19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie
25.9.2024 o 9:41 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som teraz priblížil z môjho pohľadu hlavný dôvod predkladanej novely, ktorým je meniaca sa konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku. Vyjadrím sa tiež k výhrade, ktorá sa často uvádza ako argument na zachovanie existujúceho prísneho reštriktívneho nastavenia registrácie cirkví a náboženských spoločností, a tým je údajná ochrana pred škodlivými náboženskými zoskupeniami.
K ďalším dôvodom a riešeniam v predkladanej novele sa podrobnejšie vyjadria kolegyne spolupredkladateľky Lucia Plaváková a Zora Jaurová.
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku sa mení. To vyplýva z údajov, ktoré sú dostupné zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa vykonáva na území Slovenskej republiky pravidelne každých desať rokov. Viditeľné sú tri hlavné trendy. Ten prvý, najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva sú osoby bez náboženského vyznania. Kým v roku 1991 to bolo 9,80 % obyvateľov, v roku 2021 to už je 23,8 %.
Ten druhý trend. Po krátkodobom vzostupe počtu veriacich v sčítaní v roku 2001 je evidentný pokles počtu osôb hlásiacich sa k niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V roku 1991 to bolo 72,7 %, potom veriaci zaznamenali vzostup a to bolo 83,9 % v roku 2001 a následne ďalšie dve sčítania v 2011 a 2021 pokračoval pokles na 68,7 %.
Ten tretí trend, keďže v sčítaní sa zisťuje aj to, kto sa hlási k neregistrovaným vieram, cirkvám alebo náboženským zoskupeniam, vidíme tiež zaujímavý trend, že rastie počet obyvateľov, obyvateliek, ktorí sa hlásia k niektorému zo zoskupení veriacich, ktoré nie sú uznané v Slovenskej republike alebo registrované. V roku 1991 to bolo 0,12 % a o 30 rokov neskôr už 1,05 %. Lepšie to je viditeľné v absolútnych číslach, teda z 6 373 osôb v roku ´91 tento počet vzrástol až na 57 248 osôb. Hovoríme teda o viac než 50, takmer 60-tisíc ľuďoch na Slovensku, ktorí nemajú prístup k výhodám, k právam, ktoré im poskytuje súčasný právny stav pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.
Pozrime sa teraz na to, ako na tieto tri trendy reagoval štát Slovenská republika doteraz. V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. V oboch prípadoch však nešlo o ich uvoľnenie, ktoré by zohľadnilo meniacu sa štruktúru obyvateľstva, ako som ju popísal, práve naopak. Pravidlá registrácie sa sprísňovali a prístup k výhodám plynúcim z registrácie tak zostal vyhradený pre postupne sa zmenšujúcu skupinu veriacich v už registrovaných cirkvách.
Do novelizácie v roku 2007 platné znenie zákona ukladalo registrujúcemu orgánu preveriť, či sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu hlási najmenej dvadsaťtisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Novelou v roku 2007 bol registrujúci orgán zaviazaný preveriť aj to, či osoby hlásiace sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorá sa uchádza o registráciu a podporujú jej návrh, sú aj jej členmi a členkami a či poznajú základné články viery na jej učenie a sú si vedomí práv, povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zaviedla sa tiež povinnosť doložiť k žiadosti o registráciu mená, priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla členov a členiek subjektu žiadajúceho o registráciu.
Po tomto sprísnení sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť.
Neskôr, v roku 2017, novelizácia zvýšila minimálny počet osôb hlásiacich sa k subjektu uchádzajúcemu sa o registráciu z pôvodných 20-tisíc na 50-tisíc. Treba poznamenať, že novela v roku 2017 bola schválená po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2016, v ktorom prezident označil to zvýšenie počtu na 50-tisíc ako zásah do základných práv a slobôd.
Z prehľadu správnych konaní ministerstva kultúry Slovenskej republiky o schválených a zamietnutých žiadostiach o registráciu vyplýva, že po sprísnení podmienok v roku 2007 nebola schválená žiadna žiadosť o registráciu. Mnohé spoločenstvá veriacich, ktoré by chceli využívať práva plynúce z náboženskej slobody, sa o registráciu vlastne ani nepokúšajú, keďže nedosahujú počet 50-tisíc členov alebo členiek. Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že prístup k týmto právam majú cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré získali registráciu ešte pred sprísnením podmienok v roku 2007, alebo patrili medzi štátom uznané cirkvi pred rokom 1989.
V súčasnosti máme 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností a podľa sčítania ľudu spomedzi týchto 18 registrovaných dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc len päť z nich, pričom 12 má počet členov nižší ako desaťtisíc a k počtom najmenšej registrovanej cirkvi sa podľa sčítania z roku 2021 hlási len 73 obyvateľov a obyvateliek. Vidíte teda tú disproporciu, že tu máme vlastne nejakú skupinu veriacich, 73, ktorí majú plné práva zaručené zákonom o náboženskej slobode, a máme tu skupiny, ktoré majú napríklad šesťtisíc, ako budhisti, ktorí prístup k týmto právam nemajú.
Tento stav nezodpovedá zásade spravodlivého prístupu k uplatňovaniu náboženskej slobody. Dotýka sa predovšetkým jedného dôležitého aspektu náboženskej slobody, a tým je sloboda vyznávať náboženskú vieru nielen individuálne, lebo to právo majú, samozrejme, ľudia aj bez toho, aby boli registrovaným subjektom, ale je to aj právo vyznávať vieru spolu s inými. Takto vlastne právo na uplatňovanie náboženskej slobody explicitne zakotvujú ľudskoprávne dokumenty a takto je to vlastne zapísané aj v Ústave Slovenskej republiky. Budem citovať čl. 24 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní."
