15. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pán kolega Lackovič, ja takisto ako vy oceňujem túto snahu ministerstva pôdohospodárstva a vlády, že predkladá tento návrh zákona, mne na rozdiel od vás ako nevadí to skrátené konanie, pretože sami ste povedali a máte svoje skúsenosti zo samosprávy, že tieto veci dosť brzdia samosprávy pri samotnom rozvoji, pri budovaní a tak ďalej. Pán minister v úvodnom slove hovoril takisto o tom, že aj obmedzuje to pri čerpaní štrukturálnych fondov a celkovom rozvoji a skvalitnení života v našich obciach a mestách.
Preto mňa táto forma veľmi nezaujíma, mňa zaujíma tento výsledok a ja oceňujem, že tento vládny návrh zákona, aj keď v skrátenom konaní, je tu v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chápem vás, pán kolega, a nerozporujem to, je to váš, vaše legitímne právo, len upozorňujem na to, alebo aj v tej svojej rozprave som sa snažil upozorniť na to, že už niekoľko rokov, pomaly desaťročí tu ten problém je, a či už jeho vyriešenie bude trvať týždeň, alebo dva mesiace, už nenásobí, nedelí, na konci dňa sme ten dlhší čas mohli venovať alebo mohol vyústiť v kvalitnejšie riešenie, ktoré by bolo prepracovanejšie, lepšie prediskutované a na konci dňa mohli byť, mohlo byť, proste mohli byť všetci spokojní. Čiže tu sa obávam to, že nebude to úplne to najlepšie riešenie zo všetkých, to som tým chcel povedať. Neponáhľal by som sa, nešil by som to horúcou ihlou, lebo naozaj je to veľmi zásadná vec, aby sa nám nestalo, že nám tam niečo unikne, že tam niečo nebude sprecizované tak, ako sme mysleli, alebo tak, ako zákonodarca myslel.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
A podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam. Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém, a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta, alebo komunálny, alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil. A je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo, alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme, k tomu, k tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer, myslím si, že, že nájde, nájde podporu v parlamente.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad.
Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre to, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister, a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov, a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú.
Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde o nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu.
Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani, a teda štát bude mať menej peňazí, a teda hrozia štátu značné hospodárske škody, tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo, naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania, alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si, že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda, alebo teda súčasná vláda kritizovala tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou, alebo vojnou na Ukrajine, alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním aj v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody.
A záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní, takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva.
Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto procesnému, k tej procesnej záležitosti, lebo pokúsim sa oddeliť ten obsah od tej procesnej, od tej procesnej záležitosti, že či vôbec ešte to má zmysel hovoriť, čo už aj kolegovia predo mnou hovorili, či už si tak na to nemáme proste len tak zvyknúť, hej, že tak to proste bude.
Ja som to tu už neraz povedal, prípadne to zopakujem, však opakovanie je matka múdrosti, že anglickú kráľovnú, prísne vzaté, utiahne jeden kôň v tom koči, ale ťahá ju, ja neviem, myslím štyri alebo šesťzáprah, hej, že proste je to určitý, určitá štábna kultúra, je to určitá statusová vec, je to určitá taká formalizácia toho, že ako sa veci vyvíjali, a proste v niečom to zmysel má, aj keď ho niekto bude ťažko hľadať. Má zmysel, aby tu predstavoval svoj zákon svoj ministe... jeho minister, to má tiež zmysel, má zmysel rozloženie týchto pultíkov, hej, že kde sedí kto, ale môžme to aj slobodne všetci ignorovať a môžme naozaj z toho urobiť také holubárske zasadnutie v Dolnom Čremošnom, hej, že každý si bude robiť svoje a na konci si to zahlasujeme, takže malo by to, malo by to byť, hej. Aj taký obraz, taký vizuálny obraz toho celého, že ako tie zákony vznikajú, ako sa predkladajú, aká vážnosť sa tomu dáva, hej?
Ale ak na to rezignujeme, v poriadku, žiaľ, sem-tam možno zakričím, že sa mi to nepáči, tak nech mi je odpustené, lebo sa mi to nepáči, hej? Proste malo, malo by to mať štábnu kultúru.
Toto, že sem ide v tom skrátenom, kolegovia to veľmi dobre povedali, desiatky rokov to také bolo, hej, a asi, viete, a ono je to zase, na druhej strane sa dá na to pozrieť aj tak, že desiatky rokov to bolo tak, a potom prišli tí, čo to naozaj vedia, hej, a v tomto prípade minister Takáč, konečne to vysporiadal a jak ten Alexander, lebo to bol jak ten uzol, ten gordický, hej, že údajne to bolo tak, nikto ho nevedel rozviazať, všetci nad tým mudrovali, neviem čo, a prišiel Alexander a Alexander ho rozťal, hej, a tiež mal dva konce. Tak áno, tu sme sa dočkali Alexandra v podobe ministra Takáča, ktorý vlastne toto všetko vyriešil, desiatky rokov vlečúci sa problém, nuž si to pýta možno aj potlesk.
Ale tú poznámku som si neodpustil, kolegovia ma doplnili, zákon je zákon a zákon hovorí jasne, hej, kedy môžte to v skrátenom predložiť. Samozrejme, tie dôvody naplnené neboli. Otázka možno stojí, že a prečo to robia vlastne? Hej, že prečo to robia. Robia to kvôli tej vizuálnej stránke tej politiky. Viete, ísť do... a výjazdové zasadnutie do Rimavskej Soboty a nepriniesť nič, sa môže javiť ako slabé, hej, čiže muselo sa niečo zadeklarovať, hej, že boli sme v Rimavskej a pomohli sme všetkým všade a vyriešili sme desiatky rokov sa vlečúci problém a ide v skrátenom do parlamentu. To znie tak, viete, tak akčne, tak, že by človek uveril, hej, viete, keď niekde tam ste, tak vám to sa javí, ako teda to, čo chcete počuť od politika, takže áno, oni si robia svoju robotu v tomto, že naozaj poskytujú obraz silného vládnutia, len problém je, že to aj naozaj obchádza ten zákon. Potom načo sme ho robili, ten zákon?
Tak to všetko sem váľajte v skrátenom a bude pokoj, hej. Váľajte to sem, dnes sa dohodnite, zajtra to sem pošlite, poobede to prejde výbormi a večer to je schválené. Potom sa budeme pozerať, že čo sme vlastne schválili. Viete, že zase tá doba vygenerovala nejaký procesný postup, lebo ten procesný postup nás chráni aj pred chybami, ktoré sa stanú, niekedy zámerne, hej, aby niekto využil, a niekedy aj nezámerne sa stanú, a odvtedy je tam tá doba, kde vlastne môžete toto riešiť, čiže nebolo to zle vyriešené. Ale ak to idete poprieť, nech sa páči.
Ja ešte skončím teda takú, takým malým, preto som aj vystúpil vlastne (povedané so smiechom), pohľadom u nás na výbore, na našom poľno-eko výbore, my súťažíme, my súťažíme o Fekišovce 2. A ja som tam na tom výbore sedel, kde sa vlastne predkladalo to, že ten návrh ide v skrátenom, a tuná pán spravodajca uviedol ten bod pred rozpravou, že treba to prijať, lebo neviem nájsť ten papier, z toho, čo ste to čítali, ale že, pán spravodajca, ale že treba ten zákon prijať, lebo poľnohospodárstvu škodia, hrozia vážne hospodárske škody. Ja na tom výbore tak trpím, ale som sa vtedy, som si dovolil sa prihlásiť, že teda ja som si nevedomý veľa vecí, však ja som tu blázon, podľa ministra, ničomu nerozumiem, na všetko som si zvykol, a ja som sa tak trošku prihlásil, že teda, že či by som nemohol vedieť, že ako teda a aké hrozia tie poľnohospodárske, explicitne tak bolo povedané, tie škody. Na to som zase dostal koberec, hej, že teda, že čo, čo sa to vlastne pýtam (povedané so smiechom), že čo nerozumiem, však je zrejmé, že hrozia, a samosprávy a neviem čo, no bolo po diskusii. Takže takto nejako my si na tom výbore žijeme, a takto nejako sa aj, viete, tým poslancom predstavujú, že za čo majú zahlasovať.
