20. schôdza

Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem.
No už to začína byť trochu absurdné, pán Gašpar, ale ešte raz a ja teda dúfam, že už poslednýkrát.
Vy ste tvrdili, že riaditeľ odboru ľudských práv je nominant pani Kolíkovej. To je klamstvo. Za riaditeľa ho menoval Tomáš Borec, minister smeráckej vlády. To je všetko, čo som vám tu sa snažila niekoľkokrát opakovať a vy stále točíte dokola tie svoje výmysly. To už je úplne naozaj absurdné.
A keď už ste ma teda poučovali o personálnej politike a vyčítali ste riaditeľovi odboru ľudských práv, že robil teda viaceré funkcie, tak si povedzme teda niečo o tej personálnej politike na ministerstve spravodlivosti. On odpovedal aj na túto otázku. Spýtali sa ho, stíhali ste sedieť na dvoch stoličkách naraz? Je to bežné aj na iných ministerstvách, bol som aj predsedom akreditačnej komisie na pomoc obetiam trestných činov, vyjednával som smernice v Rade Európy, bol som súčasťou skupín Európskej komisie, skupín rôznych ministerstiev, tajomníkom Rady vlády a chodil som do delegácie OSN obhajovať štátne správy o implementácii dohovorov. Stoličiek som mal veľa a keby mi niekto povedal, že je toho už na mňa veľa a hodnotiacu komisiu bude riešiť niekto iný, tak ho vyobjímam. Komisii som predsedal preto, lebo mi túto funkciu zverili s tým, že je to môj odbor, ja to mám mať na starosti, tak to bral každý minister. Zopakujem, každý minister, aj smerácky minister. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Gašpar, my sa neustále vraciame k tej, k tomu prípadu toho zdravotníctva, kde nám vysvetľujete, že dvojaký meter, že vždy je to teda inak pri vás a tuto čo, to bolo vymenované, to je inak, ale vy u Šimečkovcov to máte úplne iné. A prekáža vám teda opakovane, že niekto si teda zaplatil živobytie. Keď niekto vzdeláva marginalizované komunity, alebo poskytuje nejaké umenie, že to je problém, že teda z toho aj žije. No ale tento istý princíp je aj pri otcovi pána Glücka. Otec pána Glücka má súkromnú ambulanciu, v ktorej teda je zamestnaný, ktorá je jeho vlastná súkromná spoločnosť, ktorá má zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, čiže on dostáva nejaké odvody, nejaké dane, nejaké spoločné zdroje. A teda on si z toho nezaplatí len to poskytovanie tej zdravotnej starostlivosti. On si z toho zaplatí aj vlastný plat. On si dokonca aj v tej eseročke dokonca vyplatí nejaký zisk, a to sú desaťtisíce eur. Takže pri jednom občianskom združení vám prekáža, že niekto si zaplatí aj živobytie, aby mohol poskytovať nejakú službu, ale keď sú tu iné verejné zdroje a je to teda z vášho košiara, tak vtedy to nie je problém.
A ja teda hovorím, že táto argumentácia nie je správna. Ja vám teraz urobím argumentačné fauly, rovnaké argumentačné fauly ako robíte vy. Ja vám hrám diablovho advokáta a vy sa nejak neviete, normálne vám myká hlavy z tohto, že vy to neviete pochopiť, že to je asi že paralela nejaká tam.
Takže ja to zopakujem, keď je niekto lekárom, má súkromnú ambulanciu ako otec pána Glücka a tento lekár, tento Miroslav Glück má zmluvy od 2012-teho, on si len neplatí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, on si neplatí len miestnosť, nekupuje si z toho len prístroje. On si z toho zaplatí aj živobytie, aby mal z čoho žiť, on si vyplatí potom neskôr aj zisk, on z toho živí aj svoje deti, pána Glücka. Ale nebudem tu teraz ja vyskakovať a hovoriť, že pome preverovať zmluvy od 2012-teho, že či bolo dobre teda poskytnuté, tá zdravotná starostlivosť, že či to nebolo preplatené oproti ostatným. Toto sú tie argumentačný fauly a ten dvojaký meter, ktorý vy máte.