Ako vyplýva zo spomenutého aktuálneho právneho stavu a preukázaných trendov v obyvateľstve v konfesionálnej štruktúre, v otázke náboženskej slobody máme na Slovensku dvojaký meter. Na jednej strane štát medzi 18 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uznáva aj 13 takých, ku ktorým sa hlási menej ako 50-tisíc veriacich, na druhej strane rovnaké práva odmieta priznať akejkoľvek novej skupine veriacich, ktoré na Slovensku preukázateľne pôsobia. Skutočnosť, a teda máme podľa sčítania ľudu údaj, že takýchto osôb máme 57-tisíc na Slovensku.
Skutočnosť, že Slovenská republika sa nespráva férovo k menšinovým skupinám veriacich, nám opakovane pripomínajú aj správy medzinárodných a zahraničných inštitúcií, ktoré monitorujú stav náboženskej slobody vo svete. Medzi rokmi 2008 až 2021 dostala Slovenská republika 20 odporúčaní týkajúcich sa náboženskej slobody v rámci mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia, ktorý na pôde OSN monitoruje stav dodržiavania ľudských práv. Väčšina z nich sa týka zlepšenia podmienok pre inklúziu náboženských menšín v prostredí Slovenskej republiky. Tento stav vedie k tomu, že mnohé neregistrované spoločenstvá veriacich sa registrujú ako občianske združenia, aby mohli vo vzťahu k orgánom verejnej moci vystupovať ako právnické osoby. Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov však občianskym združeniam explicitne zakazuje vyvíjať náboženskú činnosť, hovorí sa o tom v § 12 ods. 3. písm. a). Na problematickosť tohto riešenia opakovane poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Podrobnosti jednotlivých rozhodnutí uvádzame v dôvodovej správe.
A teraz chcem povedať niečo k tomu druhému aspektu, a to je ochrana pred nebezpečnými náboženskými zoskupeniami. Áno, náboženská sloboda je tiež predmetom zneužívania. Často sa v diskusii o zachovaní prísnych podmienok registrácie stretávame s argumentom, že takto najlepšie ochránime našu spoločnosť pred rôznymi deštruktívnymi náboženskými hnutiami, ktoré sa tiež ľudovo označujú ako sekty. A je pravda, že množstvo takýchto prípadov evidujeme. V médiách sa často hovorí o tom, ako ľudia prepadnú do osídiel rôznych manipulatívnych zoskupení.
Tento argument, že práve prísne podmienky registrácie chránia spoločnosť pred vplyvom týchto kultov však neobstojí, práve opak je pravdou. Hoci máme na Slovensku mimoriadne prísne podmienky registrácie cirkví, za posledných sedemnásť rokov nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť, v posledných rokov počúvame stále viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení a len s veľkou námahou sa dokážu vyslobodiť a s veľkými traumami z ich pôsobenia. Teda reštriktívny prístup k registrácii cirkví určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak. A tak je vlastne pôvodne, takúto filozofiu má pôvodne aj náš zákon z roku ´97 o slobode náboženského vyznania. Náboženské zoskupenia totiž majú byť v spoločnosti konfrontované s verejnou diskusiou o princípoch svojho pôsobenia. Presne na to slúži aj proces registrácie. V priebehu procesu registrácie, v priebehu tohto konania má komunita veriacich formulovať zásady svojho učenia a predstaviť ich v tomto konaní verejnosti. Rovnako má preukázať, že sa svojím pôsobením nedostáva do rozporu s právami a slobodami ostatných ľudí.
Zvyšovanie početného cenzu pre získanie statusu štátom uznanej cirkvi má teda opačný efekt. Tlačí menšie nové komunity veriacich na okraj spoločnosti. Vylučuje ich z pozitívnej konfrontácie v prostredí verejného spoločenského diskurzu. Inými slovami, lepšie je mať každé spoločenstvo veriacich na očiach, aby bolo konfrontované s verejnou diskusiou, ako ich vytláčať zákonnými podmienkami na okraj spoločnosti a do ilegality.
V záujme zabezpečenia rovnoprávneho prístupu k právam plynúcim z ústavou garantovanej náboženskej slobody aj pre malé skupiny občanov a občianok Slovenskej republiky je preto potrebné napraviť súčasný právny stav, ktorý takto nastavenými podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností diskriminuje menšie spoločenstvá veriacich a obmedzuje výkon náboženského, slobody náboženského vyznania. V európskych krajinách je množstvo etablovaných menších náboženských spoločenstiev s tradíciou niekoľko storočí a z pohľadu rovnakého prístupu k právam plynúcim z náboženskej slobody je dôležité umožniť získanie právnej formy cirkvi alebo náboženskej spoločnosti aj takýmto menším skupinám osôb.
Predkladaná novela zákona o slobode náboženskej viery navrhuje dvojstupňový proces registrácie, ktorý zabezpečí prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám. Zároveň umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života vrátane zlepšenia predpokladov na predchádzanie a riešenie spoločensky škodlivých a nebezpečných náboženských prejavov. Podstatou navrhovaného riešenia je sprístupnenie práv na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií hneď po prvom stupni registrácie; prístup k právu na príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv získajú subjekty až v druhom stupni registrácie.
Medzi tým prvým a druhým stupňom registrácie musí uplynúť päť rokov súvislej činnosti, preukázanie, že ten subjekt uchádzajúci sa o druhý stupeň neporušuje žiadne zákony a že je schopný sa financovať z vlastných zdrojov. Toto riešenie umožní štátu, aby v procese registrácie priebežne posudzoval, či subjekt uchádzajúci sa o registráciu spĺňa zákonné podmienky a neporušuje Ústavu a zákony Slovenskej republiky.
