22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako sme pred chvíľou mohli počuť, tak toto je návrh zákona, ktorý má zabezpečovať vykonávanie opatrení na zmiernenie globálneho odlesňovania. To znie celkom dobre, nie? Ale to by nebola vláda tohto zlepenca, prílepkov a ničenia životného prostredia, keby za tým nebolo čosi celkom iné. A tak okrem implementácie európskeho nariadenia opäť raz prichádza v rámci tejto novely aj prílepok zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody.
No a tento prílepok, a nazývam to prílepkom veľmi správne, pretože nesúvisí s implementáciou tohto európskeho nariadenia, nesúvisí s tou úpravou, je tam dodaný na poslednú chvíľu, tak tento prílepok uvoľňuje pravidlá pre tzv. náhodnú ťažbu, ktorá sa po novom, podľa tejto novely, bude volať už asanačná ťažba, ja ju teda budem nazývať pre tieto účely ešte náhodnou, a uvoľňuje takúto, tento typ ťažby aj v chránených územiach, a to je teda hlavným problémom tohto zákona.
Možno pre tých, ktorým nie je celkom jasné, alebo ktorým, komu nie sú celkom jasné tieto pojmy, tak náhodná ťažba je ťažba dreva vyvolaná pôsobením škodlivých prírodných či antropogénnych činiteľov, ktoré majú náhodný alebo ťažko predvídateľný charakter. Možno vám to povie viac, teda jednak z toho zjavne vyplýva, že to nie je niečo koncepčné, systematické, plánované, je to doslova náhodné, ťažko predvídateľné a na Slovensku to možno aj tí, čo sa nezaoberáte touto témou, tak ste niekedy počuli o náhodnej ťažbe v súvislosti s vetrovou kalamitou, lykožrútovou kalamitou a tak podobne. Je to teda ťažba, ktorá má, ktorá prichádza v reakcii napríklad na kalamitu spôsobenú lykožrútom alebo po vetrovej smršti.
No, ako som už spomínala, tak za bežných okolností teda hospodárenie v lesoch sa plánuje, je to nejaký typ systému. A náhodná ťažba, už z toho samotného názvu vieme, že je náhodná. To znamená, že nepočíta sa s ňou, nie je to systematický prístup, takže to by nám malo aj napovedať, aké asi percento by malo tento typ ťažby, aké percento by sme mali vidieť v realite. Lebo predsa ja dúfam, že aj táto koalícia si váži naše prírodné bohatstvo a nemali by sme pristupovať k ťažbe nesystémovým spôsobom, jednoducho malo by to byť premyslené tak, aby sme si to prírodné bohatstvo nepoškodili a zanechali ho aj pre ďalšie generácie. No ale medzi rokmi 2000 až 2020 náhodná ťažba, táto nesystematická, neplánovaná ťažba, reaktívna ťažba bola až na úrovni 50 % všetkej ťažby. Špeciálne zlá situácia bola práve v chránených územiach, ktoré som spomínala, náš najstarší národný park, niektorí teda ho nazývajú aj najvzácnejším, najvýznamnejším, Tatranský národný park v tomto čase, alebo teda do roku 2016 náhodnou ťažbou prišiel o 16 % plochy svojich lesov. Nie, pardon, tretiny, 16 % to bolo v prípade Národného parku Nízke Tatry. To musím povedať, že som mala celkom v priamom prenose možnosť sledovať aj na vlastné oči, keďže to boli práve tie miesta, do ktorých ja som najčastejšie chodila, keďže tam mám rodinu, a bol to teda pomerne bolestivý pohľad.
No a práve náhodná ťažba je špeciálne problematická pre chránené územia preto, pretože v chránených územiach má byť prioritou ochrana prírody, a nie hospodárenie, nie ťažba dreva. To nám hovorí aj zákon. Realita, žiaľ, je už dlhé roky, alebo teda žiadnu inú realitu sme na Slovensku, žiaľ, nezažili, žeby tá ochrana prírody aspoň v tých chránených územiach mala skutočnú prioritu.
V chránených územiach aj ten škodlivý činiteľ v podobe lykožrúta totiž je niečo, s čím sa príroda vie vysporiadať. Lykožrút je súčasťou prírody a tento záver nám potvrdzujú aj vedecké výskumy napríklad z oblasti Tichej a Kôprovej doliny, kde práve po nespracovaní lykožrútovej kalamity po veternej smršti sme mohli vidieť návrat vzácnych druhov, ktoré, keďže ten ekosystém bol ponechaný na samovývoj a nezasiahlo sa.
Okrem toho, že táto náhodná ťažba je sama osebe problémom, tak sa aj opakovane zneužívala a dodnes sa zneužíva na ťažbu, pri ktorej sa tvárime, že riešime stromy, ktoré sú napadnuté lykožrútom, ale okrem toho veľmi často sa potom priamo v teréne zistí, že sa pri ťažbe jednalo aj o stromy zdravé, prípadne buky alebo jedle, ktorých sa lykožrút nijakým spôsobom nedotýka. Naposledy sme to mohli vidieť na lokalite Studienec pri Banskej Bystrici, kde rovnako pod zámienkou riešenia lykožrútovej kalamity pri náhodnej ťažbe došlo k vyťaženiu veľmi pestrého množstva druhov stromov, ktoré nič nemajú spoločné s lykožrútom. No a teda toľko k náhodnej ťažbe, prečo je problematická a prečo je problematická špecificky pre chránené územia.
No a novela, o ktorej dnes hovoríme v prvom čítaní, tento typ ťažby zjednodušuje, hoci už máme tú skúsenosť, a ak vám tie príklady neposlúžili, tak možno jeden pohľad alebo jedna vizualizácia, ktorá hovorí za všetko. Kto cestujete na východ a prechádzate cez Čertovicu, tak tam je veľmi dobre stále vidno dôsledky tejto náhodnej ťažby, ako zdevastovala náš Národný park Nízke Tatry. Vidíme to, aj keď sa vezieme popod Národný park Vysoké Tatry, ale ja myslím, že špeciálne pri prejazde tým horským prechodom Čertovica je to veľmi dobre vidno tie dôsledky. A teda my namiesto toho, aby sme sa z toho poučili, tak sa dnes rozprávame o novele, ktorá má tento typ ťažby ešte zjednodušovať.
Ja zároveň hovorím, že okrem toho, že tie negatívne dôsledky vidíme, máme o nich dáta, tak v skutočnosti pri riešení kalamít v hospodárskych lesoch, už ani sa nerozprávajme o tých chránených územiach, tak to v skutočnosti tie pravidlá, ako sú dnes nastavené, nepredstavujú tú hlavnú prekážku pri spracovávaní kalamity. Opäť jeden príklad, celkom pomerne aktuálny, týkajúci sa Čierneho Balogu, kde je naozaj, sa tá lykožrútová kalamita dostala do pomerne veľkých rozmerov, no ale tu nebol problém s pravidlami, ktoré by obmedzovali náhodnú ťažbu, pretože toto sú lesy, v okolí Čierneho Balogu sú lesy, ktoré sú absolútne pod kontrolou lesníctva, ochrana prírody tu nemá žiadne slovo, pretože je to prvý stupeň ochrany, hospodári sa tu bez akýchkoľvek obmedzení, problémom tu nie sú pravidlá, že by bola prekážkou to, že sa náhodná ťažba nejakým zložitým spôsobom musí povoľovať a teraz potrebujeme tie pravidlá zjednodušiť a uvoľniť, problémom tu bolo sadenie lesníckych monokultúr, to, že sa na to dlho kašľalo napriek tomu, že aj z radov lesníkov prichádzali upozornenia, aká situácia sa tu rozvíja a aké budú tie dôsledky, takže tu nebol žiaden problém s ochranou prírody. Problémom tu okrem vysadených monokultúr bolo sucho, ktoré súvisí dosť výrazne s klimatickou zmenou, čo je ďalší problém, ktorý táto vláda skôr ignoruje, ako rieši. No a máme aj výsledky interného auditu odštepného závodu, ktorý tieto lesy má v obhospodarovaní, a ten sa zhodol na tom, že prekážka nebola v pravidlách, ktorými sa riadi náhodná ťažba, prekážka bola v nekonaní konkrétnych ľudí v rámci toho odštepného závodu. No ale napriek tomu, ako riešenie na tieto lykožrútové alebo vetrové kalamity prichádza uvoľnenie pravidiel pri povoľovaní tohto typu ťažby, náhodnej ťažby.