Prepáčte mi, že teda obťažujem a zdržujem, mňa to určitým spôsobom uráža. Hej, tak aspoň čítajte teda, že chcete, aby to vyzeralo dobre, hej, chcete byť silní v Rimavskej Sobote a chcete zapôsobiť, možno to tak asi nemôžete explicitne povedať, tak to nejako inak zaobaľte, ale aspoň neklamte na tom výbore, že teda robíte to preto, lebo poľnohospodárstvu hrozia značné hospodárske škody.
Poľnohospodárstvu neškodia, nehrozia žiadne hospodárske škody, či to tu bude prijaté teraz vo štvrtok, alebo v septembri. Dokonca si myslím, že nič sa nestane, keď, či toto bude prijaté teraz vo štvrtok alebo v septembri (povedané so smiechom), nič také sa nestane, a možno sa nám podarí, zbežne som si to pozrel. Sú tam také háčiky, ktoré môžu byť využiteľné a ktoré môžu byť aj zneužiteľné, lebo mi tu pristupujeme k zákonu, ako s ním vybabrať, nie ako ho dodržať, hej, tak možno by to za určitú pozornosť stálo, že urobiť to dobre, a to by ten, tie, tie dva mesiace necelé mohli na to stačiť.
Takže to som si dovolil povedať, vážení kolegovia, áno, prikláňam sa k mojim predrečníkom na... telo zákona sa javí dobre, treba to urobiť dobre, ale to procesne, že to ideme robiť v skrátenom, nedáva absolútne žiaden zmysel, leda tak na to, aby sme my legitimizovali to, že táto vláda je vo švungu a robí a stará sa o blaho občana a, a všetko je tak, ako volič očakáva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Hlina, položili ste si rečnícku otázku, či má zmysel na ten proces stále upozorňovať. Ja si myslím, že nielenže to má zmysel, ale že je to naša povinnosť. A okrem iného aj preto, lebo v minulom volebnom období nebolo prísnejších kritikov skráteného legislatívneho konania, ako boli vtedajší opoziční poslanci, najmä súčasný minister spravodlivosti, spravodlivosti, pardon, pán vtedajší poslanec Boris Susko, ktorý naozaj mimoriadne prísnym metrom meral každé jedno skrátené legislatívne konanie. Takže ten argument súčasnej vládnej koalície, že veď aj vy ste to takto robili, neplatí. Človek by očakával po tom ako, akým prísnym metrom merali vtedajšie skrátené legislatívne konania, že to budú robiť inak, že po jesenných voľbách nastúpili profesionáli, ktorí si ctia legislatívny proces a používajú skrátené legislatívne konanie len vtedy, keď sú na to splnené zákonné dôvody.
Čiže myslím si, že je mimoriadne užitočné na to upozorňovať, navyše táto vládna koalícia nemusí riešiť pandémiu, nemusí riešiť utečeneckú krízu, čiže množstvo tých okolností, ktorým bola vystavovaná vtedajšia vláda, dnes tu vôbec nie je. Takže áno, je to naša povinnosť. A treba robiť, lebo tí profesionáli zjavne ešte neprišli.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, spomínali ste, akým spôsobom sa toto prerokúvalo na poľno-eko výbore. No, že sa to tam prerokúvalo, tak považujem, že, že ste ešte jeden z tých šťastlivcov, že sa vám to na výbor aspoň dostalo, lebo napríklad na takom regionálnom rozvoji, s ktorým, si myslím, že to tak trošku súvisí okrajovo, tak zatiaľ sme nechyrovali, tak ako sme nechyrovali v apríli, keď išlo samosprávam ten balík veľkých peňazí z DPPO, z právnických osôb, čiže považujem za veľmi nešťastné, keď sa nám na výbory, v tomto prípade pre regionálny rozvoj a verejnú správu, nedostávajú veci, ktoré absolútne bytostne s tými výbormi súvisia. Neviem, možno tu sa budem mýliť a rád sa budem mýliť, lebo veľmi rád by som sa o tom pobavil aj hlbšie, intenzívnejšie, ale, bohužiaľ, niektoré takéto veci, ktoré bytostne s výbormi súvisia, sa tam častokrát aj nedostávajú. Čiže môžete byť ešte šťastlivec, že sa to u vás aspoň dostalo.
Ďakujem.