22. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní vystúpil k návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Rokujeme o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny v druhom čítaní, preto sa sústredím vo svojom vystúpení na pozmeňujúci návrh, konkrétne na ten pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou odznel v rozprave. Pán poslanec Garaj ho ako predkladateľ začal čítať v úvodnom slove, a teda neuniklo pozornému uchu pána predsedajúceho Danka, že v zmysle rokovacieho poriadku sa pozmeňujúce návrhy prednášajú v rozprave, nie v úvodnom slovo, tak pána poslanca Garaja zarazil a zabezpečil, že ten pozmeňujúci návrh bol prečítaný až v rozprave, a teda v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Napriek tomu si dovolím upozorniť na drobnú nepresnosť, ktorá, neviem, či je len drobná, ale ten pozmeňujúci návrh je nesprávne označený, pretože je označený ako doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom nerokujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, rokujeme o návrhu, a tak je to uvedené aj na stránke Národnej rady, návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského. Tak len teda kladiem otázku, či je v poriadku, ak pozmeňujúci návrh nemá priamo vo svojom označení uvedené to, čo je zverejnené na webovej stránke Národnej rady. Aj keď je, samozrejme, jasné, že ktorého návrhu zákona sa to týka, ale domnievam sa, že toto je pomerne vážna odchýlka, teda prípadne dávam na zváženie pánovi poslancovi, či by nepodal ten návrh, ak ho teda chce podať spôsobom, ktorý by tieto pochybnosti nevyvolával.
No a teraz niečo nielen k formálnej veci, ale aj k obsahovému aspektu tohto pozmeňujúceho návrhu. Priznám sa, že keď ho pán poslanec prednášal, teraz už keď ho prednášal v rozprave riadne, tak som mal silný pocit déja vu. Predchádzajúci bod rokovania bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teraz rokujeme o novele zákona o ochrane prírody. Účelom oboch noviel je obmedziť nejaké práva, ktoré sú garantované aj ústavou, v tom predchádzajúcom prípade je to právo na prístup k informáciám, tým, že sa zavedie nejaká kategória informácií, ktorých dohľadanie je mimoriadne rozsiahle a budú môcť povinné osoby vyžadovať za ne poplatok.
V tomto prípade sa obmedzuje právo na životné prostredie, a teda oslabuje sa ochrana prírody, ide ten návrh zákona, samotný návrh zákona v rozpore s tým, čo má uvedené zákon vo svojom označení. V jednom prípade právo na informácie, v druhom prípade ochrana prírody. V oboch prípadoch ide o poslanecké návrhy zákonov, teda návrhy zákonov, ktoré zasahujú do, či už základných práv a slobôd, alebo chráneného verejného záujmu na ochrane prírody. Zasahujú negatívnym spôsobom a napriek tomu nie sú predkladané ako vládne návrhy zákonov, ku ktorým existuje riadne pripomienkové konanie, ku ktorým sa môže riadnym spôsobom vyjadriť verejnosť, ale ako poslanecké návrhy zákonov, čiže ako akási skratka, ktorá eliminuje riadne pripomienkové konanie.
A nielen to, v prípade oboch návrhov zákonov sú priamo v pléne, deň pred hlasovaním v druhom a treťom čítaní, ktoré bude zajtra o jedenástej, predkladané pozmeňujúce návrhy, poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte viac uťahujú tie skrutky. V prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o navrhované predĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže opäť oslabenie práva na informácie. V prípade novely zákona o ochrane prírody pozmeňujúcim návrhom, ktorý zaznel v druhom čítaní v pléne, prídu občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, ochranou prírody a krajiny, o postavenie účastníkov konania a ich postavenie sa zmení na postavenie zúčastnených osôb. Čiže obmedzí sa právo verejnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a zapájať sa do konaní podľa zákona o ochrane prírody. Je to až neuveriteľné, aká podobnosť medzi týmito dvoma pokusmi, v oboch prípadoch v réžii SNS, tu existuje a oba pokusy narúšajú právo občanov či už požadovať od štátnych úradov a iných verejných inštitúcií informácie, alebo právo vyjadrovať sa ku konaniam týkajúcim sa životného prostredia. Zaujímavý je aj spôsob, akým predkladatelia svoj návrh zdôvodňujú, a tu by som rád odprezentoval list, ktorým občianske združenie, lesoochranárske združenie Vlk sa obracia práve v súvislosti s predneseným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Garaja na poslancov Národnej rady. Predpokladám, že ste ten list dostali alebo dostanete. Ja by som si dovolil tu podstatné pasáže z neho zacitovať: "Vážený pán poslanec Migaľ," citujem z listu, tak ako je zverejnený, ako je zverejnený na webovej stránke lesoochranárskeho združenia Vlk, zrejme teda hlavným adresátom je pán poslanec Migaľ, tak dúfam, že on ho už má naštudovaný, "vážený pán poslanec Migaľ, v aktuálnom zasadaní Národnej rady je v programe novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ku ktorej predložila skupina poslancov návrh na zrušenie postavenia účastníka konania pre združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia. Predkladatelia návrhu nepravdivo uvádzajú, že ak postavenie účastníka podľa zákona o ochrane prírody a krajiny pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody bolo v tomto zákone zavedené v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby mohlo byť rozhodnutie podľa tohto zákona napadnuté takýmto občianskym združením na súde, táto otázka už bola vyriešená tým, že zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok už priznáva možnosť podania správnej žaloby aj združeniu, ktoré nie je účastníkom konania a že v súčasnosti je v súlade s právom Európskej únie, ak majú občianske združenia postavenie zúčastnenej osoby. Toto tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s rozsudkom veľkej komory Súdneho dvora EÚ C-243/15 z 8. novembra 2016, podľa ktorého", a nasleduje teraz obsiahlejší citát niektorých bodov tohto rozsudku, konkrétne bod 66: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. VI ods. 3 smernice 92/43 zavádza postup predbežnej kontroly vychádzajúci zo striktného kritéria na vydanie súhlasu, ktorý obsahuje zásadu obozretnosti a umožňuje účinne predchádzať narušeniu integrity chránených území v dôsledku zamýšľaných plánov alebo projektov, keď zaväzuje príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť vydanie súhlasu s plánom alebo projektom, ak pretrvávajú pochybnosti o neprítomnosti škodlivých vplyvov týchto plánov alebo projektov na integritu takýchto území." Je tam odvolávka na rozsudky zo 7. septembra 2024 a zo 14. januára 2016.
Bod 67: "Hoci je však vo veci samej nesporné, že lesoochranárske združenie Vlk sa v určitej miere mohlo zúčastniť konania o vydanie súhlasu ako zúčastnená osoba, čo mu najmä umožnilo predložiť vzhľadom na stanovisko orgánu na ochranu prírody tvrdenia, ktorými sa malo preukázať, že projekt, o ktorý ide vo veci samej, sa môže dotknúť integrity chráneného územia. Toto postavenie nie je rovnocenné postaveniu účastníka konania."
Bod 69: "Zo skutočnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vyplýva, že ak by sa lesoochranárskemu združeniu Vlk priznalo postavenie účastníka konania, umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohol podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia pred vydaním súhlasu a realizáciou tohto projektu."
Bod 70: "V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že pokiaľ je plnoprávnym účastníkom konania iba samotný navrhovateľ, nie je možné vylúčiť, že vzhľadom na neúčasť organizácie na ochranu životného prostredia, akou je lesoochranárske združenie Vlk, na správnom konaní v postavení účastníka konania, nebudú uvedené, ani zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. VI. ods. 3 smernice 92/43, t. j. zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia."
Z citovaného je zrejmé, že nejde iba o možnosť obrátiť sa na súd pre tieto občianske združenia. Z uvedeného je zrejmé, že podľa uvedeného rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie je potrebné, aby subjekty, v našom prípade občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, mohli do procesu vstupovať vo fáze konania a uplatňovať tam v potrebnom rozsahu svoje pripomienky a vyjadrenia a upozornenia na možné porušenie zákona. Čo v prípade, že budú degradované z účastníkov konania na zúčastnenú osobu, nebudú môcť v takej miere a plnohodnotne robiť.
Dokončím list lesoochranárskeho združenia Vlk: "Platné znenie zákona umožnilo zachrániť státisíce stromov vo voľnej krajine, ktoré mali byť protizákonne vyrúbané. Zachránili detviansky región pred ekologicky neprijateľnou ťažbou zlata, obyvateľov severovýchodného Slovenska pred zbytočnou ťažbou ropy. Mnohé posledné zdroje vody v podhorských oblastiach neboli zničené práve preto, že sa obyvatelia dozvedeli o pripravovaných ťažbách v záveroch horských dolín s cennými prameňmi pitnej vody. Žiadam vás preto, aby ste za túto zmenu zákona nehlasovali a predišli tak škodám, ktoré budú spôsobené prehrou Slovenskej republiky v spore, ktorý otvorí Európsky súdny dvor. Ďakujem za aktívnych občanov, ktorí sa snažia pomáhať tejto krajine. Podpísaný Juraj Lukáč, lesoochranárske združenie Vlk."

40-2
No, teda v časti zdôvodnenia, že tá úprava správneho súdneho poriadku, čo sa týka možnosti obrátiť sa na súd aj pre zúčastnené osoby ,ak teda ide o občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, je dostačujúca. Myslím, že argumentácia lesoochranárskeho združenia Vlk je plne postačujúca a vyvracajúca, že ten podstatný argument zo strany predkladateľov platí.
Ale sú tam aj ďalšie body v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Garaja, ktoré ma, ktoré ma zaujali a ktoré tiež považujem za nepravdivé, alebo teda prinajmenšom nijako nepodložené. A tvrdí sa tam napríklad, že navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. No jedným zo združení, ktoré využíva možnosť byť účastníkom konania, aktívne do tých konaní vstupuje, je napríklad lesoochranárske združenie Vlk. A budeme snáď tvrdiť, že lesoochranárske združenie Vlk vzniklo účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní, pri tom všetkom, čo lesoochranárske združenie Vlk robí pre ochranu prírody, pre ochranu, ochranu divočiny a nielen v konaniach týkajúcich sa, týkajúcich sa zákona o ochrane prírody.
Tá argumentácia v odôvodnení pokračuje. Práve toto právo byť účastníkom konania bývalo v mnohých prípadoch zneužívané na obštrukcie povoľovacích konaní, pričom dôvod odvolania bol často len nesúhlas bez ďalších vecných námietok. Tak jednak opäť tu chýba nejaká analýza, nejaká štatistika v koľkých prípadoch, kde a aké následky to malo, že niekto účelovo vstupoval do konaní, ale budem si pomáhať práve tým lesoochranárskym združením Vlk. Ak lesoochranárske združenie Vlk vstupovalo do nejakých konaní, tak to nebolo len o tom, že nesúhlasia, nemajú ďalšie vecné, vecné námietky, ale býva tam vecná argumentácia.
"Účelovo", ďalej citujem z odôvodnenia, "účelovo vzniknuté občianske združenie sa často prihlasovalo do konaní orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny, avšak v priebehu konania sa nezapájali, nevyjadrovali sa k podkladom rozhodnutia a neúčasťou na ústnych pojednávaniach alebo miestnych obhliadkach prispievali k zbytočnému predlžovaniu konania. Po vydaní rozhodnutia sa následne odvolali bez uvedenia vecných dôvodov." Opäť lesoochranárske združenie Vlk podozrivé z toho, že zneužíva právo byť účastníkom konania, naňho podľa vás platí, že, že sa obracajú na orgány štátnej správy oblasti ochrany prírody bez toho, aby uvádzali konkrétne argumenty, iba uvedú, že nesúhlasia, odvolajú sa bez, bez uvedenia vecných dôvodov a potom sa oni obracajú na súdy, v mnohých prípadoch, a tie súdy im v mnohých prípadoch dávajú za pravdu, čo asi nerobia tie súdy bez toho, aby, aby boli uvedené vecné dôvody. Navrhovaná úprava zníži podľa predkladateľov pozmeňujúceho návrhu administratívnu záťaž orgánov štátnej správy ochrany prírody, urýchli povoľovacie konania a zamedzí zneužívaniu práva podať odvolanie bez vecného odôvodnenia.
Opäť mám strašný pocit déja vu s tým, čo sme sa tu rozprávali v pléne pred niečo vyše hodinou, ak si občania a verejnosť uplatňujú svoje práva, tak v očiach Slovenskej národnej strany je to zneužívanie práva. Či už ide o situáciu, keď sa verejnosť dožaduje informácií od orgánov verejnej moci, čo sa majú čo občania dožadovať informácií od štátnych orgánov, alebo ide o právo na ochranu životného prostredia a občanov alebo ich organizácie, ktoré sa zapájajú do konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v snahe chrániť verejný záujem, v snahe chrániť životné, životné prostredie. Občania, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a verejnosť vôbec sú za strany súčasnej moci vnímaní ako akýsi obťažujúci element, ktorý ruší štát pri, pri tom, ako vykonáva svoju moc. A je jedno, či ide o všeobecný výkon moc a požiadavku nejakých informácií, alebo ide o takú vec, ako je štátna správa na úseku ochrany životného prostredia.
Takže hoci je ten list lesoochranárskeho združenia Vlk adresovaný všetkým poslancom, tak nemám veľké ilúzie, že by poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí s takýmito nesprávnymi zmenami prichádzajú, naňho počuli, ale tak dúfam, že aspoň časť koaličných poslancov si tú argumentáciu prečíta a zoberie k srdcu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Som trošku indisponovaný, ale verím, že to zvládnem, obzvlášť keď pán Dostál prečítal list, ktorý bol adresovaný mne, a ja som teda, nepasujem sa za nejakého milovníka, teda pasujem sa za milovníka prírody, ale nepasujem sa za nejakého veľkého ochranára. Tak som si dovolil trochu sa zahĺbiť do tejto témy, a preto by som vám rád adresoval pár slov.
Vnímam veľmi túto aktuálnu diskusiu o pripravovanej legislatívnej zmene, ktorá sa týka úlohy občianskych združení v konaniach spojených s ochranou životného prostredia. Prostredníctvom spomínaného mailu, ale aj ďalších listov ma oslovili viaceré združenia a občania, ktorí, aby som teda zvážil svoju podporu tejto iniciatíve, a zároveň ponúkli viacero argumentov, prečo je tento pozmeňujúci návrh, ktorý mení postavenie verejnosti z postavenia účastníka konania na zúčastnenú osobu, zlý z ich pohľadu. Snažil som sa k problematike získať čo najviac informácií a pochopiť, či je táto zmena potrebná alebo nadbytočná. Nemyslím si, že cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je oslabiť vplyv organizácií, ktoré aktívne pracujú na ochrane našej prírody, ale adresovať konkrétny, konkrétne problémy v procesoch, ktoré sme spoločne identifikovali v posledných rokoch. Zmena reflektuje na novú legislatívu, ktorá je iná, než bola v čase, kedy padol rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2016 č. C-243/15. Vtedy skutočne neboli argumenty uvádzané tretím sektorom validné, dnes je však situácia iná. Ešte kým sa k tomu dostanem, tak by som rád ocenil prácu organizácií, ako je Vlk a ďalších, ktoré sa dlhodobo a dôsledne angažujú v oblasti ochrany životného prostredia. Váš prínos k ochrane našej prírody je naozaj neoceniteľný, vďaka vašej aktivite je verejnosť informovaná o dôležitých témach a environmentálne otázky sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich rozhodovacích procesov. Chcem vás ubezpečiť, že pripravovaná zmena nijako nezmenšuje práva verejnosti podieľať sa na ochrane prírody, ani nekončí možnosť tretieho sektora plniť nezastupiteľnú kontrolnú funkciu. Navrhovaná zmena spočíva v tom, že postavenie občianskych združení sa mení z účastníka konania na zúčastnenú osobu. Možno to znie ako veľká zmena, ale dovoľte mi podrobne vysvetliť, čo to znamená a aké práva tým občianske združenia získajú, alebo si ponechajú.
V prvom rade bude zachovaná pre verejnosť možnosť byť informovaná a zúčastniť sa na konaní. Združenia budú naďalej informované o začiatku konania a budú mať právo zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach, miestnych obhliadkach a podávať návrhy na doplnenie dôkazov či dokumentácie. Týmito podkladmi sa navyše bude nutné zaoberať a brať ich do úvahy. Tieto práva zaručujú verejnosti, že bude aj naďalej prítomná v dôležitých štádiách rozhodovacieho procesu a bude môcť predložiť svoje pripomienky k navrhovaným činnostiam. Oproti minulosti pribudla možnosť podať správnu žalobu. Dôležitým aspektom je, že združenia budú mať možnosť podať správnu žalobu a domáhať sa preskúmania rozhodnutí na súde. To znamená, že ak budú presvedčení, že rozhodnutie verejného orgánu vážne ohrozuje verejný záujem v oblasti ochrany životného prostredia, môžu ho napadnúť na súde a žiadať jeho preskúmanie. Chcem zdôrazniť, že toto právo zostáva zachované, takže verejnosť a občianska spoločnosť budú môcť aj naďalej ovplyvňovať rozhodovanie o environmentálne významných záležitostiach.
Práve tu bol rozpor v minulosti, keď bola táto možnosť dostupná iba pre účastníkov konania. Od roku 2016 však túto možnosť majú aj zúčastnené osoby. Čo sa zmení, je prevencia zneužívania procesu. Zároveň však musíme čeliť realite, že niektoré subjekty v minulosti využívali možnosť odvolania nie ako nástroj legitímnej ochrany prírody, ale skôr na zdržiavanie konaní, prípadne na získavanie neprimeraných výhod. Mnohí ste určite zachytili medializované prípady, kedy boli zablokované neškodné behy cez prírodu len kvôli časovej náročnosti procesov alebo znemožnené bohoslužby na hranici chránených rašelinísk kvôli neexistujúcim dôvodom. Tento návrh si kladie za cieľ zabezpečiť, aby sa procesy nevykorisťovali na účely špekulácií. Navrhovateľovi ide o rovnováhu.
Na jednej strane treba zachovať možnosti verejnosti zasiahnuť, keď je ohrozený verejný záujem, na druhej strane existuje oprávnená potreba zabrániť zneužívaniu týchto možností. Je potrebné zdôrazniť, že v celom pozmeňovacom návrhu ide iba o zmenu procesu, a to o to, aby nebolo bezdôvodne možné zdržiavať procesy. Podčiarkol by som slovo bezdôvodne, pretože skutočne v súčasnosti bolo možné podávať námietky a odvolania bez akýchkoľvek argumentov, no štát musel dodržiavať všetky časové lehoty, čo spôsobovalo komplikácie aj pri procesoch, kde žiadne riziko nehrozilo.
Chcel by som tiež vyvrátiť obavy, že táto zmena otvorí dvere pre masívnu devastáciu prírody. Legislatíva na ochranu prírody vrátane prísnych podmienok na udelenie výnimiek a súhlasov zostáva v platnosti a prísne reguluje každý zásah do prírodných zdrojov. Pracovníci orgánov ochrany prírody, ktorí tieto rozhodnutia vydávajú, musia byť odborne kvalifikovaní a naďalej budú rozhodovať na základe odborných stanovísk. Takže napriek zmenám v procesných pravidlách zostane prístup k povoleniam v otázkach ochrany prírody rovnako prísny a dôsledný.
Chcem sa osobitne poďakovať všetkým združeniam, ktoré konajú v záujme ochrany životného prostredia aktívne a s úprimným záujmom. Vaša úloha v konaniach je neoceniteľná. Zároveň by som však rád upozornil, že je našou povinnosťou prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú riziko zneužívania procesných práv, a tým aj zbytočného zaťažovania systému. Rád by som adresoval aj pripomienku, že odobratím možnosti byť účastníkom konania sa stihne napáchať zlo a ak aj súd o niečom rozhodne, bude už neskoro. Našťastie to tak ale nie je.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku v spojení s § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku môže žalobu o preskúmanie zákonnosti vo veciach životného prostredia podať zainteresovaná verejnosť aj v postavení, keď jej osobitné právne predpisy priznávajú v administratívnom konaní postavenie účastníka konania alebo v postavení, keď jej osobitné právne predpisy priznávajú v administratívnom konaní len postavenie zúčastnenej osoby.

42-2
Žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v prípade, ak tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní bol porušený verejný záujem v oblastiach životného prostredia. Takúto žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník konania bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. Rozdiel je v tom, že zainteresovaná verejnosť tu chráni nie svoj, ale verejný záujem. Zároveň platí, že môže požiadať súd o prijatie neodkladného opatrenia a tým proces zastaviť. Treba však pripomenúť, že rozhodnutím orgánu sa obrazne nezačnú hneď rúbať stromy. Na toto rozhodnutie totiž nadväzuje napríklad stavebné konanie a povolenie výrubu sa stane právoplatným, až keď prebehne aj nadväzujúce konanie.
V závere mi dovoľte zopakovať, že táto novela podľa mňa nie je krokom späť v ochrane životného prostredia, ani snahou o obmedzenie občianskej angažovanosti. Práve naopak, predstavuje snahu o nastavenie jasných a transparentných pravidiel, ktoré budú chrániť verejný záujem a súčasne efektívne a spravodlivo regulovať procesy na ochranu prírody. Eliminuje špekulantov, ktorých záujem nie je úprimný a robia tretiemu sektoru zlé meno. Dovoľte mi zopakovať, že občianske združenia sa teda budú môcť aj naďalej zúčastňovať konaní o vydanie výnimiek alebo súhlasov taxatívne vymenovaných v zákone o ochrane prírody a krajiny tak ako doteraz.
Verím, že verím, že takto vysvetlené som rozptýlil obavy časti verejnosti, že by mohli byť vylúčení z procesov a podarilo sa mi predložiť verejnosti aj vám, kolegovia, prečo pozmeňujúci návrh získa moju podporu.
Ďakujem vám za pozornosť a ďakujem ochranárskym združeniam za ich aktivity a za neutíchajúcu snahu zlepšovať podmienky na ochranu nášho životného prostredia. Spoločne môžeme zabezpečiť, aby Slovensko zostalo krajinou, ktorá si cení a chráni svoje prírodné bohatstvo pre budúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Migaľ, oceňujem, že ste zareagovali na ten list, ktorý aj vám bol adresovaný zo strany lesoochranárskeho združenia Vlk, a teda vysvetlili ste, prečo napriek tým argumentom, ktoré uviedli, budete hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Garaj. To ako nie je úplne samozrejmé a myslím si, že je to dobré z hľadiska politickej kultúry, že reagujeme aj na seba, aj na pripomienky zo strany verejnosti.
Ale uviedli ste, že veríte, že ste rozptýlili obavy časti verejnosti a že ten návrh nebude znamenať, nie je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. No v tomto ohľade s vami nemôžem súhlasiť, lebo moje obavy a pochybnosti ste nerozptýlili, a naďalej si myslím, že ten návrh je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. Aj vy, aj predkladatelia argumentujete nejakými špekulantmi, ktorí sa účelovo zapájajú do konaní, no ale kto sa ozval voči tomu? Nejakí špekulanti? Ozvali sa proti tej navrhovanej zmene práve z lesoochranárskeho združenia Vlk, ktoré ste aj vy ocenili, že je prínosné v oblasti ochrany životného prostredia.
Postavenie účastníka konania a postavenie zúčastnenej osoby nie je v žiadnom prípade rovnocenné. Napríklad správny poriadok spomína účastníka konania na 109 miestach, zúčastnenú osobu na 16. Zákon o ochrane prírody a krajiny spomína účastníka na 30 miestach, zúčastnenú osobu zatiaľ nespomína, dostane sa to tam až touto, touto zmenou. Čiže tá možnosť odvolania je veľmi podstatná, lebo súdny prieskum prichádza až následne a odklad vykonateľnosti nemusí byť povolený.

Ďakujem pekne za slovo a rovnako ďakujem pánovi poslancovi Migaľovi, že sa zapojil do tejto diskusie vecným spôsobom a zareagoval aj na konkrétne výčitky.
No vy ste vlastne začali tým, ak to budem nejako parafrázovať, že si nemyslíte, že je to oslabovanie organizácií, ktoré sa venujú ochrane prírody, ale tie fakty sú jasné. Ten inštitút zúčastnenej osoby je, je oveľa, má oveľa slabšie postavenie a ponúka oveľa slabšie nástroje, jedným z najdôležitejších je možnosť odvolať sa v tom konaní, toto sú jednoducho fakty. Čiže hoci si nemyslíte, že to povedie o oslabovaniu tých organizácií, tak fakty nám hovoria, že sa ich postavenie oslabí.
Rovnako ste ocenili prácu napríklad lesoochranárskeho združenia Vlk za to, čo robia v ochrane prírody, ale beriete im nástroj, ktorý je jednoznačne medzi tými, ktoré najčastejšie na tú ochranu prírody s pozitívnym dopadom na spoločnosť používajú. Čiže je zvláštne oceňovať ich prácu, keď im zároveň výrazným spôsobom zväzujete ruky.
Ďakujem, že ste spomenuli nejaké konkrétne prípady a hovorili ste o tom, že sa, že napríklad bývajú prieťahy pri povoľovaní napríklad bežeckých pretekov. S tým som sa stretla aj ja sama alebo pri bohoslužbách. No ale znamená to aj to, že riešite, že nebudú prieťahy pri výruboch a výstavbe v chránených územiach, to jednoducho nejde od seba oddeliť.
No a ja sa priznám, že teda na tie žaloby, na to sa určite ešte pozriem a zameriam, ale je to rovnaká situácia ako pri novele o EIA. Tam takisto nie je, dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Áno, práve preto, lebo si vážim túto inštitúciu, tak som k tomu pristúpil tak, že naozaj táto debata musí byť v prvom rade vecná, a preto som sa snažil na to dôkladne pripraviť, a preto som prišiel s argumentami pred vás, prečo sa rozhodnem podporiť tento pozmeňovací návrh a túto novelu.
Možno len tak na okraj by som k vašim faktickým poznámkam chcel dodať, že, pán kolega Dostál, bol to váš pán predseda Sulík v pozícii ministra hospodárstva a dobre si to pamätám, keď veľmi, veľmi aktívne bojoval proti takému občianskemu združeniu, ktoré vedie istý pán Slávik a myslím si, že je známy každému v tejto rokovacej miestnosti. Bohužiaľ, z nejakého dôvodu jeho, jeho aktivita a jeho zanietenosť ustala.
Preto som vyzdvihol prácu ochranárskych združení, pretože ja si myslím, že naozaj tie poctivé robia záslužnú činnosť. Ale potom sú tu také rôzne špekulantské, ktoré tú záslužnú činnosť nerobia, a robia len zlo. A robia zlo preto, pretože chcú profit pre seba. A to sa mi naozaj nepáči a myslím si, že raz a navždy s tým treba skoncovať a treba v tomto urobiť poriadok. A v prvom rade by si ten poriadok mal tretí sektor urobiť medzi sebou, pretože majú tu byť naozaj, a ja som presvedčený o tom, občianske združenia, ktoré robia poctivú robotu v poctivom záujme a nie v záujme toho, že chcú získať výhody pre seba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja v úvode by som chcel povedať, že tie tvrdenia, ktoré tu zazneli od pánov poslancov, ktorí vystúpili k tomuto zákonu, pani poslankyňa Stohlová, pán poslanec Dostál, Hlina a tak ďalej, ktorí tvrdili aj v diskusnej, vo faktickej poznámke, pán poslanec Lackovič, že tento zákon je proti ochrane životného prostredia a tak ďalej, s tým ja akože nesúhlasím, pretože veľmi správne bolo povedané, že situácia teraz je už iná, ako bola situácia dakedy. A viem posúdiť, ako v podstate tí ľudia, ktorí v tejto oblasti chráneného územia, či už je to v II. stupni, alebo je to končiac až v V. stupni, majú za problémy, hlavne vlastníci, ktorí jednoducho kvôli niektorým obmedzeniam nemôžu sa dostať ani v podstate k tým svojim vlastníckym právam, ktoré sú tak potrebné.
Čiže nehľadal by som tam len voľákesi problémy proti, samozrejme, každá vec nie je v živote stopercentná a čistá, taká, ako by sme si predstavovali, ale vidím v tomto, že sa tu snaží určitým spôsobom predkladateľ riešiť problémy a veci, ktoré zo života vyplývajú a ktoré sa hlavne ľudí, ktorí sa nachádzajú v tomto území a žijú, sú s ním spätí, v podstate dennodenne stretávajú a jednoducho aj čelia určitým problémom a veciam, ktoré sa niektorým ľuďom ani v podstate nedostávajú do voľákehosik problematického riešenia.
Môj názor je taký, že cieľ tohto, tejto navrhovanej právnej úpravy je odstrániť prísne obmedzenia a zákazy, ktoré tu platia pre vlastníkov a pre majiteľov, či už budeme hovoriť o pôde, alebo budeme hovoriť o lesoch, pretože o tomto to je a v tých chránených územiach, samozrejme, je ten pohyb obmedzený. Obmedzený je z rôznych dôvodov, ale nemyslím si, že obyvatelia, ktorí v blízkosti týchto území žijú, majú práve záujem prísť a robiť len zle, škodiť a ja neviem, pytliačiť a robiť tam kadejaké nezmysly. Práve naopak, ľudia, ktorí žijú v blízkosti týchto území, ktorí majú možnosť spravovať a dívať sa na tieto územia, akým spôsobom sa vyvíjajú, spoločne sami, by som povedal, nahrádzajú tú dobrovoľnú stráž, o ktorej tu hovorila pani poslankyňa Stohlová, pretože nie je im jedno, v akom prostredí sa nachádzajú a kladú k tomu veľmi veľký dôraz. Čiže v podstate tých strážcov, na tých, o ktorých je tuná hovorené, že k tomuto je zlé a tak ďalej, je strašne veľa, pretože to záleží od územia, v ktorom sa títo ľudia nachádzajú.
Ďalej by som chce povedať, že odbremeňujú orgány štátnej správy od administratívnej záťaže. No verte tomu, že je to tak a je to správne, pretože dneska má každý právnym spôsobom možnosť riešiť rôzne veci, ktoré sú tam urobené, ale vyriešenie tejto veci a k tomu v podstate možné aj obmedzenie týchto ľudí je dané tým, že to strašne dlho trvá. A tu sa to zjednodušuje a nevidím v tom absolútne, absolútne žiaden problém.
V návrhu zákona sa upravuje aj jazdenie a státie motorových vozidiel v území II. stupňa. No je to správne, je to správne, pretože ten prístup k tým nehnuteľnostiam tých vlastníkov je obmedzený a v tomto prípade si myslím, že to bude len na dobro toho všetkého. Čo pokladám ale za veľmi dôležité, dôvodom úpravy je aj zjednodušenie prístupu k nehnuteľnostiam v týchto územiach, ale aj sprístupnenie územia v súvislosti s výkonom rybárskeho práva.
Tí, ktorí ste rybári, sami sa stretávate v živote s problémami, ktoré v podstate nie sú ani, a nemali by byť problémom pre vás, pretože vy podľa rybárskeho práva sa dostávate mnohokrát k takým neriešiteľným problémom, ktoré jednoducho je ťažko preklenúť a dostať sa a potom máte z toho problémy.
Je to vhodné aj pre ľudí, ktorí sa zaoberajú včelárstvom. Vieme dobre, že ešte aj v dnešnej dobe neni sú len stacionárne pre včely úle, dané na jednom mieste, ale stále sa kočuje. Chodí sa za, do prostredia za tým, kde je možné pre tie včely, aby nazbierali, ja neviem, agátové lesy alebo podľa toho výberu toho včelára, ja nie som včelár, ale ten vie zhodnotiť túto situáciu a vie, vie, že s akými problémami sa doposiaľ stretáva pri tomto. Toto sú tie veci, ktoré tento zákon rieši.

50-2 Kvorka, Ján, poslanec NR SR
Čiže pozerajme sa na vec trošička optimistickejšie, pretože jedna pravda je zákon, áno, druhá pravda je život. A život, ktorý títo ľudia žijú a hovorím vám to preto, pretože ja som človek, ktorý žije v Národnom parku Veľká Fatra v II. stupni až po V. stupeň a viem, čo to všetko obnáša pre týchto obyvateľov. Žil som v tomto území ešte vtedy, keď toto územie nebol národný park a zistil som a vidím, ako sa obmedzili práva týchto majiteľov, občanov a tak ďalej na základe zákonov, ktoré v tej dobe, keď boli dané, možnože boli dobré a bolo to dobre urobené.
Ale jednoducho doba ide ďalej a potrebujeme tieto úpravy, ktoré tu boli dané.
Cieľom tohto zákona je aj upraviť územnú pôsobnosť dobrovoľnej stráže, kde pani poslankyňa Stohlová spomenula ako príklad rok 2019. Zrejme mala na mysli ten zásah rybárom, ktorí mali voľákesik postavené chaty a tak ďalej, a tak ďalej. Ale bolo to tiež urobené, si myslím, nie celkom tak, ako by to malo byť, pretože tam boli starí šesťdesiat-, sedemdesiat-, pomaly osemdesiatroční ľudia, ktorí prišli tam a boli im zobrané autá a tak ďalej. Títo ľudia to ťažko znášali a tak však to všetko je potrebné, aby sa upravilo, k tomu aby aj zákon platil a k tomu aby jednoducho boli aj naplnené požiadavky života týchto ľudí, ktorí v tomto prostredí sa nachádzajú.
To je z mojej strany asi všetko a hlasovanie navrhujem, aby bolo v utorok o 11. hodine.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám zákon do druhého čítania.
Je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a predkladám ho v mene poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja.
Cieľom návrhu zákona je odstránenie nejednoznačnosti výkladu právnej úpravy sezónnej práce na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) v cestovnom ruchu, ktorá je upravená v prílohe č. 1b k zákonu č. 311/2011. Táto nejednoznačná úprava v praxi vyvoláva množstvo problémov práve s rôznym prístupom k výkladu, čoho sa týkajú možnosti zamestnávať na sezónne práce práve v oblasti cestovného ruchu. Podmienka priamej závislosti výkonu pracovnej činnosti od prevádzkovania činnosti uvedené v 1. bode až v 5. bode pri prevádzke reštaurácií, pohostinstiev a pri prevádzke ubytovacích zariadení priniesla, tak ako som povedala, do aplikačnej praxe nejasný výklad uvedenej podmienky. Odstránením tejto podmienky sa docieli jednoznačný výklad právnej úpravy.
Zároveň týmto reflektujeme aj na pocovidové problémy v tejto oblasti, a to, že ešte stále pretrvávajú problémy so zamestnávaním pracovníkov, so získavaním pracovníkov najmä v povolaniach s potrebou nízkej miery kvalifikácie. Takže aj tento návrh zákona by mal práve pomôcť oživiť túto oblasť nášho hospodárstva, od ktorej očakávame celkom slušný príjem do rozpočtu Slovenskej republiky.
Zároveň by som sa chcela vyjadriť aj k pripomienke, ktorá tuná zaznela pri prvom čítaní, a to, že pani poslankyňa Luščíková tvrdila, že týmto zákonom sa môže stať, že budú môcť byť zamestnaní zamestnanci v týchto oblastiach len na sezónne práce. Nie je to pravda, som si preverovala túto skutočnosť s právnikmi, takže nezasahujeme do tohto takýmto negatívnym spôsobom.
Čo sa týka odvodov, ktoré tiež teda tuná boli spomenuté pri prvom čítaní, tie sa normálne odvádzajú aj z dohôd. Ďakujem pekne, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.