15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, opätovne vyzývam vládnu koalíciu, aby zvolila predsedu Národnej rady, je to druhá najvyššia ústavná funkcia v štáte a sme asi svetový unikát, že ju nemáme obsadenú kvôli nejakým hádkam v koalícii. Na podpredsedovi ste sa teda dohodli, toho už budeme voliť, podpredsedov, hoci to nie je také dôležité ako predseda Národnej rady, preto vás vyzývam, aby túto funkciu ste obsadili.
Keby sa to stalo nám, tak tu počúvame priam každý druhý deň v parlamente, ako nie sme schopní obsadiť predsedu Národnej rady a naozaj si myslím, že to je svetový unikát a hovorím to aj v dobrom kvôli vám.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska, tlač 304, uskutočnilo zajtra, v piatok 28. 6. o jedenástej. Som spravodajca tejto tlače a bol to aj návrh pani Vladimíry Marcinkovej, ktorá je jedna z navrhovateliek a dneska má ospravedlnenie, je ospravedlnená z rokovania.
Ďakujem.

Prajem pekný deň.
Vážené dámy, milí páni, úplne rozumiem, že už by ste najradšej mali túto schôdzu za sebou vrátane prerokovania návrhu zákona, ktorý sa stal známy ako lex atentát, ale považujeme za dôležité, aby v tomto pléne opätovne jasne odzneli výhrady, ktoré už tu boli do veľkej miery tlmočené, ale tentokrát vo svetle predbežného posúdenia predmetného návrhu zákona Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý bol koaličným aj opozičným poslancom a poslankyniam doručený včera Národným strediskom pre ľudské práva. A budem o tomto posúdení hovoriť, samozrejme, v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý do určitej miery zmierňoval pôvodné znenie zákona, obzvlášť vo vzťahu k slobode zhromažďovania, ktorej sa špecificky toto posúdenie venuje. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Gašpar, ktorého sme tu v pléne často počuli hovoriť o porušovaní základných práv a slobôd, takže verím, že by ho závery tohto posúdenia mohli zaujímať. Keďže sme v treťom čítaní, ako som už uviedla, budem sa venovať len tým častiam správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu. Ale bolo by skvelé, keby ste si ju prečítali naozaj celú.
Prvý okruh, ktorému sa správa venuje, sú zhromaždenia pri súdoch. Pôvodný návrh zákona upravoval zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky alebo všeobecný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara, ktorý sa pretavil do spoločnej správy výborov, upravil toto ustanovenie tak, že vyňal z generálneho zákazu všeobecný súd a preniesol ho do výpočtu situácií, kedy zhromaždenie zakáže obec, a to konkrétne v prípade, ak, citujem: "sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo, alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu."
V dôsledku pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara tu teda máme dve odlišné úpravy vo vzťahu k zhromaždeniam pred súdmi. V prípade Ústavného súdu sa zakotvuje generálny zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov a v prípade všeobecných súdov zhromaždenie zakáže obec, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od súdu, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Teraz aj tento koniec je dôležitý.
A teraz v čom je problém? Ako vyplýva z posúdenia Úradu OBSE, ktoré vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a reflektovalo práve aj tento pozmeňujúci návrh, citujem: "Pokiaľ ide o súdne konanie, kým individuálny zákaz pokojného zhromaždenia v bezprostrednej blízkosti súdnych budov môže slúžiť oprávnenému záujmu, a to chrániť súdny proces v konkrétnom prípade pred vonkajšími vplyvmi, resp. zabezpečiť, aby v danom prípade nebol narušený riadny výkon spravodlivosti, čím sa chránia práva účastníkov uvedeného súdneho konania, zákaz by však mal byť prispôsobený úzko na dosiahnutie tohto záujmu na základe posúdenia konkrétnych okolností a nemôže predstavovať všeobecný zákaz formulovaný v absolútnych podmienkach."
