15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som v kontexte aj vystúpenia pána poslanca Prostredníka chcela uviesť teda realitu, aká je právna.
Náš návrh nijakým spôsobom neovplyvňuje to, ako je zakotvené manželstvo v ústave. Umožňuje iba to, aby ľudia, ktorí uzatvoria manželstvo v zahraničí, získajú štátne občianstvo v tejto súvislosti, o slovenské občianstvo neprišli. To nijako nesúvisí s tým, akým spôsobom je definovaný, alebo nie je definovaný partnerský zväzok na Slovensku.
A len zopakujem, už som to uvádzala v predchádzajúcej úprave, aj dnes uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia pre účely pobytových práv, normálne Slovenská republika v prípade, v kontexte garancie slobody pohybu v rámci EÚ, takže to nie je pravda, že by sa tu nejakým spôsobom niečo prelamovalo. To je absolútne to isté.
Dnes už to uznávame a takýmto spôsobom sa to má prepájať iba so situáciou, výslovne je to v tom návrhu zákona uvedené, že len pre účely tejto situácie sa má uznať ten zväzok uzatvorený v zahraničí, aby konkrétna osoba neprišla o štátne občianstvo. Ja by som pevne chcela veriť, že naozaj v tejto miestnosti sú ľudia, ako pán poslanec Prostredník uviedol, ktorí by nikdy svoje dieťa nevydedili v takejto situácii a tým pádom by nemali súhlasiť s tým, že Slovenská republika v podstate vydeďuje svojich občanov v obdobnej situácii.
To je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Prostredníkovi za naozaj taký ten ľudský a nazvem to v niečom taký láskyplný rozmer k tomu, že naozaj pozrime sa na to z pohľadu rodičov, pre niektorých, starých rodičov.
Nevieme, aký život čaká naše deti, ako oni budú chcieť žiť. Ale keď my tu žijeme, tak predpokladáme, že si prajeme, aby im zostali nejaké väzby na Slovensku. A toto je, keď sa niekto z lásky rozhodne uzavrieť zväzok v zahraničí a áno, o to väčšiu má motiváciu prijať aj tam to občianstvo práve preto, že naša krajina neuznáva tento zväzok, čiže nebude, nebude uznávať ani tie, tie rodinné väzby medzi nimi. Ale nevyháňajme tých ľudí preč, neberme im to, že sa tu narodili, že tu možno chcú v nejakej podobe aj ďalej žiť, že si chcú ponechať aj svoje právo na to, že sú občania a občianky Slovenskej republiky.
A jednoducho nechajme im ich základné ľudské právo žiť tu, a zároveň ich možnosť žiť s človekom, ktorého si vybrali. Myslím si, že o ničom inom ako o nejakom láskyplnom ľudskom prístupe k slobode jednotlivca to tu nie je. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Budem reagovať na kolegu Škripeka. Myslím, že ste sa opäť uchýlili k tej falošnej dileme, keď hovoríte o tom, že napríklad aj tento návrh, ktorý mi ukladáme, predkladáme, je akýmsi ohrozením rodiny. To vôbec tak nie je.
A skutočne sa spýtam celkom osobne. Predstavte si, že vaše dieťa sa dostane do tejto situácie. Že v dôsledku toho, že si v zahraničí zoberie osobu rovnakého pohlavia, príde o štátne občianstvo. To je ochrana rodiny vo vašom ponímaní? Ja si myslím, že to, čo my tu predkladáme, je práve opačné riešenie. To, ktoré aj vy podporujete, aby sme aj v takýchto prípadoch umožnili zachovanie zväzkov. Väzbu aj na občianstvo a tým aj väzbu na rodinu a aby títo ľudia nemali pocit, že ich tento štát zrádza.
Ja si myslím, že o tomto my hovoríme a že to je riešenie, ktoré si zasluhuje podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, dovolím si vás požiadať v mene troch poslaneckých klubov, aby sme hlasovanie návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 183, presunuli na termín dnes o sedemnástej.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, mám tu procedurálny návrh, že podľa § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku týmto podávam procedurálny návrh, aby Národná rada rozhodnutím požiadala ústavnoprávny výbor o vydanie stanoviska k otázke kumulácie súčasných funkcií poslanca Tibora Gašpara a funkcie predsedu Národnej rady, aby sa hlasovanie o tlači 373 uskutočnilo až po vydaní tohto stanoviska ústavnoprávneho výboru.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Podávam procedurálny návrh, aby Národná rada zabezpečila online prenos zo svojho rokovania na YouTube kanále Národnej rady, tak ako to bolo zvykom v minulosti, nakoľko v súčasnosti tento prenos neprebieha a máme za to, že mnohým občanom je upieraná možnosť na informácie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, opätovne vyzývam vládnu koalíciu, aby zvolila predsedu Národnej rady, je to druhá najvyššia ústavná funkcia v štáte a sme asi svetový unikát, že ju nemáme obsadenú kvôli nejakým hádkam v koalícii. Na podpredsedovi ste sa teda dohodli, toho už budeme voliť, podpredsedov, hoci to nie je také dôležité ako predseda Národnej rady, preto vás vyzývam, aby túto funkciu ste obsadili.
