19. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže je to zákon európske hlavné mesto. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 196/2023 Z. z. o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Zákon o európskom hlavnom meste bol v minulom volebnom období schválený Národnou radou ako poslanecký návrh zákona. Ministerstvo kultúry vypracovalo k tomuto zákonu stanovisko, ktoré bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené zásadné pripomienky Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie. Cieľom návrhu zákona je zosúladiť tieto pripomienky a upraviť zákon o európskom hlavnom meste tak, aby bol návrh v súlade s osobitnými predpismi, keďže pôvodný predkladatelia poslaneckého návrhu tieto pripomienky nezohľadnili. Ide o to, aby financovanie takéhoto projektu bolo pod kontrolou NKÚ, ÚVO a podobne a nebolo vylúčené, ako to urobili účelovo predkladatelia, ktorí to dávali poslaneckým návrhom zákona.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a média za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto bodu programu. Na úvod chcem povedať, že už pred istým časom sme tu v Národnej rade slovenskej republiky na základe politických dohôd kreovali zloženie výborov Národnej rady Slovenskej republiky a takisto vymenovanie stálych delegácií, ktoré nás zastupujú na významných európskych organizáciách.
Pred istým časom sa konali voľby do Európskeho parlamentu, podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, ktorý bol zvolený za predsedu delegácie Národnej rady si už neuplatňuje mandát v Národnej rade, a preto treba pristúpiť k zmenám.
A preto mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie Národnej rady, tlač 480.
Bod C. sa mení a dopĺňa a vrátane nadpisu znie nasledovne:
"C. vymenúva poslanca Pavla Gogu (SMER – sociálna demokracia) za vedúceho Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a poslankyňu Zuzanu Plevíkovú (SMER – sociálna demokracia) za náhradníčku Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy."
Názov sa primerane upraví a zmení.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

Dobré ráno prajem, ďakujem za slovo.
Kolegyne, kolegovia, takže dovoľte, aby som uviedla náš návrh zákona, mňa, Veroniky Veslárovej a kolegov Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického. Predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu je posilniť informovanosť a účasť obyvateľov v politickom živote ich miestnej samosprávy. Súčasné možnosti zapojenia verejnosti do verejnej správy sú obmedzené a to aj v mnohých samosprávach iba prostredníctvom osobnej účasti na obecných zastupiteľstvách. Aj napríklad teda počas obdobia pandémie Covid-19 sme videli úspešnú implementáciu online prenosov zasadnutí, čo nás teda motivovalo ich zaviesť aj do budúcnosti. Zvýšením dostupnosti online prenosov zasadnutí sa otvára nová možnosť pre obyvateľov sledovať a aktívne sa zapájať do verejných diskusií a rozhodovania. Táto iniciatíva zároveň podporuje transparentnosť a otvorenosť samosprávy, čím sa zvyšuje dôvera občanov v ich inštitúcie a posilňujú sa demokratické princípy. Záznam a archivácia má teda prebehnúť, má byť tento záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zverejnený do 48 hodín, a to teda aj umožňuje verejnosti získať prístup k dôležitým informáciám aj teda po skončení zastupiteľstva. Tento spôsob podporuje informovanosť a umožňuje občanom sledovať vývoj rozhodovacích procesov. Navyše online prenosy pomáhajú prekonať, samozrejme, aj geografické a časové obmedzenia, čo zabezpečuje inkluzívnejšiu účasť verejnosti. Občanom sa umožňuje sledovať zasadnutia bez ohľadu na ich umiestnenie alebo časové záväzky, čo vytvára priestor pre širšiu účasť a zapojenie v rozhodovacích procesoch miestnej samosprávy. Týmto spôsobom náš návrh prispeje k živšiemu demokratickému procesu a posilní účasť občanov na formovaní miestnych politík a rozhodnutí.
Toľko na úvod, ďakujem. A potom do rozpravy sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 327.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Takže dobré ráno ešte raz.
Dúfam, že sa kolegovia dobre vyspali po včerajšku. Ďakujem teda za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vám v rozprave viac priblížila a odôvodnila tento návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegami a kolegyňou. Nejde teda o žiadnu zložitú zmenu. Je to jednoduchá zmena, ktorá by mala ale však pozitívne dopady na ľudí v každej jednej obci na Slovensku nad 1000 obyvateľov. Úprimne poviem, že táto zmena, ktorú má priniesť táto novela zákona, mi leží naozaj na srdci dlhé roky a každý rok sa ku mne dostáva niekoľko príkladov z praxe, kde by presne táto zmena, alebo táto úprava zákona pomohla.
V roku 2014, čiže približne teda 10 rokov dozadu som sa prvýkrát stala komunálnou poslankyňou v našej obci a od začiatku, kedy som sa začala zaujímať o komunálnu politiku, mi záležalo na tom, aby som aj do našej obce a nielen teda našej obce vniesla viac transparentnosti a otvorenosti. A teda možno si rovno skúsme odpovedať, že čo je efektívnejšie na zvýšenie transparentnosti a otvorenosti, ako to, keď majú obyvatelia možnosť si pozrieť záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Asi sa teda na tom všetci zhodneme. Občania teda majú pri takomto prenose možnosť vidieť to, ako ich poslanci, poslankyne, starosta, starostka pristupujú ku plneniu svojich úloh. Môžu vidieť ako argumentujú, počujú, čo sa na úrovni samosprávy rieši. A to je teda aj jeden z predpokladov k tomu, aby sme mohli povedať, že samospráva je naozaj otvorená a transparentná.
Poďme si ale teda povedať niečo k výhradám, ktoré zazneli aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj k tomuto návrhu. Som zároveň ináč aj rada, že som si mohla vypočuť spätnú väzbu od kolegov aj z koalície, za čo im teda ďakujem. Trošku ma ale zamrzelo, že na záver zostali iba traja kolegovia z koalície, a to teda trochu aj ukazuje na úroveň tej kvality práce a záujem, resp. nezáujem veci zlepšovať.
A tu možno trošku aj odbočím, že celkovo ma sklamalo to, akým spôsobom funguje výbor, aj keď dúfam teda, že nastane teraz nejaká zmena, ale nepredstavovala som si, že výbory len fungujú na to, aby sme tam prišli a zdvihli ruky, ale že budeme sa snažiť naozaj o problémoch samospráv, alebo o zmene fungovania verejnej správy hovoriť oveľa viac a konštruktívnejšie. A ja teda dúfam, že do budúcnosti urobím aj ja všetko pre to, aby sa aj toto zlepšilo. Vrátim sa teda k tomu návrhu. Kolegovia z koalície napríklad namietali, že však ľudia si zvolili poslancov a starostu a tak oni majú rozhodovať o tom, či online prenos bude, alebo nebude. A vlastne volič má potom vyhodnotiť, že či teda oni rozhodli správne alebo nie. Tu musím teda ja zásadne namietať, pretože podľa mňa ak by sa v obci našiel čo i len jeden človek, ktorý má záujem si ten záznam z obecného zastupiteľstva pozrieť, tak jednoducho má mu byť vyhovené. Nemalo by to teda stáť na tom, či poslanci, starosta chcú, alebo nechcú.
Druhou pripomienkou kolegov bolo, že nie všetko predsa musí byť prikázané zákonom a tu ja naozaj súhlasím. Áno, v ideálnom svete a v uvedomelej spoločnosti by toto bolo samozrejmosťou, a teda aj v mnohých samosprávach samozrejmé je a nemuseli by sme to písať do žiadneho zákona. Žiaľ, na Slovensku sme ešte teda od toho, žiaľ, ďaleko a nedospeli sme do tohoto bodu a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo a ukazuje, že mnohí starostovia, starostky, ale aj poslanci a poslankyne... (Ruch v sále a chýbajúci predsedajúci.)
Nestíhate, keď ste len traja, no čo už. (Reakcia predsedajúceho.)
Tak pravidlá majú platiť pre každého rovnako, si myslím, že to je základ, keď tu sme, aby sme tie pravidlá dodržiavali, lebo už včera sme videli, že sa nedodržiavajú, ale nepokračujme v tom. Dobre.
Vrátim sa naspäť teda, kde som skončila. Čiže hovorila som o tom, že teda tá výhrada bola, že nie všetko musí byť prikázané zákonom. S čím teda súhlasím, ale, žiaľ, teda na Slovensku sme k tomuto ešte nedospeli a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo, že mnohí starostovia a starostky, ale aj poslanci, poslankyne často bránia tomu, aby sa robili záznamy z obecných zastupiteľstiev. Otázkou je, že, samozrejme, že prečo. Odpoveďou je asi to, že z nejakého dôvodu bránia prístupu ľudí k informáciám. Pre mňa osobne je to akože vždy záhadou, lebo ak idem teda do verejnej funkcie a zastupujem občanov určitého mesta, obce, tak nechápem, prečo má niekto teda potrebu ľuďom brániť, aby sa robili takéto záznamy z obecných zastupiteľstiev a aby sa vlastne zamedzovalo nejakému lepšiemu prístupu ľudí k informáciám. Tu musím, samozrejme, spomenúť, že mnohé mestá a obce teda tie záznamy zastupiteľstiev robia už dlhé roky, za čo teda im z tohto miesta aj chcem poďakovať, že podľa mňa je to základný krok k tomu, aby teda tá obec naozaj išla svojim obyvateľom a obyvateľkám v ústrety.
Častou výhradou starostov a poslancov býva, že však ľudia majú možnosť prísť osobne na zasadnutie.
No, po prvé, v 21. storočí je to naozaj že veľmi zlá argumentácia. Po druhé, ľudia cestujú a nie vždy sa zdržujú v čase konania zastupiteľstva vo svojej obci, respektíve môžu mať aj iné napríklad fyzické či zdravotné bariéry, o ktorých, žiaľ, teda kolegyňa, neviem, či dneska tu bude, ale bola by ona o tom viacej hovorila. Ja teda poviem, že naozaj, že mnohí ľudia nemajú možnosť prísť osobne, pretože naozaj fyzicky to nezvládajú. Alebo proste sú bariéry v tom časové, že to proste nedokážete sa zúčastniť. Čiže naozaj, že toto je minimum, čo vie tá obec urobiť, aby každý človek mal prístup k tomu a mohol vidieť teda ako starosta, starostka alebo teda poslanci, poslankyne, o čom rokujú a ako rokujú.
Ďalšou výhradou, ktorú som zachytila v rádiu, bolo, že nie každá obec bude schopná zabezpečiť kvalitný prenos.
Tu som sa musela ináč aj trošku tak pousmiať, pretože na jednej strane tu my hovoríme o tom, že obce s veľkosťou 50, 100 obyvateľov majú plniť kompetencie na úrovni mesta a na druhej strane teda ideme tvrdiť, že, že takáto obec nedokáže a tu teda hovoríme iba o obciach nad tisíc obyvateľov, že takáto obec nedokáže technicky zabezpečiť prenos. Čo si myslím, že naozaj v 21. storočí asi už je veľmi zlá ako keby výhovorka alebo argumentácia, prečo by sme to nezvládli. Teda v tomto ja absolútne dôverujem tým starostom, starostkám alebo poslancom, poslankyniam a spolieham sa, že teda naše samosprávy nad tisíc obyvateľov naozaj dokážu zabezpečiť technickú stránku prenosov z obecných zastupiteľstiev bez najmenších problémov.
Za desať rokov v oblasti komunálnej politiky mám naozaj že desiatky príbehov. Ja som sa veľmi aktívne zapájala počas desať rokov. Chodila som na mnohé stretnutia poslancov, poslankýň po celom Slovensku, a teda aj navštevovala som samosprávy a naozaj, že mám desiatky príbehov o tom, ako to teda v mnohých samosprávach nefunguje a ja sama žijem v obci, kde napriek mojej prosbe, aby sa takéto záznamy robili, osobne som bola na zastupiteľstve, však bola som poslankyňou dve volebné obdobia, a teda snažila som sa poprosiť starostu aj poslancov, aby robili takéto záznamy, pretože ja sama tým, že som tu, alebo proste však človek má aj rodinu, alebo má iné povinnosti, alebo sa nenachádza práve v tom čase v samospráve, tak bolo také, teda takáto moja prosba bola zamietnutá, že oni teda nechcú robiť takéto prenosy alebo teda záznamy. A ja si myslím, že toto naozaj je situácia a prípad naozaj mnohých ľudí na Slovensku, že majú záujem sledovať, ale proste jednoducho tie obce sú z nejakého dôvodu teda neni ochotné takýto záznam vyhotovovať. A ja sama, keď som bola poslankyňou, vlastne hneď ako som nastúpila, tak ja som každý, každé zastupiteľstvo s vlastnými, vlastnou, vlastným telefónom alebo kamerou, a teda som si všetko vždy doniesla a sama som takéto zasadnutia, teda prenosy zasadnutí robila online a vždy som ich vlastne aj ukladala potom na webovú stránku na moje online noviny, kde si ich teda ľudia mohli pozrieť. Akonáhle som teda skončila, tak skončili aj prenosy zastupiteľstva.
No. Ja možno ešte pripomeniem, že ono naozaj že excesy takého typu, ako sme boli svedkami napríklad aj Fekišoviec, že nie sú, žiaľ, na Slovensku teda ojedinelé a práve preto, že obce nemajú túto povinnosť robiť tieto prenosy, ktorá teda, žiaľ, nie je v zákone a to čo aj bola výhrada, že však nie všetko musí byť v zákone, ale tak očividne na Slovensku musí takáto povinnosť byť, aby to nejakým spôsobom starostovia, starostky rešpektovali.
A ono častokrát si vykladajú teda svoje práva a povinnosti aj tí poslanci a poslankyne po svojom, niekedy až do úplných absurdít.
A mám mnoho príkladov, ale spomeniem teda len jeden z obce neďaleko Bratislavy z Hornej Potône, kde občianske združenie pôsobiace v obci požiadalo zastupiteľstvo, aby odsúhlasilo prenosy obecných zastupiteľstiev, zodpovednosti teda obce, aby to bola obec povinná robiť takýto záznam. A zastupiteľstvo teda túto požiadavku odmietlo a teraz už citujem z toho príbehu: "Na najbližší termín obecného zastupiteľstva v apríli 2023 sme ako členovia občianskeho združenia prišli so statívom a tabletom. Plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školskom obvode pre naše deti." To je teda obec, kde vlastne sa presťahovala dosť veľká komunita. Majú tam maďarskú školu a chceli by, vlastne to občianske združenie sa snaží, aby tam bola aj slovenská alebo teda so slovenským jazykom aby sa aj vyučovalo. "A teda plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školstvom obvode pre naše deti streamovať na facebookovej stránke nášho občianskeho združenia. O čom sme vopred informovali sledovateľov našej stránky. Poslancov sme na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva oboznámili s tým, že zasadnutie budeme vysielať online. V zasadačke sa strhla hádka medzi poslancami a zástupcami obyvateľov obce. Za občianske združenie som komunikovala s poslancami a poslankyňou ako predsedníčka občianskeho združenia pokojne, slušne a s argumentami a aj napriek tomu, že som mala na sebe v nosiči ročného syna, poslanci muži na mňa kričali. Povedali, že sa zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutoční, nezaprezentujú sa. So zdvihnutým prstom na mňa kričali, že majú právo na svoje súkromie."
Hej? Tu by sme mali spozornieť, že ako toto môže nejaký teda poslanec a poslankyňa v dnešnej dobe ešte povedať, že má teda, že majú právo na svoje súkromie. "Že odmietajú byť pri zasadnutí obecného zastupiteľstva snímaní a po argumentácii, že zasadnutia zastupiteľstiev sú verejné, ak nie je určené teda z nejakých dôvodov inak, poslanec kričal, citujem: ‘Dopadne to tak, že všetky obecné zastupiteľstvá budú neverejné. Vymyslíme na každé zasadnutie taký bod, aby na zasadnutie nikto nemohol prísť.‘" To sa stalo teda minulý rok toto, hej?
"V tom čase live stream už bežal. Obyvatelia a obyvateľky sledujúci z domu mohli hádku vidieť online a rovnako aj to, že poslanci sa snažili tablet odstrániť, dostal niekoľko úderov a objektív chceli neskôr prekryť plastovou fľašou či papierom. Boli sme na túto situáciu argumentačne pripravení, keďže to, že občania si môžu vyhotovovať a zverejňovať záznamy z verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva viacnásobne konštatoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd. Poslanci a poslankyne obecného zastupiteľstva sa po niekoľkominútovom kriku a hádke aj s ďalšími občanmi, ktorí prišli na zasadnutie osobne, rozhodli neprezentovať. Obecné zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a skončilo sa skôr, ako sa začalo. O incidente iniciatívne napísala článok vtedy aj redaktorka portálu Aktuality, ktorá live stream tiež sledovala."
No a teda takto si tu my žijeme v mnohých obciach na Slovensku v 21. storočí. A ja by som povedala, že trošku až neuveriteľné. A teda toto naozaj že ja som si za tých 10 rokov vypočula že iks ypsilon prípadov, kde naozaj je to vážny problém, že toto teda žiaľ, nemáme upravené proste v zákone, aby jednoducho bola povinnosť obce robiť takýto záznam a zverejňovať buď obrazový, alebo obrazový alebo len zvukový a jednoducho zverejňovať ho potom teda na svojom. Ideálne robiť, samozrejme, stream, aby sa to dalo priamo sledovať naživo, ale, samozrejme, aj ten záznam je úplne v poriadku, tak ako to teda snažíme sa teda dať do zákona.
Takže ja trikrát podčiarkujem, že je veľmi dôležité, aby sme prenosy z obecných zastupiteľstiev upravili v zákone.
Ja si myslím, že naozaj by to ocenilo veľké množstvo ľudí, tak ako oceňujú to, že to ako teraz keby sme povedali, že nerobme tieto prenosy, lebo aby to nesledovali. Čiže ak chceme, aby sa ľudia zapájali, tak ja si myslím, že presne aj na tej úrovni obcí by jednoducho mala byť táto povinnosť. Prispeje to k väčšej otvorenosti a transparentnosti našich samospráv a zjednoduší to prístup k informáciám pre občanov Slovenska.
A týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona, aby teda obce nad tisíc obyvateľov, my sme mali napríklad aj o tomto diskusiu, ja si myslím, že malo by to byť ešte akože s menším počtom obyvateľov obce, ja by som to kľudne dala aj od 500, ale dali sme to od tisíc, aby možno teda chápem, že možno v tých menších obciach, aj keď hovorím, že pre mňa to už v dnešnej dobe naozaj nie je argument, lebo po technickej stránke stačí jeden telefón, stojan. Pokiaľ je wifina, tak to akože frčí na plný plyn, že neni žiadny problém. Ale teda dali sme to od tisíc obyvateľov, aby to bolo teda možno, aby naozaj tie výhovorky neboli na to, že teda obec je malá, nedokáže to finančne, alebo proste nejak technicky zvládnuť.
