22. schôdza

S reakciou pán poslanec Šmilňák.

Ďakujem, milí kolegovia, za záujem o osudy učiteľov, pedagógov.
Sabatický rok, nemáme na to prostriedky, učitelia sú v zásade ľudia, ktorí žijú veľmi striedmo a nemajú vytvorenú na to rezervu, aby si mohli dovoliť sabatický rok, a my nemáme v rozpočte toľko peňazí, aby sme tých učiteľov udržali na sabatickom, teda na nejakom pobyte alebo na nejakej prestávke, kde zregenerujú. Čiže je to síce pekná vec, ale nemáme na to peňáze. A peniaze sú, ako vieme, veľmi drahé.
No a potom druhá vec, zrušenie tých školení, poviem za štvrťstoročnú prax, že väčšina tých školení mi do života veľa nepriniesla a ani pedagógom, ale sú školenia, sú vzdelávania, ktoré sú pre pedagógov prospešné, ale inštitúcií všelijakých vzdelávacích vyrástlo ako húb po daždi a mnohokrát je to školenie pre školenie, preto aby sa naplnila litera zákona, ale ten posun pedagóga, ktorý absolvoval školenie, je veľmi často otázny a v mnohých prípadoch nemá žiaden prínos. Čiže to vzdelávanie je potrebné. Každý šikovný človek, ktorý chce rásť, tak musí pozerať, ako ide svet a čo je nové vo svete, ale my nezachytávame na tých školeniach trendy. Veľmi často sú tie školenia o rôznych hrách a o rôznych aktivitách, ktoré reálne pedagógovi nepomôžu rásť, čiže určite by som tento systém zjednodušil, neurobil, nerobil ho povinným a tie peniaze, ktoré sú po prvej, po druhej atestácii, ja by som dal rovno pedagógom ako základnú zložku mzdy, lebo tá, ktorá je teraz, je z môjho pohľadu nehumánna. To, čo sme urobili my učiteľom a ako sme ich vytlačili na okraj, je proste katastrofa a vráti sa nám to.

Ja sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nemá záujem sa vyjadriť k rozprave ani pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh zákona je pod tlačou 402, spoločná správa výborov má tlač 402a.
Prosím, pán minister, keby ste sa ujal slova a tento návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zavádza moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku, dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu, a zároveň vytvoriť aj zrozumiteľný systém pravidiel pre zamestnávateľov. Tieto zmeny vyžadujú pružnejšie reakcie vzdelávacieho systému pre každého a zabezpečenie celoživotného prístupu k možnostiam vzdelávať sa a rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál.
Posilňuje sa aj motivácia pre účasť na vzdelávaní zavedením tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie záujmu o kurzy v neformálnom vzdelávaní a následné zvýšenie ponuky, diverzifikáciu jej foriem zo strany poskytovateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť, dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
K predchádzajúcej rozprave len uvediem, že na mnohé z týchto vecí sme viedli debatu a diskusiu a som pripravený, samozrejme, diskutovať aj potom, ale nechcem vás oberať ani o ten čas, ktorý máte.

Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej, spoločnému spravodajcovi, je to pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani Paula Puškárová, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2024 č. 459 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, tlač 402, v druhom čítaní, prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ešte v tom čase. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona, tlač 402, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 zo 17. októbra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 132 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 35 z 15. októbra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča teda schváliť body jedna až jedenásť, zároveň na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor z 22. októbra 2024 č. 50. Výbor ma, výbor uznesením ma uznal za spoločného spravodajcu ako náhradníka za spoločného spravodajcu pána Jozefa Habánika, aby som vás o týchto záveroch na rokovaní informovala.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči.

