19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne ešte za možnosť reagovať na vaše vystúpenia. Veľmi si vážim, naozaj, to, že máte navnímanú tému ľudí so zdravotným - teda už môžem neoficiálne povedať - znevýhodnením. Ja mám tiež teda s tým problém používať ten tvrdý...
===== ... ďakujem veľmi pekne ešte za možnosť reagovať na vaše vystúpenia, veľmi si vážim naozaj to, že máte na vnímanú tému ľudí so zdravotným, teda už môžem neoficiálne povedať znevýhodnením ja mám tiež teda s tým problém používať ten tvrdý pojem zo zdravotným postihnutím, žiaľ teda naša právna úprava takýmto spôsobom reaguje, ale v každom prípade si veľmi vážim, že ten záujem máte a to je pre nás tiež veľká výzva, že to čo robíme, že môžme pokračovať ďalej a všetky tie aktivity, ktoré robíme aj v oblasti legislatívy, že máme teda šancu ich pretlačiť a vaše poďakovania si veľmi vážim, ale nesmerujú len mne, ale celému tímu úradu, pretože bez mojich kolegýň a kolegov, ktorí na úrade pracujú by som veľmi ťažko tu obhajovala takú rozsiahlu správu. Našťastie tento rok už sme dostali zvýšenú dotáciu z Ministerstva financií o navýšenie finančných prostriedkov na štyroch ďalších zamestnancov, presne na riešenie týchto individuálnych podnetov, takže už konečne vieme zabezpečiť zastupiteľnosť týchto právnikov, pretože naozaj nedisponujeme žiadnou zložitou organizačnou štruktúrou, nemáme žiadnych riaditeľov odborov, vedúcich oddelení, generálnych riaditeľov, máme plochú organizačnú štruktúru a u nás zamestnanci a sa teším, že už sme mohli do tímu prijať aj sociálnych pracovníkov, ktorí nám tu právnu rétoriku naozaj veľmi zjemňujú a majú iný pohľad mnohokrát na riešenie rôznych situácii, tak ja si to naozaj veľmi vážim, že už môžete teda, že sme teda aj v tomto roku už posilnili o štyroch nových zamestnancov na riešenie týchto individuálnych podnetov. Verím tomu, že do konca roka dokážeme spracovať legislatívne paragrafové znenie opatrovníckej reformy tak, aby sme ho dostali do občianskeho zákonníka, mám tu česť teda byť aj súčasťou v tejto oblasti ako člen rekodifikačnej komisie, veľmi si to vážim vzhľadom na tie skúsenosti, ktoré za tých viac ako 30 rokov mám z tejto praxe.
Dovoľte, ale v každom prípade ešte predsa len na záver povedať, že citáciu pani Vysokej komisárka OSN pre ľudské práva pani Michell Bacheletovej Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím nielen nástrojom pre osoby so zdravotným postihnutím, jeho zásady a ustanovenia sú prospešné pre celú ľudskú rodinu. Pretože posilňujú naše reakcie proti vylúčeniu a segregácii a podobne ako ciele trvalo udržateľného rozvoja ukazujú, že kľúčom k tomu, aby nikto neostal pozadu je najprv osloviť tých, ktorí sú najďalej.
