15. schôdza

Pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za faktické poznámky.
Budem reagovať najprv na pani poslankyňu Vaľovú. Pani poslankyňa, ja som vôbec nehovoril o tom, či by mali, alebo nemali byť protesty pri obydliach politikov. Túto časť novely zákonov som absolútne nekritizoval, nepripomienkoval, čiže buď ste nepočúvali pozorne alebo vás niekto vyrušoval, teda neviem, čo sa stalo, ale teraz ste mi vytkli niečo, čo odo mňa vôbec nezaznelo. Takže toto bolo trošku mimo.
A na vašu otázku, čo by zabránilo podobným útokom, no, myslím, že to z môjho vystúpenia bolo jasné, ak to nebolo jasné, tak to skúsim v tejto faktickej poznámke. Stopercentne sa takýmto udalostiam zabrániť nedá. To vám povie každý, kto sa oblasti bezpečnosti venuje. Áno, dá sa znižovať riziko a najlepší spôsob, ako znižovať riziko, je, že pravidlá a zákony dodržiavajú všetci, na ktorých sa vzťahujú tieto pravidlá a zákony. To je, by som povedal, taký základ. A to je odpoveď aj na faktickú poznámku pána poslanca Dostála.
Súhlasím, áno, dá sa znižovať riziko, veď to som povedal vo svojom vystúpení a niektoré zmeny dokonca z tohto balíka zmien zákonov môžu zlepšiť bezpečnosť v všeobecnosti, ale nemyslím si, že kvôli všeobecnému zlepšovaniu bezpečnosti by sme mali meniť zákony v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že aj v tomto sa zhodneme.

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Progresívne Slovensko pán poslanec Jaroslav Spišiak.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, prihlásil som sa do rozpravy za klub Progresívne Slovensko, zostáva mi dvadsať minút, čiže desať minút, možno to poviem niekedy inokedy, ale teda skúsim to stihnúť, i keď je to pre mňa obtiažne preto, lebo predo mnou ako predkladateľ, ako aj spravodajca rečnili tak ľubozvučne, experti na politickú rétoriku, ja až taký ľubozvučný asi nikdy nebudem, a preto moja, moja argumentácia bude možno menej zrozumiteľná, ale o to vecná a o to profesionálna, profesionálnejšia, i keď... uvidíme.
Čiže na úvod by som chcel povedať toľko, že atentát alebo útok na premiéra je vec, ako to už bolo dnes veľmi veľakrát, ale aj v minulosti od toho útoku povedané, hrôzostrašné, neakceptovateľné, nepredstaviteľné, mimoriadne niečo, čo sa v demokratickej spoločnosti inde vo svete niekedy aj stáva, ale nemalo by sa, a teraz tu horíme o opatreniach, návrhoch opatrení, ktoré podľa pracovného názvu lex atentát by možno mali byť o tom, o čom tu hovoril pán Grendel, že či priamo súvisí alebo či priamo by boli schopné tie opatrenia zabrániť takémuto útoku do budúcna. Lenže jak som si pozorne vypočul navrhovateľa, ako aj spravodajcu, tak v podstate tieto opatrenia nie sú až tak smerované priamo k tomu, aby zabránili takémuto útoku v budúcnosti, ale skôr k tomu, aby zabránili, podľa nich, tej eskalácie, ktorá k takémuto činu viedla.
No a zároveň podľa textu a súboru rôznych opatrení návrhov zmien až v ôsmich rôznych zákonoch môžme tieto opatrenia rozdeliť zhruba na dve veľké časti. Prvé sú tzv. ochranné opatrenia, ktoré majú priamo chrániť niektorých politikov, ktorí doteraz tú ochranu nepožívali. To neslúži k tej, k tej, k tomu zmierňovaniu eskalácie. A ďalšia časť hovorí alebo pojednáva o tom, ako eliminovať tú eskaláciu do budúcna.
