22. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja už som aj predtým s vami, pani navrhovateľka, hovorila, že teda tento návrh podporujem, uvedomujem si, že tam tie agentúry dočasného zamestnávania chýbajú, aj keď teda veľa by sme sa mohli baviť aj o praktikách agentúr dočasného zamestnávania, ale keďže tento návrh sa týka témy, teda toho, aby cudzinci, ktorí teda už majú dajme tomu predschválené, pre laikov, možnosť teda obsadenia pracovného miesta na Slovensku, mohli začať pracovať skôr, ešte pred vydaním vlastne povolenia na zamestnanie, tak považujem za dôležité využiť túto situáciu tohto zákona, upozorniť na veľmi vážny problém, ktorý vlastne riešim už dlhodobo, a to je nefunkčnosť práve registračného systému pre cudzincov na rezervovanie termínov na oddeleniach cudzineckej polície všeobecne po Slovensku.
Je to tak vážna téma, že túto situáciu kritizovala a obrátila sa na ministra vnútra Únia miest Slovenska, prezident Peter Pellegrini pri nedávnej návšteve Nitry to tiež skritizoval a ja som sa minulý týždeň pána ministra vnútra Šutaja Eštoka pýtala na hodine otázok, že čo sa deje. Ide totižto o to, že registračný systém na cudzineckej polícii je zásadná vec pre viac ako 200-tisíc cudzincov, ktorí na území Slovenskej republiky žijú, pracujú, študujú. Týka sa to teda aj ľudí, ktorí si chcú vybaviť povolenie na zamestnanie. Tí, ktorí tu podnikajú, chcú si predĺžiť toto povolenie. Študenti, doktorandi, o ktorých sme sa dnes ráno bavili aj tu s ministrom Druckerom, na ktorého som tiež apelovala, aby túto situáciu riešil. Písali už o tom aj médiá. Tento systém je mesiace nefunkčný, nie sú tam voľné termíny a s týmito termínmi sa prekvapivo, písali o tom, opakujem, médiá a minister Šutaj Eštok tvrdí, že to bude vyšetrovať polícia, obchoduje na čiernom trhu, kedy za termíny sa platí 200-300 eur.
Tá situácia je neúnosná a pán minister mi minulý štvrtok odpovedal, že už vo štvrtok vraj implementovali technické riešenia, ktoré mali priniesť nové termíny a mali túto situáciu nejakým spôsobom zlepšiť aj preskúmať, že čo je vlastne problém, lebo však tie termíny sú, PIN kód sa posiela vlastne na konkrétne telefónne číslo, je tam uvedené vlastne meno toho žiadateľa, čiže naozaj ak sú tam podozrenia, že priekupníci s termínmi hekli vlastne tento systém ministerstva vnútra, tak je to podľa mňa veľmi vážne a naozaj sa tým treba zaoberať.
Ja som ministrovu odpoveď zverejnila na svojich sociálnych sieťach v pondelok a odvtedy mi prišli desiatky reakcií od cudzincov, ich manželiek, manželov, známych, že naďalej to nefunguje, že tie termíny prosto nie sú, že systém padá, že nedá sa im nalogovať. Čiže ja na vás, pani navrhovateľka, aj touto cestou apelujem ako na ďalšiu z politikov a političiek vládnych koalícií, ktorí riešia teda situáciu, ktorá sa nejakým spôsobom týka cudzincov, aby ste, prosím, apelovali na ministra vnútra, že táto situácia je vážna. Už včera bolo neskoro a my tu naozaj reálne bránime tým cudzincom, keď pretrváva tá situácia s nedostatkami termínov, že oni si nevedia splniť svoje zákonné náležitosti. Čiže kľudne sa tu môže stať, že, či síce cudzinec, ktorý bude zamestnaný cez agentúru dočasného zamestnávania, nebude mať možnosť si upraviť tie svoje zákonné povinnosti včas, aby vlastne stihol tú lehotu na podanie žiadosti o prechodný pobyt za účelom zamestnania, alebo ak už tu pracuje, tak nevie stihnúť lehotu na obnovenie tohto povolenia.
