Schôdze NR SR

17.9.2024
10:39
Vystúpenie v rozprave

Tamara Stohlová

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj tuto kolega Kalivoda sa ma pýta, že čo sa mi tak ťažko kráča k tomu pultíku, no a ja teda asi by som nemala byť prekvapená, ale som, máme tu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorého znenie sa dozvieme o chvíľu, a je to aj veľmi dôležitá časť mojej výhrady k tejto predkladanej novele, ale teda na začiatok len poviem, že je to piaty pozmeňujúci návrh, ktorý dostávame...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj tuto kolega Kalivoda sa ma pýta, že čo sa mi tak ťažko kráča k tomu pultíku, no a ja teda asi by som nemala byť prekvapená, ale som, máme tu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorého znenie sa dozvieme o chvíľu, a je to aj veľmi dôležitá časť mojej výhrady k tejto predkladanej novele, ale teda na začiatok len poviem, že je to piaty pozmeňujúci návrh, ktorý dostávame absolútne na poslednú chvíľu. Doteraz, teda neviem, ako bude vyzerať tento pozmeňujúci návrh, doteraz to boli 30+-stranové pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dostali niekedy v noci pred rokovaním výboru. Máme tu teda ďalší, lebo tie predchádzajúce opravovali jeden-druhý. Teraz tu máme teda ďalší, lebo ako sme aj na výbore hovorili, opäť, hoci sme vždy, vždy sme upokojovaní, ako je to všetko v súlade so zákonom, so smernicou, s Aarhuským dohovorom, legislatívny odbor to potvrdil, súhlasil s tým, to sme počuli aj v júni, počuli sme to teraz a vždy príde nový pozmeňujúci návrh. Tak skvelá, skvelá legislatívna práca. Dobre. K tomu sa ešte dostanem, ale teda opäť nejaký úvod.
Ja mám pocit, že tento, táto novela zákona o EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je snáď jedna z tej legislatívy, ktorá je najdlhšie s nami tu v parlamente už, keďže sa to presúvalo z júna na septembrovú schôdzu. Máme tu teda piaty pozmeňujúci návrh. Okrem toho sme počuli, že ďalšia novela tohto zákona sa už chystá, no už sme si mali aj vďaka tomu možnosť k tomu všeličo povedať a ja som naozaj myslela, že dnes začnem pozitívne tou jednou pozitívnou vecou, ktorá sa podarila a ktorú na tom vidím, ale ja začnem citátom. Takže citujem: „Chcem ubezpečiť všetkých obyvateľov v okolí mesta Šurany, že zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie investície baterkárne bude riadne posúdený. Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil, a preto odborne sa nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme." Potom nasledujú nejaké útoky na koaličných partnerov a opäť citujem: „Nedopustím, nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná a aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí. Preto posudzovanie bude otvorené verejnosti."
No ja keď som zistila, že kto je autorom týchto šľachetných slov, tak som sa musela uštipnúť, že takéto niečo mohol na svoj Facebook napísať minister Taraba. Minister Taraba, ktorý nám predkladá túto novelu zákona o EIA, ktorej hlavným účelom je zrýchliť procesy (rečníčka gestikuláciou rúk naznačuje úvodzovky), tie úvodzovky neskôr vysvetlím, a on ich chce zrýchliť tak, že škrtne, že škrtne možnosť zúčastniť sa verejnosti na rozhodovacích procesoch, na konaniach a obmedzí samosprávy. Takže tu sú nejaké dve paralelné reality, ktoré pán minister žije. Ja neviem teda, že či sa buď pomýlil v tom, čo, teda na svoj Facebook napísal, alebo hovorí to, čo sa mu práve hodí bez ohľadu na realitu. No a zo skúseností by to mohli byť obidve tie možnosti. Ja hovorím, že v tomto prípade je to to bé, hovorí to, čo chcú jeho voliči počuť a myslí si, že ich tým oklame.
Poďme teraz poporiadku k celému tomuto legislatívnemu procesu. Ja som to už naznačila, že je to legislatíva, ktorou sa tu zaoberáme naozaj už pomerne dlho. Podľa mňa je to už aj celkom hanba, že tu máme tak dôležitú, a tá legislatíva je naozaj dôležitá, tie procesy naozaj treba zefektívniť a zrýchliť, a povedali sme si, že táto vládna koalícia nebola schopná to predložiť kvalitne na prvýkrát, nebola schopná to opraviť na prvýkrát ani na druhýkrát, ani na tretíkrát, ani na štvrtýkrát a ide to opravovať na piatykrát. Ku kvalite sa vyjadriť neviem, pretože sa o tom opäť dozvedáme na poslednú chvíľu. A teda, samozrejme, bude aj ďalšia novela, aby nám nebolo ľúto.
