15. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja by som doplnila možno niekoľko príkladov z praxe, prečo je toto dôležitá téma. Ja osobne mám v sobášnom liste napísané Jauraová, čiže je jasné, že aj zamestnanci matriky majú troška problémy s prechyľovaním mien, hlavne mien, ktoré nie sú typicky slovenské. A asi by im to veľmi pomohlo.
Ale ja mám jeden príklad pre pána poslanca Škripeka, lebo ja mám známych, ktorí teda sú manželia, manželka má prechýlené priezvisko a boli na návšteve v Spojených štátoch amerických. V takej veľmi konzervatívnej časti Spojených štátov amerických, kde napríklad v niektorých oblastiach vás v hoteli neubytujú v jednej izbe, pokiaľ nie ste manželia. No a týchto manželov nechceli ubytovať v jednej izbe, pretože podľa mena oni povedali, že nie sú manželia, hej? Lebo mali každý iné meno. A takto by som mohla pokračovať, napríklad na Slovensku je vždy problém s prechyľovaním islandských mien, pretože ako iste viete, na Islande si dávajú mená s príponou -dóttir, alebo -son. To znamená, že dcéra matky, syn otca. A my to prechyľujeme ako Johansdottirová, čo je už úplný gramatický nezmysel.
A vlastne úplne na záver by som chcela povedať, to, samozrejme, nesúvisí so zákonom o priezviskách, to súvisí skôr so slovenskou gramatikou, ktorá prechyľuje, ale ikonický príklad herečky Goldie Hawn, ktorá v slovenčine je Goldie Hawnová, hovorí za všetko.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
A pani poslankyňa Jurík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Ja by som najskôr chcela reagovať na pána kolega, pána kolegu Škripeka z KDH. Tak tento náš zákon, ako aj kolegyňa Plaváková hovorila predtým v rozprave, keď vysvetľovala všetky tie body, lebo ja som sa venovala iba prechyľovaniu, tak vysvetľovala, že odpovedá aj na praktické problémy ľudí, ktorí uzatvárajú manželstvá alebo iné zväzky, ktoré teda existujú v iných členských štátoch a jednoducho my ich uznávame, ale potom sa stretávajú s administratívnymi prekážkami napríklad tohto typu, ktoré tento zákon rieši. Tak preto nás musí zaujímať to, čo je aj v iných štátoch, lebo jednoducho však viete, že žijeme v Európskej únii, ľudia cirkulujú, ľudia sa, ľudia chodia študovať, ľudia sa zamilujú, ľudia sa vezmú, ľudia sa presťahujú a tak ďalej. A jednoducho momentálne naša právna úprava im znemožňuje žiť život aj na Slovensku teda, alebo žiť život jednoducho taký, ako chcú, a teda to zasahuje do ich práva na súkromný a rodinný život.
Čo sa týka toho počtu žien, že ktoré sa nám ozvali. Akože za prvé by som tak povedala, to nie je síce argument, ale však netvárme sa, že my tu prijímame iba zákony, ktoré sú pre viac ako 10-tisíc, 100-tisíc ľudí alebo milión.
My tie dáta nemáme, ale hovorím, ozvalo sa nám proste iks žien, ktoré sa s takýmto problémom stretli. Aj my sme tu príkladom, že tento problém existuje. Tak nechápem, že prečo by sme to mali odsunúť nabok len kvôli tomu, že to možno nie je proste problém, neviem akého percenta populácie. My môžme riešiť predsa tu v Národnej rade aj problémy menšieho počtu.
A chcela by som tiež reflektovať na to, že vraj nie sme dostatočne slovenské, keď niečo takéto chceme, lebo to prichádzajú nejaké tendencie zo zahraničia. Však čo je menej slovenské, ako nútiť ženu uznať, že nemá slovenskú národnosť a že má inú. To je hanba. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či navrhovateľka chce ešte zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Zuzany Števulovej a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 243 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 257.
A dávam slovo poslankyni Zuzane Števulovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 243.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.