Takže je to naozaj veľmi vážny problém, týka sa naozaj že veľmi veľkého množstva ľudí, všimol si to nakoniec aj pán prezident aj Únia miest Slovenska a ďalší, takže by som chcela využiť túto príležitosť a poprosiť vás, aby ste apelovali na pána ministra. Ja som mu posielala ešte aj interpeláciu, aby túto situáciu urgentne riešil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Tak ako som tento zákon predstavil v prvom čítaní, tak by som vám dovolil predstaviť aj v druhom čítaní aj so zmenami, ktoré ako tvorca a predkladateľ som akceptoval.
V prvom rade treba povedať, že samotný návrh zákona, ak by som sa na to pozrel možno s odstupom času, tak by som ho rozvrhol asi do troch samostatných zákonov, ale ambíciou, ambíciou mojou aj tých, ktorí sa pripomienkami na tom podieľali, bolo to zhrnúť do jedného návrhu, aby sa vyriešili, vyriešili problémy, ktoré vznikli s aplikovaním zákona z novembra 2023.
Ako som spomínal, aplikačná prax nám preukázala, že v niektorých oblastiach schváleného zákona, ktorý je momentálne platný, sú ustanovenia, ktoré nám bránia v plnom výkone alebo neumožňujú nám využiť samotný zákon, ktorý bol predložený. Týka sa to hlavne predaja, prenájmu majetku, kde v tej prvej časti sa doplnila možnosť, možnosť nielen elektronického podania, ale doplnenie aj o písomnú možnosť podania. Tam musím povedať, že sme akceptovali pripomienku legislatívy, aby uchádzač nerozhodoval o spôsobe, ale o podobe, podobe podania. To znamená, je to korektné a formulačne sa to spresňuje. Samotný pozmeňujúci návrh bol predložený na rokovaní finančného výboru a bol takisto schválený.
V ďalšej časti, kde sa odstraňuje duplicita v prípade zmlúv pri poskytnutí dotačných prostriedkov, či sú to aj európske štrukturálne fondy alebo dotačné schémy Slovenskej republiky, a samotná zmluva poukazuje na prenájom tohto majetku pre určité skupiny, napr. opravíte športovú halu a je uvedené, že pre športovcov, ktorí budú využívať túto halu, má to nájomné byť znížené. Podľa súčasného návrhu zákona musíte buď ísť systémom verejného obstarávania, alebo potom prípad osobitého zreteľa, čo v podstate duplicitne, duplicitne rieši danú problematiku.
Takisto po pripomienkach na ústavnoprávnom výbore, ktoré boli prednesené, tak sme akceptovali doplnenie, že v článku č. 1 bode 3 § 9a ods. 2 písm. f) znie: „f) majetku obce obstaraného z verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ak ich poskytnutie bolo podmienené povinnosťou obce zabezpečiť využitie tohto majetku v súlade s podmienkami, za ktorých sa verejné prostriedky poskytli," a potom v popise je, že: „zároveň platí, že poskytnutie majetku obce do užívania bez vykonania súťažného postupu je možné len počas obdobia, kedy bude obec plniť a dodržiavať podmienky, za ktorých dodržanie boli finančné prostriedky poskytnuté, napr. obdobie udržateľnosti projektu. Po uplynutí tejto doby táto možnosť zanikne a majetok musí byť prenechávaný do užívania prostredníctvom niektorého zo súťažných postupov uvedených v § 9a ods. 1 zákona. Z dôvodu, že navrhované ustanovenie je súčasne výnimkou z povinnosti obce prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, je predmetné ustanovenie nutné vykladať aj vo vzťahu k tejto povinnosti obce rovnakým spôsobom."
Musím povedať, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru boli pripomienky či už pána Dostála alebo pani Plavákovej, a to je presne ustanovenie, ktoré sme sa snažili tam doplniť, aby tieto podmienky boli splnené. Nenašli sme lepšie paragrafové znenie, ale vyšli sme v tej ústretovosti, musíte hodnotiť pozitívne, že tá snaha tam bola to jednoducho spraviť a akceptovať aj tieto pripomienky, ktoré tam odzneli.
A ešte doplnením na záver, čo sa predložilo v pozmeňujúcom návrhu, je akceptácia prechodného obdobia. To znamená predaj majetku obce podľa § 9a ods. 1 písm. a) a c) alebo prenechávanie majetku obce do užívania podľa § 9a ods. 1, je nedokončené, do 31. decembra 2024 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. To sme tiež akceptovali pripomienku, ktorá bola vznesená, legislatívne je to v poriadku, aby bolo jasne explicitne určené, odkedy ten zákon platí a do akého obdobia musia platiť pravidlá, ktoré sú zákonom dané.
