19. schôdza

Ja chcem ti poďakovať, Fero, že si otvoril tú vec ohľadom resuscitácie. To si asi tak všetci pamätáme, že niekedy bol naozaj ten pomer 2 : 15, to je taký pekný príklad, hej, že dlho ešte, ja som sa učil aj na škole, že dvakrát vdych, pätnásťkrát sa stláča hrudník a tu, čo sa týka resuscitácie, našťastie, je to tak, že tie guideliny Európskej resuscitačnej spoločnosti sú veľmi dobre prezentované aj na verejnosť, tá didaktika pomáha, funguje a pomerne rýchlo sa potom, ak sa zmenia vedomosti spoločnosti, tak sa dajú, dajú aplikovať v praxi.
A teraz vieme, že ten pomer sa zmenil na 2 : 30 a vieme, že teda je dôležitejšie stláčať hrudník, ako robiť tie dva vdychy.
Čiže to je pekný príklad toho, že musíme aktualizovať tie guideliny, nemôžme si nechať desať rokov len tak, lebo prakticky už by boli neaktuálne, my potrebujeme vždy tú najaktuálnejšiu verziu a niekto to musí sledovať, že či náhodou už nám neexpiroval ten štandard. A toto sa v našich štandardoch, žiaľ, nedeje, lebo my nemáme presne zadefinované, že tento guideline má len tri roky účinnosť a potom to niekto musí zrevidovať, či sa niečo nezmenilo.
Takže toto, čo si povedal, je presne ten príklad, kam mierime, aby tá aktuálnosť bola zachovaná.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som sa chcela predovšetkým obidvom kolegom poďakovať za to, že otvárajú veľmi vážne a ťažké zdravotnícke témy, poukazujú na to, aspoň ak to ako laik dobre chápem, že peňazí v zdravotníctve nie je až tak málo, len sú veľmi neefektívne prerozdeľované. A práve tieto nové štandardy a pomoc by mali jednak urýchliť čakacie doby pacientov na ošetrenia, a zároveň aj zefektívniť, aby tých peňazí bolo viac. Dnes sme počúvali, že vláda prijala konsolidačný balíček, bude sa všade šetriť a podľa mňa cesta na to, aby sme sa z toho dostali a aby občania tú kvalitu nestratili, je práve hľadať vnútorné zdroje a vnútorné rezervy.
A vy ukazujete tú cestu, ako sa to dá, tak sa vám chcem veľmi pekne poďakovať a už sa teším na nové štandardy v zdravotníctve.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel ešte z tohto miesta vysvetliť takú jednu vec, že aj Národná rada naozaj môže prijať dobrý zákon, ktorý má dopad na celú spoločnosť a celú, celú krajinu. Podarilo sa to v minulom období, kde Národná rada schválila, že v obciach nad 500 obyvateľov bude povinnosť mať verejný defibrilátor. Obce na to mali rok a pol.
Do konca roka tohto majú si zaobstarať verejný defibrilátor, ale spolu s tým sa vlastne preškoľujú ľudia laici z prvej pomoci. A tie čísla, čo zatiaľ ukazujú parametre, sú obdivuhodné a naozaj sa zachraňujú ľudské životy bez rozdielu na to, kto je tam starosta za ktorú stranu, lebo ide o ľudský život, ktorý sa nedá ničím nahradiť.
A tu bol taký jeden dôkaz, ktorý som si pamätal z minulého obdobia, že aj Národná rada môže priniesť zákon, ktorý má naozaj ekonomicky obrovský dopad na prežívanie pacientov. Z jednoduchého hľadiska, aby ste si to vedeli predstaviť, že na Slovensku nemôžeme mať záchrannú službu v každej dedine, v každom meste, a ten dojazd zo záchrannej zdravotnej služby je nejaký. Ale vy dnes, keď zavoláte na 155, ste v nejakej obci a máte v obci defibrilátor, tak operačné stredisko vyzve tých ľudí, ktorí sú preškolení, a kým príde záchranka, tak ten pacient už dostáva prvú pomoc, je mu stláčaný hrudník a použije sa defibrilátor. A tí pacienti do piatich minút majú obrovskú šancu prežiť. A deje sa to reálne, čiže aj takýmto spôsobom môžme preniesť do praxe reálne veci, ktoré môžu reálne zachraňovať ľudské životy. A nie je to žiadna ekonomicky drahá vec, lebo ten defibrilátor viete kúpiť do dvetisíc euro pre každú obec a ľudský život má podľa OECD hodnotu 2-milióny eur.