Ja chcem pripomenúť to stanovisko legislatívneho odboru, ktoré tu už bolo spomínané, ktoré vypracoval nezávislý legislatívny odbor Národnej rady k tomu pôvodnému vládnemu návrhu novely. No a v ňom namietali, a to aby ste mali predstavu o tej kvalite návrhov, ktoré prichádzajú z dielne pána ministra, ktoré aj pán štátny tajomník na výbore minulý týždeň obhajoval, že už ten prvotný návrh bol proste skvelý, bol super a mohol sa prijať tak, ako bol, len teda čas sa vyvíjal a ešte niečo tam dodali. No tak legislatívny odbor namietal množstvo formálnych chýb, namietal vágnosť, zmätočnosť, nejednotnosť, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, opakujúcu sa terminologickú nedôslednosť a že to dokopy môže spôsobiť výkladové a aplikačné problémy. Toto je spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovať procesy pre podnikateľov, tak, že paralyzuje to, čím sa majú riadiť.
No a samotný legislatívny odbor namietal aj možný nesúhlas s Aarhuským dohovorom a že nie je jednoznačne zrejmé, či návrh zohľadňuje všetky požiadavky smernice EIA. Čiže to, o čom sme sa mesiace bavili, čo sme mesiace opakovali aj pánovi ministrovi, že ten problém tu je, že to nie je vymyslená agenda, že sú to jednoducho fakty, no a ako som sa na výbore dozvedela, tak pánovi štátnemu tajomníkovi stačí, že ten zákon iba možno porušuje smernicu a možno je tam nesúlad s Aarhuským dohovorom, ja hovorím, že jediné, o čom tu svedčí, je, že použili opatrný úradnícky jazyk.
No, povedali sme si teda, že táto novela bola presunutá z júna 2024, keď sme tu mali ten tretí či štvrtý, už sa v tom strácam, pozmeňujúci návrh pána poslanca Huliaka, ktorým jeden za druhým opravovali tie nekvalitné návrhy, ktoré predkladali vždy s tým dodatkom, toto je ono, toto je už dobre, toto už máme potvrdené, toto je v súlade so všetkými smernicami, všetkými dohovormi. Toto sme počuli, to, že je to teda odsúhlasené legislatívnym odborom, sme takisto o tých pozmeňujúcim návrhoch počuli. Neviem ako vy, ale ja nemám dôvod tomu nijakým spôsobom dôverovať, aj keby som sa nepozerala na to, kto to predkladá a aké má vyhlásenia a aké má zámery s našim životným prostredím, tak už tá samotná skúsenosť vypovedá o tom, že tomu nemožno dôverovať.
No a zároveň ak si niekto dá tú prácu a pozrie sa na to mnohostranové stanovisko legislatívneho odboru, keď už teda naša opozičná kritika je vždy niečím zaťažená, lebo sme vždy nacucnutí na predchádzajúce vlády, niečo ovládame v Bruseli, ovládame českú vládu, jednoducho všetko, tak samotný legislatívny odbor pripravil mnohostranový dokument s tými výhradami a napriek tomu, že sa tu snažia tváriť, že ich reflektovali, tak zďaleka ich nereflektovali. Všetko, stále sú tam pochybnosti o súlade tejto novely s Aarhuským dohovorom a smernicou Európskej únie, lebo nestačí povedať, že to v súlade je a že sa to dodržiava, treba to urobiť, treba to napísať do tých pozmeňujúcich návrhov.
Ja teda len uvediem, že okrem toho sú tam stále aj napríklad gramatické chyby a aj také chyby, ktoré spôsobia nejednoznačnosť výkladu napríklad v prílohe 8 v časti IX Ostatné priemyselné odvetvia, to sú tie subjekty, ktoré sa tiež riadia týmito procesmi, tak v položke 14 chýba taká drobnosť, že predložka, ktorú už opravovali pri mnohých iných príkladoch, no ale bez nej vlastne neexistuje usmernenie, ktorý zámer má ísť do jednoduchšieho zisťovacieho konania, v ktorom nie je verejnosť, a ktorý má ísť do povinného posúdenia. To znamená, že pre všetky takéto zámery je to neinterpretovateľné, nie je možné to vyložiť a tie firmy nevedia, ako sa majú zachovať, aj keď chcú legislatívu dodržiavať. A toto sa stalo po štvrtom pozmeňujúcom návrhu. Preto hovorím, že takto nekvalitne pripravená legislatíva nezrýchli procesy, ktoré by sme efektívnejšie chceli vidieť všetci pre firmy aj podnikateľov, naopak, stále hrozí, že tie procesy paralyzuje.
Okrem takýchto drobností na prvý pohľad, že tam sú stále nejaké gramatické chyby, tak ostalo aj to jadro kritiky, ktorú som tu spomínala už mnohokrát a zopakujem ju aj dnes, tá kritika je teda v porovnaní s tým stavom, ktorý je dnes možný, lebo naozaj dnes ešte verejnosť má prístup zapojiť sa do konania, ktoré sa týka baterkárne v Šuranoch, ale, pán minister, ak prijmete túto novelu, tak zásadným spôsobom obmedzujete verejnosť, obmedzujete samosprávy a meníte, meníte princípy toho fungovania, ktoré akože dnes obhajujete.
