15. schôdza

Poslankyňa Plaváková, s reakciou.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky poslankyni Števulovej. Ja úplne s tebou súhlasím, že odoberanie štátneho občianstva by v zásade malo byť naozaj len v prípade, keď si to tí ľudia želajú, alebo keď naozaj došlo k zisku štátneho občianstva podvodom. A my sa tou úpravou snažíme naozaj odstrániť aspoň túto základnú diskrimináciu, hoci aj v minulosti sme presadzovali zmiernenie celkovej tej úpravy odoberania štátneho občianstva v našom zákone.
A, Ivo Štefunko, ty si veľmi dobre poznamenal práve aj ten paradox v kontexte toho, že mávame tu opakovane debaty o zlom demografickom vývoji na Slovensku a hľadanie riešenia, ako teda získať, posilniť teda obyvateľstvo na Slovensku, aby nám rástlo a tak ďalej. A tu máme situáciu, kedy my vlastne sa zbavujeme ľudí, odoberáme občianstvo ľudom, ktorí, ktorí o neho prísť nechcú, že to je absolútne absurdné. Ja už ani neviem, akým spôsobom sa toto dá komentovať. To nedáva žiadny zmysel, absolútne žiadny.
Ďakujem.

Do rozpravy je prihlásený poslanec Prostredník.
Ja len upozorňujem, že 10.45 h je grémium.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladáme novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá poukazuje na to, aké absurdné dôsledky má to, že Slovenská republika neuznáva žiadnu formu spolužitia osôb rovnakého pohlavia, a táto novela ponúka aspoň čiastočné riešenie tohto stavu. Mnohí z nás tu prítomných sme rodičia, otcovia, matky, starí rodičia a ja budem teraz hovoriť ako otec troch detí. Predstavte si, milé kolegyne, milí kolegovia, že váš syn alebo vaša dcéra, vnuk alebo vnučka vstúpi do manželstva v zahraničí. Vezme si osobu, ktorú miluje a v dôsledku toho nadobudne občianstvo štátu svojho manžela resp. manželky. A slovenské úrady vaše dieťa proti jeho vôli v dôsledku tohto rozhodnutia zbavia štátneho občianstva. Je to čosi podobné, ako keby ste ho vy vydedili. Takto sa štát správa ku svojim deťom, ktoré idú za hlasom svojho srdca.
Neviem, možno patríte k takým rodičom ako jedna moja kolegyňa, keď som sa s ňou rozprával na tému sexuálnej a vzťahovej orientácie a pýtal som sa jej, čo by si urobila, keby tvoj syn alebo tvoja dcéra ti oznámili, že milujú osobu rovnakého pohlavia? Reakcia tej kolegyne bola, ja by som ju vyhodila z domu! Ten rozhovor sa potom rozvíjal ďalej a nakoniec uznala, že čosi také povedala v afekte, a že v skutočnosti, keby na to prišlo, asi predsa len by to dieťa ďalej milovala a prijala. A ja si myslím, že takto by sme sa mali správať aj my, keď zastupujeme občanov, občianky Slovenskej republiky a nemali by sme sa postaviť na stranu tohto právneho stavu, ktorý máme teraz, ktorý vlastne sa zbavuje vlastných detí.
Áno, možno si poviete, že je to nemožné, veď nás zákon o štátnom občianstve na takéto prípady myslí a umožňuje dvojité občianstvo, dvojité štátne občianstvo. Áno, ale nie pre každého. Ak vaše dieťa v zahraniční vstúpi do manželstva s osobou rovnakého pohlavia napriek tomu, že daný cudzí štát také manželstvo umožňuje, slovenská výnimka zo zákazu dvojitého štátneho občianstva sa na vaše dieťa vzťahovať nebude. Verím, že aj vy by ste takéto konanie štátu považovali za diskrimináciu a právom, lebo skutočne o diskrimináciu ide.
Kolegyňa Plaváková už uviedla odborné dôvody, prečo ide o diskrimináciu, a prečo tento stav chceme, mali by sme, musíme zmeniť.
Ja sa teraz sústredím na širšie súvislosti, ktoré k tejto diskriminácii prispievajú. Slovenská republika je jedným z mála členských štátov EÚ, ktoré párom rovnakého pohlavia neumožňujú právne uznanie ich spolužitia.
Z 27 členských štátov EÚ, 22 umožňuje manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvo, len 5 z nich neumožňuje žiadnu právnu formu takéhoto spolužitia. Je to Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva a Slovenská republika.