Tak si vezmite, že koľko ľudských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nechcem vás tu už dlhšie zdržiavať, neviem, či tá téma je pre všetkých kolegov zaujímavá, ale jednu vec ešte chcem, ešte raz uviesť na pravú mieru a dať taký príklad, že čo by znamenal ten náš návrh, alebo ako si to my predstavujeme s tými štandardami. A opäť poviem jeden konkrétny príklad z paliatívnej starostlivosti, teda starostlivosti o ťažko chorých, umierajúcich pacientov a jeden z takých najnepríjemnejších symptómov, ktoré niektorí zomierajúci pacienti musia zažívať, je dušnosť. To znamená, keď sa niekto dusí. No a v tejto dušnosti ešte my na škole sme sa učili teda, že len, prosím pekne, nesmieš podať žiaden opioid, to znamená silný liek od bolesti, pretože ten pacientovi môže ešte utlmiť dychové centrum a jednoducho môžeš ho tým zabiť, resp. tá dušnosť a silný liek od bolesti nejde nejako dokopy.
No ale postupom času a aj tým rozvojom paliatívnej starostlivosti sme prišli k tomu, že presne opak je pravdou a práve u tých pacientov, umierajúcich dušných pacientov je metódou prvej voľby práve použiť tento opioid.
To znamená, ak sa niekto dusí, tak prvým, prvou pomocou, zjednodušene to teraz hovorím, samozrejme že sú nejaké výnimky a špecifiká, je podať morfín, je podať ten opioid, samozrejme, v určitej dávke, aby sme pacienta aktívne nezabili, ale aby sme mu z toho jeho symptómu pomohli a tento symptóm nejako zredukovali.
No a teraz keď sa pozrieme na tie štandardy, ktoré sú vydané na Slovensku, a štandard, ktorý je vydaný v Nemecku, tak na Slovensku našťastie k tejto problematike máme štandard, urobili ho dve dámy, ktoré si ja veľmi vážim, ktoré tú paliatívnu starostlivosť posunuli veľmi dopredu, pani Križanová a ešte jedna pani doktorka, ktoré, samozrejme, vychádzali z určitých informácií, ktoré vtedy mali a urobili to najlepšie, ako vedeli, a v tomto štandarde je napísané, že dušnosť sa môže liečiť tak, že sa podá tento opioid.
No a teraz ako naši zdravotníci a realita v praxi vyzerá tak, a to som si overil, lebo som bol na viacerých nemocniciach a som sa práve na túto tému pýtal, že ak máte zomierajúceho pacienta, ktorý je dušný, ktorý sa dusí, ktorý má takýto symptóm, tak čo robíte. A viacero lekárov mi, žiaľ, povedalo, že no tak dáme mu novalgin. To je liek, akože ten základný liek od bolesti, ale vôbec nie je to lege artis postup pri dušnosti. To znamená, oni mu nevedeli v tejto veci pomôcť tým správnym liekom. A keď som sa pýtal, ako je to možné, veď predsa ten novalgin, to nie je metóda voľby, ktorú by mal dostať tento pacient, tak mi bolo vždy povedané, že no viete, ale my sa bojíme úradu pre dohľad, no tak nemôžme mu dať opiát, lebo ho môžme tým zabiť, lebo môže sa mu utlmiť dychové centrum a jednoducho my sa bojíme tej konzekvencie.
Samozrejme, že je to širší problém, ktorý nebudem teraz rozoberať, ale jeden z dôvodov, prečo sa napríklad boja, je aj to, že nemáme na to tak správne urobený štandard. Keď sa pozrite do tej nemeckej, do Nemecka, tak v tom štandarde je napísané, urobila ho odborná spoločnosť, ktorá je zakrytá ešte ďalšími spoločnosťami, ktorá zadefinovala nejaký klinicky relevantný problém, čiže je tam napísané, že pacienti s nevyliečiteľným onkologickým ochorením, ktorí sa nachádzajú na konci života a majú symptóm dušnosti, majú dostať silný opioid, to znamená napríklad morfín. A teraz je tam ďalšia kolónka, je tam napísané A, to znamená stupeň odporúčania je, že silné odporúčanie znamená, že má sa, ak by, a potom je tam ďalšia kolónka, ktorá hovorí o tom, že na základe čoho to môžu tvrdiť. Tvrdia to na základe toho, že je asi dvadsať rôznych štúdií, vysoko kvalitných štúdií, multicentrických štúdií, ktoré spájajú randomizované kontrolované štúdie, ktoré to potvrdzujú, že áno, takíto pacienti, ak bol podaný opioid, nedošlo k ich usmrteniu, ale došlo k zmierneniu symptómu dýchavice.