A z tohto vidieť, keď si pozorne prečítame tento návrh, že navrhovatelia vidia tú eskaláciu len a výnimočne v tom, že verejné zhromaždenia sú tou príčinou, ktorá viedla konkrétnu osobu k tomu, že spáchala atentát na premiéra tejto republiky, čo podľa nás nie je tak, lebo verejné zhromaždenia sú objektívny, reálny, nezameniteľný prostriedok politického boja, preto zrejme navrhovatelia sa snažia týmto návrhom tie zhromaždenia, tak ako hovoria, koordinovať, upresniť niektoré ustanovenia, nechcú, tvrdia, obmedzovať politické právo na zhromažďovanie a prejaviť svoj názor každému občanovi republiky, ale podľa nich sa snažia zabezpečiť, aby tieto zhromaždenia boli pokojné, a tým neeskalovali napätie.
Lenže ja keď som si prečítal tento návrh ako človek, ktorý mám za sebou dlhoročnú policajnú prax, tak som po prečítaní týchto návrhov nadobudol dojem, že sa jedná pomaly o zakázanie verejného zhromažďovania, alebo s obtiažou vykonať takého verejné zhromaždenie, aby plnilo ten účel, kvôli ktorému je plánované sa zhromažďovať, alebo minimálne aby odradili niekoho takéto zhromaždenie organizovať alebo sa ho zúčastňovať.
Pri predložení alebo pri uvedení tejto rozpravy pán minister obrany, podpredseda vlády, trochu upresnil a zmenil ten môj názor na túto vec a uviedol niektoré skutočnosti, ktoré som si musel v hlave zrovnať, a nepozerať sa na to ako policajt, ale ako politik, ktorý momentálne som, a vyhodnotil to tak, že áno, je veľmi dôležité dodržiavať už teraz platný zákon o verejnom zhromažďovaní, a ak sa má nejakým spôsobom meniť, dopĺňať, novelizovať, tak je to veľmi potrebné, ale len v takom rozsahu, aby nebol v rozpore so samotnou podstatou tohto zákona, a práve preto, aby som ešte na úvod, predtým jak budem rozoberať jednotlivé ustanovenia, ktoré, o ktorých chcem hovoriť, pripomenul čiste pre upresnenie, čo hovorí o obmedzovaní tohto práva verejne sa zhromažďovať rôzne judikáty Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v rôznych svojich rozhodnutiach v konkrétnych veciach v zahraničí.
Je to veľmi dôležité, čiže sloboda zhromažďovania zahŕňa aj právo zvoliť si čas, miesto a spôsoby zhromaždenia v rámci obmedzení stanovených v ods. 2. Čiže obmedzenia existujú, je možné obmedziť verejné zhromaždenie, ale napriek týmto obmedzeniam si má právo zvoliť miesto, čas a spôsob zhromaždenia ten, ktorý ho zvoláva. Toto je priamo rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru, Európskeho súdu pre ľudské práva v spore Sáska proti Maďarsku v paragrafoch 21, 23. Toto konštatuje tento súd.
Ďalej. Zhromaždenie, zhromaždenia môžu mať aj obštrukčný a deštruktívny charakter, pokiaľ nie sú násilné. Čiže môže sa tam vyjadrovať aj povedzme trošku, nepoviem, že vulgárne, ale emocionálnejší a asi aj kvôli tomu tie verejné zhromaždenia aj sú, aby vzbudili dojem aj pre tých, ktorí sa nezúčastňujú, že ten názor, ktorý prezentujú na tých zhromaždeniach, je silný, stoja si za tým názorom, bojujú za svoje práva povedzme a vyjadrujú sa tak, že niekto si to môže vyhodnotiť ako nejaké urážlivé, pokiaľ sa nejedná o prezentovanie násilia. Toto tiež hovorí v svojich rozhodnutiach tento Európsky súd pre ľudské práva, konkrétne v prípade Laurijsen a ďalší proti Holandsku.
A teraz veľmi dôležité – administratívne podmienky pre zhromaždenie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania. Čiže administratívne nejaké príkazy, zákazy nesmú byť tak nastavené, aby predstavovali skrytú zámienku. Čiže ako keby sme niečo administratívne upravovali tak, aby sme možno pomohli v dobrej veci, ale popri tom toto opatrenie je mierené zneužiť alebo využiť ho pre niektoré zákazné opatrenia voči tým, ktorí takto demonštrujú. Toto je tiež rozhodnutie tohto Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne v prípade Eva Molnár proti Maďarsku alebo Csiszer, Csibi proti Rumunsku.
Na základe týchto konkrétnych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, keď sa pozrieme na návrh, o ktorom tu rokujeme, tak vidíme hneď v prvom, novom, povedal by som, zákaze, ktorý sa zavádza – rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. No a teraz rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. Je to výborná veta, ktorá ako keby naozaj pozitívne chce prospieť tomu, že to, že rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje.
Len tu je potrebné zvážiť, ja to nechcem tak kritizovať, že to je niečo zlé, len upresniť túto vetu, napr. pokojne sa zhromažďovať, viem, že je to ústavná... pokojne sa zhromažďovať, pokojne sa zhromažďovať môžme odvodiť priamo od samotného tela tohto zákona, čo je to pokojné zhromažďovanie, čiže nepokojné alebo nie pokojné môže byť to, ktoré je podľa tohto zákona možné zrušiť alebo rozpustiť, alebo viac osobám, alebo niektorým osobám v rámci tohto zhromaždenia uložiť pokutu, že porušujú toto pokojné zhromaždenie. Ale kto rozhoduje o tom, že či to zhromaždenie je pokojné, alebo neni pokojné? (Reakcia z pléna.) Polícia. No tak potom to tam treba napísať, aby bolo jasné, že kto je ten rozhodca, že kedy môžme povedať, že to zhromaždenie je pokojné, napr. už tu bola dnes debata o tom, že je zhromaždenie za nejakým účelom, prezent... domáhať sa nejakých práv, a teraz tam prídu dvaja-traja s nejakým transparentom, že sú proti tomu. Viete, tak je to narušenie pokojného, alebo neni narušené? Viete. (Reakcie z pléna.)
Čiže pokojne, nerušenie je jedna vec a pokojné je druhá vec. (Reakcia z pléna.) Viete. Dobre, čiže mne vadí to, že nerušenie to by sa možno dalo, môžme to považovať, že, že rušivé, rušivý moment to je, ale neni to útok na pokojné, viete. No, toto ja mám všetky pripomienky, ktoré tu mám, sú takéhoto charakteru, že jak by to navrhovali, že sa môžme o tom dohodnúť, môžme o tom rozprávať. My chceme, my chceme zabrániť tej eskalácii. Ak sa v tom vidí, že eskalácia vznikla, lebo pôvod tej eskalácie je rôzne typy zhromaždení, ktoré tu už desaťročia prebiehajú, tak upravme tento zákon, ak je fakt na mieste ho nejak upraviť, tak upravme ho tak, aby sme maximálne vylúčili to a postupovali podľa toho, ako ste vy povedal, pán podpredseda, kvôli tej ochranke, aby nemohol nikto pochybovať o tom, že úmysel je zlepšiť veci, zákonne to tak zakotviť, aby nikto si to nemohol vôbec vysvetliť subjektívne alebo svojvoľne, alebo zaujato, Viete, lebo niekto vidí, že to pokojné je narušené, niekto vidí, že to je ešte v pohode, ešte nič pokojné nebolo narušené, neni to tu uvedené, že čo je to konkrétne, ten prejav, ktorý naruší ten pokoj, a kto to vyhodnotí, a jasne, že potom, potom ten, obec má právo to rozpustiť alebo Policajný zbor má právo zakročiť už potom, keď je to vyhodnotené, že toto už neni pokojné, a je napísané, že sa zakazuje.
A ešte by som k tomu povedal čiste trestnoprávnu takú polemiku, že tu sa jedná o zákon správny, kde sa upravuje nejaká forma, nejaká činnosť v zákone a zároveň sa hovorí alebo sa ukladajú sankcie, ak niekto robí v rozpore s tým. Čiže tam vyslovene netreba zakazovať niečo, čo sa vlastne zakazuje tým, že sa definuje, ktorými priestupkami, akými konaniami sa to vlastne porušuje.
Príklad, napr. zákon o premávke na cestných komunikáciách sa nemusí hovoriť, že je zakázané jazdiť vľavo, lebo sa hovorí, že ako sa to má robiť, a kto robí ináč, tak môže udelená mu byť sankcia. Preto si myslím, že toto fakt trestnoprávne by sme mohli fakt vyprecizovať toto ustanovenie, aby to nebolo nasilu, aby nebolo naviac a len deklaratórne, to je hneď na začiatok.
A teraz, ak ideme ďalej, tu sa zakazuje rušiť, to je pozitívny zákaz. Ďalej sa hovorí, že zakazujú sa zhromaždenia v okruhu 50 metrov vybraných budov, 50 m od okruhu, hej, je napísané, že ktorých budov. No, tých 50 m všetkých budov, ktoré sú tu uvedené, o tom by sme tiež mohli viesť nejakú odbornú polemiku potom, ak by sme chceli, lebo napr. už teraz v zákone okolo Národnej rady je zakázané 50 m, pri Ústavnom súde 100 m, pri vláde takýto zákaz neni ani pri paláci prezidentskom. Preto neni, lebo tam je oplotenie. Tých 50 m je stanovených kvôli tomu, aby tí demonštranti, ak by boli v bližšej vzdialenosti, nedohodili, alebo ak by dohodili kameňom, Molotov kokteil, alebo by mohli fyzicky ublížiť, alebo urobiť škodu na tej budove, lebo tým, tým ústavným činiteľom, ktorí sa tam nachádzajú už, už týmto neublížia, ale, ale urobia škodu na tej budove, to je tých 50 m. Ale keď je oplotenie napr. pred Prezidentským palácom a hneď pri oplotení by sa demonštrovalo, tak to už je, povedzme nejakých 30 m, alebo možno aj tých 50, tam nedohodí, už neublíži, neurobí škodu na tom oplotení a väčšinou nie v prvých radoch tí demonštranti, keď nastanú, že budú niečo hádzať, alebo fyzicky chceli likvidovať, ale až v tých druhých, tretích, štvrtých, to je viac ako 50, 60, možno 70, a to už nikto nedohodí, jedine ak by použil nejaký nástroj na diaľkové dohadzovanie takýchto predmetov. Čiže preto vznikla potreba týchto 50 m okolo Národnej rady alebo aj Ústavného súdu, kde neni žiadne oplotenie.
Čiže tu by sme tiež mohli špecifikovať, že ako upraviť toto, aby to splnilo svoj účel a zároveň aby to nerobilo prekážku pre zakazovanie rôznych demonštrácií, napr. pri všeobecných súdoch, Ústavný súd alebo všeobecný súd. Všeobecnú súdy väčšinou sú na námestiach v strede mesta, okolo sú rôzne budovy, rôzne objekty. Tak keď to berieme takto, že všetko dohromady a všeobecné súdy 50 metrov, to je možno absolútny zákaz v takom menšom meste okresnom, preto my navrhujeme rôzne riešenia, napr. individuálne vypracovať polícii bezpečnostné projekty, ktoré zabezpečia bezpečie pre ten objekt alebo obdobné rôzne, rôzne opatrenia, individuálne na každý objekt zvlášť. Takto generalizovať, to môže zamedziť niektorým, niektorým demonštráciám alebo zhromaždeniam pred aj niektorými z týchto objektov, preto, lebo tu vo väčšine prípadov sa hovorí Prezidentský palác, úrad vlády, Ústavný súd, ale sú tu aj súdy krajské, okresné alebo sú tu tie objekty, kde bude vykonávať ten ústavný orgán napríklad pri tom výjazdovom zasadnutí vlády.
Čiže aj tu by sme to mohli upresniť a urobiť to tak, aby sme neobmedzili základné politické právo občanov zhromažďovať sa aj pred takýmito objektami. Možnože nebudú protestovať pred okresným súdom, môžu, môžu protestovať pre konkrétne konanie, môžu protestovať pred... pre zlé hospodárenie na tom súde, pre hocčo môžu, čiže tu tiež by sme to nejak potrebovali upresniť.
No a teraz to najdôležitejšie, ale to ste hovorili, že ešte je možné diskutovať tiež, to je to zavádzanie nového pravidla: „Ak má Policajný zbor informácie nasvedčujúce tomu, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia, písomne o takýchto dôvodoch informuje obec.“ Následne to pokračuje.
Následne rozvádzate aj dôvody, za ktorých je možné zakázať zhromaždenie, a zároveň ďalšou v § 14a sa hovorí, že tá obec môže dostať pokutu 16 500 euro, ak napriek takejto informácii nezakáže to zhromaždenie, a na tom zhromaždení nastanú tie okolnosti, o ktorých informovala ich tá polícia, a bude potrebné to zhromaždenie rozpustiť, alebo viac osôb bude pokutovaných za priestupok. No toto je všetko také nejasné, že dá sa to kedykoľvek akokoľvek vysvetľovať. Ak by som bol policajt, ktorý chcem, aby nebolo nejaké zhromaždenie niekde, tak, využijúc všetky tieto kombinácie, to viem zabezpečiť a môžem to urobiť svojvoľne alebo politicky, alebo v zaujatosti.
To je to, čo ste vy naznačoval pri tých ochrankách, že urobme ten zákon tak, aby si to nemohol nikto nejak ináč vysvetľovať len tak, ako to je napísané v tom zákone. Napríklad informácia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, je 20.00 hod., takže budete pokračovať zajtra, ak vás môžem poprosiť.
Zároveň mi dovoľte oznámiť, pani poslankyne, páni poslanci, ako budeme zajtra postupovať.
Začneme piatimi bodmi, až potom prejdeme k lex atentát. Najskôr to budú dva zákony ministra Rašiho o verejnom obstarávaní, o e-Governmente, potom by išli, potom by išiel zákon o sociálnom poistení, druhé čítanie z dielne pána ministra erika Tomáša, ale predstaví ho takisto pán minister Raši. Potom by išiel EŠIF z dielne ministra Takáča, tlač 360, takisto to bude predvádzať, predkladať pán poslanec, pán minister Raši. Potom by bola tlač 310 z dielne pána ministra Takáča, takisto od pána Rašiho a potom by sme prešli po týchto piatich bodoch programu podľa schválených zmien k lex atentátu. Dobre? Takáto bude, takýto bude postup.
Takže želám príjemný večer, zajtra o deviatej pokračujeme.

(Prerušenie rokovania o 20.01 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Škripek, Števulová.
Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 224. Spoločná správa výborov má tlač 224a.
Prosím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.)

Ďakujem pekne. Príjemné dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o verejnom obstarávaní.
Dnes je streda a je špecifický deň tým, že dnes sa, dnes prichádzam so zákonom, ktorý sa týka regiónov, týka sa starostov, primátorov, týka sa všetkých, ktorí v regiónoch musia obstarávať. A zároveň je dnes deň, keď vláda Slovenskej republiky rokuje v regiónoch, rokuje v Rimavskej Sobote pre okresy Poltár a Rimavská Sobota. A práve zákon o verejnej obstarávaní a jeho novela, ktorú predkladám, je zákonom, ktorý si vyžiadali a písali regióny. Nie je to zákon, ktorý by potrebovali ľudia na ministerstvách, nie je to zákon, ktorý by potrebovali úradníci. Je to zákon, ktorý vznikol na základe požiadaviek našich starostov, našich primátorov, tých, ktorí majú na starosti obstarávania a fungovanie v našich základných školách, materských školách, vysokých školách, obstarávanie potravín, obstarávanie bežných činností.
Čiže tento zákon je zákonom, ktorý vznikol na základe požiadavky vás všetkých, ktorí sa staráte o našich občanov na našom Slovensku, a jeho jediným cieľom je, aby verejné obstarávanie bolo rýchlejšie a jednoduchšie. Aby sa nám nestalo, že keď mesto, obec alebo ktokoľvek, kto obstarávať musí, má finančné zdroje, či už vlastné, štátne alebo európske, aby sa nestalo, že kvôli komplikáciám vo verejnom obstarávaní tovar, službu, stavbu nezrealizuje. Aby sa nám teda nestalo, že finančné prostriedky, ktoré v tejto ťažkej situácii naše regióny majú, že ich nebudú môcť použiť. A to, čo od nich občania očakávajú, zlepšenie kvality ich života vo všetkých jeho oblastiach, že sa im teda kvôli komplikovanému zákonu, ktorý je teraz platný, nepodarí urobiť.
V tomto zákone sme sa snažili odstrániť goldplating, čiže snažili sme sa odstrániť z existujúceho zákona to, čo sme mali dané nad rámec smerníc Európskej únie, teda snažili sme sa opäť ísť na základe príkladoch aj z okolitých krajín a všetky komplikácie, ktoré vo verejnom obstarávaní boli, ktoré, opakujem, boli identifikované našimi regiónmi, sme sa snažili zjednodušením zákona odstrániť tak, aby sa nám nestávalo, že zákazky v hodnote 300-tisíc sme doteraz obstarávali za pol roka mnohokrát, aj kvôli tomu, že sme mali nejaké ukončenie programového obdobia, sa mestá a obce ani neprihlásili o nenávratný finančný príspevok, lebo vedeli, že by to kvôli obstarávaniu nestihli. A to, čo trvalo doteraz pol roka, máme ambíciu, aby podľa nového zákona o verejnom obstarávaní trvalo maximálne jeden mesiac.
Zároveň sme sa na základe pripomienok od vás snažili odstrániť všetko, čo verejné obstarávanie komplikovalo. A robili sme to preto, lebo sme na ministerstve presvedčení, že tých, ktorých sa to najviac dotkne, teda regiónov, našich miest a obcí, sú pod najväčšou verejnou kontrolou. Pre nás sú starostovia a primátori tí, ktorí sú kontrolovaní občanmi, mestskými či obecnými zastupiteľstvami, tretím sektorom. Sú to tí, ktorí zverejňujú svoje objednávky a faktúry, ktorí dávajú informácie a všetky zmluvy do Centrálneho registra zmlúv, ktorí sú kontrolovaní aj Najvyšším kontrolným úradom a ktorí sú kontrolovaní aj hlavnými kontrolórmi.
Čiže preto sme presvedčení, že aj zvýšenie limitov na jednotlivé typy zákaziek na tovary, služby alebo na zákazky, ktoré sa týkajú stavebných prác, je správnym krokom, pretože naše regióny sú naozaj pod najväčšou možnou kontrolou a starosta a primátor, ktorý dostal dôveru ľudí a bol nimi zvolený do svojej funkcie, tak sme presvedčení, že týmito ľuďmi je aj kontrolovaný a on nebude robiť kroky, aby túto dôveru stratil, pretože by sa to okrem trestnoprávneho dopadu odrazilo aj na jeho ďalšom pôsobení v meste a obci.
Máme tam niekoľko základných prvkov, ktoré sú v zákone, je to navyšovanie limitov, keď sa teda suma 10-tisíc navyšuje na 50-tisíc, potom sú to limity na tovary a služby, kde ideme na 221-tisíc a pre štát na úroveň 143-tisíc eur. Potom sú to stavebné práce, kde sme na úrovni 800-tisíc na tri ponuky, alebo milión a pol uverejnený vo vestníku, ale s odstránením napríklad žiadosti o nápravu alebo námietok.
Čiže riešime naozaj to, čo spôsobovalo prakticky problém našim obstarávateľom, našim regiónom a z môjho pohľadu je to taký symbolický darček, pozitívny, pre všetkých, ktorí sú aj na dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote, ale aj na všetkých, pre všetkých starostov a primátorov, s ktorými sme sa stretli, pretože na našich rezortných dňoch mimo výjazdových rokovaní vlády sme aj s Michalom Kaliňákom sa stretli s viac ako tretinou všetkých starostov a primátorov. Navštívili sme, mali sme stretnutia s viac ako 30 okresmi, s našimi starostami a primátormi, ktorí v nich riadia svoje mestá a obce. A naozaj môžem s čistým svedomím povedať, že v každom okrese na každom stretnutí s primátormi a starostami sme našli veľkú podporu toho, aby tento zákon mohol prejsť a aby sa ich obstarávania, aby ich dokázali ukončiť, aby finančné prostriedky vedeli použiť v regiónoch a hlavne aby život v našich regiónoch dostával vďaka investíciám vyššiu kvalitu, aby ľudia netrpeli za to, v ktorej časti Slovenska sa narodili.
Takže dovoľte mi, aby som týmto ukončil uvedenie novely zákona o verejnom obstarávaní pre naše regióny.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som. (Potlesk.)

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.