22. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Na vás reagovať chce jeden pán poslanec Stachura.
Nech sa páči.

Ďakujem, Oskar, za taký krátky, ale ucelený pohľad na tento, na tento zákon. Sme v druhom čítaní. Ja by som chcel v krátkosti zareagovať na tie benefity, ktoré si spomínal.
No, ja nie som veľkým zástancom, úprimne, benefitov. V niektorých oblastiach by sme sa vedeli možno pozrieť na nárok alebo definovanie nároku, povedať, čo je nárok a čo nie je nárok. U zubárov podľa mňa je tu tá možnosť, mali by sme byť určitým spôsobom odvážni, pretože ak je to zadefinované ako benefit, tak je to také celé trošku benevolentné, poisťovne k tomu môžu pristupovať rôzne a každý volá ten benefit inak. Nemáme zadefinované, čo konkrétne má pacient za tento benefit dostať. Napríklad ak sa povie, že je benefit bielenie zubov, tak nie je striktne zadefinované, že koľko to bielenie zubov má byť, či to má byť 30 minút, 15 minút, ako kvalitne to má byť urobené, hlavne že sa to nejakým spôsobom rýchlo urobí. Poistenci si myslia, že super, starajú sa o svoj chrup, o svoje zdravie, ale len napríklad prehliadkou alebo čistením zubov ešte nikto nekazivé zuby nemal. Musí sa pravidelne starať o zubnú hygienu sám, to je rozhodujúce.
Čiže tie poisťovne využívali benefity ako v rámci konkurenčného boja, aby prilákali pre seba klientov, aby sa prepoistili. Nemyslím si, že je to dlhodobo správne a vhodné riešenie. Ešte raz zopakujem, ja by som skôr išiel cestou naozaj možno nebáť sa začať možno v tej zubnej oblasti cestou nároku definovania, na čo má poistenec nárok a na čo nie. A potom v tom nároku jasne zadefinovať, akú kvalitu máme očakávať od toho-ktorého vyšetrenia alebo zákroku.
No a od pána ministra dúfame, že teda nový generálny riaditeľ bude veľmi skoro a predstaví plán.

Reagovať bude ešte pán poslanec Dvořák, máte slovo.

Ďakujem za poznámku. Peťo, ja súhlasím s týmto, myslím si, že by sme mali smerovať k tomu, aby sme tu mali nejaký nárok zadefinovaný. Ja dokonca to, že cez nejaké benefity ideme sanovať, a tým som sa, to som sa práve chcel, na to som chcel poukázať v tom mojom príspevku, že tie benefity tu slúžili na to, že ony sanovali to, ako tu nesystémovo máme rozmáhajúce sa poplatky, ale zároveň to bola nejaká sanácia pre tých pacientov, že vedeli, že dajme tomu, ja neviem, 100 eur budú mať na tie zuby, čo si dneska nemôžu dovoliť. Výsledkom je teda, že buď zaplatia vyššie doplatky, alebo k tomu lekárovi nepôjdu, a teda tá prevencia bude akože upadať.
No a ja som práve na to chcel ukázať, že zároveň to sanovalo nejakú vec, ale sanovalo ju to nesystémovo. A práve preto si myslím, že aj rok po voľbách, vzhľadom na to, čo tu prichádza – zvýšená dépeháčka, transakčné dane a podobne –, o to dôležitejšie je, aby kým nabehnú všetky tieto zdražovania od januára, sme tu mali veľmi jasne zadefinované už aj nejaké akože poplatkové pravidlá a povedali, že čo je akceptovateľné, čo nie je akceptovateľné, mali by sme zavedené nejaké sociálne ochrany, tak to robia západné štáty, že aj keď zadefinujú, samozrejme, nejakú, nejaké penzum toho, že čo je akceptovateľné, čo nie je akceptovateľné, tak zároveň zavádzajú aj nejaké sociálne ochrany, lebo naozaj sa to nemôže dotýka tých najslabších, ktorí si to nemôžu dovoliť. Zároveň je to, má to regionálne špecifiká, má to špecifiká rôzne ambulancie, nemocnice a podobne, doplatky za lieky. Však to by sme vedeli riešiť.
