22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Mám pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďuje predbežné ustanovenie s návrhom zákona, ako aj so zmenou účinnosti od 1. januára 2025. Teraz ho prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Andrej Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Andrej Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446.
V čl. I bode 12 § 104l ods. 2 sa za slovo "služby" vkladá čiarka a slová "podľa § 79 pred účinnosťou tohto zákona majú oprávnenia a povinnosti stráže prírody do 31. 12. 2026" sa nahrádzajú slovami "ktorí majú oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody podľa § 79 v znení účinnom do 31. decembra 2024, majú tieto práva a povinnosti do 31. decembra 2026".
Žiadam o vyňatie 2. bodu z môjho prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na osobitné hlasovanie.
Súčasne žiadam o vyňatie 5. a 9. bodu spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. Skončil som.
Rád by som opravil, čítal som v tomto pozmeňujúcom návrhu meno pána Rudolfa Huliaka, ale teraz som sa dozvedel, že vlastne vzal svoj návrh späť.
Takže berme to ako bez jeho mena.

Ďakujem. (Potlesk.) Teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446.
V čl. I bode 12 § 104l ods. 2 sa za slovo "služby" vkladá čiarka a slová "podľa § 79 pred účinnosťou tohto zákona majú oprávnenia a povinnosti stráže prírody do 31. 12. 2026" sa nahrádzajú slovami "ktorí majú oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody podľa § 79 v znení účinnom do 31. decembra 2024, majú tieto práva a povinnosti do 31. decembra 2026".
Žiadam o vyňatie 2. bodu z môjho prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na osobitné hlasovanie.
Súčasne žiadam o vyňatie 5. a 9. bodu spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k uvedenému zákonu. Najprv s odôvodnením:
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 26/2021 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti mení povinnosť od 1. januára 2025 takým spôsobom, že možno skládkovať "výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability podľa prílohy č. 3a tabuľky č. 1". Táto nová povinnosť spôsobí zásadný nárast nákladov obcí na úpravu zmesového odpadu, ktorú budú obce nútené preniesť na svojich obyvateľov prostredníctvom zvýšenej poplatkovej povinnosti. Takéto razantné zdvihnutie poplatkov pre obyvateľov nie je nevyhnutné, aj s ohľadom na rastúce životné náklady a konsolidáciu verejných financií je vyslovene až neželané. Väčšina obcí na Slovensku zároveň nemá vlastné kapacity na takúto úpravu zmesového odpadu a je tak v prípade zavedenia tejto povinnosti nútená využiť pomerne nákladné služby komerčných subjektov, ktoré takéto kapacity majú, avšak nie pre celé územie Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie dosiahne odsunutie povinnosti obcí skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability k 1. januáru 2027, avšak zároveň nebráni obciam, ktoré sú na úpravu zmesového odpadu pripravené, pristúpiť k takejto úprave už aj od roku 2025. Týmto ustanovením tak nie sú dotknuté ani komerčné subjekty, ktoré investovali do kapacít na úpravu zmesového odpadu, keďže môžu svoje služby voľne ponúkať na trhu.
Teraz ak dovolíte by som vám prečítal celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak ako je predložený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka, Zdenky Mačicovej, Jozefa Cecha, Karola Janasa, Jána Blcháča, Branislava Becíka, Štefana Gašparoviča a Romana Malatinca k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu zákona navrhujeme následné zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 79/2015 Z. z. zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 313/2016 Z. z., zákona č. 90/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 208/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 302/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 285/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 46/2021 Z. z., zákona č.128/2021 Z. z., zákona č. 216/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 430/2021 Z. z., zákona č. 518/2021 Z. z., zákona č. 230/2022 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z. a zákona č. 272/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Za § 153l sa vkladá § 135m, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 135m
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2025
Na skládke odpadov, na odpad, ktorý nie je nebezpečný, možnosť skládkovať zmesový odpad, ak obec zabezpečuje vykonávanie triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov podľa § 81 ods. 7 pís. b) c) a g), bez ohľadu na parameter biologickej stability, v prípade, že vykonávací predpis učinný najskôr od 1. januára 2027 neurčí inak.
Ustanovenie prvej vety sa nedotýka možnosti skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability.". Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
V súvislosti zložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.".
