19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
27.9.2024 o 11:21 hod.
Mgr.
Jana Hanuliaková
Videokanál poslanca
Tak ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
So správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj, že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch. Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť ti potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách a vlastne aj tu, tu mnohé zákony, keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že naozaj, že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne, že zabúdame, ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však mi prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
21:30

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21:30
Róbert PuciVystúpenie s procedurálnym návrhom
26.9.2024 o 21:30 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Ja chcem oznámiť len kolegom z hospodárskeho výboru, že výbor budeme mať v pondelok o štrnástej hodine v našej zasadacej miestnosti.
Rozpracované
21:30

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21:30
Igor JanckulíkVystúpenie s procedurálnym návrhom
26.9.2024 o 21:30 hod.
Bc.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Výbor zajtra pre verejnú správu a regionálny rozvoj o ôsmej hodine pri Michalskej bráne.
Rozpracované
21:30

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21:30
Igor MatovičVystúpenie s procedurálnym návrhom
26.9.2024 o 21:30 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Mám procedurálny návrh, aby vedenie Národnej rady do zajtra zabezpečilo kópie predvolebných sľubov vládnych strán (reakcie z pléna), aby sme konali, aby sme konali v súlade so sľubom poslanca, v ktorom každý z nás sme prisahali na ústavu, sme hovorili jedno veľmi dôležité... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
21:30

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21:30
Marián KéryVystúpenie s procedurálnym návrhom
26.9.2024 o 21:30 hod.
Mgr.
Marián Kéry
Videokanál poslanca
Ďakujem. Chcem len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je zajtra ráno o ôsmej hodine tam, kde zasadá výbor pre európske záležitosti. Ďakujem.
Rozpracované
9:29

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2023 bol druhý rok môjho funkčného obdobia ako komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, celkovo ôsmy rok na tomto úrade.
Ako sme na tom s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike dnes, je obsahom mojej správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, ktorú vám týmto predkladám.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2023 bol druhý rok môjho funkčného obdobia ako komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, celkovo ôsmy rok na tomto úrade.
Ako sme na tom s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike dnes, je obsahom mojej správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, ktorú vám týmto predkladám.
Často ako komisárka dostávam otázku, ako vnímam stav dodržiavania ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a či za osem rokov, počas ktorých som vo funkcii komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, sú badateľné zmeny k lepšiemu. Odpovedám, že som optimistka, že spoločnosť pomaly, ale isto robí kroky k zlepšovaniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Je však pravdou, že máme pred sebou ešte veľký kus cesty. Ľudia so zdravotným postihnutím sa naďalej stretávajú s diskrimináciou a prekážkami, ktoré im bránia zúčastňovať sa rôznych aktivít, zúčastňovať sa na živote v spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Bežne sa im napríklad upiera právo na začlenenie sa do školy, na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových, kultúrnych aktivitách, používať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti. Súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť, či slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie či kúpa nehnuteľnosti.
V prvom rade by som chcela vyzdvihnúť, že rok 2023 bol rokom, v ktorom sme prijali najviac individuálnych podnetov od ľudí so zdravotným postihnutím, ich príbuzných a rôznych ďalších subjektov v celej osemročnej histórii Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj keď táto správa môže vzbudiť znepokojenie, že práva týchto ľudí sú viac porušované ako v minulých rokoch, ja skôr vnímam, že ľudia so zdravotným postihnutím sú si viac vedomí svojich ľudských práv, sú odhodlaní sa ich domáhať a za ne bojovať.
Celkom teda k 31. 12. 2023 bolo doručených od roku 2016 na úrad komisára 4 804 podnetov. V roku 2023 to bolo 758 upozorňujúcich na rozhodnutia orgánov verejnej správy konania alebo opomenutia konania, ktoré v konečnom dôsledku vnímajú ľudia so zdravotným postihnutím ako zasahujúce do ich ľudských práv. Z týchto individuálnych podnetov bolo posudzovanie ukončené 634 prípadoch. Z tejto štatistiky teda vyplýva, že priemerne boli pri počte 250 pracovných dní doručené tri nové podnety denne.
Na čo som však teda upozornila, na čo by som však rada upozornila, je skutočnosť, že tieto individuálne podnety vybavujú na úrade šiesti právnici v trvalom pracovnom pomere, čo znamená mimoriadne pracovnú záťaž každého jedného právnika. Na úrade sa teda musí denne ukončiť priemerne 3,5 podnetov pri 220 pracovných dňoch, ak počítame 250 pracovných dní mínus 30 dní dovolenky.
Vybavovanie individuálneho podnetu potom zahŕňa posudzovanie viacerých rozhodnutí, napríklad, v správnom konaní vydaných viacerých rozhodnutí I. stupňa, posudkov, ako aj rozhodnutie orgánov verejnej správy II. stupňa. Právnici úradu taktiež pomáhajú spisovať odvolania alebo žaloby na Správny súd a kasačné sťažnosti, pričom nie je výnimočné, že napríklad v mnohých individuálnych podnetoch evidovaných ako jeden podnet podávateľ podnetu namieta viacero, dva aj desať rozhodnutí, napríklad úradu práce o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo žiada v jednom podnete o pomoc na riešenie niekoľkých životných situácií, napríklad v oblasti darovania, dedenia, prevodu nehnuteľnosti, susedských sporov.
V správe za rok 2023 sa dočítate o životných osudoch ľudí so zdravotným postihnutím z rôznych oblastí života prerozprávaných do 40 príbehov, ktoré sme spracovali v spojení s jednotlivými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a špecifikáciou ich porušení a uložených opatrení na nápravu zasahujúcemu orgánu verejnej správy. Z hľadiska prezentovania prístupnosti informácií aj pre ľudí, ktorí majú ťažkosti s porozumením, pretože mám informáciu o tom, že táto správa sa využíva aj na rôzne edukatívne účely v občianskych združeniach, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím, sme z týchto 40 príbehov vybrali šesť, ktoré sú prerozprávané a napísané v ľahko zrozumiteľnom jazyku, takému, ako chceme prezentovať, že je nevyhnutné vnímať, že je tu aj skupina ľudí, ktorá takto ľahko zrozumiteľný jazyk potrebuje k tomu, aby sme jej poskytli všetky relevantné informácie. V kontexte teda týchto individuálnych podnetov je otázka, ako teda dopadlo to posudzovanie, aký bol výsledok.
V roku 2023 z ukončených podnetov bolo konštatované porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím celkom v 18 článkoch dohovoru s celkovým porušením 122 porušení. Pre porovnanie, v roku 2022 ich bolo 75 a za celé obdobie do 31. 12 . 2023 bolo konštatované celkovo 909 porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Reálne je o týchto skutočnostiach v správe zobrazený graf.
Akých porušení sa však tieto závery týkali? Z grafov č. 11 a 12, ktoré nájdete na str. 39 až 40 v správe, vyplýva, že najčastejšie konštatovaným článkom dohovoru a porušovaným článkom bol čl. 9, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý spôsob života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Za týmto účelom Slovenská republika musí prijať príslušné opatrenia, ktoré im zabezpečia na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných, komunikačných technológií a systémov, a to tak v mestských, ako aj vidieckych oblastiach.
Žiaľ, v praxi vidíme, že sa to tak často nedeje, resp. zmena v tejto oblasti sa deje príliš pomaly. Bariéry a prekážky v rôznych oblastiach nášho života si totiž veľakrát začneme uvedomovať až vtedy, keď nás alebo našich blízkych začnú obmedzovať.
Už len taká zlomená noha vám dokáže značne skomplikovať život, o čom som sa, žiaľ, aj ja presvedčila aj sama, keď som tesne po úraze v septembri 2021 absolvovala jeden z výjazdových dní komisárky s tímom v meste. Vtedy si každý z nás uvedomí, aké je zložité absolvovať tak triviálne veci, ako je napríklad dostať sa na chodník alebo na zástavku hromadnej dopravy, alebo do vozidla hromadnej dopravy, či vojsť do priestorov obchodov, alebo napríklad budov určených pre verejnosť.
V roku 2023 sme prešetrovali podnety, ktoré sa týkali obmedzenia prístupnosti a sťažených životných podmienok v oblastiach architektonických bariér, komunikačných bariér, účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách, súčasne tiež problémy týkajúce sa vyhradeného parkovania, obmedzenia v doprave a prepravy osôb so zdravotným postihnutím a bytovej problematiky.
Čo sa týka architektonických bariér, každoročne riešime podnety, v ktorých s obmedzenou mobilitou ľudia odkázaní na invalidný vozík žiadajú o pomoc pri odstránení architektonických bariér. Bezbariérové budovy sú skôr výnimkou ako pravidlom. V podnetoch posudzovaných v roku 2023 sa osoby so zdravotným postihnutím so sťaženou mobilitou, teda nehovoríme o, len o ľuďoch, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík, ale aj na taký, ktorý používajú napríklad rôzne zdravotné pomôcky ako barle, sa sťažovali na bariérové vstupy do bytových domov a iných verejných budov, ako sú pošty, mestské úrady či zdravotnícke zariadenia. Namietali, že ak aj je vybudovaná rampa, táto rampa je nebezpečná, strmá, že bezbariérový prístup nezabezpečuje takým spôsobom, aby bol bezpečný, má veľký sklon. Teda osoby odkázané na invalidný vozík takýto vstup nevedia zvládnuť.
V prípadoch, keď, kde takáto bezpečná, v prípadoch, kde takáto bezpečná rampa nie je, sú skutočne ľudia so zdravotným postihnutím, ich príbuzní veľmi kreatívni. V osemnástom príbehu, ktorý je na strane 260 predloženej správy, opisujeme podnet pána Milana, ktorý je odkázaný na invalidný vozík a neskutočne sa tešil na svadbu svojej vnučky. Svadobný obrad sa mal konať v nádhernej obradnej miestnosti na radnici košického Starého mesta, ktorá je skutočným skvostom medzi sobášnymi sieňami na Slovensku, žiaľ, do tejto sobášnej miestnosti neexistuje bezbariérový prístup. A tu sa naozaj prejavila kreativita ľudí, keď svadobčania nenechali pána Milana bez pomoci a jeden zo svadobčanov zobral pána Milana do náručia a vyniesol ho až do sály. Cestou späť sa scenár zopakoval, takže ženích vynášal svoju babičku do sobášnej siene na rukách, tiež ako príbuzný pána Milana. Je to však naozaj také úsmevné. Pán Milan sa cítil bezmocne, veľmi nedôstojne a ponížene, veľmi sa aj s manželkou, ktorá sa ho sprevádzala, hanbili. Boli sklamaní, že v 21. storočí je prístup do takej krásnej sobášnej siene plný prekážok. Pokazilo im to radosť z celej udalosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiaľ, nie je nič výnimočné, že takéto bariéry existujú v budovách štátnych úradov a verejných inštitúcií, ktoré by mali byť svojou prístupnosťou príkladom dobrej praxe aj pre ostatných. Takto sa v roku 2023 opäť potvrdil problém aj s debarierizáciou pôšt. Túto debarierizáciu riešime od roku 2016, čo svedčí o zdĺhavosti tohto procesu. Mnohé pošty sú v súčasnosti pre osoby so zdravotným postihnutím nedostupné. V roku 2023 Slovenská pošta plánovala zrealizovať iba jeden bezbariérový prístup, a to do pobočky pošty v Ružomberku. Mala som možnosť sa presvedčiť o tomto priestore, ako bol vybudovaný v auguste tohto roku, kedy sme boli na výjazdovom nie v Ružomberku, žiaľ, žiaľ, tento prístup nespĺňa všetky požiadavky bezbariérovosti, pretože dvor, dvere, ktoré sú vstupnými dverami, nie je možné otvoriť zo strany človeka, ktorý je odkázaný na invalidný vozík. Potrebuje ďalšiu asistenciu, aby mu niekto tie dvere otvoril.
Podľa vedenia Slovenskej pošty však najčastejšími príčinami, prečo jednotlivé pobočky nemajú vybudované bezbariérové prístupy, sú náročné a komplikované technické riešenia, obmedzené finančné prostriedky, nevôľa prenajímateľov, vlastníkov budov, keďže mnohé tieto budovy sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. Vystáva tu teda otázka, že či nie, nie je dôležité uvažovať nad tým, že by sa napríklad zrušil monopol Slovenskej pošty na poskytovanie týchto služieb a umožnil by sa poskytovať takému subjektu, ktorý bude mať pre ľudí so zdravotným postihnutím viac pochopenia.
Čo sa týka bezbariérovosti, ďalej sa v uplynulom roku prešetrovali podnety, v ktorých osoby s obmedzenou mobilitou upozorňovali na bariérové vstupy alebo bariérové vnútorné priestory v štátnych inštitúciách, čo im spôsobuje prekážky pri vybavovaní ich záležitostí na úradoch. Sťažovali sa, že nie vždy majú možnosť zaparkovať na vyhradenom parkovacom mieste, a to najbližšie ku vchodu budovy, prípadne parkovacie miesto nie je správne označené alebo dostatočne široké.
Ďalej sme prešetrovali podnet osoby s ťažkým zdravotným postihnutým, ktorá vykonávala trest odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, ktorá sa sťažovala, že v objekte ústavu nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Strava sa podáva v jedálni, pričom všade sú schody, po ktorých nevládze chodiť. Bariérovosť vnútorných priestorov ústavu potvrdil aj riaditeľ ústavu.
V zdravotníckych zariadeniach je zase najčastejším problémom absencia bezbariérových toaliet pre osoby s obmedzenou mobilitou, ale častým problémom sú aj bariérové vstupy a bariérové vnútorné priestory.
V podnetoch týkajúcich sa oblastí komunikačných bariér osoby so sluchovým postihnutím upozorňovali na nedostupnosť tlmočníkov a na nezabezpečenie vhodných podmienok na komunikáciu na súdoch alebo v bankách. Máme niekoľko podnetov, kedy človek s týmto postihnutím uzavrel bankovú zmluvu bez toho, že by mal možnosť si prizvať tlmočníka do slovenského posunkového jazyka. Keďže banky týmito tlmočníkmi nedisponujú, tak akákoľvek tretia osoba, ktorá by bola prítomná pri bankovom obchode je vyhodnotená ako osoba, ktorá nemá právo na informácie, keďže sa jedná o bankové tajomstvo.
Prešetrovali sa podnety, v ktorých nás osoby so sluchovým postihnutím upozornili na zhoršenie situácie s poskytovaním tlmočníckej služby v Trnavskom kraji. Sťažovali sa, že ak chcú objednať viaceré termíny na tlmočenie, tieto sú nedostupné, pretože tlmočníci sú vyťažení a majú veľa objednávok na poskytovanie tlmočníckej služby.
V oblasti vyhradeného parkovania možnosť doručených podnetov zhrnú tieto problémy: zavedenie poplatkov za regulované parkovanie na území niektorých zón hlavného mesta Bratislavy aj pre osobných asistentov a opatrovateľov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, rušenie vyhradených parkovacích miest na území mesta Košice, zrušenie bezplatného parkovania a zmena pravidiel parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Trenčín, spoplatňovanie parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Nitra, nepridelenie vyhradeného parkovacieho miesta alebo nepredloženie platnosti povolenia vyhradeného parkovania, čo má za následok nedostatok vyhradených parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred bytovými domami, ukladanie pokút za parkovanie na vyhradenom parkovacom mieste.
Veľa podnetov súviselo s meniacou sa politikou parkovania v mestách a zavedením systémov regulovaného parkovania. Preskúmala som preto všeobecne záväzné nariadenia v Bratislave, v Trenčíne aj v Nitre, ktoré svojimi zmenami parkovacej politiky akoby pozabudli, že v mestách žijú aj skupiny ľudí, tí najzraniteľnejší. Tí, ktorí nemajú auto na to, aby to pre nich znamenalo luxus, ale nutnosť, a pre tých parkovanie aj pár metrov ďalej im neposkytuje dostatočný a bezpečný komfort.
Aj keď regulované parkovanie je potrebné zaviesť, musíme si zároveň uvedomiť, že prijatím novej právnej úpravy nemôže dôjsť k zhoršeniu podmienok života ľudí so zdravotným postihnutím. Zaväzuje nás k tomu Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010.
Považujem preto mestá a obce za kľúčového partnera pri riešení rôznych životných situácií osôb so zdravotným postihnutím, a preto som podpísala minulý rok memorandum o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Verím, že podpisom tohto memoranda sa zlepší komunikácia aj s tými primátormi miest alebo starostami obcí, ktorí si obľúbili praktiku vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z obecných alebo mestských nájomných bytov, a to bez primeranej bytovej náhrady len tak na ulicu bez súdneho rozhodnutia. Starostom a primátorom pritom priamo zákon o obecnom zriadení ukladá povinnosť starať sa o svojich obyvateľov obzvlášť, ak sú to ľudia so zdravotným postihnutím a seniori a títo sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii. Jedným z takýchto podnetov bol prípad opísaný v 21. príbehu na strane 281, keď starostka obce Ohrady vypovedala nájomnú zmluvu a osobu so zdravotným postihnutím vyzvala, aby sa do konca apríla 2023 vysťahovala, pričom nájomná zmluva bola uzavretá až do 30. septembra 2023. Zatiaľ sa nám podarilo zabrániť vysťahovaniu pána s mentálnym postihnutím, ale starostka obce sa naďalej pokúša vysťahovať ho. V januári 2024 podala na súd návrh na vypratanie bytu, my sme vstúpili do tohto súdneho konania podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi. Ďalej sme riešili podnet spracovaný v 22. príbehu na strane 285, ktorou sa obyvatelia bytového domu v Trenčianskych Tepliciach sťažovali, že im mesto Trenčianske Teplice nepredĺžilo nájomné zmluvy. V mestských nájomných bytoch bývali niekoľko rokov, tieto byty následne mesto rozhodlo vypratať, v apríli 2023 im mesto oznámilo, že im nájomnú zmluvu už nepredĺži, pretože štandardne sa tie nájomné zmluvy uzatvárali na jeden rok s opciou predĺženia, ak teda, samozrejme, ten nájomník plnil všetky povinnosti. Dokonca mesto ich vyzvalo, aby do konca júna 2023 byty vypratali. Mesto im nezabezpečilo žiadnu bytovú náhradu. Nájomníci nemali kam ísť, niektorí nemali žiadnu rodinu. Hrozilo, že sa stanú ľuďmi bez domova. Nájomnú zmluvu im mesto v lete predĺžilo do konca septembra ’23. Čo sa však potom stalo? Tento čas od júla do septembra, to sú tri mesiace, im mesto poskytlo na to, aby si títo seniori našli svoje vlastné bývanie bez pomoci mesta. Niektorí mali rodinu, niektorí sa presťahovali ku kamarátom, niektorí do zariadenia pre seniorov. Tu je však ako obrovský problém, pretože začiatkom októbra ’23 svoje dlhoročné užívané byty teda opustili a mesto odpojilo byty od elektriky, vody, a následne proste tí seniori si zobrali len svoje osobné veci, ktoré stále teda dúfali, že budú môcť zotrvať v týchto bytoch. Zástupkyňa mesta sa dostavila do tohto bytového domu v sprievode príslušníka mestskej polície. Nájomníci si teda museli vziať so sebou nevyhnutné veci a zo strachu a pod nátlakom byty opustiť. Následne technické služby mesta vymenili zámky, hoci nájomníci v izbách mali ešte svoje veci. Podľa samosprávy opustili bytový dom všetci obyvatelia dobrovoľne. Mesto v súvislosti s odovzdávaním bytov nezaznamenalo akýkoľvek problém a žiadna osoba vraj nemusela byť deložovaná či vyprataná proti svojej vôli. Stále hovoríme o konaní bez súdneho rozhodnutia o vyprataní.
Konanie mesta považujem za nezákonné. Podala som podnet na preskúmanie zákonnosti postupov primátorky mesta na Generálnu prokuratúru. Vo veci začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Osudy seniorov, medzi ktorými sú ľudia so zdravotným postihnutím sledovalo takmer celé Slovensko prostredníctvom celkovo jedenástich televíznych, rozhlasových a printových reportáží všetkých slovenských médií s celoplošným pokrytím najskôr na prelome septembra, októbra, neskôr v novembri ’23. V tejto téme však ďalej, v konaní ďalej pokračujeme, keďže trestné konanie bolo zastavené, podali sme sťažnosť proti tomuto zastaveniu. Ďalšie podrobnosti k tejto problematike sú uvedené v správe v kapitole 2.4 Bezbariérová prístupnosť.
Keď sa však opätovne vrátim k jednotlivým konštatovaniam porušenia jednotlivých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na druhom mieste sa umiestnilo porušenie práva na spravodlivosť podľa čl. 13 dohovoru spolu s čl. 28, ktorý zakotvuje práva na primeranú životnú úroveň a primeranú sociálnu ochranu. Spojenie týchto článkov nás neprekvapuje, nakoľko už niekoľko rokov zaznamenávame podnety na dlhé rozhodovacie lehoty Sociálnej poisťovne aj úradov práce o invalidných dôchodkoch, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a odstraňovania sociálnych dôsledkov tohto ťažkého zdravotného postihnutia.
V roku 2023 pretrvával nedostatok posudkových lekárov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostatok vyčlenených finančných zdrojov zo strany štátu, ako aj nárast žiadateľov o príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto faktory majú za následok, že čoraz viac ľudí so zdravotným postihnutím sa ku kompenzáciám nedostane a sú odkázaní na svojpomoc, ktorá ale často nie je možná. Ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny sa potom často dostávajú do zúfalých životných situácií. Žiadatelia opakovane čelili nedodržiavaniu lehôt na rozhodovanie zo strany úradov práce a prieťahom v konaniach napríklad pri žiadostiach o príspevky na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Riešenie by mala priniesť reforma posudkovej činnosti a reforma financovania sociálnych služieb, ktoré sa pripravujú v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Ako aktívni členovia pracovných skupín sme v roku 2023 intenzívne komunikovali s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bližšie o týchto aktivitách píšeme v kapitole 2.1.4 tejto správy. Rovnako rozhodovanie Sociálnej poisťovne o žiadostiach o invalidných dôchodok trvá aj niekoľko mesiacov až po roky. Takmer vo všetkých prípadoch sú prieťahy v konaní odôvodnené nedostatkom posudkových lekárov a inak tomu ani nebolo ani v roku 2023. V tomto ohľade vítam, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky konečne pristúpilo k riešeniu tohto problému a novelou č. 273/2023 Z. z., ktorá vložila do zákona o sociálnom poistení prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta 2023, ide o § 67o), podľa ktorého lekárovi stačí preukázať jeden rok praxe v zdravotníckom zariadení, aby sa mohol prihlásiť na pozíciu posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Aj keď oceňujem snahu, dúfam, že táto novela nebude mať na úkor kvality posudzovania zdravotného stavu žiadateľov o invalidný dôchodok negatívny dopad.
Väčšina podnetov v oblasti sociálneho poistenia bola totiž rovnakého druhu – nespokojnosť s postupom posudkového lekára pri určení invalidity. Podávatelia podnetov namietali nedostatočné vyhodnotenie predložených lekárskych správ, namietali, že dokonca absolútne neboli tieto správy vyhodnotené, popreté boli.
Už niekoľko rokov poukazujem na to, že systém invalidných dôchodkov je potrebné reformovať. Pozitívnou správou v tejto oblasti je, že ministerstvo práce sa už touto myšlienkou intenzívne zaoberá, a dúfam, že bude v tejto snahe pokračovať.
Ďalej sme na úrade s veľkým očakávaním prijali novelu opatrenia č. 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy a ich ceny o novelizáciu, ktorú som žiadala od roku 2016. Sumy týchto materiálov a stavebných prác boli naposledy stanovené v roku 2009. Ceny a druhy materiálov a prác spojené s úpravami v interiéri a v exteriéri dlhodobo nezodpovedali súčasným cenám a novým technológiám. V tabuľkách materiálov a prác, ktoré sa používali pri schvaľovaní výšky peňažného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu boli 15 rokov rovnaké ceny. Opatrením č. 415/2023 účinným od 1.11. 2023, došlo k navýšeniu položiek, v niektorých prípadoch aj o 100 % a súčasne boli doplnené a rozšírené položky najmä v časti zdravotechnika, zariaďovacie predmety a obklady.
