22. schôdza

Dobrý podvečer ešte raz. Dostali sme sa teda k ďalšiemu zo série školských zákonov, k zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Ja nebudem o ňom hovoriť 30 minút, ale mám na záver jeden pozmeňujúci návrh, čiže aj kebyže nechcem, tak bolo pre mňa dôležité vystúpiť. Dám aspoň taký, taký stručný úvod aj k nášmu, k postoju nášho klubu k tomuto zákonu aj teda potom k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Celkovo oceňujeme, že tento zákon prišiel do parlamentu, aj sme ho v prvom čítaní podporili. Ja viem, že sa chystal dlhodobo, lebo si teda pamätám, keď som pred vyše rokom ešte bola zamestnankyňou ministerstva školstva, tak viem, že už vtedy sa to postupne pripravovalo, a vnímam ako to v tom dobrom slova zmysle taký výsledok aj tých tlakov Európskej komisie, ale aj viacerých, viacerých organizácií alebo stakeholderov, ako sa dnes hovorí tu na Slovensku, ktorí si uvedomujú, že naozaj v dnešnej dobe nám nestačí školstvo ako to miesto, kde sa deti v nejakých budovách vzdelávajú odmalička maximálne po koniec vysokej školy, ale naozaj musíme hovoriť o vzdelávaní celoživotnom, lebo tá doba sa nám tak rýchlo mení a my už teraz vidíme, že ako rýchlo sa menia digitálne nástroje, ako rýchlo sa mení trh práce, ako rýchlo sa akoby mení celá, celé to, že aké profesie vôbec ešte zastávame a ktoré profesie nám už pomaly preberá umelá inteligencia, že my naozaj musíme byť pripravení na to, aby ľudia aj v priebehu svojho života vedeli, vedeli meniť svoju kvalifikáciu.
V tomto kontexte teda vnímame také tri hlavné pozitíva tohto zákona. Prvé je to väčšie prepojenie s pracovným trhom Európskej únie vzhľadom na to, že zákon vlastne zavádza, že náš národný kvalifikačný rámec zručností sa preklápa alebo teda lícuje s tým európskym, čiže veríme, že to bude viesť k tomu, že aby sa aj jednoduchšie vedeli zamestnávať ľudia, ktorí na Slovensku získali nejakú kvalifikáciu, tak vedieť si ju preniesť do inej krajiny Európskej únie. To vnímame ako prvú výhodu.
Ako druhú výhodu alebo pozitívum, ktoré prináša tento zákon, vnímame to sflexibilnenie trhu práce, konkrétne cez mikroosvedčenia, aby si ľudia jednoduchšie vedeli osvojiť iba nejakú čiastkovú zručnosť a potom už sa v nej rovno zamestnali, alebo tiež možnosť, aby vlastne človek, ktorý už nejaké zručnosti má a mohol ich nadobudnúť aj samoštúdiom, aby iba rovno išiel na skúšku a vlastne potom už mal to osvedčenie o tom, ktoré ho znovu, mu uľahčuje prístup na trh práce. Čiže veríme, že sú to veci, ktoré snáď pomôžu aj ľuďom, ktorí možno neboli úplne úspešní v tom formálnom vzdelávaní, aby neskôr v priebehu života si tú kvalifikáciu dorobili a nakoniec sa zamestnali.
A tretie také pozitívum sú individuálne vzdelávacie účty, čo je vlastne jeden taký trend, ktorý, je to nástroj, ktorý vznikol vo Francúzsku a postupne aj teda si ho osvojila aj Európska komisia a vlastne snaží sa ho postupne implementovať aj v iných krajinách Európskej únie. Pokiaľ viem, tak Slovensko je jedno z prvých po Francúzsku, ktoré ho, ktoré to dáva priamo do svojej legislatívy. A tiež to vychádza z tej idey toho, že vlastne štát alebo prípadne aj zamestnávatelia by mali jednotlivcom prispievať na to, aby sa vedeli vzdelávať aj počas života. Avšak táto dobrá myšlienka trošku nám naráža na limity našich realít na Slovensku a to hneď v dvoch oblastiach. A tu sa vlastne dostávam k takým implementačným rizikám, ktoré v súvislosti s týmto zákonom vnímame a ku ktorému sa potom bude vzťahovať aj môj pozmeňujúci návrh.
