20. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Gažovičová, viete, vy tu stále rozprávate o niečom, že my sa snažíme niečo prekryť. Ale veď tak si nalejme konečne toho čistého vína a keby tu vládla vaša progresívna vláda, nemali by sme ani trináste dôchodky, ani jej energo-pomoc domácnostiam alebo dotácie na rozvoj regiónom, pomoc lokálnym firmám. Nemali by sme predloženú nežnú revolúciu vo vzdelávaní a nemali by sme ani pripravenú pomoc policajtom. Projekt kamerových systémov na školách, optimalizáciu siete nemocníc, ktorú najskôr spackal váš kolega Dvořák, ktorý sa tvári, že má patent na rozum, na všetko. Chvalabohu, že naša Dolinková zastavila to nezmyselné rušenie nemocníc.
Čiže my pracujeme, doručujeme výsledky pre našich občanov. Čo sa týka porušovania ľudských práv, pani kolegyňa? Tak to vysvetľujte tuto pani Kolíkovej a Mikulcovi. Za nich ako sa porušovali ľudské práva? Ja som vtedy nepočul žiadnu poslankyňu Gažovičovú, ktorá by to kritizovala. Práve naopak, jediná práca Progresívneho Slovenska, ktorá tu bola, že ste prznili parlament vašou nezmyselnou obštrukciou a kydáte na túto krajinu v zahraničí. Veď toto je nevídané. Vy sa navždy zapíšete do dejín slovenskej politiky ako strana, ktorá vlastnú krajinu okydávala kade-tade. Vy ste predčili ešte aj toho Kisku, prisahámbohu.
Takže, prosím vás, nerozprávajte tieto hlúposti. A keď hovoríte niečo, že táto schôdza je zbytočná, tak vaše vystúpenie bolo že absolútne zbytočné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za príspevok, pani poslankyňa. Ty si spomínala vo svojom príspevku kolabujúce sektory. Spomínala si školstvo, dotkla si sa aj, aj zdravotníctva a tu si mi pripomenula jednu zaujímavú reportáž, bola to myslím televízia Markíza. Dohľadal som si to, 30. júla to bolo, tento rok. Tak to ešte ten úvod do toho, že my vieme, že SMER už vládne, bude to 4 700 dní čochvíľa a výsledkom toho vládnutia je tá reportáž, v ktorej sme sa dozvedeli dve zásadné veci alebo minimálne veci, ktoré ma veľmi zaujali. Prvá bola tá, že 280-tisíc v rámci toho sektora, keď sa bavíme o tom zdravotníctve, 280-tisíc ľudí dnes nemá ani len svojho všeobecného lekára. Ale čo bolo zaujímavejšie, tak v tej reportáži endokrinologičku ordinujúcu v Bratislave počas jej dovolenky zastupovala jej kolegyňa v 400 km vzdialenej Starej Ľubovni. Kam sme to dobačovali so zdravotníctvom, že keď máte problém so štítnou žľazou, tak z Bratislavy vás pošlú do Starej Ľubovne. Ale my máme problém taký, že musíme odvolávať Michala Šimečku.
Naozaj gratulujem k tomu, to je neuveriteľné.

Ďakujem za slovo.
Nestihnem asi zareagovať na všetko, ale aspoň pár kľúčových vecí. Tak teda ospravedlňujem sa, že som nebola úplne presná s niektorými výrazmi, riaditeľ SIS a Susko prerušil výkon trestu, čo v podstate znamená, že dočasne ho pustil z väzenia, aby išiel domov. A viete, vy tu podsúvate nejaké nezmyselné tvrdenia o nejakom kvázi rodinkárstve, ale tuto vidíme ten mentálny svet SMER-u a vašich blízkych ľudí, kde si pomáhate úplne nezávisle od nejakého konfliktu záujmov, pretože Kováčik bol človek, ktorý, to je jedno, kto ho do tej funkcie menoval, ktorý, v tom čase sú dôvodné, ktorý je odsúdený za korupciu a vy máte pocit, váš nominant, že je v poriadku zrovna jeho prepustiť, teda pardon, mu prerušiť výkon trestu. Tak to je signál pre všetkých iných ľudí v tejto krajine, že ako asi vy uvažujete o konflikte záujmov.
Znovu sme tu počuli obvinenia, že teda nie je na platy učiteľov, lebo minulá vláda.
No výborne, presne to som očakávala. Tak bolo na nové ministerstvo športu, je na zvyšovanie platov ministrov, bolo na neadresnú plošnú energo-pomoc.
Áno, myslím si, že za našich vlád by bol, by sa viacej prioritizovali napr. platy učiteľov.
A veľmi radi, a to už je aj reakcia na vás, pán Bartek, ste teda začali tým, že keby tu vládla vaša vláda. Pevne verím, že nadíde, že príde ten čas a že vám to budeme môcť ukázať a potom nás pokojne kritizujte za to, čo tu robíme. Ale zatiaľ kritizujete iba na základe úplne vymyslených, vymyslených obvinení proti Michalovi Šimečkovi.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel povedať jednu vec. Mám pocit, že toto bol najhoršie strávený deň v mojej pracovnej kariére, odkedy som vlastne v živote začal robiť. A to som čistil záchody na Korzike ako brigádnik. Obsluhoval som ľudí, vytváral firmy, robil rôzne roboty, ale toto je najhoršie stratený deň v mojom pracovnom živote. A tým pádom, tým pádom by som chcel poprosiť Národnú radu, že aby mi tento denný plat nezaúčtovala a v prípade, že sa to nedá z nejakých administratívnych dôvodov, tak ten plat venujem nejakej organizácii. A nebojte sa, nebude to Nadácia Milana Šimečku. (Smiech.)
Moje kolegyne a kolegovia veľmi trefne pomenovali z rôznych sektorov spoločnosť, v ktorej žijeme a vlastne v stave, v ktorom sa nachádzame. A nebudem teda sa snažiť ich duplikovať, ale poviem to cez taký ako kebyže príbeh.