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ferenčák, nechcem sa vyjadrovať k obsahovej stránke tohto návrhu, keďže ho teraz vidím prvýkrát, respektíve pred pár minútami som ho prvýkrát zaregistroval, ale chcel by som vám položiť jednu zásadnú otázku. Akým spôsobom súvisí skladovanie zmesového odpadu s jazdením motorovými vozidlami v chránených územiach a s dobrovoľnou strážou prírody? Lebo podľa môjho názoru nijako a keď s nimi nijako nesúvisí, tak je zjavné, že váš pozmeňujúci návrh nie je pozmeňujúci návrh, ale že je to čistý a bohapustý prílepok. A vy ste sa ani nesnažili nejako, nejako preukázať, že to súvisí. Asi je to rozumné, lebo nijako, nijako to nesúvisí a vy, samozrejme, že viete, že to nijako nesúvisí a že je to prílepok a postupujete len na základe toho, že jedno sa týka prírody, druhé sa týka prírody, patrí to do rezortu životného prostredia. No kam by sme to prilepili, no tak prilepíme to k novele zákona o ochrane prírody.
Ale v zákone o rokovacom poriadku, ktorí vy tak radi ignorujete, je v § 94 ods. 3 uvedené, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A návrh zákona rieši jazdenie motorovými vozidlami v chránených územiach a dobrovoľnú stráž prírody. Váš pozmeňovák sa týka zmeny iného zákona, čiže nie je to zákon o ochrane prírody a krajiny a navyše sa týka skladovania zmesového odpadu, čo teda ani s motorovými vozidlami v chránených územiach, ani s dobrovoľnou strážou prírody nesúvisí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a podporujem tú istú otázku, ktorú položil pán kolega Dostál, ale ja ešte pridám aj tú obsahovú stránku. Chcem pripomenúť, že bolo to presne pred rokom, keď minister životného prostredia Tomáš Taraba sľuboval, citujem: "Že obdobie nečinnosti pri riešení problémov samospráv s odpadom sa skončilo." On takto veľkolepo dokonca pomenoval aj jednu zo svojich tlačových konferencií, kam si pozval aj zástupcov dvoch stavovských organizácií. Za ten celý rok Tomáš Taraba pre zlepšenie odpadového hospodárstva na Slovensku, ani pre situáciu samospráv v rámci odpadového hospodárstva neurobil nič. To je 0,0 nič, čo urobil Tomáš Taraba pre to, aby sme sa posunuli k civilizovanej spoločnosti ako Slovenská republika a aby sme sa presunuli k cirkulárnej ekonomike. Aj vďaka tomu, respektíve kvôli tomu samosprávy nie sú nieže lepšie, ony nie sú nijak pripravené na nové výzvy v odpadovom hospodárstve, ktoré budú aktuálne od 1. januára 2025.
A chcem len podčiarknuť, že toto celé sme už dávno, dámy a páni, mohli mať za sebou. O mechanicko-biologickej úprave komunálneho odpadu pred uložením na skládku sme vedeli v momente, keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, pretože táto úprava je zakotvená v európskej legislatíve od roku 1999.
My sme zrazu prekvapení, že niečo musíme robiť? Naozaj? Zrazu sme prekvapení, že nás niečo čaká, nejaká povinnosť. Tri predchádzajúce vlády SMER-u mali dostatok financií na to, aby ste vybudovali tie kapacity, zlepšili infraštruktúru a podporovali cirkulárnu ekonomiku.
Netvárte sa, že zrazu ste v šoku. Prepáčte, netvárte sa.

Ďakujem, pánovi poslancovi Dostálovi.
Ak hovoríme o zákone ochrany a prírody, nehovoríme len o jazdení v autách, ale o všeobecnom zákone, ktorý má v úmysle chrániť prírodu a krajinu a tento pozmeňujúci návrh je jednou zo súčastí ochrany prírody a krajiny.
A k pánovi poslancovi chcem povedať, európska smernica dávala povinnosti, ale do roku 2030, preto nerozumiem prečo tak tlačíte, aby tie zákony boli na Slovensku prijímané skôr a buďme opäť pápežskejší ako pápeži a prenesme celú váhu zodpovednosti, nielen zodpovednosti, ale aj financovania tohto na občanov.
Ja žijem v regióne, žijem s občanmi, žijem s mojimi kolegami, starostami a primátormi a som za to, že ak nemusíme niečo za každú cenu prijať, tak neprenesme finančné náklady na občanov Slovenskej republiky.