Prvé implementačné riziko je to, že, žiaľ, ako veľa inovácií na Slovensku, aj táto bude minimálne na začiatku financovaná čisto z eurofondov. Akoby taký je teraz ten plán, pripravuje sa veľký národný projekt, kde sa to teda bude testovať, prvých 5-tisíc ľudí by malo dostať 200 eur na svoj individuálny vzdelávací účet, lenže nevieme, aké bude potom, potom to pokračovanie.
A tá závislosť na eurofondoch celkovo je tam citeľná aj napríklad v súvislosti s tým, že nové kompetencie získava Aliancia sektorových rád, ktorá v súčasnosti tiež napríklad na svoje fungovanie využíva hlavne, hlavne eurofondy. Ale okrem tejto závislosti na financovaní z Bruselu, tak individuálne vzdelávacie účty v našich pomeroch narazili na ešte jeden limit, a to sú naše vlastné skostnatelé administratívne pravidlá Slovenskej republiky a súvisia s tým, že vo Francúzsku to funguje tak, že tam teda tá výška ročného príspevku je až 500 euro, ale potom sa to ľuďom môže 10 rokov kumulovať a raz za 10 rokov, keď ten človek si uvedomí, že naozaj potrebuje nejakým zásadnejším spôsobom osviežiť svoju kvalifikáciu alebo rekvalifikovať sa, tak vlastne môže využiť tie peniaze, ktoré sa tam za tých 10 rokov naakumulovali na zaplatenie nejakého naozaj relevantného kurzu. U nás, keď tam bude, a to tiež zo začiatku iba z eurofondov, 200 eur, tak povedzme si na rovinu, za tých 200 euro si ten človek až tak veľa nezaplatí a okrem toho ten zákon hovorí, že tých 200 euro musí minúť v tom roku, pretože inak mu prepadnú. To znamená, že trochu sa obávame toho, že síce dobrý zámer, ale v praxi sa trochu minie účinku, pretože je tam veľký tlak na to, aby to minuli hneď v tom danom roku, inak im to prepadne, ale môžu ísť iba do tej výšky 200 eur, čiže si zvolia akýkoľvek menší kurz, ktorý sa im do toho zmestí. Bolo to tak nastavené na základe zásadnej pripomienky ministerstva financií, ktoré teda v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa im nepáčilo, že by sa, že by tam nesvietila nula na tom účte, keď to doslova tak poviem, na konci roka.
Ja som sa o to zaujímala, konzultovala som to aj s ľuďmi z ministerstva financií. Viem, že v minulosti už existovali výnimky pre niektoré takéto schémy, kedy je nevyhnutné vlastne prenášať niečo ako kredit z roka na rok. Lenže u nás teda, keďže sa povedalo, že administratívne pravidlá, nemôže sa, tak vlastne ministerstvo školstva v tomto prípade, v tomto prípade cúvlo. Ja som presvedčená, že je lepšie ísť za kvalitným zámerom a potom hľadať možnosti, ako tomu prispôsobiť administratívu, a nie nechať sa obmedziť a tým pádom vlastne spôsobiť to, že tento dobrý zámer v konečnom dôsledku možno vôbec nebude, nebude plniť svoj účel. A v tomto kontexte teda, teda bude aj môj pozmeňujúci návrh.
Celkovo teda myslím si, že je to krok dobrým smerom, tento zákon. Bola by som veľmi rada, kebyže sa jeho implementácia kvalitne evaluuje, čo, žiaľ, neni úplne zvykom na Slovensku, ale prinášajú sa tu nejaké nové typy verejných politík a ideálne, keby sme o dva, tri, päť rokov naozaj mali dáta o tom, že čo z toho bolo efektívne a čo treba, čo treba zlepšiť.
