15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 15:50 hod.
Mgr.
Michal Sabo
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán poslanec, za to, že ste v tomto pléne pripomenuli tie desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré nám robia radosť v Srbsku. My sa veľmi dobre nepoznáme, a preto môžeme sa rozprávať aj niekde v bufete o tom, že ja mám rodinu v Kovačici, v Petrovci, v Báčke. A, samozrejme, môžeme sa porozprávať aj o tom, ako v minulosti oslavy príchodu Slovákov na južnú zem boli ignorované a nepodporované ministerstvom kultúry, aj ignorované napríklad aj reprezentantmi Slovenskej národnej strany. Môžeme sa pokojne porozprávať o tom, ako môžeme všetkými možnými spôsobmi podporiť našich úžasných insitných maliarov, pani Husárikovú, Bačura, Zuzanu Chalupovú aj inak, ako len pomenovať po nich ulice.
O tom všetkom sa môžeme rozprávať alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať.
Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS?
Rozpracované
Vystúpenia
15:16
Vystúpenie 15:16
Matúš Šutaj EštokSamozrejme, že bolo spustené. Inšpekcia v tomto prípade koná. Prešetruje, čo sa v tomto prípade stalo, respektíve či došlo k nejakému zlyhaniu, alebo nedošlo k nejakému zlyhaniu. Môžem vám povedať, že to ešte nejaký čas bude trvať. Ja si myslím, že k záveru leta aj nejaký výsledok bude, nakoľko som sa pýtal šéfa inšpekcie, v akom je...
Samozrejme, že bolo spustené. Inšpekcia v tomto prípade koná. Prešetruje, čo sa v tomto prípade stalo, respektíve či došlo k nejakému zlyhaniu, alebo nedošlo k nejakému zlyhaniu. Môžem vám povedať, že to ešte nejaký čas bude trvať. Ja si myslím, že k záveru leta aj nejaký výsledok bude, nakoľko som sa pýtal šéfa inšpekcie, v akom je to stave. Keďže som videl, že vás to takto bytostne zaujíma, tak aby ste mali tú informáciu, že koniec leta je možné, že budeme mať výsledky toho, ako inšpekcia čo zistila v rámci toho, či sa niečo porušilo, zanedbalo alebo niečo podobné.
Ale keď máte taký akože záujem o ten postup polície, tak ja by som sa iba pri svojej odpovedi dovolil vás poprosiť, aby ste si nezamieňali následok s príčinou. Pretože ak sa zhodneme na tom, že je to obrovský rozdiel, tak príčina je to, že niekto zobral, respektíve následok je to, že niekto zobral do ruky zbraň a vystrelil ho proti premiérovi Slovenskej republiky. Ale príčina je niekde úplne inde. Príčina nie je v tom, že zobral tú zbraň preto, pretože si spočítal, koľko tu je ochrankárov, či stoja pri premiérovi, koľko tu je operatívcov, či budú utekať doľava, či budú utekať doprava. To nebola príčina, že sa niekto rozhodol vytiahnuť zbraň na premiéra. A teraz je jedno, či to je premiér Fico, či by to bol premiér Sulík, vy alebo hocikto. V tom sa zhodneme, však? Tá príčina bola, že niekto nesúhlasí s politikou tejto vlády, že niekto nesúhlasí s politickým názorom, a to je choré, to je choré na tomto celom! Pretože dám to na príklad vás. Ak by niekto nesúhlasil s vaším politickým názorom, tak by sa nepozeral, či máte okolo seba ochranku alebo nie, ale rozhodol by sa na vás vystreliť, tak ako na premiéra Fica.
Do takejto situácie sme sa dostali. A viete prečo? Preto, čo sa tu dialo aj v tejto snemovni. Že sa tu tak vyšpičkovala tá nenávisť voči, jeden voči druhému len preto, že so sebou nesúhlasíme, tak sa pomaly ideme zastreliť. Toto je na tom choré. A nech si každý, kto v tejto sále sedí, spytuje svedomie, ako k tomu mohol pričiniť sa.
Aj kolegovia hore, mnohí novinári, z ktorých veľká časť, bohužiaľ, stále nepochopila, že to je aj ich zodpovednosť. Nie je zodpovednosť to, že premiér ležal v nemocnici a že takmer prišiel o život, nie je zodpovednosťou ochranky. To myslím smrteľne vážne. Nestrieľal niekto preto, že spočítal, či ho môžu, alebo nemôžu spacifikovať.
Strieľal preto, pretože nesúhlasil s názorom, nesúhlasil s politikou tejto vlády, pretože aj vy, mnohí opoziční poslanci, ste tak fabulovali veci, tak si vymýšľali a mnohé médiá, ktoré vychádzali s čiernymi titulkami, aj tie, aj tie, ktoré hovorili po prezidentským voľbách, že voľby vyhral popletený lúzer podvodom, tak nesú zodpovednosť na tom, že 15. júna niekto vytiahol zbraň na premiéra a strieľal. Nie preto, že počítal, koľko tam má ochrankárov, ale pretože bol tak sfanatizovaný tým, čo sa tu dialo, že niekto nebol schopný akceptovať výsledky parlamentných volieb, ani prezidentských volieb, že sa rozhodol zobrať zbraň a takto riešiť politiku.
Verím, že ani vy, ani nikto, kto v tejto sále sedí, to neschvaľuje. Tak prosím, pekne vás prosím, skúsme začať ešte raz odznova a nesnažte sa hodiť vinu tam, na tých ľudí, ktorí tu vinu nenesú. Dobre?
Ďakujem. (Potlesk.)
Pán poslanec, teším sa vášmu záujmu o zdravie pána premiéra. Verím, že aj vy mu želáte skoré uzdravenie.
Samozrejme, že bolo spustené. Inšpekcia v tomto prípade koná. Prešetruje, čo sa v tomto prípade stalo, respektíve či došlo k nejakému zlyhaniu, alebo nedošlo k nejakému zlyhaniu. Môžem vám povedať, že to ešte nejaký čas bude trvať. Ja si myslím, že k záveru leta aj nejaký výsledok bude, nakoľko som sa pýtal šéfa inšpekcie, v akom je to stave. Keďže som videl, že vás to takto bytostne zaujíma, tak aby ste mali tú informáciu, že koniec leta je možné, že budeme mať výsledky toho, ako inšpekcia čo zistila v rámci toho, či sa niečo porušilo, zanedbalo alebo niečo podobné.
Ale keď máte taký akože záujem o ten postup polície, tak ja by som sa iba pri svojej odpovedi dovolil vás poprosiť, aby ste si nezamieňali následok s príčinou. Pretože ak sa zhodneme na tom, že je to obrovský rozdiel, tak príčina je to, že niekto zobral, respektíve následok je to, že niekto zobral do ruky zbraň a vystrelil ho proti premiérovi Slovenskej republiky. Ale príčina je niekde úplne inde. Príčina nie je v tom, že zobral tú zbraň preto, pretože si spočítal, koľko tu je ochrankárov, či stoja pri premiérovi, koľko tu je operatívcov, či budú utekať doľava, či budú utekať doprava. To nebola príčina, že sa niekto rozhodol vytiahnuť zbraň na premiéra. A teraz je jedno, či to je premiér Fico, či by to bol premiér Sulík, vy alebo hocikto. V tom sa zhodneme, však? Tá príčina bola, že niekto nesúhlasí s politikou tejto vlády, že niekto nesúhlasí s politickým názorom, a to je choré, to je choré na tomto celom! Pretože dám to na príklad vás. Ak by niekto nesúhlasil s vaším politickým názorom, tak by sa nepozeral, či máte okolo seba ochranku alebo nie, ale rozhodol by sa na vás vystreliť, tak ako na premiéra Fica.
Do takejto situácie sme sa dostali. A viete prečo? Preto, čo sa tu dialo aj v tejto snemovni. Že sa tu tak vyšpičkovala tá nenávisť voči, jeden voči druhému len preto, že so sebou nesúhlasíme, tak sa pomaly ideme zastreliť. Toto je na tom choré. A nech si každý, kto v tejto sále sedí, spytuje svedomie, ako k tomu mohol pričiniť sa.
Aj kolegovia hore, mnohí novinári, z ktorých veľká časť, bohužiaľ, stále nepochopila, že to je aj ich zodpovednosť. Nie je zodpovednosť to, že premiér ležal v nemocnici a že takmer prišiel o život, nie je zodpovednosťou ochranky. To myslím smrteľne vážne. Nestrieľal niekto preto, že spočítal, či ho môžu, alebo nemôžu spacifikovať.