Ja mám tri deti s jednou manželkou. Neviem, kto sa tu z konzervatívneho spektra takto môže pochváliť. A najstaršia dcéra má 17 rokov. Táto dcéra prežila skoro celý život alebo 70 % svojho života za vlády SMER-u, to znamená, že 4 700 dní. Keď vy stále rozprávate a pozorujem to strašne intenzívne, že vždy ste sa, spomínali ste Dzurindovu vládu, Radičovej vládu, Ódorovej, Matovičovu a tak ďalej, a tak ďalej. Poďme sa na to pozrieť ako keby z celej perspektívy osemnásťročného človeka. To znamená, že zo 7 700 dní ste boli 4700 dní pri moci. A poďme si teda pozrieť ten výsledok. 70 % vašej aktivity. Lebo keď sa na to pozriem z perspektívy života mojej dcéry, neposunuli ste túto krajinu dopredu, naozaj nie. A možno vy máte iný subjektívny pocit, lebo sa buď vy, alebo vaše okolie má dobre, ale vieme si to porovnať, ako sa posunuli iné krajiny dopredu. A dá sa to urobiť presne tými rebríčkami. Možno poviete, že tie rebríčky sú manipulované, alebo niekto iný ich nejakým spôsobom, neviem, manipuluje, alebo to sú len štatistiky, to sú len čísla, vy chodíte do regiónov, pravdepodobne vám v Snine alebo v Bardejove, alebo ja neviem, v Chorvátskom Grobe povedia ľudia, že sa majú dobre, ale poďme si povedať, že teda, že ako sa, v akom stave sa nachádza perspektíva, lebo sa chcete baviť o budúcnosti, a teda nie o minulosti, mojej dcéry a jej rovesníkov. Skrátka napríklad pri zdravotníctve. Vyzerá to tak, že oni, ich generácia, nebudú zdravší ako iní, ako mladí ľudia v iných krajinách. Skrátka nebudú, lebo vo všetkých rebríčkoch sa Slovensko za vašej 70 % vlády za osemnásť rokov prepadáva. V roku 2006 sme boli piatou najhoršou krajinou v dostupnosti zdravotníctva. Teraz sme na treťom mieste najhoršou krajinou a vyzerá to tak, že v niektorých oblastiach nás už aj tie posledné krajiny budú predbiehať, lebo oni sa dostali do krízy a postupne sa z nej dostávajú.
Sme na chvoste rebríčku v miere odvrátiteľných úmrtí, a to vám hovorím ako človek, ktorý v tomto zdravotníctve aj za vašej vlády stratil dvoch rodičov. Mamu som stratil, keď mala 53 rokov a otca keď mal 67 rokov. Obidve úmrtia sa dali odvrátiť, problém bol v podmienkach, v ktorých umierali, v zdravotníctve, ktoré nebolo dostatočne vybavené na včasnú diagnostiku. Môžeme sa o tom rozprávať. Vidím, že medicínski experti o tom budú chcieť počuť a ja im to rád vysvetlím. A dokonca zomierame na choroby, ktoré ostatné európske krajiny veľmi preventívne vedia vyriešiť. Ľudia sa pritom liečia v nemocniciach s hrdzavým potrubím a keď teda nechcete sa baviť o Trenčíne, pán Bartek, tak choďte sa prejsť na Mickiewiczovej ulici, keď pôjdete dole do podchodu, kde musia pacienti prechádzať, tak tam tečie voda, sú tam prasknuté okná a je to vlastne výkladná skriňa vášho osemnásťročného alebo fungovania za posledných osemnásť rokov.
Poviem ešte takú jednu osobnú vec, možno mnohí to neviete, ale ja som mal trikrát operovaný mozog a z toho mám epilepsiu, čo je vlastne choroba, ktorú som si nespôsobil sám a pravidelne by som mal brať lieky. Teraz som si ešte ich nezobral, lebo som tu, chcel som sa dostať na rad. A predstavte si, že tie lieky, ktoré mám namixované, aby som ich bral, vlastne dvoje z nich už nie sú k mání, skrátka už sa prestali dovážať, kvôli tomu, že sa kšeftovalo s tými liekmi a ten dodávateľ, belgická firma sa rozhodla, že slovenský trh vynechá, lebo skrátka sa reexportujú lieky. Za vašej vlády nechcem ani pripomínať, kto to organizoval, aby som tu nevzbudil vášne. A to už nehovorím o možno ešte vážnejších chorobách ako lieky na rakovinu, kardiovaskulárne choroby a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že ja by som sa strašne rád prihovoril vašim voličom, ktorých, nazvime to, chcete kompenzovať trinástymi dôchodkami a ja som za, ale myslím si, že na to je úplne iné riešenie. Mať aj štrnásty, aj pätnásty, aj šestnásty dôchodok nevyriešite to, že oni majú za posledných osemnásť rokov veľmi nízke dôchodky preto, lebo naša ekonomika nerastie, naša ekonomika stagnuje, lebo tu máme zlé pracovné príležitosti pre ľudí, a zároveň firmy, ktoré tu vyrábajú majú nízku, po prvé produktivitu práce, ale po druhé majú nízku, produkujú nízku nadhodnotu. To znamená, že firmy, kde sú, alebo krajiny, kde je oveľa väčšia inovácia, oveľa väčšia inovatívna ekonomika, tak v zásade tam, kde sú tie mozgy, tak tam sa v skutočnosti zarába. A vy za posledných sedemnásť rokov ste takisto ako čo ste kritizovali na Mikloša, tak to robíte aj vy, že v skutočnosti len dotujete výrobné haly.
Ale poďme ďalej. Spomenula to moja kolegyňa Tina Gažovičová a veľmi sa čudujem, pán Podmanický, a aj, pán Bartek, že ste takýmto spôsobom na to reagovali, lebo to bol jeden podľa mňa z najlepších prejavov, ktorý sa tu dnes udial, kde vám povedala pani Gažovičová, ktorá sa rozumie do školstva, ktorá vám ponúkla, že nepoďme dozadu, ale poďme sa rozprávať, čo urobíme dopredu a v zásade vy ste reagovali, že v zásade tu je všetko okej a že prečo sa rozhorčuje, a prečo má emotívne prejavy. No možno preto má emotívne prejavy, lebo vie, že školstvo a kvalita školstva je budúcnosť tejto krajiny. Naozaj. Budúcnosť krajiny je v tom, že tu budeme mať kvalitných, múdrych ľudí, a zároveň budú zdraví a budú môcť chodiť do roboty a vytvárať hodnoty, ktoré budeme môcť dávať tým dôchodcom.
To znamená, že nebudú mať trináste, štrnáste, pätnáste dôchodky, ale budú mať dvakrát väčšie dôchodky, možno len tých dvanásť. A to by ich oveľa viacej potešilo. V skutočnosti tie dôchodky, ktoré vy im dorozdáte, v skutočnosti minú na to, aby si dokúpili lieky, ktoré nie sú k dostání normálne na voľnom trhu, alebo aby si priplácali za rôzne prednostné termíny u lekárov a tak ďalej. To, samozrejme, nehovorím o tom ešte, že koľko málo je lekárov.
Ale vráťme sa k tomu školstvu. Vy ste povedali, že teda je problém so zvyšovaním platov učiteľov, lebo je tu nejaký konsolidačný balíček. Nedajte sa vysmiať. Keď mám priority, tak mám priority. Keď je školstvo a budúcnosť tejto krajiny najdôležitejšia, tak proste dám to do školstva. A nedám to do nejakých iných vecí. Dám to do školstva, lebo to je budúcnosť tej krajiny.
A ešte jedna vec. Viete, nikdy to tak neformulujete, ale vám je vlastne úplne jedno, ako žijú tí, ktorí vyrastajú v sociálne znevýhodnených komunitách. A to vám spomenula aj Tina Gažovičová. Skrátka, keď je toľko ľudí odsúdených na neproduktívny život, lebo ich strčíte do tých škôl, kde 5 % vychádza, ako keby je v tých školách, kde im nedajú perspektívu do života. Tak to sú tých 5 % ľudí, ktorí budú na tých dávkach, ktoré vlastne v skutočnosti aj kritizujete a ktorých extrémisti volajú, že paraziti na spoločnosti. Toto by som riešil.
A tým pádom, pán Bartek, váš dôchodok by bol zabezpečený, lebo aj tí, ktorí by neboli v tých pomocných školách, by vlastne zarábali na váš dôchodok. Ale nie, je oveľa ľahšie segregovať a dať ich preč, ako riešiť skutočný problém.
Poďme sa pozrieť ešte na to, že ako sa moja dcéra a jej generácia bude mať v otázke ubytovania, lebo neviem, či ste si všimli, ale je tu vážny problém s bývaním. A nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách. Skrátka, rastú nájmy, hypotéky zdraželi kvôli vašej veľmi "múdrej" politike minulý rok, a tým pádom vlastne na kúpu 70 m bytu, alebo 70 m² bytu na Slovensku potrebujeme v priemere asi 12,7-násobok hrubej ročnej mzdy, čo je najviac spomedzi všetkých susedov. 68 % mladých ľudí do 34 rokov žije s rodičmi. Sme najhorší, druhí najhorší v Európskej únii. No a ako, keď si hovoríte, akí ste prorodinní všetci, kresťanskí a tradiční a už neviem, akí ste teraz, ako chcete tým mladým umožniť, aby mali deti, aby ich vychovávali, keď sú závislí na tom, že žijú v tých rodinách so starým otcom, so starou mamou, s mamou, so svokrou a tak ďalej, a tak ďalej. Proste tak sa to asi nedá. To znamená, že keď chcete, aby niekto zarábal na vaše dôchodky a dôchodky tých, o ktorých teda hovoríte, že vám záleží, tak by som vám odporučil, aby ste uvoľnili mladým ľuďom podmienky na bývanie.
Aby som to nepredlžoval, myslím, že vy ste venovali veľkú časť vlastnej kampane na tému drahých potravín. Tak ja si neviem predstaviť akože väčší lapsus, ako spraviť bilbordy, že zastavíme zvyšovanie cien potravín a v skutočnosti na Slovensku sú najdrahšie potraviny v okolitých krajinách. To je štatistika. A ešte to rastie. A to, čo vlastne spravíte teraz s niektorými vašimi akože konsolidačnými opatreniami, tak v skutočnosti tie potraviny ešte zdražejú. A čo sa stane? Že ľudia budú chodiť nakupovať do zahraničia.
Zo severu do Poľska, z juhu do Maďarska, z Bratislavy do Rakúska a zo západu do Čiech. A čo sa stane? No stane sa to, že zase budú nižšie dane, lebo naše reťazce nebudú platiť dane, lebo budú mať nízke obraty. Vy robíte všetko ako nejakým spôsobom naopak. A ja sa pýtam, je toto zámer, že vy tu už nechcete žiť, pán Gašpar? Alebo ja neviem, kto ešte, proste národniari? Však to normálne že robíte všetky kroky pre to, aby tí, ktorí nás majú živiť, naše dôchodky, váš dôchodok, pán Bartek, tak tí utekajú, dupkajú preč, lebo nie každý v tom veku má šancu byť poslanec, tak dupkajú preč a my si hovoríme, ako sme na tom super. A ako je strašne dôležité stráviť jeden deň v parlamente vymyslenou kauzou Nadácie Milana Šimečku a tak ďalej, a tak ďalej. Je to proste až trestuhodné a fakt si myslím, že toto bude niečo, čo si zaslúži aj do budúcnosti vôbec takú ako keby že analýzu, že čo ste s tým spôsobili. Lebo podľa mňa s tým spôsobíte sympatie múdrych ľudí, ktorí budú vlastne voliť ešte viac Progresívne Slovensko a možno to zradikalizuje aj vašich voličov a možno aj kvôli tomu to robíte, ale v skutočnosti táto krajina nepotrebuje radikalizáciu. Táto krajina potrebuje kľud na prácu, na tvorenie hodnôt, aby tí dôchodcovia, na ktorých vám tak záleží, v skutočnosti mali z čoho žiť.