Návrh tiež zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti, tak ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery.
Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Kolegyne, kolegovia, štát má podľa ústavy jasnú úlohu. Pristupovať rovnako ku všetkým veriacim a ku všetkým obyvateľom a obyvateľkám bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú náboženské vyznanie. Je načase, aby sa to začalo uplatňovať aj v praxi. Preto podávame náš návrh a verím, že ho podporíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
9:19
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:19
Radomír ŠalitrošNávrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií...
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.9.2024 o 9:19 hod.
Ing. MIM
Radomír Šalitroš
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 437.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:22
Vystúpenie 9:22
Milan GarajCieľom navrhovaného zákona je zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov poskytovať...
Cieľom navrhovaného zákona je zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Tento krok je zameraný na podporu zdravého životného štýlu detí a mládeže, ale aj na prevenciu civilizačných ochorení prostredníctvom pravidelnej fyzickej aktivity. Táto povinnosť sa týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, ktorí sú povinní poskytnúť zamestnancovi príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom navrhovaného zákona je zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Tento krok je zameraný na podporu zdravého životného štýlu detí a mládeže, ale aj na prevenciu civilizačných ochorení prostredníctvom pravidelnej fyzickej aktivity. Táto povinnosť sa týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, ktorí sú povinní poskytnúť zamestnancovi príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
9:23
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:23
Jozef CechNávrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií...
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 480 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.9.2024 o 9:23 hod.
PaedDr.
Jozef Cech
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 452. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 480 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:25
Vystúpenie 9:25
Adam LučanskýNávrh zákona ruší plošnú povinnosť na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov. Táto povinnosť sa prenáša na prevádzkovateľa, ktorý je povinný zabezpečiť minimálne jednu osobu,...
Návrh zákona ruší plošnú povinnosť na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov. Táto povinnosť sa prenáša na prevádzkovateľa, ktorý je povinný zabezpečiť minimálne jednu osobu, ktorá takýmto osvedčením odbornej spôsobilosti disponuje. Týmto sa výrazne zefektívni zamestnávanie nekvalifikovaných osôb a pomôže obsadiť voľné pracovné miesta v ubytovacích zariadeniach a zariadeniach verejného stravovania, ktoré podľa prieskumu Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska sa v závislosti od sezóny pohybujú od 5- do 10-tisíc.
Nedostatok pracovnej sily sa výrazne prejavuje počas letnej a zimnej turistickej sezóny, kedy rastú potreby zvyšovania počtu zamestnancov, predovšetkým v povolaniach s nízkou mierou, z nízkej miery kvalifikácie, zamestnávatelia tak sú odkázaní na zamestnávanie nekvalifikovaných zamestnancov. Požiadavky na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov je však z časového a obsahového hľadiska náročný na zvládnutie a predstavuje výraznú prekážku pri zabezpečení zamestnancov v týchto zariadeniach.
Ďakujem.
Vážené dámy a páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona ruší plošnú povinnosť na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov. Táto povinnosť sa prenáša na prevádzkovateľa, ktorý je povinný zabezpečiť minimálne jednu osobu, ktorá takýmto osvedčením odbornej spôsobilosti disponuje. Týmto sa výrazne zefektívni zamestnávanie nekvalifikovaných osôb a pomôže obsadiť voľné pracovné miesta v ubytovacích zariadeniach a zariadeniach verejného stravovania, ktoré podľa prieskumu Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska sa v závislosti od sezóny pohybujú od 5- do 10-tisíc.
Nedostatok pracovnej sily sa výrazne prejavuje počas letnej a zimnej turistickej sezóny, kedy rastú potreby zvyšovania počtu zamestnancov, predovšetkým v povolaniach s nízkou mierou, z nízkej miery kvalifikácie, zamestnávatelia tak sú odkázaní na zamestnávanie nekvalifikovaných zamestnancov. Požiadavky na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov je však z časového a obsahového hľadiska náročný na zvládnutie a predstavuje výraznú prekážku pri zabezpečení zamestnancov v týchto zariadeniach.
Ďakujem.
Rozpracované
9:27
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:27
Peter SlyškoNávrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko...
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.9.2024 o 9:27 hod.
Peter Slyško
Videokanál poslanca
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 453.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:29
Vystúpenie 9:29
Roman MichelkoTakže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom...
Takže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie legálnej definície sprepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky zamestnanca poukazujúcej na zvýšenie motivácie zamestnancov a minimalizáciu finančných prostriedkov v šedej ekonomike. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodu vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálnou časťou jeho hrubej mzdy, t. j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou 19 % zamestnanca, odvodovou povinnosťou zamestnávateľa 36,2 a zamestnanca 13,2 %. Prichádzame tak k situácii, že zamestnávateľ túto sumu buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho hrubého príjmu z podnikateľskej činnosti sadzbou 21, prípadne ju ponechá bez evidencie v prípade vyplatenia v hotovosti, alebo ju zamestnancom vyplatí neoficiálnou cestou.
Finančné prostriedky mimo mzdy nevstupujú do základu dane a ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.
Takže dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastra, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere SZČO. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, živnostníci budú motivovaní k zmene pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by ich mala zamestnávať, čo sa prejaví v spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.
Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty služby alebo tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorý bude môcť jednoducho kvalifikovať množstvo sprepitného v konkrétnej prevádzke.