Dobre, ďakujem pekne. Ako som sľubovala, nebudem to zdržiavať a prejdem teraz k pozmeňujúcemu návrhu.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl. I § 26 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 8 (správne "odsek 9", pozn. red.), ktorý znie:
"(8) Ak do 31. októbra príslušného kalendárneho roka nie je individuálny vzdelávací účet vyčerpaný, fyzická osoba môže prostredníctvom elektronickej platformy podať žiadosť o presun nevyčerpanej časti prostriedkov na ďalší kalendárny rok. Nevyčerpané prostriedky príslušného kalendárneho roka je možné spôsobom podľa prvej vety presúvať najviac po dobu desať rokov. Výška prostriedkov kumulovaných na individuálnom vzdelávacom účte nesmie byť vyššia ako 10-násobok najvyššieho ročného vkladu na individuálny vzdelávací účet za relevantné obdobie."
Doterajšie odseky 9 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 12.
Ďakujem, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ktorí ste ešte v sále, dovoľte mi pár, pár slov aj k tomuto legislatívnemu počinu. A najprv spomeniem náš vzdelávací systém, ktorý sa týka povinnej školskej dochádzky. Ono to spolu súvisí, to sú spojené nádoby. Keďže nám nefunguje jedna vec, tak potom v dospelosti potrebujeme to doplniť tým celoživotným vzdelávaním.
Náš vzdelávací systém na Slovensku, to povinné vzdelávanie, je jedno z najmenej logických vzdelávacích systémov, aké na svete existujú. Mali sme tu, mali sme tu, mali sme tu viac ako dvadsať ministrov školstva a priemerná životnosť ministra školstva je okolo jeden a pol roka. O čosi menej. A každý z nich sa snažil prísť s niečím novým a nie vždy to išlo k lepšiemu, ale niekedy prišli polovičaté riešenia a zmena vlády alebo zmena ministra a nedotiahnuté veci do konca a my sme ten náš vzdelávací systém urobili veľmi kostrbatým.
V zásade existujú dva vzdelávacie systémy vo svete. Jeden je selektívny, týmto spôsobom idú napríklad Nemci, a jeden je taký inkluzívny, väčšina sveta používa ten. Ale my sme si vybrali niečo z jedného, niečo z druhého. Nič sme neurobili poriadne a trpíme tým. A zároveň na konci nášho povinného vzdelávania my nevieme povedať, že či sme niečo dosiahli, alebo nedosiahli. Naše povinné vzdelávanie končí po prvom roku strednej školy. Desať rokov je povinná školská dochádzka. Deväť rokov chodíte na základnú školu a potom jeden rok na strednú školu a my nemáme zmerané, že či ten 17-ročný mladý človek, mladý muž alebo mladá žena, že či ovládajú nejakú zručnosť alebo niečo, čo ich v živote uživí. Je strata času, strata prostriedkov, je to nehorázne plytvanie zdrojov, ak na niečom pracujeme desať rokov a po desiatich rokoch ani neskontrolujeme, či ideme dobre. A toto je náš vzdelávací systém na Slovensku. A potom treba, potom treba prísť s inými formami dovzdelávania, aby ľudia, ktorí ostali bez nejakej kvalifikácie, bez zručnosti, bez remesla, aby si mohli vzdelanie nejakým neformálnym spôsobom neskôr doplniť a aby potom boli schopní uživiť sa. Až vtedy, keď je človek schopný sa uživiť, získava slobodu, aspoň získava tú ekonomickú slobodu, kedy sa dokáže starať sám o seba a podľa mňa toto by malo byť takým naším krédom, zmyslom vzdelávania.