Čakám, kedy sa mi spustí (kedy sa zapne mikrofón, pozn. red.), ďakujem pekne.
Tibor, veľmi správne si poznamenal, že tu z tejto pravej strany počujeme o zločincoch, mafiánoch a ľudí, neviem, čomu všetkému zodpovedných. Ale ani jeden jediný konkrétny prípad. Ja sa ešte raz prihováram celej pravej strane pléna Národnej rady, povedzte jedno jediné meno, ktorý bol právoplatne odsúdený nejaký smerák.
(Reakcia z pléna.) Myslíte nominanta KDH, áno? Od roku 2004, ďakujem pekne.
Pán Dvořák, prepáčte, hovoríme o firme Medical Group, o tejto firme ste hovorili? (Reakcia z pléna.)
Ja sa pýtam, ja sa pýtam. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak prídem za vami. Dobre, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Tibor Gašpar, robíš to dobre. Všetci sú z toho nervózni a urobili tu jednu motanicu praženicu zo všetkého.
A motajú tu nárokovateľné položky lekárov, ktorí majú za pacientov peniaze a motajú tu veci občianskych združení, ktoré nie sú nárokovateľné a ktoré niekto pridelil. Ale ja sa budem venovať inému.
Vážení, aj takého schôdze sú veľmi dôležité, viete prečo? Aby sa ľudia dozvedeli o tom, ako sa manipulovali voľby a hovoríte, že pán Šimečka na to nemal vplyv. Však on na to vôbec nemusel mať vplyv. Však jeho dosadili tam jak ľaliu. Však jeho rodina podiely v Denníku N a ja zase poviem, Denník N sa v Humennom schránkoval, vychádzal v 2-tisíc kusoch a v Humennom sa 12-tisíc vyschránkovalo. Na vrchu denníka som bola ja a v celom denníku bol o mne obsah. Keď sme sa pýtali cez jedného novinára, kto to platil, tak fyzická súkromná osoba.
Vážení, ja chcem, aby mne pán Šimečka povedal, kto to platil a vtedy budem veriť, že v tom nemá prsty. Nech mi povie, ktorá fyzická osoba si objednala obsah celého denníka, obsah, to je tá vaša spravodlivosť, obsah celého denníka a potom ho schránkovala.
Potom budeme hovoriť o Audiovizuálnom fonde, lebo ja mám dosť skúseností. Na mne bol urobený veľký pokus, tu Lojzo Hlina povedal, že budem najväčšia trofej Slovenska. Na mňa bol natočený film, ktorý komplexne skúma dôsledky zneužívania štátnej moci cez vysokú školu filmových umení.
Vážení, treba vedieť, aby ľudia vedeli, ako vlci v rúchu baránkov občianskych združení ovládli Slovensko. Pretože, keď to nebudeme vedieť a nebudeme mať rovnaký meter, nebude naďalej na Slovensku dobre.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Zdá sa mi, že celá táto schôdza je jeden veľký politický podvod. Klamali ste ľudí, keď ste tvrdili, že ak vás zvolia budú lacnejšie potraviny, no nie sú. Klamali ste ľudí, že keď vás zvolia, budú lacnejšie energie, nie sú. Klamali ste ľudí, že za vlád SMER-u neexistovala korupcia na najvyšších miestach, existovala. A teraz klamete ľudí, že odvolávate podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. V skutočnosti ho ale vôbec odvolať nechcete, taká je pravda. Stačí mať otvorené oči, uši a čítať s porozumením.
Do odôvodnenia návrhu na odvolanie Michala Šimečku ste napríklad, pán poslanec Gašpar, napísali, citujem: "Je potrebné zvážiť jeho odvolanie." Čiže netreba ho odvolať, stačí to zvážiť. Alebo: "Je nevyhnutné zvážiť, či by Michal Šimečka mal aj naďalej zotrvať vo svojej funkcii." Čiže nie je nevyhnutné, aby skončil vo funkcii, stačí to zvážiť.