Osoby so zdravotným postihnutím sa na mňa opakovanej obracajú aj s návrhmi a podnetmi na úpravu legislatívy v súvislosti s poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia, pri ktorých sa nárok na priznanie a poskytovanie posudzuje okrem iného podľa výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým fyzickým postihnutím. Napriek úprave sumy životného minima, dochádza k situáciám, keď žiadatelia ostávajú bez absolútnej finančnej pomoci zo strany štátu. Aj v uplynulom roku podávatelia poukazovali aj na ešte stále vysokú infláciu, ktorá má dopad na poskytované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ako napr. pri peňažných príspevkoch na kúpu pomôcok a zdvíhacích zariadení, keď má osoba so zdravotným postihnutím spoluúčasť pri kúpe pomôcky.
Do záznamu pomôcok sú zaradené pomôcky určené na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie alebo v oblasti sebaobsluhy s prihliadnutím na mieru a efektívnosť tejto kompenzácie. V prípade vyššieho doplatku sa stáva, že osoba so zdravotným postihnutím zruší peňažný príspevok, ktorý jej bol priznaný, pretože financie na spoluúčasť na cene pomôcky si nedokáže doplatiť.
Štát dlhodobo nereagoval ani na vyššie ceny osobných motorových vozidiel, ktoré spôsobila inflácia. Ponúkané príspevky na kúpu osobného motorového vozidla osobám s ťažkým zdravotným postihnutím často nestačili na to, aby si spolu so svojou spoluúčasťou mohli dovoliť kúpiť hoci len ojazdené auto, novelou zákona sa už od 1. augusta 2023 dvojnásobne zvýšil štátny príspevok pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda aj na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Zvýšenie príspevku sa týkalo aj príspevkov na účely kúpy osobného motorového vozidla, za čo si dovolím aj na tomto mieste povedať veľké ďakujem.
Ani v roku 2023 nedošlo k zmenám pri schvaľovaní opatrovateľského príspevku pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Už v roku 2019 som navrhovala v novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu schváliť opatrovateľský príspevok pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom.
V odporúčaniach adresovaných vláde Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. a komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím som navrhla, aby zjednotila legislatívu, legislatívnu a systémovú nezrovnalosť pri posudzovaní odkázanosti u detí s ochoreniami kategórie duševné poruchy a poruchy správania, teda zmeny aj v prípade detí s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom, ktoré v súčasnosti nemajú zabezpečené dostatočné sociálne služby a ich opatrovatelia, rodičia márne žiadajú o peňažný príspevok na opatrovanie. Uvedené bolo zohľadnené iba pri vyhotovení parkovacieho preukazu, pričom však väčšina týchto detí potrebuje mať celodenný dohľad dospelej osoby.
Napriek nedoriešeným zostáva... Naďalej nedoriešeným zostáva aj problém vyplatených peňažných príspevkov za priznané hodiny osobnej asistencie za obdobie od podania žiadosti až po vydania rozhodnutia, hlavne pokiaľ ide o doplatok, ktorý reálne nie je možné podľa zákona vyplatiť, ak ide o doplatenie týchto príspevkov na navýšené hodiny osobnej asistencie alebo priznané hodiny osobnej asistencie, pokiaľ ide o prelom kalendárneho roka od podania žiadosti.
Riešili sme aj podnety v zamestnanosti a medzi ne patria podnety týkajúce sa sprostredkovania zamestnania poradenstvom, zamestnanie poradenstva pri hľadaní zamestnania, tiež ohľadom neposkytnutia, resp. pozastavenia poskytovania príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a v oblasti pomoci štátu formou peňažných príspevkov na kompenzáciu. Ďalšie podobnosti sú uvedené v kapitole 2.1.
Legislatívne riešenia však nie sú všemocné, nakoniec je aj tak najdôležitejšie to, ako sa táto legislatíva aplikuje v praxi na úradoch práce. To, čo dokáže jeden úrad, ktorý bol zriadený týmto štátom na to, aby zraniteľným ľuďom pomáhal, dokazuje príbeh Táni, ktorá má Aspergerov syndróm a dnes už má 21 rokov. Vzhľadom na stúpajúci počet týchto diagnóz, bude pre vás zaujímavé vypočuť si, že napriek tejto diagnóze, ktorá sa u Táni prejavuje sťaženou orientáciou v cudzom prostredí a potrebou podpory pri sociálnom začlenení. Vychodila základnú školu a tri ročníky odborného učilištia. Má veľa záľub: čítanie, návštevy, knižnica, wellness, masáže, plávanie, modeling, návštevy starej matky či bohoslužieb, nakupovanie, je veľkou fanúšičkou futbalu. S podporou a asistenciou dokáže byť plne začlenená do bežného života a zabečiť... aby jej bol zabezpečený nezávislý spôsob života. Tánina mama sa pritom s odmietavými stanoviskami úradu práce stretávala už od Táninho detstva, keď jej neschválili príspevok na opatrovanie. Museli to zvládnuť bez finančnej podpory štátu. Mama nemohla naplno pracovať, pretože musela Táňu sprevádzať pri všetkých aktivitách aj na ceste do školy a zo školy. Začiatkom roka 2020, keď mala Táňa 17 rokov, požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, ktorú jej reálne aj mama poskytuje. Žiaľ, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu neschválil. Táňa sa s našou pomocou odvolala, a keďže nebola úspešná, napadla rozhodnutie odvolacieho orgánu žalobov na krajskom súde.
Krajský súd v Žiline túto žalobu zamietol, a tak opätovne s našou pomocou napadla rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou na Najvyšší správny súd, ktorý konečne konštatoval, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové mesto, rozhodli nesprávne. Bližšie podrobnosti k týmto jednotlivým rozhodnutiam sú uvedené práve v tom štvrtom príbehu v správe. Čo je však dôležité a na čo vás chcem osobitne upozorniť, je skutočnosť, že až koncom roka 2023, teda takmer štyri roky od podania žiadosti, sa Táňa dopracovala k príspevku na osobnú asistenciu. Avšak vzhľadom na to, že konanie trvalo veľmi dlho, Tánina mama sa musela zamestnať, pretože nemala žiadny iný príjem. Táňa, keďže ju nemal kto sprevádzať do školy, nedokončila maturitnú skúšku nadstavbovej školy. Ak by úrad práce aj ústredie práce konali inak už skôr, mohlo sa predísť takémuto trpkému koncu. Táňa by mohla chodiť do školy, urobiť si maturitu, venovať sa svojim záľubám presne tak, ako to garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namiesto toho štátne úrady svojím postupom udupali Tánin potenciál. Znemožnili jej socializačné aktivity, ktorých tréning je pre ňu aj v rámci jej diagnózy dôležitý, ba dokonca jej nepriamo znemožnili až prístup k vzdelaniu. A zároveň pripravili tento štát o jedného daňového poplatníka, ktorý mohol byť aktívny na trhu práce a nebyť odkázaný iba na štátnu pomoc.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, príbehom Táni, ktorej príbeh sa začal už v detstve, keď nedostali s mamou žiadnu pomoc napriek svojej diagnóze a snahe o začlenenie do spoločnosti, sa otvára ďalšia veľká téma spracovaná v správe, ktorou je téma inkluzívneho vzdelávania.
V oblasti vzdelávania a školstva sa zameriavame najmä na dodržiavanie prístupnosti vzdelávania pre osoby so zdravotným postihnutím a odstraňovanie zbytočných bariér. V poslednom období sa v rámci legislatívnych zmien podarilo skompletizovať novelizáciu školských predpisov zameraných na vytvorenie inkluzívnejšieho a podporujúcejšieho prostredia vo vzdelávaní, čo sa však premietlo do povedomia žiakov a rodičov, ale zatiaľ menej do praxe škôl.
Paradoxom je, že neprístupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným postihnutím pozorujeme nielen vo vzťahu k bežným školám, ale aj v špeciálnom školstve, a to najmä v prípade žiakov s poruchou autistického spektra, ktorí najviac čelia neprijímaniu na vzdelávanie, ale aj vylučovaniu na domáce vzdelávanie, čo sa rovná samoštúdiu bez riadneho odborného vedenia a podpory.
Z nášho pohľadu je absolútne neprijateľné, aby najnižšiu podporu v prístupe k vzdelávaniu dostávali tí, ktorí ju potrebujú najviac. Obdobne sa s takým prístupom stretávajú aj deti s epilepsiou. Zo všetkých typov škôl sa začínajú ako najmenej inkluzívne profilovať stredné odborné školy, ktoré diskriminačným spôsobom obmedzujú prístup detí so zdravotným postihnutím k vzdelávaniu už v rámci prijímacieho konania. V prípade prejavu zdravotného postihnutia v rámci štúdia žiaci čelia vo zvýšenej snahe školy o ich vylúčenie, nakoľko naďalej prevláda názor, že do stredných odborných škôl deti so zdravotným postihnutím nepatria. Takéto presvedčenie však nemá žiadny racionálny ani právny základ.
Čo sa týka podnetov na riešenie v oblasti vzdelávania, apelujeme na to, aby sa čo najskôr a čo v najširšej miere začali v školách využívať tzv. podperné opatrenia, aby neostali len teóriou na papieri. Sú veľmi dobrou odpoveďou na existujúce bariéry v prístupe k plnohodnotnému inkluzívnemu vzdelávaniu. Apelujeme ďalej na to, aby sa pokračovalo vo vytváraní proinkluzívnej kultúry v školskom prostredí, ale aj v širšej spoločnosti, ktorá sa inklúzii bráni, resp. ju vníma ako ohrozujúcu až nebezpečnú, a to väčšinou z dôvodu pretrvávania predsudkov vo vzťahu k rôznym zdravotným postihnutiam či diagnózam.
Apelujeme na to, aby sa dôsledne kontrolovali podmienky, ktoré si školy stanovujú v rámci prijímacích konaní, a podrobnejšie sa spracovali usmernenia metodiky k zákazu diskriminačných podmienok pri prijímacom konaní na vzdelávanie.
Žiadame a apelujme na to, aby sa dôsledne kontrolovalo, akým spôsobom školy využívajú možnosť vzdelávania žiaka niektorou z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, najmä využívanie individuálneho vzdelávania a vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, v akých prípadoch školy jednotlivé formy aplikujú a či táto aplikácia je v súlade so zákonom alebo účelom.
V rámci vzdelávania na vysokých školách apelujeme na novelizáciu vyhlášky o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami, nakoľko svojím obsahom je príliš vágna, nezodpovedá rozsahu primeraných úprav, ktoré je potrebné zo strany vysokých škôl realizovať, aby bolo možné štúdium na vysokej škole označiť za plne prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklady dobrej praxe, ktorým sa vždy teším a upriamujem na ne pozornosť, je vytvorenie špecializovaných tried pre žiakov s poruchou autistického spektra v Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote či kooperatívny a iniciatívny prístup Špeciálnej základnej školy v Martine a Základnej školy v Turanoch v snahe zabezpečiť žiačke možnosť čerpať dotácie na stravu.
Okrem vzdelávania je však jedným z legitímnych očakávaní rodiča starajúceho sa o dieťa so zdravotným postihnutím to, že štát ho v prípade potreby podporí všetkými dostupnými prostriedkami, aby bol rodič objektívne schopný starostlivosť o svoje dieťa vykonávať. Toto očakávanie rodiča nachádza oporu v tak závažných a pre štát vyplývajúcich záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň právo rodiča na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa je aj základným ľudským právom garantovaným v Ústave Slovenskej republiky.
Ľudskoprávny základ povinnosti štátu poskytnúť pomoc rodičom starajúcim sa o deti pritom znamená, že štát nemá zabezpečovať rodičom len najnevyhnutnejšiu podporu ale takú podporu, aby starostlivosť o dieťa, a v našom prípade o dieťa so zdravotným postihnutím mala potenciál zabezpečiť dieťaťu čo najvyšší stupeň rozvoja.
Zároveň táto podpora má prichádzať včas, a nie až v situácii keď už dochádza k zlyhaniu rodiny, k zanedbávaniu dieťaťa či jeho ohrozeniu na zdraví a živote. Veľmi negatívne vnímame, pokiaľ štát neprístupnosť a neposkytnutie pomoci napríklad vo forme kompenzácii odôvodňuje tým, že rodič má zákonnú povinnosť sa o dieťa starať, a preto nemá na pomoc štátu nárok. Ide o veľmi cynické popieranie náročnosti rodičovskej starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím zo strany štátu. Vnímame to až na úrovni, že štát zámerne popiera dôsledky zdravotného postihnutia diskriminačným spôsobom z dôvodu veku.
V roku 2023 sme evidovali výrazne vyšší počet podnetov poukazujúcich na nepriznávanie alebo odnímanie kompenzačných príspevkov, ako aj preukazov osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo bez neho, nepriznávanie, alebo dokonca odnímanie nároku na poberanie predĺženého rodičovské príspevku pre deti do šesť rokov veku z dôvodu jeho dlhodobého nepriaznivého stavu, či podnety poukazujúce na negatívne skúsenosti s poskytovaním ďalších dávok určených na pomoc rodičom starajúcim sa o deti, napríklad prídavok na dieťa.
Ako som už uviedla, osobitným negatívnom dopadom je nebývalý, až systémový výskyt prieťahov v konaní o dávkach a kompenzáciách, keď z doručených podnetov pozorujeme, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny úplne rezignovali na snahu dodržať procesné právo vzťahujúce sa na rozhodovanie v správnom konaní. Úrady nijakým spôsobom nezohľadňujú, že sa jedná o mimoriadne zraniteľné osoby v ktorých prípade platí, že neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť, ako som už spomínala v Táninom príbehu.
Čo sa týka podnetov na riešenie, apelujeme na to, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže začalo úzko spolupracovať pri vytvorení kompatibilných postupov v rámci rozhodovania škôl o vylúčení na domáce vzdelávanie a rozhodovania úradov práce o finančnom zabezpečení rodičov ostávajúcich s dieťaťom v domácom prostredí.
Ak štát cez školu vydá rozhodnutie, že žiak nemôže zo zdravotných dôvodov byť vzdelávaný v škole a musí ostať s rodičom doma, a zároveň štát cez úrad práce vydá rozhodnutie, že úrad, že rodič nemá nárok na žiadnu finančnú pomoc, maximálne na dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ sa so životnou úrovňou spolu s dieťaťom prepadnú z týchto príčin do absolútnej chudoby, považujeme za prístup štátu na hranici ústavnosti, resp. až za ňou.
Apelujem na to, aby štát nepopieral dôsledky zdravotného postihnutia u detí a fakticky neprenášal zodpovednosť za plnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na rodičov. Apelujem na to, aby štát rozoznával na rovnakej úrovni všetky druhy zdravotných postihnutí a vznikajúce dôsledky takéhoto postihnutia, pretože naďalej pretrváva dôraz na kompenzáciu dôsledkov v oblasti mobility, a rovnocenne teda pristupoval k poskytovaniu pomoci a služieb, pričom pre všetky druhy zdravotného postihnutia je najmenej saturovaná pomoc vo vzťahu k deťom s mentálnym a psychosociálnych druhom postihnutia.
Apelujem na to, aby štát rozoznal a do spektra poskytovanej pomoci zapracoval, že potreby detí so zdravotným postihnutím spočívajú najmä v získavaní prístupu k terapiám, rehabilitáciám či rozvojovým a rehabilitačným pomôckam, čo má významný dopad na kvalitu budúceho života a na odkázanosť na prípadnú ďalšiu pomoc.
V predloženom správe som sa osobitne venovala aktivitám týkajúcich sa podnetom týkajúcich sa sociálneho poistenia. Apelujeme na novelizáciu ustanovenia § 9 a 10 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, aby nezaopatreným deťom sústavne sa pripravujúcim na povolanie bola aj osoba bola aj osoba po skončení povinnej školskej dochádzky, ak pokračuje v štúdiu na základnej škole. Najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím môže dôjsť k situácii, že aj po dosiahnutí 16. roku veku pokračujú v štúdiu na základnej škole, resp. na špeciálnej základnej škole, no nemajú nárok na sirotský dôchodok, nakoľko ide o legislatívnu medzeru, keď sa už nepovažujú za nezaopatrení deti, hoci bez riadneho skončenia základného vzdelania nemôžu pokračovať v štúdiu na strednej škole.
Čo sa týka práv detí, ešte by som sa rada krátko venovala oblasti rodičovských práv a povinností, resp. sociálnoprávnej ochrane detí. V tejto oblasti sa zameriavame na to, aby v oblasti rodinných vzťahov nezažívali diskriminačné zaobchádzanie ani rodič so zdravotným postihnutím, ani dieťa so zdravotným postihnutím. Aby štát pristupoval k týmto osobám s takým spôsobom a s takou podporou, aby mohli plnohodnotne realizovať rodinný život.
Ako sme uvádzali v predchádzajúcich správach o činnosti náš štát nevenuje veľkú pozornosť vytvoreniu funkčného preventívneho systému, resp. systému poskytovania podpory pre deti a rodičov so zdravotným postihnutím, ktorý by špecificky a adresne podporoval osoby so zdravotným postihnutím, aby dokázali rodinu vytvoriť a udržať, a to hoci sa k tomu štát zaviazal. Rodičia detí so zdravotným postihnutím sú tak skôr predmetom hodnotenia, či napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu dokážu v rodine plniť plne svoju úlohu a v prípade, že nie, štát smeruje skôr k sankciám než zabezpečeniu podpory. Stačí sa pozrieť na to, koľko detí v ústavnej starostlivosti má zároveň zdravotné postihnutie a aké percentuálne zastúpenie v prípade odňatia dieťaťa zo starostlivosti majú rodičia so zdravotným postihnutím v porovnaní s rodičmi bez zdravotného postihnutia.
Riešime najmä individuálne podnety odnímania detí zo starostlivosti rodiča pre jeho zdravotné postihnutie fyzické, zmyslové či mentálne, či odnímanie detí so zdravotných postihnutím rodičom, ktorí náročnú starostlivosť nezvládajú, a to namiesto toho, aby sme rodičom poskytli potrebnú pomoc. Tiež riešime situácie, keď rodič so zdravotným postihnutím v očiach štátu v konkurencie rodiča bez zdravotného postihnutia ťahá za kratší koniec. Je veľmi dôležité, aby štát podporoval rodiny tvorené aj osobami so zdravotným postihnutím vhodnými špecifickými opatreniami a nečakal len s pripravenými sankčnými riešeniami na čas, keď už rodina zlyhá, a následne sa uchýlil k najjednoduchšiemu riešeniu, dieťa z rodiny odňať.
Pri zabezpečovaní potrebnej podpory rodinám, ktorých členom je aj osoba so zdravotným postihnutím, je kľúčová aj medzirezortná spolupráca subjektov, napr. zladenie opatrení sociálnoprávnej ochrany či kompenzácií, prípadne so zabezpečovaním vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, služieb zamestnanosti a ďalšími oblasťami, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do života rodiny a ktoré môžu spoločným zladením túto rodinu podporiť, alebo v prípade chýbajúcej vzájomnej koordinácie rodinu doslova potopiť.
Osobitnú pozornosť sme začali venovať kvalite starostlivosti o deti s mentálnym postihnutím v rôznych typoch ústavnej starostlivosti, lebo sa javí, že práve pri tomto type starostlivosti štát na riadne zabezpečovanie kvalitnej starostlivosti a zachovanie práv rezignoval v porovnaní s ďalšími typmi zdravotných postihnutí.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojej činnosti sa však nevenujem len starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím, ústavnej starostlivosti, ale aj sociálnym službám poskytovaných v pobytových zariadenia ako takých. Podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch predstavovala veľkú časť individuálnych podnetov nespokojnosť s úrovňou poskytovania odborných, obslužných a ďalších činností v pobytových zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, domovov sociálnych služieb a špecializovaných zariadení. Podnety boli zasielané zo strany klientov, ich rodinných príslušníkov, ale časť podnetov, naopak, predstavovali aj žiadosti zariadení o stanoviská o možnostiach ich postupu v rôznych konfliktných situáciách.
Najideálnejšou možnosťou je, ak človek so zdravotným postihnutím disponuje čo najväčšou nezávislosťou. Jedna z ciest k tejto nezávislosti je ambulantná forma poskytovania sociálnej služby, ktorá je jedným z dôležitých nástrojov podpory zotrvania ľudí so zdravotným postihnutím v ich domácom prostredí, pričom celkovú potrebu deinštitucionalizácie sociálnych služieb deklarujú viaceré dokumenty.
Kapacity ambulantne poskytovaných sociálnych služieb sa však nezvyšujú, práve naopak, znížili sa. Aj keď to môže mať súvis s pandémiou COVID-19, je potrebné neustále hľadať nástroje na posilnenie rozvoja ambulantných služieb. Jedným so spôsobov zvýšenia podpory ambulantných služieb je napríklad aj realizácia jedného z mojich odporúčaní, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo finančnú podporu ambulantných služieb zriadených vyšším územným celkom, podobne ako sa poskytuje neverejným poskytovateľom a obciam.
Dlhodobo poukazujem aj na potrebu zabezpečenia dostatočného počtu odborných zamestnancov v sociálnych službách. Nedostatok odborných zamestnancov má za následok formalizovanie a zjednodušovanie postupov či nedostatočné prispôsobenie sociálnej služby individuálnym potrebám klientov.
Na strane druhej však odporúčam venovať pozornosť aj overovaniu psychickej spôsobilosti odborných zamestnancov. Veľkú pozornosť je potrebné venovať aj finančným otázkam odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách a terénnym opatrovateľom, ktorí fungujú v mestách. Vo veľkej miere sú nepostrádateľnou pomocou rodinám, ktoré vynakladajú obrovské úsilie na to, aby ich príbuzný, ktorý potrebuje starostlivosť a pomoc, zostal čo najdlhšie v domácom prostredí.
Rada by som však upozornila na to, že vo vzťahu k sociálnym službám čoraz viac vystupuje do popredia problém doživotnosti poskytovania sociálnej služby, doslova doživotnej detencii v sociálnych službách.
Z doručených podnetov v kontexte konania o spôsobilosti na právne úkony vystáva ako zjavne právne nedomyslené. Rozhodovanie opatrovníka v mene osoby v obmedzenej spôsobilosti o poskytovaní sociálnych služieb, je následne bežné, že tento človek je presťahovaný do zariadenia sociálnych služieb, pričom s touto službou nesúhlasí, nezvykne si ani počas adaptačného obdobia, ale nikto, nikto zo súdu, ktorý kontroluje konanie opatrovníkov, sa už o neho nezaujíma, pričom tento človek tým, že nemôže opustiť priestory zariadenia alebo nemôže sa obrátiť na žiadnu právnu pomoc, je mu zamedzený prístup k spravodlivosti a je obmedzený na osobnej slobode, sa ťažko z tohto stavu dokáže dostať.
Upozorňujem na to z dôvodu nevyhnutnej potreby prijatia novej právnej úpravy, a preto je potrebné analyzovať skúsenosti Českej republiky s právnou úpravou poskytovania sociálnej služby bez súhlasu klienta v kontexte možných zmien právnej úpravy v Slovenskej republike.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento problém je však oveľa hlbší. Už od vzniku svojho úradu upozorňujem na nadužívanie inštitútu, v minulosti pozbavenia, v súčasnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ľudí so zdravotným postihnutím. Vplyv obmedzenia spôsobilosti na právne úkony na ich ďalší život je často devastačný a spôsobuje v značnej miere ich postupný duševný úpadok, nakoľko, a to by ste skutočne neverili, drvivá väčšina týchto ľudí si svoje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony plne uvedomuje a pociťuje ho ako stratu svojej dôstojnosti a práva rozhodovať o svojom vlastnom živote.
S cieľom hájiť práva osôb so zdravotným postihnutím často využívam svoje oprávnenie, ako som už uviedla, podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi. Vstupujem do začatých súdnych konaniach, konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a snažím sa, aby k obmedzeniu buď vôbec nedošlo, resp. aby k nemu došlo skutočne iba vtedy, ak to je nevyhnutné, aby bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená len v nevyhnutnej miere.
