15. schôdza

Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňou Zuzanou Števulovou a Ondrejom Prostredníkom sme predložili návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorého cieľom je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré je spôsobené súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve. V súčasnosti sú LGBTI+ ľudia, ktorí získajú občianstvo svojho manžela alebo manželky oberaní o slovenské občianstvo. To je v demokratickej krajine absolútne neprípustné.
Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a poslanca Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 342. V súlade s §73 odstavca 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Od znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ako som už uviedla v úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň prijmú štátne občianstvo svojho manžela či manželky, to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú, berú to, ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve, to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromný a rodinný život, tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave, je nutné vychádzať z definície tohto pojmu, ako ho ustálila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvoláva, samozrejme, aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP Pajić proti Chorvátsku.
Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia, respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie, čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je, samozrejme, ľudsko-právne neakceptovateľný, a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva, ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva, alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život v spojení s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema, pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné, ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život, a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života, a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom, ako je strata slovenského občianstva, nedobrovoľná strata slovenského občianstva.
V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva, alebo registrovaného partnerstva a, samozrejme, aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín, idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétnych ľudí o štátne občianstvo, a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo, čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne.
Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo.
V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo.
Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a s jeho dovolením z neho zacitujem: "Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve, chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku, som ja. Vážim si, že Progresívne Slovensko takto rýchlo reaguje na tento prípad a že prichádzate s týmto návrhom. Budem držať palce. Viem, že parlamentná matematika a cynizmus tejto vládnej koalície to asi nepustí, ale aj ako gesto to veľa znamená a rozumní ľudia to ocenia aj tak. Štát totiž patrí všetkým občanom rovnako.".
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Lucia, aj za to odcitovanie konkrétneho prípadu. Ja musím povedať za seba, že ako človek, ktorý dlhodobo sa venuje imigrácii a skôr som teda stála vždy na strane ľudí, ktorí žiadali o naše štátne občianstvo a videla som, čo to pre nich znamená, tak som zároveň človek, ktorý vždy bol v takom odpore voči, voči tým dôvodom pre stratu štátneho občianstva. Naozaj mi to príde, že štátne občianstvo je tak výsostne unikátny a intímny zväzok medzi človekom a krajinou, že jeho strata by mala nastať iba v prípade, ak si to výslovne tento človek želá. A že tie dôvody pre nedobrovoľné, násilné odobratie alebo stratu štátneho občianstva by naozaj mali byť len tie, keď bolo získané nejakým podvodom, alebo teda dobrovoľne človek takúto vôľu vyjadrí. A práve tento náš návrh zákona, ktorý rieši stratu štátneho občianstva pri nadobudnutí štátneho občianstva v prípade zväzku, ktoré naša krajina neuznáva, to mne príde ako mimoriadne krutý spôsob, akým sa doslova náš štát vysmieva queer ľuďom, vlastným štátnym občanom, ktorí sú štátnymi občanmi od narodenia tejto krajiny, len preto, že sa rozhodnú a že prosto stretnú lásku svojho života v zahraničí a nadobudnú aj štátne občianstvo svojho partnera alebo partnerky. Vlastne nedobrovoľne stratia slovenské štátne občianstvo. Že naozaj je to jednak forma trestu a je to ako keby ešte pridanie toho ťažkého kríža, ktorý si nesú celý život na Slovensku. Kedy nedobrovoľne v podstate sa zasiahne do ich identity, do ich totožnosti, pretože pre mňa ako pre Slovensku je to štátne občianstvo tiež veľmi dôležité. Neviem si ani predstaviť, že by ma niekto zbavil štátneho občianstva a musela by som si vyberať.
