22. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister, neprekvapím azda ani do tretice, že aj tento návrh sme pripravení ako opozičný klub SaS podporiť v prvom čítaní.
Ničmenej spomedzi všetkých tých zajacov, ktorých tam naháňa táto novela, má, by som vypichol teda novelu, ktorá sa týka toho, čo hovoril aj predrečník elabu, teda zdieľania výsledkov laboratórných vyšetrení. Nie som si istý, či to dobre čítam, čiže je to možno taká aj otázka na vysvetlenie, chápem, nie je to váš zákon, pripravený je pred vami, ale teraz ho musíte vy obhajovať. A konkrétne teda, či je to riešenie elab v réžii Národného centra zdravotníckych informácií, či je to elab, NCZI elab, alebo je to elab v riešení zdravotných poisťovní, podobne ako je riešená elektronická preskripcia, pretože to sú dva rôzne prístupy k riešeniu problémov, buď to riešia zdravotné poisťovne, tie zbierajú dáta, validujú a potom ich posielajú do NCZI vyčistené, alebo sa to deje na úrovni NCZI a až následne sa k tomu nejako vyjadrujú zdravotné poisťovne.
A dovolím si dať jednu nevyžiadanú radu ako človeku, ktorý 20 rokov v tom sektore pracuje a má čo-to odžité s Národným centrom zdravotníckych informácií, a zopakujem tú vetu, ktorú som povedal v predchádzajúcom príhovore, najlepšie, čo môžete urobiť, je spáliť NCZI plameňometom do tla a založiť to na zelenej lúke. Ešte raz, nerobte z Národného centra zdravotníckych informácií dôležitejší hub než je, a v okamihu, keď im dáte kompetenciu byť centrálou pre elab, to nebude fungovať, to vám hovorím absolútne s poker faceom, pretože sme tu minuli asi 50 alebo 60 miliónov eur na vybudovanie ePreskripcie v štátnom riešení, čo sa vyhodilo von oknom. Celá táto investícia vyšla navnivoč, pretože riešenie NCZI nefungovalo a na konci dňa sa všetky zdravotné poisťovne dohodli, že budú používať riešenie jednej zdravotnej poisťovne a dnešná ePreskripcia je výsledok takéhoto súkromného riešenia, ktoré stálo 2 milióny eur, nie 50 miliónov, ako to zaplatil za to štát, a to dvojmiliónové riešenie funguje, to 50-miliónové nefungovalo. Elab skončí rovnako. NCZI nie je spôsobilé riadiť zdravotnícke informácie a štatistiku, nie je schopné robiť nad tým akúkoľvek sofistikovanejšiu analýzu, nie sú schopní plniť svoje elementárne úlohy, ktoré dostávajú od ministerstva zdravotníctva, je to štát v štáte, ktorý vám bude skákať po hlave, pán minister, ak si s tým neurobíte veľmi skoro poriadok. A opatrne sa vám len snažím dať jednu nevyžiadanú radu, nájdime riešenie ako elab bude po vzore ePreskripcie fungovať tak, že ho budú validovať zdravotné poisťovne, až potom sa bude zapisovať do nejakých registrov a podobne, pretože v opačnom garde to nebude fungovať. Ktorý z modulov eHealthu funguje tak, že naňho môžme povedať, že je to fakt že funkčná vec. Po dlhom, dlhej chvíli rozmýšľania poviete, že je to ePreskripcia, ale to práve nie je niečo, čo vymyslelo NCZI. Čiže môj pohľad, praktický pohľad, ako to zdravotníctvo reálne funguje, je, nedávajme NCZI viac úloh, než je schopné stroviť. A neviem, či ste to vedeli, pán minister, ale v NCZI pracuje viac ľudí, ako pracuje na ministerstve zdravotníctva, hej? To je štát v štáte, čiže toto je to, čo by som chcel v rámci prvého čítania k tejto téme povedať. Verím, že v druhom čítaní sa k tomu elabu dostaneme detailnejšie, a nabádam vás, nájdime riešenie, ktoré bude fungovať, nájdime riešenie, ktoré bude urobené v súčinnosti so zdravotnými poisťovňami.
