15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za upozornenie na všetky riskantné veci, ktoré sú v tomto návrhu zákona. Ale ten návrh zákona, treba povedať, je jasná hmla okrem toho, že je to obrovský risk krajiny vstúpiť do základných politických práv, ktoré sú kľúčové pre demokraciu, takto rýchlo bez žiadneho uváženia a bez žiadneho priameho súvisu s tým, čo sa stalo, so samotným atentátom na premiéra, tak je to hmla na doživotnú rentu pre premiéra.
A pritom nech sa páči, tak nech sa to volá návrh zákona o doživotnej rente Roberta Fica, lebo tak to je.
O tomto je kľúčové, vlastne bezpečnostné opatrenie v tomto zákone. Ale veď strana SMER, keď chce, nech zabezpečí doživotnú rentu Robertovi Ficovi. Veď máte na to naozaj dosť peňazí v rozpočte. Prečo sa na to máme všetci skladať? Keby ľudia chceli Roberta Fica mať za prezidenta so všetkými náležitosťami, tak by ho zvolili vo voľbách, prezidentských, ale bol neúspešný. Lex atentát je len hmla, zásterka na doživotnú rentu, nie je to žiadne bezpečnostné opatrenie. Ale my sme vám navrhli bezpečnostné opatrenie podľa vzoru z iných krajín. A to, aby policajný útvar bol špeciálny, zameraný na vyhrážky, ktoré sú znásobené práve po tomto atentáte, aby tu bola osobitná jednotka aj pri parlamente, to ste odmietli. To znamená, jasné opatrenie, ktoré sa ujalo v iných krajinách, ktoré mali naozaj problém aj s vyhrážkami a s napätím v spoločnosti, to ste odmietli. Prijali ste hmlu, aby ste zakryli doživotnú rentu Robertovi Ficovi. To je hanba.

Ďakujem pekne za slovo.
Je najvyšší čas premenovať tento zákon z lex atentát na lex potentát. Pretože aj po schválení pozmeňujúcich návrhov zostal v zákone doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo naozaj nemá s bezpečnostnou, s bezpečnostnou situáciou na Slovensku absolútne nič spoločné. A aj po schválení všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov platí, že keby všetky tieto opatrenia platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by tej tragickej a odsúdeniahodnej streľbe.
Preto ešte raz, je najvyšší čas, aby sa tento zákon premenoval z lex atentát na lex potentát. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
A lex potentát, to je tak trefné, ďakujem. Keď si všimnete, že ako SMER reaguje na to, že si tu, že je situácia na Slovensku zlá, že je spoločnosť polarizovaná, že bezpečnostná situácia teda podľa nich sa v niektorých situáciách zhoršuje, tak reakcia bola, zvýšili si platy a ešte aj vybavili Robovi Ficovi doživotnú rentu. No a čo ich ešte štvalo, že niektoré demonštrácie ich štvali. Však to hovorili teraz deväť mesiacov, ako ich to štve, že tie demonštrácie a že tie prispievajú vlastne k polarizácii spoločnosti, tak aj tie obmedzia. A to, čoho sme svedkami, je, že za tých posledných osem alebo deväť mesiacov, čo sú pri moci, tak dochádza k postupnému obmedzovaniu politických práv garantované ústavou. Je to taká ako keby salámová taktika, sú tu rôzne návrhy zákonov, ktoré postupne, pomaličky, ale jasne uberajú práva, ktoré máme. A jedno z nich je aj právo na verejné zhromaždenia alebo na demonštrovanie ako také, no, samozrejme, že reakciou našou, keďže tu máme menšinu, je vás o štyroch viac, že vám tu nemôžeme nejakým spôsobom tu zamedziť, aby ste si schválili hocičo, aj doživotnú rentu pre vás všetkých, len pre smerákov alebo kohokoľvek, tak, bohužiaľ, budeme musieť, budeme proste prinútení sa obrátiť na Ústavný súd a následne na Európsky súd pre ľudské práva. A ja už teraz som si istý, že tento zákon budeme upravovať, no a to sa teším ešte na lex atentát 2 a lex atentát 3. Predpokladám, že to bude to isté a ten istý postup.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková, ja skutočne oceňujem vždy každý jeden príspevok, ktorý je na tému ochrany ľudských práv, ochrany politických práv vrátane teda práva na zhromažďovanie a chápem, že zákon o zhromažďovacom práve sa dá vyšperkovať a dá sa s ním ďalej pracovať. Všetky tieto zmeny však, opakujem, sa mali a vedú k tomu, aby prípadné verejné zhromaždenia, ktoré sú v dnešnej atmosfére na Slovensku, prebiehali bez rizika podobnej mimoriadnej udalosti, aká sa stala 15. mája v Handlovej.
Musím krátko zareagovať na tú, to zľahčovanie a použitie slova potentát. To je presne ten príklad toho, ako pristupujete k tak závažnej udalosti, aká sa tu stala 15. mája a v zásade sa na tom tak trochu zabávate.
Na verejných zhromaždeniach sme, máme napĺňať ďalšie naše právo, a to je právo na náš názor a prejav.
A na našom včerajšom tlačovom brífingu zaznel výrok, ktorý bol predmetom vyšetrovania v Česku, Českej republike, a to bol výrok o tom, že bolo, alebo toto prasa bolo treba zastreliť. Hovorím o výroku, ktorý vo večernom spravodajstve Slovenská televízia vypípala. My sme o ňom hovorili v kontexte kritiky, že česká strana to nepovažuje za výrok, ktorý by bolo treba stíhať, za schvaľovanie trestného činu. A ja sa pýtam, či neverejnoprávna televízia si môže dovoliť takýmto spôsobom zasahovať do nášho práva na náš názor a na náš prejav. Toto slovo bolo včera vypípané, lebo by naštartovalo pol Slovenska na to, aký má prístup česká polícia a politické špičky k atentátu na slovenského premiéra.
Takže ak chceme hovoriť o tých všetkých právach, tak poďme komplexne a poďme detailne, a preto treba verejnoprávnu televíziu zmeniť, lebo je neverejnoprávna. Reguluje opäť komentár spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja na rozdiel od ostatných, ktorí mali faktické poznámky, budem reagovať na prejav pani Plavákovej.
Doteraz sme nikdy nemohli protestovať pred Ústavným súdom, toto nie je niečo, čo my meníme. My sami sme vždy museli protestovať na námestí v Košiciach a nie priamo pred Ústavným súdom. Pokladám to za legitímne rozhodnutia súdov, či už ústavného, alebo iných, sa majú rešpektovať a nevidím jediný nejaký logický argument, prečo by obmedzenie 50 metrov na protestovanie pred súdmi bolo obmedzením práva na protest.
A, naopak, v tých ďalších témach, ktoré ste otvorili, ja rozumiem, že ste neboli v parlamente v minulom období, ale myslím si, že spoločensky ste mohli evidovať, že kedykoľvek sme sa my v opozícii rozhodli protestovať, alebo mať tlačovú, tlačovú konferenciu na verejnosti, tak došlo k narušeniu spôsobom, že keď sme mali, ja neviem, protest na Hodžovom námestí, tak tam nabehol vtedajší poslanec za SaS so svojím proti protestom a robil tam hluk, humbug, nedovolil proste kultúrnym spôsobom náš, viesť náš protest. Nebolo počuť naše prejavy, pretože on tam došiel robiť bordel. To isté sa stalo, keď sme mali tlačovú konferenciu, keď tam nemenovaný poslanec nabehol s autom na chodník a vytruboval tam a robil tam proste humbug, a presne toto naše právo na slobodný prejav na proteste alebo na tlačovej konferencii týmto zákonom upravujeme a chránime. Na druhý deň kľudne môže prebehnúť iný protest alebo na inom mieste. Nikomu nebránime protestovať, milujeme, keď protestujete, protestujte každý deň.
A to isté aj na pána Krúpu, kľudne sa obráťte na Ústavný súd, vždy prehráte.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za množstvo faktických poznámok, ktoré tu otvorili veľa, veľa tém.
Ja by som chcela reagovať na pána poslanca Gašpara, ktorý teda odôvodnil túto zmenu, ktorá sa týka slobody zhromažďovania tým, aby sa všetky zhromaždenia, aby všetky zhromaždenia prebiehali bez rizika, že sa stane obdobná udalosť ako 15. 5. Až na to, že tam proste nebolo zhromaždenie ohlásené. To nesúvisí absolútne s tým, čo upravuje celý novelizačný čl. 1, a teda úprava slobody zhromažďovania. To sme tu opakovane hovorili aj v jednotlivých rozpravách a to je jeden zo základných problémov celého toho návrhu zákona, že obmedzenia, ktoré prinášate v súvislosti so slobodou zhromažďovania nesúvisia vôbec s bezpečnostnou situáciou. A ako tu naznačil pán poslanec Erik Kaliňák, tak asi súvisia skôr s vašimi vlastnými nejakými boliestkami z minulosti, že sa vám stalo, že niekto vám narúšal vaše zhromaždenie. Ale aj kolidujúce zhromaždenia aj protidemonštrácie sú chránené slobodou zhromažďovania. A áno, má ich vedieť polícia svojimi silami, svojimi schopnosťami vedieť korigovať a zasiahnuť vtedy, keď to prekročí tú mieru, ktorá jednoducho zasahuje už takým závažným spôsobom do slobody zhromažďovania iného človeka, že vtedy, to je základný princíp.
Prečítajte si naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to posúdenie, o ktorom som tu v rozprave hovorila, určite ho máte v mailovej schránke aj vy. Môžem vám to prípadne ešte aj preposlať. Naozaj, tam to máte dosť jasne uvedené, takže to, že vy nevidíte logický dôvod, prečo by to nebolo možné, napríklad generálne stanoviť 50 metrov, tak si treba naštudovať naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Akým spôsobom sa vykladá to, ako sa má chrániť sloboda zhromažďovania, lebo toto je s tým jednoducho v rozpore. To je tak.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k jednému bodu vlastne pozmeňovacieho návrhu, a to je teda ten zákaz demonštrácií pred domami funkcionárov, alebo ľudí s výkonom povolania ktorých tá demonštrácia súvisí, ako som tu už krátko hovorila aj v druhom čítaní. Ja považujem osobne túto konštrukciu v navrhovanom jednak v pôvodnom zákone aj to, ako to bolo zmenené týmto, týmto pozmeňovacím návrhom vlastne zo správy gestorského výboru za veľmi a mimoriadne problematickú.
Chcem uviesť, že naozaj si uvedomujem, aké dôvody k tomu viedli, vnímam tú dlhotrvajúcu diskusiu o tom, že sa nám nepáčili protesty pred domami lekárov, že je to prosto obmedzujúce pre ľudí, keď pred domom, kde býva nejaký verejný funkcionár alebo ktokoľvek, vlastne sa protestuje, že tí ostatní ľudia majú pocit nejakého príkoria. Častokrát podľa toho na strane akej morálno-politicko-etického spektra stojíme, sa nám dôvod tej demonštrácie môže javiť ako neetický, nemorálny, môžeme mať k nemu celý rad výhrad a to je úplne v poriadku. Čo nie je v poriadku je, že chceme tieto výhrady pretaviť do kogentného ustanovenia, ktoré prikáže vlastne obciam takéto zhromaždenie zakázať. A ja som si k tomu robila naozaj veľmi podrobný výskum, pretože som chcela ako keby dať do kritiky aj tento môj názor, kde vychádzam z toho, že zásahy do slobody zhromažďovania naozaj musia byť individuálne, musia byť primerané, musia splniť ten test primeranosti, o ktorom hovoria aj naše ústavné orgány aj Európsky súd pre ľudské práva. A chcela som ten môj názor skonfrontovať s tým, že či vôbec je možné kogentne povedať, že sa nemôže protestovať pred obydlím nejakého funkcionára pre výkon jeho povolania a nenašla som jediný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo výkladové pravidlo Benátskej komisie, ktoré by toto umožňovalo. A priznávam, tá diskusia o tom, že či takéto niečo je možné, je momentálne živá, je momentálne živá v politike na Slovensku, v politike v Spojených štátoch amerických aj v politike vo Veľkej Británii, kde ako vieme, tiež došlo k útokom na politikov aj k zavraždeniu vlastne poslankyne. Ale nikde, ani z jednej tejto diskusie, keď si to vyhľadáte, takzvaný residential picketing, nevyšlo žiaden právny názor, ktorý by povedal, že môže zákonodarca kogentným spôsobom takto upraviť a zasiahnuť do zhromažďovacieho práva.
Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby som na to v tomto treťom čítaní opätovne upozornila, pretože my tu v rýchlosti v skrátenom legislatívnom konaní schvaľujeme lex atentát, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do zhromažďovacieho práva, kde za normálnych okolností podľa mňa mal byť vytvorený priestor, aby sme si k týmto zásahom minimálne vypýtali názor Benátskej komisie, ktorá takýmto spôsobom sa vyjadrovala aj k iným návrhom zákonov v iných členských štátoch Rady Európy, keď sa mali týkať zhromažďovacieho práva. A ak by sme toto boli urobili, podľa mňa by sme mali oveľa väčšie garancie, že to, čo tu dnes prijmeme, obstojí ústavnoprávne aj v prípadnom konaní pred ESĽP, ak by nejaký zvolávateľ zhromaždenia pred domom politika, alebo iného verejného funkcionára to chcel neskôr napadnúť.
Čiže moja rozprava v tomto bode naozaj vedie k tomu, aby sme sa minimálne v tomto bode kriticky zamysleli, či robíme dobre a že či nejdeme príliš rýchlo riešiť vec, ktorú by sme mali riešiť veľmi opatrne a s nejakým autoritatívnym názorom inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať a nie takto v rýchlosti skrátene a vlastne zakazujúcim spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj poslankyni Števulovej, že otvorila aj túto tému, ktorej som sa ja už nestihla venovať v mojom príspevku, a teda naozaj aj vo vzťahu k tomu zákazu, ktorý sa týka obydlí osôb verejného záujmu, sa vyjadril práve aj ten úrad OBSE, ktorého správu som sa vám tu snažila priblížiť. A konkrétne teda konštatuje rovnako ako v ostatných prípadoch, že tieto generálne zákazy všeobecné sú problematické z toho titulu, že v prípade obmedzovania slobody zhromažďovania vždy je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, a teda posudzovať to prípad od prípadu.
A napríklad práve vo vzťahu k obydliam je uvedené v tej správe, že môže ísť napríklad o situáciu, kedy dochádza k opakovaným zhromaždeniam na konkrétnom mieste, ktoré majú naozaj závažný intimidujúci alebo ohrozujúci charakter. Čiže nie že generálne zakážeme, ale naozaj prípad od prípadu posudzujeme tento zásah práve preto, že ako tu mnohokrát odznelo, sloboda zhromažďovania patrí medzi základné práva, základné politické práva, ktoré je potrebné chrániť a štát to musí zabezpečovať a týmito generálnymi zákazmi jednoducho túto svoju úlohu nebude plniť. To je, takým spôsobom naozaj k tomu teraz pristupujeme v dôsledku tohto návrhu zákona.
Čiže generálne pravidlá jednoducho nie sú v súlade s testom proporcionality, jednoducho neprechádzajú tým, akým spôsobom sú nastavené limity zhromažďovania aj v ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ďakujem pekne za ten príspevo,k aj to, že kolegyňa sa venovala tomuto bodu obmedzenia. Zákon z toho, čo vieme a teda neviem, ako ho pán Gašpar teda doplnil tým pozmeňovákom úplne presne, lebo som tu nemohol fyzicky byť, ale nepredpokladám, že zmenil to, že sú takzvané pozitívne a negatívne zhromaždenia. A viete, lebo zákon to nerozlišuje. A vy týmto spôsobom, ja som sa to snažil povedať v mojej rozprave, vy týmto zakážete sa modliť, zvolať ľudí na zhromaždenie pred dom dajme tomu farára, učiteľa, modliť sa za jeho uzdravenie. Nebude môcť a obec to bude musieť zakázať a polícia bude musieť také zhromaždenie rozprášiť. To ja neviem, či tu bolo povedané, ja som sa to tu snažil povedať, zopakujem to aj teraz. Lebo ak máme byť spravodliví, tak musíme byť spravodliví, jak môžte zakázať negatívne zhromaždenie, tak aj takéto bude musieť obec zakázať. Podľa toho zákona bude ho musieť zakázať, nemôže ho zvolať. Aj keby ho nejaká náboženská obec zvolala, ani tak to nesedí a už vôbec nie nejaký jednotlivec. Takže ak niekto bude chcieť urobiť také, robili sa nejaké pietne zhromaždenia, spomienkové zhromaždenia, zhromaždenia za uzdravenie, robilo sa veľa vecí, ktoré boli pozitívne, neboli negatívne, hej, že tam rušili, lebo on kukal futbal a niekto mu vrieskal pod oknami a to vám hrozne vadí. Takže neviem, či ste to dobrali do dôsledkov a toto je tiež jeden z tých dôsledkov, že nebudú môcť byť takéto organizované a obec bude musieť postupovať striktne. A verím, že si to teda aj potom niekto prizre, že či naozaj striktne postupuje v takom prípade, že bude musieť také zhromaždenie zakázať a ak by sa napriek tomu realizovala, tak polícia ho bude musieť rozprášiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste poukázali na uplatnenie si zhromažďovacieho práva pri protestoch pred miestom bydliska verejne činných osôb, voči ktorým sa protestuje. Spomenuli ste, že ste si robili pomerne podrobný výskum, aký je stav v diskusii na ochranu zhromažďovacieho práva v tomto prípade. Spomenuli ste dokonca Spojené štáty americké ako vzor tej diskusie, tak ja len na doplnenie, keď chcete mať a počuť každý názor, tak si vypočujte pána poslanca Matoviča, keď bol ešte premiérom a zavrel celú ulicu, aby sa k jeho miestu bydliska nemohli dostať ľudia a prejavovať svoj názor. A od neho skúste zisťovať, prečo to tak urobil. Myslím, že vám to pomôže k tomu, aby ste pochopili aj naše legislatívne návrhy.
Ďakujem.