22. schôdza

95.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujeme za túto zaujímavú schôdzu.
Čo sa týka, čo sa týka tejto transpozície smernice, na začiatku uvediem, že ju vítame napriek tomu, že smernica mešká. Smernica už aj podľa teda očakávaní Európskej únie mala byť transponovaná 18. 10. Nevadí. Napriek tomu som rád, že sa tu zjavila a že postupne bude aj prijatá.
Treba povedať, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, že to je jedna zo zásadných domén, ktorej je potrebné sa venovať, pretože, povedzme si to na rovinu, je to doména, kde prebieha vojna. Prebieha reálny konflikt, ktorý so sebou prináša aj svoje obete. Prináša, nie sú to len kritická infraštruktúra a hekovanie a podobné záležitosti, ale, samozrejme, je to aj priestor, kde sa šíria dezinformácie, hoaxy a podobné záležitosti.
V rámci tejto NIS dvojky sa Európska únia snaží riešiť túto situáciu a byť efektívnejšia a flexibilnejšia pri zvládaní práve dezinformácií, hoaxov a iných hrozieb, ktoré vychádzajú práve z tejto domény. Nie je úplnou náhodou, že ešte, je to už asi šesť rokov, čo napríklad Aliancia uznala kybernetický priestor ako piatu operačnú doménu, ktorá sa považuje za operáciu normálneho vojnového konfliktu. Myslím si, že je všetkým jasné, ktorí sa aspoň trošku rozumejú tejto problematike, že keď dôjde k vojnovému konfliktu, dochádza, samozrejme, k nemu aj v rámci kybernetického priestoru.
A tu chcem poďakovať vládnej koalícii, že ide transponovať smernicu, ktorá umožňuje blokovať dezinformačné weby. Dokonca na to aj nabáda. A spomínam si na obdobie, keď dochádzalo počas minulého volebného obdobia k blokáciám istých dezinformačných webov na niektoré obdobie, tak vtedy sa o tom diskutovalo, že či to je legálne, alebo či to nie je legálne, či sa to môže robiť, alebo nemôže robiť, a vtedy sa zvolil aj taký postup, ktorý bol vtedy zavedený, a to bol taký, že boli určité inštitúcie, ktoré boli jasne definované a ktoré hovorili a upozorňovali na to, že či dochádza k nejakému porušovaniu, k nejakému ohrozovaniu, či sú tam nejaké teda operácie psychologického charakteru, dezinformácie a podobné veci, ktoré majú takto mať negatívny vplyv na spoločnosť a tak ďalej. No a ten postup bol taký, že tie inštitúcie, ktoré toto definovali, bola Slovenská informačná služba, Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej. Tie potom tieto informácie odovzdávali na národný bezpečnostný a analytický úrad, resp. Národný bezpečnostné a analytické centrum, ktoré tieto vstupy vyhodnocovalo a na základe týchto vstupov potom odovzdávalo svoje odporúčanie Národnému bezpečnostnému úradu, aby danú doménu zablokoval, resp. pozastavil jej účinnosť.
Čo kvitujem v rámci tohto návrhu, je, že bola diskusia ešte v minulosti, že či do tohto nemá byť zahrnutý aj súd. Aby súd bol ten, tá inštancia, ktorá ešte o tom bude rozhodovať, že či má byť tá doména zablokovaná a tak ďalej, a tá doména, ktorej by sa to dotýkalo, aby sa mala na koho odvolať.
Ja kvitujem, že Národný bezpečnostný úrad to do tohto zapracoval a je tam tento priestor, že definoval, že sa môže táto doména obrátiť na príslušný súd. Ale musím vytknúť tejto, tejto časti tohto zákona, že NBÚ ako taká tam nedefinuje príslušnosť súdu. On len hovorí, len definuje, že to je príslušný súd, ale nehovorí, ktorý príslušný súd to je. Čiže to je aký? To je civilnoprávny spor? Je to správny súd? A tak ďalej. Nedefinuje takisto ani lehoty a nedefinuje ani kódex, na základe ktorého má tento súd postupovať. To znamená, že keď sa táto transpozícia smernice snaží nejakým spôsobom implementovať, tak viac-menej svojím spôsobom môže vytvárať chaos, keďže môže dochádzať k zdĺhavým súdnym procesom, ktoré môžu byť aj komplikované zo strany štátu, keď bude chcieť zasiahnuť voči nejakej doméne alebo niečo podobné, ktorá keď sa odvolá na súd, tak potom nemáme definované presne, na ktorý súd, ktorý kódex a na základe akej lehoty má rozhodnúť.
Čiže len chcem upozorniť predkladateľa na tento nedostatok v tomto zákone, pretože tým pádom môžu vznikať naozaj že právne spory, ktoré budú komplikované na riešenie, preto si len vás dovolím upozorniť na tento moment a ja vás potom aj týmto aj chcem poprosiť, aby ste sa na túto časť ešte pozreli a zadefinovali. Tam stačí, keď sa povie, že správny súd alebo nejaký, aby to bolo úplne jasné, aby sa vedelo definovať tento kódex. V prípade, že toto bude, my len s radosťou za tento návrh zákona, teda túto transpozíciu smerníc, zahlasujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak sa mení program tejto schôdze, dobehol som, ale stihol som, pretože považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý, pretože sa dotýka strategického záujmu Slovenskej republiky. Už som vás o tomto presviedčal viackrát, pokúsim sa o to aj dnes.
Najskôr uvediem kontext, v ktorom predkladá vláda tento návrh zákona. Je to zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. V súčasnosti nám chýba 1 400 učiteľov a prognóza sa zhoršuje. Na budúci rok to má byť až 2 000. Niektorí učitelia, alebo niektoré aprobácie sú osobitne ohrozené, nedajú sa takmer obsadiť vo veľkých mestách, ako je napr. fyzika, matematika, informatika alebo angličtina. Je veľmi časté, že si na doplnenie úväzku učitelia slovenského jazyka majú niekoľko hodín fyziky. Majstri odborného výcviku na toľko preferovaných stredných odborných školách majú priemerný vek môj, to znamená 56 rokov. Ak títo ľudia odídu do dôchodku, môžeme zabudnúť nielen na nejaký pokrok v oblasti hospodárstva, zabezpečenia dostatku kvalifikovaných odborníkov, ale vôbec aj na udržateľnosť tej kvality školstva, ktorú dnes máme a o ktorej hovoríme, že nie je dostatočná.
V roku 2023 som naozaj v krízovom čase slúžil ako minister školstva a vtedy stavovské organizácie podporili veľkú novelu školského zákona. Stručne pripomeniem, v tejto novele nešlo o zvýšenie ich platov, v tejto novele sa prijímali historicky, po tridsiatich rokoch, nové veci, ktoré doposiaľ učitelia riešili iba spontánne, a to podporné opatrenia. Spontánne riešili tzv. individuálny prístup k žiakom a ich potrebám a teraz sme im to dali do zákona a oni cez svoje stavovské organizácie povedali áno, chceme svoju prácu robiť náročnejšie, lepšie. Bol som hrdý vtedy na svojich kolegov učiteľov, a to je kapitál, ktorý táto krajina nesmie premrhať.
To je ten kontext, v ktorom je predložený tento návrh zákona. Lebo skutočne kľúčovým faktorom pre školstvo sú učitelia a, samozrejme, ďalší zamestnanci v škole. Na konferencii Eduforum, ktorej som sa nedávno zúčastnil, bol aj pripojený riaditeľ odboru vzdelávania a zručnosti OECD pán Andreas Schleicher. Tento muž nám predstavil veľmi precízne dáta, napr. v jednom prieskume, ktorého sa zúčastnilo 26 krajín, sa Slovensko umiestnilo na úplne poslednom mieste. V čom? S hodnotou 5 % z učiteľov, ktorí si myslia, že učiteľská profesia je v spoločnosti cenená. Na 26. mieste, poslednom z relevantných krajín OECD.
Tí, najúspešnejšie krajiny, ktoré sú najsilnejšie vo výsledkoch vo vzdelávaní a nemajú problém s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou, majú násobné platy oproti nám, tak je takéto percento takmer 70, u nás je to 5. V Českej republike je to 12. Keď porovnám učiteľský svet so svetom zdravotníkov, tak priznám, že lekári, zdravotníci majú vyšší, nazvime to, vyjednávací potenciál. Každý z nás, kto sa ocitol v núdzi, alebo jeho blízky človek potreboval zdravotnícku starostlivosť, nebodaj nejakú urgentnú, život zachraňujúcu starostlivosť, tak dá všetko nabok, ale nedávajme nabok budúcnosť tejto krajiny. Každý jeden lekár musel chodiť do školy a musel sa na svoju profesiu pripraviť. On sa na ňu nepripravuje až na lekárskej fakulte. To, ako je mentálne vybavený mladý človek pred vstupom na vysokú školu alebo na trh práce, ten jeho rast sa odohráva od základnej školy cez strednú školu. Tam sa rozdávajú karty, s ktorými hráme celý život. Aj my sme tak vyrástli.
Preto pripomínam starú dobrú pravdu, že školstvo sa mnohým ľuďom vo verejnosti javí ako politika alebo futbal. Každý tomu rozumie, veď predsa každý chodil do školy, ale nie je to tak. Začnime ho brať vážne, pretože je tu kardinálna otázka, bude nás mať, bude mať kto učiť? Nenastane exodus učiteľov zo školstva? Pretože tie podmienky sa násobne sťažujú aj z objektívnych dôvodov. Umelá inteligencia nenahradí učiteľov, nie je to tak, že prirodzená inteligencia nám dochádza, tak nastupuje umelá. Kto chceme, aby vzdelával naše deti? Osobnosti? Alebo bude platiť kto to vie, ten to robí, kto to nevie, ten to učí a iné hanebné porekadlá, ktoré degradujú pozíciu učiteľov a hatia budúcnosť tejto krajiny.