Náš vzdelávací systém, opakujem, a preto, preto ja som sa túžil stať poslancom Národnej rady, aby som to najprv mohol nahlas povedať a potom možno pridať ruku k dielu a toto zmeniť. Na konci nášho vzdelávania, povinného vzdelávania má byť človek, ktorý ovláda nejaké zručnosti, ktoré ho uschopňujú uživiť sa. Ja dneska hovorím mladým ľuďom, že aspoň toto sa naučte, naučte sa jazyk, naučte sa ovládať nové technológie, choďte s dobou, naučte sa pracovať v tíme a majte tú adaptačnú schopnosť, lebo život sa ako keby zrýchľoval, to tempo sa zrýchľuje, buďte schopní sa prispôsobiť. A ešte keď k tomu pridáte dar kreativity, tak budete v živote úspešní. A my ako keby sme na to zabudli, my máme pripravené vzdelávacie obsahy, ktoré my nútime žiakov, že toto musíte prebrať. Nieže sa to musíte naučiť, musíte to prebrať. Ani sa to nemusíte naučiť. Dokonca my nehovoríme o povinnom vzdelaní alebo o povinnom vzdelávaní, my hovoríme o povinnej školskej dochádzke. My musíme povinne chodiť do školy. Už čo tam robíme, to už nemusíme. Tá miera našej aktivity ako keby závisela od nás alebo od toho, ako nás do toho tlačia alebo motivujú rodičia a učitelia. Ako keby sme mali ten náš vzdelávací systém postavený na hlavu a potom musíme, musíme to suplovať celoživotným vzdelávaním alebo, alebo inými spôsobmi vzdelávania, tak aby človek bol schopný sa o seba postarať.
Ja oceňujem zopár vecí, ale ako som už povedal pánovi ministrovi, otvárame trošku Pandorinu skrinku. Z môjho pohľadu v dobrom, ale ešte sa to ukáže. Tie individuálne vzdelávacie účty totiž povedia, že ty, každý jeden z nás, máte právo sa ďalej vzdelávať aj potom, keď skončíte školy, a budete mať na to určitý budget peňazí. Tie individuálne vzdelávacie účty povedia, že môžeš sa vzdelávať a my ako štát ťa podporíme. A máš určenú nejakú mieru.
A teraz urobím takú paralelu s tým neformálnym vzdelávaním, tým popoludňajším vzdelávaním, výchovno-vzdelávacími aktivitami, ktoré si môžu zobrať z nášho vzdelávania naše deti, naša mládež. Naše deti môžu chodiť do družiny, do školského klubu detí, môžu chodiť na základnú umeleckú školu, na individuálnu formu, na skupinovú formu, môžu chodiť hrať futbal, môžu mať rôznu krúžkovú činnosť, môžu byť súčasťou nejakých mládežníckych organizácií. Toto všetko platí štát. A kto je šikovný, tak si vie z toho systému za rok vybrať aj niekoľko tisíc eur. Deti, ktoré chodia na dva hudobné nástroje, ktoré ešte chodia aj do družiny a ešte na nejakú ďalšiu aktivitu, tak tie čerpú z toho neformálneho vzdelávania tisíce. A potom tu máme také deti, ktoré sa k tým neformálnym aktivitám nikdy nedostanú. To sú tie deti napríklad, ktoré sa vzdelávajú v dvojzmennej prevádzke na základných školách. Tí nikdy nedostanú ani družinu, ani žiadnu ZUŠ-ku, nič. V tých istých priestoroch sa totiž učia doobeda aj poobede, a to je absolútna sociálna nespravodlivosť.
A tie individuálne účty idú opačne. Tie individuálne účty, síce sa to týka dospelých, ale dávajú vám ako keby právo, dávajú vám istý objem peňazí, istý objem času na vzdelávanie, ktoré vám má v živote pomôcť. Keby sa nám toto poradilo, dostať tú sociálnu spravodlivosť aj do povinného vzdelávania na základné a stredné školy, veľmi by to pomohlo našim deťom.