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa limity, ktoré sú dané potrebou chrániť slobodu zhromažďovania, keďže v prípade Ústavného súdu je zakázaný úplne generálne, to tam zostalo, čím teda nie je naplnený test proporcionality a v prípade všeobecných súdov sa síce pozmeňujúcim návrhom upravilo, že sa zákaz týka zhromaždení, ktoré priamo súvisia s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, ale to nie je dostačujúce. Oprávnenosť zákazu zhromaždenia je totižto potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu a s ním súvisiaceho zhromaždenia a nie všeobecne súvis s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Touto podmienkou sa totižto zabezpečilo iba to, že nebude zakázané zhromaždenie, ktoré sa týka napríklad predraženého verejného obstarávania na rekonštrukciu budovy súdu, ale navrhovaná úprava nezabezpečuje nutnosť posúdenia individuálnych okolností konkrétneho prípadu, kde by bolo potrebné bližšie vyšpecifikovať, aké okolnosti konkrétneho prípadu musia byť naplnené, aby zhromaždenie s ním súvisiace mohlo byť vôbec zakázané. Čiže táto generálna klauzula jednoducho neobstojí v teste, ktorý sa vyžaduje v prípade posudzovania ochrany slobody zhromaždenia.
Rovnako ako v prípade Ústavného súdu je všeobecný zákaz v prípade ostatných inštitúcií, ktoré aj po pozmeňujúcom návrhu zostali v § 1 ods. 6 v nesúlade s princípmi slobody zhromažďovania, a to obzvlášť v kontexte, ako upozorňuje OBSE, potreby zachovávania slobody politického prejavu, s ktorou sa práve dotknuté budovy spájajú. V jadre slobody zhromažďovania je právo zhromažďujúcich si zvoliť miesto, kde vedia najlepšie komunikovať svoje posolstvo voči želanému publiku. Toto je tým pádom narušené. A Úrad OBSE vyzýva k tomu, aby bol tento generálny zákaz úplne odstránený z predmetnej novely zákona.
Ďalším okruhom som kolidujúce zhromaždenia, ktoré boli tiež upravené pozmeňujúcim návrhom tak, že v prípade existencie dôvodnej obavy, ak dôjde k stretu účastníkmi, ktorý nebolo možné odstrániť dohodou o úprave času alebo miesta a pokojný priebeh nie je možné zabezpečiť nasadením dostupných síl a prostriedkov, tak sa zakáže to druhé ohlásené zhromaždenie. To znamená, že tam má prednosť prvé ohlásené.
Judikatúra ESĽP sa extenzívne venuje práve kolidujúcim zhromaždeniam a teraz v čom je problém.
Po prvé, definovanie dôvodnej obavy. Úrad OBSE uvádza, že nestačí púhé podozrenie, obavy a predpoklady, tá hrozba musí byť naozaj reálna. To znamená, že keď si dopredu generálne zakotvíme takúto možnosť zákazu, tak to narúša tú slobodu zhromažďovania, ktorú je potrebné garantovať. Zároveň formulácia, že nasadením dostupných síl a prostriedkov sa nepodarilo zabezpečiť teda ochranu slobody zhromažďovania, tiež naráža na limity a ochranu, ktorá slobodu zhromažďovania musí zabezpečovať. Pretože štát má pozitívny záväzok chrániť slobodu zhromažďovania a to, že nemá napríklad dostatočné dostupné sily a prostriedky, nemôže byť dôvodom pre zásah do slobody zhromažďovania en bloc vopred. A zároveň to, čo tam bolo doplnené a upravené pozmeňujúcim návrhom, kedy pôvodne nebolo jasné, ktoré zhromaždenie má byť vlastne v takejto situácii zakázané, ja som na to síce upozorňovala, ale ten spôsob, akým sa to upravovalo, žiaľ, nie je dobrý a dostačujúci, pretože sa stanovilo generálne pravidlo, že zakázané má byť v podstate neskôr ohlásené zhromaždenie. Štáty však majú povinnosť a teda pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred narušením.
A teraz si predstavme, že máme dve zhromaždenia, ktoré sú nejakým spôsobom kolidujúce, a my sa k tomu postavíme len tak, ktoré bolo prvé ohlásené. To nespĺňa tento pozitívny záväzok štátu, ktorý má zabezpečiť ochranu pokojného zhromaždenia. Preto tieto generálne zákazy sú takým spôsobom problematické a naozaj vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva jednoducho neobstoja.