Navrhujeme, aby sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20 % príjmov zamestnanca v závislej činnosti, hrubá mzda, v kalendárnom mesiaci, ktorá mu prináleží podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy bude podľa predchádzajúcej vety podliehať zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej normy.
Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo k kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilnoprávna aj trestnoprávna ochrana zamestnancov.
Ďakujem.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie legálnej definície sprepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky zamestnanca poukazujúcej na zvýšenie motivácie zamestnancov a minimalizáciu finančných prostriedkov v šedej ekonomike. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodu vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálnou časťou jeho hrubej mzdy, t. j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou 19 % zamestnanca, odvodovou povinnosťou zamestnávateľa 36,2 a zamestnanca 13,2 %. Prichádzame tak k situácii, že zamestnávateľ túto sumu buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho hrubého príjmu z podnikateľskej činnosti sadzbou 21, prípadne ju ponechá bez evidencie v prípade vyplatenia v hotovosti, alebo ju zamestnancom vyplatí neoficiálnou cestou.
Finančné prostriedky mimo mzdy nevstupujú do základu dane a ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.
Takže dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastra, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere SZČO. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, živnostníci budú motivovaní k zmene pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by ich mala zamestnávať, čo sa prejaví v spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.
Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty služby alebo tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorý bude môcť jednoducho kvalifikovať množstvo sprepitného v konkrétnej prevádzke.
Navrhujeme, aby sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20 % príjmov zamestnanca v závislej činnosti, hrubá mzda, v kalendárnom mesiaci, ktorá mu prináleží podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy bude podľa predchádzajúcej vety podliehať zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej normy.
Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo k kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilnoprávna aj trestnoprávna ochrana zamestnancov.
Ďakujem.
Rozpracované
9:33
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:33
Dagmar KramplováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 483 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.9.2024 o 9:33 hod.
Mgr., Mgr.
Dagmar Kramplová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 455. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 483 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:37
Vystúpenie 9:37
Ondrej ProstredníkMilé kolegyne, kolegovia, prichádzame so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorou chceme upraviť zákon o náboženskej slobode 381/´91.
Najprv v tomto úvodnom slove chcem povedať, čo vlastne predkladanou novelou chceme dosiahnuť. Ide nám o to, aby sme posilnili právo prejavovať vieru spoločne s inými, tiež sprístupniť toto právo aj osobám, ktoré nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, ďalej chceme...
Milé kolegyne, kolegovia, prichádzame so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorou chceme upraviť zákon o náboženskej slobode 381/´91.
Najprv v tomto úvodnom slove chcem povedať, čo vlastne predkladanou novelou chceme dosiahnuť. Ide nám o to, aby sme posilnili právo prejavovať vieru spoločne s inými, tiež sprístupniť toto právo aj osobám, ktoré nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, ďalej chceme zohľadniť meniacu sa konfesionálnu štruktúru na Slovensku a napokon posilniť úlohu náboženskej viery pri tvorbe rešpektujúcej a súdržnej spoločnosti.
Akým spôsobom by sme to chceli dosiahnuť? Po prvé chceme spresniť pôsobnosť zákona a to tým, že náboženská sloboda sa týka všetkých osôb na území Slovenskej republiky, nielen občanov a občianok. Chceme tiež presnejšie vymedziť hranice náboženskej slobody a chceme zaviesť dvojstupňovú registráciu. Zvýšenie transparentnosti pôsobenia registrovaných subjektov je tiež jedno z riešení, s ktorým prichádzame.
Toľko na úvod a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Vystúpenie
25.9.2024 o 9:37 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, prichádzame so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorou chceme upraviť zákon o náboženskej slobode 381/´91.
Najprv v tomto úvodnom slove chcem povedať, čo vlastne predkladanou novelou chceme dosiahnuť. Ide nám o to, aby sme posilnili právo prejavovať vieru spoločne s inými, tiež sprístupniť toto právo aj osobám, ktoré nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, ďalej chceme zohľadniť meniacu sa konfesionálnu štruktúru na Slovensku a napokon posilniť úlohu náboženskej viery pri tvorbe rešpektujúcej a súdržnej spoločnosti.
Akým spôsobom by sme to chceli dosiahnuť? Po prvé chceme spresniť pôsobnosť zákona a to tým, že náboženská sloboda sa týka všetkých osôb na území Slovenskej republiky, nielen občanov a občianok. Chceme tiež presnejšie vymedziť hranice náboženskej slobody a chceme zaviesť dvojstupňovú registráciu. Zvýšenie transparentnosti pôsobenia registrovaných subjektov je tiež jedno z riešení, s ktorým prichádzame.
Toľko na úvod a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Rozpracované
9:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:39
Dana KleinertVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.9.2024 o 9:39 hod.
Mgr. art.
Dana Kleinert
Videokanál poslanca
Ďakujem. Spravodajská správa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 393.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
9:41
Vystúpenie 9:41
Ondrej ProstredníkK ďalším dôvodom a...
K ďalším dôvodom a riešeniam v predkladanej novele sa podrobnejšie vyjadria kolegyne spolupredkladateľky Lucia Plaváková a Zora Jaurová.
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku sa mení. To vyplýva z údajov, ktoré sú dostupné zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa vykonáva na území Slovenskej republiky pravidelne každých desať rokov. Viditeľné sú tri hlavné trendy. Ten prvý, najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva sú osoby bez náboženského vyznania. Kým v roku 1991 to bolo 9,80 % obyvateľov, v roku 2021 to už je 23,8 %.