Nechcem, nechcem to veľmi naťahovať, ale túto časť zákona považujem za najrevolučnejší krok, ku ktorému sa odvážil pán minister Drucker. Ako ste počuli, pani Gažovičová spomínala, že nie všetky krajiny boli ochotné ísť do niečoho takého. My ideme do toho v tom neformálnom vzdelávaní, alebo celoživotnom vzdelávaní dospelých, ale ak si osvojíme tento princíp a začneme o tom uvažovať v prípade ďalších foriem vzdelávania, tak budeme si musieť, budeme si musieť poctivo povedať, že na čo náš štát má a na čo majú právo tie jednotlivé decká. My hovoríme o obedoch zadarmo, ale tisíce detí sa k nim nikdy nedostanú. Tisíce detí. My hovoríme, že môžeš chodiť na ZUŠ-ku alebo na nejaké krúžky, ale tisíce detí nemôžu. A toto by sme mali upraviť a podľa mňa je to takto zboku, cez iný zákon, ale je to ako keby krok k tomu, že by sme aj tú sociálnu spravodlivosť a tú dostupnosť kvalitného vzdelávania, ktoré zaručuje jednak ústava, jednak zaručujú ju aj práva detí, aby sme to dokázali na Slovensku uplatniť. Zatiaľ to nerobíme. A toto je teda jeden z tých vecí, ku ktorým sa odhodlal pán minister, a to tie individuálne vzdelávacie účty, ktoré zavádzame, už samotný ten pojem podľa mňa do školstva prinesie trošku viacej poriadku a trošku viacej sociálnej spravodlivosti a ja mu chcem povedať, že som za túto časť vďačný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024, tlač 382.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 9. septembra 2024 na 24. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 45, ktorým ju zobral na vedomie, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Na základe žiadosti v zmysle listu z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, spis KNR-VOB-1295/2024, č. záznamu 22639/2024 a 22634/2024 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu opätovne prerokoval a uvedenú správu uznesením č. 55 z 29. októbra 2024 zobral na vedomie v znení schválených zapracovaných údajov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2024 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 7. schôdzi výboru, to bolo 18. septembra 2024, prijal uznesenie č. 26, ktorým predmetnú správu vzal na vedomie. Z príčin, ktoré už popísal predrečník, ministerstvo spravodlivosti totiž poslalo list, v ktorom uviedlo, že v časti netýkajúcej sa Vojenského spravodajstva nám poskytlo chybné údaje, preto sme prerokovali novú, korigovanú správu, informáciu ministerstva spravodlivosti, to sa udialo vo výbore 29. októbra 2024, to bola 9. mimoriadna schôdza, prerokovali sme ju opätovne a prijali sme uznesenie č. 33. Odporúčame týmto Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu v znení schválených, zapracovaných a opravených údajov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám teraz Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nebudem hovoriť dlho, ale nemohla som nevyužiť túto príležitosť, keď je teda zlúčená rozprava o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok roku 2024, aby som upozornila na situáciu, že stále teda v parlamente chýba komisia na kontrolu odposluchov a to už v podstate máme za sebou jeden rok od volieb. Je pravdou, že takáto komisia doteraz nikdy nebola zriadená, ani teda tie predchádzajúce obsadenia parlamentu sa nikdy k tomuto neprepracovali. Podľa mňa však táto situácia osobitne v stave, v akom sa Slovenská republika nachádza dnes, máme tu jednak situáciu po bezprecedentnom atentáte, máme tu oveľa viac bezpečnostných hrozieb ako kedykoľvek predtým, máme tu situáciu, kedy koalícia zobrala z rúk kontrolu nad výborom na kontrolu Slovenskej informačnej služby z rúk opozície a momentálne ju kontroluje koalícia. Však budeme tu mať budúci týždeň neverejnú schôdzu, kde sa bude čítať správa SIS, o ktorej, kde budeme môcť k tomuto povedať viac.
Ale myslím si, že táto situácia o to viac na nás tlačí, aby sme sa ako parlament zachovali zodpovedne, aby sme túto komisiu v čo najkratšom čase schválili, pretože je to v súčasnosti jediný možný prostriedok, kde môžeme v podstate zodpovedne povedať, že jeho využitím ochránime práva občanov nad kontrolou používania informačno-technických prostriedkov. Keďže my, ktorí sme tu členmi týchto osobitných kontrolných výborov nad rámec v podstate prerokovania týchto čísel, ktoré prídu vlastne či už z ministerstva spravodlivosti alebo ďalších orgánov, vlastne nevieme materiálne vecne skontrolovať to používanie informačno-technických prostriedkov.