A tieto návrhy, ktoré tu boli schválené minulou vládou, hlavne pánom Budajom, ktorý bol ekoterorista, keď tak poviem, tak takéto prijímania zákonov, ktoré nútili občanov platiť viac, aby si splnil svoje sny, musíme naprávať, žiaľ, aj takýmito pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne a kolegovia, tri veci v opakovanej rozprave alebo k opätovne otvorenej rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Po prvé, chcem oceniť stiahnutie podpisu pána poslanca Huliaka spod tohto návrhu. Zrejme si aj on uvedomil, že ako zlý a škodlivý je to návrh a dúfam, že za to nebude ani hlasovať.
Po druhé, chcem zopakovať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka je prílepok, odporuje zákonu o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom hlasovať. Tam nestačí to, že rieši niečo v zákone o odpadoch a novelizuje sa zákon o ochrane prírody a krajiny a odpady súvisia s ochranou prírody a krajiny. To nemá súvisieť s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, ale s tou novelou, s tým návrhom novely.
§ 94, ods. 3 znie: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." S návrhom zákona, nie so zákonom a upozorňujem pána predsedajúceho aj pána spravodajcu, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, toto je ods. 3., predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže vás žiadam, aby ste v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nedali o tomto návrhu hlasovať.
Vo zvyšku svojho vystúpenia by som sa chcel venovať tomu inému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal zrušenia účastníctva občianskych združení, ktoré sa venujú, venujú ochrane prírody v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a jeho nahradenia tým, že budú iba zúčastnené osoby. Opäť sa obraciam najmä na pána poslanca Migaľa, ktorému adresovalo lesoochranárske združenie VLK upozornenie. On na to reagoval, čo oceňujem, ale tá reakcia vecne nesedela. A teraz si dovolím opäť odprezentovať stanovisko združenia VLK, ktoré reaguje na tie argumenty, ktoré zazneli najmä z jeho strany, aj keď teraz nepočúva. V nadväznosti na argumenty, teraz citujem VLK-a, ktoré zazneli v rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny 4. novembra a týkali sa vylúčenia mimovládnych organizácií z účastníctva v správnych konaniach, by sme radi zaujali takéto stanovisko. Protiargumentácia svojím obsahom úplne obchádza podstatu odôvodneného rozhodnutia rozsudku C-243/15, jeho body 66 až 70, ktoré som tu, mimochodom, prezentoval. V ňom sa Súdny dvor Európskej únie jednoznačne vyjadril k efektívnosti účasti zainteresovanej verejnosti v správnych konaniach týkajúcich sa ochrany prírody v postavení zúčastnenej osoby a v postavení účastníka konania. Do pozornosti osobitne dávame tú časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v ktorej Súdny dvor poukazuje na to, že v prípade nemožnosti účasti organizácií na ochranu životného prostredia na správnom konaní v postavení účastníka konania nemožno vylúčiť, že nebudú zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch, teda zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Uvedený názor formuloval Súdny dvor v situácii, kedy bolo nesporné, že v týchto konaniach podáva svoje vyjadrenia aj štátna ochrana prírody. Napriek tomu pre zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so smernicou o biotopoch považoval Súdny dvor za reálne nebezpečenstvo, že v prípade neúčasti organizácií na ochranu životného prostredia v správnom konaní v postavení účastníka konania nebudú tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia zohľadnené. Súdny dvor zároveň výslovne konštatoval, že postavenie účastníka konania umožňuje mimovládnym organizáciám účinne sa podieľať na rozhodovacom procese. Protiargumentácia smeruje k reálnemu vyprázdneniu zmyslu účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodujúcich procesoch v oblasti životného prostredia, keď považuje za dostatočný nástroj tejto účasti podanie správnej žaloby po právoplatnosti konania pred správnymi orgánmi. Je ťažko porozumieť tomu, že za účinný spôsob účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia považuje pán poslanec Migaľ možnosť podania správnej žaloby, ktorú môže zainteresovaná verejnosť, ktorej zákon priznáva právo na účasť v konaní, či už postavení zúčastnenej osoby, alebo účastníka konania, proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia o ochrany prírody. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Teda rozhodnutie správneho orgánu možno realizovať, teda vykonávať povolené činnosti a realizovať činnosti, na ktoré bol udelený súhlas orgánu ochrany prírody. Takýto odkladný účinok môže súd priznať správnej žalobe na návrh žalobcu a až po vyjadrení žalovaného. Znamená to, že od podania správnej žaloby uplynie aj niekoľko týždňov, kým súd môže vydať uznesenie, ktorým rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by správny súd rozhodol bez vyjadrenia žalovaného, takéto rozhodnutie by bolo nezákonné.
Ďalej je potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo odvolanie podané v správnom konaní účastníkom konania, musí odvolací orgán prejednať, správny súdny poriadok výslovne ustanovuje v § 185, že správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe. Proti rozhodnutiu správneho súdu o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je prípustná kasačná sťažnosť, ak by aj bola vzhľadom na lehoty na jej podanie a na druhej strane neexistencia žiadnej lehoty na rozhodnutie kasačného súdu, nebola by takáto kasačná sťažnosť účinným prostriedkom nápravy. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ sa poukazuje na skutočnosť, že bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti správneho rozhodnutia sa nezačnú hneď rúbať stromy, pretože na takéto rozhodnutie totiž nadväzuje napríklad stavebné konanie a povolenie výrubu sa stane právoplatným, až keď prebehne aj nadväzujúce konanie. Zužuje sa predmet konania o povolení výnimky či uvedení súhlasu podľa zákona ochrane prírody a krajiny na veľmi úzku skupinu rozhodnutí o povolení výrubu v súvislosti so zriadením stavby, ktorá vyžaduje výrub stromov.
Je potrebné uviesť, že rozhodnutia o vydaní súhlasu na určitú činnosť či povolenie výnimiek sú v zásadnej väčšine vydávané ako samostatné rozhodnutia bez toho, aby na takéto rozhodnutie nadväzovalo akékoľvek ďalšie konanie.
Takýmito sú rozhodnutia o povolení výnimiek na usmrtenie chránených živočíchov, o aplikácii chemických látok, o výstavbe lesných ciest a zvážnic, výrub bylín a stromov a podobne. V takomto rozhodnutí je, naopak, veľmi často uvedená lehota na realizáciu povolenej činnosti či činnosti, na ktorú bol udelený súhlas. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je ten, komu z neho vyplýva oprávnenie vykonať určitú činnosť, oprávnený ju vykonať, a zároveň je viazaný lehotou v takomto rozhodnutí uvedenou, takže nemá dôvod čakať niekoľko mesiacov s výkonom tejto činnosti, kým prípadne správny súd rozhodne o odkladnom účinku správnej žaloby alebo dokonca niekoľko rokov, ak odkladný účinok nie je priznaný. Výsledkom takejto, v úvodzovkách, efektívnej účasti verejnosti na konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia môže tak byť po niekoľkých rokoch konštatovanie správneho súdu o tom, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem ochrany životného prostredia.
Takéto rozhodnutie však nie je spôsobilé spätne eliminovať škody spôsobené vykonaním povolenej činnosti.
Keďže zmyslom účasti mimovládnych organizácií na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia je zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia, nemôže byť takýto výsledok účasti považovaný za napĺňajúci zmysel tejto účasti, pretože neprispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že zúčastnená osoba nemá právo na rozdiel od účastníka konania na to, aby jeho podania, návrhy a vyjadrenia boli podkladmi rozhodnutia, pretože správny poriadok v § 32 vyslovene vymenúva ako podania, návrhy a vyjadrenia, ktoré sú podkladmi, rozhodnutia, podania účastníkov konania. Ale len v odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán musí vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby... sa nemusí správny orgán vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby, ani s jej vyjadreniami a námietkami, pretože takúto povinnosť má len vo vzťahu k účastníkom konania. Rozhodnutie správneho orgánu sa doručuje len účastníkom konania, len účastník konania má právo podať proti rozhodnutiu odvolanie. Je teda zrejmé, že bagatelizácia rozdielov medzi postavením zúčastnenej osoby a postavením účastníka konania opomína zásadný rozdiel medzi možnosťou vplývať na priebeh konania a rozhodnutie z postavenia zúčastnenej osoby a z postavenia účastníka konania. Postavenie zúčastnenej osoby tak celkom zjavne nezabezpečuje efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia. Je teda zrejmé, a je mi ľúto, že tu už nie je pán poslanec Migaľ, že to, čo on tvrdil, nesedí, nie je pravda. Právo byť zúčastnenou osobou nie je zhodné s právom byť účastníkom konania. Nemajú rovnaké práva. Nemajú rovnakú možnosť efektívne zasiahnuť do konania o ochrane životného prostredia, a tým pádom ide o vážny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o štrnástej hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní: minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, zastupuje ho minister zdravotníctva Kamil Šaško.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi.