Je to obyčajné slovíčkárenie, pán poslanec. Vy veľmi dobre viete, že ak by ste odvolali Michala Šimečku, museli by ste zaňho zatiahnuť všetky jeho služby pri vedení schôdzí Národnej rady. A ja veľmi silno pochybujem, že sa vám to chce. Takže prestaňte zahmlievať a odpovedzte na jednoduchú otázku. Odvoláte Michala Šimečku? Áno alebo nie. Jednoduchá otázka, jednoduchá odpoveď. Myslíte ten návrh úprimne? Budete sa od budúceho týždňa pri vedení schôdzí striedať len traja, pán podpredseda Žiga, pán podpredseda Danko a vy? Áno alebo nie? Žiadne kľučky, že ak dôjde k odvolávaniu, ako to povedal, alebo ak dôjde k hlasovaniu, ako to povedal Matúš Šutaj Eštok. Odvoláte podpredsedu parlamentu Šimečku, áno alebo nie? Ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Grendel, chvíľu som si myslel, že sedí tam hore Ďurila alebo Ďurka, ale odpoviem vám. Samozrejme, že budem hlasovať za jeho odvolanie. A myslím ten návrh úplne vážne, to by vám malo stačiť.
Pán Dvořák, mne skutočne hlavu nemyká, tu je iný poslanec, ktorému sa hlava myká a dosť často.
A posledná poznámka k pani Plavákovej. No, pani Plaváková, tak vaša filozofia, v roku 2011 bol asistentom europoslanca za SMER Borisa Zalu pán Michal Šimečka. My dneska vlastne odvolávame podpredsedu za SMER, aby ste vedeli, takže tak. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ešte skôr ako začnem svoj príspevok, práve som sa dozvedel z médií, že ste vyhlásili, že v prípade, že bude Michal Šimečka odvolaný, že ma SNS podporí na túto funkciu. Chcem sa vám úprimne poďakovať za túto poctu, ale ja tú funkciu s radosťou nechám vám. Takže nebudem vám ju brať. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Michal Šimečka sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky po volebných politických dohodách všetkých strán, ktoré sa v septembrových voľbách 2023 dostali do parlamentu. Návrh na jeho nedemokratické a nekultúrne odvolávanie sa nesie v atmosfére hrubého osočovania celej jeho rodiny. Pretože som svedok života jeho starého otca Milana Šimečku, jeho otca Martina Šimečku a matky Martiny Šimečkovej, považujem si za povinnosť podať o týchto ľuďoch svedectvo a odvolávanie Michala Šimečku a ohováranie jeho rodiny zasadiť do širšieho kontextu udalostí, ktoré prežívame.
Prvá vlna útokov voči starému otcovi Milanovi Šimečkovi zo strany niektorých koaličných politikov a im naklonených médií spočíva v tom, že Milan Šimečka bol členom Komunistickej strany a marxistický filozof. Milan Šimečka sa narodil v roku 1930. V roku 1954 ako 24-ročný prichádza prednášať marxizmus-leninizmus študentom medicíny a farmácie v Bratislave. A v roku 1957 prechádza prednášať to isté na Vysokú školu múzických umení. Áno, v jeho knihách a prácach nájdeme pasáže, ktoré vyzdvihujú komunizmus a jeho ideológiu, áno, dialo sa to v rokoch, kedy tisíce nevinných ľudí sedeli vo väzniciach, ale Milan Šimečka sa neskôr nevyhýbal tejto dobe. Nevyhováral sa na nič. A som svedkom toho, ako si otvorene pred nami kládol otázku, ako to, že sme si ako mladí ľudia nevšímali, že z nášho okolia mizli ľudia.
Koľkí ľudia z ľavicovej kultúrnej sféry na Slovensku, ktorí navyše verejne podporovali popravy nevinných ľudí na začiatku 50. rokov, sa vedeli takto postaviť svojej straníckej minulosti? A to už nespomínam komunistov, členov Komunistickej strany, ktorí všetci do jedného proste dávali do pohybu celú tú mašinériu.
A v živote pána Šimečku podstatné niečo iné. Po okupácii v roku 1968 bol vylúčený z Komunistickej strany.
V rokoch 1970 až 1981 pracoval ako robotník. V roku 1981 bol zatknutý a trinásť mesiacov bez súdu väznený.
Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím, úplne zničeným zrakom. Až do roku 1989 bol pod neustálym tlakom ŠTB, jej výsluchov, domových prehliadok, v jeho byte bolo nainštalované odpočúvacie zariadenie. Manželku Evu, vynikajúcu prekladateľku, angličtinárku, vyhodili z vysokej školy tu na univerzite Komenského. Deti nemohli študovať. Napriek tomu do roku 1989, sa mi zdá, tu vyšlo päť základných diel ako Obnovenie poriadku, Kruhová obrana a ďalšie nespočetné množstvá článkov v rôznych samizdatových periodikách, ktoré písal pod svojím menom, čo bolo vždycky, by som povedal, podpísanie šeku, že ho mohli za to zavrieť. Bol to on, kto sa zasadil za zbližovanie kresťanského a sekulárneho disentu na Slovensku. Ja som ho priviedol k pánovi biskupovi Korcovi, aby sa stretli a na jeho byte porozprávali. (Poslanec priniesol pánovi Mikloškovi pohár vody.) Ďakujem.
Bol to on, ktorý v pokore až do konca života bol nositeľom nezlomného optimizmu, že život nakoniec porazí všetky ideológie.
Dámy a páni, prečo tejto vládnej koalícii nevadia iní ľudia? Napríklad Vladimír Mečiar, ktorý bol komunistom do roku 1989, 1968 až 1989 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany a po roku 1989 a po ňom len noblesne vyhlásil: "Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti." A hneď sa prehupol znovu do prvej línie spoločenských udalostí. A ďalší a ďalší bývalí komunisti, ktorí sa podľa Mináčovho vzorca prehupli na národnú vlnu a ktorých dnes spokojne vyznávate. Je to preto, lebo chcete premeniť obraz dejín Slovenska do novembra 1989. Chcete dehonestovať disent a jeho významných predstaviteľov na Slovensku. Chcete urobiť z obdobia normalizácie pokojnú prechádzku sadom, aby sa vymazal kontrast s minulosťou niektorých vašich ľudí.
V tomto kontexte logicky nasleduje Michalov otec, spisovateľ a publicista Martin Šimečka.
Narodil sa v roku 1957. Kvôli otcovej angažovanosti nemohol študovať. Vyučil sa v učilišti v Slovnafte, kde aj maturoval. Do roku 1989 pracoval ako ošetrovateľ, predavač, plavčík a kurič. Do roku 1989 publikoval v slovenských a českých samizdatoch, v samizdate mu vyšlo päť knižných titulov ako Žabí rok, Džin a ďalšie.
V samizdatoch publikoval pod vlastným menom, čo znovu bola, bola priam ponuka na to, aby ho zatkli. Stretávali sme sa u nich v domčeku, často obkolesení príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v Trnávke. Až do roku 1989 bol vystavený neustálemu tlaku ŠTB, výsluchom, odpočúvaniu. V roku 1988 sa zúčastnil sviečkovej manifestácie. Martin Šimečka aj so svojou manželkou Martou v čase normalizácie sa správali veľmi statočne.