Ten druhý trend. Po krátkodobom vzostupe počtu veriacich v sčítaní v roku 2001 je evidentný pokles počtu osôb hlásiacich sa k niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V roku 1991 to bolo 72,7 %, potom veriaci zaznamenali vzostup a to bolo 83,9 % v roku 2001 a následne ďalšie dve sčítania v 2011 a 2021 pokračoval pokles na 68,7 %.
Ten tretí trend, keďže v sčítaní sa zisťuje aj to, kto sa hlási k neregistrovaným vieram, cirkvám alebo náboženským zoskupeniam, vidíme tiež zaujímavý trend, že rastie počet obyvateľov, obyvateliek, ktorí sa hlásia k niektorému zo zoskupení veriacich, ktoré nie sú uznané v Slovenskej republike alebo registrované. V roku 1991 to bolo 0,12 % a o 30 rokov neskôr už 1,05 %. Lepšie to je viditeľné v absolútnych číslach, teda z 6 373 osôb v roku ´91 tento počet vzrástol až na 57 248 osôb. Hovoríme teda o viac než 50, takmer 60-tisíc ľuďoch na Slovensku, ktorí nemajú prístup k výhodám, k právam, ktoré im poskytuje súčasný právny stav pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.
Pozrime sa teraz na to, ako na tieto tri trendy reagoval štát Slovenská republika doteraz. V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. V oboch prípadoch však nešlo o ich uvoľnenie, ktoré by zohľadnilo meniacu sa štruktúru obyvateľstva, ako som ju popísal, práve naopak. Pravidlá registrácie sa sprísňovali a prístup k výhodám plynúcim z registrácie tak zostal vyhradený pre postupne sa zmenšujúcu skupinu veriacich v už registrovaných cirkvách.
Do novelizácie v roku 2007 platné znenie zákona ukladalo registrujúcemu orgánu preveriť, či sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu hlási najmenej dvadsaťtisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Novelou v roku 2007 bol registrujúci orgán zaviazaný preveriť aj to, či osoby hlásiace sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorá sa uchádza o registráciu a podporujú jej návrh, sú aj jej členmi a členkami a či poznajú základné články viery na jej učenie a sú si vedomí práv, povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zaviedla sa tiež povinnosť doložiť k žiadosti o registráciu mená, priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla členov a členiek subjektu žiadajúceho o registráciu.
Po tomto sprísnení sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť.
Neskôr, v roku 2017, novelizácia zvýšila minimálny počet osôb hlásiacich sa k subjektu uchádzajúcemu sa o registráciu z pôvodných 20-tisíc na 50-tisíc. Treba poznamenať, že novela v roku 2017 bola schválená po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2016, v ktorom prezident označil to zvýšenie počtu na 50-tisíc ako zásah do základných práv a slobôd.
Z prehľadu správnych konaní ministerstva kultúry Slovenskej republiky o schválených a zamietnutých žiadostiach o registráciu vyplýva, že po sprísnení podmienok v roku 2007 nebola schválená žiadna žiadosť o registráciu. Mnohé spoločenstvá veriacich, ktoré by chceli využívať práva plynúce z náboženskej slobody, sa o registráciu vlastne ani nepokúšajú, keďže nedosahujú počet 50-tisíc členov alebo členiek. Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že prístup k týmto právam majú cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré získali registráciu ešte pred sprísnením podmienok v roku 2007, alebo patrili medzi štátom uznané cirkvi pred rokom 1989.
V súčasnosti máme 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností a podľa sčítania ľudu spomedzi týchto 18 registrovaných dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc len päť z nich, pričom 12 má počet členov nižší ako desaťtisíc a k počtom najmenšej registrovanej cirkvi sa podľa sčítania z roku 2021 hlási len 73 obyvateľov a obyvateliek. Vidíte teda tú disproporciu, že tu máme vlastne nejakú skupinu veriacich, 73, ktorí majú plné práva zaručené zákonom o náboženskej slobode, a máme tu skupiny, ktoré majú napríklad šesťtisíc, ako budhisti, ktorí prístup k týmto právam nemajú.
Tento stav nezodpovedá zásade spravodlivého prístupu k uplatňovaniu náboženskej slobody. Dotýka sa predovšetkým jedného dôležitého aspektu náboženskej slobody, a tým je sloboda vyznávať náboženskú vieru nielen individuálne, lebo to právo majú, samozrejme, ľudia aj bez toho, aby boli registrovaným subjektom, ale je to aj právo vyznávať vieru spolu s inými. Takto vlastne právo na uplatňovanie náboženskej slobody explicitne zakotvujú ľudskoprávne dokumenty a takto je to vlastne zapísané aj v Ústave Slovenskej republiky. Budem citovať čl. 24 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní."
Ako vyplýva zo spomenutého aktuálneho právneho stavu a preukázaných trendov v obyvateľstve v konfesionálnej štruktúre, v otázke náboženskej slobody máme na Slovensku dvojaký meter. Na jednej strane štát medzi 18 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uznáva aj 13 takých, ku ktorým sa hlási menej ako 50-tisíc veriacich, na druhej strane rovnaké práva odmieta priznať akejkoľvek novej skupine veriacich, ktoré na Slovensku preukázateľne pôsobia. Skutočnosť, a teda máme podľa sčítania ľudu údaj, že takýchto osôb máme 57-tisíc na Slovensku.
Skutočnosť, že Slovenská republika sa nespráva férovo k menšinovým skupinám veriacich, nám opakovane pripomínajú aj správy medzinárodných a zahraničných inštitúcií, ktoré monitorujú stav náboženskej slobody vo svete. Medzi rokmi 2008 až 2021 dostala Slovenská republika 20 odporúčaní týkajúcich sa náboženskej slobody v rámci mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia, ktorý na pôde OSN monitoruje stav dodržiavania ľudských práv. Väčšina z nich sa týka zlepšenia podmienok pre inklúziu náboženských menšín v prostredí Slovenskej republiky. Tento stav vedie k tomu, že mnohé neregistrované spoločenstvá veriacich sa registrujú ako občianske združenia, aby mohli vo vzťahu k orgánom verejnej moci vystupovať ako právnické osoby. Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov však občianskym združeniam explicitne zakazuje vyvíjať náboženskú činnosť, hovorí sa o tom v § 12 ods. 3. písm. a). Na problematickosť tohto riešenia opakovane poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Podrobnosti jednotlivých rozhodnutí uvádzame v dôvodovej správe.
A teraz chcem povedať niečo k tomu druhému aspektu, a to je ochrana pred nebezpečnými náboženskými zoskupeniami. Áno, náboženská sloboda je tiež predmetom zneužívania. Často sa v diskusii o zachovaní prísnych podmienok registrácie stretávame s argumentom, že takto najlepšie ochránime našu spoločnosť pred rôznymi deštruktívnymi náboženskými hnutiami, ktoré sa tiež ľudovo označujú ako sekty. A je pravda, že množstvo takýchto prípadov evidujeme. V médiách sa často hovorí o tom, ako ľudia prepadnú do osídiel rôznych manipulatívnych zoskupení.
Tento argument, že práve prísne podmienky registrácie chránia spoločnosť pred vplyvom týchto kultov však neobstojí, práve opak je pravdou. Hoci máme na Slovensku mimoriadne prísne podmienky registrácie cirkví, za posledných sedemnásť rokov nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť, v posledných rokov počúvame stále viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení a len s veľkou námahou sa dokážu vyslobodiť a s veľkými traumami z ich pôsobenia. Teda reštriktívny prístup k registrácii cirkví určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak. A tak je vlastne pôvodne, takúto filozofiu má pôvodne aj náš zákon z roku ´97 o slobode náboženského vyznania. Náboženské zoskupenia totiž majú byť v spoločnosti konfrontované s verejnou diskusiou o princípoch svojho pôsobenia. Presne na to slúži aj proces registrácie. V priebehu procesu registrácie, v priebehu tohto konania má komunita veriacich formulovať zásady svojho učenia a predstaviť ich v tomto konaní verejnosti. Rovnako má preukázať, že sa svojím pôsobením nedostáva do rozporu s právami a slobodami ostatných ľudí.
Zvyšovanie početného cenzu pre získanie statusu štátom uznanej cirkvi má teda opačný efekt. Tlačí menšie nové komunity veriacich na okraj spoločnosti. Vylučuje ich z pozitívnej konfrontácie v prostredí verejného spoločenského diskurzu. Inými slovami, lepšie je mať každé spoločenstvo veriacich na očiach, aby bolo konfrontované s verejnou diskusiou, ako ich vytláčať zákonnými podmienkami na okraj spoločnosti a do ilegality.
V záujme zabezpečenia rovnoprávneho prístupu k právam plynúcim z ústavou garantovanej náboženskej slobody aj pre malé skupiny občanov a občianok Slovenskej republiky je preto potrebné napraviť súčasný právny stav, ktorý takto nastavenými podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností diskriminuje menšie spoločenstvá veriacich a obmedzuje výkon náboženského, slobody náboženského vyznania. V európskych krajinách je množstvo etablovaných menších náboženských spoločenstiev s tradíciou niekoľko storočí a z pohľadu rovnakého prístupu k právam plynúcim z náboženskej slobody je dôležité umožniť získanie právnej formy cirkvi alebo náboženskej spoločnosti aj takýmto menším skupinám osôb.
Predkladaná novela zákona o slobode náboženskej viery navrhuje dvojstupňový proces registrácie, ktorý zabezpečí prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám. Zároveň umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života vrátane zlepšenia predpokladov na predchádzanie a riešenie spoločensky škodlivých a nebezpečných náboženských prejavov. Podstatou navrhovaného riešenia je sprístupnenie práv na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií hneď po prvom stupni registrácie; prístup k právu na príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv získajú subjekty až v druhom stupni registrácie.
Medzi tým prvým a druhým stupňom registrácie musí uplynúť päť rokov súvislej činnosti, preukázanie, že ten subjekt uchádzajúci sa o druhý stupeň neporušuje žiadne zákony a že je schopný sa financovať z vlastných zdrojov. Toto riešenie umožní štátu, aby v procese registrácie priebežne posudzoval, či subjekt uchádzajúci sa o registráciu spĺňa zákonné podmienky a neporušuje Ústavu a zákony Slovenskej republiky.
Návrh tiež zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti, tak ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery.
Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Kolegyne, kolegovia, štát má podľa ústavy jasnú úlohu. Pristupovať rovnako ku všetkým veriacim a ku všetkým obyvateľom a obyvateľkám bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú náboženské vyznanie. Je načase, aby sa to začalo uplatňovať aj v praxi. Preto podávame náš návrh a verím, že ho podporíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie
25.9.2024 o 9:41 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som teraz priblížil z môjho pohľadu hlavný dôvod predkladanej novely, ktorým je meniaca sa konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku. Vyjadrím sa tiež k výhrade, ktorá sa často uvádza ako argument na zachovanie existujúceho prísneho reštriktívneho nastavenia registrácie cirkví a náboženských spoločností, a tým je údajná ochrana pred škodlivými náboženskými zoskupeniami.
K ďalším dôvodom a riešeniam v predkladanej novele sa podrobnejšie vyjadria kolegyne spolupredkladateľky Lucia Plaváková a Zora Jaurová.