Na úrade sa stretávame s množstvom návrhov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré podávajú susedia alebo úradníci, teda cudzí ľudia, ktorí stále vnímajú stigmo napr. osôb s duševným ochorením a z obavy pred nepoznaným podávajú návrhy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony s cieľom týchto ľudí niekde zavrieť či upratať. Ešte horšie prípady sú, keď návrhy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podávajú blízke osoby alebo vlastné deti osôb so zdravotným postihnutím, ktoré často s neskrývaným cieľom majetkovo sa obohatiť neváhajú zasiahnuť týmto spôsobom do dôstojnosti svojich rodičov, väčšinou seniorov v pokročilom veku.
V praxi mnohých súdov sa stále stretávame s obmedzovaním spôsobilosti na právne úkony osôb s duševnou poruchou alebo s mentálnym postihnutím, keď je pre rozhodnutie súdu smerodajný najmä znalecký posudok konštatujúci trvalý charakter duševného ochorenia a neschopnosť osôb s duševnou poruchou robiť určité právne úkony. Súdy zároveň ponechávajú na znalcoch z odboru psychiatrie vymedzenie okruhu právnych úkonov, čo je vyslovene právna záležitosť, znalci sa vyjadrujú k tomu, v akom rozsahu má súd daného účastníka konania v spôsobilosti na právne úkony obmedziť. Veľakrát sa tieto znalecké posudky vypracovávajú na základe jedného vyšetrenia alebo rozhovoru s príbuzným tohto účastníka konania. Ešte aj v tomto období dôslednejšieho pohľadu na vedenie súdnych konaní a rozhodovania súdov o návrhoch vo veci spôsobilosti na právne úkony v kontexte medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv súdy často ignorujú medzinárodnoprávne dokumenty v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré jasne udávajú meniaci sa trend nazerania na túto problematiku.
Aj napriek skutočnosti, že v súčasnosti už nie je v zmysle platnej legislatívy možné úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, v rozsudkoch súdov sa často stretávame s takým širokým vymedzením právnych úkonov, ktoré daná osoba nie je spôsobilá vykonať, že v skutočnosti tejto osobe zostala len zanedbateľná možnosť vystupovať ako subjekt právnych vzťahov. Stáva sa tak plne odkázaná na vôľu súdom ustanoveného opatrovníka, ktorým sa často stane práve osoba, ktorá iniciovala konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je typickým príkladom náhradného rozhodovania, čo odporuje čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je postavený na koncepte podporovaného rozhodovania. Štáty, ktoré ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, a teda aj Slovenská republika, sa pri tom zaviazali zaviesť opatrenia, prostredníctvom ktorých bude osobám so zdravotným postihnutím poskytovaná nevyhnutná podpora k tomu, aby mohli svoju spôsobilosť uplatňovať.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, neustále apelujem, a z tohto miesta aj na vás, aby ste konečne uchopili problematiku podporovaného rozhodovania. Upriamujem vašu pozornosť na skutočnosť, že už bolo pripravené paragrafové znenie zákona o podporovanom rozhodovaní pre ministerstvo spravodlivosti, avšak do konca roka 2023 nebolo prioritou predložiť toto paragrafové znenie ďalej do legislatívneho procesu. Tento zákon pritom nemá žiaden dopad na štátny rozpočet, na rozdiel od debarierizovania priestorov či reformy sociálnych služieb, alebo zvýšenia rôznych príspevkov. Ale pre ľudí so zdravotným postihnutím znamená obrovský posun vpred aj v ich chápaní ako subjektov práva. Bol by pre nich, bol by to pre nich jasný signál, že ich vnímame, že sú tu a že ich chceme podporovať, aby viedli čo najviac nezávislý spôsob života.
Verím, že keď tu budem stáť pred vami o rok, budem môcť konštatovať, že Slovenská republika konečne prestáva nazerať na osoby so zdravotným postihnutím cez pokrivenú optiku, ako na ľudí neschopných a nespôsobilých, ktorí sa dajú ľahko ovplyvniť a zneužiť, pritom ľudia so zdravotným postihnutím vedia často a jasne zrozumiteľne zhodnotiť, sformulovať, keď sa cítia ohrození alebo zneužití a žiadajú o pomoc. Práve prijatím právnej úpravy podporovaného rozhodovania zabezpečíme, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli prispievať do spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Často sa stáva, že schopnosť osôb so zdravotným postihnutím adekvátne sa zapojiť do diskusií je spochybňovaná a následne oslabovaná, ale životné skúsenosti týchto osôb a ich informované sebaprezentovanie musia nahradiť paternalistický prístup, paternalistický spôsob vnímania tohto života.
Aktuálne mám informácie, že téma opatrovníckej reformy a podporovaného rozhodovania bude zapracovaná aj do nového Občianskeho zákonníka, ktorý teda pripravuje rekodifikačná komisia. Rovnako intenzívne som komunikovala aj s ministerstvom spravodlivosti, kde pani štátna tajomníčka, pani Roskoványi mi prisľúbila sa týmto, touto legislatívou venova... tejto zaoberať, a teraz je vlastne dôležité, aby sme zladili všetky tieto procesy zmeny právnej úpravy.
Je mimoriadne dôležité, teda aby sa uznala schopnosť osôb so zdravotným postihnutím vyjadriť svoju vôľu, aby sa im poskytovali príležitosti na to, aby mohli hovoriť za seba a vo svojich vlastných podmienkach. Participácia predpokladá splnomocnenie, informované a zapojené osoby so zdravotným postihnutím. Tieto faktory prispievajú k lepšiemu povedomiu a pochopeniu svojich práv a spôsobov, ako nahlasovať ich prípadné porušenia. Pôsobia teda ako prevencia proti násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu tejto zraniteľnej skupiny.
Veľký priestor na skvalitnenie života ľudí so zdravotným postihnutím vidíme aj v možnosti rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zastupovať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci podania individuálnych ústavných sťažností, a preto navrhujem novelizovať zákon o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním, podľa ktorého zastúpenie na konanie môže byť udelené iba advokátovi.
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím v konaniach podľa § 13a Civilného mimosporového poriadku môže stupovať do konania na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím v prípadoch, keď komisár pre osoby so zdravotným postihnutím vstúpil do konania podľa § 13a, podľa... a podľa § 12 ods. 2 do konania mohol by zastupovať týchto účastníkov v konaní pred Ústavným súdom. Uvedený návrh vyplýva z aktuálnej potreby dôslednej ochrany osôb so zdravotným postihnutím, nakoľko si sami nemajú možnosť, alebo je pre ne veľmi zložité nájsť advokáta, alebo premeškajú lehotu. Bez využitia všetkých prostriedkov súdnej ochrany nie je možné ďalej obrátiť sa na Európsky súd pre práva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nakoniec by som sa rada venovala agende zdravotníctva a výsledkom svojej monitorovacej činnosti psychiatrických zariadení a zariadení sociálnych služieb, nakoľko ako som uviedla, práve nútenie do prijímania týchto služieb a prelamovanie slovnej vôle osôb so zdravotným postihnutím, býva dôvod obmedzenia osobnej slobody a obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
V roku 2023 som zaznamenala nárast počtu podnetov týkajúcich sa pacientov s psychiatrickými poruchami, ktoré sa týkajú zlého zaobchádzania v psychiatrických zariadeniach či už pri aplikácii obmedzovacích prostriedkov, spútavanie, zatváranie do sieťových postelí, alebo pri aplikácii elektrokonvulzívnej terapie bez súhlasu pacienta, tzv. vitálnej indikácie.
Od roku 2019 som upozorňovala vo svojich správach a apelovala som na potrebu prijatia zákonnej právnej úpravy používania obmedzovacích prostriedkov v zdravotníckych zariadeniach zameraných na poskytovanie psychiatrickej starostlivosti, preto za jedno z najdôležitejších zmien a za súčasne veľký pokrok smerom k ochrane práv pacientov považujem prijatie zákona, ktorý je účinný od 1. marca 2023, ktorým došlo k zmene používania a uzákonenia používania obmedzovacích prostriedkov. Tento spôsob je priamo definovaný od 1. marca v zákone, pričom dovtedy ten obmedzovací prostriedok a jeho použitie bolo upravené len v metodickom pokyne. Obmedzovacie prostriedky sa už nemôžu použiť na bežné zabezpečenie, napr. pred pádom z postele, alebo preventívne napr. z dôvodu nedostatku personálu. Najdôležitejším prvkom tejto zmeny bolo zavedenie kontroly obmedzovacích prostriedkov miestne príslušnému prokurátorovi. Taktiež sa musia hlásiť osobe, ktorú si pacient určí, príbuznému či zákonnému zástupcovi a raz za pol roka aj Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
Počas monitorovacích návštev vykonaných v roku 2023 som od účinnosti novely zákona zaznamenala oveľa podrobnejšiu evidenciu obmedzovacích prostriedkov, ako aj pravidelné vykonávanie prokurátorských kontrol. Tieto kontroly vnímam veľmi pozitívne, nakoľko vedú zdravotnícke zariadenia k starostlivejšej evidencii používania obmedzovacích prostriedkov, a teda k ich uváženejšiemu nariaďovaniu a výkonu, čo znamená významné posilnenie práv pacientov v týchto psychiatrických zariadeniach. Stále však nesúhlasím s tým, že používanie obmedzovacích prostriedkov bolo okrem zdravotníckych psychiatrických zariadení rozšírené pre všetky odbory medicíny, takže aj v somatických oddeleniach ústavných zdravotníckych zariadeniach sa v praxi tieto obmedzovacie prostriedky používajú, ale deje sa to stále bez akejkoľvek metodiky za strany ministerstva zdravotníctva a kontroly. Tento svoj nesúhlas teda verbalizujem aj dnes tu pred vami.
Ďalšou veľkou témou v oblasti zdravotníctva je otázka poskytovania informovaného súhlasu. Pri prešetrovaní podnetov som získala presvedčenie, že na podpísanie informovaného súhlasu sa často hľadí v mnohých prípadoch na akt zbytočnej byrokracie. Pacient veľakrát ani nevie, čo podpisuje. Taktiež niektoré ústavné psychiatrické zariadenia majú problém vyhodnotiť prejav vôle svojich pacientov ako slobodný, ale považujú ho za súčasť diagnózy, ako dokazuje desiaty príbeh v tejto správe za rok 2023, podľa ktorého z nedobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni. Nakoľko zariadenie nerešpektovalo vôľu pacientky zo zariadenia odísť, ktorú pokojným spôsobom vyjadrovala niekoľko dní pri rôznych príležitostiach, neohrozovala samu seba ani nikoho iného na zdraví ani na živote, a dokonca jej bol zabavený mobilný telefón, aby sa nemohla kontaktovať na náš úrad, išla som do zariadenia osobne overiť situáciu v sprievode odborníčky, psychiatričky a okresného prokurátora. Po prešetrení celej veci nakoniec prokurátor skonštatoval, že obmedzenie slobody tohto dievčaťa bolo nezákonné. A ešte v ten večer rozhodol, vydal príkaz na jej prepustenie. Ja ako komisárka nemám takúto právomoc, a tak spoluprácu prokuratúry pri výkone ich dozoru podľa § 18 zákona o prokuratúre považujem za príklad dobrej praxe a spolupráce, ktorá vedie ešte k vyššej ochrane práv tých najzraniteľnejších.
Bolo by však vhodné zaradiť do výučby lekárov a ostatných odborných pracovníkov už počas štúdia tému ochrany ľudských práv pacientov, napríklad aj preto, aby vždy dostatočne a primeraným spôsobom vysvetľovali pacientom, prečo a načo udeľujú informovaný súhlas. Je nesmierne dôležité, aby mal lekár vždy dostatok času pre pacienta, pre vysvetlenie ochorenia, liečby, čím sa buduje vzájomný vzťah dôvery medzi lekárom a pacientom, čo vedie k úspešnej liečbe.
Ďalej by som chcela na tomto mieste zdôrazniť, že za veľké negatívum slovenskej legislatívy, ktorá sa týka zdravotníctva, považujem skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné obrátiť sa na občianskoprávny súd pre získanie súdu s poskytnutím konkrétnej zdravotnej starostlivosti, liečby v zdravotníckom zariadení. Aktuálne pri súhlase s hospitalizáciou v tlačivách predložených pacientovi daným zdravotníckym zariadením pacient dáva súhlas vopred na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v tomto ústavnom zariadení bez jej konkretizácie. V prípade, ak pacient odmietne dať súhlas s hospitalizáciou, zdravotnícke zariadenie je povinné do 24 hodín ohlásiť miestne príslušnému súdu hospitalizáciu takéhoto pacienta. Súd následne podľa Civilného mimosporového poriadku začne konanie o prístupnosti prevzatia a držania osoby v zdravotníckom zariadení. Takéto konanie sa však vzťahuje iba na samotnú skutočnosť obmedzovania osobnej slobody. Netýka sa udelenia súhlasu aj so zdravotnou starostlivosťou, ktorá je pacientovi poskytovaná. Zariadenie by teda nemalo poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosť, ak s tým pacient nesúhlasí. Toto sa však v praxi často nedeje. Ústavné psychiatrické zariadenie sa v takýchto prípadoch odvoláva na zákonné ustanovenie, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá dôsledku duševnej poruchy alebo s príznakom duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí jej vážne zhoršenie, teda vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Pri riešení niektorých podnetov upozorňujúcich na tento problém som zistila, že takáto právna úprava je príliš vágna a neposkytuje účinnú ochranu pacientov s duševnými poruchami. Lekári si totiž môžu uvedené ustanovenie vykladať tak, že od takéhoto pacienta súhlas jednoducho nepotrebujú získať, pretože za zhoršenie duševného stavu sa dnes dá označiť prakticky čokoľvek. Násilné vnucovanie liečby pacientovi, nerešpektovanie jeho vôle pri odmietaní určitej terapie, najmä elektrokonvulzívnej terapie má vážny dopad na jeho psychiku. Pacient sa často bráni verbálne či fyzicky, tak nutne musí nastupovať obmedzenie osobnej slobody obmedzovacími prostriedkami a celý proces liečby je pre neho traumatizujúci.
V tomto ohľade by som chcela dať do pozornosti, že už v roku 2013 vydal Juan Méndez, vtedajší osobitný spravodajca OSN pre mučenie správu o tom, že elektrokonvulzívna terapia dokonca podávaná s anestetikami a svalovými relaxantami môže prekročiť hranicu zlého zaobchádzania, ktoré sa rovná mučeniu alebo krutému neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu. Konkrétne vyzval na absolútny zákaz všetkých násilných a nedobrovoľných lekárskych zásahov voči osobám so zdravotným postihnutím vrátane nedobrovoľného podávania psychochirurgických zákrokov, elektrošokov a liekov meniacich vedomie.
Taktiež Výbor OSN pre ľudské práva vo svojej správe z júla 2018 Duševné zdravie a ľudské právavyzval členské štáty, aby zabezpečili, že všetka zdravotná starostlivosť a služby budú založené na slobodnom a informovanom súhlase jednotlivca, aby právne ustanovenia a politiky, ktoré umožňujú používanie nátlaku a nútených zásahov vrátane nedobrovoľnej hospitalizácie a inštitucionalizácie, používanie obmedzovacích prostriedkov, psychochirurgických zákrokov, nútených liekov a iných nútených opatrení zameraných na nápravu, alebo odstránenie skutočného alebo domnelého poškodenia vrátane tých, ktoré umožňujú súhlas alebo povolenie tretej strany, sa rušia. Štáty by mali uznať tieto praktiky za mučenie alebo iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a za diskrimináciu voči užívateľom služieb duševného zdravia osôb s duševnými ochoreniami a osôb s psychosociálnym postihnutím a prehodnotiť ich.
Podľa môjho názoru riešenie existuje v podobe úpravy Civilného mimosporového poriadku, ktorá nie je zložitá, ale jej dosah by bol obrovský. Nové ustanovenia v konaní o súhlase s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení by vyriešil problém zdravotnej starostlivosti, ktorý v každodennej praxi musia riešiť aj pacienti, aj zdravotnícki pracovníci, a to práve v prípadoch, ak pacient poskytovanie zdravotnej starostlivosti odmieta. Nielenže by sa pacient mohol domáhať ochrany v súdnom konaní, ktorým je... v súdnom konaní v prípade, ak odmieta túto starostlivosť, ale ak mu je vnucovaná určitá konkrétna liečba, ako napríklad sa môžu obrátiť na ochranu aj jeho príbuzní, ktorí sa môžu obrátiť na súd za účelom získania takéhoto súhlasu, a nemuselo by dochádzať k obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad v prípade závislosti, ktorá má v právnom poriadku úplne iný účel.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2023 som dostala viacero podnetov so žiadosťou o pomoc pri riešení nesprávne alebo nedostatočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti alebo odmietnutia zdravotnej starostlivosti. Preskúmanie včasnosti rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti nepatrí do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Na tento účel je zriadený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávnený vykonať kontrolu a prijať aj príslušné opatrenia voči zdravotníckemu zariadeniu vrátane uloženia sankcií.
Aj keď kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti nepatrí do mojej kompetencie, dodržiavanie práv pacientov so zdravotným postihnutím áno. Podľa čl. 25 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sa Slovenská republika zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb, špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služieb určených na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia.
V tomto kontexte riešim už od roku 2022 závažnú situáciu detí trpiacich achondropláziou, nízkym vzrastom. V roku 2021 bolo v Európskej únii schválené používanie prvého lieku na toto ochorenie. Ide o liek Voxzogo. Liek je v Slovenskej republike registrovaný, ale nie je kategorizovaný. Tieto lieky a zdravotnícke pomôcky sme sa snažili teda doplniť do tohoto zákona. Čo však teraz je aktuálne, že tento liek spôsobuje, že deti s achondropláziou môžu vyrásť, ale podávanie tohto lieku je časovo obmedzené iba do veku puberty. Liečba týmto liekom je možná iba na základe výnimky udelenej zdravotníckymi poisťovňami.
Občianske združenie Palčekovia, ktoré združuje deti a rodičov s týmto ochorením a ktoré nás požiadalo o pomoc, uviedlo, že ich všetky žiadosti o úhradu liečby podané lekármi týchto detí boli zamietnuté. V súčasnosti sa to týka približne 20 detí, ktorým však beží veľmi rýchlo čas a hrozí, že im táto liečba nebude môcť byť aplikovaná z dôvodu nástupu puberty. V priebehu riešenia tohto problému, aj za účasti úradu, sa uskutočnili stretnutia zástupcov občianskeho združenia Palčekovia s predstaviteľmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako aj zdravotnej poisťovne Dôvera. Na oboch stretnutiach bol prijatý záver o potrebe vyzvať ministerstvo zdravotníctva ako koordinačný orgán na zorganizovanie širokospektrálneho stretnutia za účasti zástupcov ministerstva zdravotníctva a občianskeho združenia Palčekovia, ich právneho zástupcu, zástupcov všetkých poisťovní, relevantných odborných lekárov, za súčasnej prítomnosti úradu. Aktuálne informácie, ktoré sú mi dostupné, sa výrobca lieku, teda výrobca lieku požiadal o kategorizáciu ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo zdravotníctva prisľúbilo, aby o tomto lieku rozhodlo v čo najk... o kategorizácii tohto lieku rozhodlo v čo najkratšej lehote.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, čo sa týka výkonu monitorovacej činnosti v roku 2023, som svoju pozornosť zamerala na monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, v zariadeniach zdravotníckych poskytujúcich ústavnú psychiatrickú starostlivosť, psychiatrických zariadení, v školách. Spolu so zamestnancami úradu a externými odbornými spolupracovníkmi sme zrealizovali spolu 17 monitorovacích návštev, z toho šesť v psychiatrických zariadeniach, šesť zariadeniach sociálnych služieb a v piatich školách. Z celkového počtu monitorovacích návštev v zdravotníckych zariadeniach bola jedna z nich zameraná na monitorovanie plnenia opatrení navrhnutých ako prostriedok nápravy v minulom období. V rámci teda minulého niekoľko rokov spätného monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako aj pri zariadeniach sociálnych služieb bola jedna monitorovacia návšteva zameraná na monitorovanie plnenia opatrení. Napriek nepochybne pozitívnym zmenám, ktoré som zaznamenala v oblasti poskytovania sociálnych služieb v ich právnej regulácii vrátane nových dozorných mechanizmov zameraných na ich kvalitu, som nútená poukázať na stále pretrvávajúce problémy a nedostatky v poskytovaní sociálnych služieb, osobitne v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou. Poznatky a zistenia z monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím roku 2023 potvrdili, že v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom stále dochádza k porušovaniu ľudských práv klientov. Sklamaním boli pre mňa zistenia z niekoľkých opakovaných monitorovaných, monitorovacích návštev. Sklamaním preto, lebo som očakávala zlepšenie kvality poskytovaných služieb po prijatých a realizovaných opatreniach, ktoré nám dané zariadenie hlásilo, že ich splnilo. Zistila som však, že situácia sa nezlepšila buď vôbec, alebo len minimálne. Ani niekoľko rokov nepostačovalo na dosiahnutie pokroku na zlepšenie každodenného života klientov týchto zariadeniach často v ich poslednom štádiu života. Aj v tomto roku sa ukázali rozdielnosti v priestorových, materiálnych a personálnych podmienkach zariadení, ktoré môžu mať alebo majú vplyv na kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Aj v tomto roku sa potvrdilo, že vzdelanie, odborné znalosti, praktické zručnosti a osobné nastavenie zamestnancov v sociálnych službách možno považovať za jeden z kľúčových faktorov dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na pomoc inej... odkázaných na pomoc inej osoby. A potvrdilo sa aj to, že odkázanosť klientov na pomoc inej osoby v zariadeniach sociálnych služieb možno vnímať ako jednu z možných príčin porušovania ľudských práv.
S poľutovaním musím konštatovať, že legislatívne zmeny aj zmeny nelegislatívnej povahy prijaté v predchádzajúcom období sa v praxi uplatňujú veľmi pomaly. Napríklad právo na určenie dôverníka, ktoré priniesla novela zákona o sociálnej službe v roku 2021, klienti v zariadení sociálnych služieb uplatňujú len v minimálnom počte. Zariadenia sociálnych služieb naďalej vykonávajú funkciu opatrovníka, hoci im to istá, tá istá novela zákona o sociálnych službách č. 18/2021 neumožňuje. Možnosťou zmeny opatrovník... 218...
Možnosťou zmeny opatrovníka na niektoré zariadenia sociálnych služieb sa ani nezaoberali. Naopak, zaznamenala som také konanie zariadenia a zároveň opatrovníka, ktoré bolo výslovne v neprospech klienta tohto zariadenia, čo potvrdzuje moje predchádzajúce vyjadrenia k nutnosti reformy opatrovníctva.
Z monitorovacej činnosti v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou opäť vyplynulo, že mnohí poskytovatelia sociálnych služieb a ich zamestnanci sa stále učia rozumieť uplatňovaniu ľudskoprávnej paradigmy, keď sa sociálne služby posúvajú od starostlivosti zameranej na saturovanie základných ľudských potrieb k tvorbe, podpore a zabezpečeniu kvality života klientov. Práve saturovanie základných ľudských potrieb bolo vo veľkej miere a väčšine monitorovaných zariadení v popredí poskytovania sociálnych služieb. Tak ako som uviedla v minuloročnej správe o činnosti, stále platí, že sú to práve klienti, ktorí majú zastávať aktívnu pozíciu v sociálnych službách v súlade s verejným záujmom podpory, kvality ich života a koncepcie aktívneho občianstva. Faktom však je, že niektoré zariadenia sociálnych služieb klientov k takejto aktívnej pozícii nemotivujú ani ju v nich podporujú.
Opomenúť nemožno ani tému kvality sociálnych služieb. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujem, že o kvalite sociálnych služieb sa nedá hovoriť tam, kde sú precízne dodržiavané všetky objektivizované štandardy kvality, ale prijímateľ sociálnej služby nie je spokojný a chcel by sa vrátiť do svojho prirodzeného sociálneho prostredia. A, naopak, je veľmi ťažké hovoriť o kvalite v prípade, že klient je síce subjektívne spokojný, ale nie sú dodržiavané požiadavky determinujúcej dokumentácie ani odborných postupov pri poskytovaní sociálnych služieb.