Dobrý podvečer ešte raz. Dostali sme sa teda k ďalšiemu zo série školských zákonov, k zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Ja nebudem o ňom hovoriť 30 minút, ale mám na záver jeden pozmeňujúci návrh, čiže aj kebyže nechcem, tak bolo pre mňa dôležité vystúpiť. Dám aspoň taký, taký stručný úvod aj k nášmu, k postoju nášho klubu k tomuto zákonu aj teda potom k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Celkovo oceňujeme, že tento zákon prišiel do parlamentu, aj sme ho v prvom čítaní podporili. Ja viem, že sa chystal dlhodobo, lebo si teda pamätám, keď som pred vyše rokom ešte bola zamestnankyňou ministerstva školstva, tak viem, že už vtedy sa to postupne pripravovalo, a vnímam ako to v tom dobrom slova zmysle taký výsledok aj tých tlakov Európskej komisie, ale aj viacerých, viacerých organizácií alebo stakeholderov, ako sa dnes hovorí tu na Slovensku, ktorí si uvedomujú, že naozaj v dnešnej dobe nám nestačí školstvo ako to miesto, kde sa deti v nejakých budovách vzdelávajú odmalička maximálne po koniec vysokej školy, ale naozaj musíme hovoriť o vzdelávaní celoživotnom, lebo tá doba sa nám tak rýchlo mení a my už teraz vidíme, že ako rýchlo sa menia digitálne nástroje, ako rýchlo sa mení trh práce, ako rýchlo sa akoby mení celá, celé to, že aké profesie vôbec ešte zastávame a ktoré profesie nám už pomaly preberá umelá inteligencia, že my naozaj musíme byť pripravení na to, aby ľudia aj v priebehu svojho života vedeli, vedeli meniť svoju kvalifikáciu.
V tomto kontexte teda vnímame také tri hlavné pozitíva tohto zákona. Prvé je to väčšie prepojenie s pracovným trhom Európskej únie vzhľadom na to, že zákon vlastne zavádza, že náš národný kvalifikačný rámec zručností sa preklápa alebo teda lícuje s tým európskym, čiže veríme, že to bude viesť k tomu, že aby sa aj jednoduchšie vedeli zamestnávať ľudia, ktorí na Slovensku získali nejakú kvalifikáciu, tak vedieť si ju preniesť do inej krajiny Európskej únie. To vnímame ako prvú výhodu.
Ako druhú výhodu alebo pozitívum, ktoré prináša tento zákon, vnímame to sflexibilnenie trhu práce, konkrétne cez mikroosvedčenia, aby si ľudia jednoduchšie vedeli osvojiť iba nejakú čiastkovú zručnosť a potom už sa v nej rovno zamestnali, alebo tiež možnosť, aby vlastne človek, ktorý už nejaké zručnosti má a mohol ich nadobudnúť aj samoštúdiom, aby iba rovno išiel na skúšku a vlastne potom už mal to osvedčenie o tom, ktoré ho znovu, mu uľahčuje prístup na trh práce. Čiže veríme, že sú to veci, ktoré snáď pomôžu aj ľuďom, ktorí možno neboli úplne úspešní v tom formálnom vzdelávaní, aby neskôr v priebehu života si tú kvalifikáciu dorobili a nakoniec sa zamestnali.
A tretie také pozitívum sú individuálne vzdelávacie účty, čo je vlastne jeden taký trend, ktorý, je to nástroj, ktorý vznikol vo Francúzsku a postupne aj teda si ho osvojila aj Európska komisia a vlastne snaží sa ho postupne implementovať aj v iných krajinách Európskej únie. Pokiaľ viem, tak Slovensko je jedno z prvých po Francúzsku, ktoré ho, ktoré to dáva priamo do svojej legislatívy. A tiež to vychádza z tej idey toho, že vlastne štát alebo prípadne aj zamestnávatelia by mali jednotlivcom prispievať na to, aby sa vedeli vzdelávať aj počas života. Avšak táto dobrá myšlienka trošku nám naráža na limity našich realít na Slovensku a to hneď v dvoch oblastiach. A tu sa vlastne dostávam k takým implementačným rizikám, ktoré v súvislosti s týmto zákonom vnímame a ku ktorému sa potom bude vzťahovať aj môj pozmeňujúci návrh.
Prvé implementačné riziko je to, že, žiaľ, ako veľa inovácií na Slovensku, aj táto bude minimálne na začiatku financovaná čisto z eurofondov. Akoby taký je teraz ten plán, pripravuje sa veľký národný projekt, kde sa to teda bude testovať, prvých 5-tisíc ľudí by malo dostať 200 eur na svoj individuálny vzdelávací účet, lenže nevieme, aké bude potom, potom to pokračovanie.
A tá závislosť na eurofondoch celkovo je tam citeľná aj napríklad v súvislosti s tým, že nové kompetencie získava Aliancia sektorových rád, ktorá v súčasnosti tiež napríklad na svoje fungovanie využíva hlavne, hlavne eurofondy. Ale okrem tejto závislosti na financovaní z Bruselu, tak individuálne vzdelávacie účty v našich pomeroch narazili na ešte jeden limit, a to sú naše vlastné skostnatelé administratívne pravidlá Slovenskej republiky a súvisia s tým, že vo Francúzsku to funguje tak, že tam teda tá výška ročného príspevku je až 500 euro, ale potom sa to ľuďom môže 10 rokov kumulovať a raz za 10 rokov, keď ten človek si uvedomí, že naozaj potrebuje nejakým zásadnejším spôsobom osviežiť svoju kvalifikáciu alebo rekvalifikovať sa, tak vlastne môže využiť tie peniaze, ktoré sa tam za tých 10 rokov naakumulovali na zaplatenie nejakého naozaj relevantného kurzu. U nás, keď tam bude, a to tiež zo začiatku iba z eurofondov, 200 eur, tak povedzme si na rovinu, za tých 200 euro si ten človek až tak veľa nezaplatí a okrem toho ten zákon hovorí, že tých 200 euro musí minúť v tom roku, pretože inak mu prepadnú. To znamená, že trochu sa obávame toho, že síce dobrý zámer, ale v praxi sa trochu minie účinku, pretože je tam veľký tlak na to, aby to minuli hneď v tom danom roku, inak im to prepadne, ale môžu ísť iba do tej výšky 200 eur, čiže si zvolia akýkoľvek menší kurz, ktorý sa im do toho zmestí. Bolo to tak nastavené na základe zásadnej pripomienky ministerstva financií, ktoré teda v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa im nepáčilo, že by sa, že by tam nesvietila nula na tom účte, keď to doslova tak poviem, na konci roka.
Ja som sa o to zaujímala, konzultovala som to aj s ľuďmi z ministerstva financií. Viem, že v minulosti už existovali výnimky pre niektoré takéto schémy, kedy je nevyhnutné vlastne prenášať niečo ako kredit z roka na rok. Lenže u nás teda, keďže sa povedalo, že administratívne pravidlá, nemôže sa, tak vlastne ministerstvo školstva v tomto prípade, v tomto prípade cúvlo. Ja som presvedčená, že je lepšie ísť za kvalitným zámerom a potom hľadať možnosti, ako tomu prispôsobiť administratívu, a nie nechať sa obmedziť a tým pádom vlastne spôsobiť to, že tento dobrý zámer v konečnom dôsledku možno vôbec nebude, nebude plniť svoj účel. A v tomto kontexte teda, teda bude aj môj pozmeňujúci návrh.
Celkovo teda myslím si, že je to krok dobrým smerom, tento zákon. Bola by som veľmi rada, kebyže sa jeho implementácia kvalitne evaluuje, čo, žiaľ, neni úplne zvykom na Slovensku, ale prinášajú sa tu nejaké nové typy verejných politík a ideálne, keby sme o dva, tri, päť rokov naozaj mali dáta o tom, že čo z toho bolo efektívne a čo treba, čo treba zlepšiť.
Dobre, ďakujem pekne. Ako som sľubovala, nebudem to zdržiavať a prejdem teraz k pozmeňujúcemu návrhu.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl. I § 26 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 8 (správne "odsek 9", pozn. red.), ktorý znie:
"(8) Ak do 31. októbra príslušného kalendárneho roka nie je individuálny vzdelávací účet vyčerpaný, fyzická osoba môže prostredníctvom elektronickej platformy podať žiadosť o presun nevyčerpanej časti prostriedkov na ďalší kalendárny rok. Nevyčerpané prostriedky príslušného kalendárneho roka je možné spôsobom podľa prvej vety presúvať najviac po dobu desať rokov. Výška prostriedkov kumulovaných na individuálnom vzdelávacom účte nesmie byť vyššia ako 10-násobok najvyššieho ročného vkladu na individuálny vzdelávací účet za relevantné obdobie."