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku sa mení. To vyplýva z údajov, ktoré sú dostupné zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa vykonáva na území Slovenskej republiky pravidelne každých desať rokov. Viditeľné sú tri hlavné trendy. Ten prvý, najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva sú osoby bez náboženského vyznania. Kým v roku 1991 to bolo 9,80 % obyvateľov, v roku 2021 to už je 23,8 %.
Ten druhý trend. Po krátkodobom vzostupe počtu veriacich v sčítaní v roku 2001 je evidentný pokles počtu osôb hlásiacich sa k niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V roku 1991 to bolo 72,7 %, potom veriaci zaznamenali vzostup a to bolo 83,9 % v roku 2001 a následne ďalšie dve sčítania v 2011 a 2021 pokračoval pokles na 68,7 %.
Ten tretí trend, keďže v sčítaní sa zisťuje aj to, kto sa hlási k neregistrovaným vieram, cirkvám alebo náboženským zoskupeniam, vidíme tiež zaujímavý trend, že rastie počet obyvateľov, obyvateliek, ktorí sa hlásia k niektorému zo zoskupení veriacich, ktoré nie sú uznané v Slovenskej republike alebo registrované. V roku 1991 to bolo 0,12 % a o 30 rokov neskôr už 1,05 %. Lepšie to je viditeľné v absolútnych číslach, teda z 6 373 osôb v roku ´91 tento počet vzrástol až na 57 248 osôb. Hovoríme teda o viac než 50, takmer 60-tisíc ľuďoch na Slovensku, ktorí nemajú prístup k výhodám, k právam, ktoré im poskytuje súčasný právny stav pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.
Pozrime sa teraz na to, ako na tieto tri trendy reagoval štát Slovenská republika doteraz. V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. V oboch prípadoch však nešlo o ich uvoľnenie, ktoré by zohľadnilo meniacu sa štruktúru obyvateľstva, ako som ju popísal, práve naopak. Pravidlá registrácie sa sprísňovali a prístup k výhodám plynúcim z registrácie tak zostal vyhradený pre postupne sa zmenšujúcu skupinu veriacich v už registrovaných cirkvách.
Do novelizácie v roku 2007 platné znenie zákona ukladalo registrujúcemu orgánu preveriť, či sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu hlási najmenej dvadsaťtisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Novelou v roku 2007 bol registrujúci orgán zaviazaný preveriť aj to, či osoby hlásiace sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorá sa uchádza o registráciu a podporujú jej návrh, sú aj jej členmi a členkami a či poznajú základné články viery na jej učenie a sú si vedomí práv, povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zaviedla sa tiež povinnosť doložiť k žiadosti o registráciu mená, priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla členov a členiek subjektu žiadajúceho o registráciu.
Po tomto sprísnení sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť.
Neskôr, v roku 2017, novelizácia zvýšila minimálny počet osôb hlásiacich sa k subjektu uchádzajúcemu sa o registráciu z pôvodných 20-tisíc na 50-tisíc. Treba poznamenať, že novela v roku 2017 bola schválená po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2016, v ktorom prezident označil to zvýšenie počtu na 50-tisíc ako zásah do základných práv a slobôd.
Z prehľadu správnych konaní ministerstva kultúry Slovenskej republiky o schválených a zamietnutých žiadostiach o registráciu vyplýva, že po sprísnení podmienok v roku 2007 nebola schválená žiadna žiadosť o registráciu. Mnohé spoločenstvá veriacich, ktoré by chceli využívať práva plynúce z náboženskej slobody, sa o registráciu vlastne ani nepokúšajú, keďže nedosahujú počet 50-tisíc členov alebo členiek. Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že prístup k týmto právam majú cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré získali registráciu ešte pred sprísnením podmienok v roku 2007, alebo patrili medzi štátom uznané cirkvi pred rokom 1989.
V súčasnosti máme 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností a podľa sčítania ľudu spomedzi týchto 18 registrovaných dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc len päť z nich, pričom 12 má počet členov nižší ako desaťtisíc a k počtom najmenšej registrovanej cirkvi sa podľa sčítania z roku 2021 hlási len 73 obyvateľov a obyvateliek. Vidíte teda tú disproporciu, že tu máme vlastne nejakú skupinu veriacich, 73, ktorí majú plné práva zaručené zákonom o náboženskej slobode, a máme tu skupiny, ktoré majú napríklad šesťtisíc, ako budhisti, ktorí prístup k týmto právam nemajú.
Tento stav nezodpovedá zásade spravodlivého prístupu k uplatňovaniu náboženskej slobody. Dotýka sa predovšetkým jedného dôležitého aspektu náboženskej slobody, a tým je sloboda vyznávať náboženskú vieru nielen individuálne, lebo to právo majú, samozrejme, ľudia aj bez toho, aby boli registrovaným subjektom, ale je to aj právo vyznávať vieru spolu s inými. Takto vlastne právo na uplatňovanie náboženskej slobody explicitne zakotvujú ľudskoprávne dokumenty a takto je to vlastne zapísané aj v Ústave Slovenskej republiky. Budem citovať čl. 24 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní."
Ako vyplýva zo spomenutého aktuálneho právneho stavu a preukázaných trendov v obyvateľstve v konfesionálnej štruktúre, v otázke náboženskej slobody máme na Slovensku dvojaký meter. Na jednej strane štát medzi 18 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uznáva aj 13 takých, ku ktorým sa hlási menej ako 50-tisíc veriacich, na druhej strane rovnaké práva odmieta priznať akejkoľvek novej skupine veriacich, ktoré na Slovensku preukázateľne pôsobia. Skutočnosť, a teda máme podľa sčítania ľudu údaj, že takýchto osôb máme 57-tisíc na Slovensku.