No a týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona a ja dúfam, že asi však nečakáme, vieme, aká je situácia, ale minimálne keby si to potom niekto poprípade aj chcel osvojiť, ale dúfam teda, že ja budem veľmi rada a budem aj s kolegami vo výbore ešte o tom rozprávať, že aby naozaj že takéto niečo. Je to síce naozaj maličkosť, je to malá zmena, nič to kvázi nestojí, ani myslím ani na tej strane obce, že neni to ani taký finančný výdavok, že by to nejako zaťažilo po finančnej stránke a prinesie to skutočne pre všetkých obyvateľov a obyvateľky veľký posun, čo sa týka informovanosti a otvorenosti. A ja by som to sama tiež veľmi ocenila.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a kľudne o tom môžeme spoločne diskutovať.

Ja ďakujem veľmi pekne kolegom, že predložili tento návrh a považujem ho za naozaj veľmi, veľmi užitočný. A je to presne jedna z tých vecí, ktoré nič finančne nestoja, ale mala by obrovské pozitívne dopady. A teda v prvom rade to, že často sa o tom aj u nás teraz na Slovensku hovorí, že nie je vysoká viera občanov v demokraciu, v inštitúcie, v politikov a myslím si, že naozaj tá sila demokracie spočíva aj v tom, že ľudia nejakým spôsobom veria svojim voleným predstaviteľom a majú záujem o to verejné dianie. A naozaj, keď už je raz vo verejnej volenej funkcii ako poslanec, poslankyňa na hociktorej úrovni od obecného, mestského, krajského zastúpenia až teda po národnú úroveň, tak ten náš čas na tom zastupiteľstve alebo v tomto prípade v rokovacom pléne naozaj nie je súkromný čas. My tu nie sme ako súkromné osoby, my sme tu ako volení zástupcovia a to isté platí aj na tých obecných zastupiteľstvách. A myslím si, že je úplne na mieste, aby naozaj každý občan a občianka mali možnosť sa pozrieť na to, že čo sa na tých zastupiteľstvách deje, kto tam ako vystupuje a potom na základe toho sa aj pri ďalších voľbách znovu rozhodovali, že komu ten svoj hlas chcú odovzdať.
Čiže myslím si, že je to zákon, ktorý by pomohol k zvyšovaniu dôvery v vôbec akoby zastupiteľskú demokraciu ako takú a ja odkedy tuto sedím, tak som príjemne prekvapená, koľko ľudí sleduje tie prenosy a myslím si, že je dôležité, aby ľudia takto boli prepojení aj s tými ďalšími úrovňami.
Takže ešte raz ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani poslankyňa, vypočul som si váš návrh zákona. Nie som členom výboru pre samosprávu a regionálny rozvoj, ale úplne sa stotožňujem s názorom, že o tomto by mali rozhodnúť poslanci obecného zastupiteľstva. Predsa je to, je to vec, ktorá by zaťažovala tie obce, ale potom aj technicky či tá obec má na to, aby zrealizovala takýto prenos. Pretože v našej obci realizujeme aj výjazdové zasadnutie, máme priľahlé časti, často Kopanice a neviem si predstaviť, že by som na tom výjazdovom zasadnutí dokázal zabezpečiť tento prenos.
Ale aj sama podľa toho príkladu, čo ste uviedli, že boli nepokoje na obecnom zastupiteľstve kvôli tomu, že chcel niekto prevádzať obrazový záznam. Viete, na tých obciach to nie je tak, že by tí poslanci sa hrnuli do tej funkcie.
Na tých obciach musíte chodiť medzi tých ľudí a poprosiť ich, aby sa zapojili, aby išli kandidovať, aby boli nápomocní v tej obci. Čiže môj názor je, že toto by malo byť na iniciatíve a právomoci poslancov obecného zastupiteľstva.

Ďakujem veľmi pekne.
No dve veci, že tú technickú stránku som teda vysvetlila, že v dnešnej dobe naozaj, že toto je pre mňa veľmi chabý argument. Ja chápem, že nie všade je teda pokrytie internetové, niekde možno na kopaniciach slabšie, ale tak bavme sa tam, kde je, hej? Že naozaj, že toto už v dnešnej dobe nemôže byť argument, technická stránka, lebo hovorím, že ja som desať rokov dozadu začala robiť záznamy a vtedy to naozaj bolo komplikovanejšie. Museli sme to prenášať z kamery a neviem, čo, ale už posledné roky proste som dala do stojana telefón, zapla a všetko fičalo. Že tam naozaj nie je proste, že niečo hej, že problém.