Strieľal preto, pretože nesúhlasil s názorom, nesúhlasil s politikou tejto vlády, pretože aj vy, mnohí opoziční poslanci, ste tak fabulovali veci, tak si vymýšľali a mnohé médiá, ktoré vychádzali s čiernymi titulkami, aj tie, aj tie, ktoré hovorili po prezidentským voľbách, že voľby vyhral popletený lúzer podvodom, tak nesú zodpovednosť na tom, že 15. júna niekto vytiahol zbraň na premiéra a strieľal. Nie preto, že počítal, koľko tam má ochrankárov, ale pretože bol tak sfanatizovaný tým, čo sa tu dialo, že niekto nebol schopný akceptovať výsledky parlamentných volieb, ani prezidentských volieb, že sa rozhodol zobrať zbraň a takto riešiť politiku.
Verím, že ani vy, ani nikto, kto v tejto sále sedí, to neschvaľuje. Tak prosím, pekne vás prosím, skúsme začať ešte raz odznova a nesnažte sa hodiť vinu tam, na tých ľudí, ktorí tu vinu nenesú. Dobre?
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
15:30
Vystúpenie v rozprave 15:30
Roman MalatinecVážené pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ohľadne zákona o Slovenskej televízii a povedal vám pár vecí aj ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. Niektorí novinári ma dnes zastavili a povedali, že, medzi riadkami, že, pán Malatinec, máte tam taký maličký pozmeňovací návrh. Ale ja ich chcem opraviť, pretože to nie je maličký...
Vážené pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ohľadne zákona o Slovenskej televízii a povedal vám pár vecí aj ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. Niektorí novinári ma dnes zastavili a povedali, že, medzi riadkami, že, pán Malatinec, máte tam taký maličký pozmeňovací návrh. Ale ja ich chcem opraviť, pretože to nie je maličký pozmeňovací návrh.
Táto téma, o ktorej budem hovoriť vo svojom príspevku, si zaslúži väčšiu pozornosť, ako si tu všetci dokážeme uvedomiť. Pretože hovoríme o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorí udržujú slovenskú kultúru, a sú reprezentanti Slovenskej kultúry. A máloktorí z nás ľudí, žijúcich na Slovensku, vieme o ich živote, ako túto našu krajinu reprezentujú a zaslúžia si našu pozornosť.
Prepáčte, kolegovia, budem osobný. Dnes, v tento deň v Báčskom Petrovci práve v týchto hodinách prebieha pohreb skvelého človeka Janka Kováča z Petrovca, ktorý viedol folklórnu skupinu Petrovskú družinu a chcem mu touto cestou za všetko poďakovať, že tú slovenskú kultúru v Báčskom Petrovci udržovali a udržovali slovenské tradície, o ktorých môžme hovoriť o 250, 280 rokov v tých komunitách v rámci dolnozemských Slovákov.
Extra Slovaciam non est vita, alebo po slovensky povedané mimo Slovenska nie je život. Všimnime si, že drvivá väčšina napríklad historických diel sa vymedzuje názvom dejiny Slovenska a nie slovenské dejiny. Predpokladám, že keby sme v metodologickej rovine začali skúmať slovenské dejiny v ich komplexnej národnej šírke, určite by sme dospeli k názoru, že je nutné analyzovať aj fenomény, ktoré sú mimo územia Slovenska. Keď ale pristupujeme k téme, že predmetom historického záujmu sú dejiny Slovenska, vytvoríme si bezpečnú zónu, v ktorej budeme reflektovať iba na to, čo sa udialo v samotnom území dnešného Slovenska a nie v širšom celonárodnom kontexte. Ak sa pohybujeme iba na bežnom území súčasného politického vymedzenia Slovenska, je vysoko pravdepodobné, že na nič nezabudneme. V opačnom prípade sa ale vystavujeme nebezpečiu, že vstupujeme na relatívne málo prebádané územie.
Vystavujeme sa takému tenkému ľadu, že nám niekto niečo aj povie o historických prácach Jozefa Maliaka, Samuela Čelovského, Samuela Jovankoviča, Miroslava Kmeťa, Ondreja Drugdu či akademika Kmeťa. Ale viem sa dať aj v situácie uvažovania v týchto potencionálnych historikov, kto bude pátrať po týchto prácach, kto to bude všetko čítať a interpretovať, a čo keď v tejto interpretácii šliapnem vedľa, lebo neviem, či napríklad niečo z toho je už prekonané, poznačené ako nepresné a tak ďalej. Takýto potencionálny historik si iste uvedomuje, že by sa dostal do nezávideniahodnej situácie, v akej sa ocitol aj Tido Jozef Gašpar, dramaturg Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý v liste 12. 11. 1926 píše dramatikovi Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovi do Starej Pazovy v súvislosti s premiérou jeho teda diela Reštaurácie: "Je mi úprimne ľúto a vyslovujem to v menej celej divadelnej správy, že sme opomenuli uvedomiť Vás na čas o chystanej premiére. Stalo sa to práve preto, že nám ani Vaša ctená adresa nebola poruke."
Zabudnúť pozvať autora na premiéru jeho hry v Slovenskom národnom divadle v Bratislave? Vajanský by iste lakonicky skonštatoval, že my sme azda najzábudlivejší národ na svete. Uviedol som to ako príklad, aby sme na Slovákov žijúcich v zahraničí nezabudli. Sú to naši reprezentanti, hovoríme o cca milión ľudí, ktorí udržujú slovenskú kultúru a sú našimi reprezentantmi.
Zmena nazerania na kontext slovenskej kultúry nielen vo vzťahu k apelu dolnozemských Slovákov, koncentrovaného do Abaffyho citovaného zvolania: "Nezapomnite na potratených nás!", ale, a nad týmto argumentom by sme zrejme, by sa zrejme dalo vážne pouvažovať reflektovanie, zakomponovanie viacerých javov z kontextu slovenskej dolnozemskej kultúry by malo prispieť aj k obohateniu a zmene nazerania na jednotlivé fenomény z kontextu slovenskej kultúry na Slovensku.
Uvediem dva príklady. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny, keďže nás tu očakáva tento rok 80. výročie Slovenského národného povstania, dovoľte mi ho uviesť. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny. Juhoslávia bola okupované fašistickým Nemeckom a ďalšími krajinami v apríli 1941. Už v lete toho istého roku sa začal protifašistický odboj v podobe rozličných diverzantských akcií, do ktorých boli zapojení aj vojvodinskí Slováci. Už na jeseň toho istého roku prišlo k prvým tragickým zlomom 28. októbra 1941, ôsmi takíto diverzanti boli v Petrovci popravení obesením a už poobede, ako dokladá Samuel Jovankovič, o týchto represáliách nad vojvodinskými Slovákmi vďaka dobre zorganizovanej spravodajskej sieti v radoch vojvodinských Slovákov informuje aj Rádio Londýn. V ďalšom priebehu vojny sa formovala samostatná slovenská Jánošíkova rota. Ďalej v roku 1944 bola v Petrovci formovaná samostatná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda. Ďalej jeden z popredných organizátorov protifašistického odboja z radov vojvodinských Slovákov, MUDr. Ján Bulík, inak prvý predseda Matice slovenskej, bol prezradený a v roku 1942 popravený v koncentračnom tábore v Mauthausene a konečne aj dvaja Slováci, Janko Čmelík a ďalší. Boli za svoje protifašistické martýrium vyznamenaní najvyšším juhoslovanským vyznamenaním Radom národného hrdinu a jednu malú slovenskú enklávu na Balkáne možno viac než dosť.
O týchto udalostiach, osobnostiach vojvodinskí historici, a to nielen historizujúci ochotníci, napísali rad štúdií a špecializovaných monografií, no na strane druhej, ak si všimneme doteraz najobjemnejšiu prácu o dejinách Slovenska a Dejiny Slovenska I až IV, ktoré vydala Slovenská akadémia v rokoch osemdesiatych.
Aby sme predsa len nekrivdili tomuto dielu, odcitujem úryvok z tej 600-stranovej syntézy, v ktorej sa spomína uvedený slovenský dolnozemský odboj v časti, v ktorej sa hovorí o cezhraničných presahoch partizánskych akcií na územie štátov, hraničiacich so Slovenskom, sa uvádza: "tak v prvom polroku 1944 sa odohrali ojedinelé partizánske akcie v oblasti Nového Mesta pod Šiatrom, neďaleko od vtedajších hraníc Slovenska i na Zakarpatskej Ukrajine, ale aj v Báčke a dosť. Ako keby toho antifašizmu na Slovensku bolo tak veľa, že o tieto udalosti a o tieto osobnosti nestojíme."
Kolegovia, uvádzam vám príklady z histórie, aby som upriamil pozornosť na týchto Slovákov žijúcich v zahraničí. Taká väzba, moja spomienka z detstva, pred vojnou v Juhoslávii si pamätám veľmi dobre na vysielanie Novosadského rozhlasu, ktorý vysielal aj na územie dnešného Slovenska krásne dolnozemské piesne z oblasti Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy a ďalších. A mali tí ich Slováci kontakt a naši Slováci, tu žijúci na Slovensku, s našimi zahraničnými Slovákmi.
