Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa v rámci tejto rozpravy vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladajú traja poslanci Slovenskej národnej strany – pán Garaj, pán Danko a pani Kramplová. Návrh sa teda týka zavedenia povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. No v princípe ide o opatrenie, ktoré má za cieľ podporiť zdravý životný štýl detí a mládeže prostredníctvom finančnej podpory na športové aktivity.
No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, a to tu potvrdím aj ja, podpora fyzickej aktivity je nesporne dôležitá najmä v súčasnej dobe, keď sa zvyšuje počet detí, ktoré trpia rôznymi civilizačnými ochoreniami, ako je obezita alebo cukrovka. Všetci vnímame, že pravidelný šport je kľúčom k udržaniu fyzického aj duševného zdravia a môže mať dlhodobé pozitívne účinky na vývoj detí. Toto proste nijak nespochybňujem, na tomto je asi celospoločenská zhoda.
No tak tento návrh má ambíciu posilniť účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čo teda samo osebe vnímam ako krok, ktorý si zaslúži pozornosť našu, no preto tu stojím. Otázka však je, či je toto správny spôsob a tu je moja odpoveď jasná, nie, takto nie. A pokúsim sa vysvetliť, že prečo, prečo toto nie je správny spôsob, ako podporovať šport detí. No myslím si, že ako pri každom návrhu zákona, aj tu je potrebné pozrieť sa na širší kontext, konkrétne na vplyvy a možné riziká, ktoré toto opatrenie prinesie.
No a teda ako prvá je tu otázka, či a prečo má byť povinnosťou firiem s viac ako 49 zamestnancami sa teda povinne starať o zabezpečenie pohybovej aktivity pre deti svojich zamestnancov. Prečo? No zoberme si, aj napriek tomu, že napríklad ochrana pred povodňami, hej, je takisto veľmi dôležitá, ale úplne prirodzene ju nedávame za úlohu napríklad finančnej správe. Alebo poďme naspäť ku zdraviu, samozrejme, aj zdravé stravovanie je veľmi dôležité, zasa sa, myslím, všetci zhodneme, ale tiež je asi každému jasné, že nedávame za úlohu alebo za povinnosť, čo ja viem, notárom alebo súdom riešiť zdravé stravovanie občanov.
Tak sa potom pýtam, že prečo má firma, ktorá má viac ako 49 zamestnancov, povinne prispievať na šport detí svojich zamestnancov. Akože čím je to definované alebo čím je to odôvodnené okrem teda chcenia troch poslancov alebo dvoch poslancov a jedného predsedu SNS?
No možno nie každý vie, že táto možnosť v zákone bola doteraz ako dobrovoľná zo strany zamestnávateľov, a teda mohli si tento náklad na šport detí ich zamestnancov odpísať z daní a som presvedčený, že takto by to malo zostať. Toto je tá možnosť, ktorá je úplne okej. Ak si štát vie predstaviť, že to vie byť teda daňový náklad, vie to podporiť, tak nech tá možnosť v zákone je, tá možnosť v zákone je a je to dobrovoľné. Čiže ja, z môjho pohľadu sa niečo, čo je správne, sa ide vlastne zhoršovať a bude to, bude to nesprávne.
No a, samozrejme, teda treba brať do úvahy, že zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami bude mať negatívny dopad na malé a stredné podniky, teda návrh samotný hovorí, že zamestnávatelia by mali povinne poskytovať príspevok vo výške 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do výšky 275 eur ročne, myslím, že teda pre všetky deti dokopy, ak to dobre čítam, ten návrh zákona. V prípade väčších spoločností s dostatočnými finančnými rezervami, okej, toto opatrenie nemusí predstavovať zásadný problém, ale pre menšie podniky, ktoré sa jednoducho už teraz stretávajú s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, musia čeliť zvyšujúcim sa nákladom na mzdy, na energie a proste na všetky teraz tie ďalšie body alebo kroky z konsolidačného balíčka, je toto ďalšia a ďalšia finančná záťaž. To je teda jeden pohľad.
Ďalší aspekt je otázka spravodlivosti. Teda keď sa na to pozriem opačne, tak dobre, týka sa to zamestnávateľov so 49 a viac zamestnancami, no a teraz to znamená, samozrejme, že zamestnanci v menších firmách, ktoré túto hranicu nespĺňajú, nebudú mať nárok na takýto príspevok. Samozrejme, v praxi to zasa len vytvára nejakú nerovnováhu medzi zamestnancami v závislosti od veľkosti zamestnávateľa, pričom tí teda v menších firmách sú z tohto opatrenia vylúčení. No a teraz ad absurdum, hej, proste sa pýtam, a teda pre deti rodičov pracujúcich v menších firmách už teda pohyb nie je dôležitý? Veď teda takto si predkladateľ vlastne sám sebe odporuje, hej, lebo veď teda to odôvodnenie je, že teda ten šport dôležitý je. Takže šport dôležitý je, ale len vtedy, ak robíte pre firmu s 50 ľuďmi? No celé je to také zvláštne, hej? Tým teda nehovorím, že by to malo byť zavedené aj pre firmy do 49, ale opačne, nemá sa to zavádzať pre žiadne firmy, len aby to teda bolo jasné.
No, tretí pohľad je, že nemôžeme ignorovať ani vplyv tohto návrhu na verejné financie. Podľa dôvodovej správy sa teda očakáva mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, čo teda je veľmi široký a málo definovaný pojem, príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca by mal byť oslobodený od dane z príjmov, čo teda znamená zníženie daňových príjmov štátu. Len teda keď vlastne štát momentálne čelí problémom s verejnými financiami, tak asi by sa nemali vytvárať ďalšie opatrenia, ktoré vlastne tie dane akoby znižujú z tohto pohľadu. No dobre.
Na druhej strane predkladatelia argumentujú, že toto opatrenie by mohlo v dlhodobom horizonte znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže zdravé deti budú menej zaťažovať zdravotný systém v dospelosti. No s tým sa dá možno tiež teoreticky súhlasiť, ale tak to je také, jak že večer bude, večer bude tma. No každopádne je otázne, či tento pozitívny alebo očakávaný pozitívny vplyv na zdravie detí sa naozaj dostaví v miere, ktorá by teda ospravedlňovala zvýšené výdavky štátu a zamestnávateľov v krátkodobom horizonte. Treba si uvedomiť, že samotný príspevok na športovú činnosť ešte nezaručuje, že deti budú pravidelne športovať, že okrem finančnej podpory je potrebná aj motivácia zo strany rodičov, škôl a, samozrejme, aj samotných detí, aby sa šport stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života a to teda pri všetkej úcte, toto automaticky v žiadnom prípade nezabezpečí.
No ďalej, ďalší pohľad je, teda pozrime sa na dopady, ktoré bude mať toto opatrenie na samotné športové organizácie. Zasa dôvodová správa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe budú oprávnené vydávať účtové doklady potrebné na splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku. Okej, nedá mi nespomenúť, že tu vidím potenciálne riziko, že niektoré organizácie môžu začať zneužívať tento systém, najmä ak nebude zavedený dostatočný kontrolný mechanizmus na overovanie oprávnenosti výdavkov spojených so športovými aktivitami detí. A tu už zasa proste je to, že a už zasa ďalšia kontrola a už zasa ďalšia byrokracia a už zasa ďalšia možnosť ohýbať systém. Proste niekedy je najlepšie jednoducho fakt nezavádzať povinnosti, nezavádzať ďalšie a ďalšie veci, ktoré vo finále môžu spôsobiť aj toto.