Čiže apelujem na kolegov, aby sa naozaj zamysleli, v akej situácii sú títo ľudia a aby tento zákon... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, Lucia, za tento príspevok. Priznám sa, že ma nechal smutným a ešte smutnejším, že v akej dobe žijeme. Len taká malá historická perspektíva... na Slovensku alebo Československo zbavovalo za bývalého režimu komunistického štátneho občianstva ľudí, ktorí chceli ujsť za slobodou. Momentálne my zbavujeme štátneho občianstva ľudí, častokrát takých ľudí, ktorí išli študovať do zahraničia, ktorí sa naučili nejaké zručnosti. V zásade si vybrali školu mimo Slovenska, čo je škoda, ale mohli sa vrátiť na Slovensko a priniesť nové svoje zručnosti a vedomosti a tak ďalej.
A Slovensko každoročne stráca občanov z hľadiska demografického, to znamená, že sa rodí menej ľudí, ako zomiera. A zároveň ešte my vyháňame kvalitných občanov a občianky za to, že proste prejavili svoju, nazveme, svoje sebaurčenie z hľadiska proste lásky a povedzme osobného života. Myslím si, že z ekonomického hľadiska je to extrémne nebezpečné. Každý mesiac sa tu bavíme o tom, ako treba zvyšovať dôchodky práve preto, lebo demograficky to nebudeme vedieť ako kebyže pokryť, a zároveň vyháňame vlastných občanov, ktorí chcú občianstvo. Lebo to nie sú žiadni proste odľudi, ktorí sa, ktorí sa hanbia za Slovensko. Oni chcú to občianstvo! Oni chcú byť príslušní ku našej krajine, ktorej vlajky tu všade vidíme. A my ich vyháňame za to, že našli lásku ináč?
To ideme vyháňať všetkých tých, čo majú frajerky a čo majú rôzne iné ako kebyže nemanželské vzťahy?
Ďakujem.

Poslankyňa Plaváková, s reakciou.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky poslankyni Števulovej. Ja úplne s tebou súhlasím, že odoberanie štátneho občianstva by v zásade malo byť naozaj len v prípade, keď si to tí ľudia želajú, alebo keď naozaj došlo k zisku štátneho občianstva podvodom. A my sa tou úpravou snažíme naozaj odstrániť aspoň túto základnú diskrimináciu, hoci aj v minulosti sme presadzovali zmiernenie celkovej tej úpravy odoberania štátneho občianstva v našom zákone.
A, Ivo Štefunko, ty si veľmi dobre poznamenal práve aj ten paradox v kontexte toho, že mávame tu opakovane debaty o zlom demografickom vývoji na Slovensku a hľadanie riešenia, ako teda získať, posilniť teda obyvateľstvo na Slovensku, aby nám rástlo a tak ďalej. A tu máme situáciu, kedy my vlastne sa zbavujeme ľudí, odoberáme občianstvo ľudom, ktorí, ktorí o neho prísť nechcú, že to je absolútne absurdné. Ja už ani neviem, akým spôsobom sa toto dá komentovať. To nedáva žiadny zmysel, absolútne žiadny.
Ďakujem.

Do rozpravy je prihlásený poslanec Prostredník.
Ja len upozorňujem, že 10.45 h je grémium.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladáme novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá poukazuje na to, aké absurdné dôsledky má to, že Slovenská republika neuznáva žiadnu formu spolužitia osôb rovnakého pohlavia, a táto novela ponúka aspoň čiastočné riešenie tohto stavu. Mnohí z nás tu prítomných sme rodičia, otcovia, matky, starí rodičia a ja budem teraz hovoriť ako otec troch detí. Predstavte si, milé kolegyne, milí kolegovia, že váš syn alebo vaša dcéra, vnuk alebo vnučka vstúpi do manželstva v zahraničí. Vezme si osobu, ktorú miluje a v dôsledku toho nadobudne občianstvo štátu svojho manžela resp. manželky. A slovenské úrady vaše dieťa proti jeho vôli v dôsledku tohto rozhodnutia zbavia štátneho občianstva. Je to čosi podobné, ako keby ste ho vy vydedili. Takto sa štát správa ku svojim deťom, ktoré idú za hlasom svojho srdca.
Neviem, možno patríte k takým rodičom ako jedna moja kolegyňa, keď som sa s ňou rozprával na tému sexuálnej a vzťahovej orientácie a pýtal som sa jej, čo by si urobila, keby tvoj syn alebo tvoja dcéra ti oznámili, že milujú osobu rovnakého pohlavia? Reakcia tej kolegyne bola, ja by som ju vyhodila z domu! Ten rozhovor sa potom rozvíjal ďalej a nakoniec uznala, že čosi také povedala v afekte, a že v skutočnosti, keby na to prišlo, asi predsa len by to dieťa ďalej milovala a prijala. A ja si myslím, že takto by sme sa mali správať aj my, keď zastupujeme občanov, občianky Slovenskej republiky a nemali by sme sa postaviť na stranu tohto právneho stavu, ktorý máme teraz, ktorý vlastne sa zbavuje vlastných detí.
Áno, možno si poviete, že je to nemožné, veď nás zákon o štátnom občianstve na takéto prípady myslí a umožňuje dvojité občianstvo, dvojité štátne občianstvo. Áno, ale nie pre každého. Ak vaše dieťa v zahraniční vstúpi do manželstva s osobou rovnakého pohlavia napriek tomu, že daný cudzí štát také manželstvo umožňuje, slovenská výnimka zo zákazu dvojitého štátneho občianstva sa na vaše dieťa vzťahovať nebude. Verím, že aj vy by ste takéto konanie štátu považovali za diskrimináciu a právom, lebo skutočne o diskrimináciu ide.
Kolegyňa Plaváková už uviedla odborné dôvody, prečo ide o diskrimináciu, a prečo tento stav chceme, mali by sme, musíme zmeniť.
Ja sa teraz sústredím na širšie súvislosti, ktoré k tejto diskriminácii prispievajú. Slovenská republika je jedným z mála členských štátov EÚ, ktoré párom rovnakého pohlavia neumožňujú právne uznanie ich spolužitia.
Z 27 členských štátov EÚ, 22 umožňuje manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvo, len 5 z nich neumožňuje žiadnu právnu formu takéhoto spolužitia. Je to Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva a Slovenská republika.
V roku 2015 skupina konzervatívnych aktivistov s výraznou podporou cirkvi, pretože sa im podarilo presvedčiť verejnosť, že im ide o ochranu rodiny, ziniciovali referendum, kde skutočným zámerom bolo zaviesť ústavný zákaz registrovaných partnerstiev. Reagovali na krátko predtým vo februári 2014 prijatú ústavnú definíciu manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy. Docieliť chceli, aby popri ústavnom zákaze manželstva osôb rovnakého pohlavia Slovensko neumožňovalo ani inú formu právnej úpravy poskytujúcej ochranu spolužitiu párom rovnakého pohlavia.
Referendová otázka, ktorá to mala zabezpečiť, znela, odcitujem ju, pretože to je dôležité: "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom, najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?".
Ústavný súd na podnet prezidenta túto otázku posúdil ako neprípustnú, a preto nebola súčasťou tej sady referendových otázok. Referendum sa konalo, ale pre nízku účasť nebolo platné. A tak teda Ústava Slovenskej republiky ponecháva priestor na to, aby sme na Slovensku mali úpravu, ktorá právne bude chrániť spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu žiadna z vlád od roku 2015 takúto úpravu neprijala. Pritom trend v členských štátoch EÚ smeruje k postupnému právnemu uznaniu spolužitia párov rovnakého pohlavia, a to dokonca aj v tých štátoch, ktoré podobne ako Slovenská republika prijali, prijali ústavný zákaz manželstva pre všetkých.
Príkladom je Chorvátsko, ktoré podobne, ako to bol pokus na Slovensku, referendom v roku 2013 do ústavy zakotvilo zákaz manželstva pre všetkých, ale následne hneď o niekoľko mesiacov v roku 2014 umožnili zákonom registrované partnerstvá pre všetkých.