V tej tretej oblasti, ako som spomínal, je to prenechávanie, prenechávanie možnosti prenájmu, prenájmu na verejnoprospešné účely hnuteľného majetku do 3,5-tisíc alebo nehnuteľného majetku do 10 dní, ale musí tam byť splnená podmienka verejnoprospešného účelu.
Týka sa to všetkých, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a nie je, ja poviem, výhodou týchto zákonov pre samosprávu je, že sa týkajú všetkých, bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo bez určenia akejkoľvek veľkosti obce. To znamená, je to, či obec má 50 obyvateľov, alebo má 500-tisíc, tak máme tie isté problémy, pretože všetci podľa súčasnej legislatívy máme rovnaké kompetencie a samotný návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, môžem vám garantovať, že 90 % problémov majú tie najmenšie obce s dodržiavaním, respektíve aby splnili tieto podmienky.
Chcem ešte možno prečítať stanovisko Generálnej prokuratúry, a to ma veľmi potešilo a je možno aj takým výsledkom, prečo tento zákon je predložený. Samotná Generálna prokuratúra v medzirezortnom pripomienkovom konaní hovorí: „Súhlasíme s cieľom sledovaným navrhovanou legislatívnou zmenou, t. j. s úpravou niektorých problematických postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktorý z vecného a právneho hľadiska považujeme za legitímny a racionálny. Čo sa týka spôsobu dosiahnutia cieľa sledovaného navrhovanou zmenou vrátane legislatívneho riešenia, v celom rozsahu sa stotožňujeme so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona," a ministerstvo financií takisto súhlasilo v plnom rozsahu. Samozrejme, snažili sme sa aj ako predkladateľ vypočuť pripomienky a takto ich aj legislatívne a v rámci pozmeňujúceho návrhu doplniť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rady túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 505 z 19. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona, tlač 420, týmto výborom Národnej rady – Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory, ktorým bol pridelený, tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet; odporúča pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené spoločnej správy pod bodom IV, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 420a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril, poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
Cieľom môjho návrhu je umožnenie používania skríningových testovacích súprav policajtmi pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v prípadoch, keď má policajt pri kontrole podozrenie, že vodič je pod vplyvom omamných a psychotropných látok, a zároveň navrhujem vypustenie zastaranej právnej úpravy o zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb.
Novela zákona, ako som uviedol, upravuje dve zásadné veci alebo oblasti, jednou z nich sú tieto skríningové testovacie sady, ktoré boli vlastne obstarané prostredníctvom ministerstva vnútra, avšak v súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona č. 219/1996 Z. z o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov vlastne neumožňuje používanie predmetných skríningových testovacích súprav. Z tohto dôvodu je potrebné pristúpiť k novelizácii zákona, čím dôjde k zrýchleniu a zjednodušeniu vykonávania orientačného vyšetrenia na prítomnosť drog v organizme vodiča.
A druhou úpravou je vypustenie § 6 až 11 tohto zákona, ktorý upravuje zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb, a to z dôvodu, že ide o zastaralú právnu úpravu. Prekážkou jej vykonateľnosti je aj fakt, že vychádza z pôvodného zákona z päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy československé zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním občanov. V súčasnosti je však na základe ústavy právne nemožné obmedzovanie osobnej slobody u osoby bez psychózy a následne umiestňovanie v ústavnom zdravotníckom zariadení proti jej vôli, ak o tom nerozhodol súd. V súčasnosti aj bez prevádzkovania protialkoholických záchytných izieb končia osoby pod vplyvom alkoholu v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby.
Na výbore pre zdravotníctvo ešte zazneli doplňujúce otázky, ktoré by som teraz zodpovedal. Jedna z nich bola, už som to aj vysvetlil, že prečo vlastne k tomuto pristupujeme. Takže vyšetrenie na zistenie prítomnosti iných návykových látok než alkoholu, teda drog u vodiča, sa vykonáva podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. Pred nákupom skríningových testov polícia vykonávala vyšetrenie iba podľa písm. a) uvedeného ustanovenia v orientačných, psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, keď žiadnym iným prístrojom doteraz nedisponovala. Vodiča s podozrením na požitie drog následne polícia eskortovala do nemocnice na lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu, to znamená krvi alebo moču. Uvedené riešenie predstavovalo jednak finančné náklady a zároveň bolo časovo zdĺhavé. Z uvedeného dôvodu bola aj na základe skúseností z okolitých štátov políciou prednesená požiadavka na zaobstaranie týchto testov, ktoré by boli schopné drogy v tele vodiča detegovať priamo na mieste zastavenia.