Okrem zariadení sociálnych služieb som v roku 2023 vykonala aj šesť monitorovacích návštev v psychiatrických zariadeniach, z toho jedna návšteva bola zameraná na monitorovanie plnenia opatrení navrhnutých už z minulosti vykonaného monitoringu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. V tomto prípade som bola nútená konštatovať, že situácia sa v niektorých oblastiach, napríklad v personálnej oblasti, oproti roku 2019 podstatne zhoršila. Na tomto mieste považujem za potrebné zdôrazniť, že je nevyhnutné venovať monitorovaniu plnenia navrhnutých opatrení rovnakú pozornosť ako pri monitorovaní nových zariadení. Situácia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrickej liečebni Sučany ukázala, že nemôžem automaticky predpokladať výlučne zlepšenie poskytovania ústavnej psychiatrickej starostlivosti po skončení monitorovania v rámci mojich oprávnení, hoci komunikácia s monitorovaným subjektom pokračuje aj po ukončení monitoringu za účelom získania informácií o plnení uložených opatrení a toto zariadenie aj priebežne oznamovalo plnenie uložených opatrení z roku 2019.
Z doterajšieho vykonávania svojho oprávnenia monitorovať dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrických zariadeniach môžem opätovne vyvodiť záver, že napriek novým právnym úpravám a iným prijatým opatreniam zlepšujúcim postavenie osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach verejného i súkromného života je monitorovanie a dodržiavania ich práv v psychiatrických zariadeniach mimoriadne dôležitá. Monitoringom sa zisťuje aktuálny stav dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím vo vybraných psychiatrických zariadeniach. Konštatujú sa porušenia ich práv, ale zároveň je monitoring prieskumom na navrhovanie a prijatie konkrétnych opatrení ako prostriedkov nápravy zistených porušení či ich práv. Monitorovanie napĺňa nesporene, ako opakovane uvádzam vo svojich správach o činnosti, významný preventívny a poradenský charakter a napĺňa aj edukačný aspekt.
Avšak už teraz môžem konštatovať, že z doteraz vykonaných monitoringov psychiatrických zariadeniach vyplynulo, že podpora rozvoja psychiatrie v predchádzajúcich rokoch bola na konci záujmu každého zriaďovateľa. V budovách, v ktorých je umiestnená psychiatrické, v ktorých je umiestnené psychiatrické zariadenie, oddelenie, nemocnica alebo liečebňa, nie sú ešte stále vytvorené dostatočne bezpečné a súkromné... na dostatočne bezpečné a súkromie pacienta chrániace podmienky.
Niektoré priestory nenavodzujú pohodu na liečenie duše pacienta, ale na druhej strane napríklad miestnosti určené na individuálne alebo skupinové terapie či priestory v exteriéri priam predstavujú do istej miery bezpečné a pohodové prostredie. Vnímanie liečby pacienta s duševnou poruchou aj cez problematiku ľudských práv prináša aj nová koncepcia humanizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria publikovaná vo Vestníku ministerstva zdravotníctva z 28. 3. 2022, čiastka 13. Táto koncepcia poukazuje na neexist... na existujúci stav psychiatrickej starostlivosti na Slovensku a vo vzťahu k tomu navrhuje prijatie nových podrobných pravidiel aj vo vzťahu k používaniu obmedzovacích prostriedkov, čomu som sa už venovala skôr. Došlo teda k zmene zákonnej úpravy.
Napríklad som sa pravidelne stretávala s preventívnym použitím kombinácie všetkých dostupných obmedzení a ochranných opatrení, sieťová posteľ plus kamera, plus popruhy, plus chemický prostriedok, napríklad, injekcia, plus otvorené dvere na izbe, plus odobratá kľučka od okna a dverí, plus odobratie všetkých osobných vecí plus osobný dozor personálu.
Ďalšie závažné zistenia sa týkajú používania vitálnej indikácie elektrokonvulzívnej terapie, právnych nedostatkov pri udeľovaní informovaného súhlasu, či už so samotnou hospitalizáciou alebo aplikáciou elektrokonvulzívnej terapie, nenahlásenie pacienta držaného v psychiatrickom zariadení z dôvodu, že jeho prejav vôle považuje zdravotnícky personál za súčasť klinického obrazu, o čom som už hovorila pred chvíľou. Konflikty medzi pacientami, ktoré zdravotnícky personál bol povinný riešiť a neriešil ich, alebo nedodržiavanie súkromia intimity, pacientov v koedukovaných oddeleniach. Bližšie informácie spolu s fotografiami nájdete vážení, páni poslanci a vážené pani poslankyne v správe v kapitole 4.4.
V roku 2023 sme vykonali spolu päť monitorovacích návštev v školách, školských zariadeniach, z ktorých tri monitoringy boli zrealizované v spojených školách, ktoré integrujú niekoľko organizačných zložiek, jeden monitoring v súkromnej základnej škole, jeden monitoring v základnej škole pri zdravotníckom zariadení. Monitoringy mali formu dotazníkového šetrenia spojeného s rozhovormi a s vedením školy pedagogickými odborníkmi, zamestnancami škôl a školských zariadení, ako aj deťmi, žiakmi, ktoré danú školu alebo školské zariadenie navštevujú, resp. s ich rodičmi a zákonnými zástupcami, ak boli v škole prítomní. Zároveň sme využili aj metódu zúčastneného pozorovania prostredia a kultúry školy, školského zariadenia a oboznámili sme sa s vybranou školskou dokumentáciou. Podrobnosti sú opäť uvedené v predloženej správe, avšak aj v samostatných správach, ktoré sú zverejnené na našom webovom portáli.
Avšak aspoň v stručnosti môžem uviesť, že zistené nedostatky sa týkali najmä prostredia školy a bezbariérovosti v zmysle univerzálneho navrhovania, zverejňovania základných informácií o škole, nedostatočného počtu pedagogických asistentov, absencie zdravotníckeho pracovníka v škole, poddimenzovaného počtu odborných zamestnancov v školách, implementácie podporných opatrení do aplikačnej praxe školy predprimárneho vzdelávania detí so zdravotným postihnutím, potreby uzatvárania zdravej, vytvárania zdravej socioklímy a zavedenie pozície supervízora na školách.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver by som rada uviedla, že vzhľadom na fungo... na roky fungovania a skúseností sme dospeli k záveru, že zvýšenie ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím je možné, jedine prostredníctvom multidisciplinárnej spolupráce s ďalšími aktérmi. Rok 2023 bol preto aj rokom podpisovania memoránd o spolupráci s viacerými významnými orgánmi: Združením miest a obcí Slovenska, Justičnou akadémii, ako aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Nemenej významné boli aj stretnutia s predstaviteľmi najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, kde sme sa takisto dohodli na užšej spolupráci s cieľom lepšej ochrany osôb so zdravotným postihnutím.
Vítame možnosť odovzdať svoje skúsenosti z praxe priamo sudcom prostredníctvom vzdelávaní organizovaných na pôde Justičnej akadémie a zároveň tak sledovať štát... scitlivovať štátne orgány na problematiku ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Teším sa takejto multidisciplinárnej spolupráci a dúfam, že prispeje k naplneniu záväzkov Slovenskej republiky podľa dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Okrem spolupráce s odborníkmi sme nepoľavovali ani v aktivitách týkajúce sa širokej verejnosti s cieľom zvyšovania všeobecného povedomia úprav osôb so zdravotným postihnutím, ako je aj o činnosti nášho úradu, či už formou tzv. výjazdových dní, výstav diel ľudí so zdravotným postihnutím v priestoroch nášho úradu, zvýšil sa počet mediálnych výstupov na 160 alebo kampane na sociálnych sieťach pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím 3. decembra kampaň s názvom Aj my sme tu, do ktorej sa v roku 2023 zapojila aj pani bývalá prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, čo si veľmi vážim.
Taktiež sme v minulom roku vydali v spolupráci s prof. Svákom unikátnu publikáciu Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch ich života. Ešte unikátnejšia je skutočnosť, že túto publikáciu si môžete voľne stiahnuť na našej webovej stránke a čerpať z nej pri svojej každodennej činnosti.
Na samotný záver by som rada uviedla, že minulý rok sme rozšírili pôsobnosť o agendu Národného preventívneho mechanizmu, a to vďaka ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Tento Národný preventívny mechanizmus proti mučeniu sme začali vykonávať od októbra minulého roku, pretože dňa 19. októbra 2023 uplynul 30. deň od uloženia ratifikačnej listiny u depozitára OSN. Od tohto momentu som mohla začať ako orgán poverený plnením úloh Národného preventívneho mechanizmu vykonávať právomoc spolu s verejným ochrancom práv a komisárom pre deti. Túto pôsobnosť zdieľame na monitorovanie mučenia a zlého zaobchádzania a na predchádzanie týmto javom, a to na miestach, kde sa nachádzajú osoby obmedzené alebo pozbavené osobnej slobody, prípadne kde takéto sa osoby nachádzajú v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti. V decembri 2023 sme vykonali dva monitoringy, V jednom zariadení sociálnych služieb, v zariadení sociálnych služieb Modra, n. o., a psychiatrickej liečebni Hraň, n. o. Z titulu národného preventívneho mechanizmu sa monitoringy zameriavajú konkrétne na potenciálne situácie vzniku zlého zaobchádzania vo vzťahu k zraniteľnému postaveniu ľudí so zdravotným postihnutím či už z hľadiska fyzických, alebo duševných prekážok, pre ktoré sa títo ľudia jednoducho nevedia sami brániť. O činnosti môjho tímu sa môžete dočítať v samostatnej piatej kapitole správy za rok 2023, ale predovšetkým v osobitnej správe Národného preventívneho mechanizmu predloženej verejným ochrancom práv ako koordinátorom tejto pôsobnosti, ide o tlač č. 223. Špecifické postavenie v tejto správe má kapitola 1.5 Odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, ktorými podľa § 11 ods. 1 zákona č. 170/2015 Z. z. upozorňujem na potreba zavedenia takých zmien, ktoré povedú k zlepšeniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a k implementácii záväzkov, na ktoré Slovenská republika sa zaviazala ich plniť už pred 14 rokmi.
V správach o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za obdobie rokov 2016 - 2023 bolo vláde uložených celkom 91 opatrení. Z toho iba 21 bolo splnených a 13 sa plní priebežne a 8 čiastočne.
Na záver môjho predstavenia výsledku činnosti celého tímu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím len stručne zhrniem aktivity spojené s pomocou utečencom z Ukrajiny. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom 24. februára 2022 sme sa aktívne prihlásili k poskytovaniu ochrany všetkým osobám so zdravotným postihnutím z Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, a to v rovnakom rozsahu, ako ju poskytujeme našim občanom. Aj oni požívajú rovnakú ochranu vyplývajúcu z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ako občania Slovenskej republiky.
Ako špecializovaný ombudsmanský úrad chrániaci práva osôb so zdravotným postihnutím v kontexte utečencov z Ukrajiny sme aj v roku 2023 vybavovali individuálne podnety, aktívne participovali na riešeniach v rámci pracovných skupín, najmä pod záštitou UNHCR a UNICEF.
Nepretržite sa zaujímame o legislatívny vývoj pomoci adresovanej utečencom z Ukrajiny s dôrazom na špecifické potreby osôb so zdravotným postihnutím.
Špecifickú pozornosť sme venovali tzv. dotáciám na podporu humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nadviazali na pôvodne, dočasne poskytovanú humanitárnu pomoc zo strany medzinárodných organizácii pôsobiacich na Slovensku. Na základe individuálnych podnetov sme podrobne preskúmavali systémovo nastavené procesy, na ktorých štát rozhodol založiť poskytovanie v podstate jedinej finančnej pomoci adresovanej utečencom z Ukrajiny. Pripravoval sa na ňu takmer deväť mesiacov a výsledok si dovolíme označiť z právneho a ľudskoprávneho hľadiska za žalostný.
Výsledný systém poskytovania dotácii podľa našich zistení nespĺňa základné štandardy kladené na demokratický a právny štát pri zabezpečovaní prístupu k naplneniu základných ľudských práv. Zatiaľ sme preskúmali v roku 2023 celkovo 21 konkrétnych prípadov nepriznania nároku na tento druh podpory, pričom až v 15 podnetoch, čo je 70 %, sme konštatovali porušenie práv odídenca z Ukrajiny ako osoby so zdravotným postihnutím a v piatich prípadoch sme navrhli ako opatrenia na nápravu aj spätné doplatenie dotácie. Najtragickejším prípadom zlyhania v doručení humanitárnej pomoci považujeme prípad už nebohého pána Vasiľa odkázaného na invalidný vozík, ktorý vo veku 66 rokov po tom, keď na Ukrajine stratil kontakt so synom, ktorého pravdepodobne zajali a zabili ruské vojská, sám čelil strastiplnému úteku z bombardovaného mesta Lyman. V čase pred útekom zrejme utrpel mozgovú porážku v reakcii na enormný stres, no v meste obkľúčenom ruskými vojakmi nebola dostupná potrebná zdravotná pomoc. Na Slovensko dorazil v októbri 2022 vo veľmi zlom zdravotnom stave. Tu ho čakala manželka, ktorá utiekla už predtým spolu s dcérou a vnučkami. S manželom chodila po vyšetreniach, opatrovala ho, popri tom ešte pomáhala dcére s maloletými deťmi. Keď mohla privyrábala pre rodinu pár eur upratovaním. Pán Vasiľ bol v podstate pripútaný na lôžko. Realitu takmer nevnímal a stav sa mu neustále zhoršoval. Jeho manželka podala žiadosť o dotáciu, ktorú úrad práce v apríli 2023 zamietol.
O preverenie postupu úradu práce požiadala ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý listom z júna 2023 odpísalo, že proti zamietnutiu dotácie nie je možné podať opravný prostriedok, ministerstvo nie je kompetentné postup úradu preskúmavať a odporučilo jej po troch mesiacoch podať novú žiadosť. Pánovi Vasiľovi medzi časom diagnostikovali agresívnu rakovinu. O tri mesiaci v septembri 2023 chorobe podľahol a pomoci vo forme dotácie sa nikdy nedočkal.
Myslite, prosím, na to, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aj pri príprave a schvaľovaní nových právnych predpisov. Myslite na to, prosím, aby štát pomoc, ktorú môže poskytnúť utečencom z Ukrajiny, poskytol. Rozhodujete aj o deťoch, aj o senioroch, aj o ľuďoch v ťažkom zdravotnom stave a s vážnymi zdravotnými postihnutiami a títo ľudia nemajú podporu plynúcu z domáceho prostredia. Verím, že vás budú moje odporúčania v tejto správe... pre vás budú inšpiráciou a vopred vám za to v mene ľudí so zdravotným postihnutím ďakujem.
A ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2023 bol druhý rok môjho funkčného obdobia ako komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, celkovo ôsmy rok na tomto úrade.
Ako sme na tom s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike dnes, je obsahom mojej správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, ktorú vám týmto predkladám.
Často ako komisárka dostávam otázku, ako vnímam stav dodržiavania ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a či za osem rokov, počas ktorých som vo funkcii komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, sú badateľné zmeny k lepšiemu. Odpovedám, že som optimistka, že spoločnosť pomaly, ale isto robí kroky k zlepšovaniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Je však pravdou, že máme pred sebou ešte veľký kus cesty. Ľudia so zdravotným postihnutím sa naďalej stretávajú s diskrimináciou a prekážkami, ktoré im bránia zúčastňovať sa rôznych aktivít, zúčastňovať sa na živote v spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Bežne sa im napríklad upiera právo na začlenenie sa do školy, na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových, kultúrnych aktivitách, používať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti. Súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť, či slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie či kúpa nehnuteľnosti.
V prvom rade by som chcela vyzdvihnúť, že rok 2023 bol rokom, v ktorom sme prijali najviac individuálnych podnetov od ľudí so zdravotným postihnutím, ich príbuzných a rôznych ďalších subjektov v celej osemročnej histórii Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj keď táto správa môže vzbudiť znepokojenie, že práva týchto ľudí sú viac porušované ako v minulých rokoch, ja skôr vnímam, že ľudia so zdravotným postihnutím sú si viac vedomí svojich ľudských práv, sú odhodlaní sa ich domáhať a za ne bojovať.
Celkom teda k 31. 12. 2023 bolo doručených od roku 2016 na úrad komisára 4 804 podnetov. V roku 2023 to bolo 758 upozorňujúcich na rozhodnutia orgánov verejnej správy konania alebo opomenutia konania, ktoré v konečnom dôsledku vnímajú ľudia so zdravotným postihnutím ako zasahujúce do ich ľudských práv. Z týchto individuálnych podnetov bolo posudzovanie ukončené 634 prípadoch. Z tejto štatistiky teda vyplýva, že priemerne boli pri počte 250 pracovných dní doručené tri nové podnety denne.
Na čo som však teda upozornila, na čo by som však rada upozornila, je skutočnosť, že tieto individuálne podnety vybavujú na úrade šiesti právnici v trvalom pracovnom pomere, čo znamená mimoriadne pracovnú záťaž každého jedného právnika. Na úrade sa teda musí denne ukončiť priemerne 3,5 podnetov pri 220 pracovných dňoch, ak počítame 250 pracovných dní mínus 30 dní dovolenky.
Vybavovanie individuálneho podnetu potom zahŕňa posudzovanie viacerých rozhodnutí, napríklad, v správnom konaní vydaných viacerých rozhodnutí I. stupňa, posudkov, ako aj rozhodnutie orgánov verejnej správy II. stupňa. Právnici úradu taktiež pomáhajú spisovať odvolania alebo žaloby na Správny súd a kasačné sťažnosti, pričom nie je výnimočné, že napríklad v mnohých individuálnych podnetoch evidovaných ako jeden podnet podávateľ podnetu namieta viacero, dva aj desať rozhodnutí, napríklad úradu práce o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo žiada v jednom podnete o pomoc na riešenie niekoľkých životných situácií, napríklad v oblasti darovania, dedenia, prevodu nehnuteľnosti, susedských sporov.
V správe za rok 2023 sa dočítate o životných osudoch ľudí so zdravotným postihnutím z rôznych oblastí života prerozprávaných do 40 príbehov, ktoré sme spracovali v spojení s jednotlivými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a špecifikáciou ich porušení a uložených opatrení na nápravu zasahujúcemu orgánu verejnej správy. Z hľadiska prezentovania prístupnosti informácií aj pre ľudí, ktorí majú ťažkosti s porozumením, pretože mám informáciu o tom, že táto správa sa využíva aj na rôzne edukatívne účely v občianskych združeniach, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím, sme z týchto 40 príbehov vybrali šesť, ktoré sú prerozprávané a napísané v ľahko zrozumiteľnom jazyku, takému, ako chceme prezentovať, že je nevyhnutné vnímať, že je tu aj skupina ľudí, ktorá takto ľahko zrozumiteľný jazyk potrebuje k tomu, aby sme jej poskytli všetky relevantné informácie. V kontexte teda týchto individuálnych podnetov je otázka, ako teda dopadlo to posudzovanie, aký bol výsledok.
V roku 2023 z ukončených podnetov bolo konštatované porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím celkom v 18 článkoch dohovoru s celkovým porušením 122 porušení. Pre porovnanie, v roku 2022 ich bolo 75 a za celé obdobie do 31. 12 . 2023 bolo konštatované celkovo 909 porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Reálne je o týchto skutočnostiach v správe zobrazený graf.
Akých porušení sa však tieto závery týkali? Z grafov č. 11 a 12, ktoré nájdete na str. 39 až 40 v správe, vyplýva, že najčastejšie konštatovaným článkom dohovoru a porušovaným článkom bol čl. 9, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý spôsob života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Za týmto účelom Slovenská republika musí prijať príslušné opatrenia, ktoré im zabezpečia na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných, komunikačných technológií a systémov, a to tak v mestských, ako aj vidieckych oblastiach.
Žiaľ, v praxi vidíme, že sa to tak často nedeje, resp. zmena v tejto oblasti sa deje príliš pomaly. Bariéry a prekážky v rôznych oblastiach nášho života si totiž veľakrát začneme uvedomovať až vtedy, keď nás alebo našich blízkych začnú obmedzovať.
Už len taká zlomená noha vám dokáže značne skomplikovať život, o čom som sa, žiaľ, aj ja presvedčila aj sama, keď som tesne po úraze v septembri 2021 absolvovala jeden z výjazdových dní komisárky s tímom v meste. Vtedy si každý z nás uvedomí, aké je zložité absolvovať tak triviálne veci, ako je napríklad dostať sa na chodník alebo na zástavku hromadnej dopravy, alebo do vozidla hromadnej dopravy, či vojsť do priestorov obchodov, alebo napríklad budov určených pre verejnosť.
V roku 2023 sme prešetrovali podnety, ktoré sa týkali obmedzenia prístupnosti a sťažených životných podmienok v oblastiach architektonických bariér, komunikačných bariér, účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách, súčasne tiež problémy týkajúce sa vyhradeného parkovania, obmedzenia v doprave a prepravy osôb so zdravotným postihnutím a bytovej problematiky.
Čo sa týka architektonických bariér, každoročne riešime podnety, v ktorých s obmedzenou mobilitou ľudia odkázaní na invalidný vozík žiadajú o pomoc pri odstránení architektonických bariér. Bezbariérové budovy sú skôr výnimkou ako pravidlom. V podnetoch posudzovaných v roku 2023 sa osoby so zdravotným postihnutím so sťaženou mobilitou, teda nehovoríme o, len o ľuďoch, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík, ale aj na taký, ktorý používajú napríklad rôzne zdravotné pomôcky ako barle, sa sťažovali na bariérové vstupy do bytových domov a iných verejných budov, ako sú pošty, mestské úrady či zdravotnícke zariadenia. Namietali, že ak aj je vybudovaná rampa, táto rampa je nebezpečná, strmá, že bezbariérový prístup nezabezpečuje takým spôsobom, aby bol bezpečný, má veľký sklon. Teda osoby odkázané na invalidný vozík takýto vstup nevedia zvládnuť.
V prípadoch, keď, kde takáto bezpečná, v prípadoch, kde takáto bezpečná rampa nie je, sú skutočne ľudia so zdravotným postihnutím, ich príbuzní veľmi kreatívni. V osemnástom príbehu, ktorý je na strane 260 predloženej správy, opisujeme podnet pána Milana, ktorý je odkázaný na invalidný vozík a neskutočne sa tešil na svadbu svojej vnučky. Svadobný obrad sa mal konať v nádhernej obradnej miestnosti na radnici košického Starého mesta, ktorá je skutočným skvostom medzi sobášnymi sieňami na Slovensku, žiaľ, do tejto sobášnej miestnosti neexistuje bezbariérový prístup. A tu sa naozaj prejavila kreativita ľudí, keď svadobčania nenechali pána Milana bez pomoci a jeden zo svadobčanov zobral pána Milana do náručia a vyniesol ho až do sály. Cestou späť sa scenár zopakoval, takže ženích vynášal svoju babičku do sobášnej siene na rukách, tiež ako príbuzný pána Milana. Je to však naozaj také úsmevné. Pán Milan sa cítil bezmocne, veľmi nedôstojne a ponížene, veľmi sa aj s manželkou, ktorá sa ho sprevádzala, hanbili. Boli sklamaní, že v 21. storočí je prístup do takej krásnej sobášnej siene plný prekážok. Pokazilo im to radosť z celej udalosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiaľ, nie je nič výnimočné, že takéto bariéry existujú v budovách štátnych úradov a verejných inštitúcií, ktoré by mali byť svojou prístupnosťou príkladom dobrej praxe aj pre ostatných. Takto sa v roku 2023 opäť potvrdil problém aj s debarierizáciou pôšt. Túto debarierizáciu riešime od roku 2016, čo svedčí o zdĺhavosti tohto procesu. Mnohé pošty sú v súčasnosti pre osoby so zdravotným postihnutím nedostupné. V roku 2023 Slovenská pošta plánovala zrealizovať iba jeden bezbariérový prístup, a to do pobočky pošty v Ružomberku. Mala som možnosť sa presvedčiť o tomto priestore, ako bol vybudovaný v auguste tohto roku, kedy sme boli na výjazdovom nie v Ružomberku, žiaľ, žiaľ, tento prístup nespĺňa všetky požiadavky bezbariérovosti, pretože dvor, dvere, ktoré sú vstupnými dverami, nie je možné otvoriť zo strany človeka, ktorý je odkázaný na invalidný vozík. Potrebuje ďalšiu asistenciu, aby mu niekto tie dvere otvoril.