Čiže v tom štandarde je napísané, máte použiť opioid, naše odporúčanie všetkých expertov je áno, máte to urobiť, toto sú, toto sú štúdie, ktoré to potvrdzujú, a potom, samozrejme, že je to vybavené, pretože ak niekto odmietne postupovať podľa tohto postupu, musí mať veľmi dobré argumenty, prečo tak nerobí. A u nás, keďže je to tak akože tak, tak všelijak, tak jednoducho ten, ten pacient, žiaľ, v mnohom prípade nedostane to, čo má, čo by dostať mal.
Čiže toto je práve jeden taký konkrétny príklad, že keby prešiel tento návrh, tak ministerstvo zdravotníctva by ako prvé muselo urobiť novú metodiku, muselo by ju zverejniť a muselo by zabezpečiť, že tie štandardy budú mať jednak svoju aktuálnosť, dokedy sú platné, jednak že tam bude musieť byť stanovené, ako kvalitný štandard je, kto vôbec ten štandard môže vydávať, či sú to klinicky relevantné otázky, či nielen, či len neopisujeme knihy, ale či sú to naozaj otázky, s ktorými sa stretávajú naši kolegovia a nevedia sa rozhodnúť a potom na základe čoho povedia, že máte to robiť tak a tak. Čiže urobiť z tých štandardov takú modernú formu, ktorá je pomocou a nielen bičom pre našich zdravotníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čiže ešte, aby sme to naozaj ešte len trošku zhmotnili a skrátili, ide vlastne o štandardy, ktoré budú používať zdravotníci na jednotlivých oddeleniach, aby sme naozaj zefektívnili systém. V tomto naozaj musím dať za pravdu pánu predsedovi Andrejovi Dankovi, ktorý kritizuje, že idú veľké zdroje do zdravotníctva a nie sú efektívne vynaložené, čo naozaj mu dávam za pravdu, lebo tých zdrojov do zdravotníctva ide dosť, len ich treba naozaj efektívne dávať a nemíňať ich na to, čo nemusíme robiť, nemusíme tieto postupy robiť, ale máme ich dávať tam, kde tie peniaze naozaj majú ísť a na pacientov, ktorí to naozaj akútne potrebujú. Lebo my robíme naozaj všetko opačne. Pacienti, ktorí liečbu, ktorú majú dostať o pol roka, dostávajú hneď, a tí, ktorí sú onkologickí a potrebujú liečbu včas, tak ju dostávajú neskoro, alebo sa jej nedožijú.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v tomto predkladanom návrhu sa rušia limity príjmu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osobitný limit príjmu týkajúci sa nezaopatrených detí, ktoré sú fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím. Aby som to bližšie vysvetlila, týka sa to opatrovateľského príspevku, ktorý býva krátený a máme za to, že by mal ostať v plnej výške.
Viac poviem v rozprave a hlásim sa do nej.
Ďakujem.

74.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 434. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 462 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes vám predkladáme návrh zákona, ktorý zo zákona vypúšťa mesačné limity. Jednoducho poviem, to krátenie opatrovateľského príspevku. Budem hovoriť o tom, prečo by sme tento príspevok nemali krátiť.
