22. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomtom návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že ak by som našiel podklady, ktoré som mal pred tými štyrmi-piatimi rokmi, keď sme zavádzali tú šesťdesiatpercentnú, podiel teda minimálnej mzdy z priemernej mzdy, mohol by som tie isté argumenty použiť aj teraz. Ale viete, čo sa zmenilo? A o tom chcem trošku hovoriť, lebo tu sa postavila otázka, že čo nám dalo tých 57 %, ktoré Krajniak s Matovičom, keď nastúpili do vlády, zmenili. Ja sa to pokúsim povedať. Nič príjemné a mám taký pocit, že znova sa opakuje to isté, čo sme zažili aj pri debate o konsolidácii. Najviac kričia tí, ktorí ste to spôsobili. SaS-ka a matovičovci. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, áno, celkom iste má na tom svoj podiel aj pán Ódor.
Teraz skúsme, skúsme trošku viacej povedať, čo sa to vlastne zmenilo a prečo sa to zmenilo, lebo pán minister veľa vecí naznačil, ja možno len zopakujem, v čom je ten rozdiel. Lebo vo viacerých vašich vystúpeniach, aj pán Hajko, aj pán Viskupič, aj pán Hlina, ako bolo veľké protirečenie. Keď obhajujete zamestnávateľov a podnikateľov, no tak nemôžte v tomto prípade obísť, že ak sa používa niekde nejaký keš, že je to chyba, že to chyba nie je toho robotníka, toho zamestnanca, ale je to chyba toho zamestnávateľa, pretože okráda toho robotníka, okráda ho na dôchodkoch, prípadne keď je to žena, môže na materskej, na péenke a na ďalších veciach, ktoré s tým bezprostredne súvisia. A to sú veľmi vážne dôvody. No a v konečnej miere ten pán podnikateľ na tom zarába. To je treba tu v tomto smere ešte povedať. V tom je to veľké protirečenie, ktoré ste tu viacerí naznačili.
No a čo sa týka otázky tej chudoby, ktorá sa dá presne zrátať a v konečnej miere nielen náš štatistický úrad, ale aj Eurostat veľmi presne vyčíslil tie veci a mňa najviac na tom všetkom mrzí, že s tým, že sme znížili podiel minimálnej mzdy zo 60 na 57 s tým, že sa zmrazili príplatky, lebo podnikateľov alebo zamestnávateľov netrápi tá minimálna mzda. To ste dobre povedal, to je 30-40 eur rozdiel mesačne v priemere, ale to je len priamo na mzde. Oni sa ďaleko viacej obávajú tých príplatkov, pretože ak majú veľa nadčasovej práce, veľa nedeľnej, víkendovej a ďalšej práce, no tak to automaticky veľmi vysoko tento podiel jednoducho rastie. A mňa čo najviac mrzí, keď spomínam tie tri alebo štyri roky, tam sa zvýšil veľmi rapídne podiel, to je tých 9,1 %, tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, sú pod hranicou chudoby. Tu sa musíme zhodnúť, to je neprijateľné. Ak raz niekto robí, má právo na dôstojný život, nemôže byť pod hranicou chudoby. A toto sme my s tým, že sme znížili, že sme im nepreplatili príplatky, že sme dokonca nezohľadnili veci, ktoré súvisia s infláciou, čo sa týchto nízkopríjmových v značnej miere tiež dotklo, sme zapríčinili, že ten nárast chudoby tu bol veľmi, veľmi veľký. A samozrejmá vec, že dotýkal sa aj pracujúcich, pracujúcich za tú minimálnu mzdu.
Miera rizika chudoby na Slovensku od roku ´20 nepretržite stúpala a v porovnaní s rokom ´22, to znamená už po dvoch rokoch, predstavovala najvyšší medziročný nárast za všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky. Nie eurozóny, ale vrátane krajín, ktoré neplatia eurom. To je výsledok toho, čo ste urobili, čo urobil Krajniak, že zrušil tú šesťdesiatku a dal päťdesiatsedmičku a pozastavil všetko. To je ten výsledok, ktorý je neblahý, a to je nevyhnutné zmeniť. Pretože keď zrátam tých tridsať-štyridsať eur rozdiel mesačne, čo by to bolo znamenalo za tie tri alebo štyri roky, plus tie príplatky a ďalšie veci, ktoré boli zmrazené k tomu, to je už veľmi slušný peniaz.