Ako som už uviedla, keďže sme v treťom čítaní, venovala som sa len tým častiam tej správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by naozaj veľmi dobré, keby ste si pozorne prečítali tú správu, ktorú ste dostali aj do mailových schránok, pretože jasným spôsobom tam uvádza, ako je narušená sloboda zhromažďovania tým, ako je formulovaný aj tento už pozmenený návrh zákona.
A preto naozaj zvážme, či takýmto spôsobom chceme do tejto základnej, do tohto základného práva, politického práva ľudí zasiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Vládna koalícia SMER, HLAS a SNS urobila zo Slovenska policajný štát. Majú v rukách políciu, majú v rukách prokuratúru, majú v rukách SIS. Zákaz zhromažďovania je pre nich veľmi dôležitý. Po vražde novinára a jeho partnerky na tlak ľudu, na tlak slušných ľudí, ktorí zistili, čo sa tu deje, Robert Fico odstúpil. A Fico sa toho bojí ako čert svätenej vody. Rozprávali tu o tom, že tieto obmedzenia sú preto, aby sa nestávalo to, čo sa stalo Robertovi Ficovi a stále opakujem, odsudzujem to, je to odporné, nechutné, je to hrozný čin. Ale to sa stalo na tom, ako prišli Roberta Fica vítať priaznivci Roberta Fica. A ten človek, o ktorom rozprávate, že to je priaznivec opozície, tak to bol človek, ktorý nesúhlasil s tým, čo robíte. On aj vo videu povedal, že nesúhlasí s tým, čo robí vláda tejto republiky.
A táto vláda nám šľape po našich právach, po našich, po našich základných ľudských právach. Toto robili komunisti v roku tisíc deväťsto... pred rokom 1989 a robíte to aj vy. Každý jeden zákon, čo tu predkladáte, je šliapanie po našich základných občianskych právach. Myslíte si, že Slovensko naozaj patrí vám. Nie je to pravda. Nie je to pravda. A ja verím, že naozaj slušní Slováci sa zobudia, tí Slováci, ktorí neboli voliť, a ukážu vám, aká je spravodlivosť naozaj.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za upozornenie na všetky riskantné veci, ktoré sú v tomto návrhu zákona. Ale ten návrh zákona, treba povedať, je jasná hmla okrem toho, že je to obrovský risk krajiny vstúpiť do základných politických práv, ktoré sú kľúčové pre demokraciu, takto rýchlo bez žiadneho uváženia a bez žiadneho priameho súvisu s tým, čo sa stalo, so samotným atentátom na premiéra, tak je to hmla na doživotnú rentu pre premiéra.
A pritom nech sa páči, tak nech sa to volá návrh zákona o doživotnej rente Roberta Fica, lebo tak to je.
O tomto je kľúčové, vlastne bezpečnostné opatrenie v tomto zákone. Ale veď strana SMER, keď chce, nech zabezpečí doživotnú rentu Robertovi Ficovi. Veď máte na to naozaj dosť peňazí v rozpočte. Prečo sa na to máme všetci skladať? Keby ľudia chceli Roberta Fica mať za prezidenta so všetkými náležitosťami, tak by ho zvolili vo voľbách, prezidentských, ale bol neúspešný. Lex atentát je len hmla, zásterka na doživotnú rentu, nie je to žiadne bezpečnostné opatrenie. Ale my sme vám navrhli bezpečnostné opatrenie podľa vzoru z iných krajín. A to, aby policajný útvar bol špeciálny, zameraný na vyhrážky, ktoré sú znásobené práve po tomto atentáte, aby tu bola osobitná jednotka aj pri parlamente, to ste odmietli. To znamená, jasné opatrenie, ktoré sa ujalo v iných krajinách, ktoré mali naozaj problém aj s vyhrážkami a s napätím v spoločnosti, to ste odmietli. Prijali ste hmlu, aby ste zakryli doživotnú rentu Robertovi Ficovi. To je hanba.

Ďakujem pekne za slovo.