Skutočnosť, že Slovenská republika sa nespráva férovo k menšinovým skupinám veriacich, nám opakovane pripomínajú aj správy medzinárodných a zahraničných inštitúcií, ktoré monitorujú stav náboženskej slobody vo svete. Medzi rokmi 2008 až 2021 dostala Slovenská republika 20 odporúčaní týkajúcich sa náboženskej slobody v rámci mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia, ktorý na pôde OSN monitoruje stav dodržiavania ľudských práv. Väčšina z nich sa týka zlepšenia podmienok pre inklúziu náboženských menšín v prostredí Slovenskej republiky. Tento stav vedie k tomu, že mnohé neregistrované spoločenstvá veriacich sa registrujú ako občianske združenia, aby mohli vo vzťahu k orgánom verejnej moci vystupovať ako právnické osoby. Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov však občianskym združeniam explicitne zakazuje vyvíjať náboženskú činnosť, hovorí sa o tom v § 12 ods. 3. písm. a). Na problematickosť tohto riešenia opakovane poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Podrobnosti jednotlivých rozhodnutí uvádzame v dôvodovej správe.
A teraz chcem povedať niečo k tomu druhému aspektu, a to je ochrana pred nebezpečnými náboženskými zoskupeniami. Áno, náboženská sloboda je tiež predmetom zneužívania. Často sa v diskusii o zachovaní prísnych podmienok registrácie stretávame s argumentom, že takto najlepšie ochránime našu spoločnosť pred rôznymi deštruktívnymi náboženskými hnutiami, ktoré sa tiež ľudovo označujú ako sekty. A je pravda, že množstvo takýchto prípadov evidujeme. V médiách sa často hovorí o tom, ako ľudia prepadnú do osídiel rôznych manipulatívnych zoskupení.
Tento argument, že práve prísne podmienky registrácie chránia spoločnosť pred vplyvom týchto kultov však neobstojí, práve opak je pravdou. Hoci máme na Slovensku mimoriadne prísne podmienky registrácie cirkví, za posledných sedemnásť rokov nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť, v posledných rokov počúvame stále viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení a len s veľkou námahou sa dokážu vyslobodiť a s veľkými traumami z ich pôsobenia. Teda reštriktívny prístup k registrácii cirkví určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak. A tak je vlastne pôvodne, takúto filozofiu má pôvodne aj náš zákon z roku ´97 o slobode náboženského vyznania. Náboženské zoskupenia totiž majú byť v spoločnosti konfrontované s verejnou diskusiou o princípoch svojho pôsobenia. Presne na to slúži aj proces registrácie. V priebehu procesu registrácie, v priebehu tohto konania má komunita veriacich formulovať zásady svojho učenia a predstaviť ich v tomto konaní verejnosti. Rovnako má preukázať, že sa svojím pôsobením nedostáva do rozporu s právami a slobodami ostatných ľudí.
Zvyšovanie početného cenzu pre získanie statusu štátom uznanej cirkvi má teda opačný efekt. Tlačí menšie nové komunity veriacich na okraj spoločnosti. Vylučuje ich z pozitívnej konfrontácie v prostredí verejného spoločenského diskurzu. Inými slovami, lepšie je mať každé spoločenstvo veriacich na očiach, aby bolo konfrontované s verejnou diskusiou, ako ich vytláčať zákonnými podmienkami na okraj spoločnosti a do ilegality.
V záujme zabezpečenia rovnoprávneho prístupu k právam plynúcim z ústavou garantovanej náboženskej slobody aj pre malé skupiny občanov a občianok Slovenskej republiky je preto potrebné napraviť súčasný právny stav, ktorý takto nastavenými podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností diskriminuje menšie spoločenstvá veriacich a obmedzuje výkon náboženského, slobody náboženského vyznania. V európskych krajinách je množstvo etablovaných menších náboženských spoločenstiev s tradíciou niekoľko storočí a z pohľadu rovnakého prístupu k právam plynúcim z náboženskej slobody je dôležité umožniť získanie právnej formy cirkvi alebo náboženskej spoločnosti aj takýmto menším skupinám osôb.
Predkladaná novela zákona o slobode náboženskej viery navrhuje dvojstupňový proces registrácie, ktorý zabezpečí prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám. Zároveň umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života vrátane zlepšenia predpokladov na predchádzanie a riešenie spoločensky škodlivých a nebezpečných náboženských prejavov. Podstatou navrhovaného riešenia je sprístupnenie práv na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií hneď po prvom stupni registrácie; prístup k právu na príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv získajú subjekty až v druhom stupni registrácie.
Medzi tým prvým a druhým stupňom registrácie musí uplynúť päť rokov súvislej činnosti, preukázanie, že ten subjekt uchádzajúci sa o druhý stupeň neporušuje žiadne zákony a že je schopný sa financovať z vlastných zdrojov. Toto riešenie umožní štátu, aby v procese registrácie priebežne posudzoval, či subjekt uchádzajúci sa o registráciu spĺňa zákonné podmienky a neporušuje Ústavu a zákony Slovenskej republiky.
Návrh tiež zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti, tak ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery.
Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Kolegyne, kolegovia, štát má podľa ústavy jasnú úlohu. Pristupovať rovnako ku všetkým veriacim a ku všetkým obyvateľom a obyvateľkám bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú náboženské vyznanie. Je načase, aby sa to začalo uplatňovať aj v praxi. Preto podávame náš návrh a verím, že ho podporíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované