19. schôdza

Ďakujem za slovo.
Viackrát tu padlo moje meno, tak asi sa patrí k tomu vyjadriť. Chcem potvrdiť to, čo povedal v záverečnej reči pán minister. Ja osobne som mal možnosť konzultovať tieto veci s pracovníkmi z ministerstva a nebolo to tak, že mňa tu voľakto si využíva alebo zneužíva, alebo tak ďalej. Viete, ja nie som človek, ktorý takéto veci si dal na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie, ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky. O to som snažil aj teraz, o to sa budem snažiť vždycky a viete, nechcem padnúť na úroveň pána Pročka, ale to, čo ja som tuná hovoril, a to, čo on tu tára, tak si myslím, že to sa nedá porovnať.
Čo sa týka hlasovania, chcem poprosiť, že hlasovanie a určiť termín dneska o sedemnástej hodine. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po náruživej atmosfére k predchádzajúcemu zákonu si dovolím pokojnejšie.
Je to veľmi dôležitý zákon, ide o novelu zákona o sociálnych službách, ktorá prinesie naozaj veľa dobrého pre zdravotne znevýhodnených ľudí, niekoľko zmien prinášame. Tou prvou je, že zvyšujeme príplatok k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur, čiže ho zdvojnásobujeme. Zároveň upravujeme režim odľahčovacej služby pre takýchto zdravotne zne... pre rodičov takto zdravotne znevýhodnených detí. Doterajšia prax a doterajší systém ukazuje, že odľahčovacia služba je nefunkčná, využívajú ju minimum ľudí, len chcem pripomenúť, že odľahčovacia služba je v kompetencii samospráv, ale ministerstvo práce teda chce zákonom pomôcť. Po novom teda v prípade odľahčovacej služby, ktorá bude využitá v pobytových zariadeniach, zostáva ten časový limit na úrovni 30 dní. To znamená, takýto rodič bude môcť 30 dní do roka využiť takúto pobytovú službu, ale v prípade ambulantnej a terénnej odľahčovacej služby už nastavujeme túto odľahčovaciu službu na hodiny, konkrétne na 360 hodín. Bude to časový fond, z ktorého si bude ten daný rodič môcť čerpať túto odľahčovaciu službu oveľa pružnejšie.
Zároveň rozširujeme počet hodín domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súbehu s opatrovateľským príspevkom, čo znamená, že napriek tomu, že bude poskytovaná domáca opatrovateľská služba 40 hodín mesačne, nepríde opatrovateľ o opatrovateľský príspevok.
Zákonom vyhovujeme aj rôznym požiadavkám poskytovateľom sociálnych služieb, nastavujeme personálny normatív na počet klientov, nie ako to bolo doteraz na počet lôžok, takisto rozširujeme kvalifikačné predpoklady pre výkon tlmočenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže vyhoveli sme vlastne všetkým požiadavkám, požiadavkám poskytovateľov.
Máme tam ešte dve veci. Prinášame takzvaný, teda prinášame kompromis, ktorý bol dosiahnutý medzi poskytovateľmi sociálnych služieb a samosprávami v prípade objednávania sociálnej služby. V zákone je to navrhnuté tak, že obec alebo mesto, teda poskytovateľ sociálnej služby musí do 30 kalendárnych dní zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby či už u seba, alebo objednaním iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. V opačnom prípade už môže sa odkázaný človek dohodnúť priamo s akýmkoľvek zariadením. Tu chcem ale povedať, že sme vo významnej diskusii s ďalšími organizáciami, napriek tomu, že bol dosiahnutý kompromis, je v hre aj to, a sme k tomu dosť blízko aj po dohode so ZMOS-om a ďalšími organizáciami, aby sa tento kompromis napokon nerealizoval, pretože dobre vieme, že od 1. 1. 2026 už platí, bude platiť reforma financovania sociálnych služieb, kde už bude všetko inak a zrejme, zrejme to aj k tomuto smeruje, ale o tom by sa som vás informoval ešte pred zasadnutím výborov a pred druhým čítaním.
No a možno posledná vec, ktorá je dôležitá. Ja som niečo v lete sľúbil a to je to, že túto novelu zákona o sociálnych službách využijeme na to, aby sme zrušili krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby a môžem teraz v pléne povedať, aj keď je to prvé čítanie, že sme s ministerstvom financií veľmi blízko k tomuto cieľu, takže pravdepodobne sa to podarí s tým, že, samozrejme, keď tá dohoda bude, lebo je to súčasťou rokovaní o štátnom rozpočte budúcoročnom, tak veľmi rád o tom budem informovať.
Ďakujem, toľko stručne k zákonu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 408. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 439 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, skôr než začnem, tak v predošlom zákone, ktorý sa tu pred chvíľou schvaľoval, alebo o ktorom sme diskutovali, ma prekvapilo, že pán minister Taraba sa zastáva Rómov z rómskych osád, ktorí kradli drevo a teraz sú v nápravnom zariadení, ako mu na nich záleží (povedané s pobavením), tak keď si spomeniem, čo všetko o nich narozprávala Slovenská národná strana pred voľbami aj mimo toho, tak mi to je veľmi úsmevné. No dobre, poďme k veci.
Pán minister, vy ste tu, keď ste uvádzali tento zákon, tak ste povedali pár vecí, na ktorých je môj príspevok postavený, a práve ste povedali tak, že sa dohadujete ešte so ZMOS-om, že asi sa to zo zákona vypustí, takže môj príspevok bude asi tým pádom bezpredmetný, ale napriek tomu to všetko spomeniem, aby ste mali väčšiu motiváciu to z toho zákona vypustiť.
Keďže tento zákon má platiť iba jeden rok, lebo od 1. 1. 2026 už budú nové zákony, ktoré, ktoré budú v rámci sociálnych služieb z plánu obnovy, celá reforma, ktorá sa pripravuje, takže ten zákon bude platiť de facto od decembra do decembra budúceho roku. Ja chcem povedať, že nie je mi celkom pochopiteľné, ale keďže, keďže bude platiť iba rok, prečo, prečo vlastne ten zákon prijímame, ale keď, keď to súvisí s tým zvýšeným príspevkom, tak kvôli tomu to chápem. Ale o tom, aby starosta rozhodoval, kde, kto bude pridelený do akéhokoľvek zariadenia podľa nového zákona, tak to nie je celkom pochopiteľné a to je z toho dôvodu, že tuná na každej schôdzi prijímame cca 100 zákonov a my si nemyslíme, že tie zákony, ktoré sa týkajú obcí, a veľká časť sa týka obcí, že tí starostovia, ktorí sú na Slovensku a veľká časť z nich je dokonca úväzkových starostov, že to postrehne, nedajbože si to prečíta a podľa toho, podľa toho aj koná. To znamená, ja si osobne myslím, že keď prijmeme tento zákon, že ten starosta si všimne, že sa zmeny v sociálnych službách udiali vtedy, keď za ním príde klient a mu povie, že sa to udialo, lebo potrebuje nejakú sociálnu službu a, samozrejme, tomu klientovi to niekto musí povedať. Takže aby to platilo rok, sa mi to vidí príliš veľká námaha, aby sme to prijímali.
