15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja sa naozaj musím pripojiť k svojim kolegom a predpokladám, že ani vás to teda asi neteší, že Národná rada sa takýmto naozaj hulvátskym spôsobom správa k ľudom, ktorí tu poslancom majú priniesť správy o svojej činnosti. Nerozumiem tomu, aký je vlastne reálny dôvod na to, že Národná rada prerušila rokovanie o správe verejného ochrancu práv, že ste poslali tu domov ďalších štyroch ľudí, riaditeľov významných úradov, ktorých správy sme presunuli už z minulej schôdze, a tí ľudia tu proste čakajú namiesto toho, aby robili svoju prácu. Tá správa ochrancu verejného ochrancu práv obsahovala množstvo vecí, na ktoré by sa dalo reagovať a ktoré boli celkom desivým obrazom o dodržiavaní ľudských práv v tejto krajine, a obávam sa, že my tu naozaj pokračujeme aj týmto podľa mňa veľmi, nemám ani úplne také slušné slovo na to, že, že takýmto naozaj ignorantským a hulvátskym krokom pokračujeme v tom totálne zbabranom procese prijímania celého tohto zákona alebo novely zákona o Audiovizuálnom fonde, pričom už len ten proces samotný by mal byť dôvodom pre všetkých aspoň trocha príčetných poslancov, aby za ten zákon nehlasovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Dana Kleinert, za tvoj vstup do tejto rozpravy. Ja doplním len to, ako vnímajú tieto zmeny, ktoré priniesla Slovenská národná strana, osobnosti, ktoré sa pohybujú vo filmovom priemysle.
Napríklad režisér Peter Bebiak: „Sebastredná arogancia ich ženie k nezmyselným zmenám, keď oni sami nevedia, čo chcú, ale vedia presne, čo nechcú. Slobodnú kultúru, slobodné umenie, slobodných umelcov.“
Ďalej rektor Vysokej školy múzických umení, exriaditeľ Audiovizuálneho fondu pán Martin Šmatlák: „Zmeny, ktoré SNS prostredníctvom poslanca Romana Michelka presadzuje v Audiovizuálnom fonde a rovnako vo Fonde na podporu umenia aj v RTVS, vnímam ako účelové, neodborné a najmä netransparentné. Spôsob ich predkladania a prerokovania má ďaleko od parlamentnej demokracie aj od akejkoľvek štátnej kultúry a prezrádza iba výrazný nedostatok politickej odvahy a odborných argumentov, preto z toho ako slama z topánok trčí jediný účel, zvýšiť mocenský vplyv najmenšej koaličnej strany vo verejnoprávnych, kultúrnych fondoch aj v médiu, teda v inštitúciách, na ktoré ministerstvo kultúry doteraz nemalo priamy dosah, lebo ich nezriaďuje ani neriadi. Sú a majú zostať politicky nezávislé, pretože stranícka politika ani žiadna ideológia nepatria do rozhodovania o kultúrnych a mediálnych obsahoch. To je základný princíp kultúrnej politiky v Európe, od ktorej sa týmito návrhmi SNS nezadržateľne vzďaľujeme.“ Koniec citátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa tak strašne hanbím, že tu dnes sedím. Ale nehanbím sa za seba, ani za svojich kolegov a kolegyne, ale hanbím sa za tú pravú stranu, na ktorej, žiaľ, teraz momentálne nesedí nikto. Ale vy sa očividne nehanbíte, vy ste zaliezli do svojich klubov, ako správne hlasovacie automaty sa potom vrátite na hlasovanie a schválite ďalšie politické ovládnutie doteraz verejnoprávnej kultúrnej inštitúcie. Traja poslanci koalície tu sedia! Jeden predsedajúci, jeden spravodajca a jeden odvážny alebo neviem, ako ho nazvať, hore. Kde sú tí ostatní? My tu sedíme, my pracujeme, sme tu kvôli tomu, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, o ktorom aj dnes rokujeme, nebol schopný správne prečítať jednu vetu. A kvôli tomu proste sa momentálne deje to, čo sa deje. A ja by som sa chcela z tohto miesta ospravedlniť či už teda pánovi verejnému ochrancovi práv, pánovi komisárovi pre deti, pani komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, pani predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, prepáčte za toto nekultúrne správanie, za túto skutočne novú politickú nekultúru, za ktorú by sa nehanbil snáď ani Mečiar.
A nie je novinku, že tejto koalícii skutočne nezáleží na ľudských právach, ale to, čo dnes predvádza, tak to je, to je skutočne nepredstaviteľné.
A čo tých osem hlasov proti uzneseniu o deportácii ukrajinských detí do Ruska? To sa skutočne nehanbíte? To ja neviem, mne je z vás fyzicky zle. Za každého jedného, kto takto hlasoval. Toto, čo ste dnes predviedli, vy sami sa neustále oháňate vašimi ľudskými právami. No že vás tá hanba nefackuje, skutočne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že ten dôvod, prečo je koaličná strana prázdna a naozaj tam nesedí nikto okrem jedného pána, je ten, že cítia prenesenú hanbu za to, že tu teraz musia drukovať ich koaličnému partnerovi strane SNS, ktorý politizuje a doslova likviduje ďalšiu doposiaľ nezávislú inštitúciu a doposiaľ ako-tak fungujúci umelecký priemysel, takže toto je tá hanba, ktorej podľa mňa sa chceli vyvrátiť, a dokonca aj pani navrhovateľka má hlavu dole. Ja by som tiež mala hlavu dole, keby som musela obhajovať niečo také, alebo dokonca za tým stáť.
Ale kultúra sa nedá zabiť ani ľuďmi, ako... ako sú tí v SNS, nedá sa udusiť zlomocou, nedá sa naozaj zlikvidovať len preto, že vy chcete. Kultúra prežila ťažké časy na Slovensku, všetky normalizačné procesy, naozaj všetky historické skúšky a prežije aj vás, ale história si vás bude pamätať. Toto všetko, čo teraz robíte, akým spôsobom ohýbate ľudské práva, lebo toto je tiež zásah do ľudských práv, ako to už bolo povedané, do tej prvej kategórie ľudských práv, to je, to je niečo, čo si budete niesť so svojimi. A generácie po vás takisto. Aj ja, ja sa naozaj nečudujem, že tu nikto z vašich nesedí, lebo, lebo som presvedčená, že tú, tú hanbu budú cítiť aj tí po vás.
A ja len dodám, že je mi ľúto, koľkí ľudia uverili tomu, čo ste v minulom volebnom období prezentovali ako záujem o ľudské práva. Záujem o ľudské práva u vás skončil vtedy, keď sa vaši korupčníci a priatelia skorumpovaní dostali z miest, kde ste ich nechceli mať, odvtedy už o ľudské práva nejavíte záujem, aj dnes ste veľmi špinavo prerušili debatu o ľudských právach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som naozaj veľmi nahnevaná, už aj veľmi smutná, pretože to, čo sa tu dnes udialo, tak to je jedna obrovská hanba a neúcta voči inštitúciám, ktoré sa venujú porušovaniu základných práv a slobôd. Ja som vám to všetkým povedala aj na poslaneckom grémiu. Ticho ste tam sedeli, pozerali na mňa tichučko všetci, čo ste tam sedeli oproti mne, a nič, aj tak ste to spravili. Naozaj sa nehanbíte?! Ale možno je to naozaj aj tak, že aj sa hanbíte, pretože to plénum je tu úplne prázdne. A ja ešte som zvyknutá na to, že pri prerokovaní ľudskoprávnych správ je jedna časť sály pomerne prázdna a že to vlastne nikoho nezaujíma, porušenia základných práv a slobôd ľudí na Slovensku, konkrétnych ľudí, ktorí sa vo svojej situácii, kedy všetky iné orgány zlyhávajú, obracajú na verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisárku pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, že tá sála býva prázdna, dobre, na to sme zvyknutí, aleže prerušíte, normálne prerušíte rokovanie o správe verejného ochrancu práv, pošlete ho preč po tom, čo sme to tu už raz presúvali z predchádzajúcej schôdze, mali sme o tom rokovať ešte v apríli, teraz ste to presunuli na september a len preto, že SNS si chce ovládnuť Audiovizuálny fond! To je absolútna hanba!
Ja už neviem, ako vám to vysvetliť, že takto teda rozhodne nie. Neúcta a hanba! (Potlesk.)

Ja sa, žiaľ, musím pridať ku kolegyniam a kolegom, ako naozaj ja som úplne znechutená týmto, ako neviem ani, čo mám povedať, až tak neveriacky sa tu na vás pozerám, na ten pozostatok koalície, čo tu teda asi z donútenia musí sedieť a pretože tu teda niekto musí tú schôdzu viesť. A vlastne nechápem, že, že čo si vy vlastne myslíte, že normálne tu idete schváliť ten legislatívny paškvil len kvôli SNS-ke, lebo oni si tu zmysleli, že takýmto donebavolajúcim akože babráckym spôsobom idú ovládnuť Audiovizuálny fond. Všetky organizácie sa vám tu vzbúrili a vy len preto, že prosto posledný deň pred koncom júna a z nejakého neznámeho dôvodu nechcete dopustiť, aby sa celé toto presunulo na september, a už vás akože čakajú tie dovolenky, tak sa rozhodnete na silu nám tu nanútiť diskusiu a rozpravu o tomto paškvile esenesáckom a prerušíte rokovanie, kedy sme aspoň ten posledný deň tohto nejakého parlamentného semestra sa mohli baviť o ľudských právach.
A teda akože by som chcela pripomenúť, že tuto SMER, menovite pán nový podpredseda parlamentu, ktorý tu ráno aj predsedal časti tej schôdze, pán Tibor Gašpar tu od začiatku tohto parlamentu má plné ústa porušovania ľudských práv políciou, súdmi, väzbami, neviem čím všetkým, sme to tu počúvali, brožúrku ministerstvo spravodlivosti dalo vytlačiť. A keď naozaj (povedané so smiechom) tu máme rokovať, jeden jediný deň máme obetovať tomu z nášho poslaneckého života, aby sme si tu vypočuli orgány zriadené zákonom na monitorovanie ľudských práv, vy dáte prednosť esenesáckej, pardon, áno, esenesáckej deštrukcii a prosto tejto hanbe.
No fuj, hanba vám, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kleinert hovorila o ovládnutí Audiovizuálneho fondu. Kultúra je prejav ľudského ducha a ľudský duch nemožno ovládnuť. Nemožno ho zotročiť. To nám hovoria celé dejiny. Nie náhodou všetci mocibažní ľudia, všetci totalitári, autoritári ako po prvej veci, keď sa dostanú k moci, siahajú práve po obmedzení slobody ducha, slobody prejavu.
A zdá sa, že presne toto má vo svojom scenári alebo vo svojich plánoch aj Slovenská národná strana za asistencie vládnej koalície. Ale ako ukazujú dejiny, boli to práve ľudia z prostredia kultúry, ktorí mali vždy ten najsilnejší, najväčší podiel na zvrhnutí každej totality.
A myslím si, že to sa bude diať aj teraz, môžte umelcov odrezať od finančných zdrojov, môžte ich zastrašovať, ale z toho nič nepomôže, slobodu, ducha nemožno zotročiť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Je tu ešte pani Kramplová zo SNS. Vy sa nehanbíte, pani Kramplová, za to, čo SNS predkladá? Vás to nebolí, čo robíte ľuďom? (Reakcia z pléna.) Vám je to asi zábavné, však? A nevraviac o tom, že tu nikto nie je, ani kto to predkladal, neni tu pán Farkašovský, nie je tu ani pán Michelko ako predseda výboru pre kultúru a médiá, neni tu ani ministerka, ktorá už má dvakrát taký plat... Apropo, platy, my sme tu platení z daní ľudí a my minimálne, aj keby sme navzájom spolu profesionálne, politicky nesúhlasili, tak je našou povinnosťou tu byť. A nevraviac o tom, že keď predkladáme nejaké zákony, tak byť tu pri nich aj fyzicky, aj mentálne. Je to jednoducho naša profesionálna povinnosť. Tak ste sem nemuseli ísť, keď vás to takto veľmi nebaví. Ale vás zjavne baví to mať, tú moc. A to je vlastne desivé.