Čiže ďakujem veľmi pekne a ja verím teda, že dočkáme sa nejakej legislatívy aj, ktorá bude regulovať samotné tie navyšujúce poplatky.

Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Szalay, odovzdávam mu slovo.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, nebudem dlho zdržiavať, ja sa pridám k predrečníkom, ale keďže táto téma alebo témy, ktoré sú riešené v tomto návrhu zákona, tak trošku aj osobne prežívam, tak by som sa k tomu chcel vyjadriť.
Teraz v zásade pán minister s týmto zákonom nemá nič spoločné, to zdedil. Je to in memoriam Zuzana Dolinková. Škoda, že s tým neprišla skôr, že to trvalo rok, kým sme dostali do toho, že tu máme tieto zákony. Nejde o žiadnu reformu, hej, to si povedzme na rovinu. Je to štandardná údržba legislatívy, ktorá mala nastať minimálne o pol roka skôr. Sú to vylepšenia, aplikačná prax, donesené problémy, ktoré, na ktoré všelibárskto upozorňoval. Nemá to žiadnu politickú príchuť, ľavú, pravú. Myslím si, že je tu dokonca zhoda skrz opozičné spektrum, že nie je dôvod toto nepodporiť. Je to štandardná údržba, údržba legislatívy. Opakujem, mrzí ma, že teda neprišla skôr.
Témy, ktoré sa tu riešia, považujem za zmysluplné. Jednu z nich sme otvorili my ako strana Sloboda a Solidarita ešte vlani pred voľbami, a to je skutočnosť, že v našom centrálnom registri poistencov máme niekoľko tisíc mŕtvych ľudí, mŕtvych duší. Ľudí, ktorí nežijú, ale figurujú, ako keby žili. Ja tvrdím, že ich je minimálne 2 800. Podľa mojich analýz ich môže byť takmer 7-tisíc. Ľudí, ktorých vykazujú zdravotné poisťovne ako svojich poistencov a dostávajú na nich peniaze, ale v skutočnosti tí ľudia nežijú. Ako je toto možné v 21. storočí, ako môžme takéto niečo pripustiť, nechápem. Ale v okamihu, keď som objavil v centrálnom registri poistencov, a to si môžete otvoriť na portáli ÚDZS, tam zadáte rodné číslo a vám povie, či ten človek žije, alebo nežije a keď žije, v ktorej je poisťovni. Keď tam zadáte, ja vám dám za hrsť rodných čísiel, ktoré som pokus-omyl zistil, tak zistíte, že tam máme človeka, ktorý má 132 rokov. Meno, priezvisko, 132 rokov a je poistený vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Drvivá väčšina tých viac ako storočných ľudí sú poistení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Pripisujem to tomu, že pred 30 rokmi, keď bola ešte národná poisťovňa, tak sa tam šuflíkovali vidlami nejaké papiere, niekto niečo prepísal a nikto to za tých 30 rokov nekontroloval. Prešla transformácia poisťovní na akciovky, stále sa to ťahalo v tých registroch a nebol nástroj na to, ako sa zbaviť ľudí, o ktorých vieme, že už asi ich nikdy v živote nenájdeme, ale nie je možné ich len tak ľahko škrtnúť z toho centrálneho registra. Minimálne 2,5 milióna eur každý rok išlo neoprávnene Všeobecnej zdravotnej poisťovni za to, že vykazovala tzv. mŕtve duše.
Som veľmi rád teda, pán minister, že v tomto návrhu zákona sa táto problematika ide nejako riešiť, že ak s tým pacientom päť rokov nebol žiaden kontakt, nikto o ňom nič nevie, tak ho z toho registra škrtneme, aby nám nekazil tie čísla. Lebo my, ešte raz opakujem, niekoľko tisíc ľudí, to sú že väčšie dediny, menšie mestá neexistujúcich ľudí máme v našom systéme. A to je len teda vrchol pyramídy neporiadku v našom zdravotníctve.
Oceňujem aj prehliadky, dobrá vec, teda prehliadky, zjednodušenie administrácie okolo prehliadky mŕtvych.