Teraz otázka. Čo by sa vlastne bolo bývalo zmenilo, alebo v čom je to pozitívum tej minimálnej mzdy? Pán Hajko spomínal kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, aké je to zlé, ako na to môžu páni podnikatelia doplatiť. No, tam, kde je najvyššia životná úroveň v Európe, to sú severné krajiny, je stopercentné pokrytie kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Oni nepoznajú, čo je to minimálna mzda. To je pokryté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. A je tam najvyššia životná úroveň. Priemer Európy je okolo 50 % pokrytia, na Slovensku sme boli niekde na 20 % a zrušili sme to, napriek tomu, že odporúčanie Európskej komisie bolo zvyšovať podiel kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To znamená, aj to, čo bolo zlé, sme úplne odbúrali, aby tam nebolo nič. Absolútne choré, proti ľuďom, proti zamestnancom, proti tým, ktorí poberali minimálnu mzdu.
Otázka ďalšia, ktorú je treba postaviť. Zvyšuje alebo znižuje možnosť zamestnávania výška minimálnej mzdy? Pán Ledecký, ušiel mi už, ja celkom nerozumiem tej téze, ktorú povedal: Vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po zamestnanosti. Ale veď to je úplná blbosť. Opak je pravda. Keď som končil, tak sme zaviedli takzvaný súbeh. To znamená, ten, kto sa zamestnal a zobral tú minimálnu mzdu, polroka bral ešte značnú časť pôvodných sociálnych príspevkov, aby ho to motivovalo pracovať. Pokiaľ sa neoplatí robiť, aj ten nevzdelaný človek, dokonca aj v tej osade si to vie zrátať, či sa mu to jednoducho oplatí alebo nie. To sú také logické, pragmaticky jednoduché veci, že nad tými sa nemáme čo ďalej zamýšľať.
Ďalšia vec, ak sa zvýši o tých, o to niečo tá minimálna mzda, skončia tie peniaze niekde v bankách? No asi nie, idú automaticky do vnútornej spotreby, čo vylepšuje ten ekonomický ukazovateľ tej danej krajiny. Ja nehovorím, že sú to nejaké miliardy, ale vylepšuje, lebo tú minimálnu mzdu skutočne neukladá na účet, ale pustí, ide na potraviny a všetky tie ďalšie veci, ktoré s tým, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Aj za môjho pôsobenia na ministerstve robila napríklad Podnikateľská aliancia Slovenska viaceré prieskumy. Nikdy sa nepotvrdilo, že výška minimálnej mzdy má vplyv na zamestnanosť. Že by zamestnávatelia išli prepúšťať ľudí, lebo sa o 20-30 alebo koľko eur zvýšila minimálna mzda. Buď ho potrebujem toho zamestnanca na tejto úrovni menej kvalifikovaného, ktorý robí prácu, ktorá zodpovedá takejto nejakej triede, alebo ho nepotrebuje. Ale keď ho potrebuje, on má väčšinou problém takéhoto nájsť a získať, no tak veľmi-veľmi možno tých 30-40 eur zaplatí navyše, aby takéhoto zamestnanca získal. To znamená, všetky tie, by som povedal, ako protirečenia, ktoré tu boli ponúknuté, sa nezakladajú vôbec na pravde. Úplný opak je pravdou a naopak, niekto by mal veľmi vážne spytovať svedomie, prečo za tie tri-štyri roky tak ubližovali tým ľuďom, ktorí pracovali, pracovali na miestach, ktoré nie sú nejak veľmi atraktívne z hľadiska toho zamestnania, a obrali ich o pekných stovák eur za tie roky, čo sa nakoniec prejaví už aj v čase, keď pôjdu na materskú, do dôchodku, jednoducho pri všetkých tých atribútoch, ktoré sú naviazané na odvody do Sociálnej poisťovni. Je nevyhnutné toto prijať, je nevyhnutné držať sa tej 60-percentnej hranice. Treba povedať jednu vec, 60-percentný automat prichádza v úvahu len vtedy, keď sa partneri nedohodnú. Ak sa dohodnú, tak sa to jednoducho akceptuje. A to ten zákon jasne tie veci pomenováva. To znamená, že je to v prvom rade na partneroch a v tom druhom rade, ak sa nedohodnú, tak sa automaticky uplatní príslušný automat, s ktorým sa dá dopredu aj rok kalkulovať aj do rozpočtu jednotlivých firiem, nejakých biznis plánov a ďalších vecí, ktoré v tomto smere sú bezprostredne potrebné.