Táto novela, ak sa prijme, zásadne obmedzí prístup verejnosti do zisťovacieho konania, ktorým je vyše 90 % všetkých zámerov, tvária sa, že je to nejaká drobnosť, ale reálne to spôsobí, že o 90 % toho, čo sa deje za vašimi plotmi, za našimi platmi, nebude môcť verejnosť spolurozhodovať, nebude môcť sa zapájať do toho, predkladať dôvody, prečo to má zmysel, nemá zmysel, ako to môže škodiť, jednoducho budú vylúčení z tej debaty ako takej.
Okrem toho sa zásadne obmedzuje aj prístup samospráv v procese EIA, pretože ostala napriek našim opakovaním výhradám ostala ponechaná definícia, ktorá hovorí, že dotknutá obec v procese EIA je iba tá, na území ktorej sa má zámer realizovať. Lenže životné prostredie nefunguje takýmto spôsob, znečistené ovzdušie alebo podzemné vody nerešpektujú hranice katastra, a preto nemá zmysel takýmto spôsobom vyňať obce a samosprávy, ktorých sa daný zámer môže škodlivo dotknúť. No a ostáva jednoznačne aj výhrada týkajúca sa malých vodných elektrární, ktoré pôjdu výhradne do zisťovacieho konania napriek tomu, že v tomto smere už čelíme infringementu Európskej komisie a táto zmena teda neveští žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak, veští ešte väčšie problémy.
No a teda aspoň skončím pozitívne. Naveľa sa podarilo vybojovať aspoň možnosť, aby sa verejnosť mohla odvolávať voči výsledku toho zisťovacieho konania, do ktorého po novom nebude mať prístup, dnes ho má, po novom ho nebude mať, ale bude sa môcť po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ak sa to teda v tomto piatom opätovne nemenilo, bude sa môcť aspoň odvolať. Pretože doteraz jediná možnosť, ktorú by ľudia a verejnosť mali, by bolo ísť do toho so žalobou, kde opäť zdôrazním, že takto si pán minister predstavuje zefektívnenie procesov, že verejnosť bude do toho môcť vstupovať súdnymi spormi a žalobami, čo teda vôbec EIA neparalyzuje.
Ale kľúčové je k tomu povedať, že ak to necháte v tomto štádiu, tak to jednoznačne nie je dotiahnuté, viaceré veci sme si k tomu hovorili aj na výbore, kde k tomu padli nedostatočné odpovede. Ak chcete naozaj, skutočne umožniť verejnosti sa odvolávať v zisťovacom konaní, tak je len logické jej poskytnúť aj prístup k podkladom, ktoré viedli k tomu danému rozhodnutiu, pretože inak predsa tá verejnosť nevie, k čomu sa vyjadruje, ako sa má k tomu vyjadriť a a opäť, hovorím, to bude len zdržovať a paralyzovať ten proces, lebo tí ľudia to budú robiť, im predsa záleží na tom, v akom okamžitom životnom prostredí, čiže oni to budú robiť a nebudú mať podklady na to, aby to robili dostatočne informovane už na prvýkrát.
No a tá odpoveď, ktorá prišla na výbore, prečo je okej, prečo tie podklady a tú účasť v tom konaní, ktorá by to zabezpečila, prístup k tým podkladom netreba, je, že veď predsa rozhodnutie sa zverejňuje a pán poslanec Huliak dodal, že veď 211-tkou cez infožiadosť je možné si všetko vypýtať. Tak ja len poviem, že podklady k rozhodnutiu sa nezverejňujú na webe, to je zavádzajúca informácia a pýtať si podklady cez infožiadosť, to je opäť spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovanie procesov, to určite nepovedie ani k zdržaniu, ani k paralýze.
A už len taká posledná čerešnička je, že toto hovorí poslanec, že veď teda je tu infožiadosť, ktorú môžu využiť verejnosť a teda o nič neprichádza, o žiadne možnosti, hovorí to poslanec, ktorý ma predloženú novelu k infozákonu, ktorým chce práve obmedziť verejnosti možnosť uplatňovať si tento nárok, možnosť využívať infozákon, to ja nazývam magické.