Vzhľadom na nejednoznačný právny výklad zákona, to znamená § 5 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého sa vyšetrenie na prítomnosť drog vykonáva aj orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobranej vzorky biologického materiálu, a teda, či možno subsumovať pod pojem „orientačný testovací prístroj“ aj skríningové testy, bolo zo strany polície pristúpené prostredníctvom návrhu na precizovanie predmetného ustanovenia zákona. Zároveň sa návrhom odstráni aj požiadavka na laboratórne vyšetrenie biologického materiálu aj v prípade prvotného negatívneho výsledku pri vyšetrení prístrojom, ktoré súčasné znenie predmetného ustanovenia vyžaduje. Navrhovaná novela požíva pojem „skríningový test“, ktorý je najmä v zdravotníctve zaužívaný a rozumie mu aj laická verejnosť, pričom sa skríningové testy bežne využívajú v zdravotníckych zariadeniach, napr. pri vyšetrení moču vodiča na prítomnosť drog. Zároveň sa povinnosť vykonať u vodiča lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu zavádza iba pri pozitívnom výsledku skríningového testu. Táto povinnosť sa zavádza práve z dôvodu vylúčenia možnej tzv. falošnej pozitivity, resp. pri skreslenom výsledku skríningového testu. Vzhľadom na uvedené navrhovaná novela nezavádza nový spôsob vyšetrenia, ale precizuje spôsob vykonania vyšetrenia.
Ďalej zaznela otázka, čo sa týka pozitivity, keď náhodou vodič užije marihuanu a bolo tomuto návrhu vytýkané, že tá pozitivita presiahne aj dva-tri dni. Takže v zmysle platného znenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, to znamená drog, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môže nachádzať v organizme vodiča. Protiprávnym konaním je už aj samotná skutočnosť, že sa uvedené látky nachádzajú v organizme vodiča a nie skutočnosť, či je týmito látkami ovplyvnený. Z uvedeného jasne vyplýva, že za protiprávne konanie je považovaná už samotná prítomnosť drog v tele bez ohľadu na to, kedy ju vodič užil, alebo či je ňou ovplyvnený. Obstarané skríningové testy vykážu pozitivitu pri THC až od určitej hodnoty látky v organizme, to znamená, že je tam nastavená citlivosť, čím dochádza k zamedzeniu vykazovaniu pozitivity pri užití marihuany dva alebo viac dní pred jazdou. Zo skúseností z praxe pri používaní zakúpených skríningových testov vyplýva, že každý pozitívny výsledok skríningového testu je následne potvrdený aj pozitívnym výsledkom prostredníctvom laboratórneho vyšetrenia biologického materiálu. K otázke možnej pozitivity marihuany sa pri požití dva alebo viac dní pred cestou zakúpené skríningové testy Dräger DrugCheck 3000 zachytávajú hodnoty od 15 ng/ml, pričom táto hodnota môže byť v závislosti od metabolizmu užívateľa podľa vedeckých štúdií výnimočne nameraná aj po užití drogy pred dva alebo viac dňami pred jazdou, avšak iba pri pravidelnom užívaní marihuany.
Toľko vlastne k tým otázkam, ktoré boli predostreté na výbore.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslanca Národnej rady Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 437a.
Návrh zákona, tlač 437, prerokovali určené výbory – ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy.
Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona, tlač 437, podľa § 70 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebolo do konania schôdze gestorského výboru doručené. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 437, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, tlač 437, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 77 z 22. októbra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja len na dovysvetlenie, keďže tie požiadavky zazneli od kolegov, aby boli vlastne zodpovedané, takže ešte sa vrátim. Zaznela otázka, kde sa budú vykonávať laboratórne testy, kto ich bude platiť. Pri vyšetrení tohto biologického materiálu sa nič nemení. Vyšetrenie laboratórnych testov sa vykonáva v zariadeniach spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, tak ako tomu bolo doteraz. Náklady na vyšetrenie uhrádza ten, kto o vyšetrenie požiadal. Ak o vyšetrenie požiadal policajt, náklady uhradí Policajný zbor, pričom pri pozitívnom výsledku je vyšetrovaná osoba povinná tieto náklady uhradiť Policajnému zboru. Na postupe policajta sa nič nemení, bude postupovať tak ako doteraz. Pri zistení pozitivity skríningového testu policajt bude postupovať rovnako ako pri pozitívnom výsledku dychovej skúšky na alkohol, resp. pri lekárskom vyšetrení spojeným s odberom biologického materiálu na zistenie prítomnosti drog. V prípade pozitívneho výsledku policajt vodičovi zadrží vodičský preukaz, zakáže ďalšiu jazdu a ďalej postupuje podľa príslušných zákonov v závislosti od skutočnosti, či sa jedná o priestupok alebo trestný čin.
Ďakujem.

Vážené dámy a páni, posúvame do druhého čítania zákon, ktorým sa má reagovať, vlastne reaguje sa na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými a nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.
Dovolím si teda podporiť koaličných poslancov v tomto zákone, prebehla vlastne diskusia ešte aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré doprecizovalo z pracovnej skupiny z roku 2018-2019 ďalšie postupy a zároveň v rozprave si potom dovolím podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporučili ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 345a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Čellára, Eliáša, Gašpara, Plevíkovú, Gašparoviča a Lučanského za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Rokujeme tu teraz o naozaj mimoriadne dôležitom zákone, ktorý je, samotný teda infozákon je jedným z pilierov právneho štátu a zabezpečuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa fungovania jednotlivých štátnych orgánov a inštitúcií, nakladania s verejnými prostriedkami a vlastne zabezpečuje aj súvisiacu kontrolu zo strany verejnosti, preto by bolo ideálne, keby išiel riadnym legislatívnym procesom a cez medzirezortné pripomienkové konanie. A pán Lučanský síce uvádzal, že konzultoval ten pozmeňujúci návrh aj s ministerstvom spravodlivosti, len teda ja som sa rozprávala so samotným ministrom a ten o tom veľmi nevedel, čiže škoda, že to teda nešlo riadnym procesom, ale nevadí, sme tu, tak poďme o tom diskutovať.
Kľúčovou zmenou, ktorú táto novela prináša, je spoplatnenie sprístupnenia informácií, čo má, samozrejme, za následok obmedzenie prístupu k informáciám a vytvorenie bariéry pre naplnenia práva na prístup k informáciám. Ide o právo, ktoré nám zakotvuje aj samotná ústava, konkrétne v článku 26, kde je garantovaný v odseku 1: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené," a ďalej v článku 26 ods. 4: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." Ďalej v odseku 5 ústava upravuje v článku 26: „Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku."
Čo sa týka samotnej dôvodovej správy, navrhovatelia uvádzajú, že cieľom predkladaného návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. A to je teda ten základ, o ktorý tu ide, zavedenie nového inštitútu mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií.
Ďalej sa teda uvádza v dôvodovej správe nasledovné: „Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená." Ako je aj zrejmé z tohoto samotného odôvodnenia, návrh oslabuje práva žiadateľov a žiadateliek tým, že povinnej osobe dáva možnosť požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií, pričom nie je nijako stanovené, o aké prípady má ísť. To vytvára priestor pre svojvoľnosť povinných osôb, čo potvrdzujú aj samotní navrhovatelia v dôvodovej správe, keď uvádzajú, že posúdenie toho, či predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená. Čiže aj samotní navrhovatelia vo svojom odôvodnení v podstate potvrdzujú to, že ide o svojvoľné, nejaký výklad, ktorý bude mať, bude vyslovene v kompetencii povinného subjektu.
Mechanizmus poskytovania informácie založenej na princípe poskytovania informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii, to znamená, že povinná osoba už pri súčasnej úprave nie je povinná vytvárať nové informácie, ktoré k dispozícii nemá, a v takom prípade môže aj odmietnuť tú žiadosť o informácie. Ak ich k dispozícii má, je povinná ich poskytnúť. Priestor na vytváranie arbitrárneho podmieňovania prístupu k informáciám spoplatnením môže naraziť aj na ústavné garancie, tak ako som už v úvode uviedla, v samotnej našej ústave máme v článku 26 tento základný, základné právo upravené. Sú tu teda pochybnosti, či celý mechanizmus podmienenie poskytnutia informácií úhradou je v súlade s našou ústavou, ako už bolo uvedené, v článku 26 ods. 4 ústavy sa zakotvujú legitímne dôvody, kedy je možné obmedziť prístup k informáciám, a to je, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť a, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. To je zjavné, že toto nie sú tie prípady, ktoré predpokladá naša ústava, neuvádza možnosť obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady.
Máme tu teda aj pozmeňujúci návrh, ktorý má zabezpečiť, ktorý bude asi ešte prečítaný, ale vieme, je dostupný už, samozrejme, na webstránke Národnej rady, má zabezpečiť pre žiadateľa možnosť podať námietky voči vyčíslenej úhrade, avšak ani tento inštitút neodstráni arbitrárnosť rozhodovania povinnej osoby. Okrem iného problémom je, že infozákon neupravuje inštitút námietky, čiže vôbec nie je zrejmé, aký právny procesný režim tento inštitút bude mať, a to je problematické, mali by sme tu naozaj prijímať také zákony, ktoré sú právne jasné, a toto nie je ten prípad. Nie sú stanovené ani lehoty na jej podanie, ani lehoty na rozhodnutie o námietke, to prakticky znamená, že sa žiadateľ ani po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá ako efektívne brániť. To len teda podčiarkuje otázniky ohľadom ústavnej konformnosti daného návrhu.
Vy sa teda aj pri tomto návrhu odvolávate na českú právnu úpravu, ale tá tento postup upravuje presne, konkrétne stanovuje, na podanie sťažnosti voči vyčíslenej úhrade stanovuje lehotu 30 dní, povinný subjekt je do 7 dní povinný vyhovieť sťažnosti, alebo ju predložiť nadradenému orgánu a ten nadriadený orgán má potom na rozhodnutie 15 dní odo dňa, kedy mu bola sťažnosť predložená. Takže je zjavné, že tam ten postup je stanovený presne, to nie je prípad inštitútu námietky, ktorý v našom infozákone neexistuje.
Na rozdiel od toho predloženého návrhu zákona je jedna veta, žiadateľ môže proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie úhrady potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba nevyhovie námietke. Čiže žiadne lehoty, nič, len deklarácia toho procesu. A predložená novela teda nijakým spôsobom neupravuje samotný proces pre podanie námietky a robí ho nevykonateľným, v zásade podľa predloženého znenia nadriadený orgán by nemusel o námietke rozhodnúť ani nikdy a žiadosť tak zostane nevybavená, čo je mimoriadne problematické.
Aby toho nebolo málo, tak máme tu ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý teda predpokladám, že bude tiež prečítaný v tomto pléne, ktorý prichádza od poslancov HLAS-u, a oni predložili vlastný pozmeňujúci návrh spolupodpísaný teda predkladateľom samotnej novely pánom Lučanským, kde chcú zmeniť lehotu ôsmich pracovných dní na vybavenie žiadosti až na 12 pracovných dní. Odôvodňujú to administratívnou preťaženosťou povinných osôb, čo mi príde teda naozaj úplne absurdné, lebo sa na to pozrime teda z toho hľadiska, že ak štát teda nevie zabezpečiť svoje povinnosti v zmysle existujúcich zákonov, tak riešením je to, že si to zákonom upravíme a zľahčíme a zhoršíme tak služby pre obyvateľov a obyvateľky Slovenska? Lebo tento princíp podľa mňa je absolútne nesprávny. Ak máme problém s dodržiavaním nejakých lehôt v dôsledku administratívnych nejakých ťažkostí alebo personálneho obsadenia, tak je potrebné sa zamerať na to, aby sa vylepšil ten proces a nie meniť zákon tak, aby sa to štátu uľahčilo.
