19. schôdza

Dovoľte mi, vážení páni poslanci a poslankyne, keď sa tu vzájomne poúčame, že faktická poznámka neslúži na vaše vystúpenie, ale na reakciu pána Kišša. Mali by ste sa, a nechcel som vás prerušiť, aby to nevyznelo subjektívne, mali by ste sa v rozprave, poslanec, ktorý sa prihlási, držať témy a faktickou by mal poslanec reagovať na vystupujúceho. Mám pocit, že ste si ešte stále neosvojili rokovací poriadok a ja som povinný vás na to upozorniť, takže, takže, pani poslankyňa, nabudúce reagujte na pána Kišša, lebo vám budem musieť zobrať čas nie kvôli tomu, čo rozprávate, ale že zneužívate faktickú poznámku.
Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte je tu reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kišš, súčasne som vyzval na prihlásenie do rozpravy ústne. Prihlásil sa poslanec Hajko. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Kiššovi.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán Danko.
Reakcia, ale na vás, pretože sa to udialo medzi tým, ako som odišiel od pultíka, a týmto momentom. Všetko, čo som hovoril, bolo k téme a nenecháme, nenecháme občanov zmiasť sa detailami. Jednak ich kolega Dubovický veľmi dobre, dobre predostrel, ale tento širší kontext je nevyhnutný na to, aby, aby ľudia pochopili, čo tu robíte.
A taká malá poznámočka, rokujeme o zákone o podpore cestovného ruchu, nie o Fonde na podporu cestovného ruchu. Tak ak sledujete rozpravu, tak fond príde na rad o chvíľku.

Pán poslanec Kišš, preštudujte si, o čom rokujeme, a vo vašom vystúpení nezaznelo slovo k tejto téme. Nezaznelo jedno slovo. Držali ste sa svojej profesionálnej témy, v ktorej, nepopieram, môžte byť zdatný, ale nepovedali ste k zákonu ani slovo.
Nech sa páči, pán... (Ruch v sále.) Pani poslankyňa, prosím, máte plné ústa skrátených legislatívnych, mudrovania o rokovacích a ste tu týždeň aj s cestou. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Hajko, nech sa páči.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Na úvod poviem toľko, že cestovný ruch je významnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Slovensko z hľadiska svojich prírodných podmienok, ale aj prívetivosti svojich obyvateľov je stvorené na to, aby ďalej rástlo na cestovnom ruchu, stačí sa pozrieť dookola, na susedné Rakúsko napríklad, akým spôsobom dokážu žiť z cestovného ruchu. Je to štát porovnateľný prírodnými podmienkami s naším, s naším územím, takže určite my v KDH sme za to, aby sa cestovný ruch rozvíjal.
Druhý, druhý rozmer je regionálny. Skutočne Slovensko potrebuje, potrebuje sa zbaviť toho centralizovaného riadenia a potrebujeme, aby sa rozvíjali regióny a tieto regióny aby mali v rukách také nástroje, aby vedeli ten rozvoj zabezpečovať vlastnými silami, medzi tie nástroje, samozrejme, patria aj finančné prostriedky, preto, preto my sme vždy podporovali a budeme podporovať ďalšiu vlnu decentralizácie, aby sa, aby sa právomoci, právomoci pri nakladaní s prostriedkami dostali nižšie, na nižšie úrovne.
Nie je to samoúčelné, vidíme to v iných štátoch, kde to krásne funguje, zase v tomto prípade spomeniem iného suseda, spomeniem Poľsko, kde je tá decentralizácia na veľmi silnej úrovni, a vidíme, akými, akými míľovými krokmi nás Poľsko predbieha nielen v rozvoji svojho štátu, ale aj v životnej úrovni obyvateľov vrátane miest. Kde bolo Poľsko dakedy a kde je dnes?
Avšak keď sa pozrieme na návrh tohto zákona, tak ideme presne opačným smerom. Opäť ideme uzamykať nejaké prostriedky, ktoré bude mať štát navyše, ak teda tento návrh zákona prejde. Novozriadené ministerstvo cestovného ruchu, samo osebe už zriadenie tohto ministerstva znamená, že sa budú centralizovať právomoci, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. Bodaj by to bolo tak, že toto ministerstvo sa stane nejakým metodickým, nejakou metodickou inštitúciou, ktoré... ktorá bude pomáhať vyslovene tým, tým regiónom, aby mohli cestovný ruch rozvíjať. No obávam sa, že ideme opačným smerom.
