19. schôdza

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pán poslanec, vy tu po mne kričíte, že aká ideológia, aká ideológia. A potom desať minút: interrupcie, potraty, interrupcie, potraty, potraty, interrupcie. No tak vlastne vy tým prezrádzate, že vaším skutočným cieľom je baviť sa tu o interrupciách, a nie o princípe subsidiarity, za ktorý sa skrývate a kvôli ktorému vraj navrhujete toto uznesenie o uznesení. Tak ja vám ďakujem, že ste to aspoň priznali teda.
A ešte raz a pomalšie, lebo ja skutočne nechápem, že ako môžete takto zavádzať a klamať tým, že by sme zaradili právo na interrupciu do charty, tak by sme nepovedali členským štátom, že vy musíte robiť toto, toto, toto, toto. Jediné, čo by sa tým udialo, je, že by žiadny členský štát nemohol úplne zakázať interrupciu. Čiže pre Slovensko by to neznamenalo absolútne nič. Jedine do budúcnosti, keby sme tu mali nejakú extrémistickú vládu, tak tá vláda by nemohla ženám uprieť právo rozhodovať o ich telách.
Ja som tu, no vy ste sa ma teda pýtali, že či som čítala to uznesenie. No tak ja vám z neho trošíčku prečítam, lebo opäť zavádzate a klamete. Čo sa týka výhrady svedomia, tak je tam bod 8, ktorý odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch lekári a v niektorých prípadoch celé zdravotnícke zariadenia odmietajú vykonávať umelé prerušenie tehotenstva na základe výhrady vo svedomí.
A toto je presne problém aj na Slovensku, pretože my tu máme celé zariadenia, nemocnice, ktoré si aplikujú výhradu vo svedomí, a tým pádom, keď tam žena príde, tak sa jednoducho nedostane tejto zdravotnej starostlivosti. A toto je problém, pretože musí ísť inam. Je tam geografická nedostupnosť a tak ďalej. Ale to neznamená, že keby sme takto právo na interrupciu zahrnuli do charty, takže by lekári, jednotlivci na základe svojho presvedčenia si nemohli túto výhradu. Jednotlivo nie. Celé zariadenie áno.
A ja len som chcela pripomenúť teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Záborská.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Kolega Rasťo, ja som rada, že si, že si spomenul slobodu svedomia a výhradu vo svedomí, pretože naši kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale aj zo Slobody a Solidarity, keď sa spomenú tieto slová, tak v tom momente začnú hovoriť o ideológii a náboženstve, pritom rešpektovanie dôstojnosti človeka a právo a sloboda... a právo na slobodu svedomia je v každom medzinárodnom dokumente včetne našej ústavy. Skoro všetky ústavy toto majú a nikto proti tomu neprotestuje, až v tom momente, keď niekto povie, že nástrojom slobody svedomia je výhrada vo svedomí, pretože bez výhrady vo svedomí, by sloboda svedomia nemala absolútne žiaden význam, trak v tom momente to niektorých ľudí vytočí a tvrdia o tom, že dávame do toho náboženstvo. To nie je pravda! To je čiste politická záležitosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Milan Majerský.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, článok 15: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“
Neexistuje totiž žiadne univerzálne právo na potrat. Je to agenda francúzskych progresívnych liberálov a oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu. Oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu, a preto sa o tom v Bruseli rozprávalo a rokovalo. Chceli tak opäť vytvoriť tlak na jednotlivé členské krajiny, na jednotlivé členské štáty, aby v otázkach, ktoré patria do výlučnej kompetencie týchto členských krajín, mohol rozhodovať a rozprávať o nich niekto zvonku.
Odzneli tu aj takéto veci alebo vety, že žena má právo rozhodovať o svojom tele – súhlasím. O svojom tele má právo rozhodovať. Žiaľ, v takomto prípade už žena nerozhoduje iba o svojom tele, ale rozhoduje aj o tele a, žiaľ, aj o živote niekoho iného.
A padli tu aj slová, ktoré hovorili, že my sme extrémisti. Akí extrémisti? Prosím, príďte sa pozrieť v nedeľu do Košíc, uvidíte tam rodiny s deťmi. A povedzte, či sme extrémisti. My tam budeme aj s našimi deťmi. Povedzte, že či títo ľudia, ktorí budú pochodovať na Národnom pochode za život, či toto sú extrémisti. Žiaľ, ja som videl pochodovať po Bratislave extrémistov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Krátkemu, že prišiel s touto témou a snaží sa odborne diskutovať s kolegami. Niektoré kolegynky, mám pocit, že trošku viacej idú osobne, trošku viacej do toho dávajú emócií. Nie celkom sa možno hovorí pravda.
Ale chápem na druhej strane, že oni si to možno vykladajú tak, že z ich pohľadu to je pravda. Ja im prajem, aby, aby pochopili, o čo ide pánovi poslancovi Krátkemu, aby pochopili, že nie je, by som povedal, hrdinské sa biť možno len za seba a pozerať len na seba a na svoje telo, ale hrdinské je niekedy sa postaviť možno aj za toho, kto nemá možnosť tu prísť, vystúpiť a biť sa za to svoje telo. Ja im prajem, aby pochopili, že ten malý človiečik, ktorý sa nachádza v tom matkinom tele, nemá tú možnosť za seba zabojovať. Nemá tú možnosť povedať, že: „Haló som tu! Chcem žiť! Nezabíjajte ma! Neberte mi život!“ Prajem im to, úprimne, aby sa snažili niekedy pozrieť aj cez oči toho malého, nevinného človiečika, ktorý tu nemôže prísť a bojovať za svoj život. Je to všetko super, že bojujete za seba, za svoje telá, ja vám to neberiem. O. K., fajn, ale skúste sa na to pozrieť aj, aj takto.
A čo sa týka pána poslanca Krátkeho, je jasné a evidentné každému, kto počúva túto rozpravu, že jemu ide o to, aby sa jednoducho veci, ktoré si máme vybaviť doma, ktoré si máme riešiť doma, na našom národnom, na našej národnej úrovni v parlamente, aby sme si vyriešili sami, aby sme neťahali to, tie veci a rozhodnutia do Bruselu.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
V rozprave si položil aj niekoľko otázok. Tak ja vítam, že kladieš aj otázky. Tak ja mám na ne jednu aj odpoveď.
Pýtal si sa na nastavenie hraníc pre umožnenie prístupu k interrupciám. No tak na to má odpoveď aj ten nález Ústavného súdu, ktorý tu už bol spomínaný, pretože ten uvádza, že zákon má umožňovať reálne rozhodnutie ženy o umelom prerušení jej tehotenstva. A teraz čo to znamená?
Znamená to to, že podmienky musia byť nastavené tak, aby sa každá žena mohla rozhodnúť o tom, či podstúpi interrupciu, alebo nie, v prípade, že otehotnie. To sa týka akéhokoľvek tehotenstva. Čiže to základné kritérium máme nastavené. Máme ho nastavené ústavnoprávne a tohoto je potrebné sa držať. Čiže moja odpoveď pre teba na tvoju otázku.
Nech sa páči.