Pretože táto téma je nesmierne dôležitá a zaslúži si našu naozaj maximálnu pozornosť a pochopenie, pretože ja si myslím, že sa týka takmer každej domácnosti slovenskej, pretože pomaly každý sa stretol s tým, že potrebuje o niekoho z blízkych sa postarať. Naši domáci opatrovatelia to skutočne nemajú v každodennom živote jednoduché. Táto práca je mimoriadne náročná a vyžaduje si množstvo fyzických síl. Tento príspevok, samozrejme, poviem to, je príspevok, ktorý nedokáže zabezpečiť tú rodinu, alebo respektíve tá rodina z nej nedokáže vyžiť, lebo tie životné príbehy sú naozaj ťažké a dobre vieme, že osoby, ktoré sú odkázané na opatrovanie, často potrebujú uhradiť rôzne rehabilitácie a podobne. Čiže často sú domáci opatrovatelia napríklad aj nútení teda pracovať popri tom, ako sa starajú o svojho blízkeho a tu vlastne narážame na problém, ktorý sa snažíme odstrániť, a to je to, že pokiaľ dnes si táto osoba zarobí viac, alebo má teda príjem väčší ako dvojnásobok životného minima, alebo potom je to trojnásobok životného minima, tak jednoducho dochádza ku kráteniu príspevku na opatrovanie, ktorý je naozaj skutočne veľmi nízky napriek tomu, že sa zvyšoval. Prečo je dôležité, aby sme podporovali opatrovanie v domácom prostredí? Sú to predovšetkým, poviem to, aj kapacity, ktoré máme v rámci našich poskytovaných sociálnych služieb, či už sú to kapacity v pobytových zariadeniach, alebo aj rôznych denných stacionároch, jednoducho sú nedostačujúce a musím povedať, že sú aj nákladnejšie na tú starostlivosť. Čiže pokiaľ dokážeme zdravotne znevýhodneného alebo starého človeka opatrovať v domácom prostredí, vždy je to prospešnejšie jednak z tej finančnej stránky, ale, samozrejme, aj z, poviem to, z takej tej emocionálnej a psychickej. Musím povedať, že najmä všeobecne v našom systéme máme nedostatok pracovníkov v sociálnych službách, a pokiaľ sa stane to, že v domácom prostredí domáci opatrovatelia nebudú môcť poskytovať túto službu svojim blízkym, nebudú sa môcť o nich postarať, tak proste sa pýtam, kde títo ľudia skončia, čo s nimi budeme robiť. Ak je niekto schopný popri tejto starostlivosti o svojho príbuzného si ešte privyrobiť, prečo by sme ho mali za to trestať a krátiť mu príspevok.
Tú činnosť, ktorú, ktorú on v domácom prostredí vykonáva, je proste jedna a tá istá a je rovnako náročná, prečo by sme mu mali krátiť ten príspevok na opatrovanie. Návrh, ktorý sme, ktorý sme podali, poviem, že prichádza, vychádza z praxe. Obracajú sa na nás množstvo, množstvo ľudí, ktorí práve po poslednej zmene prišli o časť príspevku, príspevok sa im začal krátiť. Poviem úplne že konkrétne príklady, kedy pani, ktorá viac ako jedenásť rokov sa stará o svojho blízkeho príbuzného, samozrejme, náklady, ktoré, ktoré majú, jednoducho žiadny príspevok, ktorý dostáva od štátu, nebol schopný celé uhradiť, preto popri opatrovaní sa snaží si aj privyrobiť. No a keď sa všetky tie príjmy akoby zrátali, tak vyšlo, že opatrovateľský príspevok sa jej skrátil. Čiže to máloktoré proste, dnes títo ľudia dostávajú, poviem to, za prácu, ktorú neoceňuje naša spoločnosť, tak ešte im proste naň siahneme.
Mám tu tiež ešte jeden taký príklad, keď písala pani Jozefína, ktorá sa vlastne stará o svojho celoživotne postihnutého syna, tak, samozrejme, sa zamestnala, pretože pri postihnutí, ktoré má jej syn, tak jednoducho to bola obrovská záťaž na finančný rozpočet domácnosti, najmä čo sa týkalo rôznych liekov, rehabilitačných činností.
No a presne to, čo sa stalo aj v predošlom prípade, sa stalo aj jej, došlo ku kráteniu príspevku, prišla o nejakých 150 euro. Čiže si asi každý z nás dobre vie predstaviť, že títo ľudia rátajú úplne každé euro, ktoré domácnosť má.
Z uvedených dôvodov vás chcem, páni poslanci, panie poslankyne, poprosiť, aby ste sa zasadili o to, aby sa príspevok na opatrovanie nekrátil. V prípade, ak by boli nejaké návrhy a vôľa, sme, samozrejme, pripravení v druhom čítaní reflektovať návrhy, ktoré prídu z pléna.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, včera som tuná diskutovala o odľahčovacej službe a o tom, či opatrenia, ktoré predkladá ministerstvo práce, sú dostatočné. V reakcii na toto moje vystúpenie pán minister povedal, že plánujú aj ďalšie opatrenie, a to je vlastne zrušenie limitov pri opatrovaných osobách. Návrh, ktorý s pani poslankyňou Holečkovou predkladáme, vlastne hovorí presne to isté. Keďže dnes sú tie limity dvojnásobok sumy životného minima pri opatrovanej osobe a pri, ak je opatrovanou osobou dieťa, tak je to trojnásobok sumy životného minima, tak len pre praktickú ukážku. Výška životného minima od 1. júla 2024, kedy sa zvýšila, je 273 eur na jednu opatrovanú osobu, teda na dospelú osobu, na ďalšiu 191 a na dieťa 125 eur. Čiže keď si to prepočítame, pri dvojnásobku, ak je dôchodok osoby vyšší ako 546 eur, už nastáva krátenie opatrovateľského príspevku. Kolegyňa tu veľmi dobre poukázala na to, aké dôležité je opatrovanie v domácnosti, lebo je to prirodzené prostredie opatrovanej osoby, kde ľahšie zvláda rôzne aj emocionálne, ale aj zdravotné výkyvy, ku ktorým u takýchto osôb veľmi často dochádza. Navyše správne kolegyňa poukázala na to, že máme preťažené zariadenia sociálnych služieb, či už ide o domovy sociálnych služieb, či už ide o zariadenia pre seniorov, či už ide o zariadenia opatrovateľskej služby. Dokonca nám chýba aj opatrovateľská služba, ktorú poskytujú obce a mestá, tak je nedostatková, pretože sú poradovníky na každej obci, v každom meste. Mnohé obce však nemajú ani finančné prostriedky, aby túto službu poskytovali, a preto je veľmi dôležité, aby podľa zákona o rodine sa v prvom rade príbuzní postarali o svojho člena, ktorý je odkázaný na opatrovanie a výška opatrovateľského príspevku od 1. júla ´24 je 615,50 eur, čiže vidíte, že to nie je suma ani dosahujúca minimálnu mzdu. Pri opatrovaní dvoch osôb a viac je to 818,60 eur. Tým chcem povedať len to, že ak niekto dostáva opatrovateľský 615 eur, vzdá sa príjmu zo zamestnania, kde priemerná mzda je dneska okolo 1 400 eur len preto, aby doopatroval svojho príbuzného, prípadne svoje, svoje zdravotne postihnuté dieťa, ale v prípade, že tým postihnutým je senior, ktorý dostal 13. dôchodok, lebo také prípady boli, dali sme krásne pre Vianocami trináste dôchodky, ešte tu bola polemika, či áno, či nie, tešili sme sa, že je to dobrá vec, schválili sme ich, dali sme ich a niektoré o 20 eur presiahli priemernú výšku dôchodku. Čo nasledovalo? Krátenie opatrovateľského príspevku, ktorý minulý rok bol na úrovni, teda do 1. júla bol na úrovni 569 eur. Takže ešte aj túto sumu sme dokázali skrátiť.
Preto si myslím, že my nemáme vytvárať blok a podmienky, aby títo ľudia nemohli si privyrobiť, alebo aby naozaj museli ujsť do práce a nemohli opatrovať, lebo nevyžijú z týchto peňazí. Myslím si, že jediné, čo môžme pre nich urobiť, je tento limit zrušiť. Toto navrhujeme aj v našom zákone úplne veľmi jednoduchom a myslím, že k náprave môže dôjsť hneď. Dnes sú štatistiky také, že po tých našich 13. dôchodkoch zo sto vyplatených opatrovateľských príspevkov zhruba dvadsať sa muselo krátiť, pretože seniori prekročili výšku dvojnásobku životného minima.
Preto navrhujeme naozaj tieto limity životného minima zrušiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a živnostenskom podnikaní č. 455/1991. Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre vznik a fungovanie a organizáciu misijno-pastoračných centier, ktoré budú poskytovať duchovnú, sociálnu a vzdelávaciu podporu širokej verejnosti, najmä však marginalizovaným skupinám. Integrácia rómskych komunít do majoritnej spoločnosti a ich sociálna inklúzia sú dlhodobým a pomaly sa riešiacim problémom. Napriek množstvu vynaložených prostriedkov a energie efekt nenapĺňa očakávania, a preto prichádzame s týmto návrhom zákona, o ktorom poviem viac v rozprave a teraz sa hlásim do nej.
Ďakujem veľmi pekne.