Opakujem, tento zákon sme pripravení podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem, ja len faktická, aby som teda doplnil fakty, ktoré povedal pán Szalay. Tých 50-60 vyhodených miliónov, to sú dôsledky informatizácie za vlády pána digitálneho lídra Pellegriniho a pána ministra súčasného Rašiho, takto tu fungovala digitalizácia v oblasti zdravotníctva.
A áno, NCZI je problém, myslím, že je trochu, tu by som si dovolil nesúhlasiť s vami, také radikálne riešenie, že vypáliť to plameňometom, s tým sa úplne nezhodujem, pretože sa tam odviedlo kus dobrej roboty na to, aby sa nejakým spôsobom stabilizovalo, to by som nikdy nepovedal, že ja budem obhajovať NCZI, pretože sme si s nimi tiež užili svoje, ale ja nie som úplne za radikálne riešenie, len som teda chcel doplniť fakticky váš príhovor, že tie rozhádzané peniaze, tak to je výsledok bačovania za minulých vlád SMER-u, ktoré sa, ako dnes vidíme, stále s nami nejakým spôsobom nesú a obmedzujú schopnosť štátu prinášať nové riešenia, rýchlejšie.
Ďakujem pekne.

No, ja teda nesúhlasím skoro v ničom s pánom doktorom Szalayom. Ide o dáta, ide o dáta, ktoré budú sa dostávať z celého systému zdravotnej starostlivosti niekde a vlastníkom tých dát by mal byť štát. Som o tom absolútne presvedčený, mal by sa vytvoriť veľký dátový hub, ktorý by k tým anonymizovaným dátam mal mať prístup, v akomkoľvek si to povieme, nastavíme potom, ale toto musí sústreďovať štát. Ja rozumiem, toto rozdrobenie medzi rôznych účastníkov toho trhu, ale z toho bude ešte menej, ako je teraz, takže nie som za to. Som ale za to, aby sa, samozrejme, potom dôsledne zákon dodržiaval. Teraz má každý povinnosť písať v eHealthe a nerobí to, tak to je naozaj tak treba. Už som to niekde počul, ale neviem, či to je teda pravda, alebo hoax, ale že v Maďarsku to vyriešili úplne jednoznačne, zdravotné poisťovne pre tých lekárov, ktorí nezapisujú do eHealthu, nepredlžujú zmluvy. To doporučujem urobiť aj na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega Baláž, to by zrejme potom banskobystrická nemocnica F. D. Roosevelta skončila bez zmluvy, pretože ani tá nevykazuje do eHealthu, tak ako nevykazuje takmer žiadna nemocnica do eHealthu, ale áno, treba v tom urobiť poriadok.
Namietam voči tomu nesúhlasu, ja si myslím, že by sme sa zhodli, pán kolega Baláž, v tom, aký má byť tok tých dát. Ja nenamietam, že majú byť uložené na konci dňa na nejakých serveroch, ktoré bude spravovať nejaká štátna organizácia, ale kto bude validovať tie dáta, že sú tam tie dáta v poriadku. Poviem vám to na príklade z iného filmu, ktorý sa volá, že Čakacie listiny. Ak budeme mať dnes platnú legislatívu o tom, ako sa zapisuje do elektronickej zdravotnej knižky, a to síce tak, že poskytovateľ vyšetrí pacienta a povie mu, že máš čakaciu dobu šesť mesiacov, o šesť mesiacov ťa zoperujem, a zapíše to do eHealthu, tak sa v elektronickej zdravotnej knižke objaví zápis, že o šesť mesiacov má pacient plánovanú operáciu, ale to môže byť hausnumero, pretože tú operáciu ešte musí validovať zdravotná poisťovňa, ktorá sa k tomu vyjadrí, schváli, neschváli, a až po schválení, neschválení tej zdravotnej poisťovne, či to vráti na prepracovanie, alebo nie, sa môžme baviť, že či je ten termín pravdivý, alebo nepravdivý. Preto hovorím, že ten postup, ten dátový tok má byť taký, že najprv sa spýtame zdravotnej poisťovne, či sú tie dáta v poriadku, a keď sú v poriadku, tak potom môžu byť do tej elektronickej knižky zapísané. Rovnako je to pri ePreskripcii. Najprv zdravotná poisťovňa validuje, či je v poriadku tá preskripcia, až potom to NCZI zapíše do tých registrov. Nie v opačnom garde, pretože NCZI nie je spôsobilé urobiť všetky tie revízne kontroly, ktoré robí zdravotná poisťovňa, a výsledkom bude, že bude NCZI zapisovať do elektronických záznamov hausnumerá a nepravdivé dáta. Preto hovorím, že ten tok tých dát má byť iný a zdravotná poisťovňa má byť tá, ktorá ich validuje, nie NCZI.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom vládneho návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskej únie č. 995/2010 a európskych predpisov týkajúcich sa licencie FLEGT na dovoz dreva a výrobkov z dreva.
Vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako sme pred chvíľou mohli počuť, tak toto je návrh zákona, ktorý má zabezpečovať vykonávanie opatrení na zmiernenie globálneho odlesňovania. To znie celkom dobre, nie? Ale to by nebola vláda tohto zlepenca, prílepkov a ničenia životného prostredia, keby za tým nebolo čosi celkom iné. A tak okrem implementácie európskeho nariadenia opäť raz prichádza v rámci tejto novely aj prílepok zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody.
No a tento prílepok, a nazývam to prílepkom veľmi správne, pretože nesúvisí s implementáciou tohto európskeho nariadenia, nesúvisí s tou úpravou, je tam dodaný na poslednú chvíľu, tak tento prílepok uvoľňuje pravidlá pre tzv. náhodnú ťažbu, ktorá sa po novom, podľa tejto novely, bude volať už asanačná ťažba, ja ju teda budem nazývať pre tieto účely ešte náhodnou, a uvoľňuje takúto, tento typ ťažby aj v chránených územiach, a to je teda hlavným problémom tohto zákona.
Možno pre tých, ktorým nie je celkom jasné, alebo ktorým, komu nie sú celkom jasné tieto pojmy, tak náhodná ťažba je ťažba dreva vyvolaná pôsobením škodlivých prírodných či antropogénnych činiteľov, ktoré majú náhodný alebo ťažko predvídateľný charakter. Možno vám to povie viac, teda jednak z toho zjavne vyplýva, že to nie je niečo koncepčné, systematické, plánované, je to doslova náhodné, ťažko predvídateľné a na Slovensku to možno aj tí, čo sa nezaoberáte touto témou, tak ste niekedy počuli o náhodnej ťažbe v súvislosti s vetrovou kalamitou, lykožrútovou kalamitou a tak podobne. Je to teda ťažba, ktorá má, ktorá prichádza v reakcii napríklad na kalamitu spôsobenú lykožrútom alebo po vetrovej smršti.
No, ako som už spomínala, tak za bežných okolností teda hospodárenie v lesoch sa plánuje, je to nejaký typ systému. A náhodná ťažba, už z toho samotného názvu vieme, že je náhodná. To znamená, že nepočíta sa s ňou, nie je to systematický prístup, takže to by nám malo aj napovedať, aké asi percento by malo tento typ ťažby, aké percento by sme mali vidieť v realite. Lebo predsa ja dúfam, že aj táto koalícia si váži naše prírodné bohatstvo a nemali by sme pristupovať k ťažbe nesystémovým spôsobom, jednoducho malo by to byť premyslené tak, aby sme si to prírodné bohatstvo nepoškodili a zanechali ho aj pre ďalšie generácie. No ale medzi rokmi 2000 až 2020 náhodná ťažba, táto nesystematická, neplánovaná ťažba, reaktívna ťažba bola až na úrovni 50 % všetkej ťažby. Špeciálne zlá situácia bola práve v chránených územiach, ktoré som spomínala, náš najstarší národný park, niektorí teda ho nazývajú aj najvzácnejším, najvýznamnejším, Tatranský národný park v tomto čase, alebo teda do roku 2016 náhodnou ťažbou prišiel o 16 % plochy svojich lesov. Nie, pardon, tretiny, 16 % to bolo v prípade Národného parku Nízke Tatry. To musím povedať, že som mala celkom v priamom prenose možnosť sledovať aj na vlastné oči, keďže to boli práve tie miesta, do ktorých ja som najčastejšie chodila, keďže tam mám rodinu, a bol to teda pomerne bolestivý pohľad.