Ďalšiu vec, ktorú si treba uvedomiť, že ZMOS je organizácia, ktorá síce zastupuje záujmy obcí a miest, ale obce a mestá majú dva také rozhodovacie orgány, a to je starosta a zastupiteľstvo. A v tom ZMOS-e zastupujú ho tí starostovia a primátori bez toho, aby museli mať schválené od zastupiteľstva akúkoľvek kompetenciu, pokiaľ idú na to rokovanie. Čiže z toho je zrejmé, že tí starostovia a primátori tí vedia v tom ZMOS-e presadiť viacej svoje názory ako názory zastupiteľstva. A to sa, a to sa prejavuje aj v tomto zákone, lebo, lebo posilujú sa, posilujú sa práva starostov a primátorov a ja by som videl práve aj v tomto zákone priestor pre to zastupiteľstvo, lebo aj viete, keď sa predáva majetok alebo akákoľvek činnosť v obci, tak je to rozdelené tak, že tie pravidlá spravidla, tie pravidlá spravidla urobí to zastupiteľstvo a tá rozhodovacia kompetencia na základe tých pravidiel je práve u starostu. A práve v tomto zákone ten starosta má takú svojvôľu, že tie pravidlá mu vôbec v zastupiteľstve neurčí.
Podľa toho sa pýtam, podľa akých pravidiel bude starosta rozhodovať, aby pridelil tú sociálnu službu. Vieme, že tí klienti preferujú rôzne zariadenia, to znamená podľa toho, že ktoré sú v blízkosti domova, samozrejme, keď, keď je z okresu Levoča, tak nebude chcieť ísť do okresu Medzilaborce, alebo keď je katolík, tak predpokladám, že preferuje viacej charitu, alebo naopak, keď je ateista, tak nechce, aby ho obsluhovali sestričky, sestričky z charity. Takže nemyslím si, že to je dobré rozhodnutie, že ten starosta bude neobmedzene rozhodovať, lebo keďže keď pôjde ten klient do verejného zariadenia, ten starosta nebude prispievať, tie obce sú v takom finančnom marazme, ako sú, tak osobne si myslím, že ten starosta bude preferovať to, aby ho to čo najmenej stálo a ten záujem klienta, ten záujem klienta bude až na druhom mieste. Nehovoriac o tom, že malé obce majú problém, aby si tí starostovia zaplatili platy, častokrát keď nemajú peniaze, sa dajú vypísať na maródku a pokiaľ im príde takýto, takýto výdavok, tak sčasti ich aj chápem, že sa snažia tú službu, o tej službe rozhodnúť tak, aby ju nemuseli platiť, ale aby ju platil štát.
Ďalší pohľad na to je, že na tú službu prispieva štát, samospráva a klient. A tie peniaze, tie peniaze sa nejak dávajú dokopy a jasné, že keď štát ten príspevok nezvýši, samospráva alebo ten starosta rozhodne, že to pôjde, že ten klient pôjde do samosprávy, tak ten klient posledný v tom, v tom poradí bude prispievať ďalej. Ale pokiaľ tá samospráva neprispeje a bude sa snažiť, aby naozaj neprispievala a bude robiť rôzne obštrukcie, tak tomu klientovi nakoniec ostane to, že keď si tú službu chce naozaj vybrať podľa svojho gusta, tak si ju bude musel doplatiť alebo, alebo zaplatiť celú.
Čo je ešte veľmi dôležité, všetky výskumy nám ukazujú, že ak chceme, aby ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, mali kvalitnejší život, lepší život, dlhší život, tak nerozhodujú o tom, aké, aké peniaze im dáme alebo aký príspevok im dáme, ale rozhoduje o tom, či sú vo svojej komunite, v ktorej celý život vyrastali, či žijú v blízkosti rozšírenej rodiny, to znamená, že aby tí starí rodičia mali vnúčatá na dosah, poprípade deti, a v akom stave je zdravotníctvo a aby mali prirodzený pohyb. Takže pokiaľ si berieme tieto danosti ako prioritu, tak je logické, že ten klient by si mal to zariadenie vybrať a nemali by sme do toho montovať starostu a primátora a navyše mu dávať kompetenciu, aby vzhľadom na finančné nároky sa snažil alebo hľadal to najlacnejšie riešenie a nie to najvhodnejšie riešenie, ktoré je najlepšie pre klienta a pre jeho kvalitný život.
Ja, pán minister, všetkými desiatimi podporím, ako ste naznačili, že so ZMOS-om sa bavíte že o týchto veciach, o ktoré som hovoril, že odtiaľ vypadnú, lebo si myslím, že to je jeden veľký problém, ktorý, ktorý v tom zákone je, a takisto uvažujem, či má vôbec zmysel nejakým spôsobom v druhom čítaní to meniť, keď ten zákon bude platiť iba rok. A naozaj si myslím, že tí kompetentní, kým si to všimnú, tak ten rok už prejde.
Ďakujem pekne.

Poslanec, naopak, vítam, že tento zákon je, pán minister predložil, lebo ten zákon je veľmi dobrý tak, ako je zákon aj predchádzajúci, ktorý predložil minister životného prostredia, pretože od roku 2006 vodné toky nikto prakticky nevyčistil, lebo vodohospodársky podnik nemal na to peniaze. Čiže sociálne podniky, ktoré budú hlavne pre rómske etnikum, ktoré stále má menej prác, vecí, pokiaľ sa týka, čiže toto, keď bude dva roky tento zákon, tak vám garantujem, že my vodné toky nevyčistíme.
A druhá vec, prekvapuje ma, podaktorých poslancov, nebudem ich menovať, každý vodný tok má ochranné pásmo, takže prakticky zo zákona nemôže to, čo, aj keď pán minister na to, životného prostredia, reagoval. Nemôže nič robiť, pretože, a že to starostovia budú robiť, tak si budú čistiť svoje vodné toky, ktoré proste jednoducho v tej, v tej svojej dedine alebo v tom svojom rajóne majú. A to vám hovorím, pretože som na životnom prostredí pracoval, to je robota nie na dva, na možno päť rokov, pokiaľ sa vyčistia veškeré, veškeré naše vodné toky, ktoré sú.

Chcel som reagovať, ale keďže pán Muňko mal faktickú poznámku k inému zákonu, tak nemám na čo. Ďakujem.

Pán predsedajúci, dnes došlo na pôde Národnej rady k niečomu, čo sa úplne vymyká nášmu civilizačnému prostrediu. Poslanec Richard Glück ráno na tlačovke SMER-u predniesol na adresu Michala Šimečku tieto slová, citujem: „Pán Šimečka mladší dostal tú nenávisť proti slovenskému národu takpovediac v materskom mlieku." Ak je niekomu čudné, že tu o tom hovorím, tak nech si každý predstaví, že by niekto na jeho matku verejne povedal, že ho nadájala nenávisťou voči čomukoľvek.
Navrhujem preto, aby Národná rada bezodkladne prijala toto uznesenie: Národná rada odsudzuje výrok Richarda Glücka, ktorý hlboko uráža materstvo a uráža všetky matky, ktoré sa s láskou starajú o zdravie a duchovný rast svojich detí a žiada ho, aby sa Michalovi Šimečkovi a jeho matke verejne ospravedlnil. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS dávam návrh na zaradenie nového bodu, tlač 480, návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie NR SR, poprosím zaradiť tento bod do programu na stredu 18. 9. po tlači 479, bod 124. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou tlač 408, teda zákon o sociálnych službách. Pred pol rokom sme boli konfrontovaní s nešťastnou udalosťou, keď sa mama so zdravotne postihnutým dieťaťom postavila na koľaje, a vtedy sme si uvedomili, že treba niečo zmeniť a treba niečo riešiť, a tak po pol roku sme sa dočkali novely zákona o sociálnych službách, ktorý teda nerieši len, alebo nereaguje len na túto tragickú udalosť, ale prináša aj ďalšie zmeny. Ja by som chcela najprv vyzdvihnúť tie pozitívne a potom budem aj kritická, ale verím, že pán minister to ocení, lebo ide nám o spoločné dobro.
Takže čo je pozitívne, je to, že osoba, ktorá je opatrovaná doma, doteraz mohla mať maximálne 8 hodín mesačne opatrovateľskú službu, teda navyše, ak potrebovala vypomôcť, tak vlastne iba 8 hodín, teraz sa to navyšuje na 40 hodín mesačne, čo je veľký posun, a preto naozaj ďakujem pánovi ministrovi, že sa to do tejto novely dostalo. Ďalší veľmi pozitívny krok, ktorý myslím, že oceníme všetci, ako tu sme, je to, že pri opatrovaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa tých 100 eur zvyšuje na 200 eur, čo je takisto veľké ďakujem. Poďakovať by som mala možno aj za projekt, ktorý vlastne pán minister uviedol, ktorý tento rok, už, myslím, že beží ako národný projekt, od januára bude bežať ako projekt financovaný z európskych financií. K tomuto už ale začínam teraz postupne byť, alebo teda ešte poviem to, že za čo ešte ďakujem, že v odľahčovacej službe sa vychádza v ústrety aj rodičom, ktorí potrebujú vypomôcť s dieťaťom a dneska odľahčovacia služba hovorí o 30 dňoch ročne, po novom to už bude môcť byť aj 360 hodín v hodinovom čerpaní, čiže vlastne 15 dní, ale bude sa to spočítavať na 12 hodín denne, ak som správne z tlačovky pochopila, tak by to malo byť takýmto spôsobom, čiže pre tých, ktorí potrebujú kratšiu starostlivosť, takisto pomoc. No a tým som asi tie svoje pozitívne veci vyčerpala.
A teraz poviem trošku, čo mi vadí. V prvom rade, pán minister spomenul aj dnes, že pomáha obciam, lebo toto je kompetencia obcí. Áno, je to tak, odľahčovacia služba je kompetencia obcí, podobne ako opatrovateľská služba, ale opatrovateľská služba je základná služba a zo všetkých obcí ju poskytuje asi 400 obcí. Čiže vieme, že je to možno ani nie, koľko percent, 15, 20? V ostatných táto služba nie je dostupná. Prečo? Lebo obce živoria, nemajú na to, aby zabezpečovali základný chod samosprávy a nieto ešte poskytovali opatrovateľské služby. Sama som si urobila prieskum, boli prázdniny, tak som chodila po starostoch a pýtala som sa, ako poskytujú opatrovateľskú službu. Povedali mi, že nijako, lebo na ňu nemajú peniaze. A keď som sa spýtala, no ale keď za vami príde občan, že ju potrebuje, alebo že potrebuje odľahčovaciu službu, pýtala som sa, že či vedia, čo je to odľahčovacia služba. Povedali mi, že ani nevedia, čo je to odľahčovacia služba a odpoveď bola, budeme sa snažiť vyhovoriť a poslať ich preč týchto našich občanov, lebo im ju poskytnúť nevieme.
Jedna stránka je otázka financií, ale tá druhá a horšia, že nám zlyháva systém a ja som naozaj očakávala, možno príliš ambiciózne, že touto novelou prinesieme systém do poskytovania sociálnych služieb a nielen si budeme hádzať čo všetko tej samospráve dáme na krk, lebo samospráva teda má poskytovať opatrovateľskú službu, má poskytovať službu v zariadení pre seniorov, má poskytovať službu v zariadeniach opatrovateľskej služby. Ale myslím, že by sme dokázali spočítať na prstoch rúk a nôh, kde všade, ktorá samospráva všetky tieto služby poskytuje. Ak by sme ich vôbec toľko našli, lebo myslím, že ich ani nenájdeme. A odľahčovacia služba je len pomocná služba. Viete, na čo má slúžiť? Na to, že keď ten domáci opatrovateľ je úplne vyčerpaný a unavený, prípadne potrebuje ísť sám so sebou na operáciu, tak vtedy by tá obec mala poskytnúť tú odľahčovaciu službu. A to buď tým, že zabezpečí obecnú opatrovateľku, ktorá bude chodiť do rodiny a pomôže opatrovať klienta, alebo naopak, že nájde zariadenie na tých 30 dní. Toto ale vôbec v praxi nefunguje a obávam sa, že ani týmto krásnym projektom, ani zmenou tohto zákona to fungovať nebude.
Prečo som kritizovala krásny projekt? Na tlačovke bolo povedané, máme 8 300 opatrovateľov detí do 18 rokov, teda od šesť do 18 rokov a pre nich je tento projekt určený. Čiže tým by sme aj mali pomôcť, problém je však, že ak opatrovateľ má nejakých 560 eur opatrovateľské, musí si najprv túto službu zaplatiť a potom ju môže refundovať. Tak som išla na stránku ministerstva a čuduj sa svete, je tam napísané, že žiadosť síce môže dať prostredníctvom úradu práce, ale táto dotácia nie je nárokovateľná, čiže vlastne on ju ani nemusí dostať. On si zabezpečí službu, poskytne, požičia si na ňu a potom bude dva mesiace čakať, či vôbec mu je úrad práce schváli, alebo nie. Toľko k službe.
Ale ešte sa vrátim trošku k tomu, čo pán minister spomínal teraz aj o tých 30 dňoch pre zabezpečenie služby pre obec. Naozaj si myslíme, že tých 30 dní tým obciam pomôže? Ja viem, že to je to dohoda so ZMOS-om, ale nič nám to nerieši, pretože do tých 30 dní, keďže tých služieb je málo, pracovníkov v sociálnych službách ešte menej, sa nepodarí väčšine zabezpečiť služba. A ak ju zabezpečia, to ešte neznamená, že bude poskytovaná bez toho, aby obec musela doplácať. A tu je kameň úrazu. Tie obce na to peniaze nemajú.
Čo sa týka odľahčovacej služby, už som hovorila tých 8 300, ale zabudla som povedať jednu vec. Viete, koľko máme opatrovateľov, ktorí opatrujú svojich príbuzných na Slovensku? Údaj z ústredia práce z minulého týždňa hovorí o 70 133 opatrovateľoch. Čiže my chceme z toho vybrať skupinu 8 300, tým sa budeme snažiť pomôcť, ale ostatných necháme tak, ako sú. Povedzte mi, ak opatruje niekto tuná svoju maminku, svokru a podobne a bude potrebovať ísť na operáciu, kde dá toho rodiča, kto mu pomôže? Toto vôbec neriešime. Prosím naozaj a vyzývam, opozícia, koalícia, spojme sa a predkladajme návrhy, ktoré reálne našim ľuďom pomôžu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Naozaj vidno, keď niekto robil v samospráve a je zorientovaný v týchto veciach, tak vidíte problémy troška inak ako ich vidia spoza zeleného stola tí, čo píšu tieto zákony. Naozaj keď hovoríme o tom, že je potrebné reforma sociálnych služieb, tak ona je naozaj potrebná, lebo celé to fungovanie je o tom, že či sú peniaze alebo nie sú. Navyše si myslím, že jedno obdobie je, kde to vieme financovať z projektov Európskej únie, potom zase príde hluché miesto a tým pádom to celé to fungovanie je nesystematické a vždy je to o tom, že či tá samospráva má peniaze alebo nemá peniaze, a pokiaľ má doplácať tak jasné, že bude robiť všetko preto, aby tie peniaze nemusela dať a tak celý ten, celý ten proces alebo celú tú službu kriví. Takže toto si treba naozaj uvedomiť a ja sa naozaj teším a čakám na nejaké systematické riešenie, ktoré príde s reformou sociálnych služieb. Toto berieme len ako také dočasné opatrenie, kde riešime niečo, čo rýchlo nám treba, aby sme rok ešte vydržali. (Reakcia z pléna.)