Ďakujem veľmi pekne za otázku.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, jedným z cieľov našej cesty do Číny bolo posilniť obchodné a investičné vzťahy a otvoriť nové príležitosti pre slovenské firmy na čínskom trhu. Čína je pre Slovensko najväčším obchodným partnerom v Ázii už od roku 2017 a piatym najväčším obchodným partnerom na celom svete. V roku 2023 dosiahol objem zahraničného obchodu medzi Slovenskom a Čínou takmer 6 miliárd eur a naším zámerom bolo pripraviť pôdu na to, aby sme vzájomný obchod ešte zintenzívnili. Dnes môžem s radosťou povedať, že sme rokovaniami priamo na mieste posunuli tento náš cieľ výrazne vpred a okrem toho sme podpísali viacero memoránd o spolupráci. Tou najzásadnejšou je, že sme dosiahli zhodu na vytvorení strategického partnerstva s Čínou predovšetkým v oblasti ekonomickej spolupráce.
Ďalšou z konkrétnych vecí, na ktorých sme sa dohodli, je napríklad zavedenie bezvízového styku pre slovenských občanov na 15 dní. A veľmi dôležitú debatu som mal s čínskym premiérom aj o mierových rokovaniach na Ukrajine, ktoré sú podľa nášho názoru nevyhnutné pre ukončenie vojny. Veľmi dôležitým bodom bola aj prezentácia Slovenska a slovenských podnikateľov na podnikateľských fórach, ktoré sa konali v Šanghaji a v Pekingu. Slovenské firmy tu mali príležitosť prezentovať svoje produkty, technológie a investičné projekty.
Na výstave China International Import Expo 2024 sme prezentovali slovenský výrobný potenciál a veríme, že naši podnikatelia získajú nové kontakty a príležitosti, ktoré posilnia obchodné vzťahy medzi našimi krajinami a prispejú k ďalšiemu ekonomickému rozvoju. Bolo veľmi dôležité, že sme tam mali aj vlastný stánok, kde sme dôstojne reprezentovali našu krajinu.
Aj toto sú kroky, ktoré som od troch predchádzajúcich vlád, ktoré tu boli v roku 2020 a 2023, nevidel. Do Číny som priviedol nielen delegáciu ôsmich členov vlády, ale aj historicky najväčšiu podnikateľskú misiu, ktorú sme spolu s ministerstvo hospodárstva zorganizovali. Naši podnikatelia mali počas návštevy možnosť zúčastniť sa odborných prezentácií a zoznámiť sa s možnosťami financovania exportných aktivít prostredníctvom Eximbanky.
Verím, že tieto kroky prispejú k ďalšiemu rozvoju našej ekonomiky a posilnia postavenie Slovenska na globálnych trhoch. Chcel by som tu na tomto mieste ešte upozorniť na dvojtvárnosť nielen slovenských médií, ale aj viacerých politikov. Jednou zo strategických investícií z Číny na Slovensku je výstavba závodu na výrobu autobatérií v Šuranoch, ktorá podľa mojich informácií úspešne napreduje. A my tu dnes počúvame od Progresívneho Slovenska alebo napríklad od KDH veľa kritiky o tom, ako sú investície z Číny zlé a ako sa ich treba zbaviť.
Chcem sa preto veľmi pekne spýtať manželky pána predsedu KDH, pani europoslankyne Lexmann, kde bola, keď predchádzajúca vláda schvaľovala podporu pre výstavbu automobilky Volvo v Košiciach, lebo aj to je vo svojej podstate čínska spoločnosť. Vtedy som ju nepočul protestovať vôbec.
A rovnako by sa tu mnohí viacerí poslanci KDH, ktorí zvolávajú tlačovky na túto tému, mohli spýtať, či bude KDH žiadať zatvorenie tejto fabriky, ktorá je pre celý východ Slovenska mimoriadne dôležitá, ak sa niekedy v budúcnosti dostanú do vlády. Myslím, že asi nie, ale môžete ma tu verejne opraviť. Ľudia na východe si zaslúžia poznať pravdu. Som presvedčený, že by bolo pre celé Slovensko dobré, aby ste v opozícii prestali robiť politiku aspoň v tak jednoduchých veciach, ako sú nové investície, ktoré sú dôležité pre náš priemysel a pre ľudí, hlavne, ak v týchto fabrikách budú nadpriemerné platy.
Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec.