15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len odpoviem fakticky na niektoré tie otázky, ktoré odzneli v rozprave aj v... vo faktických. Nemôžme spájať, spájať funkčnosť Slovenského pozemkového s týmto zákonom, my neriešime spisovú zápchu týmto, že novelizujeme tento zákon a vlastne umožníme bezodplatne prevádzať pozemky. To je samostatná kapitola, myslím si, že ten Slovenský pozemkový fond sa veľmi sfunkčnil. Posledná informácia, za mesiac pripravených nejakých 800 právnych aktov, čo teda je veľmi zrýchlené, niekoľkonásobná efektivita.
Áno. Rozdrobenosť, rozdrobenosť pôdy je veľký problém, ale širší ako len stavby vo verejnom záujme, pozemky v správe SPF, to, to je zas iná kapitola z hľadiska rozdrobenia pozemkov. Na jeseň, verím, že bude, príde aj podpora, chceme priniesť revolučný zákon, pomôže od ’96., a to vyrieši neznámych vlastníkov na Slovensku. Vieme, že v tomto sme veľmi špecifickí v rámci Európskej únie. Chystáme zákon na vyriešenie zákona o neznámych vlastníkoch.
Kolegyne, kolegovia, možno aj pre pána Dostála. Neriešením tohto problému a ďalšieho odkladania tohto problému hrozia veľké hospodárske škody, a to z pohľadu hlavne nečerpania eurofondov pre obce a mestá. Ten paragraf, ktorý spomínal pán, pán Dostál, sa štandardne používa, sú tam hospodárske škody. Nikde v zákone ani v našom odôvodnení nemáme uvedené, že hrozia nejaké poľnohospodárske hroziace škody. To my nemáme, neviem teda, kde to kolega našiel.
Ja nemám pocit, že by sme týmto zákonom (povedané so smiechom) brali slobodu a ničíme demokraciu, ale okej.
Myslím si, že som zodpovedal asi všetky otázky, myslím si, že možnože politika bude, že v skrátenom ho opozícia nepodporí, ale samotný zákon asi áno.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, v opakovanom druhom čítaní podáva Národnej rade v súlade s § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorskému. Výbor prerokoval predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní a v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v opakovanom druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorému bol návrh zákona pridelený, zaujal k nemu nasledovné stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 42 z 19. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uvedených pod bodom III správy vyplynulo 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré sú uvedené v správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 zo správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, v opakovanom druhom čítaní odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tlač 231aa, v opakovanom druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru 643 dňa 19. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní predmetného návrhu zákona o opakovanom druhom čítaní predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja to stihnem určite aj za desať minút, takže nepodstatné.
Vraciam sa znova do druhého čítania. (Povedané so smiechom.) Ja som vystupoval písomne aj v tom prvom, druhom čítaní teraz sme opakovanom druhom čítaní. Keď si, tie nejasnosti vyplývajú z toho, že keď si spomeniete na to hlasovanie, tak z polovičky hlasovania nejakými nezvyčajnými procesmi sme sa dostali do druhého čítania, a prečo to je tak, tak jednoducho treba si priznať a treba to povedať otvorene, že tí, čo ukazovali, tak jako sa pomýlili, čo sa stalo, a tým pádom, aby, aby sa neschválilo niečo, čo, čo asi by nebolo dobré, tak, tak sa to druhé čítanie opakuje.
Ja si presne pamätám, lebo som pozeral na pána poslanca Huliaka, ako, ako ukazoval, že asi sa zdržať to znamenalo, a potom sa chytil za hlavu, keď zistil, že, že to, čo sa malo schváliť, sa neschválilo. Takže je to tak, keď na poslednú chvíľu sa dá pozmeňujúci návrh zásadný, neprerokuje sa v príslušných výboroch a potom sa čudujeme, že poslanci nevedia, čo majú robiť, lebo nie sú dostatočne informovaní. Teraz narážam hlavne na zákon o štátnej službe alebo zákon o tom, že Rada pre štátnu službu sa mala zrušiť a malo ísť to cez príslušný výbor sociálnych vecí, ktorý rokuje o, o správe každý rok štátnej služby, rokuje o tom, že akých poslancov budú navrhovať za členov Rady pre štátnu službu, ale keď sa ide Rada pre štátnu službu zrušiť, zrazu to nie je príslušný výbor na to, aby sa zrušila.