No, ja ešte raz zdôrazním, že podpora športu a zdravého životného štýlu je nesmierne dôležitá, fakt špeciálne v súčasnej dobe, máme sedavý život, máme nezdravé stravovacie návyky, okej. Ale tento návrh fakt obsahuje viaceré otázky, riziká, ktoré je potrebné riešiť, aby sme zabezpečili, že opatrenie bude účinné a spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov bez rozdielu. Ešte raz, správne riešenie by bolo nezavádzať povinnosť, nechať to v tej dobrovoľnej rovine.
No a nakoniec ale nie preto, že by to bolo najmenej dôležité, ale preto, že je to najdôležitejšie, je teda fakt, že skutočne je to ďalší náklad na ťažko skúšanú produktívnu časť ekonomiky, na každú firmu teda, ktorá spadá do tých 49 a viac zamestnancov, je to ďalšia povinnosť, ktorá tej firme skutočne nič neprinesie. Prinesie jej ďalšie náklady a prinesie jej ďalšiu byrokraciu. No a aj keď sa zdá na prvý pohľad, že zamestnanci aspoň niečo získajú, ale ani to nie je tak, pretože ten zamestnávateľ má, väčšinou to tak je, dostupný balík financií na personálne náklady a keď štát jednoducho prikáže novú povinnosť, no tak zamestnávateľ z dobrovoľných benefitov, ktoré poskytuje, či už sú to prémie, rôzne bonusy, alebo teda iné dobrovoľne poskytované plnenia, proste uberie a z toho potom následne zaplatí to, čo štát zákonom vyžaduje.
No a tu si to treba uvedomiť, lebo toto sa netýka teda len produktívnej časti ekonomiky, na ktorej som to teraz ukazoval, ale to sa týka aj všetkých organizácií v štáte, proste všetky školy väčšie ako 49 zamestnancov, všetky štátne organizácie, ústredné, verejnej správy, no proste všetky a tam je to jednoznačne ďalší náklad, ktorý teda musí štát zaplatiť. Zasa opakujem, veď ale snažíme sa o nejakú konsolidáciu. No tak teraz to má dva pohľady.
Buď to bude stáť viac peňazí, tie tvrdíme, že nemáme a konsolidujete, no tak ale potom zasa nedostanú nič navyše, pretože aj v štátnej správe aj ten učiteľ má nejaké osobné hodnotenie, nejaký vianočný príspevok, niečo, no tak ho nedostane, namiesto toho dostane športový poukaz, alebo možno aj nedostane, ak nemá deti, hej? Takže nemá to, bohužiaľ, ten potenciál ani reálne pomôcť zamestnancom.
No a potom je tu ešte ďalší level taký dlhodobý, a to by bolo dobré možno, keby si pani predkladatelia uvedomili, že čím väčšie sú tie zákonom definované a zákonom vyžadované benefity zamestnancov, tak tým menší je konkurenčný boj o zamestnancov a tým menej výhod dokáže poskytnúť kvalitnejší zamestnávateľ. Proste uberá ten štát z možnosti súťažiť o tých zamestnancov, takto to poviem. No a takýmito vecami, takýmto zvyšovaním toho množstva tých povinných vecí proste vláda bojuje proti základným trhovým silám v ekonomike, proste jednoducho práve viacej konkurencie prináša viacej benefitov aj pre zamestnancov. Čiže vláda zabezpečuje menej konkurencie a vo finále tí zamestnanci dostanú menej benefitov. Čiže práve opačne, namiesto pridania ďalšej povinnosti sme sa tu mali baviť o tom, že ktorú povinnosť škrtnúť tým zamestnávateľom a paradoxne by sme tak dokázali tým zamestnancom a možno aj ich deťom pomôcť viacej.
Takže toľko, ja by som fakt chcel apelovať na predkladateľov, že skúste, skúste to zvážiť a takisto koaličných kolegov, skúste zvážiť podporu, dneska to skutočne toto nepomôže nikomu, ani štátu, ani zamestnancom, ani zamestnávateľom. Zasa to pokriví niečo, čo je fajn a lepšie, keď je to rovné.
Ďakujem pekne za pozornosť.