Takže, povedali sme si, že napriek tomu, že ten legislatívny proces vyzeral, ako vyzeral, že to bola hanba, že tu máme piaty pozmeňujúci návrh, ku ktorému sa neviem vyjadriť, pretože nebol predložený a len pred chvíľou pribudol v systéme, predpokladám, že opäť pôjde o desiatky strán, tak sme nevyriešili základné problémy, ktoré táto problémy má, je to tak, nech si hovorí pán minister na svojom Facebooku, čo chce, zamedzuje verejnosti možnosť spolurozhodovať, byť prítomný, mať názor, prejavovať ho o tom, čo sa deje za ich plotmi, v ich susedstve a zásadným spôsobom obmedzuje aj možnosti samospráv. Nijako inak to nie je, táto novela neprinesie zrýchlenie, naopak, tá efektivita, ja som presvedčená, sa zhorší, ten systém sa v mnohých prípadoch paralyzuje a ľudia budú žiť v konečnom dôsledku v horšom životnom prostredí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj tuto kolega Kalivoda sa ma pýta, že čo sa mi tak ťažko kráča k tomu pultíku, no a ja teda asi by som nemala byť prekvapená, ale som, máme tu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorého znenie sa dozvieme o chvíľu, a je to aj veľmi dôležitá časť mojej výhrady k tejto predkladanej novele, ale teda na začiatok len poviem, že je to piaty pozmeňujúci návrh, ktorý dostávame absolútne na poslednú chvíľu. Doteraz, teda neviem, ako bude vyzerať tento pozmeňujúci návrh, doteraz to boli 30+-stranové pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dostali niekedy v noci pred rokovaním výboru. Máme tu teda ďalší, lebo tie predchádzajúce opravovali jeden-druhý. Teraz tu máme teda ďalší, lebo ako sme aj na výbore hovorili, opäť, hoci sme vždy, vždy sme upokojovaní, ako je to všetko v súlade so zákonom, so smernicou, s Aarhuským dohovorom, legislatívny odbor to potvrdil, súhlasil s tým, to sme počuli aj v júni, počuli sme to teraz a vždy príde nový pozmeňujúci návrh. Tak skvelá, skvelá legislatívna práca. Dobre. K tomu sa ešte dostanem, ale teda opäť nejaký úvod.
Ja mám pocit, že tento, táto novela zákona o EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je snáď jedna z tej legislatívy, ktorá je najdlhšie s nami tu v parlamente už, keďže sa to presúvalo z júna na septembrovú schôdzu. Máme tu teda piaty pozmeňujúci návrh. Okrem toho sme počuli, že ďalšia novela tohto zákona sa už chystá, no už sme si mali aj vďaka tomu možnosť k tomu všeličo povedať a ja som naozaj myslela, že dnes začnem pozitívne tou jednou pozitívnou vecou, ktorá sa podarila a ktorú na tom vidím, ale ja začnem citátom. Takže citujem: „Chcem ubezpečiť všetkých obyvateľov v okolí mesta Šurany, že zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie investície baterkárne bude riadne posúdený. Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil, a preto odborne sa nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme." Potom nasledujú nejaké útoky na koaličných partnerov a opäť citujem: „Nedopustím, nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná a aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí. Preto posudzovanie bude otvorené verejnosti."
No ja keď som zistila, že kto je autorom týchto šľachetných slov, tak som sa musela uštipnúť, že takéto niečo mohol na svoj Facebook napísať minister Taraba. Minister Taraba, ktorý nám predkladá túto novelu zákona o EIA, ktorej hlavným účelom je zrýchliť procesy (rečníčka gestikuláciou rúk naznačuje úvodzovky), tie úvodzovky neskôr vysvetlím, a on ich chce zrýchliť tak, že škrtne, že škrtne možnosť zúčastniť sa verejnosti na rozhodovacích procesoch, na konaniach a obmedzí samosprávy. Takže tu sú nejaké dve paralelné reality, ktoré pán minister žije. Ja neviem teda, že či sa buď pomýlil v tom, čo, teda na svoj Facebook napísal, alebo hovorí to, čo sa mu práve hodí bez ohľadu na realitu. No a zo skúseností by to mohli byť obidve tie možnosti. Ja hovorím, že v tomto prípade je to to bé, hovorí to, čo chcú jeho voliči počuť a myslí si, že ich tým oklame.
Poďme teraz poporiadku k celému tomuto legislatívnemu procesu. Ja som to už naznačila, že je to legislatíva, ktorou sa tu zaoberáme naozaj už pomerne dlho. Podľa mňa je to už aj celkom hanba, že tu máme tak dôležitú, a tá legislatíva je naozaj dôležitá, tie procesy naozaj treba zefektívniť a zrýchliť, a povedali sme si, že táto vládna koalícia nebola schopná to predložiť kvalitne na prvýkrát, nebola schopná to opraviť na prvýkrát ani na druhýkrát, ani na tretíkrát, ani na štvrtýkrát a ide to opravovať na piatykrát. Ku kvalite sa vyjadriť neviem, pretože sa o tom opäť dozvedáme na poslednú chvíľu. A teda, samozrejme, bude aj ďalšia novela, aby nám nebolo ľúto.
Ja chcem pripomenúť to stanovisko legislatívneho odboru, ktoré tu už bolo spomínané, ktoré vypracoval nezávislý legislatívny odbor Národnej rady k tomu pôvodnému vládnemu návrhu novely. No a v ňom namietali, a to aby ste mali predstavu o tej kvalite návrhov, ktoré prichádzajú z dielne pána ministra, ktoré aj pán štátny tajomník na výbore minulý týždeň obhajoval, že už ten prvotný návrh bol proste skvelý, bol super a mohol sa prijať tak, ako bol, len teda čas sa vyvíjal a ešte niečo tam dodali. No tak legislatívny odbor namietal množstvo formálnych chýb, namietal vágnosť, zmätočnosť, nejednotnosť, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, opakujúcu sa terminologickú nedôslednosť a že to dokopy môže spôsobiť výkladové a aplikačné problémy. Toto je spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovať procesy pre podnikateľov, tak, že paralyzuje to, čím sa majú riadiť.
No a samotný legislatívny odbor namietal aj možný nesúhlas s Aarhuským dohovorom a že nie je jednoznačne zrejmé, či návrh zohľadňuje všetky požiadavky smernice EIA. Čiže to, o čom sme sa mesiace bavili, čo sme mesiace opakovali aj pánovi ministrovi, že ten problém tu je, že to nie je vymyslená agenda, že sú to jednoducho fakty, no a ako som sa na výbore dozvedela, tak pánovi štátnemu tajomníkovi stačí, že ten zákon iba možno porušuje smernicu a možno je tam nesúlad s Aarhuským dohovorom, ja hovorím, že jediné, o čom tu svedčí, je, že použili opatrný úradnícky jazyk.
No, povedali sme si teda, že táto novela bola presunutá z júna 2024, keď sme tu mali ten tretí či štvrtý, už sa v tom strácam, pozmeňujúci návrh pána poslanca Huliaka, ktorým jeden za druhým opravovali tie nekvalitné návrhy, ktoré predkladali vždy s tým dodatkom, toto je ono, toto je už dobre, toto už máme potvrdené, toto je v súlade so všetkými smernicami, všetkými dohovormi. Toto sme počuli, to, že je to teda odsúhlasené legislatívnym odborom, sme takisto o tých pozmeňujúcim návrhoch počuli. Neviem ako vy, ale ja nemám dôvod tomu nijakým spôsobom dôverovať, aj keby som sa nepozerala na to, kto to predkladá a aké má vyhlásenia a aké má zámery s našim životným prostredím, tak už tá samotná skúsenosť vypovedá o tom, že tomu nemožno dôverovať.
No a zároveň ak si niekto dá tú prácu a pozrie sa na to mnohostranové stanovisko legislatívneho odboru, keď už teda naša opozičná kritika je vždy niečím zaťažená, lebo sme vždy nacucnutí na predchádzajúce vlády, niečo ovládame v Bruseli, ovládame českú vládu, jednoducho všetko, tak samotný legislatívny odbor pripravil mnohostranový dokument s tými výhradami a napriek tomu, že sa tu snažia tváriť, že ich reflektovali, tak zďaleka ich nereflektovali. Všetko, stále sú tam pochybnosti o súlade tejto novely s Aarhuským dohovorom a smernicou Európskej únie, lebo nestačí povedať, že to v súlade je a že sa to dodržiava, treba to urobiť, treba to napísať do tých pozmeňujúcich návrhov.
Ja teda len uvediem, že okrem toho sú tam stále aj napríklad gramatické chyby a aj také chyby, ktoré spôsobia nejednoznačnosť výkladu napríklad v prílohe 8 v časti IX Ostatné priemyselné odvetvia, to sú tie subjekty, ktoré sa tiež riadia týmito procesmi, tak v položke 14 chýba taká drobnosť, že predložka, ktorú už opravovali pri mnohých iných príkladoch, no ale bez nej vlastne neexistuje usmernenie, ktorý zámer má ísť do jednoduchšieho zisťovacieho konania, v ktorom nie je verejnosť, a ktorý má ísť do povinného posúdenia. To znamená, že pre všetky takéto zámery je to neinterpretovateľné, nie je možné to vyložiť a tie firmy nevedia, ako sa majú zachovať, aj keď chcú legislatívu dodržiavať. A toto sa stalo po štvrtom pozmeňujúcom návrhu. Preto hovorím, že takto nekvalitne pripravená legislatíva nezrýchli procesy, ktoré by sme efektívnejšie chceli vidieť všetci pre firmy aj podnikateľov, naopak, stále hrozí, že tie procesy paralyzuje.
Okrem takýchto drobností na prvý pohľad, že tam sú stále nejaké gramatické chyby, tak ostalo aj to jadro kritiky, ktorú som tu spomínala už mnohokrát a zopakujem ju aj dnes, tá kritika je teda v porovnaní s tým stavom, ktorý je dnes možný, lebo naozaj dnes ešte verejnosť má prístup zapojiť sa do konania, ktoré sa týka baterkárne v Šuranoch, ale, pán minister, ak prijmete túto novelu, tak zásadným spôsobom obmedzujete verejnosť, obmedzujete samosprávy a meníte, meníte princípy toho fungovania, ktoré akože dnes obhajujete.
Táto novela, ak sa prijme, zásadne obmedzí prístup verejnosti do zisťovacieho konania, ktorým je vyše 90 % všetkých zámerov, tvária sa, že je to nejaká drobnosť, ale reálne to spôsobí, že o 90 % toho, čo sa deje za vašimi plotmi, za našimi platmi, nebude môcť verejnosť spolurozhodovať, nebude môcť sa zapájať do toho, predkladať dôvody, prečo to má zmysel, nemá zmysel, ako to môže škodiť, jednoducho budú vylúčení z tej debaty ako takej.
Okrem toho sa zásadne obmedzuje aj prístup samospráv v procese EIA, pretože ostala napriek našim opakovaním výhradám ostala ponechaná definícia, ktorá hovorí, že dotknutá obec v procese EIA je iba tá, na území ktorej sa má zámer realizovať. Lenže životné prostredie nefunguje takýmto spôsob, znečistené ovzdušie alebo podzemné vody nerešpektujú hranice katastra, a preto nemá zmysel takýmto spôsobom vyňať obce a samosprávy, ktorých sa daný zámer môže škodlivo dotknúť. No a ostáva jednoznačne aj výhrada týkajúca sa malých vodných elektrární, ktoré pôjdu výhradne do zisťovacieho konania napriek tomu, že v tomto smere už čelíme infringementu Európskej komisie a táto zmena teda neveští žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak, veští ešte väčšie problémy.
No a teda aspoň skončím pozitívne. Naveľa sa podarilo vybojovať aspoň možnosť, aby sa verejnosť mohla odvolávať voči výsledku toho zisťovacieho konania, do ktorého po novom nebude mať prístup, dnes ho má, po novom ho nebude mať, ale bude sa môcť po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ak sa to teda v tomto piatom opätovne nemenilo, bude sa môcť aspoň odvolať. Pretože doteraz jediná možnosť, ktorú by ľudia a verejnosť mali, by bolo ísť do toho so žalobou, kde opäť zdôrazním, že takto si pán minister predstavuje zefektívnenie procesov, že verejnosť bude do toho môcť vstupovať súdnymi spormi a žalobami, čo teda vôbec EIA neparalyzuje.
Ale kľúčové je k tomu povedať, že ak to necháte v tomto štádiu, tak to jednoznačne nie je dotiahnuté, viaceré veci sme si k tomu hovorili aj na výbore, kde k tomu padli nedostatočné odpovede. Ak chcete naozaj, skutočne umožniť verejnosti sa odvolávať v zisťovacom konaní, tak je len logické jej poskytnúť aj prístup k podkladom, ktoré viedli k tomu danému rozhodnutiu, pretože inak predsa tá verejnosť nevie, k čomu sa vyjadruje, ako sa má k tomu vyjadriť a a opäť, hovorím, to bude len zdržovať a paralyzovať ten proces, lebo tí ľudia to budú robiť, im predsa záleží na tom, v akom okamžitom životnom prostredí, čiže oni to budú robiť a nebudú mať podklady na to, aby to robili dostatočne informovane už na prvýkrát.
No a tá odpoveď, ktorá prišla na výbore, prečo je okej, prečo tie podklady a tú účasť v tom konaní, ktorá by to zabezpečila, prístup k tým podkladom netreba, je, že veď predsa rozhodnutie sa zverejňuje a pán poslanec Huliak dodal, že veď 211-tkou cez infožiadosť je možné si všetko vypýtať. Tak ja len poviem, že podklady k rozhodnutiu sa nezverejňujú na webe, to je zavádzajúca informácia a pýtať si podklady cez infožiadosť, to je opäť spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovanie procesov, to určite nepovedie ani k zdržaniu, ani k paralýze.
A už len taká posledná čerešnička je, že toto hovorí poslanec, že veď teda je tu infožiadosť, ktorú môžu využiť verejnosť a teda o nič neprichádza, o žiadne možnosti, hovorí to poslanec, ktorý ma predloženú novelu k infozákonu, ktorým chce práve obmedziť verejnosti možnosť uplatňovať si tento nárok, možnosť využívať infozákon, to ja nazývam magické.
Takže, povedali sme si, že napriek tomu, že ten legislatívny proces vyzeral, ako vyzeral, že to bola hanba, že tu máme piaty pozmeňujúci návrh, ku ktorému sa neviem vyjadriť, pretože nebol predložený a len pred chvíľou pribudol v systéme, predpokladám, že opäť pôjde o desiatky strán, tak sme nevyriešili základné problémy, ktoré táto problémy má, je to tak, nech si hovorí pán minister na svojom Facebooku, čo chce, zamedzuje verejnosti možnosť spolurozhodovať, byť prítomný, mať názor, prejavovať ho o tom, čo sa deje za ich plotmi, v ich susedstve a zásadným spôsobom obmedzuje aj možnosti samospráv. Nijako inak to nie je, táto novela neprinesie zrýchlenie, naopak, tá efektivita, ja som presvedčená, sa zhorší, ten systém sa v mnohých prípadoch paralyzuje a ľudia budú žiť v konečnom dôsledku v horšom životnom prostredí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

17.9.2024
10:56
Vystúpenie v rozprave

Vystúpenie v rozprave 10:56

Jaroslav Baška

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vôbec nie je taký dlhý, ako predpokladá pani poslankyňa Stohlová, je to na jednu stranu a dovoľte mi najskôr prečítať zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dohodou medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy, ale aj Európskou komisiou. A to odôvodnenie je...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vôbec nie je taký dlhý, ako predpokladá pani poslankyňa Stohlová, je to na jednu stranu a dovoľte mi najskôr prečítať zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dohodou medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy, ale aj Európskou komisiou. A to odôvodnenie je nasledovné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s implementáciou záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy v súvislosti s reformou krajinného plánovania.
V roku 2022 bol schválený nový zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2024. Čiže len prednedávnom. A týmto zákonom sa rozšírila implementácia dohovoru o ochrane krajiny, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. decembra 2005. Zozáväznilo sa rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu (tzv. SEA). Zákonom o územnom plánovaní sa podarilo zabezpečiť systémový nástroj na explicitnú integráciu naplnenia požiadaviek na ochranu, obnovu a tvorbu krajiny do procesov územného plánovania. Pôvodne navrhovaný osobitný systém krajinného plánovania by tak bol nekoncepčným a duplicitným systémom, ktorý by vyžadoval personálne aj finančné kapacity, avšak bez pridanej hodnoty. Návrhom sa posilňuje úloha obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni štátu a teda aj samosprávnych krajov zabezpečiť pred obstaraním samotnej územnoplánovacej dokumentácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... krajinno-plánovacie štúdie ako povinný územnoplánovací podklad. Tým sa zabezpečí dôslednejší proces pre zabezpečenie postavenia krajiny, hlavne jej ochrany a tvorby v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie. (Ruch v sále.) V nadväznosti na uloženie osobitnej povinnosti obstarania krajinno-plánovacej štúdie, ktorá podľa aktuálneho právneho stavu patrí medzi územnoplánovacie podklady, sa do § 16... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... zákona o územnom plánovaní dopĺňa definícia krajinno-plánovacej štúdie a precizuje skutočnosť, že aj na tento územnoplánovací podklad sa vzťahujú vyhlášky podľa § 39 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona o územnom plánovaní. Štandard spracovania krajinno-plánovacej štúdie ako územnej štúdie je už v súčasnosti určený v § 1 vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a zároveň cieľ, účel, obsah a mierka spracovania krajinno-plánovacej štúdie sú podrobnejšie určené v kapitole 1.2.2 prílohy č. 6 Metodika na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a posudzovanie súladu stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Do § 28 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje podmienky o obstaraní územnoplánovacích podkladoch, sa precizuje povinnosť pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý obstaráva koncepciu územného rozvoja Slovenska obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu, a to na účel zvýšenia kvality obstarania územnoplánovacieho podkladu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny na celoštátnej úrovni pred obstaraním samotnej koncepcie územného rozvoja Slovenska.
Rovnako sa precizuje spracovanie krajinno-plánovacej štúdie pre územie regiónu samosprávnymi krajmi ako podkladu pre koncepciu rozvoja, územného rozvoja regiónu, tzv. KÚRR.
Do § 31 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie sa explicitne dopĺňa ustanovenie, že KÚRS a KÚRR bude spracovaný vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie a to popri zadaní výkrese problémových javov, ak bol spracovaný (ruch v sále) a rozsahu hodnotenia, ktorý sa spracúvava pre územnoplánovaciu dokumentáciu ako strategický dokument.
Do prechodných ustanovení sa explicitne dopĺňa lehota pre úrad obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a pre samosprávne kraje do 30. septembra 2027. Zároveň sa odsúva existujúci termín obstarania a schválenia koncepcie územného rozvoja a regiónu o pol roka, a to až do 30. septembra 2028. Účinnosť nového článku zohľadňuje reformu krajinného plánovania podľa plánu obnovy, teda musí nadobudnúť účinnosť pred podaním žiadosti o piatu platbu.
Dovoľte mi teraz, pán predsedajúci, prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 230.
V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230.
1. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 195/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Územnou štúdiou je aj krajinno-plánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byt' vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa § 39 ods. 1 písm. a) až c); § 39 ods. 2 tým nie je dotknutý.”