Je najvyšší čas premenovať tento zákon z lex atentát na lex potentát. Pretože aj po schválení pozmeňujúcich návrhov zostal v zákone doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo naozaj nemá s bezpečnostnou, s bezpečnostnou situáciou na Slovensku absolútne nič spoločné. A aj po schválení všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov platí, že keby všetky tieto opatrenia platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by tej tragickej a odsúdeniahodnej streľbe.
Preto ešte raz, je najvyšší čas, aby sa tento zákon premenoval z lex atentát na lex potentát. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
A lex potentát, to je tak trefné, ďakujem. Keď si všimnete, že ako SMER reaguje na to, že si tu, že je situácia na Slovensku zlá, že je spoločnosť polarizovaná, že bezpečnostná situácia teda podľa nich sa v niektorých situáciách zhoršuje, tak reakcia bola, zvýšili si platy a ešte aj vybavili Robovi Ficovi doživotnú rentu. No a čo ich ešte štvalo, že niektoré demonštrácie ich štvali. Však to hovorili teraz deväť mesiacov, ako ich to štve, že tie demonštrácie a že tie prispievajú vlastne k polarizácii spoločnosti, tak aj tie obmedzia. A to, čoho sme svedkami, je, že za tých posledných osem alebo deväť mesiacov, čo sú pri moci, tak dochádza k postupnému obmedzovaniu politických práv garantované ústavou. Je to taká ako keby salámová taktika, sú tu rôzne návrhy zákonov, ktoré postupne, pomaličky, ale jasne uberajú práva, ktoré máme. A jedno z nich je aj právo na verejné zhromaždenia alebo na demonštrovanie ako také, no, samozrejme, že reakciou našou, keďže tu máme menšinu, je vás o štyroch viac, že vám tu nemôžeme nejakým spôsobom tu zamedziť, aby ste si schválili hocičo, aj doživotnú rentu pre vás všetkých, len pre smerákov alebo kohokoľvek, tak, bohužiaľ, budeme musieť, budeme proste prinútení sa obrátiť na Ústavný súd a následne na Európsky súd pre ľudské práva. A ja už teraz som si istý, že tento zákon budeme upravovať, no a to sa teším ešte na lex atentát 2 a lex atentát 3. Predpokladám, že to bude to isté a ten istý postup.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková, ja skutočne oceňujem vždy každý jeden príspevok, ktorý je na tému ochrany ľudských práv, ochrany politických práv vrátane teda práva na zhromažďovanie a chápem, že zákon o zhromažďovacom práve sa dá vyšperkovať a dá sa s ním ďalej pracovať. Všetky tieto zmeny však, opakujem, sa mali a vedú k tomu, aby prípadné verejné zhromaždenia, ktoré sú v dnešnej atmosfére na Slovensku, prebiehali bez rizika podobnej mimoriadnej udalosti, aká sa stala 15. mája v Handlovej.
Musím krátko zareagovať na tú, to zľahčovanie a použitie slova potentát. To je presne ten príklad toho, ako pristupujete k tak závažnej udalosti, aká sa tu stala 15. mája a v zásade sa na tom tak trochu zabávate.
Na verejných zhromaždeniach sme, máme napĺňať ďalšie naše právo, a to je právo na náš názor a prejav.
A na našom včerajšom tlačovom brífingu zaznel výrok, ktorý bol predmetom vyšetrovania v Česku, Českej republike, a to bol výrok o tom, že bolo, alebo toto prasa bolo treba zastreliť. Hovorím o výroku, ktorý vo večernom spravodajstve Slovenská televízia vypípala. My sme o ňom hovorili v kontexte kritiky, že česká strana to nepovažuje za výrok, ktorý by bolo treba stíhať, za schvaľovanie trestného činu. A ja sa pýtam, či neverejnoprávna televízia si môže dovoliť takýmto spôsobom zasahovať do nášho práva na náš názor a na náš prejav. Toto slovo bolo včera vypípané, lebo by naštartovalo pol Slovenska na to, aký má prístup česká polícia a politické špičky k atentátu na slovenského premiéra.