Ja chcem povedať, že, že ten zákon alebo ten, ten posledný pozmeňovací návrh, ktorý bol, je celkom prijateľný, hovorí sa o zmysluplných veciach, ako, ako napríklad že mestský rozvoj má prejsť pod MIRRI z ministerstva dopravy, alebo keď sa niekto vo verejnej službe zamestná znova, tak aby vrátil odstupné. Takisto je tam veľa systematických materiálov v ministerstve zdravotníctva, avšak opakujem, nie je mi jasné, nie je mi jasné, prečo tieto materiály, ktoré patria do iných výborov, či už do ministerstva zdravotníctva, alebo výboru pre sociálne veci nie sú prerokované na príslušných výboroch, aj keď medzi tým druhým čítaním a terajším druhým čítaním vznikol dostatočný priestor, aby, aby sme túto chybu napravili, aby sa, aby sme sa k tomu dopracovali, lebo naozaj vystávajú otázky, na ktoré by bolo dobré odpovedať. Rada pre štátnu službu, päť ľudí, ktorých nominuje parlament, on si ich ako vyberá, on ich schvaľuje a následne podávajú aj tomu parlamentu cez výbor sociálnu správu o tom, ako sa vyvíja Rada pre štátnu službu, a poviem vám, že posledné správy sú veľmi nelichotivé, lebo tá štátna služba sa vyvíja tak, že nás to stojí z roka na rok vyššie peniaze, a nielen preto, že neviem udržať plánované, plánované počty úradníkov a platy, ale práve preto, že plánujeme stále vyššie počty a stále vyššie platy.
Je deklarované, že Rada pre štátnu službu sa ide zrušiť preto, lebo ideme konsolidovať verejný rozpočet, tak ja snáď len zhrniem, že za minulý rok narástlo počet pracovníkov v štátnej službe o 600, len v štátnej službe o 600, rozpočtom, ktorý sme tuná v decembri schválili, minister sociálnych vecí navýšil 300 pracovníkov na bonifikáciu úverov, 200 pracovníkov v rozpočte išlo navyše štátnych úradníkov na MIRRI, lebo sa tam navýšili zdroje na týchto úradníkov, a jedenásť, 11 pracovníkov išlo na úrad vlády v súvislosti s registrami, hoci predtým dva týždne, hoci predtým dva týždne pán premiér deklaroval, že, že počet úradníkov na úrade vlády aj na jednotlivých ministerstvách je potrebné znížiť, a že keby to znížil, že nikto by si to nevšimol. V sobotu v Sobotných dialógoch to rozprával, v pondelok na výbor pre sociálne veci prišlo navýšenie počtu jedenástich pracovníkov. Ešte minulého roku sa navyšovali osobné platy, navyšovali sa dohody, teraz, teraz, keď tie stovky, lebo to už nie sú stovky, to už sú viac ako tisíc pracovných miest, sme navýšili, tak naraz ideme päť pracovníkov, ktorí sú v Rade štátnej služby, ktorí celý čas poukazujú na to, aká tá štátna služba je neefektívna, kde treba, kde treba dať brzdu, ako sa dá zefektívniť, tak týchto piatich, týchto piatich ideme prepustiť.
Mne to pripadá ako, keď si zoberiete kalkulačku, a teraz si niečo na tej kalkulačke počítate, a hoci tá kalkulačka vám dá dobrý výsledok, vám sa to nepáči a rozbijete ju, lebo, lebo (povedané so smiechom) sa vám to nepáči. No tak na vine nie je tá kalkulačka, ale, ale tie čísla, ktoré do nej dávate, tak to isté, si myslím, aj v tomto prípade, že to, že sa ruší Rada pre štátnu službu, že dáva také stanoviská, ktoré sú, ktoré nám otvárajú oči, a v niektorých prípadoch nám dávajú dosť negatívne informácie a dávajú nám návod, ako túto situáciu zlepšiť, tak my ich ideme, ideme zrušiť, lebo toto pokladáme za riešenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, začnem malým legislatívnym okienkom. Rokujeme o novele kompetenčného zákona v opakovanom druhom čítaní.