A čo sa týka toho, čo ste hovoril, tak to ma trošku zaráža a teraz možno sa na mňa nenahnevajte, že trošku to také, aj ten, nechcem to tak povedať, že ten mentálny svet strany SMER, alebo teda ukazuje niekam, že keď máme pocit, že hádky, alebo že takéto zlé príklady majú práve byť proti tomu. Ja si myslím, že to nám ukazuje práve to zrkadlo, že my práve musíme toto zmeniť. My musíme aj to, že aby tí, ja, ja tiež žijem v obci, ktorá má 1200 obyvateľov a naozaj bola som veľmi aktívna a aj som bola a viem, že je to náročné s tými ľuďmi a áno, súhlasím. Našťastie my sme mali vždy viac kandidátov ako teda miest doteraz a viem, že sú obce, kde to je problém, ale veď preto sme tu, aby sme tou politikou ukázali tým ľudom, a teda ani tou včerajšou politikou, ktorú ste tu napríklad, aj keď to prenesiem na tú národnú úroveň, ukazujeme im presný opak. A tak potom sa musíme rozmyslieť, že či ideme tie pozitívne príklady ukazovať a ukazujeme, ako to má fungovať dobre a aby tí ľudia mali záujem, alebo budeme si hľadať dôvody, že prečo to nechceme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako bývalý starosta, ktorý za svoje päťročné obdobie vo funkcii spoznal množstvo starostov a starostiek, primátorov a primátoriek, ale aj predsedov krajov, môžem povedať, že každá samospráva je len taká úspešná, aké šikovné je jej vedenie.
Téma transparentnosti to obzvlášť potvrdzuje, keďže tá je do veľkej miery postavená, ako to sami vidíme, na dobrovoľnosti. Naše zákony, žiaľ, nereflektujú na aktuálne trendy otvorenosti, sú častokrát zastaralé a už vôbec neberú do úvahy súčasné technológie, ktoré máme k dispozícii a ktorými vieme približovať samosprávy svojim obyvateľom. Transparentnosť pritom nie je len čerešničkou na torte, ako si možno mnohí mylne na prvý pohľad myslia, transparentnosť je nevyhnutnou podmienkou pre efektívne hospodárenie štátu, ale aj pre zapájanie vylúčených spoločenstiev a znevýhodnených skupín do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich bytostne týkajú.
A o otvorenosti štátu by sme preto mohli, mali hovoriť najmä dnes, kedy si všetci uvedomujeme a aj verejne deklarujeme, že naša spoločnosť je rozdelená a existujú mnohé skupiny, ktoré sa objektívne môžu cítiť nevypočuté.
Náš zákon alebo návrh, ktorý spolu predkladáme na požiadavky súčasnosti a priamo teda vyžaduje od samospráv nad 1000 obyvateľov, aby vysielali svoje obecné a mestské zastupiteľstvá online, resp. aby ukladali záznamy na svojich webových stránkach. Mnohé to robia už koniec koncov dnes.
Hneď v úvode sa pokúsim vysporiadať s otázkou, ktorú nám zákonite niekto položí. Áno, pri jeho písaní sme si, samozrejme, uvedomovali, že tým vstupujeme do kompetencií samotných samospráv, no zároveň nie je to nič nezvyčajné. Aj v minulosti sa zákonodarcovia rozhodli vstúpiť do kompetencií samospráv, keď im napríklad prikázali povinne zverejňovať program rokovaní zastupiteľstiev, keď im prikázali povinne zverejňovať zmluvy, faktúry či objednávky, či keď im prikázali povinne poskytovať odpovede na otázky verejnosti. A všetko takto je to správne.
To všetko boli zásahy do originálnych kompetencií, alebo ak chcete do dobrovoľného rozhodovania sa zo strany vedení miest a obcí, asi teda všetci, ako sme tu, akceptujeme, že existujú momenty, kedy sú takéto zásahy oprávnené a národný parlament má právo ich v záujme vyššieho dobra vykonať.
My si myslíme, že takýto moment nastáva aj v tejto otázke. Rád stručne vysvetlím prečo.
Ten prvý dôvod je čisto ekonomický. Naše mestá a obce hospodárili v roku 2023 s rozpočtom prevyšujúcim 5 miliárd eur. Len si predstavme, že ide o rozpočet väčší, ako ten, ktorý má ministerstvo vnútra, dopravy či školstva. Ide o objem peňazí prevyšujúci rozpočty niekoľkých ministerstiev. Predstavme si teda tisícky zmlúv, faktúr a objednávok, ktoré boli za uplynulý rok samosprávami vyplatené, predstavme si stovky až tisícky verejných obstarávaní, verejných obchodných súťaží, prieskumov trhu, ktoré sa diali v miliónových objemoch. Kontrolou tohto hospodárenia sú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré môžu svoju prácu vykonávať zodpovednejšie aj menej zodpovedne. No a na filozofickú otázku, kto ustráži strážcov, pozná demokracia len jedinú odpoveď, ľud.
Je preto absolútne namieste, aby verejnosť mala dostupnú, bezplatnú a pohodlnú možnosť kontrolovať svojich obecných či mestských poslancov prostriedkami 21. storočia a v prípade potreby voči nim vyvodiť politickú zodpovednosť. Aj preto už súčasná legislatíva vyžaduje, aby boli rokovania zastupiteľstiev verejne prístupné, a aby boli ich uznesenia pravidelne zverejňované. Avšak aj naše súčasné zákony nie sú nedotknuteľné a je našou povinnosťou ich prispôsobovať aktuálnym potrebám spoločenského diania. Preto si priznajme, že v 21. storočí, kedy každý z nás žije hektickým a rýchlym spoločenským životom, je namieste primerane uľahčovať verejnosti možnosti ,ako sa zapájať do fungovania verejných inštitúcií. Ak chceme, aby mala každá obyvateľka a každý obyvateľ obce možnosť kontrolovať svojich zástupcov, tak musíme brať do úvahy, že nie každý si môže dovoliť tráviť hodiny zo dňa sedením na zastupiteľstvách a počúvať ich obsah. Obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že mnohé sa konajú v pracovnom čase, kedy sú ľudia bežne v práci. Zverejňovanie záznamov, opakujem, záznamov, nemusí to byť živý prenos, aby sme uľahčili ten život samospráve, je preto efektívne riešenie ako podporiť verejnú kontrolu a umožniť verejnosti nahliadať do rokovaní v prístupnom čase a niekedy možno aj mesiace či roky po ich konaní. Na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj padla zo strany poslanca vládnej koalície veta, že samosprávy samé by si mali určiť, či budú zastupiteľstvá vysielať alebo nie. Prepáčte, ale toto je najväčšia irónia demokracie, ak si má kontrolovaný subjekt stanovovať sám formu svojej kontroly. To sa javí ako nepochopenie zmyslu transparentnosti, aj keď chápem, že sú prípady, kedy sa tak deje napríklad v Národnej rade.
Uvedomme si, prosím, že toto nie je niečo, čo je v demokracii želané. Práve naopak, tie momenty, kedy si kontrolované subjekty stanovujú samé svoju kontrolu, by sme mali minimalizovať, odstraňovať a veľmi prísne posudzovať, ak teda v Slovenskej republike chceme mať prítomné vysoké štandardy zdravej, otvorenej a modernej samosprávy.
Zároveň neobstojí ani kritika, že samosprávy nemajú materiálno- technické či personálne kapacity na vykonanie tejto novej úlohy. Zverejňovanie vysielaní zastupiteľstiev a ich, ešte raz opakujem, záznamov v období, kedy máme stovky influencerov, ktorí z pohodlia obývačky dokážu natočiť videá s miliónovými dosahmi, naozaj dnes už nie je žiadny problém. Deje sa tak navyše v mnohých prípadoch, ako som povedal pred chvíľočkou už dnes.
Rovnako tak však, žiaľ, dnes evidujeme prípady a hovorila aj o konkrétnych príkladoch aj pani poslankyňa Hanuliaková, kedy sa tak nedeje naschvál. Ak tu dnes máme samosprávy, ktoré naozaj nedokážu zabezpečiť ani len záznam z rokovania svojho zastupiteľstva, tak sa začnime úprimne a vážne baviť o tom, ako chceme od našich miest a obcí vyžadovať, aby zabezpečovali vzdelávanie, sociálne služby, dopravu a všetky ďalšie kompetencie, ktoré dnes majú a sú ich tisíce. Ak naozaj nedokážu natočiť hodinové video na mobil či tablet, tak je, alebo na diktafón dajme tomu, tak je priamou zodpovednosťou vlády, aby tento stav alarmujúci začala urýchlene riešiť. Prepáčte, ale to nemôže byť výhovorka ani pre vysielanie školských rád, nieto ešte pre samosprávy.
Druhý dôvod, ktorý nás viedol k príprave tohto návrhu a ktorý je rovnako dôležitý ako ten prvý, je inklúzia. Objektívne musíme priznať, že tento zákon je len prvý, ale nevyhnutný krok k lepšiemu zapojeniu všetkých skupín do verejnej kontroly bez rozdielu znevýhodnenia. Toto je len prvý krok, ktorý umožní lepšie zapojenie napríklad ľudí pripútaných na invalidný vozíček, či s postihnutím zraku. Prečo hovorím o prvom kroku? S osobným príkladom z Fínska, ak by sme žili vo Fínsku, nediskutovali by sme ani tak o tom, či samosprávy majú, alebo nemajú zverejňovať záznamy online, ale skôr o tom, či ich aj majú titulkovať napríklad pre ľudí, ktorí sú nepočujúci, lebo o tom sa dnes vôbec nebavíme. Čo je veľká škoda.
Prosím, uvedomme si aj na tomto príklade, že my sme naozaj veľmi pozadu, veľmi pozadu za vyspelou Európou.
A to, čo chceme priniesť týmto zákonom my v Progresívnom Slovensku, je len nevyhnutné minimum. My sa ako verejné inštitúcie naozaj musíme začať hýbať smerom ku všetkým ľuďom, a to všetkými dostupnými prostriedkami.
Tretí dôvod, ktorý sme brali do úvahy, sú jednoducho dáta. Na Slovensku má so zverejňovaním záznamov stále veľké množstvo samospráv problém. A to aj napriek diskutabilným materiálnym a personálnym kapacitám. Nehovoríme totiž len o maličkých obciach, kde môžeme akceptovať predpoklad, že kontrolu vykonávajú jej obyvatelia pri dennom kontakte so starostom či starostkou. Hovoríme, žiaľ, aj o okresných či krajských mestách. Podľa poslednej analýzy Transparency International Slovensko zo sto najväčších samospráv na Slovensku jedenásť nezverejňuje archív videozáznamov na svojom webovom sídle a ďalších jedenásť to robí problematicky. To je 22 zo 100 samospráv. To znamená, že niekedy teda zverejnia alebo niekedy nie. Mám na mysli ten druhý balík tých jedenástich, ktoré to robia problematicky.
Opakujem, my tu v tomto prípade nehovoríme o maličkých osadách s rozpočtom 10, 20, 100-tisíc eur ročne. Hovoríme o mestách, ktoré hospodária s miliónmi eur a majú desiatky tisíc obyvateľov a v nich de facto neexistuje dôvod, alebo neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy. Neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy, zároveň neexistuje dôvod prečo obyvatelia jednej samosprávy by mali mať takúto možnosť a mať právo kontrolovať svojich zástupcov všetkými dostupnými prostriedkami a obyvatelia vedľajšej samosprávy nie. My sa preto snažíme svojím návrhom zároveň aj zjednotiť systém verejnej kontroly na celom alebo takmer celom území, pretože výnimkou sú len malé obce na Slovensku.
Myslíme si, že presne tu nastáva moment, kedy zákonodarcovia majú právo vstúpiť do pôsobenia samospráv a nastaviť pravidlá, ktoré budú a sú rovnaké pre všetkých. My neprikazujeme, čo má verejnosť kontrolovať. My neprikazujeme ani to, aby zastupiteľstvá natáčali televízne štáby. My len určujeme minimálny štandard, ktorý musí byť obyvateľom žijúcim v 21. storočí poskytnutý. To je celé.
Chceme dať ľuďom právo požadovať tento minimálny štandard a mať garanciu, že ak samospráve nebude vyhovovať, tak aby bol ten či onen záznam zverejnený, tak aby mali obyvatelia mali možnosť sa obrátiť na prokurátora napríklad a žiadať nápravu. Právo rozhodovať o tom, čo bude a nebude verejnosti poskytnuté na kontrolu už z logiky veci nemôže byť v rukách tých, ktorí sú kontrolovaní.
Na záver len dodám, že my tu nevymýšľame teplú vodu, záznamy z rokovaní zastupiteľstiev sú vecou nielen Slovenska, týkajú sa samospráv desiatkach vyspelých európskych štátov vrátane už spomínaného Fínska, Estónska, Švédska, Španielska a dalo by sa pokračovať.
Na záver zhrniem, že úprimne verím, že aspoň v otázkach otvorenosti dokážeme nájsť spoločnú reč, minimálne to posunúť do druhého čítania a baviť sa o tom hlbšie a podrobnejšie a dokážeme nájsť podporu k tomuto naprieč celým politickým spektrom.
Na záver, ak by si niekto pomyslel, že chceme ruky samospráve len zväzovať, tak už o pár desiatok neskôr pri bode číslo 45, ak sa nemýlim, predkladáme uznesenie, ktorým chceme dofinancovať výpadky samospráv 120-timi miliónmi eur, takže verím, že tu nevznikne otázka teraz že, alebo že nebodaj nejaký naratív, že chceme samosprávam ruky zväzovať, alebo nebodaj ubližovať. Práve naopak, Progresívne Slovensko je to hnutie a je tá strana a je tá politická sila, ktorá chce samosprávy dofinancovať.
Takže veľmi sa teším potom aj na rozpravu v rámci bodu číslo 45, ktorá hovorí o dofinancovaní samospráv na objem 120 miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.