Okrem toho je tu množstvo rozhodnutí súdov, vychádzajúcich z dohovoru Rady Európy o ľudských právach a tiež Charty základných práv a slobôd EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty, či už EÚ, alebo zmluvné strany dohovoru, aby párom rovnakého pohlavia poskytli nejakú formu právnej ochrany ich spolužitia. Národnej rade Slovenskej republiky sa v minulých volebných obdobiach síce objavilo niekoľko návrhov, ktoré by tento ľudsko-právny deficit odstránili, žiaden z nich však nezískal potrebnú podporu. Páry rovnakého pohlavia tak nielen že nemajú šancu získať právnu ochranu svojho spolužitia na Slovensku, absencia právnej úpravy pre spolužitie párov rovnakého pohlavia má aj tak absurdné dôsledky, ako je ten, na ktorý poukazujeme našou novelou a ktorý chcem touto novelou vyriešiť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skutočne nadišiel čas, aby sme aj Slovensko presunuli z tej skupiny piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú spolužitie párov rovnakého pohlavia, do skupiny tých 22 moderných európskych štátov, ktoré párom rovnakého pohlavia umožňujú uzavrieť registrované partnerstvo alebo manželstvo.
Kým sa tak stane, prosím, podporme aspoň túto drobnú úpravu a pomôžme, aby Slovenská republika nediskriminovala občanov a občianky, ktorí vstupujú do zväzkov osôb rovnakého pohlavia v zahraničí.
Urobme to, aby sme sa zachovali ako dobrí, zodpovední zástupcovia našich detí a vnúčat. Naša novela môže zamedziť tejto diskriminácii, ktorá má ten najzávažnejší dopad na práva patriace občanom a občiankam Slovenska. Ak novelu prijmeme, títo ľudia už nebudú stáť pred dilemou a rozhodovať sa medzi právom na svoj rodinný život a právami plynúcimi zo slovenského občianstva. Je absurdné, ak náš právny poriadok núti niekoho, kto je občanom alebo občiankou Slovenska a chce si občianstvo ponechať, rozhodovať sa medzi láskou k svojmu vyvolenému alebo vyvolenej a láskou k vlasti a s tým spojenými právami.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán Prostedník, pani Plaváková, tiež ste vystupovali k tomuto. Je to veľmi široká téma, ktorú chcete otvárať, ale priamo tento zákon nemožno podporiť jednoducho preto, že dobre viete, že Slovenská republika právne neuznáva žiadne, teraz citujem: "Iné obdobné formy partnerstva, než je zväzok manželský." Takto to máme definované, a preto sa nezosúlaďujeme s právnymi poriadkami iných štátov, ako tu vy ako navrhovatelia uvádzate.
Slovenská republika nepozná žiadne iné, riadne osvedčené formy rodinného života okrem manželstva. To je chránené priamo Ústavou Slovenskej republiky. Je tak dobre, že to tak máme vrátane všestrannej podpory tohoto zväzku. Má to obrovský zmysel a o tomto sa rozprávajme, prečo je to potrebné takýmto spôsobom chrániť.
Takže právny poriadok a ústavný rámec Slovenskej republiky neumožňuje pridanie formulácie do zákona, tak ako vy ju tu máte navrhnutú, citujem: "O štátnom občianstve alebo inej obdobnej formy partnerstva v súlade s právnym poriadkom iného štátu." Tak načo si toto tu dávame? Tiež v tom vašom dodatku máte napísané, chcete tam pridať § 9 odsek 17, znie a ideme, v poslednej časti, aby teda tí, ktorí žiadajú, boli na úrade, v listinnej podobe preukazovali o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva ďalšie doklady, že nedošlo k strate štátneho občianstva podľa predchádzajúcej vety, najmä rodný list, sobášny list, právoplatné rozhodnutie o osvojení dieťaťa a doklad o uzatvorení partnerstva alebo obdobný doklad.
Kolegovia, my takéto niečo u nás vôbec nemáme definované. Prečo ste tu nedali formuláciu dokladov s uzatvorením manželstva?
Takže vy tu podsúvate veci, ktoré v našom právnom poriadku nie sú.