Vraciam sa teda k základnej otázke. Neprišiel už okamih, kedy by sme sa na koncept slovenskej kultúry nemali pozrieť... kontext slovenskej kultúry nemali pozrieť iba cez prizmu politických hraníc, ale cez prizmu národného kolektívu? Ako som už raz napísal o tom, že Kant je nemecký filozof a asi nikto nepochybuje, aj keď celý život prežil na území dnešného Ruska, ani že Šafárik je slovenský vedec, aj keď väčšinu života prežil mimo územia Slovenska, uzavrieť svoj analytický pohľad iba do geta politických hraníc aktuálneho štátu, je cesta k ochudobneniu vlastnej podstaty. Slovenská kultúra by sa mala uvedomiť, by si mala uvedomiť, že vedieť, že slovenský antifašistický odboj máme v prostredí dolnozemských Slovákov už od roku 1941 rovnako ako fakt, že prejavy tzv. radikálnej moderny máme aj v slovenskej literatúre akurát v prostredí Dolnej zeme. Nevedieť to a ignorovať výzvu poznať to, je rovnako, ako nevedieť, či máme stále dve nohy, alebo nám jednu už amputovali. Mali by sme sami seba poznať v komplexnosti, takí, akí sme, z hlavy po päty, lebo len vtedy, keď vieme, či máme jednu alebo dve nohy, sa môžeme správne pripraviť na cestu. To fakt si vážne pripúšťame otázku, že extra slovaciam non est vita?
Ešte mi dovoľte pár slov, aby som sa vyjadril a potom prednesiem, určite to poviem, ako sa patrí, odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, ale by som chcel ešte pár slov aj k tomu, čo povedali moji kolegovia.
Plne podporujem môjho kolegu Dušana Jarjabka, pretože povedal veľmi vážnu vec, ktorú vnímam ako rodák z Banskobystrického kraja, že v zákone o Slovenskej televízii a rozhlase sa chce posilňovať postavenie regionálnych štúdií, a je to správne. Dušan Jarjabek hovoril o postavení, kde pôsobí viac ako 90 umelcov symfonického orchestra, o pôvodnej tvorbe. My v Slovenskom rozhlase sme mali aj excelentný orchester. Orchester ľudových hudobných nástrojov, ktorý nám nefunguje, ktorý sa robí na výkony, na zmluvy o umeleckom výkone, ale systematická práca vydávať zaujímavé diela v oblasti tradičnej ľudovej hudby alebo diela vážnej hudby v symfonickom orchestri, to je úlohou! Vráťme sa a sledujme tieto javy, ktoré by sa mali rozbehnúť v kontexte pôsobnosti Slovenského rozhlasu. Áno, spolu s pani ministerkou aj v našom výbore sme o tom rozprávali, že pomoc regionálnym štúdiám nie je naraz dať veľký obnos finančných prostriedkov, ale treba na to postupnosť, pretože by to naše regionálne rozhlasové štúdiá nezvládli ani minúť tie prostriedky. Ale som rád, že hovoríme spoločne o tom, že percentuálne bude narastať príspevok pre tieto regionálne štúdiá.
Takže dovoľte mi, aby som ešte pár slov povedal o aktuálnej spolupráci. Dňa 31. 5. 2016 bola podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Zbadali sme to, kolegovia? Bolo to niekde vidieť? Už v 2016 zmluvné strany sa zaviazali spolupracovať pri zabezpečovaní a šírení informácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí doma i vo svete, s cieľom podporovať povedomie obyvateľov Slovenska a krajanov o kultúrnych hodnotách, tradíciách a o spôsobe života krajanov ako súčasti spoločného národného kultúrneho dedičstva a prispievať tak k upevňovaniu a rozvoju vzájomných vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou ako ich materskou krajinou. Táto zmluva sa napĺňa účasťou redaktorky Ingrid Slaninkovej na podujatiach organizovaných Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí, resp. jej účasťou na zahraničných služobných cestách. Vstupom z uvedených ciest sú rozhlasové reportáže o slovenských komunitách žijúcich v zahraničí, vysielanie v programe nášho rádia.
Ja si osobne myslím, že kapacita slovenskej televízie by mohla byť oveľa väčšia, aby zasiahla a reflektovala na život Slovákov žijúcich v zahraničí. Niekedy by stačilo, keby v spravodajstve sa objavili informácie o zahraničných Slovákoch, aby sme vychovávali naše deti. Keď som, poviem vám takú moju príhodu obyčajnú a ľudskú, som mojej dcére povedal, že či vie, že na severe Srbska v minulosti žilo 70-tisíc Slovákov. Dneska sa to naše deti neučia ani v učebniciach. A hovoríme o komunite Slovákov, ktorí žijú vo Vancouveri, v New Yorku, v Austrálii, v Londýne, v Paríži a iných svetových metropolách, kde prezentujú našu kultúru. Sú to vyslanci našej slovenskej kultúry, ktorí i keď život ich zavial, odvial od svojej rodnej krajiny, sú to reprezentanti, o ktorých by mala Slovenská televízia poskytovať informácie širokej verejnosti.
Pán predsedajúci, odôvodním pozmeňujúci návrh a následne ho predložím.
Odôvodnenie: Doplnenie činnosti Slovenskej televízii a rozhlasu vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí, jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn, tzv. novej diaspóry. Slovenská televízia a rozhlas prostredníctvom odborných televíznych a rozhlasových vysielaní rôznych mediálnych žánrov o Slovákoch žijúcich v zahraničí podstatne prispeje k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou a rozšíri povedomie slovenskej verejnosti o problematike tzv. krajanstva, a taktiež prispeje k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
V čl. I § 5 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9. Program zameraný na Slovákov žijúcich v zahraničí".
Ďakujem. Skončil som.
(Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
20.6.2024 o 15:30 hod.
Mgr. art.
Roman Malatinec
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ohľadne zákona o Slovenskej televízii a povedal vám pár vecí aj ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. Niektorí novinári ma dnes zastavili a povedali, že, medzi riadkami, že, pán Malatinec, máte tam taký maličký pozmeňovací návrh. Ale ja ich chcem opraviť, pretože to nie je maličký pozmeňovací návrh.
Táto téma, o ktorej budem hovoriť vo svojom príspevku, si zaslúži väčšiu pozornosť, ako si tu všetci dokážeme uvedomiť. Pretože hovoríme o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorí udržujú slovenskú kultúru, a sú reprezentanti Slovenskej kultúry. A máloktorí z nás ľudí, žijúcich na Slovensku, vieme o ich živote, ako túto našu krajinu reprezentujú a zaslúžia si našu pozornosť.
Prepáčte, kolegovia, budem osobný. Dnes, v tento deň v Báčskom Petrovci práve v týchto hodinách prebieha pohreb skvelého človeka Janka Kováča z Petrovca, ktorý viedol folklórnu skupinu Petrovskú družinu a chcem mu touto cestou za všetko poďakovať, že tú slovenskú kultúru v Báčskom Petrovci udržovali a udržovali slovenské tradície, o ktorých môžme hovoriť o 250, 280 rokov v tých komunitách v rámci dolnozemských Slovákov.
Extra Slovaciam non est vita, alebo po slovensky povedané mimo Slovenska nie je život. Všimnime si, že drvivá väčšina napríklad historických diel sa vymedzuje názvom dejiny Slovenska a nie slovenské dejiny. Predpokladám, že keby sme v metodologickej rovine začali skúmať slovenské dejiny v ich komplexnej národnej šírke, určite by sme dospeli k názoru, že je nutné analyzovať aj fenomény, ktoré sú mimo územia Slovenska. Keď ale pristupujeme k téme, že predmetom historického záujmu sú dejiny Slovenska, vytvoríme si bezpečnú zónu, v ktorej budeme reflektovať iba na to, čo sa udialo v samotnom území dnešného Slovenska a nie v širšom celonárodnom kontexte. Ak sa pohybujeme iba na bežnom území súčasného politického vymedzenia Slovenska, je vysoko pravdepodobné, že na nič nezabudneme. V opačnom prípade sa ale vystavujeme nebezpečiu, že vstupujeme na relatívne málo prebádané územie.