V roku 2015 skupina konzervatívnych aktivistov s výraznou podporou cirkvi, pretože sa im podarilo presvedčiť verejnosť, že im ide o ochranu rodiny, ziniciovali referendum, kde skutočným zámerom bolo zaviesť ústavný zákaz registrovaných partnerstiev. Reagovali na krátko predtým vo februári 2014 prijatú ústavnú definíciu manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy. Docieliť chceli, aby popri ústavnom zákaze manželstva osôb rovnakého pohlavia Slovensko neumožňovalo ani inú formu právnej úpravy poskytujúcej ochranu spolužitiu párom rovnakého pohlavia.
Referendová otázka, ktorá to mala zabezpečiť, znela, odcitujem ju, pretože to je dôležité: "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom, najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?".
Ústavný súd na podnet prezidenta túto otázku posúdil ako neprípustnú, a preto nebola súčasťou tej sady referendových otázok. Referendum sa konalo, ale pre nízku účasť nebolo platné. A tak teda Ústava Slovenskej republiky ponecháva priestor na to, aby sme na Slovensku mali úpravu, ktorá právne bude chrániť spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu žiadna z vlád od roku 2015 takúto úpravu neprijala. Pritom trend v členských štátoch EÚ smeruje k postupnému právnemu uznaniu spolužitia párov rovnakého pohlavia, a to dokonca aj v tých štátoch, ktoré podobne ako Slovenská republika prijali, prijali ústavný zákaz manželstva pre všetkých.
Príkladom je Chorvátsko, ktoré podobne, ako to bol pokus na Slovensku, referendom v roku 2013 do ústavy zakotvilo zákaz manželstva pre všetkých, ale následne hneď o niekoľko mesiacov v roku 2014 umožnili zákonom registrované partnerstvá pre všetkých.
Okrem toho je tu množstvo rozhodnutí súdov, vychádzajúcich z dohovoru Rady Európy o ľudských právach a tiež Charty základných práv a slobôd EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty, či už EÚ, alebo zmluvné strany dohovoru, aby párom rovnakého pohlavia poskytli nejakú formu právnej ochrany ich spolužitia. Národnej rade Slovenskej republiky sa v minulých volebných obdobiach síce objavilo niekoľko návrhov, ktoré by tento ľudsko-právny deficit odstránili, žiaden z nich však nezískal potrebnú podporu. Páry rovnakého pohlavia tak nielen že nemajú šancu získať právnu ochranu svojho spolužitia na Slovensku, absencia právnej úpravy pre spolužitie párov rovnakého pohlavia má aj tak absurdné dôsledky, ako je ten, na ktorý poukazujeme našou novelou a ktorý chcem touto novelou vyriešiť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skutočne nadišiel čas, aby sme aj Slovensko presunuli z tej skupiny piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú spolužitie párov rovnakého pohlavia, do skupiny tých 22 moderných európskych štátov, ktoré párom rovnakého pohlavia umožňujú uzavrieť registrované partnerstvo alebo manželstvo.
Kým sa tak stane, prosím, podporme aspoň túto drobnú úpravu a pomôžme, aby Slovenská republika nediskriminovala občanov a občianky, ktorí vstupujú do zväzkov osôb rovnakého pohlavia v zahraničí.
Urobme to, aby sme sa zachovali ako dobrí, zodpovední zástupcovia našich detí a vnúčat. Naša novela môže zamedziť tejto diskriminácii, ktorá má ten najzávažnejší dopad na práva patriace občanom a občiankam Slovenska. Ak novelu prijmeme, títo ľudia už nebudú stáť pred dilemou a rozhodovať sa medzi právom na svoj rodinný život a právami plynúcimi zo slovenského občianstva. Je absurdné, ak náš právny poriadok núti niekoho, kto je občanom alebo občiankou Slovenska a chce si občianstvo ponechať, rozhodovať sa medzi láskou k svojmu vyvolenému alebo vyvolenej a láskou k vlasti a s tým spojenými právami.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)

S reakciou poslanec Škripek.

Ďakujem pekne.
Pán Prostedník, pani Plaváková, tiež ste vystupovali k tomuto. Je to veľmi široká téma, ktorú chcete otvárať, ale priamo tento zákon nemožno podporiť jednoducho preto, že dobre viete, že Slovenská republika právne neuznáva žiadne, teraz citujem: "Iné obdobné formy partnerstva, než je zväzok manželský." Takto to máme definované, a preto sa nezosúlaďujeme s právnymi poriadkami iných štátov, ako tu vy ako navrhovatelia uvádzate.
Slovenská republika nepozná žiadne iné, riadne osvedčené formy rodinného života okrem manželstva. To je chránené priamo Ústavou Slovenskej republiky. Je tak dobre, že to tak máme vrátane všestrannej podpory tohoto zväzku. Má to obrovský zmysel a o tomto sa rozprávajme, prečo je to potrebné takýmto spôsobom chrániť.
Takže právny poriadok a ústavný rámec Slovenskej republiky neumožňuje pridanie formulácie do zákona, tak ako vy ju tu máte navrhnutú, citujem: "O štátnom občianstve alebo inej obdobnej formy partnerstva v súlade s právnym poriadkom iného štátu." Tak načo si toto tu dávame? Tiež v tom vašom dodatku máte napísané, chcete tam pridať § 9 odsek 17, znie a ideme, v poslednej časti, aby teda tí, ktorí žiadajú, boli na úrade, v listinnej podobe preukazovali o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva ďalšie doklady, že nedošlo k strate štátneho občianstva podľa predchádzajúcej vety, najmä rodný list, sobášny list, právoplatné rozhodnutie o osvojení dieťaťa a doklad o uzatvorení partnerstva alebo obdobný doklad.
Kolegovia, my takéto niečo u nás vôbec nemáme definované. Prečo ste tu nedali formuláciu dokladov s uzatvorením manželstva?
Takže vy tu podsúvate veci, ktoré v našom právnom poriadku nie sú.

Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som v kontexte aj vystúpenia pána poslanca Prostredníka chcela uviesť teda realitu, aká je právna.
Náš návrh nijakým spôsobom neovplyvňuje to, ako je zakotvené manželstvo v ústave. Umožňuje iba to, aby ľudia, ktorí uzatvoria manželstvo v zahraničí, získajú štátne občianstvo v tejto súvislosti, o slovenské občianstvo neprišli. To nijako nesúvisí s tým, akým spôsobom je definovaný, alebo nie je definovaný partnerský zväzok na Slovensku.
A len zopakujem, už som to uvádzala v predchádzajúcej úprave, aj dnes uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia pre účely pobytových práv, normálne Slovenská republika v prípade, v kontexte garancie slobody pohybu v rámci EÚ, takže to nie je pravda, že by sa tu nejakým spôsobom niečo prelamovalo. To je absolútne to isté.
Dnes už to uznávame a takýmto spôsobom sa to má prepájať iba so situáciou, výslovne je to v tom návrhu zákona uvedené, že len pre účely tejto situácie sa má uznať ten zväzok uzatvorený v zahraničí, aby konkrétna osoba neprišla o štátne občianstvo. Ja by som pevne chcela veriť, že naozaj v tejto miestnosti sú ľudia, ako pán poslanec Prostredník uviedol, ktorí by nikdy svoje dieťa nevydedili v takejto situácii a tým pádom by nemali súhlasiť s tým, že Slovenská republika v podstate vydeďuje svojich občanov v obdobnej situácii.
To je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť.
Ďakujem.

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Prostredníkovi za naozaj taký ten ľudský a nazvem to v niečom taký láskyplný rozmer k tomu, že naozaj pozrime sa na to z pohľadu rodičov, pre niektorých, starých rodičov.
Nevieme, aký život čaká naše deti, ako oni budú chcieť žiť. Ale keď my tu žijeme, tak predpokladáme, že si prajeme, aby im zostali nejaké väzby na Slovensku. A toto je, keď sa niekto z lásky rozhodne uzavrieť zväzok v zahraničí a áno, o to väčšiu má motiváciu prijať aj tam to občianstvo práve preto, že naša krajina neuznáva tento zväzok, čiže nebude, nebude uznávať ani tie, tie rodinné väzby medzi nimi. Ale nevyháňajme tých ľudí preč, neberme im to, že sa tu narodili, že tu možno chcú v nejakej podobe aj ďalej žiť, že si chcú ponechať aj svoje právo na to, že sú občania a občianky Slovenskej republiky.
A jednoducho nechajme im ich základné ľudské právo žiť tu, a zároveň ich možnosť žiť s človekom, ktorého si vybrali. Myslím si, že o ničom inom ako o nejakom láskyplnom ľudskom prístupe k slobode jednotlivca to tu nie je. Ďakujem.