Takže ak chceme hovoriť o tých všetkých právach, tak poďme komplexne a poďme detailne, a preto treba verejnoprávnu televíziu zmeniť, lebo je neverejnoprávna. Reguluje opäť komentár spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja na rozdiel od ostatných, ktorí mali faktické poznámky, budem reagovať na prejav pani Plavákovej.
Doteraz sme nikdy nemohli protestovať pred Ústavným súdom, toto nie je niečo, čo my meníme. My sami sme vždy museli protestovať na námestí v Košiciach a nie priamo pred Ústavným súdom. Pokladám to za legitímne rozhodnutia súdov, či už ústavného, alebo iných, sa majú rešpektovať a nevidím jediný nejaký logický argument, prečo by obmedzenie 50 metrov na protestovanie pred súdmi bolo obmedzením práva na protest.
A, naopak, v tých ďalších témach, ktoré ste otvorili, ja rozumiem, že ste neboli v parlamente v minulom období, ale myslím si, že spoločensky ste mohli evidovať, že kedykoľvek sme sa my v opozícii rozhodli protestovať, alebo mať tlačovú, tlačovú konferenciu na verejnosti, tak došlo k narušeniu spôsobom, že keď sme mali, ja neviem, protest na Hodžovom námestí, tak tam nabehol vtedajší poslanec za SaS so svojím proti protestom a robil tam hluk, humbug, nedovolil proste kultúrnym spôsobom náš, viesť náš protest. Nebolo počuť naše prejavy, pretože on tam došiel robiť bordel. To isté sa stalo, keď sme mali tlačovú konferenciu, keď tam nemenovaný poslanec nabehol s autom na chodník a vytruboval tam a robil tam proste humbug, a presne toto naše právo na slobodný prejav na proteste alebo na tlačovej konferencii týmto zákonom upravujeme a chránime. Na druhý deň kľudne môže prebehnúť iný protest alebo na inom mieste. Nikomu nebránime protestovať, milujeme, keď protestujete, protestujte každý deň.
A to isté aj na pána Krúpu, kľudne sa obráťte na Ústavný súd, vždy prehráte.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za množstvo faktických poznámok, ktoré tu otvorili veľa, veľa tém.
Ja by som chcela reagovať na pána poslanca Gašpara, ktorý teda odôvodnil túto zmenu, ktorá sa týka slobody zhromažďovania tým, aby sa všetky zhromaždenia, aby všetky zhromaždenia prebiehali bez rizika, že sa stane obdobná udalosť ako 15. 5. Až na to, že tam proste nebolo zhromaždenie ohlásené. To nesúvisí absolútne s tým, čo upravuje celý novelizačný čl. 1, a teda úprava slobody zhromažďovania. To sme tu opakovane hovorili aj v jednotlivých rozpravách a to je jeden zo základných problémov celého toho návrhu zákona, že obmedzenia, ktoré prinášate v súvislosti so slobodou zhromažďovania nesúvisia vôbec s bezpečnostnou situáciou. A ako tu naznačil pán poslanec Erik Kaliňák, tak asi súvisia skôr s vašimi vlastnými nejakými boliestkami z minulosti, že sa vám stalo, že niekto vám narúšal vaše zhromaždenie. Ale aj kolidujúce zhromaždenia aj protidemonštrácie sú chránené slobodou zhromažďovania. A áno, má ich vedieť polícia svojimi silami, svojimi schopnosťami vedieť korigovať a zasiahnuť vtedy, keď to prekročí tú mieru, ktorá jednoducho zasahuje už takým závažným spôsobom do slobody zhromažďovania iného človeka, že vtedy, to je základný princíp.
Prečítajte si naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to posúdenie, o ktorom som tu v rozprave hovorila, určite ho máte v mailovej schránke aj vy. Môžem vám to prípadne ešte aj preposlať. Naozaj, tam to máte dosť jasne uvedené, takže to, že vy nevidíte logický dôvod, prečo by to nebolo možné, napríklad generálne stanoviť 50 metrov, tak si treba naštudovať naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Akým spôsobom sa vykladá to, ako sa má chrániť sloboda zhromažďovania, lebo toto je s tým jednoducho v rozpore. To je tak.
Ďakujem. (Potlesk.)