Vystavujeme sa takému tenkému ľadu, že nám niekto niečo aj povie o historických prácach Jozefa Maliaka, Samuela Čelovského, Samuela Jovankoviča, Miroslava Kmeťa, Ondreja Drugdu či akademika Kmeťa. Ale viem sa dať aj v situácie uvažovania v týchto potencionálnych historikov, kto bude pátrať po týchto prácach, kto to bude všetko čítať a interpretovať, a čo keď v tejto interpretácii šliapnem vedľa, lebo neviem, či napríklad niečo z toho je už prekonané, poznačené ako nepresné a tak ďalej. Takýto potencionálny historik si iste uvedomuje, že by sa dostal do nezávideniahodnej situácie, v akej sa ocitol aj Tido Jozef Gašpar, dramaturg Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý v liste 12. 11. 1926 píše dramatikovi Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovi do Starej Pazovy v súvislosti s premiérou jeho teda diela Reštaurácie: "Je mi úprimne ľúto a vyslovujem to v menej celej divadelnej správy, že sme opomenuli uvedomiť Vás na čas o chystanej premiére. Stalo sa to práve preto, že nám ani Vaša ctená adresa nebola poruke."
Zabudnúť pozvať autora na premiéru jeho hry v Slovenskom národnom divadle v Bratislave? Vajanský by iste lakonicky skonštatoval, že my sme azda najzábudlivejší národ na svete. Uviedol som to ako príklad, aby sme na Slovákov žijúcich v zahraničí nezabudli. Sú to naši reprezentanti, hovoríme o cca milión ľudí, ktorí udržujú slovenskú kultúru a sú našimi reprezentantmi.
Zmena nazerania na kontext slovenskej kultúry nielen vo vzťahu k apelu dolnozemských Slovákov, koncentrovaného do Abaffyho citovaného zvolania: "Nezapomnite na potratených nás!", ale, a nad týmto argumentom by sme zrejme, by sa zrejme dalo vážne pouvažovať reflektovanie, zakomponovanie viacerých javov z kontextu slovenskej dolnozemskej kultúry by malo prispieť aj k obohateniu a zmene nazerania na jednotlivé fenomény z kontextu slovenskej kultúry na Slovensku.
Uvediem dva príklady. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny, keďže nás tu očakáva tento rok 80. výročie Slovenského národného povstania, dovoľte mi ho uviesť. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny. Juhoslávia bola okupované fašistickým Nemeckom a ďalšími krajinami v apríli 1941. Už v lete toho istého roku sa začal protifašistický odboj v podobe rozličných diverzantských akcií, do ktorých boli zapojení aj vojvodinskí Slováci. Už na jeseň toho istého roku prišlo k prvým tragickým zlomom 28. októbra 1941, ôsmi takíto diverzanti boli v Petrovci popravení obesením a už poobede, ako dokladá Samuel Jovankovič, o týchto represáliách nad vojvodinskými Slovákmi vďaka dobre zorganizovanej spravodajskej sieti v radoch vojvodinských Slovákov informuje aj Rádio Londýn. V ďalšom priebehu vojny sa formovala samostatná slovenská Jánošíkova rota. Ďalej v roku 1944 bola v Petrovci formovaná samostatná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda. Ďalej jeden z popredných organizátorov protifašistického odboja z radov vojvodinských Slovákov, MUDr. Ján Bulík, inak prvý predseda Matice slovenskej, bol prezradený a v roku 1942 popravený v koncentračnom tábore v Mauthausene a konečne aj dvaja Slováci, Janko Čmelík a ďalší. Boli za svoje protifašistické martýrium vyznamenaní najvyšším juhoslovanským vyznamenaním Radom národného hrdinu a jednu malú slovenskú enklávu na Balkáne možno viac než dosť.
O týchto udalostiach, osobnostiach vojvodinskí historici, a to nielen historizujúci ochotníci, napísali rad štúdií a špecializovaných monografií, no na strane druhej, ak si všimneme doteraz najobjemnejšiu prácu o dejinách Slovenska a Dejiny Slovenska I až IV, ktoré vydala Slovenská akadémia v rokoch osemdesiatych.
Aby sme predsa len nekrivdili tomuto dielu, odcitujem úryvok z tej 600-stranovej syntézy, v ktorej sa spomína uvedený slovenský dolnozemský odboj v časti, v ktorej sa hovorí o cezhraničných presahoch partizánskych akcií na územie štátov, hraničiacich so Slovenskom, sa uvádza: "tak v prvom polroku 1944 sa odohrali ojedinelé partizánske akcie v oblasti Nového Mesta pod Šiatrom, neďaleko od vtedajších hraníc Slovenska i na Zakarpatskej Ukrajine, ale aj v Báčke a dosť. Ako keby toho antifašizmu na Slovensku bolo tak veľa, že o tieto udalosti a o tieto osobnosti nestojíme."
Kolegovia, uvádzam vám príklady z histórie, aby som upriamil pozornosť na týchto Slovákov žijúcich v zahraničí. Taká väzba, moja spomienka z detstva, pred vojnou v Juhoslávii si pamätám veľmi dobre na vysielanie Novosadského rozhlasu, ktorý vysielal aj na územie dnešného Slovenska krásne dolnozemské piesne z oblasti Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy a ďalších. A mali tí ich Slováci kontakt a naši Slováci, tu žijúci na Slovensku, s našimi zahraničnými Slovákmi.
Vraciam sa teda k základnej otázke. Neprišiel už okamih, kedy by sme sa na koncept slovenskej kultúry nemali pozrieť... kontext slovenskej kultúry nemali pozrieť iba cez prizmu politických hraníc, ale cez prizmu národného kolektívu? Ako som už raz napísal o tom, že Kant je nemecký filozof a asi nikto nepochybuje, aj keď celý život prežil na území dnešného Ruska, ani že Šafárik je slovenský vedec, aj keď väčšinu života prežil mimo územia Slovenska, uzavrieť svoj analytický pohľad iba do geta politických hraníc aktuálneho štátu, je cesta k ochudobneniu vlastnej podstaty. Slovenská kultúra by sa mala uvedomiť, by si mala uvedomiť, že vedieť, že slovenský antifašistický odboj máme v prostredí dolnozemských Slovákov už od roku 1941 rovnako ako fakt, že prejavy tzv. radikálnej moderny máme aj v slovenskej literatúre akurát v prostredí Dolnej zeme. Nevedieť to a ignorovať výzvu poznať to, je rovnako, ako nevedieť, či máme stále dve nohy, alebo nám jednu už amputovali. Mali by sme sami seba poznať v komplexnosti, takí, akí sme, z hlavy po päty, lebo len vtedy, keď vieme, či máme jednu alebo dve nohy, sa môžeme správne pripraviť na cestu. To fakt si vážne pripúšťame otázku, že extra slovaciam non est vita?
Ešte mi dovoľte pár slov, aby som sa vyjadril a potom prednesiem, určite to poviem, ako sa patrí, odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, ale by som chcel ešte pár slov aj k tomu, čo povedali moji kolegovia.
Plne podporujem môjho kolegu Dušana Jarjabka, pretože povedal veľmi vážnu vec, ktorú vnímam ako rodák z Banskobystrického kraja, že v zákone o Slovenskej televízii a rozhlase sa chce posilňovať postavenie regionálnych štúdií, a je to správne. Dušan Jarjabek hovoril o postavení, kde pôsobí viac ako 90 umelcov symfonického orchestra, o pôvodnej tvorbe. My v Slovenskom rozhlase sme mali aj excelentný orchester. Orchester ľudových hudobných nástrojov, ktorý nám nefunguje, ktorý sa robí na výkony, na zmluvy o umeleckom výkone, ale systematická práca vydávať zaujímavé diela v oblasti tradičnej ľudovej hudby alebo diela vážnej hudby v symfonickom orchestri, to je úlohou! Vráťme sa a sledujme tieto javy, ktoré by sa mali rozbehnúť v kontexte pôsobnosti Slovenského rozhlasu. Áno, spolu s pani ministerkou aj v našom výbore sme o tom rozprávali, že pomoc regionálnym štúdiám nie je naraz dať veľký obnos finančných prostriedkov, ale treba na to postupnosť, pretože by to naše regionálne rozhlasové štúdiá nezvládli ani minúť tie prostriedky. Ale som rád, že hovoríme spoločne o tom, že percentuálne bude narastať príspevok pre tieto regionálne štúdiá.
Takže dovoľte mi, aby som ešte pár slov povedal o aktuálnej spolupráci. Dňa 31. 5. 2016 bola podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Zbadali sme to, kolegovia? Bolo to niekde vidieť? Už v 2016 zmluvné strany sa zaviazali spolupracovať pri zabezpečovaní a šírení informácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí doma i vo svete, s cieľom podporovať povedomie obyvateľov Slovenska a krajanov o kultúrnych hodnotách, tradíciách a o spôsobe života krajanov ako súčasti spoločného národného kultúrneho dedičstva a prispievať tak k upevňovaniu a rozvoju vzájomných vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou ako ich materskou krajinou. Táto zmluva sa napĺňa účasťou redaktorky Ingrid Slaninkovej na podujatiach organizovaných Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí, resp. jej účasťou na zahraničných služobných cestách. Vstupom z uvedených ciest sú rozhlasové reportáže o slovenských komunitách žijúcich v zahraničí, vysielanie v programe nášho rádia.