Teraz sa mu zo strany niektorých vládnych politikov a ich spriaznených médií napríklad vytýka, že má päťpercentný podiel v Denníku N. Ak sa tým myslí, že na tomto podiele finančne profituje, tak odporúčam všetkým, aby si išli pozrieť jeho domček na Trnávke, aby si pre porovnanie pozreli niektoré domy vládnych politikov na bratislavskej Kalvárii alebo iných miestach Slovenska. Ak myslíte (potlesk), ak myslíte, že z toho päťpercentného podielu on môže riadiť tuná politiku strategicky z Denníka N, no tak okrem hlavných správ a hlavného denníku si pozrite spravodajstvo všetkých denníkov a uvidíte, že sú rovnako kritické ku vám ako Denník N. A tam nemá Milan Šimečka žiadny podiel.
Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom sa, Martin Šimečka, prepáčte. Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom, teda otcom Michala, sa musím dotknúť ešte jednej morbídnej skutočnosti. Pred nejakým časom niektorí vládni politici vyzývali podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, jeho syna Michala, aby sa v nejakej súvislosti dištancoval od svojho otca. Niektorí z nás sa snáď ešte pamätajú, v 50. rokoch sme mali na školách povinné čítanie o sovietskom pionierovi Pavlíkovi Morozovovi, ktorý udal svojho otca, že je kulak. Jeho otec potom putoval do Gulagu a Pavlíka mali z pomsty zabiť dedinčania. Táto legenda bola po čase spochybnená, ale jeho príbeh nám ako deťom bol dávaný za vzor. Zaprieť, zradiť svojho otca. To, prosím vás, kde sme sa ocitli v roku 2024? Veď to som počúval ako decko. Ale v celom tomto prípade ide znovu o to isté ako pri Milanovi Šimečkovi. V čase, keď Martin Šimečka chodil na výsluchy, bol odpočúvaný a komunistami prenasledovaný, váš premiér bol v rokoch 1986 až 1989 členom Komunistickej strany Slovenska. Zrejme ak sa chce niekto dnes zapísať do slovenských dejín čistý, ináč to nepôjde ako zmeniť minulosť. Treba dehonestovať všetko, čo bolo pred rokom 1989, aby sme zostali čistí a ničím nepoškvrnení iba my, ktorí dnes vládneme.
Dámy a páni, ale to nepôjde. Toto je spôsob snahy všetkých autoritatívnych vlád, že chcú na svoj obraz pretvoriť históriu, aby dnes ostali iba oni. A nakoniec symbolický odkaz Milana Šimečku, Nadácia Milana Šimečku.
Vznikla ako prvá nadácia na Slovensku v roku 1991. Som jedným zo zakladateľov tejto nadácie. Hneď od svojho vzniku nadácia spracovala projekt Oral history 20. storočia na Slovensku. Sú v nej svedectvá súčasníkov na témy: československé vzťahy za prvej republiky, holokaust, vysťahovanie Nemcov počas 2. svetovej vojny a po nej výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom po 2. svetovej vojne, prenasledovanie komunistami v rokoch 1948-1989. V archívoch Šimečkovej nadácie je pre historikov uložená spomienka pamäť 20. storočia, ktorú už nikto nemôže obnoviť, pretože všetci tí účastníci tohto storočia sú mŕtvi.
Prečo to neurobil niekto iný? Prečo to neurobila napr. Matica Slovenská, aby tu zostala takáto pamäť Slovenska?
A môžeme ísť ďalej. Angažovanie sa nadácie v rómskych otázkach. Pozrite si, čo všetko nadácia robila na tomto poli a porovnajte si jej činnosť inými nadáciami, ktoré o sebe tvrdia, že im ide o blaho a kultúru národa. Mimochodom matka Michala Šimečku, Marta Šimečková, ktorú takisto dobre poznám, učila od roku 2015 až dodnes na Záhorí na druhom stupni slovenčinu a nemčinu. Najprv len pre rómske deti a neskôr v zmiešaných triedach. Samozrejme, radi si vypočujeme aj iné takéto príklady angažovanosti rodinných príslušníkov zo súčasnej vládnej koalície. Teraz, samozrejme, začínate Martu Šimečkovú posúvať len do tej peňažnej sféry a len o tom hovoríte, aby to ľudí pobúrilo. Všade, kde sú peniaze, samozrejme, ľudí to môže pobúriť. Ale to isté robili komunisti. Komunisti ukazovali a zverejňovali, že chartisti berú peniaze zo západu, aby ich dehonestovali pred celou spoločnosťou.