Oceňujem vylepšovanie prerozdeľováku, prerozdeľovací mechanizmus zabezpečuje, aby peniaze medzi zdravotnými poisťovňami boli prerozdelené tak, aby zodpovedali riziku jednotlivých poistencov tých-ktorých poisťovní. Ja to považujem za zlepšenie toho parametru. Ten parameter je že nadmerné prepoistenia. Sú takí tí často poisťovňu meniaci poistenci, najčastejšie to býva v MRK komunitách, tak aby sme akýmsi spôsobom odradili poisťovne od týchto, prepoisťovania týchto poistencov, tak bude to mať vplyv na prerozdelenie peňazí medzi zdravotnými poisťovňami. Opäť kvitujem.
No a poslednú tému, ktorú by som chcel nejako poznamenať alebo k nej sa vyjadriť, je, sú tí ľudia bez domova. Zaviedli sme do legislatívy pojem dlžník na zdravotnom poistení a dlžníkom sme upreli časť zdravotnej starostlivosti.
Ak dlžíš na zdravotnom poistení, tak nemáš nárok na plánovanú starostlivosť a nejaké cindrlátka v zdravotnom poistení, až nakoniec to došlo tak, že nemáš nárok vlastne na nič iné iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné nad neodkladnú starostlivosť by si si mal hradiť sám, aby sme donútili dlžníka minimálne vstúpiť do rokovania so zdravotnou poisťovňou ohľadom uhrádzania dlžného poistného.
Do tejto situácie sa často dostávali nielen ľudia bez domova, ale aj povedzme živnostníci, ľudia, ktorí sa zabudli odhlásiť z nášho systému pred tým, než odišli niekde brigádovať do Anglicka alebo kde a podobne, a potom, keď sa vrátili, tak zistili, že už ten dlh je taký veľký, že už sa s ním nevedia vysporiadať. Mohlo to viesť k podliečovaniu pacientov, k tomu, že neužívali svoju pravidelnú dlhodobú liečbu, k poddiagnostikovaniu pacientov. Keď, a je to aj v materiáli k tomu zákonu uvedené, keď organizácia Depaul robila analýzu nad bezdomovcami, tak zistila, že štyrikrát častejšie sa vyskytujú na urgentných príjmoch. Priemerná cena hospitalizácie oproti väčšinovej populácii pri ľuďoch bez domova je takmer štvornásobná. A teda je otázka, že či na tom niečo ušetríme, keď im tú zdravotnú starostlivosť uprieme, a či by nebolo možno lacnejšie im tú starostlivosť radšej dať a hľadať iný spôsob ako z dlžníkov urobiť platičov. Ako z neplatičov urobiť platičov. Táto otázka tu nie je riešená v tomto zákone. Je to taká výzva možno aj na nového pána ministra, že dobre, buďme solidárni s ľuďmi, lebo zdá sa, že to bude asi výhodnejšie pre nás všetkých, aj s tými ľuďmi, ktorí si nevedia zaplatiť zdravotnú starostlivosť, sú dlžníkmi, ale poďme hľadať spôsob, ako ich, z nich urobiť platičov. Pre významnú časť totiž tých ľudí, ktorí tie dlhy tam nemali z dôvodu toho, že sú ľudia bez domova, ale že naozaj boli živnostníci napr. samostatne zárobkovo, teda samostatne si platiaci poistenie, tak keď narazili na to, že pri, v zdravotnom zariadení im povedali, že je neplatič a kým si nevyrovná dlhy alebo aspoň neuzavrie splátkový kalendár so zdravotnou poisťovňou, tak nedostane ani len tieto lieky, tak to často viedlo k tomu, že si to išli na tú pobočku vybaviť, dohodli si splátkový kalendár a viedlo to k disciplíne tých poistencov. V okamihu, keď za neplatičstvo nebude žiadna sankcia, tak to môže nejakých ľudí motivovať k tomu neplatičstvu. Čiže tu treba hľadať nejakú vyváženú, vyvážený systém, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa, teda aby sme zabezpečili platobnú disciplínu poistencov.