Ja si osobne myslím, že kapacita slovenskej televízie by mohla byť oveľa väčšia, aby zasiahla a reflektovala na život Slovákov žijúcich v zahraničí. Niekedy by stačilo, keby v spravodajstve sa objavili informácie o zahraničných Slovákoch, aby sme vychovávali naše deti. Keď som, poviem vám takú moju príhodu obyčajnú a ľudskú, som mojej dcére povedal, že či vie, že na severe Srbska v minulosti žilo 70-tisíc Slovákov. Dneska sa to naše deti neučia ani v učebniciach. A hovoríme o komunite Slovákov, ktorí žijú vo Vancouveri, v New Yorku, v Austrálii, v Londýne, v Paríži a iných svetových metropolách, kde prezentujú našu kultúru. Sú to vyslanci našej slovenskej kultúry, ktorí i keď život ich zavial, odvial od svojej rodnej krajiny, sú to reprezentanti, o ktorých by mala Slovenská televízia poskytovať informácie širokej verejnosti.
Pán predsedajúci, odôvodním pozmeňujúci návrh a následne ho predložím.
Odôvodnenie: Doplnenie činnosti Slovenskej televízii a rozhlasu vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí, jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn, tzv. novej diaspóry. Slovenská televízia a rozhlas prostredníctvom odborných televíznych a rozhlasových vysielaní rôznych mediálnych žánrov o Slovákoch žijúcich v zahraničí podstatne prispeje k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou a rozšíri povedomie slovenskej verejnosti o problematike tzv. krajanstva, a taktiež prispeje k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
V čl. I § 5 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9. Program zameraný na Slovákov žijúcich v zahraničí".
Ďakujem. Skončil som.
(Potlesk.)
Rozpracované
15:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:50
Michal SaboO tom všetkom sa môžeme rozprávať alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať.
Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 15:50 hod.
Mgr.
Michal Sabo
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán poslanec, za to, že ste v tomto pléne pripomenuli tie desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré nám robia radosť v Srbsku. My sa veľmi dobre nepoznáme, a preto môžeme sa rozprávať aj niekde v bufete o tom, že ja mám rodinu v Kovačici, v Petrovci, v Báčke. A, samozrejme, môžeme sa porozprávať aj o tom, ako v minulosti oslavy príchodu Slovákov na južnú zem boli ignorované a nepodporované ministerstvom kultúry, aj ignorované napríklad aj reprezentantmi Slovenskej národnej strany. Môžeme sa pokojne porozprávať o tom, ako môžeme všetkými možnými spôsobmi podporiť našich úžasných insitných maliarov, pani Husárikovú, Bačura, Zuzanu Chalupovú aj inak, ako len pomenovať po nich ulice.
O tom všetkom sa môžeme rozprávať alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať.
Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS?
Rozpracované
15:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:51
Dušan JarjabekJa by som sa chcel poďakovať, Roman, veľmi za to, čo si povedal, preto, lebo súhlasím s každým tvojím slovom, pochopiteľne, lebo hovoria z teba skúsenosti, hovorí z teba istá tradícia, hovoria z teba isté vedomosti, to sú všetko veci, ktoré treba rešpektovať. Spomenul si tie tzv. regionálne vysielania v Banskej Bystrici a v Košiciach. No to škaredé slovo, to sú neni regionálne vysielania, to sú...
Ja by som sa chcel poďakovať, Roman, veľmi za to, čo si povedal, preto, lebo súhlasím s každým tvojím slovom, pochopiteľne, lebo hovoria z teba skúsenosti, hovorí z teba istá tradícia, hovoria z teba isté vedomosti, to sú všetko veci, ktoré treba rešpektovať. Spomenul si tie tzv. regionálne vysielania v Banskej Bystrici a v Košiciach. No to škaredé slovo, to sú neni regionálne vysielania, to sú presne také isté vysielania, ako robí Bratislava, len s menšími finančnými možnosťami, s menšou technikou, samozrejme, ale tie, tie vysielače sú skutočne na tej istej úrovni.
To, čo sa stalo za tie posledné roky, že teda tieto štúdiá v Banskej Bystrici a v Košiciach boli tvrdo ignorované, to treba napraviť. To treba napraviť kvôli všetko... aj kvôli tej kultúre napríklad v Banskej Bystrici alebo v Košiciach, o ktorej hovoríš. Nezabúdajme na to, že je tam Akadémia umení v Banskej Bystrici, ktorá, vďaka ktorej je tam orchester v Banskej Bystrici, všetky tie hudobné formy, ktoré sú tam. Bola tam nedávno ešte urobená zmluva so Slovenským rozhlasom, ktorá pomáhala v rámci vysielacej štruktúry medzi akadémiou a Slovenským rozhlasom v Banskej Bystrici. To sú všetko veci, ktoré boli. K tomu sa treba vrátiť.
Toto proste všetko fungovalo. A toto za tie roky všetko išlo preč.
Veď to si treba uvedomiť, nie hlúpo štrajkovať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 15:51 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel poďakovať, Roman, veľmi za to, čo si povedal, preto, lebo súhlasím s každým tvojím slovom, pochopiteľne, lebo hovoria z teba skúsenosti, hovorí z teba istá tradícia, hovoria z teba isté vedomosti, to sú všetko veci, ktoré treba rešpektovať. Spomenul si tie tzv. regionálne vysielania v Banskej Bystrici a v Košiciach. No to škaredé slovo, to sú neni regionálne vysielania, to sú presne také isté vysielania, ako robí Bratislava, len s menšími finančnými možnosťami, s menšou technikou, samozrejme, ale tie, tie vysielače sú skutočne na tej istej úrovni.
To, čo sa stalo za tie posledné roky, že teda tieto štúdiá v Banskej Bystrici a v Košiciach boli tvrdo ignorované, to treba napraviť. To treba napraviť kvôli všetko... aj kvôli tej kultúre napríklad v Banskej Bystrici alebo v Košiciach, o ktorej hovoríš. Nezabúdajme na to, že je tam Akadémia umení v Banskej Bystrici, ktorá, vďaka ktorej je tam orchester v Banskej Bystrici, všetky tie hudobné formy, ktoré sú tam. Bola tam nedávno ešte urobená zmluva so Slovenským rozhlasom, ktorá pomáhala v rámci vysielacej štruktúry medzi akadémiou a Slovenským rozhlasom v Banskej Bystrici. To sú všetko veci, ktoré boli. K tomu sa treba vrátiť.
Toto proste všetko fungovalo. A toto za tie roky všetko išlo preč.
Veď to si treba uvedomiť, nie hlúpo štrajkovať.
Rozpracované
15:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:53
Dana KleinertProblém je v tom, že tento zákon to nijako nerieši. Tento zákon ruší verejnoprávnu televíziu, nastoľuje novú.
Čiže aj keby sme si veľmi pragmaticky povedali, že toto ideme napĺňať, tak už len to celé spomalenie, ktoré nastane zánikom starej a vznikom novej, už len to nás bude bolieť, že to nebude ani tak rýchlo, ako by sme napríklad my dvaja chceli. Nevyrieši to zrušenie televízie.
Toto by vyriešil naozaj dobrý program, dobrá analýza a dobrá syntéza následne v tom, ako zlepšiť všetky tieto veci, o ktorých ste hovorili, ako do toho dať financie, tak aby boli efektívne vynaložené a ako sa tomuto venovať naozaj koncepčne. Neriešiť to spolitizovanie televízie, ktorá bude nová a ktorá tu bude pre Slovenskú národnú stranu.
Žiaľ.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 15:53 hod.
Mgr. art.
Dana Kleinert
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán Malatinec, za váš príspevok. Ja úplne rozumiem tomu, tej vašej vášni a naozaj veľmi opodstatnenej oslovovať aj Slovákov v zahraničí, ale aj sa venovať našej histórii aj mimo našej krajiny cez ľudí alebo skutky, ktoré vytvorili. Rozumiem tak tomu, že hovoríte, že kapacita televízie by mohla byť väčšia, ako povedala, ako ste hovorili. Porozumiem tomu, že hovoríte, že by malo byť väčšie vysielanie pre... alebo viac vysielania pre zahraničných Slovákov. Rozumiem tomu, že hovoríte o štúdiách v regiónoch, že by mohli byť lepšie. Rozumiem tomu, že hovoríte o symfonickom orchestri a o tom, že by mohol byť lepší, väčší, kvalitnejší, všetko toto, to lepšie, si myslím, že si my dvaja vieme určite predstaviť.
Problém je v tom, že tento zákon to nijako nerieši. Tento zákon ruší verejnoprávnu televíziu, nastoľuje novú.