V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona vtedy, keď v treťom čítaní je schválený návrh, aby sa druhé čítanie opakovalo, a v takejto situácii to druhé čítanie sa opakuje buď vo výboroch všetkých, ktorým bol pridelený, alebo iba v gestorskom výbore, alebo iba v pléne, ale je to normálne druhé čítanie, ku ktorému sa koná normálna rozprava, do ktorej sa možno prihlasovať aj písomne, aj za poslanecké kluby, aj ústne, čiže nie je to taká situácia, ako keď sa člen vlády prihlási do rozpravy pred hlasovaním, a opäť sa otvorí rozprava, a vtedy sa poslanci prihlasujú iba pomocou hlasovacieho zariadenia, čiže nie je tam daná možnosť prihlásiť sa písomne, nie je to tretie čítanie, kde opäť sa prihlasujú poslanci iba písomne, je to riadne, riadna rozprava, riadne druhé čítanie, opakované druhé čítanie, takže pán poslanec Ledecký sa prihlásil písomne, takže normálne vystúpil a mal na svoje vystúpenie 20 minút. Koniec legislatívneho okienka.
Mám pred sebou správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, a mám pred sebou spoločnú správu k tomu istému zákonu.
Spoločná správa je označená číslom parlamentnej tlače 231a a správa je označená číslom parlamentnej tlače 231aa. Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v nich obsiahnuté, tak tie návrhy, ktoré sú v správe, o ktorej teraz rokujeme a o ktorej budeme hlasovať vo štvrtok, sú v podstate zhodné s tými, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe, a ktoré neboli schválené pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní, pri tom prvom neopakovanom. Stalo sa vtedy to, že zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie pozmeňujúce body, ktoré sa týkali zrušenia a zákona, Úradu pre štátnu službu, ktoré sa tam dostali až v druhom čítaní, v rámci spoločnej správy, a najprv sa hlasovalo o tých ostatných, koaliční poslanci z mne z neznámeho dôvodu to neschválili a potom schválili tie body, ktoré sa týkajú zrušenia Úradu pre štátnu službu. Bolo pritom zjavné, že, že je to omyl, tak bolo by poctivé aspoň, aspoň teda povedať, že kde sa stala chyba, a prečo, prečo koaliční poslanci najprv niečo neschválili, potom a cez výbor to navrhujú, navrhujú znova, a teraz budeme o tom, o tom znovu, znovu hlasovať, a to, čo ste neschválili, tak teraz za to budete hlasovať, predpokladám, a schválite to. Ja som sa tak chvíľu domnieval, že ste sa iba pomýlili a že ste si to rozmysleli s tým zrušením Úradu pre štátnu službu, a jednu skupinu bodov ste, ktorú ste chceli neschváliť, tak ste schválili, a, naopak, ste neschválili tú, ktorú ste nemali v záujme schváliť, ale, ale nie, nie je to tak, zjavne trvá váš zámer zrušiť cez druhé čítanie Úrad pre štátnu, štátnu službu, len týmto opravujete svoju chybu, ale to, čo tým zároveň robíte, je a bolo to aj v tej pôvodnej spoločnej správe a je to aj v tej novej, že dávate tam prílepky.
Je to novela kompetenčného zákona, ktorá obsahuje viacej článkov, ale dopĺňate tam v bode 6 tej novej správy novely zákona ako nový čl. 3 novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, kde riešite odstupné a povinnosť zamestnanca pri výkone verejnej práce, vrátiť odstupné v prípade opätovného vzniku pracovného pomeru v rámci sústavy štátnych orgánov, čo teda nie je celkom vec, vec kompetenčného zákona ani vec bezprostredne súvisiaca.
A ešte viac do očí bije bod 7, keď sa dopĺňajú nové čl. 4 a 5, nový čl. 4 je novela zákona o zdravotnej starostlivosti a nový čl. 5 je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A to už s kompetenčným zákonom nemá teda vôbec nič spoločné ani s tou novelou, ani so zákonom ako takým.
Dovolím si upozorniť, že teda body 6 a 7 správy nespĺňajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona, nemožno podať návrh, ktorým sa mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, inak povedané, prílepok. Aj bod 6, aj bod 7 sú prílepky, sú úplne zjavné prílepky.
Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 4 pokračuje, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, to je rozširujúci pozmeňujúci návrh, alebo ods. 3, prílepok, ako je tento prípad, predsedajúci nedá o ňom hlasovať.
Takže ja teda upozorňujem pána spravodajcu, že body 6 a 7 správy výboru nezodpovedajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3, lebo sa nimi mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a preto o bodoch 6 a 7, nie, predsedajúci nemôže dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4.
Pre prípad, že by predsedajúci sa s týmto mojím názorom nestotožnil, navrhujem vyňať body 6 a 7 správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Aha... (Ruch v sále.) Dobre, teraz už ide, ďakujem pekne.
Čiže hlasovať o tomto návrhu budeme vo štvrtok.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia tzv. Aktu o digitálnych službách, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31 ES do slovenského právneho poriadku.
Akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb, ktorá zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem.
Cieľom tejto európskej úpravy je priviesť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, k zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, k zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilnení ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Úlohou členských štátov EÚ vyplývajúcou z Aktu o digitálnych službách je menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, na ktorého je kladená striktná požiadavka nezávislosti od verejných a súkromných subjektov. V podmienkach Slovenskej republiky je na základe odborných analýz najvhodnejším kandidátom na koordinátora digitálnych služieb a subjektom vykonávajúcim úlohy vyplývajúce z Aktu o digitálnych službách, práve súčasný národný regulátor v oblasti mediálnych služieb - Rada pre mediálne služby.
Navrhované doplnenie vnútroštátnej úpravy vyplýva aj z nevyhnutnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, tzv. nariadenie P2B, ktorého cieľom je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ.
Návrhom zákona sa preto stanovuje právny základ aj pre výkon dohľadu Rady pre mediálne služby nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B. Súčasťou návrhu zákona je aj vypustenie časti právnej úpravy obsiahnutej v Akte o digitálnych službách, ktorá je aktuálne súčasťou zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a úprava oblasti ochrany maloletých podľa zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré je gestorom zodpovedným za aplikáciu a prijatie opatrení vyplývajúcich z Aktu o digitálnych službách a Radou pre mediálne služby, ktorá má v zmysle predloženého návrhu zákona vykonávať funkciu koordinátora digitálnych služieb. Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou vybraných ustanovení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 28. júna 2025, resp. 1. januára 2027.
Dovoľujem si vás aj s ohľadom okolnosti spomínané vo vzťahu k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona požiadať o podporu môjho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol výbor pre kultúru a médiá s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona ihneď.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh prideliť výborom vrátane určenia gestorského a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja som sa za klub KDH vyjadril k tomuto zákonu už pri rokovaní v prvom, pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a teraz sa vyjadrím k samému návrhu zákona.
Slovensko malo byť už vo februári členom Európskeho výboru pre mediálne služby, pričom novelizácia zákona o mediálnych službách, ktorá by to upravovala, nebola v minulom období schválená, chýbali štyri hlasy v predchádzajúcej snemovni, dnes je preto vedené konanie voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Zdalo by sa, že zodpovednosť nesú predchádzajúce vlády. Zdanie však klame.
Podľa mojich informácií malo súčasné vedenie rezortu kultúry na stole hotové znenie zákona, ktorý keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skráteným legislatívnym konaním, ako sa pri tejto vláde, sa to pri tejto vláde stáva veľmi často. A Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou.