Takže ja si myslím a apelujem aj na koalíciu, aby konečne zriadila a dala zelenú zriadeniu tejto komisie, myslím si, že je to najvyšší čas. Myslím si, že to dlhujeme všetkým obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny a mohli by sme byť konečne prvé obsadenie parlamentu, ktorý túto komisiu vyskúša. Ja som počula, aj som sa o tom rozprávala s viacerými ľuďmi, niektorí mi tvrdili, že takéto komisie napríklad, že v Nemecku sa to veľmi neosvedčilo a my sme teda zaviedli kedysi nemecký model a potom to tam zmenili a teraz skúšajú nejaký nový model a že teda by sme mali najskôr zmeniť legislatívu. To som počula z prostredia Slovenskej informačnej služby, ale myslím si, že u nás je situácia iná. My sme ešte nikdy nevyskúšali vôbec existenciu tejto komisie, to, či bude vedieť naplno využívať tie svoje oprávnenia, ktoré má v zákone, a preto si myslím, že predtým ako sa vôbec budeme baviť o tom, žeby táto komisia, ktorá nikdy nevznikla, mala prejsť ešte nejakou revíziou právnej úpravy. Ja musím takýto názor odmietnuť, pretože si myslím, že najskôr je potrebné vyskúšať to fungovanie v podmienkach Slovenskej republiky a až potom sa baviť o prípadných nejakých zlepšeniach.
Takže moja posledná veta je, že znova na vás apelujem, aby sme takúto komisiu čo najskôr schválili a o rok, keď tu znova, alebo o pol roka, keď tu znova budeme prejednávať stav používania informačno-technických prostriedkov, budeme môcť povedať, že už je zriadená a že má možno za sebou aj nejaké prvé výsledky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci.
Neprekvapím, keď podporím moju kolegyňu Zuzku Števulovú v tom odkaze, ktorý ste práve pred pár sekundami dopočuli. Doplním pre úplnosť, alebo teda podporím pre úplnosť, ono to už odznelo od kolegyne Števulovej, že nejaké konverzácie s koalíciou na túto tému prebiehajú a vítam ich. Dodám však, že už ubehol skoro rok od volieb a myslím si, že už je viac ako najvyšší čas, aby sme prešli z fázy konverzácií do fázy realizácie. A dodám tiež pre férovosť, že ani predošlá vláda, ako už spomenula kolegyňa Števulová, túto komisiu nedala, takže toto nie je politikárčenie. Myslím si, že táto komisia je niečo, čo by mala každá vláda každej farby urobiť pre dobro občanov.
Dodám tiež, len pre vysvetlenie toho posledného bodu, že tá správa, ktorú dnes schvaľujeme, nie je plnohodnotnou náhradou za prácu komisie na kontrolu ITP. Tá správa, ktorú schvaľujeme, máte ju pred sebou, je verejná, obsahuje v podstate len holé čísla, ktoré veľa nevypovedajú o tom, či sú, alebo aký je potenciál na zneužívanie informačno-technických prostriedkov, preto je úloha tejto komisie svojím spôsobom nenahraditeľná. Opakujem, máme tu nejakú konverzáciu o jej stvorení alebo sformovaní, je čas posunúť sa z fázy konverzácie do fázy realizácie. Myslím si, že to dlžíme občanom Slovenskej republiky.
Vďaka, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s kolegami, že táto komisia tu už mala byť v minulom období, no nebola. Veľmi dobre viete, a pán Valášek to povedal presne, že komunikujeme na túto tému, je problém ten, že komisia je kreovaná 3 : 3 : 2. To znamená, že traja poslanci za opozíciu, traja poslanci za koalíciu z osobitných kontrolných výborov a dvaja ľudia z civilného sektora, ktorí majú PT-čkové previerky. A toto je veľký problém. Nájsť takých ľudí je veľký problém. V minulom období pán Krúpa sa takisto venoval tejto komisii, uvažovalo sa o tom, že sa zmení zákon. Takže z našej strany nečakajte žiadne prieky. Takisto nám záleží na tom, na čom záleží vám.
Pani Števulová, ku vám. Tá istá mantra, že sme zobrali opozícii, koalícii kontrolnú schopnosť výboru na kontrolu SIS. Niekoľkokrát som zopakoval, že akonáhle sa v opozícii dohodnete a navrhnete predsedu kontrolného výboru na kontrolu SIS, tak vám ho zvolíme a ja sa vzdám svojho poverenia. Takže nikto vám žiadnu kontrolu z rúk nevybral, vybrali ste si ju sami.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem obom za faktické pripomienky. Ja ešte by som chcela reagovať na pána Šucu. A uvedomujem si, že určite práve pri tých dvoch nezávislých expertoch môže byť istý problém, ale ja verím tomu, že ak by sme možno aj či už formou nejakej či už verejnej výzvy, alebo možno intenzívneho hľadania by sme určite našli ľudí, ktorí takúto previerku majú. Ak to naozaj nie je objektívne možné, tak viem si aj predstaviť veľmi rýchlu zmenu zákona, ktorá by možno teda túto podmienku vylúčila. To si myslím, že by nám po roku už nemalo stáť v ceste. Buď sa vyberme jednou, alebo druhou cestou.
A teda pokiaľ ide o ten kontrolný výbor SIS, tak v tom sa určite nezhodneme. My odmietame jednak ten akt odvolania Márie Kolíkovej, pretože máme za to, že potom ktokoľvek, kto bude nominovaný zo strany opozície, môže byť znova bezdôvodne odvolaný. A teda nechcem to tu zase nejakým spôsobom vyťahovať, ale tak keď Mária Kolíková bola za nejakú hlavičku odvolaná, tak to, čo sa stalo minulý týždeň, je podľa mňa oveľa vážnejšie pochybenie. Takže sa môžeme potom aj na výbore pobaviť, že ako túto situáciu neblahú ďalej vyriešiť a dať si na vážky tie všetky pochybenia a povedať si teda, že kto má alebo nemá byť predsedom alebo povereným podpredsedom výboru. Ale to si myslím, že to je konverzácia na samotný výbor.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Len krátko. Využijem a trochu zneužijem inštitút spravodajcu, aby som zareagoval, ale v podstate to už povedala moja kolegyňa Števulová. Počúvam tie námietky k tomu formátu 3 : 3 : 2, veď mali sme konverzácie na túto tému. Len dodám, že my sme obdobný problém nemali, tí civilní odborníci aj s PT previerkami sú v dispozícii, nie sú ich tisíce, priznávam, ale sú ich desiatky, ktoré k dispozícii sú. My sme nemali problém nájsť človeka, ktorý je aj pripravený to robiť, aj sme už nejaké mená neformálne sami očekovali. Ale ak vy teda hovoríte, že zo strany opozície, pardon, zo strany koalície takého experta jednoducho neviete nájsť, opäť, sme pripravení baviť sa o nejakej zmene právnej úpravy, ktorá vzniká alebo kreuje túto komisiu. Len, prosím, akože nech táto konverzácia netrvá ďalších šesť mesiacov či rok, fakt už rok po stvorení vlády už bol, myslím, si dostatok času na to, aby sme stihli sformovať aj túto komisiu. My ste pripravení konštruktívne rokovať, túto komisiu chceme stvoriť, ale, prosím, nie ďalší polrok, určite nie ďalší rok.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. Ešte by som chcel dodať, že oproti minulosti sa trochu zmenila situácia v tom, že Slovenská informačná služba má dnes rozšírené možnosti nasadiť informačno-technické prostriedky aj bez rozhodnutia súdu na obmedzený čas a potom to súd, samozrejme, musí schváliť, alebo také ITP musí byť zničené. Ale ešte raz, kompetencie spravodajskej služby boli posilnené a tá kontrola stále posilnená nie je. Takže je to dnes naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti.