Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako sme pred chvíľou mohli počuť, tak toto je návrh zákona, ktorý má zabezpečovať vykonávanie opatrení na zmiernenie globálneho odlesňovania. To znie celkom dobre, nie? Ale to by nebola vláda tohto zlepenca, prílepkov a ničenia životného prostredia, keby za tým nebolo čosi celkom iné. A tak okrem implementácie európskeho nariadenia opäť raz prichádza v rámci tejto novely aj prílepok zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody.
No a tento prílepok, a nazývam to prílepkom veľmi správne, pretože nesúvisí s implementáciou tohto európskeho nariadenia, nesúvisí s tou úpravou, je tam dodaný na poslednú chvíľu, tak tento prílepok uvoľňuje pravidlá pre tzv. náhodnú ťažbu, ktorá sa po novom, podľa tejto novely, bude volať už asanačná ťažba, ja ju teda budem nazývať pre tieto účely ešte náhodnou, a uvoľňuje takúto, tento typ ťažby aj v chránených územiach, a to je teda hlavným problémom tohto zákona.
Možno pre tých, ktorým nie je celkom jasné, alebo ktorým, komu nie sú celkom jasné tieto pojmy, tak náhodná ťažba je ťažba dreva vyvolaná pôsobením škodlivých prírodných či antropogénnych činiteľov, ktoré majú náhodný alebo ťažko predvídateľný charakter. Možno vám to povie viac, teda jednak z toho zjavne vyplýva, že to nie je niečo koncepčné, systematické, plánované, je to doslova náhodné, ťažko predvídateľné a na Slovensku to možno aj tí, čo sa nezaoberáte touto témou, tak ste niekedy počuli o náhodnej ťažbe v súvislosti s vetrovou kalamitou, lykožrútovou kalamitou a tak podobne. Je to teda ťažba, ktorá má, ktorá prichádza v reakcii napríklad na kalamitu spôsobenú lykožrútom alebo po vetrovej smršti.
No, ako som už spomínala, tak za bežných okolností teda hospodárenie v lesoch sa plánuje, je to nejaký typ systému. A náhodná ťažba, už z toho samotného názvu vieme, že je náhodná. To znamená, že nepočíta sa s ňou, nie je to systematický prístup, takže to by nám malo aj napovedať, aké asi percento by malo tento typ ťažby, aké percento by sme mali vidieť v realite. Lebo predsa ja dúfam, že aj táto koalícia si váži naše prírodné bohatstvo a nemali by sme pristupovať k ťažbe nesystémovým spôsobom, jednoducho malo by to byť premyslené tak, aby sme si to prírodné bohatstvo nepoškodili a zanechali ho aj pre ďalšie generácie. No ale medzi rokmi 2000 až 2020 náhodná ťažba, táto nesystematická, neplánovaná ťažba, reaktívna ťažba bola až na úrovni 50 % všetkej ťažby. Špeciálne zlá situácia bola práve v chránených územiach, ktoré som spomínala, náš najstarší národný park, niektorí teda ho nazývajú aj najvzácnejším, najvýznamnejším, Tatranský národný park v tomto čase, alebo teda do roku 2016 náhodnou ťažbou prišiel o 16 % plochy svojich lesov. Nie, pardon, tretiny, 16 % to bolo v prípade Národného parku Nízke Tatry. To musím povedať, že som mala celkom v priamom prenose možnosť sledovať aj na vlastné oči, keďže to boli práve tie miesta, do ktorých ja som najčastejšie chodila, keďže tam mám rodinu, a bol to teda pomerne bolestivý pohľad.
No a práve náhodná ťažba je špeciálne problematická pre chránené územia preto, pretože v chránených územiach má byť prioritou ochrana prírody, a nie hospodárenie, nie ťažba dreva. To nám hovorí aj zákon. Realita, žiaľ, je už dlhé roky, alebo teda žiadnu inú realitu sme na Slovensku, žiaľ, nezažili, žeby tá ochrana prírody aspoň v tých chránených územiach mala skutočnú prioritu.