Tento zákon, ktorý máme, návrh tohto zákona, ktorý máme predložený, tak hovorí o rozširovaní v podstate kompetencií tohto ministerstva a centralizovaných prostriedkov. Ide o tých 10 mil. eur, ktoré uvidíme v doložke vplyvov. Ja určite som za to, aby sa podporoval cestovný ruch cez existujúce inštitúcie. Bol to náš, náš šéf vtedajšej agentúry, ktorý prišiel s takým návrhom, aby sa ten cestovný ruch rozvíjal cez organizácie cestovného ruchu. Ja som aj niektoré navštívil minulý rok a skutočne je to veľmi dobrý nástroj.
Ja len tým, čo to nepoznajú, ten princíp spočíva v tom, že ak sa dajú samosprávy, podnikatelia a iní dohromady v regióne a dokážu zhromaždiť nejaké prostriedky zo svojich zdrojov, tak štát im pridá takisto. To znamená, keď zhromaždím desať, dostanem desať, keď zhromaždím sto, dostanem sto od štátu. Samozrejme, že sú tam určité kritériá a podmienky a tak ďalej, ale takto to funguje. Je to vynikajúci model z viacerých dôvodov, prináša peniaze do regiónu, motivuje aj tie samosprávy a motivuje aj miestnych podnikateľov, aby do toho dávali svoje peniaze a štát za odmenu dá toľko, koľko vlastne oni do toho vložia peňazí. To je podľa mňa cesta, akým spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku.
Pochopiteľne, že Slovensko ako ďalšie štáty v Európskej únii potrebuje propagovanie navonok, potrebuje, aby sme, aby sme mali nejaké nástroje na to, že keď prídem na nejaký veľtrh, aby Slovensko so svojou značkou, so svojou značkou zaznelo na týchto, na týchto podujatiach, a to je, to je úloha centrálnej vlády. Ale nemyslím si, že úlohou centrálnej vlády je teraz zriaďovať zase nejaké ďalšie komisie na ministerstve, ktoré, tieto komisie opäť budú sedieť na nejakých prostriedkoch a budú láskavo tieto prostriedky prideľovať.
Ja poviem príklad, je to, nie je to len, nie je to len otázka tejto oblasti cestovného ruchu, vidíme to všade a vidíme k tomu aj také farizejské vyhlásenia. Príkladom je, my dáme na, na obnovu pamiatok cez, tento raz, v tomto prípade nie cez ministerstvo kultúry, ale spomeniem, spomeniem ministerstvo investícií, dáme 300 mil. eur – a, regióny, rozhodujte si. No vôbec to tak nie je, pretože tie regióny si nebudú rozhodovať. Ono im to vždy bude schvaľovať ten, tá centrálna inštitúcia. To znamená, je to len rétorické cvičenie, a hoci máme v regiónoch pripravené rady partnerstva, obávam sa, obávam sa, či tie rady partnerstva budú mať dostatočné kompetencie, aby mohli samostatne rozhodovať o tých prostriedkoch. V tých regiónoch vedia, vedia veľmi dobre, že kam tie prostriedky smerovať, a dokonca ich môže vláda nejakým spôsobom donútiť, to, čo bol vlastne pôvodný zámer, vidím tu, ale pred chvíľou odišiel, štátneho tajomníka bývalého na ministerstve investícií pána Ledeckého, ktorý vlastne s touto myšlienkou prišiel, že jednoducho vytvoríme rady partnerstva, tam sa dohodnite medzi sebou, čo je pre vás najdôležitejšie v tom regióne, urobte si zásobník projektov a my vám dáme peniaze a vy si z toho zásobníka potom pekne tie peniaze rozdeľujte. Funguje to tak v Českej republike, funguje to v Poľsku, funguje to vynikajúco. Žiaľ, my držíme prostriedky hore v rukách a budeme dohliadať na každé euro, akým spôsobom sa bude prideľovať. Budeme zriaďovať komisie, ktoré o tom budú rozhodovať. Návrh tohto zákona je presne toto. Je tu komisia, ktorá, ktorú zriadi minister, a napokon minister bude rozhodovať o tom, že ako sa tieto prostriedky budú prideľovať. Ideme presne opačným smerom.