2. V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu.”
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.
3. V § 28 ods. 6 sa slová „odseku 4” nahrádzajú slovami „odseku 5”.
4. V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu spracúva spracovateľ vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie.”
5. V § 40 odsek 7 znie:
(7) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nový článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, skončil som s odôvodnením aj s prečítaním samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vôbec nie je taký dlhý, ako predpokladá pani poslankyňa Stohlová, je to na jednu stranu a dovoľte mi najskôr prečítať zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dohodou medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy, ale aj Európskou komisiou. A to odôvodnenie je nasledovné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s implementáciou záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy v súvislosti s reformou krajinného plánovania.
V roku 2022 bol schválený nový zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2024. Čiže len prednedávnom. A týmto zákonom sa rozšírila implementácia dohovoru o ochrane krajiny, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. decembra 2005. Zozáväznilo sa rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu (tzv. SEA). Zákonom o územnom plánovaní sa podarilo zabezpečiť systémový nástroj na explicitnú integráciu naplnenia požiadaviek na ochranu, obnovu a tvorbu krajiny do procesov územného plánovania. Pôvodne navrhovaný osobitný systém krajinného plánovania by tak bol nekoncepčným a duplicitným systémom, ktorý by vyžadoval personálne aj finančné kapacity, avšak bez pridanej hodnoty. Návrhom sa posilňuje úloha obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni štátu a teda aj samosprávnych krajov zabezpečiť pred obstaraním samotnej územnoplánovacej dokumentácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... krajinno-plánovacie štúdie ako povinný územnoplánovací podklad. Tým sa zabezpečí dôslednejší proces pre zabezpečenie postavenia krajiny, hlavne jej ochrany a tvorby v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie. (Ruch v sále.) V nadväznosti na uloženie osobitnej povinnosti obstarania krajinno-plánovacej štúdie, ktorá podľa aktuálneho právneho stavu patrí medzi územnoplánovacie podklady, sa do § 16... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... zákona o územnom plánovaní dopĺňa definícia krajinno-plánovacej štúdie a precizuje skutočnosť, že aj na tento územnoplánovací podklad sa vzťahujú vyhlášky podľa § 39 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona o územnom plánovaní. Štandard spracovania krajinno-plánovacej štúdie ako územnej štúdie je už v súčasnosti určený v § 1 vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a zároveň cieľ, účel, obsah a mierka spracovania krajinno-plánovacej štúdie sú podrobnejšie určené v kapitole 1.2.2 prílohy č. 6 Metodika na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a posudzovanie súladu stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Do § 28 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje podmienky o obstaraní územnoplánovacích podkladoch, sa precizuje povinnosť pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý obstaráva koncepciu územného rozvoja Slovenska obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu, a to na účel zvýšenia kvality obstarania územnoplánovacieho podkladu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny na celoštátnej úrovni pred obstaraním samotnej koncepcie územného rozvoja Slovenska.
Rovnako sa precizuje spracovanie krajinno-plánovacej štúdie pre územie regiónu samosprávnymi krajmi ako podkladu pre koncepciu rozvoja, územného rozvoja regiónu, tzv. KÚRR.
Do § 31 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie sa explicitne dopĺňa ustanovenie, že KÚRS a KÚRR bude spracovaný vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie a to popri zadaní výkrese problémových javov, ak bol spracovaný (ruch v sále) a rozsahu hodnotenia, ktorý sa spracúvava pre územnoplánovaciu dokumentáciu ako strategický dokument.
Do prechodných ustanovení sa explicitne dopĺňa lehota pre úrad obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a pre samosprávne kraje do 30. septembra 2027. Zároveň sa odsúva existujúci termín obstarania a schválenia koncepcie územného rozvoja a regiónu o pol roka, a to až do 30. septembra 2028. Účinnosť nového článku zohľadňuje reformu krajinného plánovania podľa plánu obnovy, teda musí nadobudnúť účinnosť pred podaním žiadosti o piatu platbu.
Dovoľte mi teraz, pán predsedajúci, prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 230.
V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230.
1. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 195/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Územnou štúdiou je aj krajinno-plánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byt' vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa § 39 ods. 1 písm. a) až c); § 39 ods. 2 tým nie je dotknutý.”
2. V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu.”
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.
3. V § 28 ods. 6 sa slová „odseku 4” nahrádzajú slovami „odseku 5”.
4. V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu spracúva spracovateľ vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie.”
5. V § 40 odsek 7 znie:
(7) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nový článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, skončil som s odôvodnením aj s prečítaním samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

17.9.2024
11:11
Vystúpenie s procedurálnym návrhom

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:11

Rudolf Huliak

Ďakujem, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov a žiadam presunúť hlasovanie o bode č. 27, tlače 447, na koniec schôdze. Ďakujem.

Skontrolovaný text

17.9.2024
11:48