V chránených územiach aj ten škodlivý činiteľ v podobe lykožrúta totiž je niečo, s čím sa príroda vie vysporiadať. Lykožrút je súčasťou prírody a tento záver nám potvrdzujú aj vedecké výskumy napríklad z oblasti Tichej a Kôprovej doliny, kde práve po nespracovaní lykožrútovej kalamity po veternej smršti sme mohli vidieť návrat vzácnych druhov, ktoré, keďže ten ekosystém bol ponechaný na samovývoj a nezasiahlo sa.
Okrem toho, že táto náhodná ťažba je sama osebe problémom, tak sa aj opakovane zneužívala a dodnes sa zneužíva na ťažbu, pri ktorej sa tvárime, že riešime stromy, ktoré sú napadnuté lykožrútom, ale okrem toho veľmi často sa potom priamo v teréne zistí, že sa pri ťažbe jednalo aj o stromy zdravé, prípadne buky alebo jedle, ktorých sa lykožrút nijakým spôsobom nedotýka. Naposledy sme to mohli vidieť na lokalite Studienec pri Banskej Bystrici, kde rovnako pod zámienkou riešenia lykožrútovej kalamity pri náhodnej ťažbe došlo k vyťaženiu veľmi pestrého množstva druhov stromov, ktoré nič nemajú spoločné s lykožrútom. No a teda toľko k náhodnej ťažbe, prečo je problematická a prečo je problematická špecificky pre chránené územia.
No a novela, o ktorej dnes hovoríme v prvom čítaní, tento typ ťažby zjednodušuje, hoci už máme tú skúsenosť, a ak vám tie príklady neposlúžili, tak možno jeden pohľad alebo jedna vizualizácia, ktorá hovorí za všetko. Kto cestujete na východ a prechádzate cez Čertovicu, tak tam je veľmi dobre stále vidno dôsledky tejto náhodnej ťažby, ako zdevastovala náš Národný park Nízke Tatry. Vidíme to, aj keď sa vezieme popod Národný park Vysoké Tatry, ale ja myslím, že špeciálne pri prejazde tým horským prechodom Čertovica je to veľmi dobre vidno tie dôsledky. A teda my namiesto toho, aby sme sa z toho poučili, tak sa dnes rozprávame o novele, ktorá má tento typ ťažby ešte zjednodušovať.
Ja zároveň hovorím, že okrem toho, že tie negatívne dôsledky vidíme, máme o nich dáta, tak v skutočnosti pri riešení kalamít v hospodárskych lesoch, už ani sa nerozprávajme o tých chránených územiach, tak to v skutočnosti tie pravidlá, ako sú dnes nastavené, nepredstavujú tú hlavnú prekážku pri spracovávaní kalamity. Opäť jeden príklad, celkom pomerne aktuálny, týkajúci sa Čierneho Balogu, kde je naozaj, sa tá lykožrútová kalamita dostala do pomerne veľkých rozmerov, no ale tu nebol problém s pravidlami, ktoré by obmedzovali náhodnú ťažbu, pretože toto sú lesy, v okolí Čierneho Balogu sú lesy, ktoré sú absolútne pod kontrolou lesníctva, ochrana prírody tu nemá žiadne slovo, pretože je to prvý stupeň ochrany, hospodári sa tu bez akýchkoľvek obmedzení, problémom tu nie sú pravidlá, že by bola prekážkou to, že sa náhodná ťažba nejakým zložitým spôsobom musí povoľovať a teraz potrebujeme tie pravidlá zjednodušiť a uvoľniť, problémom tu bolo sadenie lesníckych monokultúr, to, že sa na to dlho kašľalo napriek tomu, že aj z radov lesníkov prichádzali upozornenia, aká situácia sa tu rozvíja a aké budú tie dôsledky, takže tu nebol žiaden problém s ochranou prírody. Problémom tu okrem vysadených monokultúr bolo sucho, ktoré súvisí dosť výrazne s klimatickou zmenou, čo je ďalší problém, ktorý táto vláda skôr ignoruje, ako rieši. No a máme aj výsledky interného auditu odštepného závodu, ktorý tieto lesy má v obhospodarovaní, a ten sa zhodol na tom, že prekážka nebola v pravidlách, ktorými sa riadi náhodná ťažba, prekážka bola v nekonaní konkrétnych ľudí v rámci toho odštepného závodu. No ale napriek tomu, ako riešenie na tieto lykožrútové alebo vetrové kalamity prichádza uvoľnenie pravidiel pri povoľovaní tohto typu ťažby, náhodnej ťažby.