No a práve náhodná ťažba je špeciálne problematická pre chránené územia preto, pretože v chránených územiach má byť prioritou ochrana prírody, a nie hospodárenie, nie ťažba dreva. To nám hovorí aj zákon. Realita, žiaľ, je už dlhé roky, alebo teda žiadnu inú realitu sme na Slovensku, žiaľ, nezažili, žeby tá ochrana prírody aspoň v tých chránených územiach mala skutočnú prioritu.
V chránených územiach aj ten škodlivý činiteľ v podobe lykožrúta totiž je niečo, s čím sa príroda vie vysporiadať. Lykožrút je súčasťou prírody a tento záver nám potvrdzujú aj vedecké výskumy napríklad z oblasti Tichej a Kôprovej doliny, kde práve po nespracovaní lykožrútovej kalamity po veternej smršti sme mohli vidieť návrat vzácnych druhov, ktoré, keďže ten ekosystém bol ponechaný na samovývoj a nezasiahlo sa.
Okrem toho, že táto náhodná ťažba je sama osebe problémom, tak sa aj opakovane zneužívala a dodnes sa zneužíva na ťažbu, pri ktorej sa tvárime, že riešime stromy, ktoré sú napadnuté lykožrútom, ale okrem toho veľmi často sa potom priamo v teréne zistí, že sa pri ťažbe jednalo aj o stromy zdravé, prípadne buky alebo jedle, ktorých sa lykožrút nijakým spôsobom nedotýka. Naposledy sme to mohli vidieť na lokalite Studienec pri Banskej Bystrici, kde rovnako pod zámienkou riešenia lykožrútovej kalamity pri náhodnej ťažbe došlo k vyťaženiu veľmi pestrého množstva druhov stromov, ktoré nič nemajú spoločné s lykožrútom. No a teda toľko k náhodnej ťažbe, prečo je problematická a prečo je problematická špecificky pre chránené územia.
No a novela, o ktorej dnes hovoríme v prvom čítaní, tento typ ťažby zjednodušuje, hoci už máme tú skúsenosť, a ak vám tie príklady neposlúžili, tak možno jeden pohľad alebo jedna vizualizácia, ktorá hovorí za všetko. Kto cestujete na východ a prechádzate cez Čertovicu, tak tam je veľmi dobre stále vidno dôsledky tejto náhodnej ťažby, ako zdevastovala náš Národný park Nízke Tatry. Vidíme to, aj keď sa vezieme popod Národný park Vysoké Tatry, ale ja myslím, že špeciálne pri prejazde tým horským prechodom Čertovica je to veľmi dobre vidno tie dôsledky. A teda my namiesto toho, aby sme sa z toho poučili, tak sa dnes rozprávame o novele, ktorá má tento typ ťažby ešte zjednodušovať.
Ja zároveň hovorím, že okrem toho, že tie negatívne dôsledky vidíme, máme o nich dáta, tak v skutočnosti pri riešení kalamít v hospodárskych lesoch, už ani sa nerozprávajme o tých chránených územiach, tak to v skutočnosti tie pravidlá, ako sú dnes nastavené, nepredstavujú tú hlavnú prekážku pri spracovávaní kalamity. Opäť jeden príklad, celkom pomerne aktuálny, týkajúci sa Čierneho Balogu, kde je naozaj, sa tá lykožrútová kalamita dostala do pomerne veľkých rozmerov, no ale tu nebol problém s pravidlami, ktoré by obmedzovali náhodnú ťažbu, pretože toto sú lesy, v okolí Čierneho Balogu sú lesy, ktoré sú absolútne pod kontrolou lesníctva, ochrana prírody tu nemá žiadne slovo, pretože je to prvý stupeň ochrany, hospodári sa tu bez akýchkoľvek obmedzení, problémom tu nie sú pravidlá, že by bola prekážkou to, že sa náhodná ťažba nejakým zložitým spôsobom musí povoľovať a teraz potrebujeme tie pravidlá zjednodušiť a uvoľniť, problémom tu bolo sadenie lesníckych monokultúr, to, že sa na to dlho kašľalo napriek tomu, že aj z radov lesníkov prichádzali upozornenia, aká situácia sa tu rozvíja a aké budú tie dôsledky, takže tu nebol žiaden problém s ochranou prírody. Problémom tu okrem vysadených monokultúr bolo sucho, ktoré súvisí dosť výrazne s klimatickou zmenou, čo je ďalší problém, ktorý táto vláda skôr ignoruje, ako rieši. No a máme aj výsledky interného auditu odštepného závodu, ktorý tieto lesy má v obhospodarovaní, a ten sa zhodol na tom, že prekážka nebola v pravidlách, ktorými sa riadi náhodná ťažba, prekážka bola v nekonaní konkrétnych ľudí v rámci toho odštepného závodu. No ale napriek tomu, ako riešenie na tieto lykožrútové alebo vetrové kalamity prichádza uvoľnenie pravidiel pri povoľovaní tohto typu ťažby, náhodnej ťažby.
Ja musím povedať, že to, čo vidíme v tejto novele, alebo ten pokus, ktorý tu vidíme, je pomerne komplexná úprava, ktorá ale mala byť aj komplexne riešená. Ja vidím veľký problém v tom, že kým tá pomerne komplexná úprava nastala v zákone o lesoch, chýba jej akoby doriešenie v zákone o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že tieto zákony veľmi často ešte aj s poľovníckym zákonom, čo nesúvisí síce s ťažbou dreva, sú poprepletané, venujú sa často rovnakej agende, riešia ju inak a vytvárajú chaos a ten chaos vidíme presne aj v tejto novele a s negatívnymi dôsledkami, pretože primárne sa tie úpravy robia v zákone o lesoch a chýba nám úprava v zákone o ochrane prírody a krajiny. A vďaka tomu ponúkajú priestor na rozsiahlu ťažbu touto po novom asanačnou, alebo teda v podobe po novom asanačnej ťažby v najmä chránených územiach. Ak mám vyzdvihnúť možno taký jeden dobre, jeden príklad, ktorý to dobre ilustruje, tak táto novela, a čo je aj moja hlavná výčitka, ruší povinnosť posudzovať túto asanačnú alebo náhodnú ťažbu z pozície orgánu ochrany prírody, ktorá má mať to hlavné slovo v chránených územiach, pretože tam je prioritou ochrana prírody, tak táto povinnosť sa ruší, aby sa k tomu vôbec ochrana prírody v chránených územiach vyjadrovala v prípade, že sa vyhlási mimoriadna situácia. No a s týmto skúsenosť už máme, pretože mimoriadne situácie sa za tejto vlády pomerne vo veľkom vyhlasovali v súvislosti s riešením nežiaducich alebo problematických stretov s medveďom, čo je problém, ktorý treba riešiť, ale videli sme, že tie mimoriadne situácie sa zneužívali a nevyhlasovali sa v súlade so zákonom, jednoducho vyhlasovali sa bez dodržiavania nejakých základných pravidiel. A to je presne to, čo nastane, ak sa vyhlási táto, ak sa schváli táto novela, tak uvidíme vo veľkom vyhlasovanie mimoriadnych situácií a len s tým účelom, aby sa povoľovala náhodná ťažba, teda po novom asanačná ťažba, a mohli sa vo veľkom ťažiť lesy aj v chránených územiach. A ja hovorím, že tie dôsledky budú minimálne na takej úrovni, ako sme to videli v Nízkych Tatrách, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, ak nie horšie.
Pre mňa osobne je to nepochopiteľný krok aj v súvislosti so žalobou Európskej komisie, ktorej čelíme kvôli hlucháňovi. Tam sme sa v minulosti ledva vyhli miliónovým pokutám s prísľubom konkrétnych opatrení, ktoré táto vláda nedodržiava, nie je schopná dodržiavať. No a ja hovorím, že ak sa prijme táto novela, tak teraz sa im už jednoznačne nevyhneme. A pripadá mi pomerne drzé, že v odôvodnení k tejto novele nájdeme odvolávku práve na rozsudok vo veci hlucháňa, no táto novela situácii nijako nepomôže, nijako ju nerieši, naopak, vytvára nám ďalší obrovský problém. Preto za tento návrh, teda preto tento návrh v tejto forme jednoznačne nepodporíme, je škodlivý pre životné prostredie, pre prírodu, pre nás všetkých, ktorým záleží na našom prírodnom bohatstve, a je zároveň škodlivý aj z ekonomického hľadiska, lebo povedie k pokutám Európskej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, keďže váš úvod bol taký príkry a až opovržlivý k navrhovateľovi, tak vás teda musím považovať za odborníčku v tejto oblasti, preto sa vás chcem opýtať: každý vlastník alebo obhospodarovateľ lesa vypracúva zo zákona plán starostlivosti o les, bývalý nazývaný lesohospodársky plán, na decénium, čiže na desať rokov, v ktorom je aj schvaľované množstvo vyťažovaného dreva na toto obdobie. Preto sa pýtam vás, či mi viete povedať, je tá náhodná ťažba aj napríklad po kalamitách, čiže asanačná ťažba, započítavaná do množstva povolenej ťažby, alebo je nad rámec LHP alebo po novom PSL? Keďže pokiaľ by to teda to množstvo dreva nebolo nad rámec LHP-čka, tak by som v tom nevidel žiadne negatívum, skôr pozitívum.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, vy ste v tom vašom príhovore, teda ja to tak vnímam, zamotali viacero vecí naraz. No, vy ako odborníčka na životné prostredie iste viete, že lesy majú viacero funkcií, nielen, nielen tú, ako majú rezervácie, rekreačnú, majú aj hospodársku funkciu a ja si neviem predstaviť, že by ste nejakému lesníkovi povedali, že v hospodárskom lese má tolerovať lykožrúta. Je to úplný nezmysel. Hospodárske lesy, pre hospodárske lesy je lykožrút jasným škodcom, ktorý pácha mnohomiliónové škody, a ak si spomeniete len na to, čo sa dialo aj v Čiernom Balogu, v okolí, kde viem, že pán minister riešil aj trestným oznámením túto situáciu, myslím si, že úplne oprávnene, pretože tam bola, tam bola v plnej miere zanedbaná, zanedbaná táto, táto ochranná funkcia štátu v týchto lesoch.
Viem pochopiť, ak hovoríte o monokultúrach, to je problém, sucho, samozrejme, je problém, to treba riešiť, a viem si predstaviť v nejakom veľmi obmedzenom mieste rezervácie, kde by ste teda nechali, veď boli také pokusy nejaké, les, pokiaľ je to izolovaný, izolovaná časť, sa vysporiadať, vysporiadať s týmto problémom sám, ale v hospodárskych lesoch lykožrút určite nemá čo robiť. To je naozaj fakt a to musíte uznať aj vy.

Verím, Tamara, že vo svojej faktickej poznámke a v reakcii teda využiješ ešte raz príležitosť vysvetliť kolegom, o čom je táto legislatívna tlač, v skratke. Jedna vec je, že rozprávame o zákone, ktorým vláda odobrila nariadenie o odlesňovaní a následne Európska komisia oznámila teda, že účinnosť nariadenia posúva o rok, pretože s ním v princípe majú problém všetci. Vláda a minister Takáč sa nemôže tváriť, že nebol čas na to reagovať, na tento vývoj situácie, a dnes sme o tejto parlamentnej tlači v podstate nemuseli hovoriť. Ale ako kolegyňa Tamara poukázala, vláda na jednej strane teda schválila návrh zákona na zmiernenie globálneho odlesňovania, ale vlastne ide o odlesňovanie v tejto parlamentnej tlači. A opäť sa to deje prílepkom a mňa úprimne udivuje, že do toho tento kabinet ide. My vám to od začiatku tohto volebného obdobia v tomto pléne hovoríme a vyčítame vám prílepkovanie. A nemôžete sa tváriť nikto z vás, že nie. Veď koniec koncov je to aj na zázname. Ja viem, že je občas ťažké pre vás dohľadávať si niektoré veci, ale internet je magické miesto, skúste to.
A udivuje ma toto celé aj preto, že túto škodlivú legislatívnu prax vám už vlastne vytkol aj váš vlastný prezident, keď Peter Pellegrini vetoval vodný zákon. Veď si pozrite to odôvodnenie, prezident vám sám vo svojom odôvodnení odkázal: nerobte to, nepoužívajte nesúvisiace prílepky pri zákonoch, ktoré sú naviazané na európsku legislatívu alebo na čerpanie peňazí z PO. Nepoužívajte nesúvisiace prílepky vôbec, je to protizákonné!