Podľa vedenia Slovenskej pošty však najčastejšími príčinami, prečo jednotlivé pobočky nemajú vybudované bezbariérové prístupy, sú náročné a komplikované technické riešenia, obmedzené finančné prostriedky, nevôľa prenajímateľov, vlastníkov budov, keďže mnohé tieto budovy sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. Vystáva tu teda otázka, že či nie, nie je dôležité uvažovať nad tým, že by sa napríklad zrušil monopol Slovenskej pošty na poskytovanie týchto služieb a umožnil by sa poskytovať takému subjektu, ktorý bude mať pre ľudí so zdravotným postihnutím viac pochopenia.
Čo sa týka bezbariérovosti, ďalej sa v uplynulom roku prešetrovali podnety, v ktorých osoby s obmedzenou mobilitou upozorňovali na bariérové vstupy alebo bariérové vnútorné priestory v štátnych inštitúciách, čo im spôsobuje prekážky pri vybavovaní ich záležitostí na úradoch. Sťažovali sa, že nie vždy majú možnosť zaparkovať na vyhradenom parkovacom mieste, a to najbližšie ku vchodu budovy, prípadne parkovacie miesto nie je správne označené alebo dostatočne široké.
Ďalej sme prešetrovali podnet osoby s ťažkým zdravotným postihnutým, ktorá vykonávala trest odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, ktorá sa sťažovala, že v objekte ústavu nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Strava sa podáva v jedálni, pričom všade sú schody, po ktorých nevládze chodiť. Bariérovosť vnútorných priestorov ústavu potvrdil aj riaditeľ ústavu.
V zdravotníckych zariadeniach je zase najčastejším problémom absencia bezbariérových toaliet pre osoby s obmedzenou mobilitou, ale častým problémom sú aj bariérové vstupy a bariérové vnútorné priestory.
V podnetoch týkajúcich sa oblastí komunikačných bariér osoby so sluchovým postihnutím upozorňovali na nedostupnosť tlmočníkov a na nezabezpečenie vhodných podmienok na komunikáciu na súdoch alebo v bankách. Máme niekoľko podnetov, kedy človek s týmto postihnutím uzavrel bankovú zmluvu bez toho, že by mal možnosť si prizvať tlmočníka do slovenského posunkového jazyka. Keďže banky týmito tlmočníkmi nedisponujú, tak akákoľvek tretia osoba, ktorá by bola prítomná pri bankovom obchode je vyhodnotená ako osoba, ktorá nemá právo na informácie, keďže sa jedná o bankové tajomstvo.
Prešetrovali sa podnety, v ktorých nás osoby so sluchovým postihnutím upozornili na zhoršenie situácie s poskytovaním tlmočníckej služby v Trnavskom kraji. Sťažovali sa, že ak chcú objednať viaceré termíny na tlmočenie, tieto sú nedostupné, pretože tlmočníci sú vyťažení a majú veľa objednávok na poskytovanie tlmočníckej služby.
V oblasti vyhradeného parkovania možnosť doručených podnetov zhrnú tieto problémy: zavedenie poplatkov za regulované parkovanie na území niektorých zón hlavného mesta Bratislavy aj pre osobných asistentov a opatrovateľov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, rušenie vyhradených parkovacích miest na území mesta Košice, zrušenie bezplatného parkovania a zmena pravidiel parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Trenčín, spoplatňovanie parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Nitra, nepridelenie vyhradeného parkovacieho miesta alebo nepredloženie platnosti povolenia vyhradeného parkovania, čo má za následok nedostatok vyhradených parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred bytovými domami, ukladanie pokút za parkovanie na vyhradenom parkovacom mieste.
Veľa podnetov súviselo s meniacou sa politikou parkovania v mestách a zavedením systémov regulovaného parkovania. Preskúmala som preto všeobecne záväzné nariadenia v Bratislave, v Trenčíne aj v Nitre, ktoré svojimi zmenami parkovacej politiky akoby pozabudli, že v mestách žijú aj skupiny ľudí, tí najzraniteľnejší. Tí, ktorí nemajú auto na to, aby to pre nich znamenalo luxus, ale nutnosť, a pre tých parkovanie aj pár metrov ďalej im neposkytuje dostatočný a bezpečný komfort.
Aj keď regulované parkovanie je potrebné zaviesť, musíme si zároveň uvedomiť, že prijatím novej právnej úpravy nemôže dôjsť k zhoršeniu podmienok života ľudí so zdravotným postihnutím. Zaväzuje nás k tomu Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010.
Považujem preto mestá a obce za kľúčového partnera pri riešení rôznych životných situácií osôb so zdravotným postihnutím, a preto som podpísala minulý rok memorandum o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Verím, že podpisom tohto memoranda sa zlepší komunikácia aj s tými primátormi miest alebo starostami obcí, ktorí si obľúbili praktiku vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z obecných alebo mestských nájomných bytov, a to bez primeranej bytovej náhrady len tak na ulicu bez súdneho rozhodnutia. Starostom a primátorom pritom priamo zákon o obecnom zriadení ukladá povinnosť starať sa o svojich obyvateľov obzvlášť, ak sú to ľudia so zdravotným postihnutím a seniori a títo sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii. Jedným z takýchto podnetov bol prípad opísaný v 21. príbehu na strane 281, keď starostka obce Ohrady vypovedala nájomnú zmluvu a osobu so zdravotným postihnutím vyzvala, aby sa do konca apríla 2023 vysťahovala, pričom nájomná zmluva bola uzavretá až do 30. septembra 2023. Zatiaľ sa nám podarilo zabrániť vysťahovaniu pána s mentálnym postihnutím, ale starostka obce sa naďalej pokúša vysťahovať ho. V januári 2024 podala na súd návrh na vypratanie bytu, my sme vstúpili do tohto súdneho konania podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi. Ďalej sme riešili podnet spracovaný v 22. príbehu na strane 285, ktorou sa obyvatelia bytového domu v Trenčianskych Tepliciach sťažovali, že im mesto Trenčianske Teplice nepredĺžilo nájomné zmluvy. V mestských nájomných bytoch bývali niekoľko rokov, tieto byty následne mesto rozhodlo vypratať, v apríli 2023 im mesto oznámilo, že im nájomnú zmluvu už nepredĺži, pretože štandardne sa tie nájomné zmluvy uzatvárali na jeden rok s opciou predĺženia, ak teda, samozrejme, ten nájomník plnil všetky povinnosti. Dokonca mesto ich vyzvalo, aby do konca júna 2023 byty vypratali. Mesto im nezabezpečilo žiadnu bytovú náhradu. Nájomníci nemali kam ísť, niektorí nemali žiadnu rodinu. Hrozilo, že sa stanú ľuďmi bez domova. Nájomnú zmluvu im mesto v lete predĺžilo do konca septembra ’23. Čo sa však potom stalo? Tento čas od júla do septembra, to sú tri mesiace, im mesto poskytlo na to, aby si títo seniori našli svoje vlastné bývanie bez pomoci mesta. Niektorí mali rodinu, niektorí sa presťahovali ku kamarátom, niektorí do zariadenia pre seniorov. Tu je však ako obrovský problém, pretože začiatkom októbra ’23 svoje dlhoročné užívané byty teda opustili a mesto odpojilo byty od elektriky, vody, a následne proste tí seniori si zobrali len svoje osobné veci, ktoré stále teda dúfali, že budú môcť zotrvať v týchto bytoch. Zástupkyňa mesta sa dostavila do tohto bytového domu v sprievode príslušníka mestskej polície. Nájomníci si teda museli vziať so sebou nevyhnutné veci a zo strachu a pod nátlakom byty opustiť. Následne technické služby mesta vymenili zámky, hoci nájomníci v izbách mali ešte svoje veci. Podľa samosprávy opustili bytový dom všetci obyvatelia dobrovoľne. Mesto v súvislosti s odovzdávaním bytov nezaznamenalo akýkoľvek problém a žiadna osoba vraj nemusela byť deložovaná či vyprataná proti svojej vôli. Stále hovoríme o konaní bez súdneho rozhodnutia o vyprataní.
Konanie mesta považujem za nezákonné. Podala som podnet na preskúmanie zákonnosti postupov primátorky mesta na Generálnu prokuratúru. Vo veci začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Osudy seniorov, medzi ktorými sú ľudia so zdravotným postihnutím sledovalo takmer celé Slovensko prostredníctvom celkovo jedenástich televíznych, rozhlasových a printových reportáží všetkých slovenských médií s celoplošným pokrytím najskôr na prelome septembra, októbra, neskôr v novembri ’23. V tejto téme však ďalej, v konaní ďalej pokračujeme, keďže trestné konanie bolo zastavené, podali sme sťažnosť proti tomuto zastaveniu. Ďalšie podrobnosti k tejto problematike sú uvedené v správe v kapitole 2.4 Bezbariérová prístupnosť.
Keď sa však opätovne vrátim k jednotlivým konštatovaniam porušenia jednotlivých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na druhom mieste sa umiestnilo porušenie práva na spravodlivosť podľa čl. 13 dohovoru spolu s čl. 28, ktorý zakotvuje práva na primeranú životnú úroveň a primeranú sociálnu ochranu. Spojenie týchto článkov nás neprekvapuje, nakoľko už niekoľko rokov zaznamenávame podnety na dlhé rozhodovacie lehoty Sociálnej poisťovne aj úradov práce o invalidných dôchodkoch, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a odstraňovania sociálnych dôsledkov tohto ťažkého zdravotného postihnutia.
V roku 2023 pretrvával nedostatok posudkových lekárov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostatok vyčlenených finančných zdrojov zo strany štátu, ako aj nárast žiadateľov o príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto faktory majú za následok, že čoraz viac ľudí so zdravotným postihnutím sa ku kompenzáciám nedostane a sú odkázaní na svojpomoc, ktorá ale často nie je možná. Ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny sa potom často dostávajú do zúfalých životných situácií. Žiadatelia opakovane čelili nedodržiavaniu lehôt na rozhodovanie zo strany úradov práce a prieťahom v konaniach napríklad pri žiadostiach o príspevky na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Riešenie by mala priniesť reforma posudkovej činnosti a reforma financovania sociálnych služieb, ktoré sa pripravujú v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Ako aktívni členovia pracovných skupín sme v roku 2023 intenzívne komunikovali s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bližšie o týchto aktivitách píšeme v kapitole 2.1.4 tejto správy. Rovnako rozhodovanie Sociálnej poisťovne o žiadostiach o invalidných dôchodok trvá aj niekoľko mesiacov až po roky. Takmer vo všetkých prípadoch sú prieťahy v konaní odôvodnené nedostatkom posudkových lekárov a inak tomu ani nebolo ani v roku 2023. V tomto ohľade vítam, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky konečne pristúpilo k riešeniu tohto problému a novelou č. 273/2023 Z. z., ktorá vložila do zákona o sociálnom poistení prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta 2023, ide o § 67o), podľa ktorého lekárovi stačí preukázať jeden rok praxe v zdravotníckom zariadení, aby sa mohol prihlásiť na pozíciu posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Aj keď oceňujem snahu, dúfam, že táto novela nebude mať na úkor kvality posudzovania zdravotného stavu žiadateľov o invalidný dôchodok negatívny dopad.
Väčšina podnetov v oblasti sociálneho poistenia bola totiž rovnakého druhu – nespokojnosť s postupom posudkového lekára pri určení invalidity. Podávatelia podnetov namietali nedostatočné vyhodnotenie predložených lekárskych správ, namietali, že dokonca absolútne neboli tieto správy vyhodnotené, popreté boli.
Už niekoľko rokov poukazujem na to, že systém invalidných dôchodkov je potrebné reformovať. Pozitívnou správou v tejto oblasti je, že ministerstvo práce sa už touto myšlienkou intenzívne zaoberá, a dúfam, že bude v tejto snahe pokračovať.
Ďalej sme na úrade s veľkým očakávaním prijali novelu opatrenia č. 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy a ich ceny o novelizáciu, ktorú som žiadala od roku 2016. Sumy týchto materiálov a stavebných prác boli naposledy stanovené v roku 2009. Ceny a druhy materiálov a prác spojené s úpravami v interiéri a v exteriéri dlhodobo nezodpovedali súčasným cenám a novým technológiám. V tabuľkách materiálov a prác, ktoré sa používali pri schvaľovaní výšky peňažného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu boli 15 rokov rovnaké ceny. Opatrením č. 415/2023 účinným od 1.11. 2023, došlo k navýšeniu položiek, v niektorých prípadoch aj o 100 % a súčasne boli doplnené a rozšírené položky najmä v časti zdravotechnika, zariaďovacie predmety a obklady.
Osoby so zdravotným postihnutím sa na mňa opakovanej obracajú aj s návrhmi a podnetmi na úpravu legislatívy v súvislosti s poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia, pri ktorých sa nárok na priznanie a poskytovanie posudzuje okrem iného podľa výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým fyzickým postihnutím. Napriek úprave sumy životného minima, dochádza k situáciám, keď žiadatelia ostávajú bez absolútnej finančnej pomoci zo strany štátu. Aj v uplynulom roku podávatelia poukazovali aj na ešte stále vysokú infláciu, ktorá má dopad na poskytované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ako napr. pri peňažných príspevkoch na kúpu pomôcok a zdvíhacích zariadení, keď má osoba so zdravotným postihnutím spoluúčasť pri kúpe pomôcky.
Do záznamu pomôcok sú zaradené pomôcky určené na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie alebo v oblasti sebaobsluhy s prihliadnutím na mieru a efektívnosť tejto kompenzácie. V prípade vyššieho doplatku sa stáva, že osoba so zdravotným postihnutím zruší peňažný príspevok, ktorý jej bol priznaný, pretože financie na spoluúčasť na cene pomôcky si nedokáže doplatiť.
Štát dlhodobo nereagoval ani na vyššie ceny osobných motorových vozidiel, ktoré spôsobila inflácia. Ponúkané príspevky na kúpu osobného motorového vozidla osobám s ťažkým zdravotným postihnutím často nestačili na to, aby si spolu so svojou spoluúčasťou mohli dovoliť kúpiť hoci len ojazdené auto, novelou zákona sa už od 1. augusta 2023 dvojnásobne zvýšil štátny príspevok pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda aj na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Zvýšenie príspevku sa týkalo aj príspevkov na účely kúpy osobného motorového vozidla, za čo si dovolím aj na tomto mieste povedať veľké ďakujem.
Ani v roku 2023 nedošlo k zmenám pri schvaľovaní opatrovateľského príspevku pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Už v roku 2019 som navrhovala v novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu schváliť opatrovateľský príspevok pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom.
V odporúčaniach adresovaných vláde Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. a komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím som navrhla, aby zjednotila legislatívu, legislatívnu a systémovú nezrovnalosť pri posudzovaní odkázanosti u detí s ochoreniami kategórie duševné poruchy a poruchy správania, teda zmeny aj v prípade detí s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom, ktoré v súčasnosti nemajú zabezpečené dostatočné sociálne služby a ich opatrovatelia, rodičia márne žiadajú o peňažný príspevok na opatrovanie. Uvedené bolo zohľadnené iba pri vyhotovení parkovacieho preukazu, pričom však väčšina týchto detí potrebuje mať celodenný dohľad dospelej osoby.
Napriek nedoriešeným zostáva... Naďalej nedoriešeným zostáva aj problém vyplatených peňažných príspevkov za priznané hodiny osobnej asistencie za obdobie od podania žiadosti až po vydania rozhodnutia, hlavne pokiaľ ide o doplatok, ktorý reálne nie je možné podľa zákona vyplatiť, ak ide o doplatenie týchto príspevkov na navýšené hodiny osobnej asistencie alebo priznané hodiny osobnej asistencie, pokiaľ ide o prelom kalendárneho roka od podania žiadosti.
Riešili sme aj podnety v zamestnanosti a medzi ne patria podnety týkajúce sa sprostredkovania zamestnania poradenstvom, zamestnanie poradenstva pri hľadaní zamestnania, tiež ohľadom neposkytnutia, resp. pozastavenia poskytovania príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a v oblasti pomoci štátu formou peňažných príspevkov na kompenzáciu. Ďalšie podobnosti sú uvedené v kapitole 2.1.
Legislatívne riešenia však nie sú všemocné, nakoniec je aj tak najdôležitejšie to, ako sa táto legislatíva aplikuje v praxi na úradoch práce. To, čo dokáže jeden úrad, ktorý bol zriadený týmto štátom na to, aby zraniteľným ľuďom pomáhal, dokazuje príbeh Táni, ktorá má Aspergerov syndróm a dnes už má 21 rokov. Vzhľadom na stúpajúci počet týchto diagnóz, bude pre vás zaujímavé vypočuť si, že napriek tejto diagnóze, ktorá sa u Táni prejavuje sťaženou orientáciou v cudzom prostredí a potrebou podpory pri sociálnom začlenení. Vychodila základnú školu a tri ročníky odborného učilištia. Má veľa záľub: čítanie, návštevy, knižnica, wellness, masáže, plávanie, modeling, návštevy starej matky či bohoslužieb, nakupovanie, je veľkou fanúšičkou futbalu. S podporou a asistenciou dokáže byť plne začlenená do bežného života a zabečiť... aby jej bol zabezpečený nezávislý spôsob života. Tánina mama sa pritom s odmietavými stanoviskami úradu práce stretávala už od Táninho detstva, keď jej neschválili príspevok na opatrovanie. Museli to zvládnuť bez finančnej podpory štátu. Mama nemohla naplno pracovať, pretože musela Táňu sprevádzať pri všetkých aktivitách aj na ceste do školy a zo školy. Začiatkom roka 2020, keď mala Táňa 17 rokov, požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, ktorú jej reálne aj mama poskytuje. Žiaľ, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu neschválil. Táňa sa s našou pomocou odvolala, a keďže nebola úspešná, napadla rozhodnutie odvolacieho orgánu žalobov na krajskom súde.
Krajský súd v Žiline túto žalobu zamietol, a tak opätovne s našou pomocou napadla rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou na Najvyšší správny súd, ktorý konečne konštatoval, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové mesto, rozhodli nesprávne. Bližšie podrobnosti k týmto jednotlivým rozhodnutiam sú uvedené práve v tom štvrtom príbehu v správe. Čo je však dôležité a na čo vás chcem osobitne upozorniť, je skutočnosť, že až koncom roka 2023, teda takmer štyri roky od podania žiadosti, sa Táňa dopracovala k príspevku na osobnú asistenciu. Avšak vzhľadom na to, že konanie trvalo veľmi dlho, Tánina mama sa musela zamestnať, pretože nemala žiadny iný príjem. Táňa, keďže ju nemal kto sprevádzať do školy, nedokončila maturitnú skúšku nadstavbovej školy. Ak by úrad práce aj ústredie práce konali inak už skôr, mohlo sa predísť takémuto trpkému koncu. Táňa by mohla chodiť do školy, urobiť si maturitu, venovať sa svojim záľubám presne tak, ako to garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namiesto toho štátne úrady svojím postupom udupali Tánin potenciál. Znemožnili jej socializačné aktivity, ktorých tréning je pre ňu aj v rámci jej diagnózy dôležitý, ba dokonca jej nepriamo znemožnili až prístup k vzdelaniu. A zároveň pripravili tento štát o jedného daňového poplatníka, ktorý mohol byť aktívny na trhu práce a nebyť odkázaný iba na štátnu pomoc.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, príbehom Táni, ktorej príbeh sa začal už v detstve, keď nedostali s mamou žiadnu pomoc napriek svojej diagnóze a snahe o začlenenie do spoločnosti, sa otvára ďalšia veľká téma spracovaná v správe, ktorou je téma inkluzívneho vzdelávania.
V oblasti vzdelávania a školstva sa zameriavame najmä na dodržiavanie prístupnosti vzdelávania pre osoby so zdravotným postihnutím a odstraňovanie zbytočných bariér. V poslednom období sa v rámci legislatívnych zmien podarilo skompletizovať novelizáciu školských predpisov zameraných na vytvorenie inkluzívnejšieho a podporujúcejšieho prostredia vo vzdelávaní, čo sa však premietlo do povedomia žiakov a rodičov, ale zatiaľ menej do praxe škôl.
Paradoxom je, že neprístupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným postihnutím pozorujeme nielen vo vzťahu k bežným školám, ale aj v špeciálnom školstve, a to najmä v prípade žiakov s poruchou autistického spektra, ktorí najviac čelia neprijímaniu na vzdelávanie, ale aj vylučovaniu na domáce vzdelávanie, čo sa rovná samoštúdiu bez riadneho odborného vedenia a podpory.
Z nášho pohľadu je absolútne neprijateľné, aby najnižšiu podporu v prístupe k vzdelávaniu dostávali tí, ktorí ju potrebujú najviac. Obdobne sa s takým prístupom stretávajú aj deti s epilepsiou. Zo všetkých typov škôl sa začínajú ako najmenej inkluzívne profilovať stredné odborné školy, ktoré diskriminačným spôsobom obmedzujú prístup detí so zdravotným postihnutím k vzdelávaniu už v rámci prijímacieho konania. V prípade prejavu zdravotného postihnutia v rámci štúdia žiaci čelia vo zvýšenej snahe školy o ich vylúčenie, nakoľko naďalej prevláda názor, že do stredných odborných škôl deti so zdravotným postihnutím nepatria. Takéto presvedčenie však nemá žiadny racionálny ani právny základ.
Čo sa týka podnetov na riešenie v oblasti vzdelávania, apelujeme na to, aby sa čo najskôr a čo v najširšej miere začali v školách využívať tzv. podperné opatrenia, aby neostali len teóriou na papieri. Sú veľmi dobrou odpoveďou na existujúce bariéry v prístupe k plnohodnotnému inkluzívnemu vzdelávaniu. Apelujeme ďalej na to, aby sa pokračovalo vo vytváraní proinkluzívnej kultúry v školskom prostredí, ale aj v širšej spoločnosti, ktorá sa inklúzii bráni, resp. ju vníma ako ohrozujúcu až nebezpečnú, a to väčšinou z dôvodu pretrvávania predsudkov vo vzťahu k rôznym zdravotným postihnutiam či diagnózam.
Apelujeme na to, aby sa dôsledne kontrolovali podmienky, ktoré si školy stanovujú v rámci prijímacích konaní, a podrobnejšie sa spracovali usmernenia metodiky k zákazu diskriminačných podmienok pri prijímacom konaní na vzdelávanie.
Žiadame a apelujme na to, aby sa dôsledne kontrolovalo, akým spôsobom školy využívajú možnosť vzdelávania žiaka niektorou z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, najmä využívanie individuálneho vzdelávania a vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, v akých prípadoch školy jednotlivé formy aplikujú a či táto aplikácia je v súlade so zákonom alebo účelom.
V rámci vzdelávania na vysokých školách apelujeme na novelizáciu vyhlášky o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami, nakoľko svojím obsahom je príliš vágna, nezodpovedá rozsahu primeraných úprav, ktoré je potrebné zo strany vysokých škôl realizovať, aby bolo možné štúdium na vysokej škole označiť za plne prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklady dobrej praxe, ktorým sa vždy teším a upriamujem na ne pozornosť, je vytvorenie špecializovaných tried pre žiakov s poruchou autistického spektra v Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote či kooperatívny a iniciatívny prístup Špeciálnej základnej školy v Martine a Základnej školy v Turanoch v snahe zabezpečiť žiačke možnosť čerpať dotácie na stravu.
