19. schôdza

Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál.

Ako pani poslankyňa Marcinková povedala, podobný alebo takmer identický návrh sme predkladali v roku 2016, a teda chcem pre pamäť povedať, že teda iniciátorkou bola pani poslankyňa Blahová, ja som s ňou spolupracoval na príprave, príprave toho návrhu, ale bol to, bola to teda jej iniciatíva alebo predovšetkým jej iniciatíva. Žiaľ, odvtedy doteraz sa to nepodarilo nijakým spôsobom doriešiť. A ide v zásade o to, že aj dnes umožňuje pri rozvode rodičov, ktorým bolo dieťa zverené či už do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, ponechať v starostlivosti jedného z nich, ale je to dané ako výnimka v zákone, je to defaultné, základné nastavenie je, že či už náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť končí rozvodom, a ak je to v záujme dieťaťa, ak to jeden z tých, z tých rodičov navrhne, tak je mu možné zveriť dieťa do, do či už náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.
Tento náš návrh to otáča a to, čo je tam ako výnimka, dáva ako pravidlo, že súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, a iba v prípade, že obaja rodičia sa vyjadria alebo neprejavia záujem o pokračovanie v tejto forme starostlivosti, tak v takom prípade ju môže súd zrušiť, zrušiť obom.
Myslím, že otočenie toho pravidla a výnimky je presne v najlepšom záujme dieťaťa, ako to aj pani spravodajkyňa pani poslankyňa Plaváková povedala, a teda verím, že takýto návrh zákona by si mohol získať podporu väčšiny poslancov.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 419, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 447.
Dávam slovo opäť pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 419.)

Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom nášho návrhu je rozšíriť okruh zamestnávateľov, ktorí by si mohli výdavky na prevádzku firemných škôlok alebo jaslí uznať za daňovo uznateľné výdavky, ľudovo povedané, dať do nákladov, a viac by som o tejto novele rada povedala v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pani navrhovateľke.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Viskupičovi.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Skôr ako dám slovo navrhovateľke, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A teraz už máte slovo, pani navrhovateľka.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V roku 2023 bola prijatá moja novela, ktorá vlastne v slovenských podmienkach umožnila, aby si zamestnávatelia, ktorí zriaďujú škôlky alebo jasle, mohli dávať výdavky na tieto škôlky alebo jasle do nákladov. Malo to veľmi pozitívny vplyv vlastne na vznik nových takýchto zariadení. A ja sa tomu veľmi teším, že to pozitívne motivovalo zamestnávateľov zamýšľať sa nad tým, ako zjednodušiť vlastne svojim zamestnancom a ich rodinám, deťom, prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, k tomu, k tej ranej výchove, a zároveň dokazujú to aj štatistiky, pretože 70 % zamestnancov povedalo, že práve, práve firemné jasle alebo škôlky považujú alebo by považovali za ten najviac motivujúci benefit počas toho, ako mali malé deti. Čiže je to vysoko motivujúce aj pre zotrvanie tých konkrétnych zamestnancov v práci pre toho zamestnávateľa, keď tam takúto možnosť majú, a je to trend, ktorý je všade vo svete prítomný, že vlastne veľkí zamestnávatelia aj strední zamestnávatelia, aj štátni zamestnávatelia, ako napríklad univerzity, parlamenty a podobne, vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov alebo ľudí, ktorí sa tam zdržiavajú, na to, aby tam mohli umiestniť svoje dieťa aj do jaslí alebo do škôlky.
Má to viacero benefitov. Z tých zdravotných benefitov spomeniem, že matky nie sú nútené prestať dojčiť, ak sú tam napríklad jasle v tej istej budove, ako, ako oni pracujú. Rovnako je to oveľa menší stres pre tie deti, keď ten rodič ich môže počas napríklad obedňajšej prestávky prísť pozrieť to dieťa a ten spôsob adaptácie sa na nový kolektív, na zaradenie do tohto procesu je oveľa jednoduchší a zároveň, samozrejme, aj ten zamestnanec sa vráti do práce skôr, keď vie, že má miesto pre to dieťa v škôlke alebo v jasliach, pretože na Slovensku čelíme aj tomu, že mnohí rodičia, či už otcovia, alebo matky, ktorí sa chcú vrátiť do práce, čelia tomu, že nemajú jednoducho miesto pre ich deti v zariadení či v škôlke, alebo v jasliach, alebo si ho nemôžu dovoliť, ak štátne miesta nie sú, tak tie súkromné jasle a škôlky sú jednoducho často pridrahé, kdežto zamestnanec, zamestnanecké škôlky a jasle sú výbornou alternatívou.
O čo sa snažím týmto návrhom? No snažím sa vyjsť v ústrety všetkým týmto benefitom, aby, aby týchto škôlok a jaslí firemných bolo čo najviac, lebo vieme, že tie kapacity štátu a ani tých súkromných zariadení dnes nepostačujú, a toto je v podstate najjednoduchšia zmena, ktorú vie štát urobiť pre to, aby, aby aj firmy dopomáhali a boli motivované pomáhať vytvárať tieto miesta pre deti v škôlkach a v jasliach.
Okrem toho, že by si ako doteraz na základe mojej novely vedeli, vedeli odpisovať tie náklady, ktoré súvisia so zriadením prevádzky takýchto, takýchto jaslí a škôlok, pridávame aj možnosť, aby si mohli odpisovať v prípade, že im túto službu zabezpečuje nejaká tretia strana, stretli sme sa s tým v praxi, reagujeme znova na potreby praxe, kedy napríklad vo veľkých administratívnych budovách, kde sídli xy zamestnávateľov, stačí jedna škôlka alebo stačia jedny jasle, pretože tie firmy nie sú tak veľké, aby dokázali naplniť vlastne sami svojimi, sami vlastne deťmi zamestnancov svoje vlastné jasle a chcú participovať na zriadení a financovaní vlastne takýchto spoločných jaslí pre niekoľko prevádzok.
Dnes tomu bráni tá súčasná úprava, aby to vlastne dokázali odpisovať z daní v tejto podobe. Ak by sme prijali tú novú doplňujúcu úpravu, ktorú navrhujem, tak by to možné bolo. To je len jedna zo situácií, ktorú opisujem, pardon (rečníčka si odkašľala), ktorú by táto novela vyriešila.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie dôvody, pre ktoré by to bolo pre zamestnávateľov viac motivujúce. Nie každý chce prevádzkovať takéto jasle sám. Sú tu, sú tu mnohé súkromné jasle, ktoré, ktoré by boli ochotné prevádzkovať takéto zariadenia aj pre, aj pre firmy, aj pre veľkých zamestnancov, zamestnávateľov, rovnako ako to napríklad robia veľkí zamestnávatelia, ako sú Volkswagen a podobne, s inými zamestnaneckými benefitmi typu jedáleň, tak aj tam si vedia vlastne zaviazať tretiu firmu, aby im to prevádzkovala, keďže nemajú na to vlastné kapacity, tak aj pri škôlkach po vzore iných krajín vidíme priestor na to, aby dokázali takto fungovať a aby to bolo vzájomne benefitujúce, a to nehovorím len o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ale benefitujúce aj pre štát, lebo tu máme jasné dáta, že tá investícia do predprimárneho vzdelávania je tá najlepšia investícia, ktorú dnes vie spraviť štát a pre vlastne znižovanie dlhu v budúcnosti a zvyšovanie ekonomickej efektivity obyvateľstva a jeho občanov. Ako toto je, toto je ekonomická rovnica, ktorá vlastne dnes je, je známa, a ja som presvedčená, že práve ňou vieme potláčať aj tie rozdiely medzi socio-ekonomickými skupinami, ktoré na Slovensku sú stále priepastné.
Takže toto je cieľom novely, a ak máte akékoľvek otázky, som k dispozícii.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. (Krátka pauza.)
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 440, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 468.
Dávam slovo poslankyni Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla.
Pripraví sa spravodajkyňa Hanuliaková.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 440.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si v poradí, možno nie v úplne logickej, predložiť návrhy zákonov, ktorým v podstate mám návrh skorigovať dôsledky – a nemusím teraz povedať hanebnej novely Trestného zákona –, ale jednoducho novely, ktorá bola nepremyslená, nepredvídateľná, bez akýchkoľvek analýz, bez akejkoľvek diskusie.
Dajme bokom, čo všetko spôsobila, aké to má dopady na prebiehajúce trestné konania, ale to, čo súčasne spôsobila, je, že jednoducho štát sa vydal trestnou politikou, ktorej dôsledky nikto nepozná. A zisťujeme v priamom prenose, čo nám urobila novela Trestného zákona. Zistíme v priamom prenose, aký to má dopad ohľadom majetkovej trestnej činnosti, koľko krádeží, ktoré boli predtým trestným činom, sa nám prehuplo do priestupkovej roviny, ako sa s tým vysporiadavajú nielen podnikatelia, ale ako sa s tým vysporiadajú nakoniec aj štátne orgány, čo stíhajú, čo nestíhajú a čo to v spoločnosti spôsobuje.
S ohľadom na tieto nedozierne dôsledky, ktoré vidno, že vlastne ani, ani štát, ani vláda nejako nemala zmapované, nemala o to záujem, zjavne mala iný cieľ ako ten, robiť právnu úpravu, ktorá je predvídateľná, ktorej dôsledky budem aspoň trošku vedieť predvídať s ohľadom na to, že sa bude o nich aj viesť nejaká odborná diskusia, osobitne s tými, ktorých sa to týka, napríklad s priestupkovými orgánmi, s policajnými orgánmi. A, a že sa dá priestor vôbec na takúto právnu úpravu, kde sa zásadne mení nastavenie toho, čo je trestným činom v oblasti majetkovej trestnej činnosti, aj tých, ktorých sa to priamo týka. Samozrejme aj, aj tých, ktorí prevádzkujú tie obchody, ktorí nám teraz hlásia, že sa tam množia krádeže.
To, čo si dovolím uviesť ešte predtým, ako poviem úplne konkrétne, čo vlastne navrhujem, je uviesť tiež, že aby to nebolo nejaké nedorozumenie. To, čo zaviedla ta rýchla novela Trestného zákona, a je dobre, a určite nechcem, aby sa to zvrátilo späť, je, že sa zrušil „horalkový“ trestný čin. To sme navrhovali nakoniec všetci ministri spravodlivosti aj v tej novele Trestného zákona, ktorá prešla naozaj riadnou, veľkou, odbornou diskusiou. Tá odborná diskusia bola vedená nieže mesiace, ale bola vedená viac ako rok, pretože dvakrát išiel celý materiál do riadneho pripomienkového konania práve preto, že zásadná zmena trestnej politiky je veľmi vážna zmena. Je to jedna z kľúčových vecí, aby sme určili naozaj premyslene, čo je trestným činom a aké tresty sú primerané za trestné činy. Toto urobiť spôsobom, že minister príde na vládu a povie – bude to takto, a s nikým sa o tom nerozpráva – jednoducho vrchol nezodpovedného vládnutia, ktoré sme tu videli v priamom prenose.
To, že toho dôsledkom je, že došlo aj k zastaveniu trestného stíhania voči predsedajúcemu tohto parlamentu, je zaiste bez prekvapenia, pretože to bolo zjavne tým, k tým kľúčovým cieľom, a preto, čo to všetko spôsobí krajine a čo to spôsobí ľuďom, jednoducho tu bolo postavené na vedľajšiu koľaj.
Aby sme aspoň trošku skúsili zmierniť tie následky tejto hanebnej novely Trestného zákona, tak si dovoľujem navrhnúť týmto návrhom zákona, ktorý sa týka priestupkov, je to vlastne novela zákona o priestupkoch, aby keď už nám spadlo to množstvo protiprávnej činnosti z krádeží, z trestných činov do priestupkov, a to nepremyslene, s tým, že sa vlastne takým skokom, ktorý nikto nejakým spôsobom nepreskúmal, nedá sa to povedať ani, že je to porovnateľné s inými krajinami, kde je podobná životná úroveň, a tá hranica, samozrejme, majetku sa musí takto na ňu pozerať, že aká tá hodnota majetku je u nás a príjmov a v tých iných krajinách, kde sa to dáva do porovnania.
Takže keďže sa vláda rozhodla urobiť takýto skok, že to, čo bolo predtým trestným činom od hodnoty 266 eur, tak sa rozhodla, že teraz bude od 700 eur, tak, tak nám jednoducho spadlo množstvo, množstvo protiprávnej činnosti z tej trestnoprávnej roviny do priestupkovej, takže potom je, samozrejme, namieste pozrieť sa aj na tú priestupkovú právnu úpravu a prísnejšie nastaviť trestanie priestupkov, a preto navrhujem v tomto, v tomto návrhu zákona priblížiť sa k tomu, čo je nakoniec v Českej republike.
V Českej republike je horná hranica pokuty za priestupky proti majetku 2-tisíc eur, takže navrhujeme týmto návrhom zákona, aby sme sa priblížili k vzoru Českej republiky v tomto prípade a priblížili sa teda tou sumou, že ju stanovíme z tých dnešných 331 eur na 2-tisíc eur. Ja netvrdím, že to je úplne ideálne riešenie a že tým sa vyrieši všetko, ale aspoň trošku napravíme tie dôsledky, ktoré nám tá hanebná novela Trestného zákona priniesla.
Takže toľko v mojom úvodnom vystúpení. Ak bude nejaký priestor na diskusiu, nech sa páči.
Ďakujem pekne.