22. schôdza

Ďakujem.
Ďalší v poradí, pán poslanec Baláž.

Ďakujem pekne.
No, musíme si ten film stále vracať naspäť a naspäť, sa mi zdá, lebo toto všetko, čo tu bolo povedané, je v zásade faktograficky nepravda, a preto som sa teda prihlásil s touto faktickou poznámkou, tak v prvom rade Rázsochy ste zarezali vy, keď sa to... zarezali, neznášam to slovo, ale takto to treba povedať, vy ste mohli postaviť Rázsochy, úplne kľudne ste ich mohli, mohli teda stáť. Vy ste to pokazili celé. Zničili ste to, pokazili ste to neschopnosťou absolútnou až tak, že hrozilo, že sa zoberú peniaze, a museli sa hľadať náhradné projekty a nechcem sa k tomu vracať, ak bude nejaký záujem, tak sa k tomu ešte vrátim.
Ja som hrdý na to, že som predkladal to uznesenie vtedy, ktoré sme dávali. Ja súhlasím s tým, čo sa, o čo sa vtedy uchádzali, uchádzalo Lekárske odborové združenie v rámci toho, že ste s nimi absolútne nerokovali. Veď to, čo my sme predkladali, to bolo uznesenie, ktoré bolo odpísané z ich nárokov, ktoré oni mali. Vy ste vyrokovali potom niečo, ktoré ste povedali, že z toho zľavili. To nie my sme navrhli, to proste vy ste to vyrokovali, ale tiež ste si to nechali na poslednú chvíľu, takže takto to je.
Keď sa pozrieme teraz do memoranda, ktoré bolo podpísané medzi premiérom Hegerom a ministrom zdravotníctva Lengvarským vtedy a Lekárskym odborovým združením, tak vidíme, že sa prakticky všetko naplnilo okrem bodu 1, a ten bod 1 je podľa mňa teraz tou, tým uholným kameňom, o ktorom sa budeme ešte musieť rozprávať, či cez prvé, alebo cez druhé čítanie.
A nechcem sa k tomu dlhšie vyjadrovať, len chcem ešte k tomu povedať jednu vec, že uvedomte si, že to, kde sme, sme vašou zásluhou. Nie my sme si vymysleli konsolidáciu, my sme sa k nej dostali vzhľadom na vaše trojročné vládnutie, ktoré zničilo republiku.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší v poradí, pán poslanec Valocký, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, tiež sa prikláňam k tej myšlienke, že teraz rokujeme o skrátenom konaní. Vyjadrujete sa, že súhlasíte so skráteným konaním, a nechajme si potom tie debaty na rozpravu normálne v riadnom prvom čítaní, eventuálne na zdravotníckom výbore. My si tu môžme teraz vyčítať čo kto ako.
Súhlasím s jednou vecou. My sme sa do tejto situácie dostali a súhlasím aj s tým, že my s pánom Balážom sme navrhovali ešte väčší koeficient pre lekárov vtedy. Len táto situácia, do ktorej ste to dostali vy, je katastrofou, a preto predpokladám, že minister hľadá nejaké rozumné riešenie, a predpokladám, že tento zákon je preto tuná na stole, aby minister mal aj nejaký argument, o čom bude rokovať.
O čom vlastne bude rokovať s tými odborármi, pretože tie Rázsochy, ak sa pamätáte, pán bývalý minister Pellegrini zbúral, prečo ste nestavali?
Ďakujem.

Ďakujem.
Reagovať bude pán poslanec Krajčí, máte slovo.

Ďakujem pekne za faktické, úprimne.
Rázsochy, ja som to tam naznačil, ako ja som bol veľmi sklamaný s tým, čo s Rázsochami spravil pán minister Lengvarský. Uvedomte si, že ja som tam bol jeden rok, áno, mali sme tam búracie práce, mali sme obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie, ktoré bolo neustále obštruované pripomienkami. Zároveň sme pripravili nový spôsob obstarávania cez súťaž architektonických návrhov.
Problém je, že som potom odišiel z ministerstva a bol som naivný v tom, že som si myslel, že v týchto smelých plánoch – a ešte, pardon, zohnali sme na to peniaze, pretože tam bol vždycky najväčší problém, že z čoho sa to postaví – tak v týchto smelých plánoch nepokračoval pán minister Lengvarský, ale nechal sa... v podstate sabotoval celý projekt. Ako ja sa nebudem za toto skrývať, je to, žiaľ, tak, áno, bol to náš nominant, je to podľa mňa katastrofa.
Na druhej strane si treba uvedomiť, že ten projekt bol teraz v takej fáze pripravenosti, že sa naozaj mohol už začať stavať, po tých všetkých priekoch, ktoré boli, potom ako bojoval Heger s Lengvarským a tak ďalej. Naozaj sa mohlo začať stavať a vy ste ho zarezali. Niet divu, že sú lekári nahnevaní, niet divu.
Pán predseda zdravotníckeho výboru Baláž, ja len tuná mám to memorandum, že hovoríte, že všetko je splnené: „zmena systému financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenie ceny práce zdravotníckych pracovníkov.“ To sa stalo? To sa nestalo, však to je v memorande. Navýšenie počtu lekárov, sestier a tak ďalej. Niektoré veci sa urobili ešte vtedy? Reforma vzdelávania lekárov a tak ďalej, treba si to memorandum prečítať.
Nie, s tým memorandom sa skoro nič nerobilo. A to, že sa tu odvolávate na katastrofu, však áno, treba konsolidovať, však sa ľuďom naozaj rozdalo veľa peňazí, ktoré im teraz idete, mimochodom, zobrať, takže konsolidácia, to, čo im druhí dali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Druhý v poradí a posledný písomne prihlásený poslanec, pán poslanec Szalay, udeľujem vám slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, dámy a páni, všetko najlepšie k narodeninám, tadá. Pán minister, má dnes narodeniny. Happy Birthday, nič? (Ruch a potlesk v sále.) No, všetko najlepšie. Zopakujem to, čo môj predrečník, že toto nie je o vás. Vy ste do toho teda vbehli, dokonca to nie je ani o Zuzane Dolinkovej in memoriam, pretože táto situácia nie je ani jej vinou. O konsolidácii totiž nerozhodovala pani ministerka Dolinková, o konsolidácii v zdravotníctve. Pokiaľ viem, o tom rokoval Tomáš Drucker.
A ja nechápem, ja naozaj nechápem, ako je možné, že také vyzreté strany, ako je napríklad SMER, ktorý je už veľa rokov v politike, alebo SNS. Dobre, HLAS je mladá strana, ale... Ako napriek tomu, že Slovensko už prešlo dvakrát skúsenosťou štrajku lekárov, za Ivety Radičovej a za Eduarda Hegera, ako je možné, že ste do toho vleteli nepoučení po tretíkrát? Ako opozičný politik by som mohol tešiť, že vláda má problémy, len... to sú očividne problémy (povedané so smiechom), ktoré sa týkajú kohokoľvek a týkali by sa aj nás, keby sme boli vo vláde. Ako je možné, že ste sa z toho nepoučili? Ako je možné, že vyjednávací tím sa rozhodol konsolidovať v zdravotníctve bez toho, aby sa o tom s tým zdravotníctvom aspoň trochu porozprával? Aby sa porozprával so záujmovými skupinami, s odborármi, takými, onakými komorami, zástupcami nemocníc, zástupcami ambulantného sektora? Ako ste mohli pripustiť takýto typ konsolidácie? Žnete to, čo ste zasiali.
Pred štyrmi týždňami ste schválili konsolidáciu verejných zdrojov na úkor zdravotníkov a teraz tu máme skrátené legislatívne konanie, aby sme zabránili škodám ktoré ste pred štyrmi týždňami hlasovaním spôsobili. Prečo ste za to hlasovali? Ako ja som vás na to upozorňoval, kolegovia z opozície vás na to upozorňovali – nerobte to. Ja nebudem teraz citovať staré české filmy, ale naozaj nedělej to tak, Františku, jo?
Skrátené legislatívne konanie teraz máme tu. Je spôsobené tým, že ste pred štyrmi týždňami urobili niečo, čo môže mať vážne následky. Kedy môže byť skrátené legislatívne konanie použité? Vtedy keď sú ohrozené ľudské práva a slobody, keď je ohrozená bezpečnosť štátu, alebo keď nám hrozia veľké hospodárske škody.
Takže ktorý z týchto prípadov nastáva v tomto prípade, teda v prípade toho, že treba opraviť koeficienty zdravotníkov dohodnuté v memorande pred dvoma rokmi?
No, v dôvodovej správe je napísané, že môže dôjsť k ohrozeniu ľudských práv a slobôd a môže dôjsť k veľkým hospodárskym škodám. A konkrétne preto, citujem: „lebo zo strany štátu nebude možné garantovať výkony ústavného práva na ochranu zdravia, lebo nedostatok personálu zmarí plnenie činnosti vyplývajúcich poskytovateľov zo všeobecných záväzných predpisov.“
No, nie som si úplne istý, či je to teda štát, kto má garantovať nejakým spôsobom výkon ústavného práva práve takto. Koniec koncov máme tu aj veľa neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde pracujú lekári, a tí lekári takmer vôbec nedávajú tie výpovede. Pokiaľ viem, v Ageli aj v Pente ich chýba pár desiatok, možno 50 dohromady tých lekárov, kým zo štátnych nemocníc odchádza vyše 3 200 lekárov, čiže je tu veľký nepomer. A otázka znie prečo. Vari nie nemocnice, ktoré prevádzkuje Agel alebo ktoré prevádzkuje Penta na Slovensku, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v regiónoch a často že veľmi dobrú, veď celé východné Slovensko sú prakticky len nemocnice týchto investorov, ony fungujú v nejakom inom vesmíre, v inom regulačnom vesmíre, platia pre nich iné zákony? Platia tie isté, ten istý platový automat platí aj pre nich. A napriek tomu tí lekári tam tie výpovede nedávajú. Akože to im Haščák drží strelnú zbraň pri hlave, že nedávaj výpoveď? Chrenek? No asi nie. Prečo nedávajú tie výpovede? Na toto sme sa opýtali? Lebo tu hovoríme o tom, že štát ide garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia. No zdá sa, že Agel a Penta (povedané so smiechom) tú ochranu ústavného práva robia lepšie zrejme ako ten štát, pretože štát zlyháva najmä v štátnych nemocniciach. No tak zrušme štátne vlastníctvo tých nemocníc a budeme mať problém vyriešený, to vám často opakujem pán minister.
Bavíme sa o 60 eurách, ktoré lekári chcú, a ja si myslím, že 60 eur, ospravedlňujem sa za toto vyjadrenie, ale nedelí a nenásobí, nebudú mať teraz jednoduchšie splácanie hypotéky alebo neznamená to, že si budú môcť kúpiť zásadne novší alebo lepší typ auta. Ide im o princíp. A v tom majú pravdu, že tu bolo nejaké memorandum a to memorandum nebolo dodržané.
Moja odbočka, to memorandum nemalo byť ani len podpísané a prijaté. Ja si myslím, že to, čo v roku 2022 Hegerova vláda podpísala s odborármi, bolo hanebné bezpodmienečné kapitulovanie odborárom bez toho, aby z toho čo len kvapku dostal slovenský pacient. Všetko, čo chceli, odborári dostali, všetko, čo chceli pacienti, nedostali tí pacienti. Nedohodlo sa ani skracovanie čakacích dôb, nedohodlo sa ani to, že budú tí zdravotníci k nim ústretovejší, že sa bude merať kvalita tej zdravotnej starostlivosti. Nie, vyhovelo sa požiadavkám odborárov bez toho, aby si vláda stanovila čo len jednu podmienku, že čo za to dostane slovenský pacient, čo za to dostane slovenský daňový poplatník, ktorý toto celé financuje. Bola to bezpodmienečná kapitulácia vlády, ktorá v tom čase už nemala väčšinu, a do dnešného dňa sa s tým teda trápime.
Rozumiem, že sa to vláda pokúsila nejako riešiť, akurát nemôže to riešiť spôsobom takým, akým to urobil Tomáš Drucker a vyjednávací tím. To znamená bez diskusie so sektorom a bez toho, čo bude plán B, lebo to, že tí lekári dajú výpoveď, opakujem, ste už dvakrát videli. Prečo ste do toho išli po tretíkrát takýmto spôsobom? S platovým automatom bude treba niečo urobiť. Je to neudržateľné, dlhodobo neudržateľné pre slovenského zdravotníctvo. Ale pre boha živého, majte pripravené tri ťahy dopredu v tejto šachovej partii, ktorú hráte so skúseným šéfom Lekárskeho odborového združenia, lebo ten už prežil niekoľko vlád.
Nemyslím si, že z tejto situácie v tejto chvíli máte nejaké ľahké východisko, pán minister, lebo ste do tej hry vstúpili príliš neskoro, karty už boli rozdané, áno, snažíte sa to v regiónoch nejakým spôsobom vykomunikovať, ale bojujete s obrovskou hydrou a to sú, to sú tie štruktúry v Lekárskom odborovom združení, teraz nehovorím o lekároch ako takých.
Naopak, chcem teraz veľmi veľkú úctu a hold vzdať tým zdravotníkom, ktorí ešte stále v tom slovenskom zdravotníctve, v tom štátnom zdravotníctve pracujú a podávajú naozaj statočný výkon. Tí ľudia sú vyhorení, tí ľudia sú frustrovaní z toho, že deň za dňom sa stretávajú s tým, ako v tej nemocnici niečo nefunguje. Ako nefunguje... ako nefungujú stúpačky, ako tečie strecha, ako nemajú zakúpený špeciálny zdravotnícky materiál, ako sa operačný program nezačne v dohodnutý čas, ale o pol hodinu neskôr, lebo niekto príde neskôr, niekto bol na cigaretke a nikomu to nevadí.
Akože vám o pol druhej neuspia pacienta, lebo čo keby sme ho náhodou museli mať uspatého až do 15.30 hod., a to už končí naša pracovná doba.
Ako keď vám lekár odmietne prepustiť pacienta a povie, že prepustíme ho až zajtra, lebo zajtra tie prepúšťacie papiere bude vypisovať niekto iný, a nie ja, lebo ten lekár má svoju mzdu istú bez ohľadu na to, aká je jeho produktivita práce a koľko toho vyrobil. Toto všetko treba nejakým spôsobom zohľadniť v riešení tejto situácie.
Pán minister, nebudete to mať ľahké. Ja si myslím, že na konci dňa, keď už budeme hovoriť o vecnej zložke tohto zákona, budeme hovoriť asi aj o nejakých poslaneckých pozmeňovákoch v druhom čítaní, kde možno budeme musieť pustiť perie aj tým lekárom. A nabudúce sa treba pripraviť na to lepšie, ak to chceme opravovať, ale opraviť to treba.
A moje riešenie, budeme ho možno aj zajtra oficiálne prezentovať, len aby ste vedeli, môj návrh riešenia je, ja nemám problém s tým, aby peniaze išli do zdravotníctva. Ja hovorím, že konsolidácia sa nemala diať na úkor zdravotníctva, ale zároveň že platový automat je nezmysel, a skúsme tie peniaze do toho zdravotníctva alokovať tak, že mzdový automat použijeme na výpočet cien DRG. To znamená, ako keby bola normálna valorizácia platov, ale vložíme to do vzorcov základnej sadzby a vzorcov na výpočet DRG a tým pádom nemocnica, ktorá bude produkovať tie výkony, si zarobí dosť peňazí na to, aby mala na odmeňovanie svojich zamestnancov presne podľa platového automatu. Ale tá nemocnica, ktorá nebude produkovať alebo bude produkovať menej, len tak, aby doplnila ten svoj globálny paušál, ktorý dneska dostáva, no tá, tá si toľko peňazí na tých svojich zamestnancov nezarobí. Ale v tej chvíli budú aj tí zamestnanci motivovaní možno o pol druhej uspať toho pacienta, aby mali viac výkonov. Možno začať ten operačný program o pol hodinu skôr, ale nie čakať, že kedy kto príde, lebo dnes nie sú motivovaní výkonnosťou, toto treba zmeniť.
Ak chceme mať hodnotu za peniaze v slovenskom zdravotníctve, musíme tú, to odmeňovanie podmieniť tou pridanou hodnotou.
Naspäť teda k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Myslím si, že opravujeme niečo, čo sme opravovať nemali, lebo sme to nemali v prvom rade ani len schváliť. Nebudem vám v tomto pomáhať, toto je váš problém, ktorý ste si vy spôsobili, a vy si ho, prosím pekne, aj opravte.
To, čo kvitujem, je uvoľnenie peňazí ktoré aj vďaka strane Sloboda a Solidarita sú tento rok v zdravotníctve alokované na poistencov štátu, lebo to, že máme 4,5-percentnú sadzbu za poistencov štátu, to neprišlo len tak akože milodar od tejto koalície. Nie, to Janka Bittó Cigániková pred rokom a pol presadila a prešlo to, že v 2024 máme 4,5-percentnú sadzbu za poistencov štátu. A keďže poistencov štátu je trošku menej, ako si myslelo ministerstvo financií minulý rok, keď sa pripravoval štátny rozpočet, tak pre zdravotníctvo je tam alokovaných trochu viac peňazí a vy vlastne len tieto peniaze rozpúšťate v podstate najmä preto, aby sme pomohli zdravotným poisťovniam aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni skončiť tento rok inak ako bankrotom.
Vravím, že toto, toto kvitujem, túto časť. Napriek tomu nebudem sa vedieť stotožniť s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie a myslím, že si ešte vypočujete k tejto celej situácii viac v ďalšom, teda v prvom čítaní, keď sa dostanete k samotnému obsahu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Evidujem štyri faktické poznámky.
V poradí prvý, pán poslanec Majerský, udeľujem vám slovo.

Ďakujem.
Tomáš, súhlasím s tebou, čo si povedal, že „Nedělej to tak, Františku, tak se to nedělá,“ je veľká pravda. Keď sa schvaľoval konsolidačný balíček, tak stačilo schváliť náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme mali tuná pripravený a dneska sme tu nemuseli sedieť a pán minister mohol riešiť naozaj vážne veci v zdravotníctve, lebo to dneska nemôže byť len o platoch, veď to zdravotníctvo naozaj má obrovské problémy, čiže to súhlasím.
Súhlasím s tým, že keď sa podpísalo memorandum pred dvoma rokmi, tak slovenský pacient, na neho sa nejako zabudlo, lebo naozaj on v tomto chaose, ktorý tu naozaj dennodenne musí zažívať, tak nemá pocit, že má lepšie slovenské zdravotníctvo. On nemá pocit, že ho čaká usmiaty personál, že má načas termín, že sa všetci oňho postarajú. On to nemá, ten pocit, ten pacient. Keď sa budete baviť s každým pacientom, tí ľudia dneska o štvrtej ráno čakajú pred ambulanciou, aby dostali nejaký termín u lekára, on to jednoducho nemá. Čiže tam sme nedospeli. Memorandum sa podpísalo, tvárili sme sa, že to nejako funguje, že to nejak ide, ale to nikam nejde, lebo to je proste problém. Jednoducho sa to len stalo. Ale nebudem súhlasiť s tebou s tým, že si vravel, že len Penta, Agel sú tu najlepší v slovenskom zdravotníctve, to ma nikdy nepresvedčíš. Sú aj svetlé výnimky v slovenskom zdravotníctve, kde aj štátne nemocnice dokážu dobre hospodáriť a dokážu dobre fungovať. A je aj chybou nie Penty, Agelu alebo sčasti Penty, Agelu, ale to, že slovenské zdravotníctvo nemá víziu. Lebo nemá víziu, to treba otvorene povedať, že my tu každý polrok, rok, riešime nového ministra zdravotníctva, ktorý nemá víziu, ktorý naozaj keď niečo prinesie alebo chce niečo urobiť, tak je odvolaný.
Čiže ja si myslím, že pán minister má nejakú víziu, veď zatiaľ z tých vyjadrení vidím, že chce ju mať, a držím mu v tomto palce. Ale myslím si, že v tomto prípade, ako teraz riešime, sa nedá vyhrať. Čiže vy naozaj na konci dňa budete musieť ustúpiť. S nimi sa... To, to otvorene hovorím, že sa nedá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)