A to, čo títo ľudia robili, to, samozrejme, už zamlčovali. A to sa robí aj dnes. (Potlesk.)
Všetko je to snaha o dehonestáciu celej Šimečkovej rodiny a v tom je to niečo neuveriteľne morbídne. Tanec pri tyči, o ktorej sa niektorí vládni politici tak s radosťou zmieňujú. Dámy a páni, hovorte radšej o tanci pri svetelnom semafore a úspešnom úniku z miesta činu. Toto, čo tu počúvam na adresu, obviňovať rodinných príslušníkov - starého otca, matku, otca. To je niečo hrozné. Mne úplne, ja som z toho úplne hotový. Prosím vás, spamätajme sa.
A ešte jednu vec si treba všimnúť. (Potlesk.) Informáciu, že podpredseda parlamentu Michal Šimečka má byť odvolaný, priniesol ako prvý premiér Robert Fico. V rokoch 1990 až 1992 som bol predsedom parlamentu, až do apríla 1991 bol Vladimír Mečiar premiérom. Premiér Mečiar mal záľubu oznamovať do médií, čo bude robiť parlament. Vždy som dal potom do médií oficiálne vyhlásenie, že o tom, čo bude robiť parlament, bude rozhodovať on, teda parlament a nie premiér. Znamená to, že Robert Fico sa dnes posunul do role politického lídra a hovorcu celej vládnej koalície. Možno je to jediná jeho cesta, ako zachrániť túto vládnu koalíciu. Bolo by dobré, keby sa pán premiér poučil nielen z udalostí novembra 1989, ale aj z ďalšieho ponovembrového vývoja, kde tieto vodcovské pozície nemali na Slovensku vždy len obmedzený čas. Táto vládna koalícia túži po nejakom novom začiatku. Prijíma zákony, ktoré amnestujú minulé trestné činy. Ruší Špeciálnu prokuratúru a NAKA, kde by mohli byť svedkovia týchto trestných činov. Do kultúry chce vniesť nový, chce vniesť novú ideológiu, ktorá stojí na stavaní vlajkových stožiarov a v ich tieni presadzovanie "našich" ľudí. A teda chce pred mladými ľuďmi, ktorí si nepamätajú obdobie pred novembrom 1989, dehonestovať niektorých ľudí, aby tie pravé dejiny Slovenska začali práve ňou.
Ale znovu, to nejde! Vy máte silu odvolať, máte síce silu odvolať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, ale nemáte silu urobiť z klamstva a demagógie ideológiu štátu. Nie ste tu sami. A tento štát nepatrí len vám.
(Potlesk.)
Svoje vystúpenie zakončím tým, čím som začal. Politické rozdelenie postov parlamentu bolo dohodnuté po voľbách 2023. Vy ale neviete dodržiavať dohody. Vaše áno je áno a v najhoršom prípade to je nie. Ste nedôveryhodní partneri. Váš pohľad na právny štát a demokraciu je iný ako náš pohľad. Stojíme v tomto na opačných stranách politických barikád, povedzme si to otvorene. Odvolanie Michala Šimečku v niečom pripomína zbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera v decembri 1996. Aj vtedy museli niektorí poslanci vládnej koalície tušiť, že to nie je celkom v poriadku. Nakoniec Ústavný súd to potom na čele s Milanom Čičom potvrdil. Ale podriadili sa príkazu svojej strany. Čo majú z tejto poslušnosti dnes a ako sa cítia sami pred sebou?
Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie, za ktoré tu ako za klub vystupujem, si ctí hodnoty. Ctí si zásady parlamentnej demokracie a je pripravený za všetkých okolností za tieto hodnoty zápasiť. Podľa toho sa poslanci KDH zachovajú aj dnes pri odvolávaní Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. S našimi hlasmi pri ňom, samozrejme, prosím, nepočítajte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No od manifestácie poďme znovu k pragmatizmu, ak dovolíte. (Smiech.)
Nie, celkom vážne, hovorím to celkom vážne. Nie, tu manifestácia nemá čo hľadať.
Nikto tu nechce, po prvé, nikto tu nechce dehonestovať meno pána Šimečku.
Pán poslanec, sám si potvrdil, že meno Šimečka je protekčné meno, lebo obhajoval si jeho celú rodinu v tejto chvíli, mať na mysli pána podpredsedu Národnej rady, ale povedzme si otvorene.
Pán Milan Šimečka bol komunista a najskôr ho vyhodili z Komunistickej strany. Vyhodili, on neodišiel. Vyhodili ho z Komunistickej strany a potom sa stal disidentom. A to si treba úplne jasne povedať, hej, v tejto chvíli. Nebolo to opačne. Uveril by som tvojim slovám absolútne, keby pán Šimečka dobrovoľne odišiel z Komunistickej strany.
Nie, jeho vyhodili. Patril medzi šesťdesiat osmičkárov, to je jedna vec.
Okrem toho táto téma čaká celý rok 89´, čaká na historikov. Preto, lebo isté veci sa úplne úmyselne zamlčujú a deti sa o nich neučia. Napríklad ani o tom, že prezident Havel bol jednomyseľne zvolený parlamentom československým, komunistickým parlamentom. Bol jednomyseľne zvolený, aj súdruh Biľak hlasoval za pána prezidenta Havla, ktorý následne prisahal na Ústavu Československej socialistickej republiky. To všetko sú fakty a tam bola istá dohoda.
A tých komunistov ste vtedy potrebovali pre rok ´89, aby prešiel, tak ako prešiel. Chvalabohu.
Ale teraz sa netvárte, že to bola jednofarebná záležitosť. To nie je fér. A taká ta pravda nebola, lebo tiež čosi o tom viem. Takže ďakujem veľmi pekne.
Ešte raz, nikto nechce dehonestovať meno pána Šimečku, ja len hovorím, že meno Šimečka je meno protekčné, z čoho v súčasnosti pán podpredseda ťaží. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja s bázňou som sa prihlásil teraz, lebo pre mňa prehovoril človek, ktorý je velikánom nášho parlamentarizmu a vidím tu takú istú paralelu v jednej veci, ktorú povedal. V 89-tom nastúpené politburo a Miloš Jakeš tam čítal o tom, že Zagorka, veď to je hezká holka, ale víte kolik bere? 600-tisíc českých korún bere, či československých.
Čiže Miloš Jakeš a mne sa zdá, že robíme dneska toto isté. Ale jednu dôležitú vec, ktorú chcem povedať nám všetkým, aj vám všetkým. Ak si toto dneska osvojíme, tak je s nami všetkými amen. Ak dneska prijmeme to, tú argumentáciu pána Gašpara, že mohol mať vplyv na čerpanie dotácií, nie svojich, on sebe nedával nič, ale mohol mať vplyv na čerpanie dotácií, teda mohol byť, že mohol byť v konflikte záujmov, preto musí skončiť. Lebo nadácia jeho mamy a nadácia jeho manželky.
Uvedomte si, že ak toto prijmeme, drahí kolegovia, kolegyne, lebo tieto vlády sa budú meniť, ale toto bude precedens, na základe ktorého raz budú môcť vyhodiť hociktorého z nás alebo z vás. Lebo mohol byť v konflikte záujmov. Nie, že bol. My nevieme, či bol, lebo tu nezazneli dôkazy, že podpredseda parlamentu bral peniaze, obohatil sa, zdefraudoval verejné financie a preto patrí mu, aby odstúpil. Ale toto tu nezaznelo. Mohol by.
Ak toto prijmete páni, veď si pílime konár pod sebou. Nás budú naháňať za to, že moja mama alebo tvoja babka niečo mohla. Veď to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)