A minule som hovorila o tom, ako aj ministerka a strana Slovenská národná strana tu má absolútnu neúctu k ľuďom, ku svojim voličom. A ono to ani nie je až tak úplne neúcta, ako je to úplne prachsprostá zbabelosť. Vy sa neviete pozrieť tým ľuďom do očí, vy neviete ich prizvať na výbor pre kultúru a médiá, ak sa bavíme o tomto, vy neviete niekedy ani len otvoriť tie výbory, lebo ich nechcete otvoriť, lebo ani sa im neviete pozrieť do očí, ani nechcete. Jednoducho slovenská stra... Slovenská národná strana je plná zbabelých ľudí, ktorí si zbabelo ohýbaním otrasným legislatívnym procesom, za ktorý sa tu musíme všetci hanbiť, aj my, čo tu nie sme právnici, si tu vydobýja svoje zvrátené myšlienky naozaj.
Váš, váš hlad po moci je otrasný a bude vám to spočítané vo voľbách, neverím, že toto ľudia neuvidia, ako vy k nim máte neúctu. Toto nie je normálne, čo sa tu deje naozaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Audiovizuálnom fonde je ten istý príbeh ako novela zákona o Fonde na podporu umenia. Nie, nie sú navrhované úplne identické formulácie do zákona, nie je navrhnutý úplne rovnaký spôsob ovládnutia tohto fondu, ale v zásade tá podstata ostáva rovnaká aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu.
Pokiaľ ide o proces, nejde síce o skrátené legislatívne konanie, ktorý, ktoré vládna koalícia bežne používa na zákony, ktoré nemajú žiadne dôvody, aby boli prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní a už, už sa ani veľmi neobťažuje s tým, aby, aby hľadala nejaké aspoň zákonu zodpovedajúce alebo vyzerajúce ako zákonu zodpovedajúce dôvody, ale je to zase ten model, Fond na podporu umenia, ide poslanecký návrh miesto medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom by sa mohla vyjadriť verejnosť. A k takýmto veciam by sa verejnosť mala vyjadriť, toto nie je niečo, čo sa týka nejakého uzavretého okruhu štátnej moci, toto je niečo, čo sa týka umeleckej obce, k čomu by mala čo povedať dotknutá umelecká verejnosť. A nielenže to, nielenže sa vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, v prvom čítaní sa ocitne nejaký nosič, ktorý rieši nejakú podružnú vec typu počet členov dozornej komisie a ten skutočný obsah sa tam dostane až v druhom čítaní, v tomto prípade ani nie v druhom čítaní vo výbore, keby bol nejaký priestor ešte o tom hovoriť, ale až, až priamo v pléne poslaneckým pozmeňujúcim návrhom príde zásadná zmena a zásadná z hľadiska obsahu aj z hľadiska rozsahu.
Samozrejme, že sa urýchľuje všetko, lebo, lebo nechali ste si to na koniec, nevedeli ste a dohodnúť zrejme, tak, tak až ku koncu sa dostal, dostal na rad tento návrh a ovládnutie Audiovizuálneho fondu je priorita, musia ísť nabok správy verejného ochrancu práv, správy komisára pre deti, správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, správa šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to všetko nie je dôležité, mali sme o tom rokovať na minulej schôdzi, nerokovali sme, teraz to bolo termínované, bolo to termínované na koniec, už to bolo avizované, že ani sa o tom nebude hlasovať, iba sa to prerokuje, že tých pár poslancov, ktorých to zaujíma, si to vypočuje a niečo k tomu povie, a hlasovať sa o tom bude až v septembri, aby ste mohli ísť na dovolenky. Nie. Úplne to odsúvate na, na, na september, lebo má prednosť ovládnutie Audiovizuálneho fondu.
Takto spätne ma až mrzí, že som skrátil to svoje vystúpenie, lebo som sa dostal na rad asi nejakých osem alebo deväť minút pred prestávkou, no tak som povedal, nebudem to naťahovať, a, a aby som nebol prerušený vo svojom vystúpení grémiom a následným hlasovaním, lebo to je také nie úplne najpríjemnejšie, keď začnete niečo a potom to nedokončíte. Ale takto spätne mi je to ľúto, lebo som mohol byť prerušený až do septembra, a to by som si teda užil, keby som v septembri pokračoval vo svojom prerušenom vystúpení z júna.
Niečo, čo by malo byť výnimočné, skracovanie a obchádzanie riadneho legislatívneho procesu vy, vládna koalícia, z toho robíte normu. Aj tu je predpoklad, že nebudú môcť vystúpiť všetci poslanci, ktorí sú teraz prihlásení do rozpravy, lebo príde nejaká chvíľa, keď pán podpredseda Národnej rady, zastupujúci predsedu Národnej rady, povie, dosť, stačilo, mohli ste sa vyrozprávať, navrhujem skončenie rozpravy a poslanci, ktorí, ktorí sem prídu, ktorí tu teraz nie sú, mu to odhlasujú a tá rozprava skončí skôr, lebo už dnes potrebujete mať vymaľované, už dnes potrebujete odísť na dovolenku.
Teraz k samotnému obsahu. Podobne je to to isté riešenie ako pri Fonde na podporu umenia, ale je to, je to veľmi podobné riešenie, komisie a riaditeľ fondu budú na parádu, čiže ten odborný orgán, odborné komisie nebudú záväzne rozhodovať, bude rozhodovať rada, ktorá bude politicky ovládnutá, kde, ktorá, kde si bude pani ministerka dosadzovať svojich ľudí podľa svojej ľubovôle. Zníži sa transparentnosť, rada si bude môcť povedať, kedy bude rokovanie neverejné, keď, keď sa vám to bude hodiť, tak budete rokovať, rokovať, alebo vaši ľudia budú rokovať neverejné, minister bude cez svojich nominantov priamo zasahovať a politicky ovplyvňovať rozhodovanie tejto doteraz verejnoprávnej, nezávislej a predovšetkým odbornej inštitúcie.
Ja teda nie som veľký priaznivec pôsobenia pána Mareka Maďariča ako ministra kultúry a mal som k nemu vážne výhrady aj ako k politikovi SMER-u, ktorý zodpovedal za mnohé veci, ktoré sa v SMER-e udiali, ale je fakt, že tieto inštitúcie na podporu financovania, financovania kultúry vniesli moment odborného rozhodovania a nezávislého rozhodovania o štátnej, štátnej podpore, podpore kultúry. To, čo robíte vy, že vraciate veci späť, vraciate veci do situácie, keď de facto rozhoduje minister, a nebude v realite veľký rozdiel medzi tým, keď, keď rozhoduje politicky ovládaný akože verejnoprávny fond, a keby rozhodovala nejaká komisia, ktorú by si vymenovala pani, pani ministerka.
Posledná vec je, že prečo to všetko, že aké sú tie dôvody. Teda je mi jasné, že chcete ovládnuť Audiovizuálny fond, tak ako ste ovládli Fond na podporu umenia tou novelou, ale tam ste aspoň hovorili, že je tam nejaký problém, že ten Fond na podporu umenia funguje zle, že pán poslanec Michelko tu hovoril, že nejaké projekty mali byť podporené a neboli podporené, že on si myslí, že to boli kvalitné projekty a nedostali podporu. Subjektívne hodnotenie poslanca, ale aspoň dačo. Alebo že Fond na podporu umenia podporil nejaké, nejaké zlé projekty a čítal tu nejaké obscénne úryvky z knihy, ktorú podporil Fond na podporu umenia, ktorú zhodou okolností vydalo jeho vydavateľstvo. (Smiech v sále.) Tak bolo, bolo to smiešne, ale aspoň tam boli uvedené nejaké dôvody. Fond na podporu umenia funguje podľa pána Michelka, pána poslanca Michelka zle a treba, treba to napraviť tým, že sa zmení fungovanie fondu.
Ale čo, čo také zlé je v Audiovizuálnom fonde, aké, aké škaredé filmy boli natočené, alebo ktoré, ktoré skvelé filmy podľa predstáv SNS mali byť podporené a neboli podporené? Ani z tých vystúpení, ani z verejnej komunikácie sme sa nedozvedeli, čo to je, a to odôvodnenie nám to tiež nehovorí. To iba technicky popisuje, o čom sú tie pozmeňováky, ale nehovorí nič o tom, prečo sa má zmeniť zloženie rady, prečo sa majú zmeniť kompetencie orgánov, prečo odborné komisie majú byť iba nejaký nezávislý poradný orgán, prečo nie jeden, ale piati členovia rady majú byť menovaní priamo ministerkou kultúry.
A, mimochodom, je tam vlastne aj, aj klamstvo v tom odôvodnení, preto sa hovorí, že počet členov rady sa zvýši na trinásť, pričom piati členovia rady budú menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu. A tí ostatní budú menovaní ako? S návrhom? Lebo dnes § 5 ods. 1 hovorí o tom, že rada má deväť členov, to sa má zmeniť na trinásť, členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike, tak aby zloženie rady fondu bolo takéto, a potom sú tam... je tam vymenované dvaja členovia za oblasť takú, dvaja za oblasť takú, ale to, čo je v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkašovského, nielenže sa číslovka deväť nahrádza číslovkou trinásť, ale vypúšťajú sa slová „na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii a právnických osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike“, čiže ani tí ostatní členovia rady nebudú už menovaní na návrh právnických osôb pôsobiacich v audiovízii. Čiže vy ešte aj klamete v tom pozmeňujúcom návrhu, keď sa tvárite, že dobre, ministerka tam bude mať, tam bude mať päť členov, ale osem bude menovaných na návrh. Avšak tak to nebude. To je lož. Ako celý ten váš návrh.
Aspoň, aspoň teda neklamte. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, som rád, že si znovu spomenul to odsunutie tých správ, ktoré tu mali byť, detského ombudsmana a tak ďalej a tak ďalej. Táto vládna koalícia pokojne to hlasovaním odsunula.
Ale táto vládna koalícia pokojným hlasovaním nezobrala na vedomie celkom vecnú správu o stave Ústavu pamäti národa. Za 22 rokov jeho existencie, vznikol v 2002, to sa nestalo nikdy. To znamená, že táto vládna koalícia má problém už aj obdobím komunizmu a nacizmu, už ho nechce vyšetrovať.
Už proste kam to smerujete? Na obhajobu komunizmu a na obhajobu nacizmu?
Táto vládna koalícia cynicky nezahlasovala za uznesenie o deportáciách detí. Všetci sa alibisticky zdržali a ôsmi dokonca boli proti. Tie mená sú naozaj zaujímavé, treba si ich pozrieť. No proste táto vládna koalícia desať mesiacov po voľbách už necíti potrebu mať nejakú masku alebo predstierať nejakú demokraciu, úplne spokojne sa vracia k totalitárnym spôsobom ministerstva... obdobia komunizmu, nemá s tým najmenší problém.
No dobre, ale veď spomeňte si na november ’89, ako tam odrazu všetci chceli byť demokrati, ako sme im kričali na námestí: „Neskoro! Neskoro!“ Takto dopadne každá, každá snaha o autoritársky režim a každá snaha o totalitné uchopenie moci. To sa týka tohto Audiovizuálneho, ten, jak povedal pán poslanec Dostál, to je úplný škandál, tento zákon. (Potlesk.)