Keby sa to stalo nám, tak tu počúvame priam každý druhý deň v parlamente, ako nie sme schopní obsadiť predsedu Národnej rady a naozaj si myslím, že to je svetový unikát a hovorím to aj v dobrom kvôli vám.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska, tlač 304, uskutočnilo zajtra, v piatok 28. 6. o jedenástej. Som spravodajca tejto tlače a bol to aj návrh pani Vladimíry Marcinkovej, ktorá je jedna z navrhovateliek a dneska má ospravedlnenie, je ospravedlnená z rokovania.
Ďakujem.

Prajem pekný deň.
Vážené dámy, milí páni, úplne rozumiem, že už by ste najradšej mali túto schôdzu za sebou vrátane prerokovania návrhu zákona, ktorý sa stal známy ako lex atentát, ale považujeme za dôležité, aby v tomto pléne opätovne jasne odzneli výhrady, ktoré už tu boli do veľkej miery tlmočené, ale tentokrát vo svetle predbežného posúdenia predmetného návrhu zákona Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý bol koaličným aj opozičným poslancom a poslankyniam doručený včera Národným strediskom pre ľudské práva. A budem o tomto posúdení hovoriť, samozrejme, v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý do určitej miery zmierňoval pôvodné znenie zákona, obzvlášť vo vzťahu k slobode zhromažďovania, ktorej sa špecificky toto posúdenie venuje. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Gašpar, ktorého sme tu v pléne často počuli hovoriť o porušovaní základných práv a slobôd, takže verím, že by ho závery tohto posúdenia mohli zaujímať. Keďže sme v treťom čítaní, ako som už uviedla, budem sa venovať len tým častiam správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu. Ale bolo by skvelé, keby ste si ju prečítali naozaj celú.
Prvý okruh, ktorému sa správa venuje, sú zhromaždenia pri súdoch. Pôvodný návrh zákona upravoval zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky alebo všeobecný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara, ktorý sa pretavil do spoločnej správy výborov, upravil toto ustanovenie tak, že vyňal z generálneho zákazu všeobecný súd a preniesol ho do výpočtu situácií, kedy zhromaždenie zakáže obec, a to konkrétne v prípade, ak, citujem: "sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo, alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu."
V dôsledku pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara tu teda máme dve odlišné úpravy vo vzťahu k zhromaždeniam pred súdmi. V prípade Ústavného súdu sa zakotvuje generálny zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov a v prípade všeobecných súdov zhromaždenie zakáže obec, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od súdu, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Teraz aj tento koniec je dôležitý.
A teraz v čom je problém? Ako vyplýva z posúdenia Úradu OBSE, ktoré vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a reflektovalo práve aj tento pozmeňujúci návrh, citujem: "Pokiaľ ide o súdne konanie, kým individuálny zákaz pokojného zhromaždenia v bezprostrednej blízkosti súdnych budov môže slúžiť oprávnenému záujmu, a to chrániť súdny proces v konkrétnom prípade pred vonkajšími vplyvmi, resp. zabezpečiť, aby v danom prípade nebol narušený riadny výkon spravodlivosti, čím sa chránia práva účastníkov uvedeného súdneho konania, zákaz by však mal byť prispôsobený úzko na dosiahnutie tohto záujmu na základe posúdenia konkrétnych okolností a nemôže predstavovať všeobecný zákaz formulovaný v absolútnych podmienkach."
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa limity, ktoré sú dané potrebou chrániť slobodu zhromažďovania, keďže v prípade Ústavného súdu je zakázaný úplne generálne, to tam zostalo, čím teda nie je naplnený test proporcionality a v prípade všeobecných súdov sa síce pozmeňujúcim návrhom upravilo, že sa zákaz týka zhromaždení, ktoré priamo súvisia s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, ale to nie je dostačujúce. Oprávnenosť zákazu zhromaždenia je totižto potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu a s ním súvisiaceho zhromaždenia a nie všeobecne súvis s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Touto podmienkou sa totižto zabezpečilo iba to, že nebude zakázané zhromaždenie, ktoré sa týka napríklad predraženého verejného obstarávania na rekonštrukciu budovy súdu, ale navrhovaná úprava nezabezpečuje nutnosť posúdenia individuálnych okolností konkrétneho prípadu, kde by bolo potrebné bližšie vyšpecifikovať, aké okolnosti konkrétneho prípadu musia byť naplnené, aby zhromaždenie s ním súvisiace mohlo byť vôbec zakázané. Čiže táto generálna klauzula jednoducho neobstojí v teste, ktorý sa vyžaduje v prípade posudzovania ochrany slobody zhromaždenia.
Rovnako ako v prípade Ústavného súdu je všeobecný zákaz v prípade ostatných inštitúcií, ktoré aj po pozmeňujúcom návrhu zostali v § 1 ods. 6 v nesúlade s princípmi slobody zhromažďovania, a to obzvlášť v kontexte, ako upozorňuje OBSE, potreby zachovávania slobody politického prejavu, s ktorou sa práve dotknuté budovy spájajú. V jadre slobody zhromažďovania je právo zhromažďujúcich si zvoliť miesto, kde vedia najlepšie komunikovať svoje posolstvo voči želanému publiku. Toto je tým pádom narušené. A Úrad OBSE vyzýva k tomu, aby bol tento generálny zákaz úplne odstránený z predmetnej novely zákona.
Ďalším okruhom som kolidujúce zhromaždenia, ktoré boli tiež upravené pozmeňujúcim návrhom tak, že v prípade existencie dôvodnej obavy, ak dôjde k stretu účastníkmi, ktorý nebolo možné odstrániť dohodou o úprave času alebo miesta a pokojný priebeh nie je možné zabezpečiť nasadením dostupných síl a prostriedkov, tak sa zakáže to druhé ohlásené zhromaždenie. To znamená, že tam má prednosť prvé ohlásené.
Judikatúra ESĽP sa extenzívne venuje práve kolidujúcim zhromaždeniam a teraz v čom je problém.
Po prvé, definovanie dôvodnej obavy. Úrad OBSE uvádza, že nestačí púhé podozrenie, obavy a predpoklady, tá hrozba musí byť naozaj reálna. To znamená, že keď si dopredu generálne zakotvíme takúto možnosť zákazu, tak to narúša tú slobodu zhromažďovania, ktorú je potrebné garantovať. Zároveň formulácia, že nasadením dostupných síl a prostriedkov sa nepodarilo zabezpečiť teda ochranu slobody zhromažďovania, tiež naráža na limity a ochranu, ktorá slobodu zhromažďovania musí zabezpečovať. Pretože štát má pozitívny záväzok chrániť slobodu zhromažďovania a to, že nemá napríklad dostatočné dostupné sily a prostriedky, nemôže byť dôvodom pre zásah do slobody zhromažďovania en bloc vopred. A zároveň to, čo tam bolo doplnené a upravené pozmeňujúcim návrhom, kedy pôvodne nebolo jasné, ktoré zhromaždenie má byť vlastne v takejto situácii zakázané, ja som na to síce upozorňovala, ale ten spôsob, akým sa to upravovalo, žiaľ, nie je dobrý a dostačujúci, pretože sa stanovilo generálne pravidlo, že zakázané má byť v podstate neskôr ohlásené zhromaždenie. Štáty však majú povinnosť a teda pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred narušením.
A teraz si predstavme, že máme dve zhromaždenia, ktoré sú nejakým spôsobom kolidujúce, a my sa k tomu postavíme len tak, ktoré bolo prvé ohlásené. To nespĺňa tento pozitívny záväzok štátu, ktorý má zabezpečiť ochranu pokojného zhromaždenia. Preto tieto generálne zákazy sú takým spôsobom problematické a naozaj vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva jednoducho neobstoja.
Ako som už uviedla, keďže sme v treťom čítaní, venovala som sa len tým častiam tej správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by naozaj veľmi dobré, keby ste si pozorne prečítali tú správu, ktorú ste dostali aj do mailových schránok, pretože jasným spôsobom tam uvádza, ako je narušená sloboda zhromažďovania tým, ako je formulovaný aj tento už pozmenený návrh zákona.
A preto naozaj zvážme, či takýmto spôsobom chceme do tejto základnej, do tohto základného práva, politického práva ľudí zasiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Vládna koalícia SMER, HLAS a SNS urobila zo Slovenska policajný štát. Majú v rukách políciu, majú v rukách prokuratúru, majú v rukách SIS. Zákaz zhromažďovania je pre nich veľmi dôležitý. Po vražde novinára a jeho partnerky na tlak ľudu, na tlak slušných ľudí, ktorí zistili, čo sa tu deje, Robert Fico odstúpil. A Fico sa toho bojí ako čert svätenej vody. Rozprávali tu o tom, že tieto obmedzenia sú preto, aby sa nestávalo to, čo sa stalo Robertovi Ficovi a stále opakujem, odsudzujem to, je to odporné, nechutné, je to hrozný čin. Ale to sa stalo na tom, ako prišli Roberta Fica vítať priaznivci Roberta Fica. A ten človek, o ktorom rozprávate, že to je priaznivec opozície, tak to bol človek, ktorý nesúhlasil s tým, čo robíte. On aj vo videu povedal, že nesúhlasí s tým, čo robí vláda tejto republiky.
A táto vláda nám šľape po našich právach, po našich, po našich základných ľudských právach. Toto robili komunisti v roku tisíc deväťsto... pred rokom 1989 a robíte to aj vy. Každý jeden zákon, čo tu predkladáte, je šliapanie po našich základných občianskych právach. Myslíte si, že Slovensko naozaj patrí vám. Nie je to pravda. Nie je to pravda. A ja verím, že naozaj slušní Slováci sa zobudia, tí Slováci, ktorí neboli voliť, a ukážu vám, aká je spravodlivosť naozaj.