Čiže aj keby sme si veľmi pragmaticky povedali, že toto ideme napĺňať, tak už len to celé spomalenie, ktoré nastane zánikom starej a vznikom novej, už len to nás bude bolieť, že to nebude ani tak rýchlo, ako by sme napríklad my dvaja chceli. Nevyrieši to zrušenie televízie.
Toto by vyriešil naozaj dobrý program, dobrá analýza a dobrá syntéza následne v tom, ako zlepšiť všetky tieto veci, o ktorých ste hovorili, ako do toho dať financie, tak aby boli efektívne vynaložené a ako sa tomuto venovať naozaj koncepčne. Neriešiť to spolitizovanie televízie, ktorá bude nová a ktorá tu bude pre Slovenskú národnú stranu.
Žiaľ.
Rozpracované
15:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:55
Richard DubovickýTo je dlhodobý proces. Viete a poviem úprimne pravdu, ako státisíce ľudí odišlo zo Slovenska aj kvôli komunizmu, ale odišli proste. Ale aj teraz moji kamaráti, v mojom veku odišli zo Slovenska a nechcú sa vrátiť. Nechcú sa vrátiť kvôli tomu, ako to v našej krajine vyzerá, lebo inde sa majú dobre. A sú to hrdí Slováci.
A čo najviac by sme mali riešiť, je to, že napríklad rebríček najšťastnejších krajín na svete sme klesli z jedného roka na druhý o šestnásť priečok, na 45. miesto. (Reakcia z pléna.) Hej, napríklad.
Ja, ja len preto hovorím, že máme tu základné problémy, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí, blahobyt. Ale my ideme jedným zákonom niečo zmeniť a ideme kompletne zrušiť jednu celú funkčnú inštitúciu, ktorá je apolitická.
(Reakcia z pléna.) Tak to je vec pohľadu.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 15:55 hod.
MBA
Richard Dubovický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja môžem povedať, že poznám fakt že stovky Slovákov, ktorí žijú v zahraničí a sú presne tak isto hrdí Slováci, ako som ja na túto krajinu. Lebo máme byť na čo hrdí. Ale poviem úprimne pravdu, ako rušením RTVS z verejnoprávnej televízie na politickú, kde všade budú dosadení politickí nominanti, jedna veta v zákone nepomôže. Tak ako povedala kolegyňa Kleinert, že my tu potrebujeme analýzu, my tu potrebujeme pracovať na tom. A keď zmeníme tú televíziu na STVR, čo sa zmení? Bude to fungovať z jedného dňa na druhý?
To je dlhodobý proces. Viete a poviem úprimne pravdu, ako státisíce ľudí odišlo zo Slovenska aj kvôli komunizmu, ale odišli proste. Ale aj teraz moji kamaráti, v mojom veku odišli zo Slovenska a nechcú sa vrátiť. Nechcú sa vrátiť kvôli tomu, ako to v našej krajine vyzerá, lebo inde sa majú dobre. A sú to hrdí Slováci.
A čo najviac by sme mali riešiť, je to, že napríklad rebríček najšťastnejších krajín na svete sme klesli z jedného roka na druhý o šestnásť priečok, na 45. miesto. (Reakcia z pléna.) Hej, napríklad.
Ja, ja len preto hovorím, že máme tu základné problémy, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí, blahobyt. Ale my ideme jedným zákonom niečo zmeniť a ideme kompletne zrušiť jednu celú funkčnú inštitúciu, ktorá je apolitická.
(Reakcia z pléna.) Tak to je vec pohľadu.
Ďakujem.
Rozpracované
16:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:00
Ondrej DostálA čo teda z toho je podľa vás zodpovednosťou súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja, ktorého chcete týmto zákonom dostať z funkcie? Lebo veď predtým tam bol Jaroslav Rezník, čo bol váš človek. Kedy sa, kedy sa udiali tie zmeny, ktoré ste kritizovali, ktoré, na ktoré ste poukazovali a vyjadrili nádej, že sa to teraz zlepší? Za Ľuboša Machaja?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 16:00 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Malatinec, spomínali, spomenuli ste vo svojom vystúpení pohreb, ktorý sa dnes koná v Petrovci, ak som dobre zachytil. Nedá mi nespomenúť ďalší pohreb, ktorý sa koná dnes v Bratislave. Konkrétne pohreb verejnoprávnej RTVS. Keď ste si poistili, že teda bude to dnes, lebo tak ste si to naplánovali, že to musí byť dnes. Mňa by teda veľmi zaujímalo, že čo z tých vecí, ktoré ste spomínali ako problém, či už vysielanie pre zahraničných Slovákov alebo regionálne štúdiá, alebo ten orchester, čo z toho sa a akým spôsobom sa vyrieši tým, že bude zrušená RTVS a nahradená nejakou inou inštitúciou, ktorá bude zhruba taká istá, akurát bude mať iné vedenie.
A čo teda z toho je podľa vás zodpovednosťou súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja, ktorého chcete týmto zákonom dostať z funkcie? Lebo veď predtým tam bol Jaroslav Rezník, čo bol váš človek. Kedy sa, kedy sa udiali tie zmeny, ktoré ste kritizovali, ktoré, na ktoré ste poukazovali a vyjadrili nádej, že sa to teraz zlepší? Za Ľuboša Machaja?
Rozpracované
16:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:00
Roman MalatinecNo, kolegovia, ja chápem váš politický jazyk, aj mu rozumiem a prečo tak narážate na to, čo som teda predniesol, no tak pôjdem postupne. Kolega, ktorý hovoril o zahraničných Slovákoch, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam, ale doteraz si tých Slovákov ako keby nikto nevšimol v rámci Národnej rady. Nepamätám si, že by takto dlho niekto o nich hovoril a poukázal a ako pán kolega Dostál mal tú možnosť vsunúť to do...
No, kolegovia, ja chápem váš politický jazyk, aj mu rozumiem a prečo tak narážate na to, čo som teda predniesol, no tak pôjdem postupne. Kolega, ktorý hovoril o zahraničných Slovákoch, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam, ale doteraz si tých Slovákov ako keby nikto nevšimol v rámci Národnej rady. Nepamätám si, že by takto dlho niekto o nich hovoril a poukázal a ako pán kolega Dostál mal tú možnosť vsunúť to do zákona, otvoriť túto tému, nebolo tomu tak. Teraz vzniká nový zákon, súčasná RTVS ako keby stráca dôveru, tak zakladá sa nová spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas. Hovoríte o politizácii. Ja ešte zatiaľ neviem mená, kto tam bude nominovaný a vy už teraz viete, že to bude politizované. Že akí odborníci, kto tam príde, ja o tom neviem, nemám tú vedomosť a počkám si na tie mená a potom sa môžme spolu o tom baviť. A pripúšťam aj odbornú diskusiu, kto teda bude zastupovať, hej, trebárs poverený ďalší riaditeľ, ktorý by mal od... schválime tento zákon od 1. júla, tak budem sám zvedavý na meno, ktorý bude dočasne riadiť Slovenskú televíziu a rozhlas.
Takže ja som chcel poukázať na život a kultúru Slovákov, že doteraz to nebolo v zákone zaradené a dovolil som si to tam doplniť, doplniť aj jednou vetou, pretože to považujem za súčasť slovenskej kultúry tohto národa.
A si myslím, že obyvatelia tejto krajiny majú právo spoznať túto kultúru aj prostredníctvom verejnoprávnej televízie. A to, že to nebolo v tej programovej časti zahrnuté, resp. v tých bodoch doteraz v zákone, tak som si to tam dovolil dať. Pretože som presvedčený, že to tak má byť.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 16:00 hod.
Mgr. art.
Roman Malatinec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
No, kolegovia, ja chápem váš politický jazyk, aj mu rozumiem a prečo tak narážate na to, čo som teda predniesol, no tak pôjdem postupne. Kolega, ktorý hovoril o zahraničných Slovákoch, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam, ale doteraz si tých Slovákov ako keby nikto nevšimol v rámci Národnej rady. Nepamätám si, že by takto dlho niekto o nich hovoril a poukázal a ako pán kolega Dostál mal tú možnosť vsunúť to do zákona, otvoriť túto tému, nebolo tomu tak. Teraz vzniká nový zákon, súčasná RTVS ako keby stráca dôveru, tak zakladá sa nová spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas. Hovoríte o politizácii. Ja ešte zatiaľ neviem mená, kto tam bude nominovaný a vy už teraz viete, že to bude politizované. Že akí odborníci, kto tam príde, ja o tom neviem, nemám tú vedomosť a počkám si na tie mená a potom sa môžme spolu o tom baviť. A pripúšťam aj odbornú diskusiu, kto teda bude zastupovať, hej, trebárs poverený ďalší riaditeľ, ktorý by mal od... schválime tento zákon od 1. júla, tak budem sám zvedavý na meno, ktorý bude dočasne riadiť Slovenskú televíziu a rozhlas.