A na záver poviem toľko, žiaľ, nemám dôveru v inštitúcie, ktoré riadi Slovenská národná strana. Ako veľa sme rozprávali o ministerstve kultúry, veľa, o fondovom systéme, ktorý v podstate kolabuje na ministerstve kultúry, doslova kolabuje. Ako príklad môžem povedať program Obnovme si svoj dom, pokiaľ, podľa mojich informácií z tých šiestich programov zatiaľ komisia rozhodla v jednom programe a aj tak to neakceptuje ministerstvo kultúry. Bude si rozdeľovať po svojom. To znamená, priamo ministerka alebo jej ľudia, nejdem menovať ďalej, jej ľudia budú o tom rozhodovať, že, že akým spôsobom sa tieto prostriedky budú prideľovať, a komisia sa stáva v podstate len nejakým klišé, nejakým klišé, že tu máme jednoducho komisiu, ktorá o týchto veciach nieže rozhoduje, ale ktorá dáva plnohodnotný návrh, podľa ktorého sa potom ministerstvo riadi.
Obávam sa, že v prípade tohto návrhu zákona opäť len smerujeme k tomuto. Je to ako, je to ako cez kopirák písané, a preto v tomto prípade nebudem sa bližšie vyjadrovať k tomuto zákonu, pretože máme skúsenosti, napríklad včera zákon o emisiách. Kolega bol na výbore životného prostredia, 25-stranový pozmeňovací návrh hodinu pred zasadaním výboru a toto ide do druhého čítania. Hej? Obávam sa, že v tomto prípade sa môže stať to isté, nebolo by to nič nové a musím, musím ako na to reagovať politicky, nebolo by to nič nové, pretože vidíme zákony, ktoré sa týkajú kultúry, a tam to išlo ako, ako na, na páse, hej. Jeden pozmeňovák cez druhý a tak ďalej. Otváranie znovu rozpravy.
Takže ja si počkám, ja si počkám, ako bude vyzerať, vyzerať to, čo prejde do výboru, aké, aké pozmeňovacie návrhy prejdú do výboru, a potom sa možno bude dať aj doslova fundovanie vyjadriť o tomto zákone. Zatiaľ, tak ako je predložený, tak mám obavy, že či KDH bude schopné za takýto návrh zákona hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Tri faktické.
Prvý, poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako to predrečník povedal, neviem, pána ministra považuje odborná obec ako fakt že za odborníka, s čím sa dá, s čím sa viem aj ja osobne stotožniť. Ale momentálne (povedané so smiechom) znenie tohto zákona, tak ako to bolo povedané, centralizácia, interná kontrola. To znamená, že my potrebujeme teraz kontrolovať každý jeden cent, každé jedno euro, a keď sa nám tamten podnikateľ alebo táto samospráva nepáči, im nedáme nič, lebo tam nie je náš nominant. Ja len chcem, aby ste mi to aj nejakým spôsobom vyvrátili, keď budete reagovať, že nie, nebude to takto.
A čo sa týka regiónov, tak ako bolo spomenuté kolegom, tiež mi chýba nejakým spôsobom nejaký mechanizmus, ako chceme nastaviť v rámci tohto zákona mechanizmus pre rozvoj regiónov, ktoré sú viac-menej zaostalé regióny, lebo máme bohatý sever, bohatý západ, ale zase, naopak, máme chudobný juh Slovenska a toto sú tie regióny, kde by ľudia pocítili aj pracovné príležitosti, aj rozvoj ekonomiky v týchto regiónoch, a v tomto zákone to chýba.
Takže určite súhlasím, takisto ako pre KDH, aj pre Progresívne Slovensko sú regióny dôležité, je rozvoj dôležitý, ale nie za každú cenu a nie s takýmto zákonom.
Ďakujem.

Poslanec Janckulík.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie a cestovný ruch je určite veľmi dôležitý pre rozvoj všetkých regiónov, a cestovný ruch ak chceme robiť, tak, samozrejme, musíme mať aj dobré a kvalitné cesty. Ja som aj preto dával minulý týždeň aj interpeláciu na ministra dopravy, lebo chcem vedieť za posledných desať rokov, kde bolo koľko investovaných finančných zdrojov na výstavbu a opravu, rekonštrukciu ciest a mostov, aby sme si urobili nejaký obraz.
Spomenul si vo svojom vystúpení aj KOCR-ky, OCR-ky, to sú veľmi dôležité organizácie, ktoré zastrešujú obce a mestá, a robia to dlhé roky a je to veľmi dobrý mechanizmus, ktorý funguje a pomáha riešiť tie problémy. Ja poviem aj konkrétne. My riešime napríklad u nás v okrese Námestovo cyklotrasu okolo Oravskej priehrady a zastrešuje to Klaster Orava, to znamená, on zastrešuje všetky tri okresy na Orave, ale tu musím pochváliť štátneho tajomníka pána Hrboľáka, lebo veľmi aktívne sa zapája z ministerstva a rieši tieto problémy, a tak by to aj malo byť.
Len by som chcel ešte poprosiť, lebo napríklad pri tom budovaní, budovaní tých cyklotrás je veľmi dôležité napríklad vysporiadanie pozemkov, a niekedy sa stretávame, že napríklad Slovenský vodohospodársky podnik alebo Lesy Slovenskej republiky sú ťažkopádne a dlho trvajú tie rokovania. Ideálne by bolo, keby ministerstvo športu do toho vstúpilo a cestovného ruchu, aby tie rozhodnutia boli rýchlejšie, lebo my tú cyklotrasu, keď riešime, tak tam máme vyše 17-tisíc vlastníkov. Tak riešime to väčšinou cez majetky, ktoré sú štátne, tam máme nejakých 200 vlastníkov, ale tiež tie Lesy, Slovenský vodohospodársky podnik, dosť dlho to trvá.
Tak by som chcel aj požiadať pána ministra, aby boli aktívni, ale touto cestou chcem...

Ďakujem.
Pani poslankyňa Luščíková.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja začnem záverom vášho vystúpenia, kedy ste spomenuli, že nemáte dôveru v zákony predkladané Slovenskou národnou stranou a mechanizmy, ktoré ponúkajú, pretože naozaj máme tieto skúsenosti od začiatku ich vládnutia, že mechanizmy sú zle nastavené, aj v tomto zákone sú navrhované vágne pravidlá, ktoré sa budú dať nastavovať ad hoc a veľmi účelovo, takže toto by som naozaj veľmi rada vyzdvihla.
Rovnako ste spomínali aj rozvoj regiónov a cestovného ruchu. Je naozaj veľmi nešťastné to, že každá vláda, keď príde nová, si inštaluje svoje vlastné mechanizmy a úplne zabúda na tie mechanizmy, ktoré už fungujú, ktoré sú tam existujúce, teda kde sú že existujúce vzťahy. Ak by som spomenula, napríklad tak ako aj kolega Janckuliak, oblastné organizácie cestovného ruchu alebo napríklad MAS-ky, miestne akčné skupiny, ktoré naozaj v regiónoch fungovali. Teraz sú podvyživené, dokonca je echo, že MAS-ky sú nejakým spôsobom v zániku a že vôbec sa nebudú podporovať, a pritom to boli vytvorené vzťahy regionálne, kde ľudia vedeli, kde tie peniaze potrebujú, vedeli si to odkontrolovať, či idú naozaj na tie činnosti a na tie investície, ktoré v tom regióne sú potrebné, a nie sú tam žiadne vedľajšie úmysly.
Takže ja by som chcela odporučiť, že prečo vymýšľať niečo nové, prečo zase niečo centralizovať, čo nefunguje rovnako ako napríklad PPA-čka, hej, no tam platby nefungujú, schvaľovanie nefunguje. Prečo sa nevraciate k veciam, ktoré naozaj v regiónoch fungujú? To je taký návrh.
Ďakujem.