Ja musím povedať, že to, čo vidíme v tejto novele, alebo ten pokus, ktorý tu vidíme, je pomerne komplexná úprava, ktorá ale mala byť aj komplexne riešená. Ja vidím veľký problém v tom, že kým tá pomerne komplexná úprava nastala v zákone o lesoch, chýba jej akoby doriešenie v zákone o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že tieto zákony veľmi často ešte aj s poľovníckym zákonom, čo nesúvisí síce s ťažbou dreva, sú poprepletané, venujú sa často rovnakej agende, riešia ju inak a vytvárajú chaos a ten chaos vidíme presne aj v tejto novele a s negatívnymi dôsledkami, pretože primárne sa tie úpravy robia v zákone o lesoch a chýba nám úprava v zákone o ochrane prírody a krajiny. A vďaka tomu ponúkajú priestor na rozsiahlu ťažbu touto po novom asanačnou, alebo teda v podobe po novom asanačnej ťažby v najmä chránených územiach. Ak mám vyzdvihnúť možno taký jeden dobre, jeden príklad, ktorý to dobre ilustruje, tak táto novela, a čo je aj moja hlavná výčitka, ruší povinnosť posudzovať túto asanačnú alebo náhodnú ťažbu z pozície orgánu ochrany prírody, ktorá má mať to hlavné slovo v chránených územiach, pretože tam je prioritou ochrana prírody, tak táto povinnosť sa ruší, aby sa k tomu vôbec ochrana prírody v chránených územiach vyjadrovala v prípade, že sa vyhlási mimoriadna situácia. No a s týmto skúsenosť už máme, pretože mimoriadne situácie sa za tejto vlády pomerne vo veľkom vyhlasovali v súvislosti s riešením nežiaducich alebo problematických stretov s medveďom, čo je problém, ktorý treba riešiť, ale videli sme, že tie mimoriadne situácie sa zneužívali a nevyhlasovali sa v súlade so zákonom, jednoducho vyhlasovali sa bez dodržiavania nejakých základných pravidiel. A to je presne to, čo nastane, ak sa vyhlási táto, ak sa schváli táto novela, tak uvidíme vo veľkom vyhlasovanie mimoriadnych situácií a len s tým účelom, aby sa povoľovala náhodná ťažba, teda po novom asanačná ťažba, a mohli sa vo veľkom ťažiť lesy aj v chránených územiach. A ja hovorím, že tie dôsledky budú minimálne na takej úrovni, ako sme to videli v Nízkych Tatrách, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, ak nie horšie.
Pre mňa osobne je to nepochopiteľný krok aj v súvislosti so žalobou Európskej komisie, ktorej čelíme kvôli hlucháňovi. Tam sme sa v minulosti ledva vyhli miliónovým pokutám s prísľubom konkrétnych opatrení, ktoré táto vláda nedodržiava, nie je schopná dodržiavať. No a ja hovorím, že ak sa prijme táto novela, tak teraz sa im už jednoznačne nevyhneme. A pripadá mi pomerne drzé, že v odôvodnení k tejto novele nájdeme odvolávku práve na rozsudok vo veci hlucháňa, no táto novela situácii nijako nepomôže, nijako ju nerieši, naopak, vytvára nám ďalší obrovský problém. Preto za tento návrh, teda preto tento návrh v tejto forme jednoznačne nepodporíme, je škodlivý pre životné prostredie, pre prírodu, pre nás všetkých, ktorým záleží na našom prírodnom bohatstve, a je zároveň škodlivý aj z ekonomického hľadiska, lebo povedie k pokutám Európskej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, keďže váš úvod bol taký príkry a až opovržlivý k navrhovateľovi, tak vás teda musím považovať za odborníčku v tejto oblasti, preto sa vás chcem opýtať: každý vlastník alebo obhospodarovateľ lesa vypracúva zo zákona plán starostlivosti o les, bývalý nazývaný lesohospodársky plán, na decénium, čiže na desať rokov, v ktorom je aj schvaľované množstvo vyťažovaného dreva na toto obdobie. Preto sa pýtam vás, či mi viete povedať, je tá náhodná ťažba aj napríklad po kalamitách, čiže asanačná ťažba, započítavaná do množstva povolenej ťažby, alebo je nad rámec LHP alebo po novom PSL? Keďže pokiaľ by to teda to množstvo dreva nebolo nad rámec LHP-čka, tak by som v tom nevidel žiadne negatívum, skôr pozitívum.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, vy ste v tom vašom príhovore, teda ja to tak vnímam, zamotali viacero vecí naraz. No, vy ako odborníčka na životné prostredie iste viete, že lesy majú viacero funkcií, nielen, nielen tú, ako majú rezervácie, rekreačnú, majú aj hospodársku funkciu a ja si neviem predstaviť, že by ste nejakému lesníkovi povedali, že v hospodárskom lese má tolerovať lykožrúta. Je to úplný nezmysel. Hospodárske lesy, pre hospodárske lesy je lykožrút jasným škodcom, ktorý pácha mnohomiliónové škody, a ak si spomeniete len na to, čo sa dialo aj v Čiernom Balogu, v okolí, kde viem, že pán minister riešil aj trestným oznámením túto situáciu, myslím si, že úplne oprávnene, pretože tam bola, tam bola v plnej miere zanedbaná, zanedbaná táto, táto ochranná funkcia štátu v týchto lesoch.
Viem pochopiť, ak hovoríte o monokultúrach, to je problém, sucho, samozrejme, je problém, to treba riešiť, a viem si predstaviť v nejakom veľmi obmedzenom mieste rezervácie, kde by ste teda nechali, veď boli také pokusy nejaké, les, pokiaľ je to izolovaný, izolovaná časť, sa vysporiadať, vysporiadať s týmto problémom sám, ale v hospodárskych lesoch lykožrút určite nemá čo robiť. To je naozaj fakt a to musíte uznať aj vy.