Takže ja som chcel poukázať na život a kultúru Slovákov, že doteraz to nebolo v zákone zaradené a dovolil som si to tam doplniť, doplniť aj jednou vetou, pretože to považujem za súčasť slovenskej kultúry tohto národa.
A si myslím, že obyvatelia tejto krajiny majú právo spoznať túto kultúru aj prostredníctvom verejnoprávnej televízie. A to, že to nebolo v tej programovej časti zahrnuté, resp. v tých bodoch doteraz v zákone, tak som si to tam dovolil dať. Pretože som presvedčený, že to tak má byť.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:00
Vystúpenie v rozprave 16:00
Lukáš BužoPani ministerka, pán predsedajúci, dámy a páni, tento zákon, ktorý dnes rozoberáme, bolo k nemu už veľa povedaného a ja iba chcem zopakovať niektoré veci. My za hnutie SLOVENSKO si myslíme a sme o tom presvedčení, že áno, bolo potrebné urobiť určité zmeny vo fungovaní verejnoprávnej televízie. Ale to, čo, s čím ste prišli vy, tak je, je proste vec, ktorá mení, mení charakter, mení spôsob našej verejnoprávnej televízie,...
Pani ministerka, pán predsedajúci, dámy a páni, tento zákon, ktorý dnes rozoberáme, bolo k nemu už veľa povedaného a ja iba chcem zopakovať niektoré veci. My za hnutie SLOVENSKO si myslíme a sme o tom presvedčení, že áno, bolo potrebné urobiť určité zmeny vo fungovaní verejnoprávnej televízie. Ale to, čo, s čím ste prišli vy, tak je, je proste vec, ktorá mení, mení charakter, mení spôsob našej verejnoprávnej televízie, našej inštitúcie, ktorá v mienke ľudí bola, myslím si, že na dosť vysokej úrovni. A práve kladiem si otázku, že ako to bude po tomto zákone, ako to bude, keď, keď sa tento zákon prijme. Či predpoklady, ktoré, ktorými, s ktorými prichádza ministerstvo kultúry a tvrdí, že vlastne zvýši sa dôvera novej inštitúcie, novej televízie, nového rozhlasu, ja osobne, ale to je iba môj názor, si myslím, že to tak nebude.
Práve v tejto dobe, kedy naša spoločnosť zažíva naozaj rozdelenie a obrovský tlak, nedôveru aj v nás politikov, tak tento zákon absolútne neprispieva k tomu, aby sme zvyšovali dôveru ľudí, dajme tomu aj v novú inštitúciu Slovenskú televíziu a rozhlas. Presne tu vzniká tá otázka, že ľudia si povedia, ako to môže byť lepšie, keď vidíme ten zápas, ten politický zápas, keď vidíme tú nezhodu. Keď vidíme, ako, ako poslanci Národnej rady proti sebe bojujú, ako vystupujú aj k tomuto zákonu. Viem, že prešiel určitý čas, kedy sme mohli aj pripomienkovať a mohli sme sa naozaj vyjadrovať k tejto, k tomuto zákonu, k tvorbe všetkých tých vecí. Oceňujem jednu vec, že niektoré veci sa zapracovali a niektoré veci sa brali na vedomie, ale urobilo sa aj veľa chýb pri tvorbe tohto zákona.
Veľa chýb, ktoré spoločnosť vidí, vníma a spoliehať sa na to, že týmto bude rásť dôvera v toto médium na Slovensku, nie je cesta. Nie je to táto cesta. Keď sme priškrtili, alebo keď ste priškrtili v rozpočte pre RTVS skoro 50 miliónov eur, jasne ste ukázali, že chcete obmedziť RTVS vo svojom rozvíjaní sa, vo svojom raste. Obávam sa však, či tento trend nebude aj pri STVR. Verím, že nie. Verím, že ak už idete robiť novú televíziu a rozhlas, že budete investovať aj finančné prostriedky do toho, aby, aby mohla napredovať nová, nová televízia a nový rozhlas. A že to bude oveľa, oveľa lepšie.
Ale to politické ovládnutie, za ktoré ste zodpovední a budete zodpovední, ktoré vôbec ani neskrývate a verejne prehlasujete, že je to politické rozhodnutie, ktoré však prešlo nejakým pozmeňujúcim procesom, nič nemení na tom, že to nebude verejnoprávne, že ľudia s tým nesúhlasia. A mnohí ľudia s tým nesúhlasia. Tak ako som povedal na začiatku, áno, boli určité veci, ktoré trebalo zmeniť aj v RTVS a kľudne sa to mohlo urobiť novelou zákona, kľudne sa to mohlo zmeniť a aj my by sme boli za to, aby niektoré veci sa tam zmenili. Ale to, čo tu idete urobiť vy, je to, že idete rušiť RTVS a zavádzate novú inštitúciu, s novými pravidlami, s novým systémom a vnášate tak obavy, ktoré sú podložené na faktoch, že to budú naozaj dosadení ľudia, ktorí, ktorí budú pritakávať a nadržiavať určitým politickým stranám, ktorí budú zasahovať do procesu, čo sa bude diať v diskusiách, kto bude pozývaný do diskusií a nebojím sa povedať, že už sa to aj deje a bude sa to diať ešte vo väčšej miere.
Čiže my v hnutí SLOVENSKO sme proti tomuto zákonu, nesúhlasíme s vecami, ktoré, ktoré sa tam idú udiať. Mohlo sa to urobiť úplne inak. Mohlo to priniesť úplne iné ovocie, keby sa to naozaj novelou opravilo, novelou vylepšilo a nie rušením. Nie, nie tým, že teraz zrušíme to, čo ako tak funguje a nanovo budeme zakladať. Dopady sú aj ekonomické, to priznal aj sám predseda výboru a som sám zvedavý v akej, akej tej čiastke tie dopady budú.
Myslím si, že budú dosť veľké a že tá zmena, o ktorej aj moje kolegyne a kolegovia rozprávali doobeda, nebudú tak rýchle, ako sa prezentujú. Či nový riaditeľ, či rada a obsadenie všetkých riadiacich pozícií. Koľko to bude trvať a aký to bude mať dopad na samotný chod televízie a rozhlasu. To sú otázky, ktoré tu sú, ktoré trebalo riešiť.
Preto prichádzam s mojím pozmeňujúcim návrhom, kedy, ktorý sa týka etickej komisie a všetkých tých procesov, aby sa zachoval ten starý proces rotačný, kedy tam budú volení ľudia spôsobom, tým starým spôsobom a aj tie ich funkčné obdobia budú v tých starých obdobiach, ako to bolo predtým.
Čiže dovoľte mi, pán predsedajúci, predniesť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a zároveň poprosiť o to, aby sa o všetkých bodoch, ktoré sú v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, hlasovalo osobitne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Zastavte, prosím, čas pánovi poslancovi.
Bužo Lukáš, poslanec NR SR
Tu sa nezastavuje čas, ale ďakujem.
Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Tak pardon, dobre, nech sa páči.
Bužo Lukáš, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Buža k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, ČPT 278.
1. V § 10 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „štatút etickej komisie,“.
2. V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno q).
3. V § 12 ods. 3 sa vypúšťa písmeno k).
Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako písmená k) až m).
4. V § 13 sa za ods. 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2) Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady.
(3) Ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov rady žrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.“
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.
5. V § 17 ods. 6 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) až m) sa označujú ako písmená f) až l).
6. V § 18 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „ani etickej komisie“.
7. V § 18 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.
8. § 28 až 24 vrátane nadpisov sa vypúšťajú.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
9. V § 29 ods. 1 sa za slovami „o funkciu člena rady“ vypúšťa čiarka a slová „člen etickej komisie“.
10. V § 31 ods. 5 sa na konci poslednej vety pripájajú tieto slová: „a členovia rady si žrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Ďakujem za slovo.
Pani ministerka, pán predsedajúci, dámy a páni, tento zákon, ktorý dnes rozoberáme, bolo k nemu už veľa povedaného a ja iba chcem zopakovať niektoré veci. My za hnutie SLOVENSKO si myslíme a sme o tom presvedčení, že áno, bolo potrebné urobiť určité zmeny vo fungovaní verejnoprávnej televízie. Ale to, čo, s čím ste prišli vy, tak je, je proste vec, ktorá mení, mení charakter, mení spôsob našej verejnoprávnej televízie, našej inštitúcie, ktorá v mienke ľudí bola, myslím si, že na dosť vysokej úrovni. A práve kladiem si otázku, že ako to bude po tomto zákone, ako to bude, keď, keď sa tento zákon prijme. Či predpoklady, ktoré, ktorými, s ktorými prichádza ministerstvo kultúry a tvrdí, že vlastne zvýši sa dôvera novej inštitúcie, novej televízie, nového rozhlasu, ja osobne, ale to je iba môj názor, si myslím, že to tak nebude.
Práve v tejto dobe, kedy naša spoločnosť zažíva naozaj rozdelenie a obrovský tlak, nedôveru aj v nás politikov, tak tento zákon absolútne neprispieva k tomu, aby sme zvyšovali dôveru ľudí, dajme tomu aj v novú inštitúciu Slovenskú televíziu a rozhlas. Presne tu vzniká tá otázka, že ľudia si povedia, ako to môže byť lepšie, keď vidíme ten zápas, ten politický zápas, keď vidíme tú nezhodu. Keď vidíme, ako, ako poslanci Národnej rady proti sebe bojujú, ako vystupujú aj k tomuto zákonu. Viem, že prešiel určitý čas, kedy sme mohli aj pripomienkovať a mohli sme sa naozaj vyjadrovať k tejto, k tomuto zákonu, k tvorbe všetkých tých vecí. Oceňujem jednu vec, že niektoré veci sa zapracovali a niektoré veci sa brali na vedomie, ale urobilo sa aj veľa chýb pri tvorbe tohto zákona.
Veľa chýb, ktoré spoločnosť vidí, vníma a spoliehať sa na to, že týmto bude rásť dôvera v toto médium na Slovensku, nie je cesta. Nie je to táto cesta. Keď sme priškrtili, alebo keď ste priškrtili v rozpočte pre RTVS skoro 50 miliónov eur, jasne ste ukázali, že chcete obmedziť RTVS vo svojom rozvíjaní sa, vo svojom raste. Obávam sa však, či tento trend nebude aj pri STVR. Verím, že nie. Verím, že ak už idete robiť novú televíziu a rozhlas, že budete investovať aj finančné prostriedky do toho, aby, aby mohla napredovať nová, nová televízia a nový rozhlas. A že to bude oveľa, oveľa lepšie.
Ale to politické ovládnutie, za ktoré ste zodpovední a budete zodpovední, ktoré vôbec ani neskrývate a verejne prehlasujete, že je to politické rozhodnutie, ktoré však prešlo nejakým pozmeňujúcim procesom, nič nemení na tom, že to nebude verejnoprávne, že ľudia s tým nesúhlasia. A mnohí ľudia s tým nesúhlasia. Tak ako som povedal na začiatku, áno, boli určité veci, ktoré trebalo zmeniť aj v RTVS a kľudne sa to mohlo urobiť novelou zákona, kľudne sa to mohlo zmeniť a aj my by sme boli za to, aby niektoré veci sa tam zmenili. Ale to, čo tu idete urobiť vy, je to, že idete rušiť RTVS a zavádzate novú inštitúciu, s novými pravidlami, s novým systémom a vnášate tak obavy, ktoré sú podložené na faktoch, že to budú naozaj dosadení ľudia, ktorí, ktorí budú pritakávať a nadržiavať určitým politickým stranám, ktorí budú zasahovať do procesu, čo sa bude diať v diskusiách, kto bude pozývaný do diskusií a nebojím sa povedať, že už sa to aj deje a bude sa to diať ešte vo väčšej miere.
Čiže my v hnutí SLOVENSKO sme proti tomuto zákonu, nesúhlasíme s vecami, ktoré, ktoré sa tam idú udiať. Mohlo sa to urobiť úplne inak. Mohlo to priniesť úplne iné ovocie, keby sa to naozaj novelou opravilo, novelou vylepšilo a nie rušením. Nie, nie tým, že teraz zrušíme to, čo ako tak funguje a nanovo budeme zakladať. Dopady sú aj ekonomické, to priznal aj sám predseda výboru a som sám zvedavý v akej, akej tej čiastke tie dopady budú.
Myslím si, že budú dosť veľké a že tá zmena, o ktorej aj moje kolegyne a kolegovia rozprávali doobeda, nebudú tak rýchle, ako sa prezentujú. Či nový riaditeľ, či rada a obsadenie všetkých riadiacich pozícií. Koľko to bude trvať a aký to bude mať dopad na samotný chod televízie a rozhlasu. To sú otázky, ktoré tu sú, ktoré trebalo riešiť.
Preto prichádzam s mojím pozmeňujúcim návrhom, kedy, ktorý sa týka etickej komisie a všetkých tých procesov, aby sa zachoval ten starý proces rotačný, kedy tam budú volení ľudia spôsobom, tým starým spôsobom a aj tie ich funkčné obdobia budú v tých starých obdobiach, ako to bolo predtým.
Čiže dovoľte mi, pán predsedajúci, predniesť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a zároveň poprosiť o to, aby sa o všetkých bodoch, ktoré sú v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, hlasovalo osobitne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Zastavte, prosím, čas pánovi poslancovi.
Bužo Lukáš, poslanec NR SR
Tu sa nezastavuje čas, ale ďakujem.
Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Tak pardon, dobre, nech sa páči.
Bužo Lukáš, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Buža k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, ČPT 278.
1. V § 10 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „štatút etickej komisie,“.
2. V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno q).
3. V § 12 ods. 3 sa vypúšťa písmeno k).
Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako písmená k) až m).
4. V § 13 sa za ods. 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2) Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady.
(3) Ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov rady žrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.“
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.
5. V § 17 ods. 6 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) až m) sa označujú ako písmená f) až l).
6. V § 18 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „ani etickej komisie“.
7. V § 18 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.
8. § 28 až 24 vrátane nadpisov sa vypúšťajú.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
9. V § 29 ods. 1 sa za slovami „o funkciu člena rady“ vypúšťa čiarka a slová „člen etickej komisie“.
10. V § 31 ods. 5 sa na konci poslednej vety pripájajú tieto slová: „a členovia rady si žrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Rozpracované
16:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18
Ján PodmanickýČiže my si ctíme demokraciu, ctíme si verejnoprávnosť a práve verejnoprávnosť je pojem, ktorý ste spomenuli. Povedali ste, že zákon mení spôsob našej verejnoprávnej inštitúcie. No v tom je ten problém, ktorý sa snažíme pomenovať, že Rozhlas a televízia Slovenska v posledných rokoch stratila svoju verejnoprávnosť. To je ten najväčší problém a tento zákon má opäť vrátiť Rozhlasu a televízii Slovenska alebo Slovenskej televízii a rozhlasu verejnoprávnosť. O tom je celý tento zákon.
Mohol by som tu veľmi dlho uvádzať konkrétne príklady, kde práve výber hostí v mnohých reláciách bol absolútne jednostranný, kde neboli volaní zástupcovia nejakého iného názoru, nejakej inej politickej, politického pohľadu na svet. Práve tá jednostrannosť, to cenzurovanie iných názorov, to spôsobilo, že RTVS stratila verejnoprávnosť a tento zákon má vrátiť verejnoprávnosť tejto inštitúcii.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2024 o 16:18 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali napríklad vetu alebo obvinenie, že vládna koalícia bude po zmene zákona zasahovať do slovenskej televízie, do výberu hostí, že to bude ovplyvňovať a podobne. Jedno staré biblické príslovie hovorí: Z plnosti srdca hovoria ústa. Inými slovami, že niekedy človek odkryje, čo má v srdci a čo by on robil, keby mal tú možnosť. Čiže asi vy by ste takto robili, keby ste boli vo vládnej koalícii. Navyše SMER napríklad štyri roky vládol sám a neexistuje jediný, jediný argument, jediný dôvod, jediný príklad toho, že by počas týchto štyroch rokov zasahoval do dramaturgie slovenskej televízie, do výberu hostí a podobne.
Čiže my si ctíme demokraciu, ctíme si verejnoprávnosť a práve verejnoprávnosť je pojem, ktorý ste spomenuli. Povedali ste, že zákon mení spôsob našej verejnoprávnej inštitúcie. No v tom je ten problém, ktorý sa snažíme pomenovať, že Rozhlas a televízia Slovenska v posledných rokoch stratila svoju verejnoprávnosť. To je ten najväčší problém a tento zákon má opäť vrátiť Rozhlasu a televízii Slovenska alebo Slovenskej televízii a rozhlasu verejnoprávnosť. O tom je celý tento zákon.
Mohol by som tu veľmi dlho uvádzať konkrétne príklady, kde práve výber hostí v mnohých reláciách bol absolútne jednostranný, kde neboli volaní zástupcovia nejakého iného názoru, nejakej inej politickej, politického pohľadu na svet. Práve tá jednostrannosť, to cenzurovanie iných názorov, to spôsobilo, že RTVS stratila verejnoprávnosť a tento zákon má vrátiť verejnoprávnosť tejto inštitúcii.
Rozpracované