Okrem vzdelávania je však jedným z legitímnych očakávaní rodiča starajúceho sa o dieťa so zdravotným postihnutím to, že štát ho v prípade potreby podporí všetkými dostupnými prostriedkami, aby bol rodič objektívne schopný starostlivosť o svoje dieťa vykonávať. Toto očakávanie rodiča nachádza oporu v tak závažných a pre štát vyplývajúcich záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň právo rodiča na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa je aj základným ľudským právom garantovaným v Ústave Slovenskej republiky.
Ľudskoprávny základ povinnosti štátu poskytnúť pomoc rodičom starajúcim sa o deti pritom znamená, že štát nemá zabezpečovať rodičom len najnevyhnutnejšiu podporu ale takú podporu, aby starostlivosť o dieťa, a v našom prípade o dieťa so zdravotným postihnutím mala potenciál zabezpečiť dieťaťu čo najvyšší stupeň rozvoja.
Zároveň táto podpora má prichádzať včas, a nie až v situácii keď už dochádza k zlyhaniu rodiny, k zanedbávaniu dieťaťa či jeho ohrozeniu na zdraví a živote. Veľmi negatívne vnímame, pokiaľ štát neprístupnosť a neposkytnutie pomoci napríklad vo forme kompenzácii odôvodňuje tým, že rodič má zákonnú povinnosť sa o dieťa starať, a preto nemá na pomoc štátu nárok. Ide o veľmi cynické popieranie náročnosti rodičovskej starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím zo strany štátu. Vnímame to až na úrovni, že štát zámerne popiera dôsledky zdravotného postihnutia diskriminačným spôsobom z dôvodu veku.
V roku 2023 sme evidovali výrazne vyšší počet podnetov poukazujúcich na nepriznávanie alebo odnímanie kompenzačných príspevkov, ako aj preukazov osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo bez neho, nepriznávanie, alebo dokonca odnímanie nároku na poberanie predĺženého rodičovské príspevku pre deti do šesť rokov veku z dôvodu jeho dlhodobého nepriaznivého stavu, či podnety poukazujúce na negatívne skúsenosti s poskytovaním ďalších dávok určených na pomoc rodičom starajúcim sa o deti, napríklad prídavok na dieťa.
Ako som už uviedla, osobitným negatívnom dopadom je nebývalý, až systémový výskyt prieťahov v konaní o dávkach a kompenzáciách, keď z doručených podnetov pozorujeme, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny úplne rezignovali na snahu dodržať procesné právo vzťahujúce sa na rozhodovanie v správnom konaní. Úrady nijakým spôsobom nezohľadňujú, že sa jedná o mimoriadne zraniteľné osoby v ktorých prípade platí, že neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť, ako som už spomínala v Táninom príbehu.
Čo sa týka podnetov na riešenie, apelujeme na to, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže začalo úzko spolupracovať pri vytvorení kompatibilných postupov v rámci rozhodovania škôl o vylúčení na domáce vzdelávanie a rozhodovania úradov práce o finančnom zabezpečení rodičov ostávajúcich s dieťaťom v domácom prostredí.
Ak štát cez školu vydá rozhodnutie, že žiak nemôže zo zdravotných dôvodov byť vzdelávaný v škole a musí ostať s rodičom doma, a zároveň štát cez úrad práce vydá rozhodnutie, že úrad, že rodič nemá nárok na žiadnu finančnú pomoc, maximálne na dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ sa so životnou úrovňou spolu s dieťaťom prepadnú z týchto príčin do absolútnej chudoby, považujeme za prístup štátu na hranici ústavnosti, resp. až za ňou.
Apelujem na to, aby štát nepopieral dôsledky zdravotného postihnutia u detí a fakticky neprenášal zodpovednosť za plnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na rodičov. Apelujem na to, aby štát rozoznával na rovnakej úrovni všetky druhy zdravotných postihnutí a vznikajúce dôsledky takéhoto postihnutia, pretože naďalej pretrváva dôraz na kompenzáciu dôsledkov v oblasti mobility, a rovnocenne teda pristupoval k poskytovaniu pomoci a služieb, pričom pre všetky druhy zdravotného postihnutia je najmenej saturovaná pomoc vo vzťahu k deťom s mentálnym a psychosociálnych druhom postihnutia.
Apelujem na to, aby štát rozoznal a do spektra poskytovanej pomoci zapracoval, že potreby detí so zdravotným postihnutím spočívajú najmä v získavaní prístupu k terapiám, rehabilitáciám či rozvojovým a rehabilitačným pomôckam, čo má významný dopad na kvalitu budúceho života a na odkázanosť na prípadnú ďalšiu pomoc.
V predloženom správe som sa osobitne venovala aktivitám týkajúcich sa podnetom týkajúcich sa sociálneho poistenia. Apelujeme na novelizáciu ustanovenia § 9 a 10 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, aby nezaopatreným deťom sústavne sa pripravujúcim na povolanie bola aj osoba bola aj osoba po skončení povinnej školskej dochádzky, ak pokračuje v štúdiu na základnej škole. Najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím môže dôjsť k situácii, že aj po dosiahnutí 16. roku veku pokračujú v štúdiu na základnej škole, resp. na špeciálnej základnej škole, no nemajú nárok na sirotský dôchodok, nakoľko ide o legislatívnu medzeru, keď sa už nepovažujú za nezaopatrení deti, hoci bez riadneho skončenia základného vzdelania nemôžu pokračovať v štúdiu na strednej škole.
Čo sa týka práv detí, ešte by som sa rada krátko venovala oblasti rodičovských práv a povinností, resp. sociálnoprávnej ochrane detí. V tejto oblasti sa zameriavame na to, aby v oblasti rodinných vzťahov nezažívali diskriminačné zaobchádzanie ani rodič so zdravotným postihnutím, ani dieťa so zdravotným postihnutím. Aby štát pristupoval k týmto osobám s takým spôsobom a s takou podporou, aby mohli plnohodnotne realizovať rodinný život.
Ako sme uvádzali v predchádzajúcich správach o činnosti náš štát nevenuje veľkú pozornosť vytvoreniu funkčného preventívneho systému, resp. systému poskytovania podpory pre deti a rodičov so zdravotným postihnutím, ktorý by špecificky a adresne podporoval osoby so zdravotným postihnutím, aby dokázali rodinu vytvoriť a udržať, a to hoci sa k tomu štát zaviazal. Rodičia detí so zdravotným postihnutím sú tak skôr predmetom hodnotenia, či napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu dokážu v rodine plniť plne svoju úlohu a v prípade, že nie, štát smeruje skôr k sankciám než zabezpečeniu podpory. Stačí sa pozrieť na to, koľko detí v ústavnej starostlivosti má zároveň zdravotné postihnutie a aké percentuálne zastúpenie v prípade odňatia dieťaťa zo starostlivosti majú rodičia so zdravotným postihnutím v porovnaní s rodičmi bez zdravotného postihnutia.
Riešime najmä individuálne podnety odnímania detí zo starostlivosti rodiča pre jeho zdravotné postihnutie fyzické, zmyslové či mentálne, či odnímanie detí so zdravotných postihnutím rodičom, ktorí náročnú starostlivosť nezvládajú, a to namiesto toho, aby sme rodičom poskytli potrebnú pomoc. Tiež riešime situácie, keď rodič so zdravotným postihnutím v očiach štátu v konkurencie rodiča bez zdravotného postihnutia ťahá za kratší koniec. Je veľmi dôležité, aby štát podporoval rodiny tvorené aj osobami so zdravotným postihnutím vhodnými špecifickými opatreniami a nečakal len s pripravenými sankčnými riešeniami na čas, keď už rodina zlyhá, a následne sa uchýlil k najjednoduchšiemu riešeniu, dieťa z rodiny odňať.
Pri zabezpečovaní potrebnej podpory rodinám, ktorých členom je aj osoba so zdravotným postihnutím, je kľúčová aj medzirezortná spolupráca subjektov, napr. zladenie opatrení sociálnoprávnej ochrany či kompenzácií, prípadne so zabezpečovaním vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, služieb zamestnanosti a ďalšími oblasťami, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do života rodiny a ktoré môžu spoločným zladením túto rodinu podporiť, alebo v prípade chýbajúcej vzájomnej koordinácie rodinu doslova potopiť.
Osobitnú pozornosť sme začali venovať kvalite starostlivosti o deti s mentálnym postihnutím v rôznych typoch ústavnej starostlivosti, lebo sa javí, že práve pri tomto type starostlivosti štát na riadne zabezpečovanie kvalitnej starostlivosti a zachovanie práv rezignoval v porovnaní s ďalšími typmi zdravotných postihnutí.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojej činnosti sa však nevenujem len starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím, ústavnej starostlivosti, ale aj sociálnym službám poskytovaných v pobytových zariadenia ako takých. Podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch predstavovala veľkú časť individuálnych podnetov nespokojnosť s úrovňou poskytovania odborných, obslužných a ďalších činností v pobytových zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, domovov sociálnych služieb a špecializovaných zariadení. Podnety boli zasielané zo strany klientov, ich rodinných príslušníkov, ale časť podnetov, naopak, predstavovali aj žiadosti zariadení o stanoviská o možnostiach ich postupu v rôznych konfliktných situáciách.
Najideálnejšou možnosťou je, ak človek so zdravotným postihnutím disponuje čo najväčšou nezávislosťou. Jedna z ciest k tejto nezávislosti je ambulantná forma poskytovania sociálnej služby, ktorá je jedným z dôležitých nástrojov podpory zotrvania ľudí so zdravotným postihnutím v ich domácom prostredí, pričom celkovú potrebu deinštitucionalizácie sociálnych služieb deklarujú viaceré dokumenty.
Kapacity ambulantne poskytovaných sociálnych služieb sa však nezvyšujú, práve naopak, znížili sa. Aj keď to môže mať súvis s pandémiou COVID-19, je potrebné neustále hľadať nástroje na posilnenie rozvoja ambulantných služieb. Jedným so spôsobov zvýšenia podpory ambulantných služieb je napríklad aj realizácia jedného z mojich odporúčaní, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo finančnú podporu ambulantných služieb zriadených vyšším územným celkom, podobne ako sa poskytuje neverejným poskytovateľom a obciam.
Dlhodobo poukazujem aj na potrebu zabezpečenia dostatočného počtu odborných zamestnancov v sociálnych službách. Nedostatok odborných zamestnancov má za následok formalizovanie a zjednodušovanie postupov či nedostatočné prispôsobenie sociálnej služby individuálnym potrebám klientov.
Na strane druhej však odporúčam venovať pozornosť aj overovaniu psychickej spôsobilosti odborných zamestnancov. Veľkú pozornosť je potrebné venovať aj finančným otázkam odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách a terénnym opatrovateľom, ktorí fungujú v mestách. Vo veľkej miere sú nepostrádateľnou pomocou rodinám, ktoré vynakladajú obrovské úsilie na to, aby ich príbuzný, ktorý potrebuje starostlivosť a pomoc, zostal čo najdlhšie v domácom prostredí.
Rada by som však upozornila na to, že vo vzťahu k sociálnym službám čoraz viac vystupuje do popredia problém doživotnosti poskytovania sociálnej služby, doslova doživotnej detencii v sociálnych službách.
Z doručených podnetov v kontexte konania o spôsobilosti na právne úkony vystáva ako zjavne právne nedomyslené. Rozhodovanie opatrovníka v mene osoby v obmedzenej spôsobilosti o poskytovaní sociálnych služieb, je následne bežné, že tento človek je presťahovaný do zariadenia sociálnych služieb, pričom s touto službou nesúhlasí, nezvykne si ani počas adaptačného obdobia, ale nikto, nikto zo súdu, ktorý kontroluje konanie opatrovníkov, sa už o neho nezaujíma, pričom tento človek tým, že nemôže opustiť priestory zariadenia alebo nemôže sa obrátiť na žiadnu právnu pomoc, je mu zamedzený prístup k spravodlivosti a je obmedzený na osobnej slobode, sa ťažko z tohto stavu dokáže dostať.
Upozorňujem na to z dôvodu nevyhnutnej potreby prijatia novej právnej úpravy, a preto je potrebné analyzovať skúsenosti Českej republiky s právnou úpravou poskytovania sociálnej služby bez súhlasu klienta v kontexte možných zmien právnej úpravy v Slovenskej republike.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento problém je však oveľa hlbší. Už od vzniku svojho úradu upozorňujem na nadužívanie inštitútu, v minulosti pozbavenia, v súčasnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ľudí so zdravotným postihnutím. Vplyv obmedzenia spôsobilosti na právne úkony na ich ďalší život je často devastačný a spôsobuje v značnej miere ich postupný duševný úpadok, nakoľko, a to by ste skutočne neverili, drvivá väčšina týchto ľudí si svoje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony plne uvedomuje a pociťuje ho ako stratu svojej dôstojnosti a práva rozhodovať o svojom vlastnom živote.
S cieľom hájiť práva osôb so zdravotným postihnutím často využívam svoje oprávnenie, ako som už uviedla, podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi. Vstupujem do začatých súdnych konaniach, konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a snažím sa, aby k obmedzeniu buď vôbec nedošlo, resp. aby k nemu došlo skutočne iba vtedy, ak to je nevyhnutné, aby bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená len v nevyhnutnej miere.
Na úrade sa stretávame s množstvom návrhov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré podávajú susedia alebo úradníci, teda cudzí ľudia, ktorí stále vnímajú stigmo napr. osôb s duševným ochorením a z obavy pred nepoznaným podávajú návrhy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony s cieľom týchto ľudí niekde zavrieť či upratať. Ešte horšie prípady sú, keď návrhy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podávajú blízke osoby alebo vlastné deti osôb so zdravotným postihnutím, ktoré často s neskrývaným cieľom majetkovo sa obohatiť neváhajú zasiahnuť týmto spôsobom do dôstojnosti svojich rodičov, väčšinou seniorov v pokročilom veku.
V praxi mnohých súdov sa stále stretávame s obmedzovaním spôsobilosti na právne úkony osôb s duševnou poruchou alebo s mentálnym postihnutím, keď je pre rozhodnutie súdu smerodajný najmä znalecký posudok konštatujúci trvalý charakter duševného ochorenia a neschopnosť osôb s duševnou poruchou robiť určité právne úkony. Súdy zároveň ponechávajú na znalcoch z odboru psychiatrie vymedzenie okruhu právnych úkonov, čo je vyslovene právna záležitosť, znalci sa vyjadrujú k tomu, v akom rozsahu má súd daného účastníka konania v spôsobilosti na právne úkony obmedziť. Veľakrát sa tieto znalecké posudky vypracovávajú na základe jedného vyšetrenia alebo rozhovoru s príbuzným tohto účastníka konania. Ešte aj v tomto období dôslednejšieho pohľadu na vedenie súdnych konaní a rozhodovania súdov o návrhoch vo veci spôsobilosti na právne úkony v kontexte medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv súdy často ignorujú medzinárodnoprávne dokumenty v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré jasne udávajú meniaci sa trend nazerania na túto problematiku.
Aj napriek skutočnosti, že v súčasnosti už nie je v zmysle platnej legislatívy možné úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, v rozsudkoch súdov sa často stretávame s takým širokým vymedzením právnych úkonov, ktoré daná osoba nie je spôsobilá vykonať, že v skutočnosti tejto osobe zostala len zanedbateľná možnosť vystupovať ako subjekt právnych vzťahov. Stáva sa tak plne odkázaná na vôľu súdom ustanoveného opatrovníka, ktorým sa často stane práve osoba, ktorá iniciovala konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je typickým príkladom náhradného rozhodovania, čo odporuje čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je postavený na koncepte podporovaného rozhodovania. Štáty, ktoré ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, a teda aj Slovenská republika, sa pri tom zaviazali zaviesť opatrenia, prostredníctvom ktorých bude osobám so zdravotným postihnutím poskytovaná nevyhnutná podpora k tomu, aby mohli svoju spôsobilosť uplatňovať.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, neustále apelujem, a z tohto miesta aj na vás, aby ste konečne uchopili problematiku podporovaného rozhodovania. Upriamujem vašu pozornosť na skutočnosť, že už bolo pripravené paragrafové znenie zákona o podporovanom rozhodovaní pre ministerstvo spravodlivosti, avšak do konca roka 2023 nebolo prioritou predložiť toto paragrafové znenie ďalej do legislatívneho procesu. Tento zákon pritom nemá žiaden dopad na štátny rozpočet, na rozdiel od debarierizovania priestorov či reformy sociálnych služieb, alebo zvýšenia rôznych príspevkov. Ale pre ľudí so zdravotným postihnutím znamená obrovský posun vpred aj v ich chápaní ako subjektov práva. Bol by pre nich, bol by to pre nich jasný signál, že ich vnímame, že sú tu a že ich chceme podporovať, aby viedli čo najviac nezávislý spôsob života.
Verím, že keď tu budem stáť pred vami o rok, budem môcť konštatovať, že Slovenská republika konečne prestáva nazerať na osoby so zdravotným postihnutím cez pokrivenú optiku, ako na ľudí neschopných a nespôsobilých, ktorí sa dajú ľahko ovplyvniť a zneužiť, pritom ľudia so zdravotným postihnutím vedia často a jasne zrozumiteľne zhodnotiť, sformulovať, keď sa cítia ohrození alebo zneužití a žiadajú o pomoc. Práve prijatím právnej úpravy podporovaného rozhodovania zabezpečíme, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli prispievať do spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Často sa stáva, že schopnosť osôb so zdravotným postihnutím adekvátne sa zapojiť do diskusií je spochybňovaná a následne oslabovaná, ale životné skúsenosti týchto osôb a ich informované sebaprezentovanie musia nahradiť paternalistický prístup, paternalistický spôsob vnímania tohto života.
Aktuálne mám informácie, že téma opatrovníckej reformy a podporovaného rozhodovania bude zapracovaná aj do nového Občianskeho zákonníka, ktorý teda pripravuje rekodifikačná komisia. Rovnako intenzívne som komunikovala aj s ministerstvom spravodlivosti, kde pani štátna tajomníčka, pani Roskoványi mi prisľúbila sa týmto, touto legislatívou venova... tejto zaoberať, a teraz je vlastne dôležité, aby sme zladili všetky tieto procesy zmeny právnej úpravy.
Je mimoriadne dôležité, teda aby sa uznala schopnosť osôb so zdravotným postihnutím vyjadriť svoju vôľu, aby sa im poskytovali príležitosti na to, aby mohli hovoriť za seba a vo svojich vlastných podmienkach. Participácia predpokladá splnomocnenie, informované a zapojené osoby so zdravotným postihnutím. Tieto faktory prispievajú k lepšiemu povedomiu a pochopeniu svojich práv a spôsobov, ako nahlasovať ich prípadné porušenia. Pôsobia teda ako prevencia proti násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu tejto zraniteľnej skupiny.
Veľký priestor na skvalitnenie života ľudí so zdravotným postihnutím vidíme aj v možnosti rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zastupovať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci podania individuálnych ústavných sťažností, a preto navrhujem novelizovať zákon o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním, podľa ktorého zastúpenie na konanie môže byť udelené iba advokátovi.
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím v konaniach podľa § 13a Civilného mimosporového poriadku môže stupovať do konania na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím v prípadoch, keď komisár pre osoby so zdravotným postihnutím vstúpil do konania podľa § 13a, podľa... a podľa § 12 ods. 2 do konania mohol by zastupovať týchto účastníkov v konaní pred Ústavným súdom. Uvedený návrh vyplýva z aktuálnej potreby dôslednej ochrany osôb so zdravotným postihnutím, nakoľko si sami nemajú možnosť, alebo je pre ne veľmi zložité nájsť advokáta, alebo premeškajú lehotu. Bez využitia všetkých prostriedkov súdnej ochrany nie je možné ďalej obrátiť sa na Európsky súd pre práva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nakoniec by som sa rada venovala agende zdravotníctva a výsledkom svojej monitorovacej činnosti psychiatrických zariadení a zariadení sociálnych služieb, nakoľko ako som uviedla, práve nútenie do prijímania týchto služieb a prelamovanie slovnej vôle osôb so zdravotným postihnutím, býva dôvod obmedzenia osobnej slobody a obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
V roku 2023 som zaznamenala nárast počtu podnetov týkajúcich sa pacientov s psychiatrickými poruchami, ktoré sa týkajú zlého zaobchádzania v psychiatrických zariadeniach či už pri aplikácii obmedzovacích prostriedkov, spútavanie, zatváranie do sieťových postelí, alebo pri aplikácii elektrokonvulzívnej terapie bez súhlasu pacienta, tzv. vitálnej indikácie.
Od roku 2019 som upozorňovala vo svojich správach a apelovala som na potrebu prijatia zákonnej právnej úpravy používania obmedzovacích prostriedkov v zdravotníckych zariadeniach zameraných na poskytovanie psychiatrickej starostlivosti, preto za jedno z najdôležitejších zmien a za súčasne veľký pokrok smerom k ochrane práv pacientov považujem prijatie zákona, ktorý je účinný od 1. marca 2023, ktorým došlo k zmene používania a uzákonenia používania obmedzovacích prostriedkov. Tento spôsob je priamo definovaný od 1. marca v zákone, pričom dovtedy ten obmedzovací prostriedok a jeho použitie bolo upravené len v metodickom pokyne. Obmedzovacie prostriedky sa už nemôžu použiť na bežné zabezpečenie, napr. pred pádom z postele, alebo preventívne napr. z dôvodu nedostatku personálu. Najdôležitejším prvkom tejto zmeny bolo zavedenie kontroly obmedzovacích prostriedkov miestne príslušnému prokurátorovi. Taktiež sa musia hlásiť osobe, ktorú si pacient určí, príbuznému či zákonnému zástupcovi a raz za pol roka aj Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
Počas monitorovacích návštev vykonaných v roku 2023 som od účinnosti novely zákona zaznamenala oveľa podrobnejšiu evidenciu obmedzovacích prostriedkov, ako aj pravidelné vykonávanie prokurátorských kontrol. Tieto kontroly vnímam veľmi pozitívne, nakoľko vedú zdravotnícke zariadenia k starostlivejšej evidencii používania obmedzovacích prostriedkov, a teda k ich uváženejšiemu nariaďovaniu a výkonu, čo znamená významné posilnenie práv pacientov v týchto psychiatrických zariadeniach. Stále však nesúhlasím s tým, že používanie obmedzovacích prostriedkov bolo okrem zdravotníckych psychiatrických zariadení rozšírené pre všetky odbory medicíny, takže aj v somatických oddeleniach ústavných zdravotníckych zariadeniach sa v praxi tieto obmedzovacie prostriedky používajú, ale deje sa to stále bez akejkoľvek metodiky za strany ministerstva zdravotníctva a kontroly. Tento svoj nesúhlas teda verbalizujem aj dnes tu pred vami.
Ďalšou veľkou témou v oblasti zdravotníctva je otázka poskytovania informovaného súhlasu. Pri prešetrovaní podnetov som získala presvedčenie, že na podpísanie informovaného súhlasu sa často hľadí v mnohých prípadoch na akt zbytočnej byrokracie. Pacient veľakrát ani nevie, čo podpisuje. Taktiež niektoré ústavné psychiatrické zariadenia majú problém vyhodnotiť prejav vôle svojich pacientov ako slobodný, ale považujú ho za súčasť diagnózy, ako dokazuje desiaty príbeh v tejto správe za rok 2023, podľa ktorého z nedobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni. Nakoľko zariadenie nerešpektovalo vôľu pacientky zo zariadenia odísť, ktorú pokojným spôsobom vyjadrovala niekoľko dní pri rôznych príležitostiach, neohrozovala samu seba ani nikoho iného na zdraví ani na živote, a dokonca jej bol zabavený mobilný telefón, aby sa nemohla kontaktovať na náš úrad, išla som do zariadenia osobne overiť situáciu v sprievode odborníčky, psychiatričky a okresného prokurátora. Po prešetrení celej veci nakoniec prokurátor skonštatoval, že obmedzenie slobody tohto dievčaťa bolo nezákonné. A ešte v ten večer rozhodol, vydal príkaz na jej prepustenie. Ja ako komisárka nemám takúto právomoc, a tak spoluprácu prokuratúry pri výkone ich dozoru podľa § 18 zákona o prokuratúre považujem za príklad dobrej praxe a spolupráce, ktorá vedie ešte k vyššej ochrane práv tých najzraniteľnejších.
Bolo by však vhodné zaradiť do výučby lekárov a ostatných odborných pracovníkov už počas štúdia tému ochrany ľudských práv pacientov, napríklad aj preto, aby vždy dostatočne a primeraným spôsobom vysvetľovali pacientom, prečo a načo udeľujú informovaný súhlas. Je nesmierne dôležité, aby mal lekár vždy dostatok času pre pacienta, pre vysvetlenie ochorenia, liečby, čím sa buduje vzájomný vzťah dôvery medzi lekárom a pacientom, čo vedie k úspešnej liečbe.
Ďalej by som chcela na tomto mieste zdôrazniť, že za veľké negatívum slovenskej legislatívy, ktorá sa týka zdravotníctva, považujem skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné obrátiť sa na občianskoprávny súd pre získanie súdu s poskytnutím konkrétnej zdravotnej starostlivosti, liečby v zdravotníckom zariadení. Aktuálne pri súhlase s hospitalizáciou v tlačivách predložených pacientovi daným zdravotníckym zariadením pacient dáva súhlas vopred na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v tomto ústavnom zariadení bez jej konkretizácie. V prípade, ak pacient odmietne dať súhlas s hospitalizáciou, zdravotnícke zariadenie je povinné do 24 hodín ohlásiť miestne príslušnému súdu hospitalizáciu takéhoto pacienta. Súd následne podľa Civilného mimosporového poriadku začne konanie o prístupnosti prevzatia a držania osoby v zdravotníckom zariadení. Takéto konanie sa však vzťahuje iba na samotnú skutočnosť obmedzovania osobnej slobody. Netýka sa udelenia súhlasu aj so zdravotnou starostlivosťou, ktorá je pacientovi poskytovaná. Zariadenie by teda nemalo poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosť, ak s tým pacient nesúhlasí. Toto sa však v praxi často nedeje. Ústavné psychiatrické zariadenie sa v takýchto prípadoch odvoláva na zákonné ustanovenie, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá dôsledku duševnej poruchy alebo s príznakom duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí jej vážne zhoršenie, teda vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Pri riešení niektorých podnetov upozorňujúcich na tento problém som zistila, že takáto právna úprava je príliš vágna a neposkytuje účinnú ochranu pacientov s duševnými poruchami. Lekári si totiž môžu uvedené ustanovenie vykladať tak, že od takéhoto pacienta súhlas jednoducho nepotrebujú získať, pretože za zhoršenie duševného stavu sa dnes dá označiť prakticky čokoľvek. Násilné vnucovanie liečby pacientovi, nerešpektovanie jeho vôle pri odmietaní určitej terapie, najmä elektrokonvulzívnej terapie má vážny dopad na jeho psychiku. Pacient sa často bráni verbálne či fyzicky, tak nutne musí nastupovať obmedzenie osobnej slobody obmedzovacími prostriedkami a celý proces liečby je pre neho traumatizujúci.
V tomto ohľade by som chcela dať do pozornosti, že už v roku 2013 vydal Juan Méndez, vtedajší osobitný spravodajca OSN pre mučenie správu o tom, že elektrokonvulzívna terapia dokonca podávaná s anestetikami a svalovými relaxantami môže prekročiť hranicu zlého zaobchádzania, ktoré sa rovná mučeniu alebo krutému neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu. Konkrétne vyzval na absolútny zákaz všetkých násilných a nedobrovoľných lekárskych zásahov voči osobám so zdravotným postihnutím vrátane nedobrovoľného podávania psychochirurgických zákrokov, elektrošokov a liekov meniacich vedomie.
Taktiež Výbor OSN pre ľudské práva vo svojej správe z júla 2018 Duševné zdravie a ľudské právavyzval členské štáty, aby zabezpečili, že všetka zdravotná starostlivosť a služby budú založené na slobodnom a informovanom súhlase jednotlivca, aby právne ustanovenia a politiky, ktoré umožňujú používanie nátlaku a nútených zásahov vrátane nedobrovoľnej hospitalizácie a inštitucionalizácie, používanie obmedzovacích prostriedkov, psychochirurgických zákrokov, nútených liekov a iných nútených opatrení zameraných na nápravu, alebo odstránenie skutočného alebo domnelého poškodenia vrátane tých, ktoré umožňujú súhlas alebo povolenie tretej strany, sa rušia. Štáty by mali uznať tieto praktiky za mučenie alebo iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a za diskrimináciu voči užívateľom služieb duševného zdravia osôb s duševnými ochoreniami a osôb s psychosociálnym postihnutím a prehodnotiť ich.
Podľa môjho názoru riešenie existuje v podobe úpravy Civilného mimosporového poriadku, ktorá nie je zložitá, ale jej dosah by bol obrovský. Nové ustanovenia v konaní o súhlase s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení by vyriešil problém zdravotnej starostlivosti, ktorý v každodennej praxi musia riešiť aj pacienti, aj zdravotnícki pracovníci, a to práve v prípadoch, ak pacient poskytovanie zdravotnej starostlivosti odmieta. Nielenže by sa pacient mohol domáhať ochrany v súdnom konaní, ktorým je... v súdnom konaní v prípade, ak odmieta túto starostlivosť, ale ak mu je vnucovaná určitá konkrétna liečba, ako napríklad sa môžu obrátiť na ochranu aj jeho príbuzní, ktorí sa môžu obrátiť na súd za účelom získania takéhoto súhlasu, a nemuselo by dochádzať k obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad v prípade závislosti, ktorá má v právnom poriadku úplne iný účel.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2023 som dostala viacero podnetov so žiadosťou o pomoc pri riešení nesprávne alebo nedostatočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti alebo odmietnutia zdravotnej starostlivosti. Preskúmanie včasnosti rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti nepatrí do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Na tento účel je zriadený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávnený vykonať kontrolu a prijať aj príslušné opatrenia voči zdravotníckemu zariadeniu vrátane uloženia sankcií.
Aj keď kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti nepatrí do mojej kompetencie, dodržiavanie práv pacientov so zdravotným postihnutím áno. Podľa čl. 25 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sa Slovenská republika zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb, špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služieb určených na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia.
V tomto kontexte riešim už od roku 2022 závažnú situáciu detí trpiacich achondropláziou, nízkym vzrastom. V roku 2021 bolo v Európskej únii schválené používanie prvého lieku na toto ochorenie. Ide o liek Voxzogo. Liek je v Slovenskej republike registrovaný, ale nie je kategorizovaný. Tieto lieky a zdravotnícke pomôcky sme sa snažili teda doplniť do tohoto zákona. Čo však teraz je aktuálne, že tento liek spôsobuje, že deti s achondropláziou môžu vyrásť, ale podávanie tohto lieku je časovo obmedzené iba do veku puberty. Liečba týmto liekom je možná iba na základe výnimky udelenej zdravotníckymi poisťovňami.
Občianske združenie Palčekovia, ktoré združuje deti a rodičov s týmto ochorením a ktoré nás požiadalo o pomoc, uviedlo, že ich všetky žiadosti o úhradu liečby podané lekármi týchto detí boli zamietnuté. V súčasnosti sa to týka približne 20 detí, ktorým však beží veľmi rýchlo čas a hrozí, že im táto liečba nebude môcť byť aplikovaná z dôvodu nástupu puberty. V priebehu riešenia tohto problému, aj za účasti úradu, sa uskutočnili stretnutia zástupcov občianskeho združenia Palčekovia s predstaviteľmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako aj zdravotnej poisťovne Dôvera. Na oboch stretnutiach bol prijatý záver o potrebe vyzvať ministerstvo zdravotníctva ako koordinačný orgán na zorganizovanie širokospektrálneho stretnutia za účasti zástupcov ministerstva zdravotníctva a občianskeho združenia Palčekovia, ich právneho zástupcu, zástupcov všetkých poisťovní, relevantných odborných lekárov, za súčasnej prítomnosti úradu. Aktuálne informácie, ktoré sú mi dostupné, sa výrobca lieku, teda výrobca lieku požiadal o kategorizáciu ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo zdravotníctva prisľúbilo, aby o tomto lieku rozhodlo v čo najk... o kategorizácii tohto lieku rozhodlo v čo najkratšej lehote.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, čo sa týka výkonu monitorovacej činnosti v roku 2023, som svoju pozornosť zamerala na monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, v zariadeniach zdravotníckych poskytujúcich ústavnú psychiatrickú starostlivosť, psychiatrických zariadení, v školách. Spolu so zamestnancami úradu a externými odbornými spolupracovníkmi sme zrealizovali spolu 17 monitorovacích návštev, z toho šesť v psychiatrických zariadeniach, šesť zariadeniach sociálnych služieb a v piatich školách. Z celkového počtu monitorovacích návštev v zdravotníckych zariadeniach bola jedna z nich zameraná na monitorovanie plnenia opatrení navrhnutých ako prostriedok nápravy v minulom období. V rámci teda minulého niekoľko rokov spätného monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako aj pri zariadeniach sociálnych služieb bola jedna monitorovacia návšteva zameraná na monitorovanie plnenia opatrení. Napriek nepochybne pozitívnym zmenám, ktoré som zaznamenala v oblasti poskytovania sociálnych služieb v ich právnej regulácii vrátane nových dozorných mechanizmov zameraných na ich kvalitu, som nútená poukázať na stále pretrvávajúce problémy a nedostatky v poskytovaní sociálnych služieb, osobitne v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou. Poznatky a zistenia z monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím roku 2023 potvrdili, že v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom stále dochádza k porušovaniu ľudských práv klientov. Sklamaním boli pre mňa zistenia z niekoľkých opakovaných monitorovaných, monitorovacích návštev. Sklamaním preto, lebo som očakávala zlepšenie kvality poskytovaných služieb po prijatých a realizovaných opatreniach, ktoré nám dané zariadenie hlásilo, že ich splnilo. Zistila som však, že situácia sa nezlepšila buď vôbec, alebo len minimálne. Ani niekoľko rokov nepostačovalo na dosiahnutie pokroku na zlepšenie každodenného života klientov týchto zariadeniach často v ich poslednom štádiu života. Aj v tomto roku sa ukázali rozdielnosti v priestorových, materiálnych a personálnych podmienkach zariadení, ktoré môžu mať alebo majú vplyv na kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Aj v tomto roku sa potvrdilo, že vzdelanie, odborné znalosti, praktické zručnosti a osobné nastavenie zamestnancov v sociálnych službách možno považovať za jeden z kľúčových faktorov dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na pomoc inej... odkázaných na pomoc inej osoby. A potvrdilo sa aj to, že odkázanosť klientov na pomoc inej osoby v zariadeniach sociálnych služieb možno vnímať ako jednu z možných príčin porušovania ľudských práv.
S poľutovaním musím konštatovať, že legislatívne zmeny aj zmeny nelegislatívnej povahy prijaté v predchádzajúcom období sa v praxi uplatňujú veľmi pomaly. Napríklad právo na určenie dôverníka, ktoré priniesla novela zákona o sociálnej službe v roku 2021, klienti v zariadení sociálnych služieb uplatňujú len v minimálnom počte. Zariadenia sociálnych služieb naďalej vykonávajú funkciu opatrovníka, hoci im to istá, tá istá novela zákona o sociálnych službách č. 18/2021 neumožňuje. Možnosťou zmeny opatrovník... 218...
Možnosťou zmeny opatrovníka na niektoré zariadenia sociálnych služieb sa ani nezaoberali. Naopak, zaznamenala som také konanie zariadenia a zároveň opatrovníka, ktoré bolo výslovne v neprospech klienta tohto zariadenia, čo potvrdzuje moje predchádzajúce vyjadrenia k nutnosti reformy opatrovníctva.
Z monitorovacej činnosti v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou opäť vyplynulo, že mnohí poskytovatelia sociálnych služieb a ich zamestnanci sa stále učia rozumieť uplatňovaniu ľudskoprávnej paradigmy, keď sa sociálne služby posúvajú od starostlivosti zameranej na saturovanie základných ľudských potrieb k tvorbe, podpore a zabezpečeniu kvality života klientov. Práve saturovanie základných ľudských potrieb bolo vo veľkej miere a väčšine monitorovaných zariadení v popredí poskytovania sociálnych služieb. Tak ako som uviedla v minuloročnej správe o činnosti, stále platí, že sú to práve klienti, ktorí majú zastávať aktívnu pozíciu v sociálnych službách v súlade s verejným záujmom podpory, kvality ich života a koncepcie aktívneho občianstva. Faktom však je, že niektoré zariadenia sociálnych služieb klientov k takejto aktívnej pozícii nemotivujú ani ju v nich podporujú.
Opomenúť nemožno ani tému kvality sociálnych služieb. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujem, že o kvalite sociálnych služieb sa nedá hovoriť tam, kde sú precízne dodržiavané všetky objektivizované štandardy kvality, ale prijímateľ sociálnej služby nie je spokojný a chcel by sa vrátiť do svojho prirodzeného sociálneho prostredia. A, naopak, je veľmi ťažké hovoriť o kvalite v prípade, že klient je síce subjektívne spokojný, ale nie sú dodržiavané požiadavky determinujúcej dokumentácie ani odborných postupov pri poskytovaní sociálnych služieb.
Okrem zariadení sociálnych služieb som v roku 2023 vykonala aj šesť monitorovacích návštev v psychiatrických zariadeniach, z toho jedna návšteva bola zameraná na monitorovanie plnenia opatrení navrhnutých už z minulosti vykonaného monitoringu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. V tomto prípade som bola nútená konštatovať, že situácia sa v niektorých oblastiach, napríklad v personálnej oblasti, oproti roku 2019 podstatne zhoršila. Na tomto mieste považujem za potrebné zdôrazniť, že je nevyhnutné venovať monitorovaniu plnenia navrhnutých opatrení rovnakú pozornosť ako pri monitorovaní nových zariadení. Situácia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrickej liečebni Sučany ukázala, že nemôžem automaticky predpokladať výlučne zlepšenie poskytovania ústavnej psychiatrickej starostlivosti po skončení monitorovania v rámci mojich oprávnení, hoci komunikácia s monitorovaným subjektom pokračuje aj po ukončení monitoringu za účelom získania informácií o plnení uložených opatrení a toto zariadenie aj priebežne oznamovalo plnenie uložených opatrení z roku 2019.
Z doterajšieho vykonávania svojho oprávnenia monitorovať dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrických zariadeniach môžem opätovne vyvodiť záver, že napriek novým právnym úpravám a iným prijatým opatreniam zlepšujúcim postavenie osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach verejného i súkromného života je monitorovanie a dodržiavania ich práv v psychiatrických zariadeniach mimoriadne dôležitá. Monitoringom sa zisťuje aktuálny stav dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím vo vybraných psychiatrických zariadeniach. Konštatujú sa porušenia ich práv, ale zároveň je monitoring prieskumom na navrhovanie a prijatie konkrétnych opatrení ako prostriedkov nápravy zistených porušení či ich práv. Monitorovanie napĺňa nesporene, ako opakovane uvádzam vo svojich správach o činnosti, významný preventívny a poradenský charakter a napĺňa aj edukačný aspekt.
Avšak už teraz môžem konštatovať, že z doteraz vykonaných monitoringov psychiatrických zariadeniach vyplynulo, že podpora rozvoja psychiatrie v predchádzajúcich rokoch bola na konci záujmu každého zriaďovateľa. V budovách, v ktorých je umiestnená psychiatrické, v ktorých je umiestnené psychiatrické zariadenie, oddelenie, nemocnica alebo liečebňa, nie sú ešte stále vytvorené dostatočne bezpečné a súkromné... na dostatočne bezpečné a súkromie pacienta chrániace podmienky.
Niektoré priestory nenavodzujú pohodu na liečenie duše pacienta, ale na druhej strane napríklad miestnosti určené na individuálne alebo skupinové terapie či priestory v exteriéri priam predstavujú do istej miery bezpečné a pohodové prostredie. Vnímanie liečby pacienta s duševnou poruchou aj cez problematiku ľudských práv prináša aj nová koncepcia humanizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria publikovaná vo Vestníku ministerstva zdravotníctva z 28. 3. 2022, čiastka 13. Táto koncepcia poukazuje na neexist... na existujúci stav psychiatrickej starostlivosti na Slovensku a vo vzťahu k tomu navrhuje prijatie nových podrobných pravidiel aj vo vzťahu k používaniu obmedzovacích prostriedkov, čomu som sa už venovala skôr. Došlo teda k zmene zákonnej úpravy.
Napríklad som sa pravidelne stretávala s preventívnym použitím kombinácie všetkých dostupných obmedzení a ochranných opatrení, sieťová posteľ plus kamera, plus popruhy, plus chemický prostriedok, napríklad, injekcia, plus otvorené dvere na izbe, plus odobratá kľučka od okna a dverí, plus odobratie všetkých osobných vecí plus osobný dozor personálu.
Ďalšie závažné zistenia sa týkajú používania vitálnej indikácie elektrokonvulzívnej terapie, právnych nedostatkov pri udeľovaní informovaného súhlasu, či už so samotnou hospitalizáciou alebo aplikáciou elektrokonvulzívnej terapie, nenahlásenie pacienta držaného v psychiatrickom zariadení z dôvodu, že jeho prejav vôle považuje zdravotnícky personál za súčasť klinického obrazu, o čom som už hovorila pred chvíľou. Konflikty medzi pacientami, ktoré zdravotnícky personál bol povinný riešiť a neriešil ich, alebo nedodržiavanie súkromia intimity, pacientov v koedukovaných oddeleniach. Bližšie informácie spolu s fotografiami nájdete vážení, páni poslanci a vážené pani poslankyne v správe v kapitole 4.4.
V roku 2023 sme vykonali spolu päť monitorovacích návštev v školách, školských zariadeniach, z ktorých tri monitoringy boli zrealizované v spojených školách, ktoré integrujú niekoľko organizačných zložiek, jeden monitoring v súkromnej základnej škole, jeden monitoring v základnej škole pri zdravotníckom zariadení. Monitoringy mali formu dotazníkového šetrenia spojeného s rozhovormi a s vedením školy pedagogickými odborníkmi, zamestnancami škôl a školských zariadení, ako aj deťmi, žiakmi, ktoré danú školu alebo školské zariadenie navštevujú, resp. s ich rodičmi a zákonnými zástupcami, ak boli v škole prítomní. Zároveň sme využili aj metódu zúčastneného pozorovania prostredia a kultúry školy, školského zariadenia a oboznámili sme sa s vybranou školskou dokumentáciou. Podrobnosti sú opäť uvedené v predloženej správe, avšak aj v samostatných správach, ktoré sú zverejnené na našom webovom portáli.
Avšak aspoň v stručnosti môžem uviesť, že zistené nedostatky sa týkali najmä prostredia školy a bezbariérovosti v zmysle univerzálneho navrhovania, zverejňovania základných informácií o škole, nedostatočného počtu pedagogických asistentov, absencie zdravotníckeho pracovníka v škole, poddimenzovaného počtu odborných zamestnancov v školách, implementácie podporných opatrení do aplikačnej praxe školy predprimárneho vzdelávania detí so zdravotným postihnutím, potreby uzatvárania zdravej, vytvárania zdravej socioklímy a zavedenie pozície supervízora na školách.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver by som rada uviedla, že vzhľadom na fungo... na roky fungovania a skúseností sme dospeli k záveru, že zvýšenie ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím je možné, jedine prostredníctvom multidisciplinárnej spolupráce s ďalšími aktérmi. Rok 2023 bol preto aj rokom podpisovania memoránd o spolupráci s viacerými významnými orgánmi: Združením miest a obcí Slovenska, Justičnou akadémii, ako aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Nemenej významné boli aj stretnutia s predstaviteľmi najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, kde sme sa takisto dohodli na užšej spolupráci s cieľom lepšej ochrany osôb so zdravotným postihnutím.
Vítame možnosť odovzdať svoje skúsenosti z praxe priamo sudcom prostredníctvom vzdelávaní organizovaných na pôde Justičnej akadémie a zároveň tak sledovať štát... scitlivovať štátne orgány na problematiku ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Teším sa takejto multidisciplinárnej spolupráci a dúfam, že prispeje k naplneniu záväzkov Slovenskej republiky podľa dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Okrem spolupráce s odborníkmi sme nepoľavovali ani v aktivitách týkajúce sa širokej verejnosti s cieľom zvyšovania všeobecného povedomia úprav osôb so zdravotným postihnutím, ako je aj o činnosti nášho úradu, či už formou tzv. výjazdových dní, výstav diel ľudí so zdravotným postihnutím v priestoroch nášho úradu, zvýšil sa počet mediálnych výstupov na 160 alebo kampane na sociálnych sieťach pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím 3. decembra kampaň s názvom Aj my sme tu, do ktorej sa v roku 2023 zapojila aj pani bývalá prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, čo si veľmi vážim.
Taktiež sme v minulom roku vydali v spolupráci s prof. Svákom unikátnu publikáciu Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch ich života. Ešte unikátnejšia je skutočnosť, že túto publikáciu si môžete voľne stiahnuť na našej webovej stránke a čerpať z nej pri svojej každodennej činnosti.
Na samotný záver by som rada uviedla, že minulý rok sme rozšírili pôsobnosť o agendu Národného preventívneho mechanizmu, a to vďaka ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Tento Národný preventívny mechanizmus proti mučeniu sme začali vykonávať od októbra minulého roku, pretože dňa 19. októbra 2023 uplynul 30. deň od uloženia ratifikačnej listiny u depozitára OSN. Od tohto momentu som mohla začať ako orgán poverený plnením úloh Národného preventívneho mechanizmu vykonávať právomoc spolu s verejným ochrancom práv a komisárom pre deti. Túto pôsobnosť zdieľame na monitorovanie mučenia a zlého zaobchádzania a na predchádzanie týmto javom, a to na miestach, kde sa nachádzajú osoby obmedzené alebo pozbavené osobnej slobody, prípadne kde takéto sa osoby nachádzajú v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti. V decembri 2023 sme vykonali dva monitoringy, V jednom zariadení sociálnych služieb, v zariadení sociálnych služieb Modra, n. o., a psychiatrickej liečebni Hraň, n. o. Z titulu národného preventívneho mechanizmu sa monitoringy zameriavajú konkrétne na potenciálne situácie vzniku zlého zaobchádzania vo vzťahu k zraniteľnému postaveniu ľudí so zdravotným postihnutím či už z hľadiska fyzických, alebo duševných prekážok, pre ktoré sa títo ľudia jednoducho nevedia sami brániť. O činnosti môjho tímu sa môžete dočítať v samostatnej piatej kapitole správy za rok 2023, ale predovšetkým v osobitnej správe Národného preventívneho mechanizmu predloženej verejným ochrancom práv ako koordinátorom tejto pôsobnosti, ide o tlač č. 223. Špecifické postavenie v tejto správe má kapitola 1.5 Odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, ktorými podľa § 11 ods. 1 zákona č. 170/2015 Z. z. upozorňujem na potreba zavedenia takých zmien, ktoré povedú k zlepšeniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a k implementácii záväzkov, na ktoré Slovenská republika sa zaviazala ich plniť už pred 14 rokmi.
V správach o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za obdobie rokov 2016 - 2023 bolo vláde uložených celkom 91 opatrení. Z toho iba 21 bolo splnených a 13 sa plní priebežne a 8 čiastočne.
Na záver môjho predstavenia výsledku činnosti celého tímu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím len stručne zhrniem aktivity spojené s pomocou utečencom z Ukrajiny. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom 24. februára 2022 sme sa aktívne prihlásili k poskytovaniu ochrany všetkým osobám so zdravotným postihnutím z Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, a to v rovnakom rozsahu, ako ju poskytujeme našim občanom. Aj oni požívajú rovnakú ochranu vyplývajúcu z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ako občania Slovenskej republiky.
Ako špecializovaný ombudsmanský úrad chrániaci práva osôb so zdravotným postihnutím v kontexte utečencov z Ukrajiny sme aj v roku 2023 vybavovali individuálne podnety, aktívne participovali na riešeniach v rámci pracovných skupín, najmä pod záštitou UNHCR a UNICEF.
Nepretržite sa zaujímame o legislatívny vývoj pomoci adresovanej utečencom z Ukrajiny s dôrazom na špecifické potreby osôb so zdravotným postihnutím.
Špecifickú pozornosť sme venovali tzv. dotáciám na podporu humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nadviazali na pôvodne, dočasne poskytovanú humanitárnu pomoc zo strany medzinárodných organizácii pôsobiacich na Slovensku. Na základe individuálnych podnetov sme podrobne preskúmavali systémovo nastavené procesy, na ktorých štát rozhodol založiť poskytovanie v podstate jedinej finančnej pomoci adresovanej utečencom z Ukrajiny. Pripravoval sa na ňu takmer deväť mesiacov a výsledok si dovolíme označiť z právneho a ľudskoprávneho hľadiska za žalostný.
Výsledný systém poskytovania dotácii podľa našich zistení nespĺňa základné štandardy kladené na demokratický a právny štát pri zabezpečovaní prístupu k naplneniu základných ľudských práv. Zatiaľ sme preskúmali v roku 2023 celkovo 21 konkrétnych prípadov nepriznania nároku na tento druh podpory, pričom až v 15 podnetoch, čo je 70 %, sme konštatovali porušenie práv odídenca z Ukrajiny ako osoby so zdravotným postihnutím a v piatich prípadoch sme navrhli ako opatrenia na nápravu aj spätné doplatenie dotácie. Najtragickejším prípadom zlyhania v doručení humanitárnej pomoci považujeme prípad už nebohého pána Vasiľa odkázaného na invalidný vozík, ktorý vo veku 66 rokov po tom, keď na Ukrajine stratil kontakt so synom, ktorého pravdepodobne zajali a zabili ruské vojská, sám čelil strastiplnému úteku z bombardovaného mesta Lyman. V čase pred útekom zrejme utrpel mozgovú porážku v reakcii na enormný stres, no v meste obkľúčenom ruskými vojakmi nebola dostupná potrebná zdravotná pomoc. Na Slovensko dorazil v októbri 2022 vo veľmi zlom zdravotnom stave. Tu ho čakala manželka, ktorá utiekla už predtým spolu s dcérou a vnučkami. S manželom chodila po vyšetreniach, opatrovala ho, popri tom ešte pomáhala dcére s maloletými deťmi. Keď mohla privyrábala pre rodinu pár eur upratovaním. Pán Vasiľ bol v podstate pripútaný na lôžko. Realitu takmer nevnímal a stav sa mu neustále zhoršoval. Jeho manželka podala žiadosť o dotáciu, ktorú úrad práce v apríli 2023 zamietol.
O preverenie postupu úradu práce požiadala ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý listom z júna 2023 odpísalo, že proti zamietnutiu dotácie nie je možné podať opravný prostriedok, ministerstvo nie je kompetentné postup úradu preskúmavať a odporučilo jej po troch mesiacoch podať novú žiadosť. Pánovi Vasiľovi medzi časom diagnostikovali agresívnu rakovinu. O tri mesiaci v septembri 2023 chorobe podľahol a pomoci vo forme dotácie sa nikdy nedočkal.
Myslite, prosím, na to, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aj pri príprave a schvaľovaní nových právnych predpisov. Myslite na to, prosím, aby štát pomoc, ktorú môže poskytnúť utečencom z Ukrajiny, poskytol. Rozhodujete aj o deťoch, aj o senioroch, aj o ľuďoch v ťažkom zdravotnom stave a s vážnymi zdravotnými postihnutiami a títo ľudia nemajú podporu plynúcu z domáceho prostredia. Verím, že vás budú moje odporúčania v tejto správe... pre vás budú inšpiráciou a vopred vám za to v mene ľudí so zdravotným postihnutím ďakujem.
A ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
11:08

Všetky určené výbory o danej správe rokovali a uzneseniami odporučili Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, tlač 211. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 23 z 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedla správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, uviesť správu výboru k Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, tlač 211. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 224 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky určené výbory o danej správe rokovali a uzneseniami odporučili Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, tlač 211. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 23 z 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedla správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
11:10

Vystúpenie v rozprave 11:10
Veronika VeslárováVážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani komisárka, chcem sa v prvom rade poďakovať vám, pani komisárka, za správu, ktorú ste predložili, pretože táto správa odráža to, že vy s vaším tímom neprijímate podnety len z kancelárie, ale reálne chodíte na výjazdové dni a monitoringy. Ak človek nemôže prísť za vami, tak prídete vy za ním.
Veľmi oceňujem aj to, že v niektorých pasážach využívate aj...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani komisárka, chcem sa v prvom rade poďakovať vám, pani komisárka, za správu, ktorú ste predložili, pretože táto správa odráža to, že vy s vaším tímom neprijímate podnety len z kancelárie, ale reálne chodíte na výjazdové dni a monitoringy. Ak človek nemôže prísť za vami, tak prídete vy za ním.
Veľmi oceňujem aj to, že v niektorých pasážach využívate aj ľahko čitateľný jazyk a jednoduchý jazyk, čo robí túto správu dostupnou pre všetkých zdravotne znevýhodnených. Chcela by som povedať, že je veľmi tragické, že aj napriek tomu, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je na Slovensku v platnosti už 14 rokov, stále nie je dostatočne dodržiavaný. Chcela by som sa vyjadriť k údajom a príbehom zo správy. Najviac uvádzate teda porušení v rámci peňažných príspevkov a nepriznaní na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. My sme s kolegyňou Janou Hanuliakovou si vyžiadali informácie ohľadom meškania lehoty vo veci peňažných príspevkov na kompenzácie a práve peňažné príspevky na opatrovanie mali najdlhšie meškanie. Dokonca niektoré tam boli nevybavené zo septembra roku 2022. Keďže príbuzní musia ostať doma, aby sa o zdravotne znevýhodnených postarali, nemajú príjem a sú odkázaní práve na tento príspevok, dostávajú sa do chudoby. Takýmto spôsobom sú teda na hranici chudoby, pretože z invalidného dôchodku opatrovaného nevie vyžiť ani ten samotný opatrovaný, alebo teda osoba so zdravotným znevýhodnením, a nieto ešte jeho opatrovateľ alebo opatrovateľka.
Vo viacerých úradoch práce sme spoločne aj osobne boli s kolegyňou a stretli sme sa aj s vedúcimi oddelenia kompenzácii. V drvivej väčšine týchto meškaní je problém práve v nedostatku posudkových lekárov, ako aj vy hovoríte vo svojej správe a povedali ste to aj tu v pléne.
A tu sa dostávame k dlhoročnej téme, a to roztrieštenosti posudkovej činnosti pretože obdobný problém má Sociálna poisťovňa, ako sme sa dozvedeli s kolegyňou, a taktiež to teda konštatujete aj v správe. Aj vy uvádzate v správe, že zjednotená posudková činnosť ešte nie je funkčná a určite by vyriešila tento problém, ktorý tu máme, a je nehorázne, že niektorí naozaj sú bez týchto, najmä opatrovateľ... peňažných príspevkov na opatrovanie od konca roka 2022.
Uvádzate najčastejšie porušený čl. 9, čo je prístupnosť, a môžem povedať, že tiež mávam tieto výjazdové dni a stretávam sa s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a nájsť nejakú bezbariérovú toaletu v malom meste, ale aj v okresnom, je doslova zázrak a nemôžme hovo... teda môžme hovoriť aj o bariérových úradoch práce, o bariérových mestských a miestnych úradoch, takže tento problém tu naozaj je a je len otázka teda, že či je to finančná záležitosť alebo že či tí ľudia nechcú tento článok implementovať, alebo v čom je problém.
Momentálne, ako aj uvádzate, je veľký problém v parkovacích vyhradených miestach pretože momentálne teda v Bratislave mám veľa podnetov, že po kolaudáciách sú práve tieto vyhradené parkovacie miesta odstránené a sú predávané na komerčné účely ako klasické miesta parkovacie.
Uvádzate taktiež problémy v prístupnosti pôšt. Tento prípad sa týka napríklad aj balíkoboxov, pretože pokiaľ si vozíčkar objedná niečo zo zásielky a dajú mu to úplne hore do tých balíkoboxov, tak nemá šancu si ten balík vyzdvihnúť. Musí ísť buď s niekým, s doprovodom, alebo počkať na niekoho kto mu ten balík buď zober... podá, alebo aj ukradne, ako to bol môj prípad teda.
Ďalším poradenstvom, ďalším problémom je nedostatočné poradenstvo pre zdravotne znevýhodnených. Na toto sme tiež upozorňovali aj sme k tomu predkladali návrh zákona, ale, žiaľ, koaliční poslanci sa v tomto návrhu zdržali. Verím, že keď to budem opätovne predkladať, tak ho podporia aj s dôrazom na to, že na to upozorňujete v tejto správe.
Naozaj som sa stretla s tým, že ľudia nevedia na čo majú nárok, a pokiaľ nemajú kompenzácie, ktoré potrebujú, tak nemôžu viesť tak kvalitný život, ako, ako ho vedú bez tých kompenzácií.
Ďalšiu tému, ktorú ste otvorili v správe, je bariérovosť volebných miestností. Z vašich údajov naozaj vyplýva, že tie volebné miestnosti nie sú vo veľkej miere bezbariérové a keďže sa voľby konajú vo väčšine mestských, miestnych či obecných úradoch, na školách alebo v kultúrnych domoch, naozaj to svedčí o tom, že my nemáme bezbariérové samosprávy. Z toho vyplývajú potom problémy ohľadom nemožnosti nielen voliť, ale navštevovať zastupiteľstvá, kultúrne podujatia a chodiť do škôl.
Pred dvoma rokmi sme s kolegyňou robili prieskum dostupnosti mestských a miestnych úradov v okresných mestách a mestských častiach v Bratislave a Košiciach a viac ako polovica bola bariérová. Niektoré úrady majú napríklad také anomálie, že prídete pred dvere, dvere sa otvoria potom je tam 20 schodov, musíte tých 20 schodov nejakým spôsobom zdolať a potom je tam výťah, takže je to možnože tam pán primátor má nejaký zmysel pre humor, že ten výťah si vozíčkar potom viacej váži, keď vyjde tých 20 schodov nejakým spôsobom.
Mrzí ma, že toľko veľa príbehov, ktoré máte v správe, aj prípady, ktoré ja riešim, existujú vôbec a toľko ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku rieši nejaký problém. Mnohí nemajú dostatočný prístup k informáciám, ako som už hovorila. Tém, ktoré ste otvorili je mnoho, väčšinou podnetov, ktoré od ľudí dostávam, sú na kompenzácie a potom zamestnávanie. Zamestnávanie ste podrobne uviedli aj vy v správe a súhlasím, že štát poskytuje nedostatočnú podporu zamestnancom zo zdravotným znevýhodnením, či už hovoríme o zamestnávaní na otvorenom trhu práce, v chránených dielňach, sociálnych podnikoch alebo v chránených pracoviskách.
Ešte taká posledná otázka, ktorá je v správe a dotýka sa, je, je odnímanie peňažných príspevkov v dôsledku toho, že poberateľ prekročí násobky životného minima, čo podľa mňa je veľmi život obmedzujúca vec pre človeka so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rozhodne pracovať, chce odvádzať dane a nechce byť len poberateľom dávok a štát ho potrestá tým, že mu odníme nejaký príspevok. Z tohto dôvodu mnohí ľudia nepracujú, lebo vedia, že keď prekročia napríklad príjem päťnásobku sumy životného minima čo i len o jeden cent, nedostanú príspevok napríklad na kúpu vozíka alebo osobného motorového vozidla. Tieto pomôcky sú rádovo v tisícoch eur a nemôžu si ich zdravotne znevýhodnení častokrát dovoliť ako, ako doplatok s príspevkom a už vôbec nie túto celú pomôcku.
Som veľmi rada, že ste túto správu predložili a aj poslanci, ktorí sa nevenujú tejto problematike, tak mohli počuť, že naozaj ľuďom so zdravotným znevýhodnením sa nežije ľahko a okrem svojho zdravotného znevýhodnenia musia riešiť aj iné problémy. Pevne verím, že vaše odporúčania budú naplnené a ja môžem sľúbiť za seba aj za poslanecký klub Progresívne Slovensko, že budeme predkladať návrhy zákonov, ktoré skvalitnia život zdravotne znevýhodneným, a podporíme, samozrejme, vašu správu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
27.9.2024 o 11:10 hod.
Mgr.
Veronika Veslárová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani komisárka, chcem sa v prvom rade poďakovať vám, pani komisárka, za správu, ktorú ste predložili, pretože táto správa odráža to, že vy s vaším tímom neprijímate podnety len z kancelárie, ale reálne chodíte na výjazdové dni a monitoringy. Ak človek nemôže prísť za vami, tak prídete vy za ním.
Veľmi oceňujem aj to, že v niektorých pasážach využívate aj ľahko čitateľný jazyk a jednoduchý jazyk, čo robí túto správu dostupnou pre všetkých zdravotne znevýhodnených. Chcela by som povedať, že je veľmi tragické, že aj napriek tomu, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je na Slovensku v platnosti už 14 rokov, stále nie je dostatočne dodržiavaný. Chcela by som sa vyjadriť k údajom a príbehom zo správy. Najviac uvádzate teda porušení v rámci peňažných príspevkov a nepriznaní na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. My sme s kolegyňou Janou Hanuliakovou si vyžiadali informácie ohľadom meškania lehoty vo veci peňažných príspevkov na kompenzácie a práve peňažné príspevky na opatrovanie mali najdlhšie meškanie. Dokonca niektoré tam boli nevybavené zo septembra roku 2022. Keďže príbuzní musia ostať doma, aby sa o zdravotne znevýhodnených postarali, nemajú príjem a sú odkázaní práve na tento príspevok, dostávajú sa do chudoby. Takýmto spôsobom sú teda na hranici chudoby, pretože z invalidného dôchodku opatrovaného nevie vyžiť ani ten samotný opatrovaný, alebo teda osoba so zdravotným znevýhodnením, a nieto ešte jeho opatrovateľ alebo opatrovateľka.
Vo viacerých úradoch práce sme spoločne aj osobne boli s kolegyňou a stretli sme sa aj s vedúcimi oddelenia kompenzácii. V drvivej väčšine týchto meškaní je problém práve v nedostatku posudkových lekárov, ako aj vy hovoríte vo svojej správe a povedali ste to aj tu v pléne.
A tu sa dostávame k dlhoročnej téme, a to roztrieštenosti posudkovej činnosti pretože obdobný problém má Sociálna poisťovňa, ako sme sa dozvedeli s kolegyňou, a taktiež to teda konštatujete aj v správe. Aj vy uvádzate v správe, že zjednotená posudková činnosť ešte nie je funkčná a určite by vyriešila tento problém, ktorý tu máme, a je nehorázne, že niektorí naozaj sú bez týchto, najmä opatrovateľ... peňažných príspevkov na opatrovanie od konca roka 2022.
Uvádzate najčastejšie porušený čl. 9, čo je prístupnosť, a môžem povedať, že tiež mávam tieto výjazdové dni a stretávam sa s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a nájsť nejakú bezbariérovú toaletu v malom meste, ale aj v okresnom, je doslova zázrak a nemôžme hovo... teda môžme hovoriť aj o bariérových úradoch práce, o bariérových mestských a miestnych úradoch, takže tento problém tu naozaj je a je len otázka teda, že či je to finančná záležitosť alebo že či tí ľudia nechcú tento článok implementovať, alebo v čom je problém.
Momentálne, ako aj uvádzate, je veľký problém v parkovacích vyhradených miestach pretože momentálne teda v Bratislave mám veľa podnetov, že po kolaudáciách sú práve tieto vyhradené parkovacie miesta odstránené a sú predávané na komerčné účely ako klasické miesta parkovacie.
Uvádzate taktiež problémy v prístupnosti pôšt. Tento prípad sa týka napríklad aj balíkoboxov, pretože pokiaľ si vozíčkar objedná niečo zo zásielky a dajú mu to úplne hore do tých balíkoboxov, tak nemá šancu si ten balík vyzdvihnúť. Musí ísť buď s niekým, s doprovodom, alebo počkať na niekoho kto mu ten balík buď zober... podá, alebo aj ukradne, ako to bol môj prípad teda.
Ďalším poradenstvom, ďalším problémom je nedostatočné poradenstvo pre zdravotne znevýhodnených. Na toto sme tiež upozorňovali aj sme k tomu predkladali návrh zákona, ale, žiaľ, koaliční poslanci sa v tomto návrhu zdržali. Verím, že keď to budem opätovne predkladať, tak ho podporia aj s dôrazom na to, že na to upozorňujete v tejto správe.
Naozaj som sa stretla s tým, že ľudia nevedia na čo majú nárok, a pokiaľ nemajú kompenzácie, ktoré potrebujú, tak nemôžu viesť tak kvalitný život, ako, ako ho vedú bez tých kompenzácií.
Ďalšiu tému, ktorú ste otvorili v správe, je bariérovosť volebných miestností. Z vašich údajov naozaj vyplýva, že tie volebné miestnosti nie sú vo veľkej miere bezbariérové a keďže sa voľby konajú vo väčšine mestských, miestnych či obecných úradoch, na školách alebo v kultúrnych domoch, naozaj to svedčí o tom, že my nemáme bezbariérové samosprávy. Z toho vyplývajú potom problémy ohľadom nemožnosti nielen voliť, ale navštevovať zastupiteľstvá, kultúrne podujatia a chodiť do škôl.
Pred dvoma rokmi sme s kolegyňou robili prieskum dostupnosti mestských a miestnych úradov v okresných mestách a mestských častiach v Bratislave a Košiciach a viac ako polovica bola bariérová. Niektoré úrady majú napríklad také anomálie, že prídete pred dvere, dvere sa otvoria potom je tam 20 schodov, musíte tých 20 schodov nejakým spôsobom zdolať a potom je tam výťah, takže je to možnože tam pán primátor má nejaký zmysel pre humor, že ten výťah si vozíčkar potom viacej váži, keď vyjde tých 20 schodov nejakým spôsobom.
Mrzí ma, že toľko veľa príbehov, ktoré máte v správe, aj prípady, ktoré ja riešim, existujú vôbec a toľko ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku rieši nejaký problém. Mnohí nemajú dostatočný prístup k informáciám, ako som už hovorila. Tém, ktoré ste otvorili je mnoho, väčšinou podnetov, ktoré od ľudí dostávam, sú na kompenzácie a potom zamestnávanie. Zamestnávanie ste podrobne uviedli aj vy v správe a súhlasím, že štát poskytuje nedostatočnú podporu zamestnancom zo zdravotným znevýhodnením, či už hovoríme o zamestnávaní na otvorenom trhu práce, v chránených dielňach, sociálnych podnikoch alebo v chránených pracoviskách.
Ešte taká posledná otázka, ktorá je v správe a dotýka sa, je, je odnímanie peňažných príspevkov v dôsledku toho, že poberateľ prekročí násobky životného minima, čo podľa mňa je veľmi život obmedzujúca vec pre človeka so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rozhodne pracovať, chce odvádzať dane a nechce byť len poberateľom dávok a štát ho potrestá tým, že mu odníme nejaký príspevok. Z tohto dôvodu mnohí ľudia nepracujú, lebo vedia, že keď prekročia napríklad príjem päťnásobku sumy životného minima čo i len o jeden cent, nedostanú príspevok napríklad na kúpu vozíka alebo osobného motorového vozidla. Tieto pomôcky sú rádovo v tisícoch eur a nemôžu si ich zdravotne znevýhodnení častokrát dovoliť ako, ako doplatok s príspevkom a už vôbec nie túto celú pomôcku.
Som veľmi rada, že ste túto správu predložili a aj poslanci, ktorí sa nevenujú tejto problematike, tak mohli počuť, že naozaj ľuďom so zdravotným znevýhodnením sa nežije ľahko a okrem svojho zdravotného znevýhodnenia musia riešiť aj iné problémy. Pevne verím, že vaše odporúčania budú naplnené a ja môžem sľúbiť za seba aj za poslanecký klub Progresívne Slovensko, že budeme predkladať návrhy zákonov, ktoré skvalitnia život zdravotne znevýhodneným, a podporíme, samozrejme, vašu správu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
11:21

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:21
Tina GažovičováA v prvom rade ďakujem vám, pani komisárka, za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým.
Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť...
A v prvom rade ďakujem vám, pani komisárka, za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým.
Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť opakovane s vami spolupracovať a naozaj vieme a vy ste to tiež dneska spomenuli, že tá cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je dlhá cesta na Slovensku. A aj dneska ešte čelíme mnohým problémom alebo teda tie deti a tie rodiny čela mnohým problémom, či už je to, to nútené domáce vzdelávanie, kedy vlastne nie sú prijímané do škôl a je im odporúčané, aby sa vzdelávali doma, alebo či je to celkovo nadmerné zastúpenie detí v špeciálnom školstve na Slovensku. My sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najväčší, najväčší podiel detí v špeciálnom školstve. Čiže je toho veľa, na čom ešte treba pracovať.
Zároveň teší ma, že aj vy ste spomenuli systém podporných opatrení, čo je vlastne taký nový systém v školstve, ktorý pribudol do školského zákona práve minulý rok. Ja som na ňom vtedy ešte pracovala ako štátna úradníčka, ale ako ste aj vy povedali, že je dôležité, aby aj tie dobré veci, ktoré sa dostali do zákona, aby nezostali na papieri. A ja vnímam, že aj, aj tento rok aj tie najbližšie roky okrem iného budú v školstve v znamení toho, ako dostať túto reformu a celkovo podporu pre deti, ktoré to potrebujú naozaj, naozaj do praxe.
Tak v tomto krátkom čase asi len toľko a ďakujem vám ešte raz.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.9.2024 o 11:21 hod.
Mgr. PhD.
Tina Gažovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
A v prvom rade ďakujem vám, pani komisárka, za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým.
Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť opakovane s vami spolupracovať a naozaj vieme a vy ste to tiež dneska spomenuli, že tá cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je dlhá cesta na Slovensku. A aj dneska ešte čelíme mnohým problémom alebo teda tie deti a tie rodiny čela mnohým problémom, či už je to, to nútené domáce vzdelávanie, kedy vlastne nie sú prijímané do škôl a je im odporúčané, aby sa vzdelávali doma, alebo či je to celkovo nadmerné zastúpenie detí v špeciálnom školstve na Slovensku. My sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najväčší, najväčší podiel detí v špeciálnom školstve. Čiže je toho veľa, na čom ešte treba pracovať.
Zároveň teší ma, že aj vy ste spomenuli systém podporných opatrení, čo je vlastne taký nový systém v školstve, ktorý pribudol do školského zákona práve minulý rok. Ja som na ňom vtedy ešte pracovala ako štátna úradníčka, ale ako ste aj vy povedali, že je dôležité, aby aj tie dobré veci, ktoré sa dostali do zákona, aby nezostali na papieri. A ja vnímam, že aj, aj tento rok aj tie najbližšie roky okrem iného budú v školstve v znamení toho, ako dostať túto reformu a celkovo podporu pre deti, ktoré to potrebujú naozaj, naozaj do praxe.
Tak v tomto krátkom čase asi len toľko a ďakujem vám ešte raz.
Rozpracované
11:21

Vystúpenie v rozprave 11:21
Jana HanuliakováVážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
So správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj, že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch. Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť ti potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách a vlastne aj tu, tu mnohé zákony, keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že naozaj, že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne, že zabúdame, ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však mi prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
27.9.2024 o 11:21 hod.
Mgr.
Jana Hanuliaková
Videokanál poslanca
Tak ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
So správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj, že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch. Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť ti potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách a vlastne aj tu, tu mnohé zákony, keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že naozaj, že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne, že zabúdame, ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však mi prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
11:29

Vystúpenie v rozprave 11:29
Peter ŽigaAko prvá pani poslankyňa Veslárová.
Ako prvá pani poslankyňa Veslárová.
Vystúpenie v rozprave
27.9.2024 o 11:29 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Veslárová.
Rozpracované