15. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu.
Do rozpravy som dostal jednu písomne prihlásenú pani poslankyňu Kalmárovú, ale predtým ešte, ako vystúpi a dám jej slovo, sa prihlásila pani navrhovateľka.
Nech sa páči.

Dovoľte mi predstaviť návrh zákona na zriadenie školského ombudsmana.
Cieľom tohto návrhu je posilniť ochranu práv tých, ktorí vo vzdelávacom a výchovnom procese ťahajú za kratší koniec. Na Slovensku pôsobí viac ako 117-tisíc učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o 720-tisíc žiakov. Ja sama vychádzam z tejto oblasti. Mnohé roky som pôsobila ako sociálna pedagogička a z osobných skúseností zo školského prostredia viem, aké dôležité je chrániť práva všetkých účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu.
Počas môjho pôsobenia na škole som sa stretla s mnohými prípadmi porušovania školských práv, či už išlo o šikanu, porušovanie práv pedagógov a rôzne formy bossingu. Na školách síce môžu pôsobiť podporné tímy, ktoré majú v náplni práce preventívne aktivity a zaoberajú sa ochranou práv či šikanou, nikde však nie je zaručené, že ak škola tím má, že ten tím má aj dobré vzťahy so žiakmi. Z vlastných skúseností viem, že niektoré tímy nefungujú tak, ako by mali fungovať. Niekedy napríklad nestíhajú obsiahnuť celú školu a venujú sa týmto témam len okrajovo a taktiež tam nemusí byť vytvorená dôvera medzi študentmi. A práve tu sa naskytuje priestor pre školského ombudsmana, ktorý by mal s týmito podpornými tímami spolupracovať.
Pred pár dňami som sa rozprávala so školskou psychologičkou, ktorá roky pôsobí na základných a stredných školách, a podľa jej názoru má funkcia školského ombudsmana opodstatnenie. Situáciu na školách vníma tak, že pedagogickí, ale aj odborní zamestnanci sa mnohokrát cítia nevypočutí. A to sa v značnej miere odráža aj v klíme pedagogických zborov a škôl, ktorú viacerí učitelia nevnímajú ako bezpečnú. Pedagógovia, žiaci, študenti a v neposlednom rade aj rodičia sa potykajú s rôznymi problémami, ktoré si vyžadujú riešenia a mediáciu prípadných sporov.
Problémom tiež je, že mnohí žiaci a pedagógovia nevedia, kam sa v jednotlivých prípadoch obrátiť a akým spôsobom sa domáhať spravodlivosti. Spôsobené je to širokým spektrom problémov, s ktorými sa možno v školskom prostredí stretnúť, pričom rôzne problémy spadajú pod rôzne úrady a inštitúcie. Niektoré problémy sú adresné pre štátnu inšpekciu, niektoré pre inšpektorát práce či odborové organizácie, niektoré pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, niektoré pre ombudsmana, niektoré pre komisára pre deti a niektoré dokonca aj na orgány v trestnom, na orgány činné v trestnom konaní. Vytvára to istú neprehľadnosť a zmätenosť v tom, na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli, s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť, ako postupovať ďalej.
Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť, je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozorňujú len samotní pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019/2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúce – psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomiam, to všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie, akej sme boli svedkami prednedávnom.
Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby, ako proti šikane bojovať, a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu.
Nedávno na výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu, a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia, na koho sa obrátiť, a ak sa aj obrátili, tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne, na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť.
Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácii, na Slovensku, v srdci Európy naďalej dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy len kvôli farbe svojej pleti, je, žiaľ, mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. V demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod.
Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny, deti etnických skupín či deti zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál.
Školský ombudsman by nielenže chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií, čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadenie školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania.
Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika, pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 Slovenská komora učiteľov vo svojej pripomienke k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku Slovenskej komory učiteľov: „Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie, preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov.“ Koniec citátu.
Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj Inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy, opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí, čo má robiť.
Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých, preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
S faktickou poznámkou, pán poslanec Šmilňák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegyňu Škopovú Anežku.
Som veľmi vďačný, že sa venuješ tejto téme. Určite je dôležitá. Šikana na školách je vážny problém. A čo je ešte alarmujúce, že nám narastá. Ja z dlhoročnej praxe vám poviem, že nástroje, ktoré máme na odhaľovanie a spravodlivé vyriešenie takého problému, kde sa vyskytla šikana, sú na Slovensku veľmi neúčinné a chaotické. Sú nedostatočné. Učitelia, riaditelia často nevedia, čo majú robiť, a veľmi nelichotivý a neférový stav je veľmi často taký, že šikaner alebo agresor ostáva na škole a zo školy utekajú obete, lebo sa tá šikana nerieši dostatočne rýchlo a adresne.
Otázkou je, že či práve školský ombudsman je ten nástroj, ktorý toto má vyriešiť, pretože problémom Slovenska je, že máme príliš veľa úradníkov na počet obyvateľov, sme krajina, ktorá je, ktorá má státisíce úradníkov, a ako si už spomínala, je tu verejný ochranca práv a je tu komisár pre deti, a či len zavedenie ďalšieho úradu aj s nejakými drobnými kompetenciami, že či toto pomôže. Z môjho pohľadu má veľmi mizivé a neúčinné právomoci povedzme riaditeľ školy a, a takisto tie pravidlá, ako sa rieši šikana a čo to vlastne šikana je, nemáme presne zodpovedané. Učitelia, riaditelia by privítali taký jednoduchý a jasný vecný manuál, čo sa robí v takom, v takom, v takom prípade, ako keby sme nevedeli, ako keby sme tápali a ten problém riešili len tak nejako pocitovo alebo na základe nejakých skúseností. Nie je to dostatočné.
Som rád, že sa tomu venuješ, aj keď otázka zavedenia len ďalšieho úradu a bez systémového riešenia, mne to príde zatiaľ nedostatočné, ale veľmi pekne ďakujem za snahu.

Ďakujem pekne.
Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Viera Kalmárová. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k predloženému návrhu na zriadenie úradu alebo pozície školského ombudsmana. Hneď na začiatku poviem a bude to jasné zo všetkého, čo poviem, že úplne súzniem s tým stanoviskom, ktoré predniesol pán Šmilňák.
Iste nie je nič škodlivé na tom, že sa navrhuje zriadenie úradu, ktorý by mal chrániť práva a právom chránené záujmy ľudí, ktoré sú aktérmi vzdelávania, či už ide o pedagogických zamestnancov, alebo rodičov žiakov, študentov, žiakov, žiakov samotných. Ale otázka stojí tak, či dnes existujúce inštitúcie, ktoré majú vo svojom kompetenčnom portfóliu ochranu práv a právom chránených záujmov tejto skupiny, či teda takáto skupina inštitúcií existuje, a teda či naozaj nebude dochádzať k nejakej nadbytočnej duplicite.
K týmto otázkam chcem poznamenať, že dnes v Slovenskej republike existuje systém inštitúcií, ktoré plnia túto úlohu, a teda aj tú, ktorú by mal po novom podľa návrhu plniť školský ombudsman. Ide predovšetkým o ochrancu verejných práv. Ja ho volám pracovne veľký ombudsman. Ďalej ide o komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, o tom sme tu dnes nepočuli, ale ten sa tiež venuje ochrane práv detí v školskom prostredí, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, a nedostáva sa im vzdelania, ktoré je prispôsobené ich hendikepu. Môžem spomenúť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Môžem spomenúť môjho bývalého zamestnávateľa, teda Štátnu školskú inšpekciu, a ako sa ukázalo aj nedávno, aj Generálnu prokuratúru v súvislosti s reedukačnými centrami.