Každopádne, podčiarknuté, sčítané, ide o zákon, ktorý robí štandardnú údržbu legislatívy. Osobne vítam veci, ktoré sú v ňom napísané, a minimálne v prvom čítaní aj klub strany Sloboda a Solidarita hodlá podporiť tento návrh zákona, pán minister, a budeme sa modliť a držať si palce, aby sa v druhom čítaní nevyrojilo príliš veľa podivných pozmeňovákov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvá, pani poslankyňa Bajo Holečková, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, ja chcem nadviazať na vás, lebo my sme v našom kraji veľmi podobnú situáciu riešili práve s ľuďmi bez domova. Bol problém s ich ošetrením. My sme tam spolupracovali s katolíckou charitou, ktorá sa teda venuje práci s ľuďmi bez domova a musím povedať, že my sme, poviem to tak, že plátali tie vzniknuté problémy a hľadali sme nejaké riešenie. Vyšli nám v ústrety niekoľkí lekári, ktorí sa, poviem to, že dobrovoľne prihlásili, že sú ochotní ošetrovať týchto, týchto klientov s tým, že vlastne sociálni pracovníci z charity ich, poviem to, že pripravili na to vyšetrenie, čo znamená, že urobili nejakú tú základnú hygienu a tak, a teda prišli k lekárovi. Ozvali sa nám niekoľkí špecialisti, ktorí sa zapojili do takejto pomoci. Nie je to, samozrejme, systémové riešenie, ale chcem povedať, že naozaj v teréne sa s tým stretáme, že je to obrovský, obrovský problém.
A ešte spomeniem jednu kategóriu, a to sú ťažko ošetriteľní pacienti, prevažne deti so zdravotným znevýhodnením, napríklad s Downovým syndrómom, u ktorých tiež vlastne je veľký problém s tým, že kde ich ošetriť, že vlastne dostupnosť. Čiže ak by sme vedeli aj v tejto oblasti, pán minister, urobiť nejaké systémové kroky, možno zmapovať nejakú tú základnú sieť, kto dokáže poskytovať, aby sa to k ľuďom dostalo, určite by im to veľmi pomohlo a veľmi by to ocenili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Stachura, nech sa páči, máte slovo.

Ja by som sa chcel, Tomáš, vrátiť ešte k tomu, čo si spomínal ohľadom e-prehliadok mŕtvych tiel. Samozrejme, tiež vítam, že prehliadky, to znamená elektronizácia celého procesu, je fajn. Ale chcel by som tiež poznamenať, že je to taká oblasť, ktorú, ktorá je tak v tieni, nie je tomu venovaná pozornosť, pretože pitva ako taká u nás nie je súčasťou zdravotnej starostlivosti a týka sa to teda úradu pre dohľad a on má akýsi, nazvem to monopol, čo sa týka teda týchto, týchto aj prehliadok, aj potom pitiev.
Ja som sa tejto problematike trošku tiež venoval a mňa tak vždy prekvapí, akým spôsobom sme to zadefinovali my na Slovensku, že prehliadajúci lekár musí spĺňať určité predpoklady, ktoré stanoví Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V iných krajinách je to väčšinou tak, že je to povinnosť každého jedného lekára, každého jedného lekára, ktorý skončí medicínu, tak má povinnosť vedieť urobiť prehliadku mŕtveho. Samozrejme, sú tu potom špecifiká, ak ide o násilný trestný čin, alebo ak ide o cudzie zavinenie, tam, samozrejme, má prísť špecialista, súdny lekár. U nás súdni lekári prehliadajú úplne bežné úmrtia doma. Nie celkom som s tým spokojný.
Rovnako aj v tomto zákone sa hovorí, dokonca úrad pre dohľad chce, aby každé ústavné zariadenie dokonca dávalo zoznam lekárov, ktorí prehliadajú mŕtvoly v rámci nemocníc. To mi príde opäť ako zbytočná administratíva, ktorú musia robiť. A celkovo ja mám pocit, ako keby sme túto problematiku tak veľmi skomplikovali a ako keby sme sa niečoho obávali, hoci je to skutočne z môjho pohľadu povinnosť každého lekára urobiť prehliadku mŕtvej, mŕtvej osoby.
Ďakujem.