Ja musím povedať, že to, čo vidíme v tejto novele, alebo ten pokus, ktorý tu vidíme, je pomerne komplexná úprava, ktorá ale mala byť aj komplexne riešená. Ja vidím veľký problém v tom, že kým tá pomerne komplexná úprava nastala v zákone o lesoch, chýba jej akoby doriešenie v zákone o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že tieto zákony veľmi často ešte aj s poľovníckym zákonom, čo nesúvisí síce s ťažbou dreva, sú poprepletané, venujú sa často rovnakej agende, riešia ju inak a vytvárajú chaos a ten chaos vidíme presne aj v tejto novele a s negatívnymi dôsledkami, pretože primárne sa tie úpravy robia v zákone o lesoch a chýba nám úprava v zákone o ochrane prírody a krajiny. A vďaka tomu ponúkajú priestor na rozsiahlu ťažbu touto po novom asanačnou, alebo teda v podobe po novom asanačnej ťažby v najmä chránených územiach. Ak mám vyzdvihnúť možno taký jeden dobre, jeden príklad, ktorý to dobre ilustruje, tak táto novela, a čo je aj moja hlavná výčitka, ruší povinnosť posudzovať túto asanačnú alebo náhodnú ťažbu z pozície orgánu ochrany prírody, ktorá má mať to hlavné slovo v chránených územiach, pretože tam je prioritou ochrana prírody, tak táto povinnosť sa ruší, aby sa k tomu vôbec ochrana prírody v chránených územiach vyjadrovala v prípade, že sa vyhlási mimoriadna situácia. No a s týmto skúsenosť už máme, pretože mimoriadne situácie sa za tejto vlády pomerne vo veľkom vyhlasovali v súvislosti s riešením nežiaducich alebo problematických stretov s medveďom, čo je problém, ktorý treba riešiť, ale videli sme, že tie mimoriadne situácie sa zneužívali a nevyhlasovali sa v súlade so zákonom, jednoducho vyhlasovali sa bez dodržiavania nejakých základných pravidiel. A to je presne to, čo nastane, ak sa vyhlási táto, ak sa schváli táto novela, tak uvidíme vo veľkom vyhlasovanie mimoriadnych situácií a len s tým účelom, aby sa povoľovala náhodná ťažba, teda po novom asanačná ťažba, a mohli sa vo veľkom ťažiť lesy aj v chránených územiach. A ja hovorím, že tie dôsledky budú minimálne na takej úrovni, ako sme to videli v Nízkych Tatrách, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, ak nie horšie.
Pre mňa osobne je to nepochopiteľný krok aj v súvislosti so žalobou Európskej komisie, ktorej čelíme kvôli hlucháňovi. Tam sme sa v minulosti ledva vyhli miliónovým pokutám s prísľubom konkrétnych opatrení, ktoré táto vláda nedodržiava, nie je schopná dodržiavať. No a ja hovorím, že ak sa prijme táto novela, tak teraz sa im už jednoznačne nevyhneme. A pripadá mi pomerne drzé, že v odôvodnení k tejto novele nájdeme odvolávku práve na rozsudok vo veci hlucháňa, no táto novela situácii nijako nepomôže, nijako ju nerieši, naopak, vytvára nám ďalší obrovský problém. Preto za tento návrh, teda preto tento návrh v tejto forme jednoznačne nepodporíme, je škodlivý pre životné prostredie, pre prírodu, pre nás všetkých, ktorým záleží na našom prírodnom bohatstve, a je zároveň škodlivý aj z ekonomického hľadiska, lebo povedie k pokutám Európskej komisie.
Ďakujem.