A teraz prejdem k tomu veľkému ombudsmanovi. Aby bolo jasné, čoho sa zhruba dotýka jeho činnosť v oblasti vzdelávania. On najčastejšie rieši podnety, ktoré sa týkajú, rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti vzdelávania, napríklad o neprijatí dieťaťa na vzdelávanie, o vylúčenie zo štúdia. Rieši podnety, ktoré sa týkajú postupu riaditeľa školy pri riešení šikany, ktoré tu boli spomenuté, či iných konfliktných, alebo nežiaducich situácií v škole. Dokonca rieši aj postup Štátnej školskej inšpekcie pri výkone inšpekcie alebo vybavovaní sťažností v tom kontexte, či neboli porušované práva klientov. Rieši problémy segregácie žiakov a žiačok z národnostných menšín zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak by som mohla pokračovať. Nebudem čítať ďalej, čo robí v tejto oblasti komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhovatelia môžu namietať, že ak bol Úrad školského ombudsmana zriadený v Českej republike, tak prečo nie u nás, lebo to tu zaznelo v tom návrhu. Tak sa teda pozrime na porovnanie oboch krajín v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov občanov.
Obe krajiny majú verejného ochrancu práv. Česká republika nemala dopos... nemá komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Slovenská republika ho má od roku 2015. Pozíciou komisára pre deti Česká republika zriadila 1. 3. 2024. My ho máme od roku 2015. Česká republika má ustanoveného školského ombudsmana, nie však zákonom. Ide o podobný model, aký mala Slovenská republika v roku 2017, to spomínala pani poslankyňa Škopová, ale keďže ten sa neosvedčil, myslím, ten model u nás, tak v Slovenskej republike bol zrušený.
Aká je funkcia školského ombudsmana v Českej republike? No ja by som povedala, že skôr je ornamentálna ako nejaká funkčná. Čo má spoločné so školstvom? No to, že sídli v budove Ministerstva školstva Českej republiky, ale nepatrí do jeho štruktúry. A teraz má tri základné kompetencie. Školský ombudsman rieši sťažnosti v prípade, ak nie je niekto spokojný s predchádzajúcim vyriešením svojej sťažnosti. V Slovenskej republike na rozdiel od Českej republiky existuje zákon o sťažnostiach, kde existuje trojstupňový model jeho riešenia, teda ak sťažovateľ nie je spokojný, môže sa obrátiť na nadriadeného toho, kto sťažnosť prešetroval, a napokon, nakoniec aj na verejného ochrancu práv. V Čechách školský ombudsman robí pravidelné návštevy škôl, ktoré sú príkladom pre vytváranie bezpečnej klímy, alebo, naopak, takých škôl, kde problém v tejto oblasti existuje. A to je podľa môjho názoru ornamentálna funkcia. A po tretie jeho úloha je preventívna a môže byť mediátorom prípadných sporov vo vnútri škôl a školských zariadení.
Teraz pár poznámok k forme predloženého návrhu. Tento predložený návrh štrukturálne dokonale kopíruje zákon č. 176/2015 Z. z., teda zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale dopady na rozpočet v doložke vplyvov tohto zákona sú niekoľkokrát nižšie ako u spomínaných dvoch inštitúcií. A konkrétne to vyzerá takto, navrhovatelia uvádzajú dnes, teda v súčasnosti, v roku 2024 potrebu rovnakého objemu finančných nákladov na prevádzku úradu, teda 250-tisíc eur, ako to bolo v roku 2019, keď zákon predkladali alebo návrh zákona predkladali po prvýkrát. Rozpočet Úradu komisára pre deti, ktorý má zhruba rovnaké kompetencie, aké by sme chceli pre školského ombudsmana, je na tento rok 641-tisíc, rozpočet komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením je 638-tisíc a pre úplnosť dodávam, že rozpočet veľkého ombudsmana je 1 760-tisíc eur.
Ja si myslím, že úrad školského ombudsmana nemôže fungovať s takým rozpočtom, aký sa navrhuje, tak aby plnil tie funkcie, ktoré by plniť mal. Jednoducho od roku 2019 sa mnohé zmenilo, ale ten rozpočet, návrh rozpočtu sa nezmenil. Napokon súčasťou tohto návrhu zákona je dosť kritické stanovisko ministerstva financií. Ale to sa, samozrejme, dá zmeniť.
Dôvodová správa predložená k tomuto zákonu nebola aktualizovaná, obsahuje odvolávky na články z roku 2017 a 2019, teda vtedy, keď bol ten návrh zákona predkladaný. Návrh zákona je recyklátom, úplne presným z roku 2019, teda z času, keď OĽANO bolo v opozícii, vo vládnych časoch predložený nebol. A teraz, keď opäť bývalé OĽANO – a teraz SLOVENSKO – je v opozícii, návrh sa predkladá opäť.
Ale čo je pre mňa najkľúčovejšie? Ja by som naozaj zvažovala to, či budeme predkladať a prijímať zákony o zriadení nejakej inštitúcie v časoch, keď je zrejmé, akým spôsobom a kto personálne tie inštitúcie obsadzuje. Toto je pre mňa teda dosť varujúce. Takže nehovorím, že ten návrh je neprijateľný, že je zlý, ale mám isté pochybnosti o tom, ako by mohol fungovať v danej dobe, v ktorej žijeme, a za okolností, ktoré som práve uviedla, mám na mysli najmä tie ekonomické.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených písomne.
Chcem sa spýtať, než dám slovo pani navrhovateľke, či sa niekto chce prihlásiť ústne.
Pani navrhovateľka, chcete sa prihlásiť do rozpravy alebo ako záverečné slovo? (Reakcia z pléna.) Dobre.
V tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a dávam slovo pani navrhovateľke, aby sa k nej ešte vyjadrila.
Nech sa páči.

Ja už len na záver v krátkosti chcem sa poďakovať za príspevok pani Kalmárovej aj za faktickú poznámku pána Šmilňáka.
Ja osobne považujem školstvo za jednu z najdôležitejších oblastí v spoločnosti, a to obzvlášť v súčasnosti, kedy sa tu už z rôznych stránok, ale aj politických strán, či iných aktérov šíria nezmysly a konšpirácie, pretože jediný účinný spôsob sa proti tomu brániť je vzdelanie. Vzdelaní ľudí sa dokáže lepšie orientovať v tom nápore informácií a dokáže ich lepšie vyhodnocovať a kriticky myslieť, takže školstvo si zaslúži patričnú pozornosť. Je to investícia do budúcnosti nás a našich detí, preto si myslím, že ide len o... že nejde len o ďalšie vytváranie zbytočného úradu.
Veď áno, súhlasím, na Slovensku vznikajú aj rôzne zbytočné funkcie a úrady, ale to nemôže byť dôvod na nezriadenie úradu, ktorý je potrebné zriadiť. Ako som hovorila vo svojom prejave, na Slovensku máme vyše 117-tisíc učiteľov a 720-tisíc žiakov. Školský ombudsman by vystupoval ako obhajca práv pedagógov a žiakov, zároveň by mohol aktívne vytvárať v spoločnosti, otvárať v spoločnosti dôležité témy, ktoré sa týkajú školstva. A tých tém je mnoho, spomínala som diskrimináciu, šikanu, ale sú tu aj mnohé iné témy, takže naozaj si myslím, že ide o dobrý návrh, ktorý prispeje k tomu, aby sa školstvu venovala pozornosť, ktorú si táto oblasť zaslúži. Ten dopyt tu je aj zo strany samotných pedagógov a žiakov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chce sa ešte spravodajkyňa vyjadriť k rozprave? Pani poslankyňa Kalmárová? Nie. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 235.
A dávam slovo pánovi poslancovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 235.)