Doterajšie odseky 9 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 12.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči, pán Šmilňák. Nech sa páči. Aj pán Horecký? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ktorí ste ešte v sále, dovoľte mi pár, pár slov aj k tomuto legislatívnemu počinu. A najprv spomeniem náš vzdelávací systém, ktorý sa týka povinnej školskej dochádzky. Ono to spolu súvisí, to sú spojené nádoby. Keďže nám nefunguje jedna vec, tak potom v dospelosti potrebujeme to doplniť tým celoživotným vzdelávaním.
Náš vzdelávací systém na Slovensku, to povinné vzdelávanie, je jedno z najmenej logických vzdelávacích systémov, aké na svete existujú. Mali sme tu, mali sme tu, mali sme tu viac ako dvadsať ministrov školstva a priemerná životnosť ministra školstva je okolo jeden a pol roka. O čosi menej. A každý z nich sa snažil prísť s niečím novým a nie vždy to išlo k lepšiemu, ale niekedy prišli polovičaté riešenia a zmena vlády alebo zmena ministra a nedotiahnuté veci do konca a my sme ten náš vzdelávací systém urobili veľmi kostrbatým.
V zásade existujú dva vzdelávacie systémy vo svete. Jeden je selektívny, týmto spôsobom idú napríklad Nemci, a jeden je taký inkluzívny, väčšina sveta používa ten. Ale my sme si vybrali niečo z jedného, niečo z druhého. Nič sme neurobili poriadne a trpíme tým. A zároveň na konci nášho povinného vzdelávania my nevieme povedať, že či sme niečo dosiahli, alebo nedosiahli. Naše povinné vzdelávanie končí po prvom roku strednej školy. Desať rokov je povinná školská dochádzka. Deväť rokov chodíte na základnú školu a potom jeden rok na strednú školu a my nemáme zmerané, že či ten 17-ročný mladý človek, mladý muž alebo mladá žena, že či ovládajú nejakú zručnosť alebo niečo, čo ich v živote uživí. Je strata času, strata prostriedkov, je to nehorázne plytvanie zdrojov, ak na niečom pracujeme desať rokov a po desiatich rokoch ani neskontrolujeme, či ideme dobre. A toto je náš vzdelávací systém na Slovensku. A potom treba, potom treba prísť s inými formami dovzdelávania, aby ľudia, ktorí ostali bez nejakej kvalifikácie, bez zručnosti, bez remesla, aby si mohli vzdelanie nejakým neformálnym spôsobom neskôr doplniť a aby potom boli schopní uživiť sa. Až vtedy, keď je človek schopný sa uživiť, získava slobodu, aspoň získava tú ekonomickú slobodu, kedy sa dokáže starať sám o seba a podľa mňa toto by malo byť takým naším krédom, zmyslom vzdelávania.
Náš vzdelávací systém, opakujem, a preto, preto ja som sa túžil stať poslancom Národnej rady, aby som to najprv mohol nahlas povedať a potom možno pridať ruku k dielu a toto zmeniť. Na konci nášho vzdelávania, povinného vzdelávania má byť človek, ktorý ovláda nejaké zručnosti, ktoré ho uschopňujú uživiť sa. Ja dneska hovorím mladým ľuďom, že aspoň toto sa naučte, naučte sa jazyk, naučte sa ovládať nové technológie, choďte s dobou, naučte sa pracovať v tíme a majte tú adaptačnú schopnosť, lebo život sa ako keby zrýchľoval, to tempo sa zrýchľuje, buďte schopní sa prispôsobiť. A ešte keď k tomu pridáte dar kreativity, tak budete v živote úspešní. A my ako keby sme na to zabudli, my máme pripravené vzdelávacie obsahy, ktoré my nútime žiakov, že toto musíte prebrať. Nieže sa to musíte naučiť, musíte to prebrať. Ani sa to nemusíte naučiť. Dokonca my nehovoríme o povinnom vzdelaní alebo o povinnom vzdelávaní, my hovoríme o povinnej školskej dochádzke. My musíme povinne chodiť do školy. Už čo tam robíme, to už nemusíme. Tá miera našej aktivity ako keby závisela od nás alebo od toho, ako nás do toho tlačia alebo motivujú rodičia a učitelia. Ako keby sme mali ten náš vzdelávací systém postavený na hlavu a potom musíme, musíme to suplovať celoživotným vzdelávaním alebo, alebo inými spôsobmi vzdelávania, tak aby človek bol schopný sa o seba postarať.
Ja oceňujem zopár vecí, ale ako som už povedal pánovi ministrovi, otvárame trošku Pandorinu skrinku. Z môjho pohľadu v dobrom, ale ešte sa to ukáže. Tie individuálne vzdelávacie účty totiž povedia, že ty, každý jeden z nás, máte právo sa ďalej vzdelávať aj potom, keď skončíte školy, a budete mať na to určitý budget peňazí. Tie individuálne vzdelávacie účty povedia, že môžeš sa vzdelávať a my ako štát ťa podporíme. A máš určenú nejakú mieru.
A teraz urobím takú paralelu s tým neformálnym vzdelávaním, tým popoludňajším vzdelávaním, výchovno-vzdelávacími aktivitami, ktoré si môžu zobrať z nášho vzdelávania naše deti, naša mládež. Naše deti môžu chodiť do družiny, do školského klubu detí, môžu chodiť na základnú umeleckú školu, na individuálnu formu, na skupinovú formu, môžu chodiť hrať futbal, môžu mať rôznu krúžkovú činnosť, môžu byť súčasťou nejakých mládežníckych organizácií. Toto všetko platí štát. A kto je šikovný, tak si vie z toho systému za rok vybrať aj niekoľko tisíc eur. Deti, ktoré chodia na dva hudobné nástroje, ktoré ešte chodia aj do družiny a ešte na nejakú ďalšiu aktivitu, tak tie čerpú z toho neformálneho vzdelávania tisíce. A potom tu máme také deti, ktoré sa k tým neformálnym aktivitám nikdy nedostanú. To sú tie deti napríklad, ktoré sa vzdelávajú v dvojzmennej prevádzke na základných školách. Tí nikdy nedostanú ani družinu, ani žiadnu ZUŠ-ku, nič. V tých istých priestoroch sa totiž učia doobeda aj poobede, a to je absolútna sociálna nespravodlivosť.
A tie individuálne účty idú opačne. Tie individuálne účty, síce sa to týka dospelých, ale dávajú vám ako keby právo, dávajú vám istý objem peňazí, istý objem času na vzdelávanie, ktoré vám má v živote pomôcť. Keby sa nám toto poradilo, dostať tú sociálnu spravodlivosť aj do povinného vzdelávania na základné a stredné školy, veľmi by to pomohlo našim deťom.
Nechcem, nechcem to veľmi naťahovať, ale túto časť zákona považujem za najrevolučnejší krok, ku ktorému sa odvážil pán minister Drucker. Ako ste počuli, pani Gažovičová spomínala, že nie všetky krajiny boli ochotné ísť do niečoho takého. My ideme do toho v tom neformálnom vzdelávaní, alebo celoživotnom vzdelávaní dospelých, ale ak si osvojíme tento princíp a začneme o tom uvažovať v prípade ďalších foriem vzdelávania, tak budeme si musieť, budeme si musieť poctivo povedať, že na čo náš štát má a na čo majú právo tie jednotlivé decká. My hovoríme o obedoch zadarmo, ale tisíce detí sa k nim nikdy nedostanú. Tisíce detí. My hovoríme, že môžeš chodiť na ZUŠ-ku alebo na nejaké krúžky, ale tisíce detí nemôžu. A toto by sme mali upraviť a podľa mňa je to takto zboku, cez iný zákon, ale je to ako keby krok k tomu, že by sme aj tú sociálnu spravodlivosť a tú dostupnosť kvalitného vzdelávania, ktoré zaručuje jednak ústava, jednak zaručujú ju aj práva detí, aby sme to dokázali na Slovensku uplatniť. Zatiaľ to nerobíme. A toto je teda jeden z tých vecí, ku ktorým sa odhodlal pán minister, a to tie individuálne vzdelávacie účty, ktoré zavádzame, už samotný ten pojem podľa mňa do školstva prinesie trošku viacej poriadku a trošku viacej sociálnej spravodlivosti a ja mu chcem povedať, že som za túto časť vďačný.
Ďakujem.