Verím, Tamara, že vo svojej faktickej poznámke a v reakcii teda využiješ ešte raz príležitosť vysvetliť kolegom, o čom je táto legislatívna tlač, v skratke. Jedna vec je, že rozprávame o zákone, ktorým vláda odobrila nariadenie o odlesňovaní a následne Európska komisia oznámila teda, že účinnosť nariadenia posúva o rok, pretože s ním v princípe majú problém všetci. Vláda a minister Takáč sa nemôže tváriť, že nebol čas na to reagovať, na tento vývoj situácie, a dnes sme o tejto parlamentnej tlači v podstate nemuseli hovoriť. Ale ako kolegyňa Tamara poukázala, vláda na jednej strane teda schválila návrh zákona na zmiernenie globálneho odlesňovania, ale vlastne ide o odlesňovanie v tejto parlamentnej tlači. A opäť sa to deje prílepkom a mňa úprimne udivuje, že do toho tento kabinet ide. My vám to od začiatku tohto volebného obdobia v tomto pléne hovoríme a vyčítame vám prílepkovanie. A nemôžete sa tváriť nikto z vás, že nie. Veď koniec koncov je to aj na zázname. Ja viem, že je občas ťažké pre vás dohľadávať si niektoré veci, ale internet je magické miesto, skúste to.
A udivuje ma toto celé aj preto, že túto škodlivú legislatívnu prax vám už vlastne vytkol aj váš vlastný prezident, keď Peter Pellegrini vetoval vodný zákon. Veď si pozrite to odôvodnenie, prezident vám sám vo svojom odôvodnení odkázal: nerobte to, nepoužívajte nesúvisiace prílepky pri zákonoch, ktoré sú naviazané na európsku legislatívu alebo na čerpanie peňazí z PO. Nepoužívajte nesúvisiace prílepky vôbec, je to protizákonné!

Ďakujem pekne.
Pán Hazucha, ja tak rozmýšľam, že vy, či ste sa medzičasom stali odborníkom nielen na jednorodičovské rodiny, ale aj na lesy. A celkovo mám taký pocit, že s pánom Kalivodom ste ma vôbec nepočúvali, lebo ja som predsa hovorila o chránených územiach, kde aj zo zákona, či chcete, či nechcete, má byť prioritou ochrana prírody, nie ťažba dreva. Samozrejme, lesy majú množstvo funkcií, v chránených územiach má byť priorita ochrana prírody. O tom presne hovorím, to je moja hlavná kritika, preto tam má mať pri rozhodovaní ochrana prírody, orgány ochrany prírody majú mať ten hlas, majú mať tú možnosť sa vyjadriť, a táto novela vytvára obrovský priestor na to, aby sme tú kompetenciu ochrany prírody opäť raz oklieštili, ako sme to videli pri zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako to teraz vidíme pri zákone, ktorý predložil váš koaličný kolega Huliak, ktorý to plošne rieši, takisto nesúvisiaco, že sa systematicky za tejto koalície okliešťuje kompetencia ochrany prírody.
A ja hovorím, že to nie je nejaká, že to robíme pre ochranu prírody samotnú, veď to je naše životné prostredie, to nám dáva vodu, čistý vzduch, to je niečo, kam sa my všetci chodíme rekreovať, a preto aspoň pri tých chránených územiach toto má byť prioritou. A táto novela okliešťuje už aj ten slabý hlas, ktorý doteraz ochrana prírody mala.
A opäť ja len, teda súhlasím s kolegom, že nemá to byť robené prílepkom, aby o tom mohla prebiehať poriadna diskusia a nemuseli sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ku pani poslankyni, máte asi nejakú obsesiu a nejakú úchylku, lebo viac-menej som skôr to vnímal ako zase útok na pána ministra životného prostredia a ste hovorili o hlucháňovi, medveďoch, všetkom možnom. Pani kolegyňa, chcem vás uistiť, že o žiadny prílepok nejde, môžme si to potom prediskutovať v druhom čítaní. A je to čisto nariadenie, ktoré je z pohľadu toho, že dochádza k odlesňovaniu a my ako Európska únia k tomu prijímame nejaké, nejaké rozhodnutia a treba to pretaviť do legislatívy.
A, pán poslanec Sabo, ešte to nie je definitívne posunuté o účinnosť o rok. Došlo, ešte nie, ešte parlament to neschválil, takže čakáme, že či sa tak rozhodne, alebo nie, to znamená, že tá účinnosť je ešte aktuálne platná od 1. 1. 2025. Takže tiež to nie je pravda. A chcem vás uistiť, že nejde o žiadny prílepok, ale zase ste využili príležitosť na to, aby ste útočili do pána ministra životného prostredia, ale my sme si na to už zvykli, pani kolegyňa.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)