Každopádne odporúčať podporiť tento návrh zákona, je potrebný, je dôležitý a my sa len vraciame niekde, kde sme boli pred štyrmi rokmi. Je mi veľmi ľúto všetkých tých ľudí, ktorí štyri roky trpeli len za to, že nejaký Krajniak, Matovič a ďalší, ktorí vládli, im zobrali peniaze, ktoré si jednoducho zaslúžili.
O jedenástej hodine odporúčam zajtra, aby sme hlasovali. Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. O jedenástej zajtra? Dnes sa nehlasuje, hej? (Reakcia z pléna.) Dnes sa nebude hlasovať? Nie, zajtra o jedenástej, dobre.
Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 408, spoločná správa výborov má tlač 408a.
Opäť prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

[Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 408.]

Ďakujem pekne. Áno, pani kolegyňa Holečková aj ostatní, zopakujeme, o minimálne mzde sa bude hlasovať zajtra o jedenástej, tak ako to určil spravodajca, dobre? Ale teraz sa už venujme zákonu o sociálnych službách.
Dámy a páni, viete, toľko bolo narozprávané v oblasti sociálnych služieb o tom, ako treba pomáhať tým, oným a podobne, ale napokon treba preukázať aj činy a konkrétne kroky. Tento zákon vznikol na základe rôznych vecí, ktoré sa udiali, niektoré aj nepríjemné, ale dôležité je, aby vláda naozaj reagovala správne a pomáhala tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. V tomto prípade touto novelou zákona o sociálnych službách ideme pomáhať odkázaným ľuďom, respektíve zdravotne znevýhodneným ľuďom.
Prvou dobrou zmenou, prvou dobrou vecou, ktorú zákon prináša alebo novela zákona prináša, je to, že zdvojnásobíme príplatok k príspevku na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur. Doteraz bol tento príspevok 100 eur, my ho dávame na 200 eur. Ďalšia dôležitá úprava, dokonca si dovolím tvrdiť že historická, je, že po prvýkrát v histórii od zavedenia opatrovateľských príspevkov zrušíme krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmov odkázanej osoby. Čiže na základe príjmu odkázanej osoby už nebude krátený opatrovateľský príspevok opatrovateľa, teda toho príbuzného, ktorý sa o neho stará v domácom prostredí.
Nastavujeme týmto novým zákonom aj nový režim odľahčovacej služby. Doteraz bol režim odľahčovacej služby nastavený nefunkčne, nefungoval. Za odľahčovaciu službu nie je zodpovedné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je to kompetenciou samosprávy, napriek tomu ideme pomáhať jednak zmenou zákona a jednak aj financovaním tejto odľahčovacej služby. V zákone po novom nastavíme režim odľahčovacej služby nasledovne. V prípade pobytovej odľahčovacej služby bude môcť osoba využiť 30 dní počas jedného roka, to zostáva, ale v prípade ambulantnej alebo terénnej odľahčovacej služby to bude 360 hodín, takže po novom si už budú môcť ľudia čerpať hodiny a nebude sa im odpisovať jeden celý deň, čo bolo naozaj veľmi nevýhodné.
No a tá štvrtá dôležitá vec, ktorú zákon prinesie a ktorú oceňujú všetky organizácie zastrešujúce ľudí, odkázaných ľudí, je, že domácnosť, v ktorej je opatrovateľ a poberá opatrovateľský príspevok, bude môcť využívať domácu opatrovateľskú službu v rozsahu až 40 hodín mesačne a opatrovateľský príspevok nebude odobratý tomu opatrovateľovi, doteraz to bolo len osem hodín. Čiže po novom aj opatrovateľ si nechá opatrovateľský príspevok, aj tá konkrétna domácnosť bude môcť 40 hodín mesačne využívať domácu opatrovateľskú službu.