A ešte záverom si veľmi vážim, že sme mohli nadviazať aj spoluprácu s profesorom Svákom, ústavným právnikom, ktorý nám spracoval rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý výnimočne už argumentuje vo svojich rozsudkoch Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, táto kniha je výnimočná aj z toho dôvodu, že jednotlivé kapitoly sme doplnili obrázkami, ktoré maľovali samotní ľudia so zdravotným postihnutím a presne písali o tom, ktoré ľudské práva sú pre nich najdôležitejšie a k tomu popisu pridali aj obrázky a toto je veľká sila celej publikácie, pretože vydavateľ, ktorý takúto právnickú literatúru doteraz vydával tak nikdy, nikdy doteraz nepoužíval farebné obrázky, pre nás je to tiež prvotina, takže sa veľmi teším, že sa to podarilo a my sme teda všetky obrazy, ktoré sa nám zapojili do súťaže na obálku tejto knihy sústredili na úrade 30. januára teda tohto roku sme mali krst knihy a obrovskú výstavu týchto diel a teraz by som si dovolila vás osloviť, keďže tie diela sú fakt unikátne a hlavne tie popisy k tým dielam, že by som chcela z tohto miesta poprosiť či by bolo možné vo vstupných priestoroch Národnej rady tieto diela vystaviť, pretože sme začali túto putovnú výstavu od Ministra spravodlivosti, teraz je aktuálne na Ministerstve práce, takže by som bola veľmi šťastná keby sme mohli predstaviť tieto diela a keby som vám aj osobne mohla odovzdať túto knihu, takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za podporu a ďakujem aj mojim kolegom a kolegyniam u nás na úrade naozaj to dýcha ochranou práv ľudí so zdravotným postihnutím a tou myšlienkou, že slúžime ľuďom so zdravotným postihnutím, aj keď nie vždy to je tak ako by sme chceli a v lehotách ako by sme si predstavovali, ale robíme všetko preto a dávam vám z tohto miesta prístup, že budeme tak pokračovať a ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. ... priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov. Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval desaťtisíc osôb, požiadavku na desaťtisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 % populácie, naša právna úprava požaduje 50-tisíc osôb, čo je 1 % populácie, to znamená, ešte desaťkrát viac ako Európsky súd pre ľudské práva považoval za neprimerané v prípade Českej republiky. Čiže vidíme, že tu je zjavný, zjavná neprimeranosť v prípade tej našej úpravy. Česká republika dokonca medzičasom teda tú diskriminačnú podmienku zrušila.
Päťdesiattisíc osôb hlásiacich sa ku konkrétnemu náboženstvu je aj vzhľadom na posledné výsledky sčítania obyvateľstva Slovenska hranica, ktorú je len veľmi ťažko možné prekonať. Kým k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu sa v roku 2001 hlásilo takmer 69 % populácie, o dvadsať rokov neskôr to bolo necelých 56 %. Rovnako klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k evanjelickému vierovyznaniu, zo 7 na 5,27 %. Ako už tu odznelo v predchádzajúcom príspevku, čo je zaujímavé a čo odráža realitu, je počet ľudí bez vyznania, kým v roku 2001 to bolo približne 13 % ľudí, v poslednom sčítaní narástlo toto číslo až na takmer 24 %, teda skoro dvojnásobne. Získať dnes predpísanú hranicu 50-tisíc ľudí pre akúkoľvek novú náboženskú obec sa tak javí ako neprekonateľná prekážka, naozaj aj to sčítanie ukazovalo, že k tým menším cirkvám sa hlási čoraz viac ľudí, k tomu vyznaniu, samozrejme k cirkvi samotnej registrovanej sa hlásiť nemôžu. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa sčítania ľudu dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc, tú súčasnú hranicu, len päť.
Čiže aj tá súčasná úprava ukazuje na totálnu neprimeranosť, pretože ani v súčasnej dobe registrované cirkvi vlastne tento limit nespĺňajú, ani nie tretina teda spĺňa. Dvanásť z nich má pritom počet členov a členiek nižší ako 10-tisíc. Od zmeny právnej úpravy nedošlo k registrácii žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, čo je tiež ďalším dôkazom toho, že tá nastavená hranica je neprimeraná. Aj v tomto kontexte považujeme súčasnú právnu úpravu za diskriminačnú, to znamená zasahujúcu do základných práv a slobôd, čo je teda v demokratickej krajine, samozrejme, neprijateľné. A preto by sme v tomto našom najvyššom zákonodarnom zbore mali tento protiústavný stav odstrániť a náš návrh k tomu dáva presne príležitosť.
Na záver už len pár osobných slov. Sama pochádzam z rodiny, ktorá sa po generácie hlási ku katolíckej cirkvi, či už zo strany môjho ocina z oravskej vetvy, alebo zo strany mojej maminy z martinsko-banskobystrickej vetvy. Kresťanstvo bolo prirodzenou súčasťou môjho života, absolvovala som prvé sväté prijímanie, birmovku, som aj krstnou mamou, hodnoty, ktoré mi moja rodina vštepovala, kresťanské hodnoty, boli vždy založené na pomoci slabším, na ochrane tých, ktorým je ubližované, a na ochrane tých, ktorých práva sú potláčané. A tento odkaz sa snažím niesť aj v mojej politickej práci a som rada, že v našej strane to môžem naplno rozvíjať v súlade s hodnotami, ktoré mi moji starí rodičia či rodičia vštepovali pri svojej kresťanskej výchove, určite nie je potláčanie možnosti vyznávať svoje náboženstvo v prípade ľudí, ktorí sa hlásia k inej cirkvi, práve naopak. Väčšina ukazuje svoju vyspelosť a silu, keď nepotláča práva menšín a necháva ich naplno rozvíjať svoju identitu vrátane tej náboženskej. Aj náš návrh dáva priestor ukázať túto vyspelosť a silu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, rada by som teda pokračovala, ja sa budem venovať v mojej rozprave ústavnoprávnym rozmerom a ľudsko-právnym rozmerom nášho návrhu zákona. Môj kolega Ondrej Prostredník už predstavil náš návrh čo sa týka podrobnejšej obsahovej stránky. A ja by som začala tým, akým spôsobom je zakotvená sloboda náboženského vyznania v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to v čl. 9 ods. 1, ktorý zakotvuje ,,Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov. "
Obdobne naša Ústava definuje čl. 24 ods. 2, že ,,Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní."
Sloboda náboženského vyznania tak, ako je definovaná v Dohovore, či v Ústave, zakazuje diskrimináciu určitých náboženstiev. Nepripúšťa ani zvýhodnenie jedného náboženstva, ani z dôvodu jeho veľkosti. Rovnako majú byť chránené malé, ako aj veľké náboženstvá.
Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, sloboda náboženského vyznania má svoj individuálny a kolektívny rozmer, už o tom hovoril aj môj kolega Prostredník, ale pripomeniem teda presne ako je to rozdelené:
V prípade individuálneho ide o vnútornú voľbu jednotlivca vyznávať určité náboženstvo, žiť v súlade s nejakou vierou. A túto aj prejavovať navonok.
Kolektívny rozmer je naopak napĺňaný napríklad prostredníctvom náboženských úkonov, bohoslužieb a obradov. Sloboda náboženského vyznania tak v sebe nevyhnutne zahŕňa právo veriacich vytvárať trvalé organizačné štruktúry v podobe cirkví alebo náboženských spoločenstiev.
A úloha štátu pri dodržiavaní zachovaní náboženskej slobody, pri napĺňaní slobody náboženského prejavu je vlastne byť neutrálnym arbitrom, ktorý drží tak povediac ochrannú ruku nad náboženskou pluralitou a demokraciou.
Súčasná právna úprava stanovuje pre registráciu cirkvi alebo náboženského spoločenstva podmienku v § 11 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností:
“Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.”
A práve tohto kritéria 50 000 sa týka celý ten ústavnoprávny a ľudsko-právny rozmer ku ktorému som dala úvod aj citovaním konkrétnych ustanovení Ústavy a Dohovoru.
Čo sa týka samotného kritéria počtu ľudí hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi, takýmto prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva ešte pred 15 rokmi.
Išlo o prípad Lajda a ďalší proti Českej republike, v ktorom posudzoval aj právnu úpravu platnú a účinnú v danej dobe v Českej republike, ktorá vyžadovala 10 000 podpisov osôb hlásiacich sa k danému náboženstvu v prípade, ak toto spoločenstvo, teda náboženskému spoločenstvu ak toto spoločenstvo členom Svetovej rady cirkví. Oni to mali rozdelené na dve kategórie. Tie, ktoré sú členom Svetovej rady cirkví a tie ktoré nie sú. V ak nebola, požadovali 10 000 podpisov v ostatných prípadoch postačovalo 500 podpisov.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, a to je dôležité vo vzťahu k našej zákonnej úprave, že zákonná požiadavka na 10 tisíc osôb sa javí ako neprimerane vysoká, obzvlášť pre krajinu veľkosti Českej republiky, keďže to predstavovalo cca 0,1 % populácie.
Súd zároveň pripomenul dokument Benátskej komisie z júna 2004, ktorý apeluje na štáty, aby ako podmienku priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov.
Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval 10 tisíc osôb, požiadavku na 10 tisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 %

Vážený pán podpredseda, ja som, ja sa s vami nezhodujem vo vašom výklade rokovacieho poriadku. Pokiaľ si pamätám, tak ústavnoprávny výbor v stredu povedal, že nálepky môžu byť, nieže vždy sú iným obdobným zobrazovacím prostriedkom a chcela by som vás poprosiť, aby táto Národná rada prestala šikanovať poslankyňu Luciu Plavákovú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja dávam procedurálny návrh s ohľadom sa mi zdá, že naozaj na nepresnosti ohľadom výkladu toho, o čom sa uzniesol ústavnoprávny výbor, aby opätovne sa zaoberal touto otázkou ústavnoprávny výbor, lebo ak si dobre pamätám, tak v danom uznesení ústavnoprávneho výboru bolo jasne povedané, jedna vec sú nálepky, a teraz môžme mať, nemusíme mať zhodu, či si myslíme, že teda spadajú pod tie vizuálne zobrazenia a na to zjavne koalícia-opozícia má iný názor, ale na čom sa zhodla koalícia s opozíciou je, že potom pokračuje ďalej zákon a rieši otázku, čo vlastne teda na tých nálepkách je a s tým ste sa, pán predsedajúci, nevysporiadali, tak ja mám za to, že si vykladáte zle toto rozhodnutie ústavnoprávneho výboru v tej časti, kde jasne povedal ústavnoprávny výbor, že to, či má poslanec nálepky alebo nemá nálepky, ešte neznamená porušenie rokovacieho poriadku, pretože významné bude, aby sa vysporiadal s otá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Môj procedurálny návrh je: Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky upozornila Tibora Gašpara, aby svoje hodnotiace úsudky nezamieňal za vý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani Plaváková, boli ste požiadaná už tretí raz na to, aby ste si dali notebook tak, aby neboli napríklad tie nálepky vidieť. Viete, že s tým bol proste nejaký problém, bol, ústavnoprávny výbor zasadal, kde vlastne sa uzniesol na tom, že nálepku na ten notebook možno považovať za iné obdobné vizuálne zobrazenie v zmysle gramatického výkladu (reakcia z pléna). Chcem, chcem povedať, že z vašej strany na dospelú ženu je toto iba čistá propagácia a detinské.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ja žiadam, aby sa teda dôsledne dodržiaval rokovací poriadok pri každom. V iných prípadoch sa tu rečníci opravujú alebo teda napomínajú, keď sa odchýlia od toho, čo majú robiť, takisto to malo byť zachované pri pani Plevíkovej. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Plaváková, ja úplne súhlasím s tým, čo ste teda povedali vo svojom vystúpení, a chcem podporiť tento návrh za seba aj za poslanecký klub SaS, my ho podporíme, budeme, budeme zaňho hlasovať, považujeme ho za dobrý a užitočný. A podobne ako vy si myslím, že je to o rovnosti a je to o rešpekte k menšinám. A rovnosť a rešpekt k menšinám sú v demokratickej spoločnosti veľmi dôležité hodnoty. A nie je podstatné, či tými menšinami sú menšiny národnostné alebo náboženské, ako v tomto prípade, alebo sexuálne, dôležité je, že väčšina sa má správať rešpektujúco k menšine, má rešpektovať jej práva, má rešpektovať odlišnosť ľudí, ktorí sú v menšinovom postavení, opäť bez ohľadu na to, aký typ menšinovosti to je. A je teda až fascinujúce, že pri zákone, ktorý rieši rovnosť rôznych cirkví a náboženských spoločností... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Musím pozastaviť na chvíľku vašu faktickú. Pán Pročko, porušujete rokovací poriadok, natáčate si záznam na mobilný telefón, chcem, aby to bolo zaznamenané, ak sa to bude opakovať, budem postupovať tak, ako hovorí rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Považujem za fascinujúce, že pri zákone, ktorý rieši rovnosť rôznych cirkví a náboženských presvedčení a ktorý rieši rešpekt k menšinovým náboženským presvedčeniam, sa tu opakovane pani poslankyňa Plaváková stáva terčom útokov kvôli svojej sexuálnej orientácii. Je to hanba, je to hanba to, čo povedal pán poslanec Huliak, aj to, akým predsedajúci pristupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Naozaj pre záznam, aj pre Ústavný súd to skonštatujem, že toto je čistá šikana a diskriminácia mojej osoby. Ja odtiaľto vidím kolegyňu s notebookom s nálepkami, včera vystupoval poslanec Hlina s nálepkami. Je to čistá šikana mojej konkrétnej osoby a chcem, aby to tu odznelo, aby sa s tým vedel aj Ústavný súd riadne vysporiadať. Toto je absolútne neprijateľné v demokratickej krajine, aby som ja ako poslankyňa Národnej rady bola šikanovaná pre moju identitu a pre to, čo tu reprezentujem a akých ľudí tu zastupujem. To je absolútne neprijateľné a mňa veľmi mrzí, že ste takto hlboko klesli a takto nízko sa správate.
Ďakujem. (Potlesk. Reakcia z pléna.)