu, že koniec leta je možné, že budeme mať výsledky toho, ako inšpekcia čo zistila v rámci toho, či sa niečo porušilo, zanedbalo alebo niečo podobné.
Ale keď máte taký akože záujem o ten postup polície, tak ja by som sa iba pri svojej odpovedi dovolil vás poprosiť, aby ste si nezamieňali následok s príčinou. Pretože ak sa zhodneme na tom, že je to obrovský rozdiel, tak príčina je to, že niekto zobral, respektíve následok je to, že niekto zobral do ruky zbraň a vystrelil ho proti premiérovi Slovenskej republiky. Ale príčina je niekde úplne inde. Príčina nie je v tom, že zobral tú zbraň preto, pretože si spočítal, koľko tu je ochrankárov, či stoja pri premiérovi, koľko tu je operatívcov, či budú utekať doľava, či budú utekať doprava. To nebola príčina, že sa niekto rozhodol vytiahnuť zbraň na premiéra. A teraz je jedno, či to je premiér Fico, či by to bol premiér Sulík, vy alebo hocikto. V tom sa zhodneme, však? Tá príčina bola, že niekto nesúhlasí s politikou tejto vlády, že niekto nesúhlasí s politickým názorom, a to je choré, to je choré na tomto celom! Pretože dám to na príklad vás. Ak by niekto nesúhlasil s vaším politickým názorom, tak by sa nepozeral, či máte okolo seba ochranku alebo nie, ale rozhodol by sa na vás vystreliť, tak ako na premiéra Fica.
Do takejto situácie sme sa dostali. A viete prečo? Preto, čo sa tu dialo aj v tejto snemovni. Že sa tu tak vyšpičkovala tá nenávisť voči, jeden voči druhému len preto, že so sebou nesúhlasíme, tak sa pomaly ideme zastreliť. Toto je na tom choré. A nech si každý, kto v tejto sále sedí, spytuje svedomie, ako k tomu mohol pričiniť sa.
Aj kolegovia hore, mnohí novinári, z ktorých veľká časť, bohužiaľ, stále nepochopila, že to je aj ich zodpovednosť. Nie je zodpovednosť to, že premiér ležal v nemocnici a že takmer prišiel o život, nie je zodpovednosťou ochranky. To myslím smrteľne vážne. Nestrieľal niekto preto, že spočítal, či ho môžu, alebo nemôžu spacifikovať.
Strieľal preto, pretože nesúhlasil s názorom, nesúhlasil s politikou tejto vlády, pretože aj vy, mnohí opoziční poslanci, ste tak fabulovali veci, tak si vymýšľali a mnohé médiá, ktoré vychádzali s čiernymi titulkami, aj tie, aj tie, ktoré hovorili po prezidentským voľbách, že voľby vyhral popletený lúzer podvodom, tak nesú zodpovednosť na tom, že 15. júna niekto vytiahol zbraň na premiéra a strieľal. Nie preto, že počítal, koľko tam má ochrankárov, ale pretože bol tak sfanatizovaný tým, čo sa tu dialo, že niekto nebol schopný akceptovať výsledky parlamentných volieb, ani prezidentských volieb, že sa rozhodol zobrať zbraň a takto riešiť politiku.
Verím, že ani vy, ani nikto, kto v tejto sále sedí, to neschvaľuje. Tak prosím, pekne vás prosím, skúsme začať ešte raz odznova a nesnažte sa hodiť vinu tam, na tých ľudí, ktorí tu vinu nenesú. Dobre?
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.
Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 14. mája 2024.

(Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a do 14. mája 2024, tlač 279.)

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 279 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Oznámili mi, že písomne sa do rozpravy nik neprihlásil. Kto sa hlási do rozpravy ústne?
Ak nie, chce sa vyjadriť k vystúpeniu poslancov, alebo vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže nie je možné sa vyjadriť k žiadnemu vystupujúcemu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili... tak isto mám informáciu, že sa k predneseniu interpeláciu nik písomne neprihlásil. Pýtam sa teda, či sa hlási niekto ústne z poslancov k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu.
Z členov vlády sa nikto nemôže vyjadriť, pretože nikto tu ani písomne, ani ústne prihlásený nebol.
Takže vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Vzhľadom na to, že sme vyčerpali interpelácie, pokračujeme 15.30 h rokovaním o RTVS, o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278, 15.30 h.
Ďakujem členom vlády aj poslancom.

(Prestávka.)
=====

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 7. dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278.
Prosím ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výborov pre kultúru a médiá, poslanca Michelka, v zastúpení pán... vy ste vystupujúci, pán poslanec, áno? Á, pani Laššáková ako spravodajkyňa, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Dávam slovo poslancovi Malatincovi, pripraví sa poslanec Mažgút.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ohľadne zákona o Slovenskej televízii a povedal vám pár vecí aj ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. Niektorí novinári ma dnes zastavili a povedali, že, medzi riadkami, že, pán Malatinec, máte tam taký maličký pozmeňovací návrh. Ale ja ich chcem opraviť, pretože to nie je maličký pozmeňovací návrh.
Táto téma, o ktorej budem hovoriť vo svojom príspevku, si zaslúži väčšiu pozornosť, ako si tu všetci dokážeme uvedomiť. Pretože hovoríme o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorí udržujú slovenskú kultúru, a sú reprezentanti Slovenskej kultúry. A máloktorí z nás ľudí, žijúcich na Slovensku, vieme o ich živote, ako túto našu krajinu reprezentujú a zaslúžia si našu pozornosť.
Prepáčte, kolegovia, budem osobný. Dnes, v tento deň v Báčskom Petrovci práve v týchto hodinách prebieha pohreb skvelého človeka Janka Kováča z Petrovca, ktorý viedol folklórnu skupinu Petrovskú družinu a chcem mu touto cestou za všetko poďakovať, že tú slovenskú kultúru v Báčskom Petrovci udržovali a udržovali slovenské tradície, o ktorých môžme hovoriť o 250, 280 rokov v tých komunitách v rámci dolnozemských Slovákov.
Extra Slovaciam non est vita, alebo po slovensky povedané mimo Slovenska nie je život. Všimnime si, že drvivá väčšina napríklad historických diel sa vymedzuje názvom dejiny Slovenska a nie slovenské dejiny. Predpokladám, že keby sme v metodologickej rovine začali skúmať slovenské dejiny v ich komplexnej národnej šírke, určite by sme dospeli k názoru, že je nutné analyzovať aj fenomény, ktoré sú mimo územia Slovenska. Keď ale pristupujeme k téme, že predmetom historického záujmu sú dejiny Slovenska, vytvoríme si bezpečnú zónu, v ktorej budeme reflektovať iba na to, čo sa udialo v samotnom území dnešného Slovenska a nie v širšom celonárodnom kontexte. Ak sa pohybujeme iba na bežnom území súčasného politického vymedzenia Slovenska, je vysoko pravdepodobné, že na nič nezabudneme. V opačnom prípade sa ale vystavujeme nebezpečiu, že vstupujeme na relatívne málo prebádané územie.
Vystavujeme sa takému tenkému ľadu, že nám niekto niečo aj povie o historických prácach Jozefa Maliaka, Samuela Čelovského, Samuela Jovankoviča, Miroslava Kmeťa, Ondreja Drugdu či akademika Kmeťa. Ale viem sa dať aj v situácie uvažovania v týchto potencionálnych historikov, kto bude pátrať po týchto prácach, kto to bude všetko čítať a interpretovať, a čo keď v tejto interpretácii šliapnem vedľa, lebo neviem, či napríklad niečo z toho je už prekonané, poznačené ako nepresné a tak ďalej. Takýto potencionálny historik si iste uvedomuje, že by sa dostal do nezávideniahodnej situácie, v akej sa ocitol aj Tido Jozef Gašpar, dramaturg Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý v liste 12. 11. 1926 píše dramatikovi Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovi do Starej Pazovy v súvislosti s premiérou jeho teda diela Reštaurácie: "Je mi úprimne ľúto a vyslovujem to v menej celej divadelnej správy, že sme opomenuli uvedomiť Vás na čas o chystanej premiére. Stalo sa to práve preto, že nám ani Vaša ctená adresa nebola poruke."
Zabudnúť pozvať autora na premiéru jeho hry v Slovenskom národnom divadle v Bratislave? Vajanský by iste lakonicky skonštatoval, že my sme azda najzábudlivejší národ na svete. Uviedol som to ako príklad, aby sme na Slovákov žijúcich v zahraničí nezabudli. Sú to naši reprezentanti, hovoríme o cca milión ľudí, ktorí udržujú slovenskú kultúru a sú našimi reprezentantmi.
Zmena nazerania na kontext slovenskej kultúry nielen vo vzťahu k apelu dolnozemských Slovákov, koncentrovaného do Abaffyho citovaného zvolania: "Nezapomnite na potratených nás!", ale, a nad týmto argumentom by sme zrejme, by sa zrejme dalo vážne pouvažovať reflektovanie, zakomponovanie viacerých javov z kontextu slovenskej dolnozemskej kultúry by malo prispieť aj k obohateniu a zmene nazerania na jednotlivé fenomény z kontextu slovenskej kultúry na Slovensku.
Uvediem dva príklady. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny, keďže nás tu očakáva tento rok 80. výročie Slovenského národného povstania, dovoľte mi ho uviesť. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny. Juhoslávia bola okupované fašistickým Nemeckom a ďalšími krajinami v apríli 1941. Už v lete toho istého roku sa začal protifašistický odboj v podobe rozličných diverzantských akcií, do ktorých boli zapojení aj vojvodinskí Slováci. Už na jeseň toho istého roku prišlo k prvým tragickým zlomom 28. októbra 1941, ôsmi takíto diverzanti boli v Petrovci popravení obesením a už poobede, ako dokladá Samuel Jovankovič, o týchto represáliách nad vojvodinskými Slovákmi vďaka dobre zorganizovanej spravodajskej sieti v radoch vojvodinských Slovákov informuje aj Rádio Londýn. V ďalšom priebehu vojny sa formovala samostatná slovenská Jánošíkova rota. Ďalej v roku 1944 bola v Petrovci formovaná samostatná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda. Ďalej jeden z popredných organizátorov protifašistického odboja z radov vojvodinských Slovákov, MUDr. Ján Bulík, inak prvý predseda Matice slovenskej, bol prezradený a v roku 1942 popravený v koncentračnom tábore v Mauthausene a konečne aj dvaja Slováci, Janko Čmelík a ďalší. Boli za svoje protifašistické martýrium vyznamenaní najvyšším juhoslovanským vyznamenaním Radom národného hrdinu a jednu malú slovenskú enklávu na Balkáne možno viac než dosť.
O týchto udalostiach, osobnostiach vojvodinskí historici, a to nielen historizujúci ochotníci, napísali rad štúdií a špecializovaných monografií, no na strane druhej, ak si všimneme doteraz najobjemnejšiu prácu o dejinách Slovenska a Dejiny Slovenska I až IV, ktoré vydala Slovenská akadémia v rokoch osemdesiatych.
Aby sme predsa len nekrivdili tomuto dielu, odcitujem úryvok z tej 600-stranovej syntézy, v ktorej sa spomína uvedený slovenský dolnozemský odboj v časti, v ktorej sa hovorí o cezhraničných presahoch partizánskych akcií na územie štátov, hraničiacich so Slovenskom, sa uvádza: "tak v prvom polroku 1944 sa odohrali ojedinelé partizánske akcie v oblasti Nového Mesta pod Šiatrom, neďaleko od vtedajších hraníc Slovenska i na Zakarpatskej Ukrajine, ale aj v Báčke a dosť. Ako keby toho antifašizmu na Slovensku bolo tak veľa, že o tieto udalosti a o tieto osobnosti nestojíme."
Kolegovia, uvádzam vám príklady z histórie, aby som upriamil pozornosť na týchto Slovákov žijúcich v zahraničí. Taká väzba, moja spomienka z detstva, pred vojnou v Juhoslávii si pamätám veľmi dobre na vysielanie Novosadského rozhlasu, ktorý vysielal aj na územie dnešného Slovenska krásne dolnozemské piesne z oblasti Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy a ďalších. A mali tí ich Slováci kontakt a naši Slováci, tu žijúci na Slovensku, s našimi zahraničnými Slovákmi.
Vraciam sa teda k základnej otázke. Neprišiel už okamih, kedy by sme sa na koncept slovenskej kultúry nemali pozrieť... kontext slovenskej kultúry nemali pozrieť iba cez prizmu politických hraníc, ale cez prizmu národného kolektívu? Ako som už raz napísal o tom, že Kant je nemecký filozof a asi nikto nepochybuje, aj keď celý život prežil na území dnešného Ruska, ani že Šafárik je slovenský vedec, aj keď väčšinu života prežil mimo územia Slovenska, uzavrieť svoj analytický pohľad iba do geta politických hraníc aktuálneho štátu, je cesta k ochudobneniu vlastnej podstaty. Slovenská kultúra by sa mala uvedomiť, by si mala uvedomiť, že vedieť, že slovenský antifašistický odboj máme v prostredí dolnozemských Slovákov už od roku 1941 rovnako ako fakt, že prejavy tzv. radikálnej moderny máme aj v slovenskej literatúre akurát v prostredí Dolnej zeme. Nevedieť to a ignorovať výzvu poznať to, je rovnako, ako nevedieť, či máme stále dve nohy, alebo nám jednu už amputovali. Mali by sme sami seba poznať v komplexnosti, takí, akí sme, z hlavy po päty, lebo len vtedy, keď vieme, či máme jednu alebo dve nohy, sa môžeme správne pripraviť na cestu. To fakt si vážne pripúšťame otázku, že extra slovaciam non est vita?
Ešte mi dovoľte pár slov, aby som sa vyjadril a potom prednesiem, určite to poviem, ako sa patrí, odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, ale by som chcel ešte pár slov aj k tomu, čo povedali moji kolegovia.
Plne podporujem môjho kolegu Dušana Jarjabka, pretože povedal veľmi vážnu vec, ktorú vnímam ako rodák z Banskobystrického kraja, že v zákone o Slovenskej televízii a rozhlase sa chce posilňovať postavenie regionálnych štúdií, a je to správne. Dušan Jarjabek hovoril o postavení, kde pôsobí viac ako 90 umelcov symfonického orchestra, o pôvodnej tvorbe. My v Slovenskom rozhlase sme mali aj excelentný orchester. Orchester ľudových hudobných nástrojov, ktorý nám nefunguje, ktorý sa robí na výkony, na zmluvy o umeleckom výkone, ale systematická práca vydávať zaujímavé diela v oblasti tradičnej ľudovej hudby alebo diela vážnej hudby v symfonickom orchestri, to je úlohou! Vráťme sa a sledujme tieto javy, ktoré by sa mali rozbehnúť v kontexte pôsobnosti Slovenského rozhlasu. Áno, spolu s pani ministerkou aj v našom výbore sme o tom rozprávali, že pomoc regionálnym štúdiám nie je naraz dať veľký obnos finančných prostriedkov, ale treba na to postupnosť, pretože by to naše regionálne rozhlasové štúdiá nezvládli ani minúť tie prostriedky. Ale som rád, že hovoríme spoločne o tom, že percentuálne bude narastať príspevok pre tieto regionálne štúdiá.
Takže dovoľte mi, aby som ešte pár slov povedal o aktuálnej spolupráci. Dňa 31. 5. 2016 bola podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Zbadali sme to, kolegovia? Bolo to niekde vidieť? Už v 2016 zmluvné strany sa zaviazali spolupracovať pri zabezpečovaní a šírení informácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí doma i vo svete, s cieľom podporovať povedomie obyvateľov Slovenska a krajanov o kultúrnych hodnotách, tradíciách a o spôsobe života krajanov ako súčasti spoločného národného kultúrneho dedičstva a prispievať tak k upevňovaniu a rozvoju vzájomných vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou ako ich materskou krajinou. Táto zmluva sa napĺňa účasťou redaktorky Ingrid Slaninkovej na podujatiach organizovaných Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí, resp. jej účasťou na zahraničných služobných cestách. Vstupom z uvedených ciest sú rozhlasové reportáže o slovenských komunitách žijúcich v zahraničí, vysielanie v programe nášho rádia.
Ja si osobne myslím, že kapacita slovenskej televízie by mohla byť oveľa väčšia, aby zasiahla a reflektovala na život Slovákov žijúcich v zahraničí. Niekedy by stačilo, keby v spravodajstve sa objavili informácie o zahraničných Slovákoch, aby sme vychovávali naše deti. Keď som, poviem vám takú moju príhodu obyčajnú a ľudskú, som mojej dcére povedal, že či vie, že na severe Srbska v minulosti žilo 70-tisíc Slovákov. Dneska sa to naše deti neučia ani v učebniciach. A hovoríme o komunite Slovákov, ktorí žijú vo Vancouveri, v New Yorku, v Austrálii, v Londýne, v Paríži a iných svetových metropolách, kde prezentujú našu kultúru. Sú to vyslanci našej slovenskej kultúry, ktorí i keď život ich zavial, odvial od svojej rodnej krajiny, sú to reprezentanti, o ktorých by mala Slovenská televízia poskytovať informácie širokej verejnosti.
Pán predsedajúci, odôvodním pozmeňujúci návrh a následne ho predložím.
Odôvodnenie: Doplnenie činnosti Slovenskej televízii a rozhlasu vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí, jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn, tzv. novej diaspóry. Slovenská televízia a rozhlas prostredníctvom odborných televíznych a rozhlasových vysielaní rôznych mediálnych žánrov o Slovákoch žijúcich v zahraničí podstatne prispeje k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou a rozšíri povedomie slovenskej verejnosti o problematike tzv. krajanstva, a taktiež prispeje k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
V čl. I § 5 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9. Program zameraný na Slovákov žijúcich v zahraničí".
Ďakujem. Skončil som.
(Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických. Prvý, poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán poslanec, za to, že ste v tomto pléne pripomenuli tie desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré nám robia radosť v Srbsku. My sa veľmi dobre nepoznáme, a preto môžeme sa rozprávať aj niekde v bufete o tom, že ja mám rodinu v Kovačici, v Petrovci, v Báčke. A, samozrejme, môžeme sa porozprávať aj o tom, ako v minulosti oslavy príchodu Slovákov na južnú zem boli ignorované a nepodporované ministerstvom kultúry, aj ignorované napríklad aj reprezentantmi Slovenskej národnej strany. Môžeme sa pokojne porozprávať o tom, ako môžeme všetkými možnými spôsobmi podporiť našich úžasných insitných maliarov, pani Husárikovú, Bačura, Zuzanu Chalupovú aj inak, ako len pomenovať po nich ulice.
O tom všetkom sa môžeme rozprávať alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať.
Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS?

PS-kár mi hovorí o ignorovaní SNS v Petrovci? Že toto môžete povedať, to ignorovanie v Petrovci SNS?
(Reakcia z pléna.) No, tak to asi máte zlé informácie.
Poslanec Jarjabek.