A ja by som sa ešte raz vrátil k tomu exodu mladých ľudí. Spomínam to už asi piaty alebo šiestykrát, aj za týmto pultom a napísal som o tom s kolegami, kolegyňami rôzne články. Viete, ja sa radím ku generácii Husákových detí, sa to tak hovorí aj sociologicky. To znamená, že tie ročníky, ktoré sa narodili od 1975 povedzme do 1982, myslím, že tak je to, tak to sú ako tie Husákové deti, ktoré vlastne boli že veľmi silné ročníky, lebo tam boli nejaké sociálne opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. No a teda Husák si zaslúžil v zásade pomenovanie jednej generácie, mojej generácie. No a ja mám obavu, že budú aj Ficovi vysťahovalci. Lebo ja si vôbec neviem predstaviť, že v skutočnosti čo bude hovoriť história nášho Slovenska o 50 rokov. Ona úplne zabudne na Fica, na Mečiara, na Kisku, na PS a tak ďalej. V skutočnosti, čo bude riešiť história, je, že doba vysťahovania, kedy naša krajina stratí viac ako 10 % obyvateľstva, tých múdrych, vzdelaných ľudí s perspektívou, ktorí zarábajú, budú zarábať na nemecké, české, americké a neviem, aké dôchodky a na Slovensku tu zostanú chudáčikovia, babky a dedkovia, ktorí sa budú spájať so svojimi vnukmi a vnučkami cez Skype. A to je ten problém.
Tým pádom vlastne my naozaj strácame budúcnosť. Teraz akože ja sa čudujem trošku, je tu pán Danko, on mi to vysvetlí možno, možno bude reagovať, že ja tu vidím len poslancov SMER-u. Vidím tu pána Barteka, jeden z HLAS-u, druhý z HLAS-u, pani Laššáková, pozdravujem, tretia. Sú tu, je tu jeden, dvaja ľudia za poslanecký klub SNS.
A tomu sa teším, že je tu aj SNS, aj keď vyzerá to, ako kebyže je to súboj medzi SMER-om a PS-kom.
(Reakcia z pléna.) Tak ja vám, ja vám teraz teraz hovorím o navrhovateľoch, ale ďakujem, až tak mi to nevadí, že mi do toho skáčete.
Jeden z členov, historických členov SNS sa volal Janko Jesenský. Určite o ňom viete niečo a tak ďalej. On napísal taký krásny román medzivojnový, ktorý sa volal a ktorý sa volá, že Demokrati. Veľmi vám ho odporúčam, je to výborný román, je extrémne vtipný. Môžem vám ho aj požičať a dokonca sa dá kúpiť aj v audioknihe, keď tu musíte sedieť, môžete potichučky počúvať. A ten citát je nasledovný a ospravedlňujem sa, neviem veľmi nahlas čítať kvôli mojim operáciám mozgu, takže skúsim to: "Na vraždy sa ešte nedáme, to je v pokojných časoch hrubý prostriedok. Hoci i zabíjame, keď nie naozajstne, tak mravne. Kompromitovaním, charakterne, odstrkávaním, ohováraním, priťahovaním, podkupovaním, výhodami a mlčaním. Máme na to tisíce pušiek, ktorými ostreľujeme. Z nemravných našich činov spravíme politickým komedianstvom činy nevinné, záslužné, vlastenecké, z perdít panenky, z čertov anjelov. Potrebujeme čarodejníka." Našli ho a myslím, že tento citát sa oplatí si preložiť aj do dnešnej doby a ten čarodejník je pán Gašpar.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja musím povedať, že tak, ako Tina mala tiež peknú reč, ty si mal tiež veľmi dobrú. Veľmi rád počúvam tvoje ekonomické okienko, tvoje skúsenosti, ako to vnímaš, ako vnímaš, kde a akým spôsobom tvoje deti vyrastajú.
Tak isto to vnímam ja ako otec. Viete, ja tiež mám 15 ročného syna a on tu nechce ostať. A o to viac ma to mrzí, že proste ani, čím ho tým zastavím proste? 900-eurovým platom, 1 500-eurovým platom? Neviem, či máte informácie, ale ak by sa chcel dneska mladý človek osamostatniť, len povedzme nejaký menší byt stojí od dvoch tisíc eur na m² vo väčších mestách. A ten severovýchod a juh sa vyľudňuje, lebo to máte aj informácie z VÚC-ky. VÚC-ky zbierali štatistické údaje, že ľudia stamaď odchádzajú a odchádzajú húfne. Tam už ostáva iba stará generácia.
Toto sú tie témy, ktoré my tu potrebujeme dostať. Nie vymyslené témy, ktoré my tu máme. A ja som veľmi rád, že dneska to Ivan takto pekne popísal. Viete, my sa potrebujeme baviť, ako naštartovať tú ekonomiku. My sa potrebujeme baviť o tom, ako obnoviť ten cestovný ruch. Ja budem mať v rozprave tiež údaje, ale v skratke vám poviem tak, že my sa dnes tešíme, že akože máme cestovný ruch pred, sme sa dostali naspäť s číslami pred covidové časy, ale Poľsko išlo o 40 % hore. Oni majú o 40 % viac, ako mali pred covidom.
Toto sú témy, toto máme tu diskutovať. Ako pomôcť ekonomike, ľuďom starým, mladým a udržať si ich tu.
A nie to, čo dneska tu predvádzate. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, ja len na začiatok chcem povedať, že troška ste mi krivdil, lebo ja som sa voči pani poslankyni Gažovičovej nevyjadroval negatívne, len som doplnil informácie. Naopak, naozaj vystúpenie bolo kultivované, úplne v poriadku, to len na okraj.
Ale teda možno, aby som mohol s vami diskutovať, tak chcem povedať, že mám tiež tri deti s jednou ženou a najstaršia dcéra má 16 rokov. A viete čo, nechce odísť zo Slovenska. Viete prečo? (Potlesk.)
Lebo ju vediem k tomu, vediem ju k tomu, aby milovala svoj národ, aby milovala svoju vlasť, aby milovala zem, v ktorej žije a aby všetko, čo dostala v školstve a v iných benefitoch, ktoré dostáva od spoločnosti, aby ich vracala naspäť medzi ľudí, u ktorých žije. (Potlesk.) Aby tu, aby sa ona potom podieľala na tom, aby tá krajina rástla.
A to nehovorím ako výčitku, len vám hovorím, že ja ju k tomuto vediem.
No a hovorili ste veľa negatívnych vecí. Ja vám poviem jeden pozitívny príklad. V roku 2005 v žilinskej VÚC-ke sa stal županom Juraj Blanár, dnešný podpredseda SMER-u. Stáli sme vtedy pred otázkou, čo s nemocnicami.
Všetky štyri nemocnice VÚC-ky boli v totálnom rozklade a jediná alternatíva, ktorú ponúkala vtedajšia vláda, bola ich privatizácia. Tie nemocnice sa nesprivatizovali, VÚC-ka začala do nich investovať. Už všetky štyri nemocnice už roky, roky majú kladný hospodársky výsledok. Naposledy, myslím, v minulom roku 5,7 milióna majú pozitívny hospodársky výsledok. To znamená, to je ukážka toho, že nemocnice, ktorí boli pred krachom, dneska fungujú, investuje sa do nich, modernizujú sa a jednoducho sú funkčné.
Takže neviem reagovať na všetky vaše údaje, ktoré ste hovorili, lebo chvíľku by trvalo, kým by sme ich všetky mohli hovoriť. Ale na záver, no to už nestíham, niekedy nabudúce by som vám tiež niečo zarecitoval.

Áno, ďakujem pekne.
Pán poslanec Štefunko, vyjadrovali ste sa teda k zdravotníctvu, školstvu a ja by som chcel len veľmi krátko, reexport liekov. Reexport liekov sa stal preto, že my sme prijali zákon, kde sme boli tretí zozadu v cene lieku, čiže tretí najlacnejší v Európskej únii. Áno, našli sa špekulanti, ktorí využili, že sme mali lacné lieky a za drahšie, aby ľudia vedeli, čo to je, ich predávali do zahraničia. Aj potom sme prijali zákon, aby sme obmedzili, obmedzili túto vec. Hovorili ste o zdravotníctve ešte ďalej a školstve. Pán Štefunko, ja to poviem úplne otvorene. Školstvo a zdravotníctvo boli najlepšie za socializmu. Minimálne zdravotníctvo. Boli nemocnice prvého typu, druhého, tretieho, univerzitné. Však sme aj si o tom aj spolu hovorili. Pacient z jedno, z tej prvej nemocnice musel byť prijatý do druhej, potom do tretej, keď bolo treba a tak ďalej. Školstvo. Mám mnoho kolegov z medicíny a jeden z kolegov je aj svokor pani Gažovičovej. Ďalších spolužiakov máme, ktorí sú v zahraničí vysokocenení. A cením si napríklad aj svokra pani Gažovičovej, lebo bol vynikajúci biochemik. Školstvo tu bolo výborné. Bohužiaľ, prišla revolúcia, muselo sa privatizovať a museli sa, bohužiaľ, robiť tieto veci. Aha, už nemám.
No, ale chcel som sa vyjadriť k pánovi Šimečkovi. Nikto neuráža jeho rodinu, ale odvolávame ho preto, že organizoval protesty občanov, no, pardon, nestihnem.

Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na svojho kolegu Jožka Valockého. Musím povedať, že svätá pravda. Dneska viackrát ste hovorili, aké to bolo zlé do ´89, aké úžasné je to potom, že všetko je tu lepšie, alebo v západe bolo lepšie. Taká organizácia zdravotníctva, aká tu bola za socializmu, tak to bola jedna špičková organizácia. Nebyť Zajacových zákonov a jeho predstáv, že trh vyrieši všetko aj v zdravotníctve, tak by sme tu dodnes mali dobré a kvalitne organizované zdravotníctvo. Dneska sa sťažujeme na to, že máme problém v ambulantnej sfére hlavne. Prestarnutosť, to že nemáme všeobecných, pediatrov, ale aj ďalšie odborné ambulancie. Za socializmu každé OVZ si sledovalo, keď mu kto, kedy odchádza do dôchodku a pripravovalo si na tých oddeleniach už dopredu ľudí, ktorých potom premiestnilo z oddelení na ambulancie a takto to bolo celé organizované a v živote by k takémuto systému alebo takémuto stavu, ako je dneska, nedošlo. Povie, že sme tu nič nerobili za SMER-u. Tu sa vybudovali kvalitné kardiovaskulárne centrá, onkologické centrá, prerobili sa viaceré oddelenia, systém urgentných príjmov. Bola pripravená veľká rekonštrukcia banskobystrickej nemocnice, ktorá bola zastavená po tom 20., lebo na to boli aj peniaze a boli stopnuté, lebo sa to muselo všetko preverovať. Chvalabohu, že táto vláda, čo tu bola posledné tri roky, nestihla z plánu obnovy zaradiť Rázsochy, tak dneska môžme stavať Banskú Bystricu a Martin. A chvalabohu, že ministerstvo obrany vymyslelo postaviť z peňazí, ktoré musia ísť na zbrojenie, vojenskú ďalšiu nemocnicu na východe Slovenska v Prešove.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, že ste si našli čas a reagovali ste na moje vystúpenie. Takže dozvedel som sa nasledovné veci, pán Podmanický. Že ľudia, ktorí teda sú v Bratislave a v Košiciach a v Prešove a majú problém, tak sa majú ísť liečiť do Žilinského kraja. Tomuto som porozumel dobre, lebo ste to tam poriešili.
Pán Valocký poradil niečo iné, že máme sa vrátiť do socializmu, lebo vtedy to fungovalo dobre. Tak ja neviem, tak ste to mohli urobiť. Ten SMER, tých 14 rokov, teda čo ste to robili, no tak ste sa tam mali vracať do toho socializmu a ani to ste nespravili dobre. Ešte aj váš kolega povedal, že v zásade za toho socializmu bola aj školstvo dobré.
A teda v zásade vtedy to fungovalo, tak ja neviem proste, prečo fungujete v demokratickej spoločnosti? Prečo ste vôbec v parlamente, lebo za socializmu ako keby že demokracia nebola teda koníčkom, hej, ale proste bol tu nejaký ako keby že úzus, že vlastne sa počúvala strana. Takže vy navrhujete teda, že bude strana, tá bude diktovať parlamentu a na základe toho bude fungovať zdravotníctvo, školstvo. Toto som z vášho pochopil, z vášho vystúpenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Truban zalomil rukami, keď videl, že som sa prihlásil, ale momentálne ste mali po sebe viaceré vy príspevky a myslím si, že je čas aj reagovať. Ja som tam poctivo dve hodiny presedel ako predsedajúci a počúval všetky ďalšie fakty, argumenty. Ale musím povedať, že celá táto debata sa zacyklila. V podstate sa točíme v kruhu. Prestáva byť podľa mňa nejak produktívna a v zásade si vraciame aj z jednej, aj z druhej strany tie isté argumenty, ktoré tu už zaznievali počas dňa. A ja by som chcel ale zareagovať na zopár takých tvrdení, ktoré vnímam trošku aj osobne a začnem hneď od konca postupne, pán Štefunko. Vy ste na záver čítal nejaký citát a ten citát začínal a potom ste ešte ukončil teda, že sa vlastne týka mňa ako mojej osoby. Ale citát ste začínal slovami, na vraždy sa ešte nedáme. No tak ja vám chcem pripomenúť 15. máj. Vražda tu už bola alebo pokus o vraždu. Bola tu, bol tu pokus o vraždu z politických dôvodov a bol výsledkom radikalizácie spoločnosti, lebo vy ste slovo radikalizácia tiež použil vo svojom príspevku. A jednoducho si myslím, že čas ukáže a najmä keď budeme mať výsledky vyšetrovania, kto radikalizoval tohto strelca. Voláte po pokoji, po kľude, ale v zásade od 15. mája nič preto konkrétne nerobíte. Ten pokoj a kľud vieme priniesť všetci do politiky, si myslím, vrátane nás politikov z koalície. Ale tu musím vidieť, že to funguje obojstranne a ja som bol veľký pesimista hneď po atentáte, lebo som dobre odhadol situáciu, že sa to nestane.
Vy ste v podstate nezmenili spôsob politiky a ten spôsob politiky je radikalizačný a my musíme na to nejako odpovedať. To nie je možné, aby sme sa na to len pozerali. Vyzývajú nás k tomu aj naši voliči, ktorí, samozrejme, používajú ďaleko ostrejšie slová, než aká je realizácia tej politiky, ktorú potom robíme. Vaše obavy z toho, že ako sa vyľudní Slovensko, si myslím sú neoprávnené a nedôvodné. Toto už počúvam dlhú dobu, že jak utekajú vždy ľudia zo Slovenska, keď je tu vláda SMER-u a dnes už niekto povedal, potom, keď prídu tie dobre vlády, tak sa zase všetci vracajú.
Jednoducho všetci hovoríte húfne, tak už skúste raz povedať aj nejakú konkrétnu štatistiku a ja som vám povedal, že existuje vnútroeurópska migrácia a je logické, že lekár pôjde za lepším platom do tej krajiny Európskej únie, kde ten plat dostane vyšší. To je úplne prirodzené. Je smutné, že ho, samozrejme, nevieme udržať na Slovensku a otázka, či to vôbec dokážeme a či dokážeme nastaviť platy na úroveň, ja neviem, Nemecka a Francúzska alebo tých najvyspelejších krajín, je taká ťažká a hlavne je odpoveď na takúto otázku, že si nemyslím, že to dokážete, aj keď raz dostanete dôveru vládnuť vy. To si nemyslím vôbec. Dobre tu povedal jeden predrečník, že vy ste išli cez, možno keby ste vyhrali voľby, predsedu vlády Ódora šetriť skoro osem miliárd. Vy by ste rušili miesta učiteľov, vy by ste rušili miesta v školách, možno v zdravotníctve, to už ja neviem povedať, kde všade.
A to, čo tu volala pani poslankyňa Gažovičová alebo aj v ďalších príspevkoch o tom, ako treba teda všetky tieto rezorty riešiť, no tak to by sme len videli, aký by to bol prepad. Jednoducho v mene toho, aby ste tých sedem miliárd nazbierali, tak by ste šetrili krížom-krážom hlavne na občanoch a na ich sociálnych istotách.
Naša politika je iná, preto sme sociálna demokracia, my budeme konsolidovať, budeme konsolidovať, tak ako to uviedol už minister financií a budeme chcieť túto republiku trošku dostať do popredia z toho marazmu, do ktorého ju dostala predchádzajúca vláda a súčasťou ktorej bola aj strana Sloboda a Solidarita. Oni podporovali to, že tu dneska sme v takom stave, v akom sme a je to tá obohraná pesnička, ja sa tiež k nej už nechcem veľmi vracať.
Pre mňa ale tento deň bol dôležitý, pán Štefunko, na rozdiel od vás, vy ste povedali, že ste tu zbytočne strávili, chcete vrátiť mzdu alebo niečo podobné v takom duchu. No ja som spokojný, že tu zaznelo všetko, čo zaznieť malo. Akokoľvek dopadne hlasovanie, bolo dôležité na pôde parlamentu hovoriť o vašom predsedovi, o predsedovi Progresívneho Slovenska a o tom, čo sa ho týka. O konkrétnych faktoch aj konkrétnych hodnotiacich úsudkoch, ktoré vznikli na týchto faktoch. Nie sú to žiadne fabulácie, tak ako to použila pred chvíľou pani poslankyňa Kolíková, ktorá si spomenula na to, že som bol aj policajný prezident a dokonca som bol vyšetrovateľ a písal som konkrétne rozhodnutia s konkrétnymi zdôvodneniami a musel som oprieť svoje skutkové tvrdenia o reálne dôkazy, nie ako páni Čurillovci.
Pani Gažovičová, nastavujete nový rozmer. Možno si to neuvedomujete, lebo hovoríte o tom, že to, čo sa dialo v čase rokov ´20-´24 ku dvom občianskym združeniam a jednej nadácii, je v podstate v poriadku, je to norma.
Ja teraz to zjednoduším, tak poviem, všetci tí, ktorí ste vo verejných funkciách a teraz hovorím aj o vládnych predstaviteľoch, o poslancoch a podobne, povedzte všetkým svojim príbuzným, známym, priateľom, susedom, nech sa začnú zapájať do štátnych zákazok. Nech začnú čerpať štátne dotácie, bude tu rovnaký meter, nikto vás za to kritizovať nebude, váš provládny N denník, teda pardon, protivládny a váš politický Denník N bude o tom hovoriť, že to je to isté, čo sa stalo u pána Šimečku, takže kritizovať sa to v podstate nedá. Ručím vám za to, že keby k takej situácii došlo, opäť tu bude iný meter a opäť tu budeme počuť, ako sa to nemá. Ten dobrý príklad bol aj tesne pred celým procesom tohto odvolávania, keď minister životného prostredia čelil kritike, mediálnej kritike za to, že jeho sused získal zákazku na právne služby. Jeho sused. A robil sa z toho problém. Tak nehovorte, že toto je iný pohľad. Lebo vy hovoríte, že to je v poriadku, že takto môžu trpieť i rodinní príslušníci, ale to ešte nehovorím o tom, že sa tu nebavíme, samozrejme, o rovnakej situácii. Prečo by nemohol môj syn pracovať v štátnej správe? To je, aký je zákonný dôvod, prečo by tam nemohol byť? To neni tá istá logika.
Ja som hovoril o občianskych združeniach, ktoré čerpali na nejakú činnosť, o ktorej pochybujem, že je v prospech štátu, ja osobne pochybujem, celý deň som hovoril o tých dôvodoch a chcem sa vrátiť aj k tomu, aby som nehovoril len o tom, aké máme rozdielne názory na rozvoj spoločnosti, na hodnotový svet a podobne. Pretože mňa zaujímajú také prejavy, ako mal pán Štefunko alebo aj pani poslankyňa Gažovičová, ktoré hodnotia nejakým spôsobom históriu a dávajú nám nejaké príklady z toho, ako by to mohlo byť, ako to vyzeralo a podobne. Napríklad súhlasím s tým, čo bolo povedané, že školstvo socialistické, keby sme oprostili od marxisticko-leninskej ideológie, ja som bol vychovaný v takom školstve a necítim nejakú ujmu, že by som bol nejaký menejcenný. Ale, naopak, vy vnášate do života, a teraz hovorím skutočne ako o progresívnej ideológii, aj také prvky, ktoré hovoria o tom, že mám stratiť identitu. Nemám vedieť, či som muž, žena, alebo čo som. (Reakcia z pléna.) Však nechajte ma dohovoriť.
Ja hovorím svoj názor na to, čo si myslím. Mám stratiť národnú identitu. Čo mám byť nejaký multieurópan?
Ja chcem byť stále Slovák. Mám stratiť kultúrnu identitu. To je, všetko vedie k tomu, aby som sa necítil tak, ako ma príroda stvorila, aby som nemal svoje názory, pretože ak tu niekto, ak tu niekto má tendenciu obmedzovať názory, právo vyjadrovať sa, tak ste to práve vy. Vy, pomocou vášho provládneho denníka, teraz sa opakujem, propolitického Denníka N, ste schopný tej dehumanizácie. Dneska tu niekto z vás spomenul, že čo je dehumanizácia. Že to je ten zlý, najhorší nástroj, pretože aj dneska sme dehumanizovali pána podpredsedu Národnej rady a jeho rodinu. Tak ja vám poviem, čo je dehumanizácia. Choďte si na rok sadnúť na dehumanizáciu a potom sa môžete o tom vyjadrovať, kto bol dehumanizovaný a akým spôsobom.
A v tejto súvislosti chcem zareagovať aj na pána Dostála. To o Kováčikovi už tu bolo povedané. Vy ste takisto povedal dvakrát, že bol prepustený na slobodu, vyslal ste občanom signál, ako keby teda bol zbavený trestu a zopakujem to, nebol zbavený trestu. Bolo prerušené trestné, výkon trestu, a pokiaľ mu nedá dovolací súd za pravdu, tak sa tam vráti. Ale ja chcem veriť, že mu dá za pravdu, pretože len jedna poznámka k tomu, keď ste polemizovali o tom, že čo to je a jak sa to mohlo stať, že sa stalo bezdôvodne, pani poslankyňa Gažovičová.
Ja som tu čítal, keď hovorili vyšetrovatelia, ktorí ho obvinili, ktorí ho dávali do väzby, že ho treba čo? Uhnať na smrť. To máte pocit, že toto bol spravodlivý proces? Toto je vážne pocit váš, že to bol spravodlivý proces? Však buďte sebakritickí, keď už chcete byť, k všetkým rovnako a rovnakým metrom. Povedal vám pán Glück vo vzťahu k mojim trestným stíhaniam, nerád o tom hovorím, že nie sú výsledkom novely Trestného zákona tie zrušené obvinenia.
Vy ste ich tak len prebehli, len tak povrchu, ani ste sa ich nikdy v živote predtým, alebo v tejto diskusii nedotkli, že aké boli tie dôvody, prečo mi bolo zrušené obvinenie. To nie je zaujímavé, to netreba občanom povedať. Jednoducho preto, lebo to bolo bez dôkazov. Bolo to vymyslené. Bolo to tvrdenie jednej osoby ničím nepreukázané. Kde sú tie vaše rovnaké metre a práva? Skúste hovoriť objektívne a o všetkom tak, ako sa má.
Hovoríte, že útočíme na neziskový sektor. No neútočíme na neziskový sektor ako celok. Ja si vážim, tak ako tu ďakovala vaša kolegyňa, všetky tie neziskové organizácie, ktoré pomáhajú v zdravotníctve, v sociálnych oblastiach a podobne. Áno, to sú také organizácie, ktoré si zaslúžia pomoc, ale rozhodne musím povedať, že sú tu aj neziskové organizácie, ktoré žijú zo štátneho rozpočtu na, a poviem to, pseudoumení a rôznych verejných projektoch, ktoré nepovažujem za vôbec dôležité pre Slovensko. Ale sú tu aj také, ktoré priamo politizujú, a preto chceme urobiť v tom poriadok, aby sme o tom financovaní vedeli. My máme problém s tým, že práve pri nadáciách vášho, nie ich, teda dobre, nadáciách blízkych osôb vášmu predsedovi politickej strany, sme zistili, že žijú zo štátnych peňazí asi nie celkom v súlade so zákonom. Už sa nebudem opakovať, už som to tu hovoril, ale my chceme vedieť, odkiaľ čerpajú tie dotácie aj ďalšie peniaze, najmä keď prichádzajú zo zahraničia.
Pani Mesterová, vy ste si zobrali správu, o ktorej teda, poviem vám teraz taký trošku nadsadený úsudok, aby som bol sebakritický. Keď ju máte, tú správu jediná vy, mám pocit, že teda vy jediná máte prístup na ministerstvo spravodlivosti k tým osobám, ktoré sa podieľali na tom hodnotiacom procese. A to je len dôkaz o tom, že na tom ministerstve máte naďalej svoje vzťahy a kontakty. To je, ja som povedal, aký je to úsudok, ale ja si robím z toho takýto záver. (Reakcia z pléna.) Skúsme, dajte faktickú, však viete.
V správe som aj ja identifikoval to, že vyberáte si, samozrejme, časti, ktoré vám vyhovujú, a dokonca ich interpretujete tiež po svojom. Ja som tu prečítal nejakú časť, keď som povedal zo stanoviska ministerstva spravodlivosti aj iné hodnotenia, než aké ste povedali vy. Počkajme na definitívne závery, pre politické odvolávanie to plne postačuje. To je môj názor. A vy chcete počuť rozsudok, ktorý by mal k tomu byť a ktorý je ešte ďaleko.
Tie vysvetlenia ešte len prídu, dozvieme sa audity ekonomické, ja som vám povedal, ako to bolo. Z tej dotácie ste tu počuli, na ktorú bol nejaký rozpočet, sa nakoniec polovica presúvala na odmeny. Na odmeny pri menšej práci.
A už sa nebudem v tomto opakovať, ale je to tak.
Pán Pročko tu nie je, ale musím povedať, že nedokážem tak estrádne vystupovať ako vy alebo ako pán Pročko a neviem takýmto štýlom zaujať, ale podľa mňa pán Pročko zaujme predovšetkým práve touto estrádnou formou než svojím obsahom toho, čo povedal. A ja ho pomenujem tak, ako on pomenoval, zrejme to bude ešte stále v rámci slušnosti, lebo on neustále tu hovoril o zločincoch a zlodejoch, že pán Pročko je kádrovčík a člen normalizačných komisií. On sa podieľal na tých personalizačných čistkách, keď prišla minulá vláda a keď chodím po regiónoch, iné meno nepočujem, len jak chodil Pročko kádrovať. A nech to počuje, keď to počuje, lebo by som mu to povedal, aj keby tu sedel. To je ten moralista, ktorý sa tu postavil a tým estrádnym spôsobom nás poučoval.
No, pani Jaurová, je tu ešte? Nie je tu. Vy ste začali dobrou správou, ktorá bola ironickým hodnotením Slovenska. Akurát ste nedodali, že ten stav Slovenska, ktorý ste tu tak opisovali a ktorý sme nedosiahli, môžte dávať za vinu tej predchádzajúcej vláde. To je síce to isté, čo som tu už trikrát povedal, ale musím to povedať, lebo ste sa snažili opäť naznačiť, ako keby za to bol zodpovedný SMER. A k stíhaniu v politických kauzách a k tomu, ako ich hodnotíte, už tu bolo dosť povedané, nechce sa mi k tomu vracať, ale som presvedčený, že vám tu ešte raz prečítam z dôkazov, ktoré už dnes mám k nim prístup, zaujímavé veci. A som presvedčený, že keď budete mať len trošku vôľu si to vypočuť, že snáď ešte dokážete zmeniť aj vašu rétoriku o týchto kauzách. Mňa udivuje, že bez znalosti vecí dokážete súdiť. Udivuje ma. Prezumpcia neviny vám vôbec nič nehovorí a hodnotenie toho, ako hodnotíte politické kauzy, ktoré tu boli počas minulej vlády, vám vyhovuje len v politickom slova zmysle.
Nakydať, nakydať a dehonestovať a dehumanizovať o tom, o čom ste hovorili.
Pán Hargaš, posledná poznámka. Vy viete dobre, ja sa nechcem s vami dneska hádať, čo sú metadáta, čo sú vlastnosti súboru a podobne. Ja nerozporujem, že sa objavilo v metadátach aj meno môjho syna, nikdy som to nepodal, že to tak nie je. Už som sa tu dneska k tomu raz vyjadril, ja vám môžem dať nahliadnuť aj to, čo zobrazujú vlastnosti toho súboru u mňa, v tomto počítači, ktorý mám tu pred sebou. A jedna vec je autor, autor, dobre? Autorom som ja. Autor sa neurčuje podľa toho, čo je na tom súbore zobrazené, to asi dobre viete. To je jedno, či v metadátach, či v akých ukazovateľoch. Asi sa v tom vyznáte lepšie, ako ja. Ja nie som taký IT technik.
Ale autorom som rozhodne ja. Dobre? A tie vaše úvahy, ktoré využívate len v tej argumentácii, ja vám ich zakázať nemôžem, ja môžem na ne len takto reagovať, ale tu ich považujem skutočne za zúfalstvo. To už je zúfalstvo. Pretože tak jak ste v rámci toho dňa toto nejak zásadne nezvýrazňovali, ja som mal za to, že si sami uvedomujete, že to je teda nie argument hodný na obhajobu toho, čo tu dnes hovoríme, ale musel som naň ešte raz reagovať a ja vám to tu ukážem, potom za chvíľku sa prídete pozrieť, dobre? Ďakujem.