Zákon 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v tomto podaní predkladateľa, pána ministra školstva, pridáva povinnosť učiteľom pripravovať žiakov na súťaže. S tým sa dá opäť len súhlasiť a učitelia to doposiaľ robia dobrovoľne, verím, že to prijmú, ale všimnite si, pridáva ďalšiu povinnosť. Zo zákona sa vypúšťa po roku pozícia sociálny pracovník a činnosť prechádza sčasti pod kategóriu sociálny pedagóg. Viete, hovorí sa a štatisticky je to, samozrejme, pravda, že najviac ľudí, ktorí nepracujú v svojom odbore, sú tí, čo vyštudujú na vysokej škole sociálnu prácu alebo potom pedagogiku. My máme v školách nielen problémy s edukáciou, my máme na školách problémy aj s samoobslu... s obslužnými funkciami detí a netýka sa to len rómskych komunít z osád. My potrebujeme často hasiť problémy, ktoré nemajú len charakter edukácie a výchovy, ale aj sociálnej pozície detí, a to nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj v ťažkých životných situáciách. A znemožníme ľuďom, ktorí nepracujú v svojom odbore, pracovať v školstve, aby sme ich jednoducho zamestnali a zároveň pomohli deťom.
Zákon pozitívne upravuje niektoré veci v oblasti vzdelávania cudzincov a cudzincami či uznávania kvalifikácie, alebo to, čo bolo už aj v predchádzajúcej novele zákona, pôsobenia umelcov a športovcov na školách. Vždy, keď vidím pozitívnu vec vo vládnych návrhoch zákona, lebo ide o spoločnú krajinu, nemám problém to pochváliť. Síce vládny návrh zákona zachováva pozíciu supervízora, ktorú som zaviedol, ako čiastočného riešenia pre chýbajúci stredný manažment na školách, ale kladie na tieto kľúčové osobnosti v našich školách, na tie prirodzené autority medzi učiteľmi, kladie na ne plošnú povinnosť špecializačného vzdelávania. A to je, prepáčte, typické pre viacero vládnych návrhov zákona, plošná povinnosť, plošné jednoduché riešenie. Hovoríme o tom v čase konsolidácie, v čase, keď máme málo zdrojov, nielen tých finančných, ale v prípade školstva aj ľudských. A nezaťažujme ľudí, z ktorých mnohí sú majstrami svojho remesla v tom, čo robia, aby museli vykonávať plošne povinnosť. Prosím vás, to sú ľudia, ktorí sú majstri vo vzdelávaní, nepodozrievajte ich, že oni nedokážu rozoznať, že sami sa potrebujú vzdelávať. Skúste to porovnať s rezortom hospodárstva. Viete si predstaviť taký mikromanažment, že by sme predpisovali, samozrejme, s výnimkou BOZP, aké povinné školenia má kto mať, aby fungovali fabriky alebo organizácie iné? Takto zošnorovaný rezort, najbližšie k tomuto je len zdravotníctvo. V školstve, kde sú tí ľudia, ktorí sú experti na vzdelávanie, tak im chceme predpisovať zákonom, kto sa kedy v čom musí vzdelávať. Je to nezmysel. Pričom tí ľudia nebudú mať problém žiadať si informácie a hľadať riešenie. Oni sa dnes delia na konferenciách, sú ochotní zaplatiť si zo svojho, aby sa delili s majstrami svojho remesla o know-how. A takéto konferencie sú a suplujú často tú štátnu starostlivosť o systém vzdelávania.
Nevyužíva, žiaľ, tento vládny návrh zákona príležitosť zatraktívniť prácu v školstve. Keď som zavádzal stredný manažment, nebolo to len preto, aby nastala konečne racionálna deľba práce v organizácii, kde sú stovky ľudí a kde máte prepočítaný počet troch manažérov. To je absurdné! Nikde taký iný príklad nenájdete, len v školstve. Ako má tá kolegyňa, ktorá má plný úväzok, je triedna, má viesť predmetovú komisiu, má byť zodpovedná za súťaže, má byť uvádzajúcou učiteľkou pre mladé kolegyne, ako má toto robiť? Povedzte mi kedy. Kedy má s ňou hovoriť? Kedy má ísť do jej hodín? Kedy ju má brať na svoje hodiny? Potrebuje na to priestor. Nepoviem ani ň, ak bude poverený supervízor úplne novou vecou, spájania škôl alebo povedzme zavádzania nového kurikula. Aj keby ste mu to zakázali, bude chcieť ísť na školenie. Preto som navrhol pánu ministrovi kompromis päť rokov. Ak robí tú činnosť päť rokov, nenúťme ho ísť ako malé decko na školenie. Je to majster vzdelávania, on vie, čo potrebuje. A nakoniec mnohí z nich sú takí, že ich nemá kto školiť, lebo to, čo robia, vedia robiť najlepšie.
No, ako minister som tiež otvoril tému koeficientu regionálnej rovnováhy, ktorý sa premietol teraz do vládneho návrhu zákona ako kompenzačný príspevok. Oceňujem a som rád, že to nie je len o nákladoch, alebo dúfam, že to neskončí iba o nákladoch na bývanie. Chcel som, aby to bol koeficient náročnosti regionálnej, ktorý by podobne ako koeficient tepelnej náročnosti alebo kvalifikačnej náročnosti zohľadňoval na základe analytických dát potrebu v tom regióne. A tá nie je len o nákladoch na, osobných nákladoch na činnosti, ktoré sú nielen pedagogické, čo sa fakt líši v rôznych regiónoch, pričom tie školy dostávajú tie isté peniaze, ale je to aj o náročnosti klientely, ktorej slúžia učitelia. Sú statočné hrdinky v mojich očiach, učiteľky a učitelia, ktorý robia v blízkosti osád, ktorí vyťahujú tých ľudí zo začarovaného kruhu a chcú ich postaviť na svoje nohy, ale často sa stane, že práve tieto vyhoria a potom opúšťajú školstvo. Mali by dostať podľa mňa takéto školy viac peňazí cez túto náročnosť kvalifikačnej regionálnej rovnováhy, väčší príspevok do normatívu na osobné náklady.
Potrebujeme zabezpečiť funkčnosť škôl a zásadne zatraktívniť prácu v školstve. Naozaj to potrebujeme, inak sa rozlúčme s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou a rastom životnej úrovne. Povedzte mi, ako sa to stane? Kde zoberiete tých odborníkov, ktorí toto budú vedieť? Kúpime si ich na dlh alebo čo? Veď máme opačný problém, ľudia nám utekajú, tí, čo sú súci.
Učitelia potrebujú masívnu podporu a školy potrebujú tiež, napríklad v učebniciach, učebných zdrojoch, možnosť zadať a objednať si službu. Nenachádzam toto v tomto vládnom návrhu zákona. Nie tak, že my im predpíšeme, majstrom vo vzdelávaní, plošné vzdelávania a pošleme ich, kam sa majú vzdelávať. Prečo to neurobíme opačne? Prečo tí, ktorí sú v tom majstri, si proklientsky neobjednajú na NIVAM-e u metodických centier toto chcem, toto potrebujem a nech im tá sústava poslúži. Viete si predstaviť, že by v potravinách niekto vám prikazoval, aké rožky si máte kúpiť alebo aké palivo máte tankovať na čerpacích staniciach? Nerobíme to, lebo vieme, že by to zle dopadlo. Nebuďme hlúpi a nerobme to v školstve!
Moje pozmeňujúce návrhy preto... ale ešte sa vrátim k jednému bodu, že, samozrejme, posilniť potrebuje aj príprava a vzdelávanie učiteľov už na fakultách, kde dodnes nemáte témy typu firemná kultúra, právne povedomie, líderstvo, komunikácia, aká je náročná dnes s rodičmi a často aj s kolegami a podobne. Tak máme o čom hovoriť a máme čo meniť. Preto by som bol rád, keby sa dal ten návrh zákona charakterizovať ako taký, ktorý zvyšuje atraktivitu tohto povolania, priťahuje talentovaných a mladých ľudí do učiteľského povolania a nezaťažuje ich plošne ďalšími povedzme neželanými a zbytočnými povinnosťami.
No, svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím aj na konci tohto príspevku, tak som prednášal aj vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a vtedy som dostal odpoveď, pán minister, že hoci boli deň vopred doručené, že to je krátky čas na to, aby ste sa nimi seriózne zaoberali. Tak ubehlo niekoľko dní, dnes ich predložím znovu a pripomínam, že tie moje pozmeňováky nie sú o veľkých systémových veciach, ktoré som tu naznačil, pretože rozumiem tomu v svojom veku a so svojím vzdelaním, že je rozdiel byť koaličný poslanec alebo teda pán minister, je rozdiel byť opozičný poslanec, ktorý nemôže priniesť riešenia komplexné na úrovni vládneho návrhu zákona. Tak aspoň som upozorňoval na nejaké pochybenia alebo zlepšenia, ktoré sú takto dosiahnuteľné (Rečník luskol prstami). Pričom tu v tejto sále sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní o veľkých veciach, komplexných veciach, ako je konsolidácia verejných financií alebo Trestný zákon len tak, bez MPK, bez dlhodobej prípravy.
Teraz, ak dovolíte, zdôvodním svoje pozmeňujúce návrhy a potom ich prednesiem. Tých bodov nie je veľa, sú len štyri. Prvý rieši, čo som už naznačil, aby sme zatraktívnili prácu v školstve, aby špecialista v kategórii, napríklad triedny učiteľ, vedúci predmetovej komisie, aby človek, ktorý robí, ja neviem, koordinátora prevencie na škole alebo inú špecializovanú činnosť, nemusel nahradiť plošné vzdelávanie desaťročnou praxou, ale aby stačilo päť rokov. Pretože pre mladého človeka, ktorý sa rozhoduje o prácu v školstve, je desať rokov jednoducho večnosť. Päť rokov vám stačí na to, aby ste sa prihlásili na pozíciu riaditeľa školy. Tak navrhujem, aby sme urobili túto úpravu.
Potom v článku... teda druhý bod môjho pozmeňováku sa bude týkať vloženia do zákona katolíckeho pedagogického a katechetického centra, aby tiež mohlo byť autorizovanou oprávnenou osobou, ktorá poskytuje vzdelávanie a tiež atestačné vzdelávanie pre svojich klientov. KPKC, katolícke pedagogické centrum, jednoducho vytvára kurikulum tak, ako to robí NIVAM, v oblasti vzdelávania náboženstva a náboženskej výchovy. Dokáže poskytovať funkčné vzdelávanie pre riaditeľov. Určite dokáže teda poskytnúť, v spolupráci s vysokými školami a odborníkmi v danej oblasti poskytnúť aj atestačné vzdelávanie, keď robí aj na inovatívnych vzdelávaniach všetkých druhov, ktoré náš zákon pozná.
Ďalší bod pozmeňováku sa bude týkať práve toho kompenzačného príspevku, kde vládny návrh zákona predpokladá alebo respektíve ukladá povinnosť prerokovať v pedagogickej rade, ak je zriadená, ten účel, spôsob vyplácania tohoto kompenzačného príspevku, o ktorom som hovoril. Nuž, ja navrhujem zmenu, aby bolo prerokované v rade školy toto vyplácanie kompenzačného príspevku. Dôvod je jednoduchý. V rade školy sú všetci aktéri vzdelávania, je to samosprávny orgán školy, ktorý často rieši aj pedagogicko-organizačné zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, rozpočet školy, vôbec vzťahy medzi jednotlivými aktérmi, ako sú žiaci, učitelia, iní zamestnanci, rodičia, zriaďovateľ a ďalšie orgány, pričom pedagogická rada ani nemusí byť zriadená. To znamená, že v prípade, že by nebola zriadená, tak ani niet kde prerokovať tento návrh zo strany riaditeľa na vyplácanie kompenzačného príspevku. Napokon je to citlivá vec. Nezvykneme v rôznych zamestnaniach, pokiaľ nie sme verejní činitelia, priznávať svoje príjmy, detailne riešiť, kto čo dostane za čo, za toto sú zodpovední vedúci pracovníci. Ak si myslíme, že nevykonávajú túto funkciu poctivo, eticky a profesionálne, vždy je možnosť ich nezvoliť na ďalšie funkčné obdobie alebo dokonca pri pristihnutí pri takom konaní odvolať z titulu porušenia zákona alebo etického kódexu.
Ďalší bod môjho pozmeňováku sa týka práve pozície supervízora, kedy navrhujem, aby sa, a to je kompromisný návrh, aby sa plošná povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie netýkalo všetkých supervízorov, aby sa netýkalo tých, ktorí päť rokov vykonávajú činnosť, pre ktorú sú poverení touto pozíciou zo strany riaditeľa.
Na inom mieste toho istého vládneho návrhu zákona máte, že športové zväzy potvrdzujú aktivitu, alebo umelecké potvrdzujú aktivitu niekoľkoročnú človeka, ktorý ide do školstva robiť, lebo sme radi, keď tam prídu odborníci a osobnosti, tam je to v poriadku. A zrazu kľúčová osoba v školstve, ktorá robí túto činnosť päť rokov, nemôžeme potvrdiť jej túto kompetenciu, ktorú nadobudla praxou, tak ako to, mimochodom, aj zákon o celoživotnom vzdelávaní, o ktorom budeme rokovať neskôr, predpokladá. Čiže nemusíme už všetko hrať jednou kartou cez formálne vzdelávanie, ale aj cez neformálne, dokonca informálne a napĺňame v živote heslo learning by doing. Poznám tých učiteľov a viem, že každý z nich je pilierom tej školy. Je veľmi dôležité, aby sme ukázali, že si týchto ľudí ceníme, že nespochybňujeme ich kompetenciu. Naopak, že ponúkame túto kariérnu cestu mladým ľuďom, ktorí si povedia: Učiteľ? Dvadsať, tridsať, štyridsať, koľko rokov budem robiť to isté s minimálnym posunom v plate, s minimálnym kariérnym rastom? Nemôže byť každý riaditeľ a dnes už ani nechce. Dneska máte v mnohých oblastiach problém získať kandidáta na riaditeľa, dobrého kandidáta.
No, toto sú naozaj iba štyri body tohoto môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednášam teraz, ktorý prednesiem o chvíľku v pléne, práve teraz tu. Ako vidíte, nie sú to veľké systémové veci, ktoré potrebujeme v školstve, pretože som v súčasnosti jednoducho opozičný poslanec. Môžem prispieť tak, ako mám, z pozície konštruktívnej opozície, upozorňovať na to, čo treba, pomáhať pri budovaní, zveľaďovaní, skvalitňovaní školstva v prospech celej republiky, nie nejakej jednej strany. A to, čo môžem urobiť konkrétne, je priniesť niekoľko zlepšovacích alebo teda opravných návrhov, čo som v tejto chvíli urobil.
Ak dovolíte, teraz mi zastavte čas, idem teda predniesť ten pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte čas pánovi poslancovi.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 16
V § 35 odsek 5 v písmenách d), e) sa slovo „desať” nahrádza slovom „päť".
2. V článku I bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. V § 59 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„Katolícke pedagogické a katechetické centrum,”.
Písmená f), g) a h) sa preznačia na písmená g), h) a i).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 25
V § 79a v odseku 6 sa slová „prerokuje v pedagogickej rade, ak je zriadená” nahrádza slovami „prerokuje v rade školy”.
4. V čl. I bod 31
V § 90g ods. 3 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
V § 90g ods. 4 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na učiteľa prvého stupňa, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
Ďakujem, skončil som.

1. V čl. I bod 16
V § 35 odsek 5 v písmenách d), e) sa slovo „desať” nahrádza slovom „päť".
2. V článku I bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. V § 59 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„Katolícke pedagogické a katechetické centrum,”.
Písmená f), g) a h) sa preznačia na písmená g), h) a i).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 25
V § 79a v odseku 6 sa slová „prerokuje v pedagogickej rade, ak je zriadená” nahrádza slovami „prerokuje v rade školy”.
4. V čl. I bod 31
V § 90g ods. 3 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
V § 90g ods. 4 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na učiteľa prvého stupňa, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
Ďakujem, skončil som.

Dobrý podvečer. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak sme sa dočkali, že teda môžme pokračovať v rozprave ku školským zákonom. A dostali sme sa k rozprave ohľadom zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý prináša viaceré zmeny. Ale ja sa v mojom vystúpení zameriam na to, čo považujeme za kľúčovú zmenu v kontexte celkového diania, súčasného diania v školstve, a to je zavádzanie kompenzačného príspevku, jeho ukotvenie v legislatíve. A rovno poviem, že to aj zasadím do kontextu toho, aký rozpočet vláda predložila na budúci rok.
A práve v tomto širšom kontexte budem kritická ku kompenzačnému príspevku, pretože sa mi zdá, že v súčasnosti vzhľadom na celkový rozpočet školstvo nie je dostatočnou prioritou pre túto vládu, že ten rozpočet nepriniesol to, čo samotné programové vyhlasovanie vlády sľúbilo, čiže každoročné zvyšovanie mzdy. Mzdy ako nejakého predvídateľného, predvídateľnej odmeny, ktorú každý zamestnanec v školstve má dostať za svoju prácu. A namiesto toho, aby vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením naozaj zabezpečila zvyšovanie mzdy, teda mesačného platu každého jedného zamestnanca v školstve, tak skôr to kompenzuje cez kompenzačný príspevok. A kompenzačný príspevok by sám osebe mohol byť fajn, keby to bolo ako doplnok, keby to bolo niečo také navyše, niečo ako taká odmena, kde sa učitelia a iní zamestnanci môžu tešiť, že možno raz-dvakrát do roka dostanú, dostanú nejaký fajn príspevok, ktorým si prilepšia. Lenže kompenzačný príspevok, tak ako je postavený, za nás nie je systémovým riešením a nemal by byť používaný ako náhrada za stabilné zvyšovanie mzdy.
Rozvediem teda tento môj argument ešte trošku, trošku širšie. Čo vlastne je ten kompenzačný príspevok, ktorý sa teraz dostáva do zákona? Kompenzačný príspevok sa môže vyplácať s ohľadom na miestne podmienky alebo na odbornosť. Stanovuje to ministerstvo. A ministerstvo školstva to má stanoviť do 30 dní od schválenia rozpočtu. To znamená, že keď tuto v pléne schválime rozpočet, snáď do konca roka, tak sa možno niekde okolo Vianoc, alebo skôr do 30 dní, tak povedzme že možno do konca januára sa teda učitelia a iní zamestnanci v školstve dozvedia, že či, na základe čoho a koľko dostanú ten príspevok. Pretože zákon jasne stanovuje, že teda ministerstvo zverejní účel vyplácania, okruh pedagogických a odborných zamestnancov a výšku kompenzačného príspevku. A ešte určí aj termín vyplácania, pretože kompenzačný príspevok, a to zákon tiež explicitne uvádza, nie je súčasťou mzdy učiteľov, pedagogických a odborných zamestnancov. Čiže možno, ako hovorím, raz-dvakrát do roka dostanú nejaký príspevok podľa toho, kto práve sedí na ministerskej stoličke. A teraz jeden rok si môže, minister Drucker si možno povie, že dáme viacej učiteľom v Bratislave, tak ako v roku ´24 dostali nejaký príspevok učitelia v Bratislave, ale už v Lučenci dostanú menej, tam nám hovorili, že 30 euro dostali. Raz si možno povie, že no tak dáme príspevok fyzikárom, pretože máme nedostatok fyzikárov, no ale možno o rok zase v nejakej inej tabuľke vyjde, že máme nedostatok učiteľov hudobnej, no tak dostanú učitelia hudobnej. A potom prídu voľby alebo padne vláda, o rok bude zase niekto iný na ministerskej stoličke a ten si povie, že nie, my ideme podporovať učiteľov na východnom Slovensku, pretože na východe nič nie je, alebo práveže na východe je krásne, tak ideme prispievať im. Problém je v tom, že toto nikto nevie vopred. To znamená, že žiaden učiteľ, žiaden zamestnanec v škole sa nebude môcť spoľahnúť na to, že ja viem, že dostanem za svoju prácu takú a takú odmenu. Bude to vedieť maximálne na ten najbližší rok, aj to sa možno dozvie až koncom januára. To je teda hlavná výtka kompenzačného príspevku, že je nepredvídateľný, že nedáva žiadnu stabilitu.
Druhá výtka je, že nie je pre všetkých zamestnancov v školstve, pretože je iba pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí sú financovaní v rámci preneseného výkonu štátnej správy. To znamená, že vychovávateľka v školskej družine nedostane. A ja som to napríklad priamo zažila, keď sa ma pýtala vychovávateľka môjho syna tuto v Bratislave, že a nevedeli, nedalo by sa niečo, že vidím tuto, že moji kolegovia učitelia dostávajú príspevok za to, že sme v Bratislave, a ja tiež žijem v Bratislave, ale ja ten príspevok nedostávam. No nedostáva, lebo školské kluby detí sú naďalej pod obcami a pre nich kompenzačný príspevok nie je.
Kuchárky v jedálni kompenzačný príspevok nedostanú, pretože sú nepedagogické zamestnankyne v školstve. A to ešte pripomínam, že nedávno sme tu schválili síce zvýšenie minimálnej mzdy, ale koalícia odmietla návrh Progresívneho Slovenska, aby sa to vzťahovalo aj na všetkých zamestnancov vo verejnej a štátnej správe. A my teraz máme nastavené tabuľkové platy nepedagogických zamestnancov v školstve tak, že niektorí ani len nedosahujú minimálnu mzdu. Čiže druhý problém kompenzačného príspevku je, že ho nedostanú ani len všetci.
A teda ten tretí problém je, že nám nerieši ten hlavný problém, alebo jeden z hlavných problémov, ktoré tu máme, a to je, že u nás nemá kto učiť pomaly, že my máme nedostatok učiteľov. A máme nedostatok učiteľov, áno, predovšetkým v určitých regiónoch, v určitých odbornostiach. Ale tento nesystémový krok, na ktorý sa nikto nebude môcť vopred spoľahnúť, nám tých ľudí ani nepritiahne. My máme veľký problém s tým, že v školstve, podobne ako v iných rezortoch niektorých, ako je zdravotníctvo, nám ľudia postupne odchádzajú do dôchodku. Nám stúpa počet učiteľov, ktorí sa približujú k dôchodkovému veku, ktorí v priebehu pár rokov odídu a potrebovali by sme, aby nám nastúpili noví učitelia do tých škôl. Lenže ani len absolventi pedagogických fakúlt väčšinou nechcú ísť učiť. A teraz keď si predstavíme povedzme mladú rodinu, zoznámili sa možno na pedagogickej fakulte, obaja sú vyštudovaní učitelia a teraz zvažujú, že či naozaj sa zamestnajú v školstve, a popritom plánujú rodinu. Čiže žena napríklad zvažuje, že aké jej vyjde sociálne poistenie z tej mzdy, kde sa zamestná, aby potom mala nejakú slušnú materskú. Chceli by si zobrať hypotéku, lenže keď zvažujú, či budú si môcť tú hypotéku splácať, tak sa pozrú na to, aké im vyjdú tabuľkové platy. Nikto sa nebude spoliehať na to, že bude splácať hypotéku z nepredvídateľného, nenárokovateľného jednorazového príspevku, ktorý jeden rok dostanú a ďalší rok možno nie.
Čiže kompenzačný príspevok nám nerieši tento problém, že nám tu už teraz chýba 1 200 učiteľov. Samotní analytici z ministerstva školstva vypočítali, že v najbližších rokoch to bude vyše 2 000 učiteľov. K tomu nám chýbajú nepedagogickí zamestnanci, chýbajú nám kuchárky, chýbajú nám vychovávateľky, chýba nám množstvo profesií a nič z tohto nám kompenzačný príspevok nevyrieši, pretože sa naňho nikto nebude môcť spoľahnúť.
Na tieto nedostatky alebo na tieto problematické aspekty sme upozorňovali už v prvom čítaní. Ale v prvom čítaní ešte nebol známy ten rozpočet. Čiže stále zaznievali tie sľuby, že veď bude aj plošné zvyšovanie mzdy, alebo bude nejaká valorizácia tých tabuľkových platov a ten kompenzačný príspevok by mohol zostať ako taký milý doplnok. A ja znovu poviem, že kompenzačný príspevok by bol fajn milý doplnok. Lenže v budúcom roku rozpočet, ktorý vláda zverejnila, práve cez toto dáva jedine nejaké navýšenie tých platov. Tam je vyčlenených 100 mil. eur. A teraz, okej, prerozdelí sa 100 mil. eur na tie platy. Ono to nebude zas úplne veľa, keď sa to prerozdelí na všetkých. K tomu ešte nejaký iný jednorazový príspevok ide vláda vyplácať, 800 eur ročne v hrubom, jednotlivým zamestnancom vo verejnej a štátnej správe, čiže ako-tak sa možno zalepia oči v roku ´25, akurát zase, nikto sa nebude môcť spoľahnúť na ten príspevok, čiže nám to nepriláka nových ľudí, a potom sa teda povie, že tak v januári ´26 sa zvýšia, sa valorizujú platy v školstve o 5 %.
Tak si to zrekapitulujme. Naposledy sa zvyšovali tabuľkové platy v školstve v septembri ´23 pred voľbami. Prišla nová vláda, ktorá si dala do programového vyhlásenia vlády, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy. Nieže sa budú dávať príspevky, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy. Prišiel rok 2024, od januára do decembra, žiadne zvyšovanie mzdy nebolo. Tabuľkové platy v školstve sa nezmenili. Príde rok 2025, podľa rozpočtu, ktorý sme videli, zase sa tabuľkové platy nezvyšujú, pretože zase tam nie je navýšenie miezd. A potom od januára ´26 sa teda povie, že o 5 % sa navýši to, čo bolo naposledy zvyšované v septembri ´23. Toto je výsmech tým učiteľom! Pretože tým pádom to navýšenie v dvadsiatom šiestom bude ďaleko-ďaleko pod infláciou. K nám tu prichádza zvyšovanie cien, inflácia na budúci rok sa odhaduje na vyše 5 %, a my učiteľom povieme, že no tak budúci rok niektorí z vás dostanú nejaké jednorazové príspevky a potom vám po skoro 2,5 roku navýšime o 5 % vaše tabuľkové platy. Ja sa naozaj obávam, že toto nám do školstva nových ľudí nepritiahne. Práve preto, lebo nikto sa nevie spoľahnúť na to, ako sa ministerstvo rozhodne. A teraz sa rozhodne nejako a pán Drucker to nejako rozdelí. Ale my nevieme, kto bude na tej stoličke o rok a kto bude na tej stoličke o dva roky.
Čiže vyzývame k tomu, aby táto vláda vyčlenila peniaze na to, nech sa stabilne zvýšia mzdy minimálne na úroveň tej inflácie. Už aspoň to keby tam bolo, že sa to zvýši na úroveň inflácie, aj tak by sa im nezvýšila životná úroveň, aspoň by mali túto istotu. To, čo my by sme skutočne potrebovali, je zvyšovanie životnej úrovne tých ľudí, ktorí pracujú v školstve.. To sú tí ľudia, ktorí denno-denne vzdelávajú naše deti. To sú tí ľudia, ktorým ich každé ráno zverujeme ako rodičia, a my potrebujeme, aby títo ľudia boli slušne zaplatení za svoju prácu a aby nielenže si mohli dovoliť to čo doteraz napriek tomu, že nám všetky ceny idú hore, ale ideálne, aby si mohli dovoliť ešte viac. A tento kompenzačný výsledok, som presvedčená, že to, žiaľ, nenapĺňa. A v tomto kontexte hovorím, nie je zásadný problém v tej legislatíve ako takej, problém je v tom, ako táto vláda a táto koalícia pristupuje k financovaniu školstva. A jednorazové príplatky, nepredvídateľné nejaké... ani nevieme, kedy ich dostanú, ani sa nemôžu spoľahnúť na to, že či vôbec vo februári dostanú na tej výplatnej páske viac, im toto nezabezpečí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Gažovičová hovorila o, najmä o kompenzačnom príspevku a o platových pomeroch. Pripomínam, že samotní učitelia ani tento vládny návrh zákona nerieši túto, túto vec v tejto chvíli, ale ak ju nevyrieši, ak ju nebudeme riešiť konštruktívne a budeme čakať až na štrajk učiteľov alebo niečo podobné, tak sa kríza v tom školstve bude len prehlbovať. Naozaj tí učitelia dostali ďalšie a ďalšie úlohy, a dokonca som zdôraznil vo svojom príspevku, že ich aj prijali, lebo si uvedomujú, že so školstvom treba pohnúť a s touto krajinou treba pohnúť, ale ak nedostanú masívnu podporu napríklad v tom, ako to máme aj v programe KDH, aby sa napríklad ich platy naviazali na povedzme priemer vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov alebo na nejaký podobný iný automat, tak sa môžeme rozlúčiť s tým, že prestanú robiť pedagogické fakulty miesto výberu nábor, že budú hľadať toho, kto chce byť učiteľom. Naozaj ohrozujeme samotnú udržateľnosť školského systému, a pritom deklarujeme, že chceme zlepšiť ten systém vzdelávací.
Tu v opozícii nesedia len nejakí bezočiví kritici všetkého, čo vláda prinesie. Sú tu ľudia, ktorí sú ochotní hľadať tie najlepšie riešenia pre túto krajinu a pre školstvo. Bol by som veľmi rád, keby tieto hlasy boli počuť a keby boli zapracované do riešení, pretože odborníkov a ľudí, ktorí tomu rozumejú a myslia to so školstvom vážne, nemáme až tak veľa.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste spomínali, že bude tu inflácia okolo 5 %, tak ja to chcem povedať v presnom čísle. Podľa odhadov IFP, čiže to, čo má minister pod sebou, podľa tohto analytického inštitútu bude 5,4 %. Už keby hneď sme chceli pozrieť, čo hovorí NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tí sa zhodujú presne na 5,0, čiže 5,0 % dávajú v momentálnych odhadoch a neni to len nejaká zvýšená inflácia, ale už pomaly všade v eurozóne je nižšia inflácia aj očakávajú nižšiu infláciu. My budeme mať najvyššiu, najvyššiu infláciu a nielen v eurozóne, podľa všetkého aj v Európskej únii. To je tá drahota, o ktorej tu dlhodobo hovoríme a ktorú v podstate urobil ten konsolidačný balíček. Len DPH ženie tú infláciu o 0,8 % vyššie. Uvidíme, čo urobia s dotáciami na plyn, ak vôbec niečo. Ministerka Saková už mala dávno predložiť nejaké riešenie, povedať nejakú víziu. Nič sa nedeje, ticho. Takže čaká nás najvyššia inflácia suverénne nielen v okolitých štátoch, ale vôbec v Európe.
No a mne sa páči to, keď sa hľadajú konkrétne riešenia. Ja sa k školstvu nevyjadrujem pravidelne. Rád si vypočujem príspevky, ale chcel by som vidieť napríklad, keď sa budeme za chvíľku baviť o rozpočte, že oveľa vyššie číslo a peniaze idú do vedy, výskumu a inovácií. Dlhodobo veľmi nízko v pomere aj k priemeru Európskej únie investujeme do týchto vecí, čo je téma vysokého školstva a tak ďalej. Takže toto by boli veci na tému aj konsolidácie, aj toho, ako pomôcť učiteľom.