22. schôdza

Pani poslankyňa Kalmárová.

Ďakujem.
Viete, toto nie je iba príbeh pána Huliaka a Lucie Plavákovej, toto je príbeh o slovenskej politike, vôbec nie sú zriedkavé prípady, kedy sú poslanci hnutia Progresívneho Slovensko označované za fanatikov, za pliagu, za rakovinu spoločnosti, za extrémistov. A výrok, ktorý smeroval na adresu pani Plavákovej, ja opakovať naozaj nebudem.
Tieto výroky sú vlastné najmä poslancom koalície, resp. najhlasnejšie ju formulujú poslanci, ktorí boli súčasťou klubu SNS, tam patrí aj pán Huliak, a aj tým, ktorí ostali ešte v tom decimovanom klube a ktorý ešte resuscituje pán Muňko.
A nie je to len o vlastnostiach pána Huliaka, ale v širšom kontexte aj o tom, akú politiku reprezentuje a akú politiku tento parlament toleruje, o tom to je. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o konflikt alebo názorový stret medzi konzervativizmom a liberalizmom, ale vôbec to tak nie. Ide o konflikt rôznorodého prístupu k politike, ide o to, či je v politike prípustné klamať, manipulovať, mačisticky a vulgárne sa správať, alebo preferujeme takú politiku, ktorá je zodpovedná, ktorá nerozdeľuje spoločnosť a rešpektuje všetky skupiny občanov vrátane menšín, jednoducho politiku, ktorá je predvídateľná a ktorá nepodlieha konaniu a vrtochom obskúrnych postáv, o tomto je tento príbeh, tento príbeh o slovenskej politike.

Pani poslankyňa Turčanová.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Jurík, úplne súhlasím s vami v tom, že môžeme mať a aj máme väčšinou rôzne názory na politiku alebo na ideológie, ale vždy by sme mali mať na pamäti, že náš oponent, teda človek, s ktorým sa rozprávame, je predovšetkým ľudská bytosť, a to by sme si mali uvedomovať v každodennom živote, nielen na pôde parlamentu. A tu, tu o tom, že sme v Národnej rade, o to viac by sme si mali uvedomiť, že naším správaním vlastne dávame príklad aj iným. A ak budeme šíriť neúctu a nenávisť, tak nemôžeme čakať prijatie a úctu ostatných.
A potom sa nečudujme, že Slovensko, ako mnohí kritizujeme, že stále ide od desiatim k piatim, a ak to chceme zastaviť, tak v prvom rade je tuná na priestor v Národnej rade, aby sme každý sám od seba začali meniť správanie k svojim kolegom, aby sa viac počúvali a dokázali si prejaviť pochopenie a úctu.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, napísal som si tri veci, ktoré ste povedali, absolútne súhlasím.
Povedali ste, aby celá, celá Národná rada odsúdila tento výrok. Povedali ste, že tu máme v pléne ľudí, ktorí sa nevedia správať k ženám a spýtali ste sa, čo by povedali poslanci keby to povedali ich partnerkám, ich ženám. Naozaj Mišo Šipoš hneď automaticky po tom, ako urazil pani poslankyňu, Mišo Šipoš vystúpi a my sme hneď, naše hnutie, odsúdili toto. A naozaj je to niečo nechutné, odporné.
Ja mám s tým osobnú skúsenosť, keď moju manželku tu urazil Blaha na začiatku volebného obdobia, mal som s ním konflikt, a je to naozaj také, že keby sa niekto spýtal, alebo keby niekto urazil, pán Hazucha, vašu manželku, povedal, že je suka, ja neviem, čo by ste spravili, hovorím, lebo viete prečo. A toto je to odporné, keby niekto povedal pánovi Žigovi, že jeho manželka je suka, je to niečo neskutočné, odporné, bránili by ste sa, bránili, ja sa vás spytujem. Ale tu je to, čo chcem povedať, my to odcudzujeme.
Ale keď tu sedel Migaľ tam vpredu a povedal, že manželka Igora Matoviča je biela kobyla, ja som nepočul z PS-ka, že by niekto bol vystúpil, niekto by vystúpil a povedal to. A musím vás poprosiť, pani poslankyňa Plaváková, mne to je neskutočne odporné, ale ja vás prosím, keď budete stáť na chodbe s Migaľom, poproste ho, aby sa aj on ospravedlnil, máte s ním veľmi dobrý vzťah, diskutujete spolu, on je ten istý ako Huliak pre mňa, to isté odporné, neskutočné odporné, tak ja vás chcem poprosiť ako, ako človeka, ako ženu a odsúďme naozaj týchto, o ktorých rozprávala pani Petrík, ktorí tu nemajú úctu k ženám, ktorí nemajú úctu k našim rodinám, k našim manželkám. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, keď to urobíte, a mne osobne je ľúto, čo vám povedal Huliak, a je to odporný, arogantný človek ten Huliak.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické pripomienky. Musím povedať, že ma trochu mrzí, že keď mi pán predsedajúci oznámil, že je tam sedem faktických, tak som tak trochu dúfala, že tam bude možno aj niekto z koalície a že aj takto verejne zopakuje, vravím, tie individuálne ospravedlnenia, ktoré prichádzali, a že niekto z vás možno povie, že áno, ideme skutočne zahlasovať „za“, pretože toto je niečo, čo sa jednoducho nemalo stať, a mrzí ma to, že teda žiadna taká faktická neprišla a že opäť len z opozície sa tu zastávame. A nejde ani o to, že pani Plaváková je opozičná poslankyňa, že to je naša kolegyňa, že to je naša priateľka. Keby sa to stalo komukoľvek inému a...
Pán poslanec Pročko, ja si pamätám, vtedy keď sa toto stalo, a že poslanec Migaľ sa takto vyjadril, tak my sme tu minimálne teda verbálnym spôsobom poukazovali a volali sme, ja si už nepamätám skutočne, kto bol predsedajúci, po tom, že takto sa tu skutočne nemá vyjadrovať, ja si, ja si to pamätám, a teda akékoľvek, akékoľvek takéto útoky by sa jednoducho nemali diať a je to zodpovednosť náš všetkých.
Ale opakujem, ja teraz prosím koaličných poslancov a poslankyne, aby sa k tomuto uzneseniu postavili skutočne tak, ako aj na základe toho princípu, na základe ktorého sme tu boli zvolení a zvolené, a síce že budem hlasovať v súlade so svojím svedomím a vedomím, a ja verím tomu, že minimálne niektorí z vás, asi nie všetci, ale niektorí z vás stlačia to „za“ už len preto, že nechcú, aby sa niečo takéto opakovalo či už na pôde tejto Národnej rady, alebo aj v spoločnosti.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navhovateľka, chcete vystúpiť?
Nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, ja už budem naozaj len veľmi krátko.
Ďakujem všetkým, ktorí ste sa zapojili aj do tejto rozpravy, naozaj si to veľmi vážim. A mrzí ma tiež, že sa teda nikto z koalície nezapojil, a viacerí ste tu spomínali aj viaceré to, že vlastne my tým, ako sa správame v tomto pléne a ako tu vystupujeme, ako hlasujeme, vysielame nejaký signál do spoločnosti, sme príkladom.
Tak ja sa vám chcem len spýtať, že položte si naozaj tú otázku, aký signál vyšlete svojím hlasovaním voči všetkým ženám, voči obetiam rôznych útokov, ktoré na Slovensku dennodenne zažívajú, aký signál vyšlete. A skúste si na tú otázku odpovedať a ja si myslím, že si viete na ňu odpovedať a viete si na ňu odpovedať takým spôsobom, že nemôžete hlasovať inak ako za.
Ďakujem. (Potlesk.)