Štyri výborné veci, štyri konkrétne kroky na pomoc odkázaným ľuďom, takto sa má správať sociálnodemokratická vláda, pretože odkázaní ľudia sú jednou z tých cieľových skupín a priorít sociálnodemokratickej vlády. Len pre istotu poviem, že pozmeňujúcim návrhom bola po dohode so ZMOS-om vyčlenená z tohto zákona úprava § 75. Je to dohoda so ZMOS-om aj so všetkými zainteresovanými stranami, pretože už by to platilo len rok, bolo by to kostrbaté a navyše viete dobre, že od 1. 1. 2026 začne platiť reforma financovania sociálnych služieb a v rámci tej reformy financovania sociálnych služieb už bude všetko inak. Sa veľmi teším, že schválením tohto zákona, schválením tejto novely nepochybujem o tom, že získa absolútnu väčšinu v parlamente, vytvárame výbornú atmosféru na to, aby sme sa pripravili na reformu financovanie sociálnych služieb, ktorá musí platiť v zmysle plánu obnovy od 1. 1. 2026.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Novákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovanie výborov o tomtom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 408a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 481 z 18. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 408, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 81 z 22. októbra 2024.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených poslancov, pani poslankyňu Turčanovú a technikov poprosím, aj poslanec Hlina je tu napísaný.
Takže prvá pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prosím, prepáčte mi, ak sa ešte na minútku vrátil k predchádzajúcemu vystúpeniu pán ministra k zákonu 400, teda alebo k parlamentnej tlači 410, lebo bolo označené KDH, že nechce podporiť tento návrh o minimálne mzde. Minimálna mzda, keďže sa vracia prepočet z 57 % na 60 %, my sme s týmto oká, za toto, s týmto súhlasíme, máme trošku výhrady k tým iným, ďalším prílepkom, ktoré v tom zákone sú, preto sa náš klub zdrží pri tomto hlasovaní, to len na úvod.
A k tej vašej poznámke, pán minister, o tom, že by ste chceli, aby sme širokou podporou podporili zákony. Áno, ja som za. Vtedy budú zákona dobré, ak sa dohodneme na nich opozícia a koalícia. Čo mi k tomu ale chýba, napríklad však pán predsedajúci, pán Danko, aj v poslednej televíznej debate zdôraznil, že vy budete hlasovať len za návrhy, ktoré sú z koaličnej dielne a ani super-dobrý opozičný návrh nemôže prejsť, preto je potom veľmi ťažko žiadať od nás podporu pre super-dobrých aj koaličných návrhoch. Ale myslím si, že mali by sme naozaj všetci spoločne ukazovať celému Slovensku, že sa vieme spojiť a nájsť zhodu na dobrých veciach a dobrých riešeniach.
Prečo o tom hovorím, lebo takýto dobrý návrh je práve tento návrh 408, parlamentná tlač 408, a zároveň sa chcem poďakovať aj pani kolegyni Novákovej, ktorá vlastne pripravila, predpokladám, že po dohode s ministerstvom práce, pozmeňujúci návrh, ktorý odstránil isté disproporcionality, kvôli ktorým by sme povedzme tiež mohli uvažovať o tom, že sa zdržíme. Ale chcem dopredu avizovať, že tento zákon považujem za dobrý a prospešný a teda napriek dohode v koalícii, že za nič opozičné nezahlasujete, my ako opozícia tento návrh podporíme, minimálne za stranu KDH hovorím teraz.
Chcem sa úplne, keďže pán minister vo svojom príhovore sa vlastne venoval dosť podrobne tomuto zákonu, tak nebudem kolegov oberať o čas a hovoriť o tom veľmi dlho, ale musím povedať, že naozaj oceňujem že to riešenie, ktoré bolo pôvodne dohodnuté medzi neverejnými poskytovateľmi a ZMOS-om, že z tohto návrhu zákona vypadne, teda ak prejde aj pozmeňujúci návrh, pretože naozaj pre samosprávy to neriešilo nič, ktoré čelia teda nedostatku financií a nedostatku odborných kapacít. A ako aj pán minister na výbore povedal, aj tak by to riešenie platilo len rok, lebo budeme mať úplne nový zákon, čiže úplne s týmto súhlasím, je to v poriadku. Naozaj vítam aj úpravu odľahčovacej služby, aj to, že sa posúva možnosť súčasného poberania opatrovateľského príspevku a opatrovateľskej služby do 40 hodín mesačne. Je to veľmi, myslím si, že veľmi dobrý a ústretový krok. Rovnako vítam aj zmenu alebo nezohľadňovanie príjmu opatrovanej osoby do príspevku na opatrovanie alebo príspevku na osobnú asistenciu a veľmi by som chcela oceniť aj to, že pri zdravotne ťažko postihnutých deťoch sa vlastne, sa vlastne ochrana príspevku zo súčasných 100 zvyšuje na 200 eur. Čiže toto sú, myslím, že tak akože sumárne veci naozaj, ktoré podporujeme a ktoré si veľmi vážim.
Ja som pôvodne chcela predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by trošku sa venoval aj limitom na, teda nielen na strane opatrovanej osoby, ale hlavne na strane opatrovateľa, lebo viem, že u dôchodkov je to tak, že vlastne dôchodcovi sa nebude krátiť tento opatrovateľský príspevok, ale pri pracujúcich, ktorí sú hlavne, povedzme si, rodiny s deťmi, stále máme v zákone dvaapolnásobok životného minima, čo konkrétne predstavuje sumu 684,97 eura, a povedzme si, to je suma, ktorá nedosahuje ani výšku životného minima. Čiže ak povedzme otec rodiny opatruje svoje dieťa alebo povedzme svojho rodiča, tak my sme ho zaškatuľkovali, že nesmie viac ako 684 eur si privyrobiť a ak je to viacdetná rodina, vlastne držíme ich veľmi nízko pod hranicou. Ja som aj na našom výbore prosila koaličných poslancov, aby si tento môj návrh osvojili a niekto ho predložil, lebo tam stačí úplne, aby sme vypustili tú hornú hranicu príjmu, ktorú si môže zarobiť, a myslím si, že by sme týmto trošku otvorili ľuďom ruky. Samozrejme, že za podmienky, že by muselo ostať vykonávanie zamestnania, že nesmelo by byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale povedzme si, covid nás naučil práci z domu, dneska mnoho ľudí pracuje z domu, má pružný pracovný čas a tak naozaj tú starostlivosť o tú svoju opatrovanú osobu si vie zabezpečiť buď osobne, alebo aj svojím príbuzným, keďže si vedia ten pracovný čas rozdeliť.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie a verím, že naozaj širokou väčšinou tento zákon bude podporený. Ešte raz vďaka, končím.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, budem krátko hovoriť, ale pán minister mi povedal, že môžem aj dlho, ale dalo by sa aj dlho, ale možno v úlohe štátu, ale koniec koncov som to tu spomínal, možno ešte bude príležitosť, kde ešte to budem spomínať. Viete, že kedy, alebo či si to náhodou nemýlime, že čo je alebo čo nie je úlohou štátu. A úlohou štátu je okrem iného, funkcie štátu, nechcem byť, že základná, nejaká stredná škola, že ideme si hovoriť, že načo vznikol vôbec štát, načo si ľudia vytvorili štát, ale úlohou štátu je sa postarať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Neviem, bol by som prípadne rád, keby sme sa možno na tomto, nie je to žiadna atómová fyzika, dá sa to aj pochopiť a toto by malo byť úlohou štátu. Hej? Že úlohou štátu by sa malo vedieť postarať o tých, čo sa nedokážu. Pokiaľ sa to začne preklápať, že štát sa začne starať o tých, čo sa vládzu o seba postarať, dlho to nepotrvá. Dlho to nepotrvá, lebo tí, čo vládzu, si na to zvyknú, očakávania sa budú zvyšovať, apetít sa bude zvyšovať, očakávanie pri televízore sa bude zvyšovať, bude sa hroziť voličským správaním a zmenou voličského správania, ak nedoručíte výsledky. Je to cesta do pekla. Celý populizmus je cesta do pekla, vážení, a vy ste sa na ňu vydali. Vy učíte ľudí, ktorí sa vládzu o seba postarať, čakaj pri televízore, čo bude zadarmo. Vy ich to učíte, nie ja, nie pravica.
My sme tu tak šialení, že my dokonca ideme meniť naratív toho, že tak, jak je čierna a biela, tak ako je ráno a večer, tak je aj pravica, aj ľavica. Aj tí, čo ju nevolia, uznávajú, že pravica je dôležitá. Aj tí, čo ju nevolia, ju uznávajú, že je dôležitá. Lebo dôležitá je na to, že robí rovnováhu. Rovnováha je princíp. Niekto povie pán Boh, niekto povie príroda, proste dala veciam mieru, rovnováha je princíp. Akonáhle narušíte princíp, dlho to nepotrvá. Dlho to nepotrvá. Keď začnete dávať ľuďom, ktorí sa vládzu o seba postarať a povedať im, choďte, počkajte, niečo bude zadarmo, skončíte zle. A my s vami! Populizmus zabíja. Dlhy odpisuje len vojna. Neviem, čo ešte chcete epickejšie alebo silnejšie počuť na to, aby ste si uvedomili, že cesta, ktorou sa vydávate, je zlá cesta. Ale hovorím to, taký úvod, kvôli tomu, že ja nemám s tým problém, práve naopak, lebo toto je úlohou štátu. Úlohou štátu je sa starať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať, a tu hovorím, super, bodaj by sme mali peniaze na to. Ale viete, čo nám hrozí? Nám hrozí, že nebudeme mať na to peniaze práve preto, že robíte, čo robíte.
Pán minister, vy ste mi neodpovedali v záverečnom slove. Neodpovedali ste mi na moju otázku, že prečo dávate bankám, koľko, 50, 100 mil. euro, podľa to, že ako kto sa, bude chutiť tá služba z tých dôchodkov. Vy ste mi na to neodpovedali. A ja sa pýtam, bankári potrebujú pomôcť? Ja sa pýtam, banky potrebujú zaopatriť? Vymeniť plienku? Toto potrebujú banky? Vy potrebujete bankám poslať z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky? Načo? Plienku potrebujú bankári vymeniť? Vy im posielate, pán minister, tak ste sa tu hmýrili, jak teda mi to idete natrieť, že čo ten Hlina, o čom rozpráva. Nič, ticho. Obišli ste to mlčaním.
A ja sa znova pýtam. Ako je vôbec možné, že Sociálna poisťovňa z peňazí, ktoré sú poslané na dôchodky, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky, vypláca provízie bankovým spoločnostiam a operátorom platobných brán. Ako je to vôbec možné? Ako si to vôbec môžte dovoliť? Že zriadite takéto niečo. A ešte to odpromujete. Sociálna poisťovňa si dá tlačovú správu, že aká je ona proklientská. Že proklientsky teda vytvorila nejaký systém, ktorý umožní podnikateľom zjednodušiť systém, že nepomýlia sa vo variabilnom symbole. No neúročno. Neúročno. Ale nepoviete to, že za tým sú skryté poplatky, ktoré platí Sociálna poisťovňa tým bankám z peňazí určené na dôchodky. Z tých peňazí, ktoré by ste mohli dať trebárs na túto odľahčovaciu službu, na tú pomoc, nepoviem pol slova. Kyticu vám donesiem. Nemám problém s týmto návrhom zákona. Treba pomáhať tým, ktorým treba pomáhať, ktorí sa nevládzu o seba postarať. To je úlohou štátu. To je našou úlohou poslancov. A ja sa pýtam, prečo vy pomáhate tým bankám? Prečo je také ticho ohľadom tej transakčnej dane, čo som tu minule rozprával?
Vytvorili ste sofistikovaný systém, naozaj sofistikovaný systém, klobúk dole, jak ste odpromovali, už len to logo tam chýba v tom zákone o transakčných službách na tie platobné karty. Jak ste tam dali tú reklamu, že pri platbe kartou to neplatí. No neúročno, no neni to úžasné, že jak to dokážete cez zákon urobiť proste reklamu na platbu kartou a nepoviete, že sú s tým spojené poplatky? A tu sa dozvedáme inú skutočnosť. Inú skutočnosť sa dozvedáme. Zriadená nová služba. No Ježiš, no poďme všetci, poďme. Čo sa očakáva, že čo ideme robiť? Tá nová služba znamená, že pokiaľ, a to chcem aj podnikateľov poprosiť, plaťte tak, jak ste platili. Plaťte tak, ako ste platili. Plaťte to normálne prevoďákom, plaťte to tak cez interbanking. Nevyužívajte platobnú bránu, lebo vlastne robíte problém sami sebe, lebo ničíte sociálny zmier, ktorý ja neviem dokedy to bude trvať, ale keď to budete robiť, ako robíte, tak raz na tie dôchodky nebude. A tí dôchodcovia nám tu budú pobehovať hladní a budú kričať: Kde sú dôchodky, Erik Tomáš, kde sú dôchodky? Nech sa páči, sociálna dala na poplatky bankám. Podnikatelia, kľudne plaťte jak doteraz, dávajte pozor, aby sa účtovníčka nepomýlila vo variabilnom symbole, lebo ak to má byť len problém a ak len kvôli tomu to zriadili, dajte pozor, nech sa nepomýli. Ale len keby taký Volkswagen zaplatil cez platobnú bránu svoje odvody Sociálnej poisťovni, tak koľko? Koľko taký Volkswagen mesačne? Koľko, 100-, 200-, 300-tisíc mesačne bude musieť poslať Sociálna poisťovňa tým platobným providerom? A to sú koho peniaze? To sú ich peniaze? Keď mne bolo dneska povedané, že to je bankové tajomstvo. Ja vravím, že to nie je bankové tajomstvo. My máme právo vedieť a budem sa na to pýtať, aké podmienky boli dohodnuté pri tých transakčných poplatkoch, ktoré sú zložené z troch častí. A môžu dosahovať pri B2B biznise až 1,5 %. Budem sa pýtať. A nech Sociálna poisťovňa, nech povie, pán Tomáš, povedzte Sociálnej poisťovni, nech povie, aká je výška tých transakčných poplatkov, koľko dohodli, keď využije niekto platbu tou platobnou bránou cez platobnú kartu. Nech povie. Bude to zaujímavé vidieť. A budem sa, budeme teda pýtať a prečo? Prečo vôbec, hej? A to je taký soft nástroj, že soft nástroj, teraz ponúkate túto opciu, že môžte zaplatiť a čo sa potom pritlačí, že dáte nejaký hard nástroj, že budete penalizovať tých, ktorí nevyužijú tú službu? Bo aj k tomu možno ste ochotní dôjsť, aby ste pomohli tým, ktorí potrebujú prebaliť. Lebo bankári, z tohto vyzerá, že potrebujú prebaliť, lebo dostávajú peniaze zo Sociálnej poisťovne. Zo Sociálnej poisťovne dostávajú peniaze dôchodcovia, invalidní dôchodcovia a bankári. Tak ste to nastavili, nie ja.
Neviem, pán minister, nedá mi, aby som sa znova, teda môžte sa na mňa hnevať, v tom nie je nič osobné, v tom je len verejný záujem a ten ja tu sa snažím zastupovať. A idem proti sebe, však to pôsobí divne aj pre mňa a už aj sa niekto na mňa hnevá a neviem čo, že či chápem, nechápem. Viete čo? Ja chápem. Ja chápem podnikateľskému princípu. Máš zarobiť, ale aj cena to, ako zarobíš, má svoju cenu. Ak máš zarobiť na tom, že nebude na plienky, ale ty budeš mať, nie som si celkom istý, či toto zrovna je model. Zdá sa, že v karpatskom socializme nevadí, že morálne zábrany nevadia, tu absolútne nič neplatí, vám je to úplne jedno. Vy ste horší jak Octavianus, ktorému nevadilo vyberať peniaze zo záchodov, nie? Nech sa páči, ale dovoľte mi sa na to pýtať. To právo, dokonca povinnosť ja cítim u seba, že ju mám a budem sa pýtať, budem sa pýtať opäť a znova, načo vlastne zriaďovali túto možnosť a ako dohodli tie transakčné poplatky s tým spojené. A či tam niekoho neťuklo v tom, no moment, ale však to budeme platiť z tých peňazí, ktoré sú na dôchodky, to by sme nemali. Však vy by ste, pre pána kráľa, nemali platiť peniaze, ktoré sú na dôchodky bankám. Či zle hovorím? Mám pocit, že dobre hovorím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)