Už som to spomínal, poviem to znovu, na rokovaní výboru, kultúrneho výboru, štátny tajomník ministerstva kultúry hovoril, že v prípade, vlastne zopakovala to aj pani ministerka pri predchádzajúcom, pri predložení skráteného konania, že Slovensku hrozia vážne pokuty. Sankcie by mali predstavovať takmer 700-tisíc eur. Sú to, sú to veľké sankcie. Zároveň sme sa dozvedeli na výbore od štátneho tajomníka, že ak by sa zákon prijal, ak by nadobudol účinnosť do 12. septembra, tak tieto sankcie nehrozia. Preto som aj pri rokovaní o skrátenom konaní k tomuto zákonu navrhoval, aby sme riadne o tomto zákone rokovali a dokázali by sme možno stihnúť aj ten septembrový termín bez toho, aby sme pristupovali k skrátenému konaniu. Tomuto poslanci vládnej koalície nevyhoveli. Skrátené konanie bolo odsúhlasené, takže vlastne teraz v skrátenom konaní rokujeme.
A deformovanie riadneho legislatívneho procesu je veľmi nebezpečná prax, najmä pri takýchto zložitých a komplexných zákonoch, ako je zákon o mediálnych službách, ktorý prináša Rade pre mediálne služby nové a rozsiahle kompetencie súvisiace s dohľadom nad mediálnym priestorom, ale hlavne v súvislosti s jej fungovaním v rámci Európskeho výboru pre mediálne služby. Preto čas, ktorý by sme mohli venovať detailnému skúmaniu a nastavovaniu týchto kompetencií aj ich materiálno-technického i personálneho zabezpečenia v rámci normálneho legislatívneho procesu, bude chýbať. Moja konkrétna otázka, jedna z viacerých. Odborná medzinárodná štúdia ako príklad, hej, odborná medzinárodná štúdia, ktorá stanovila Radu pre mediálne služby ako orgán, ktorý bude zastupovať Slovensko v Európskom výbore pre mediálne služby, stanovila zvyšovanie personálneho zabezpečenia a jeho fungovania na 80 pracovníkov. Teraz predložený zákon hovorí len o 49 pracovníkoch, aj to v postupnom zvýšení počas troch rokov, takže sme zhruba niekde na niečo viac ako polovici. Bude teda Rada pre mediálne služby schopná efektívne vykonávať svoje povinnosti? To je tá otázka.
Médiá sú v súčasnosti zásadným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky. Slovensko sa prijatím tohto aktu dostáva do siete medzinárodných vzťahov, kde najmä vo vzťahu k nadnárodným koncernom bude potrebná koordinácia postupu na európskej úrovni, čo je pochopiteľné. Napriek tomu je jednou zo zásadných, je jedným zo zásadných princípov nášho členstva v Európskej únii subsidiarita, ktorá zaručuje, že v kultúrnych otázkach právomoci patria členským štátom. Sú to však často médiá, ktoré sa snažia tieto princípy obchádzať a stávajú sa nástrojom v rukách nadnárodných politík, ktorými sa snažia vniesť do verejnej akceptácie názory či ideologické modely, s ktorými členský štát nesúhlasí.
A pri predkladaní tohto návrhu zákona sa pýtam, bude Slovensko schopné uhájiť svoju nezávislosť v týchto otázkach a nehrozí zneužitie spoločného koordinovania medzinárodného mediálneho priestoru v prospech rôznych ideológií, ktorých sa v poslednom období dostáva nositeľom, ktorých nositeľom sa stáva Európska únia v poslednom čase, napr. označením niektorých médií, resp. mediálneho obsahu prezentujúceho iný, priamo poviem, konzervatívny obsah za nebezpečné? Áno, je to, je to vážna vec. My akonáhle prijmeme tento zákon a staneme sa členom Európskeho mediálneho výboru, tak my si musíme položiť otázku, do akej miery budeme prenášať zodpovednosť za našu kultúrnu politiku na túto inštitúciu. Do akej miery sa vzdáme nejakej autonómnosti, ktorá nám vyplýva z princípu subsidiarity, ktorý platí v Európskej únii?
Osobne ma zaujíma najmä kontext kontroly fungovania médií v rámci Slovenska, kde vkladám do Rady pre mediálne služby veľké očakávania. Pretože aj dianie v médiách v ostatnom období ukázalo, že je potrebné, aby na Slovensku efektívne fungoval silný nezávislý arbiter, ktorým by Rada pre mediálne služby mohla byť. Otázne je, či je tomu tak, a či aj kompetencie vo vzťahu k vysielateľom sú dostačujúce, či spôsob rozhodovania nastavený v zákone z roku 2022 je spravodlivý, aká je vymožiteľnosť jeho rozhodnutí a či nenastal čas prehodnotiť sám zákon, ktorý teraz účelovo novelizujeme päť minút po dvanástej v skrátenom legislatívnom procese. Mali sme možnosť byť komplexní a zodpovední, avšak opäť hasíme požiar.
Opäť zdôrazňujem, Rada pre mediálne služby bude veľmi dôležitá inštitúcia aj podľa tohto predloženého návrhu zákona, veľmi dôležitá, ako som povedal smerom navonok. To znamená koľko, koľko kompetencií pustí do Bruselu a z druhej strany ako bude kontrolovať domáci mediálny trh, ktorý, vidíme, že sa v poslednom období vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom. Mala by to byť Rada pre mediálne služby by mala byť ozaj dôležitá autorita a mali by sme sa zamyslieť nad tým, že aké kompetencie dáme do rúk, aby bola nezávislá, aby rozhodovala bez, bez nejakého vplyvu vládnej moci, bez ohľadu na to, aká vláda tu je a aká vláda tu bude.
Je mi jasné, že táto novelizácia je potrebná a očakávajú ju aj zamestnanci Rady pre mediálne služby, aby mohli začať plniť svoje povinnosti v európskom kontexte. Avšak vzhľadom na opätovný neštandardný legislatívny proces, ku ktorému nemuselo dôjsť, sa musíme pri jeho schvaľovaní zdržať hlasovania, lebo nemôžeme a nechceme legitimizovať nezodpovedné spôsoby akými vláda presadzuje svoje zámery a dobieha resty spôsobené jej nezodpovednosťou.
A na záver poviem, stále sa krútim okolo toho rýchleho konania legislatívneho, ktoré tu máme. Skutočne, vieme si povedať na sto percent s predkladateľom, že tento zákon je kvalitne prichystaný, že je kvalitný? Je to rozsiahly, zložitý zákon, ktorý ovplyvní, skutočne ovplyvní, ovplyvní postoj alebo médiá na Slovensku na roky roky dopredu. Takže, je dostatočne kvalitný v tomto chvate prichystaný zákon alebo v tomto chvate, ako o ňom rokujeme? Ja si myslím osobne, že legislatívny odbor Národnej rady bude mať dosť veľkú prácu, aby tento zákon aspoň, aspoň ošetril tak, aby tento zákon ozaj nemal nejaké, nejaké vážny chyby. A prax ukáže, ak sa teda tento zákon schváli, že či je vôbec, do akej miery je vykonateľný, to znamená, do akej miery sa dá podľa neho postupovať.
Takže na záver pre tie dôvody, ktoré som uviedol, oznamujem, že klub KDH za tento zákon hlasovať nebude a zdrží sa hlasovania. Uznávam jeho potrebu, ale pre tieto riziká, ktoré som spomenul, ťažko nám je dať, dať, zdvihnúť ruku za tento zákon vyslovene súhlasným gestom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o presunutie bodov č. 73, tlač 73, číslo 76, tlač 174, číslo 81, tlač 252, číslo 83, tlač 287 a číslo 84, tlač 296 na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spoločne s kolegom Davidom Dejom a jeho cieľom je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do Zákonníka práce. Jedná sa o tzv. dohodu o študentskej stáži.
Takáto právna úprava zabezpečí adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž ako prípravu na výkon budúceho povolania. Máme totiž za to, že každá osoba si za svoju prácu zaslúži finančné ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá.
Ďakujem.