Čoho sa tiež obávam, je to, že predĺženie lehoty zároveň zväčšuje priestor napríklad pre predstaviteľov vlády, aby do verejnosti šírili svoje informačné manipulácie a tieto taktiky sme tu už videli viackrát, napríklad pri známej teda dotačnej schéme na ministerstve spravodlivosti, ktoré vypustilo do sveta nejaké informácie, ktoré nebolo možné si overiť nijako inak ako prostredníctvom žiadosti o informácie, o sprístupnenie informácií a, samozrejme, čím dlhšia bude táto lehota, tak tým viac priestoru je na to, aby sa tieto manipulované informácie šírili vo verejnosti a už ťažké je potom to nejakým spôsobom zvrátiť. To znamená, že verejnosť sa k reálnym informáciám po takomto pozmeňujúcom návrhu, ak sa príjme v tomto pléne, dostane ešte neskôr ako v súčasnej dobe a klamstvá si už budú žiť svojím životom. A, samozrejme, vytvorí to teda ešte väčší priestor na balamutenie ľudí výmyslami. Problém je, samozrejme, keď už hovoríme o téme infožiadosti a infozákone, že aj v súčasnej dobe máme teda skúsenosti, že obzvlášť ústredné orgány štátnej správy pristupujú k plneniu svojich povinností v zmysle infozákona naozaj veľmi zvláštnym spôsobom, takže sa snažia tieto žiadosti všelijako ich stopiť a neodpovedajú alebo naťahujú lehoty a toto je mimoriadne samo osebe problematické, ak ešte zhoršíme aj zákonne tento prístup k informáciám, tak vlastne obmedzujeme práva verejnosti na dôležitý prístup k zásadným veciam, ktoré sa v štáte dejú, ktoré majú zabezpečiť aj kontrolu verejnej moci zo strany obyvateľstva.
Na záver už len jedna poznámka, že zavádzaný mechanizmus bude mať za následok aj vytvorenie akéhosi nerovnomerného prístupu k informáciám pre ľudí v závislosti od ich ekonomickej, socioekonomickej situácie, pretože je zrejmé, že pre nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva bude náročné zaplatiť akúkoľvek úhradu, ktorá bude vyčíslená, pritom ľudia, ktorí nemajú problém so svojou ekonomickou situáciou, tak si budú môcť túto úhradu zaplatiť bez problémov a tým sa tu vytvára taký akože dvojaký systém, ktorý je vlastne sociálne nevýhodný, čo je tiež mimoriadne smutné v tomto kontexte.
Naozaj tento návrh ani po tých pozmeňujúcich návrhoch nie je prijateľný a teda mňa mrzí, že aspoň minimálne my sme tu mali debatu o tých námietkach a o tom celom systéme, ako by to malo byť nastavené, že ani toto nebolo zapracované a čakala som teda, že príde ešte k nejakému zlepšeniu a zjemneniu tohto návrhu. Naopak, prišlo ešte zhoršenie zo strany HLAS, tak to je, to je smutný vývoj k tomuto celému návrhu zákona a pevne verím, že ešte by sme sa mohli naozaj zastaviť a premyslieť si to poriadne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja ťa chcem, Lucia, v tomto podporiť. Myslím si, že tento návrh zákona, aj keď bude doplnený tými pozmeňujúcimi návrhmi, naozaj jednak nie je v súlade s ústavou, ale tiež zhorší možnosť ľudí domáhať sa svojho práva na informácie. A tiež by som sa chcela ohradiť voči tomu tvrdeniu, že tento návrh zákona reaguje na nejaký dlhodobý problém vo vzťahu k povinným osobám. Tiež som bola chvíľu na strane povinných osôb ako viacerí v tejto sále a, dobre, môžeme sa baviť o tom, že aké rôzne žiadosti o informácie chodia, ale ja si myslím, že normálny štátny orgán alebo orgán verejnej moci, ktorému ide naozaj o to a chápe, že má tú moc z dôvodu, že ho platia daňoví poplatníci tejto krajiny, sa vie s akoukoľvek infožiadosťou včas a riadne vysporiadať a nie je potrebné zavádzať takéto obmedzenia.
A keďže sa tieto obmedzenia chcú zaviesť prostredníctvom poslaneckého návrhu zákona, kde sa jednoznačne obchádza právo verejnosti sa k tomu vyjadriť, tak ja mám prosto podozrenie, že tu vôbec nejde o dobrý úmysel, pretože sa ide okliešťovať práve právo verejnosti na informácie. Keby sme chceli, aby sa verejnosť vôbec mohla vyjadriť k tomu, či má takýto názor, že táto úprava je dôležitá a potrebná, tak by sme ho dali do MPK. Keďže sa tak nestalo, podľa mňa navrhovatelia nemajú dobrý úmysel v tomto.