23. schôdza

Pán Sabo, nedá mi, aby som bol ticho. V tomto vašom krásnom príhovore zaznelo veľa faktov, ale najmä týkajúcich sa toho všetkého, čo si veľmi cením, že Progresívne Slovensko objavilo, že máme pomaly 470 obcí na Slovensku bez vodovodov a že ste si všimli, že ani kanalizácie tu nieto. Pýtam sa, čo robil Budaj v priebehu štyroch rokov. Budaj, mimochodom, riadený aj Hojsíkom a Wiezikom, vašimi europoslancami, ktorí sa snažili, všetky zdroje Európskej únie aby na Slovensko tiekli len na motýle, korytnačky a všetky ostatné záležitosti, len nie skutočne aby sa odkanalizovali obce, resp. aby sa pomohlo ľuďom, aby mali pitnú vodu a toto všetko.
Len viete, aj vaša kampaň, ktorá bola štyri roky pred voľbami, spočívala naozaj len v zonáciách chránených krajinných územiach európskeho významu a takisto v reforme národných parkov, aby ste nahnali čo najviac kilometrov území, na ktoré sa potom tieto dotácie dali brať a tie fiktívne projekty, z ktorých sa dalo precediť množstva a množstva peňazí na to, aby mohlo vzniknúť Progresívne Slovensko a mali ste si z čoho financovať kampaň. Takže tu je pravý dôvod toho, že štyri roky za Budaja, neviem, či sa postavila vôbec nejaká kanalizácia väčšieho rozsahu, resp. či sa vôbec tým obciam a mestám pomohlo nejakým spôsobom výrazne, pretože aj napríklad takí lesníci, takí poľovníci, rybári, včelári a všetci ostatní, ktorí sa podieľajú na krajinotvorbe, neviem o tom, že by od vás dostali nejaké financie okrem nezmyselných projektov typu Syseľ, šesť miliónov, a obdobné záležitosti, ktoré sa vlastne rozptýlili po vreckách cez BROZ-ku a cez ostatné mimovládne organizácie, aby ste mohli mať bilbord na každej zastávke.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, už ste niekoľký, ktorý vo svojom prejave používate alebo skôr zneužívate tému verejných vodovodov a kanalizácií. Preto hovorím, že zneužívate, lebo mám taký dojem, že o nej vo všeobecnosti všetci pramálo viete, ale dobre sa táto téma využíva. Používate len štatistické dáta. Áno, Slovensko má nedostatky v tejto oblasti, je to spôsobené aj najmä vidieckym rázom našej krajiny. Problém neexistencie vodovodov a kanalizácií je najmä v koncových obciach s nízkym počtom obyvateľov. Skúsenosti však ukazujú, že pokiaľ sa aj na Slovensku postavili nejaké nové vodovody a kanalizácie, veľmi často sú postavené z fondov a býva problém s napojenosťou, čo je podmienkou pri týchto veciach, ľudia sa často veľmi nechcú napájať. Mám konkrétne príklady, len nechcem menovať obce aj mestá. Tieto veci treba riešiť, to je bez pochyby, ale problém je tak zložitý, pán kolega, že vám garantujem, že pokiaľ budete vládnuť aj vy, tak s týmto problémom pramálo pohnete. Podobne ako pramálo pohli a takmer nič neurobili vaši predchodcovia v rokoch ´20-´23, ktorí tieto veci úplne zastavili. A keby sa aj tieto stavby niekedy dokázali postaviť v tých koncových obciach s malým počtom obyvateľov, tak pri súčasných cenách vodného a stočného by ich nikto nechcel, ani nevedel prevádzkovať.
Takže len zneužívate túto tému. Ďakujem pekne. vymazať

Ďakujem. Mišo správne si pomenoval viaceré problémy životného prostredia. Tuto máme nečakanú prekvapivú zhodu na tom, že investície v životnom prostredí do kanalizácií, vodovodov sú teda problém. Máme tam investičný dlh. Možno by sme si mohli lepšie rozobrať, prečo sa to deje. Tak taký jeden príklad, že tieto projekty sú vždycky nad rámec volebného obdobia. No a čo sa, čo sa stále deje a deje sa aj teraz, že teda prišli k moci a potrebujú si tieto projekty podchytiť. To znamená, vymieňajú si ľudí úplne, úplne na všetkých pozíciách v celej štátnej a verejnej správe. Tým pádom projekty, projekty stoja a čakajú, kým teda sa môžu pohnúť. A vy teda, chodíme po Slovensku, rozprávame sa s ľuďmi a tento, tento príbeh sa, sa až niekedy prekvapivo opakuje. Kým vy sa hádate, pán Huliak, pán Danko, so SMER-om, HLAS-om, tak to, čo nám hovoria starostovia a jednoducho lokálni, projektoví manažéri, že sa veci nehýbu. No a dôsledok toho je, že máme, že máme takúto investičnú sekeru, pretože nikdy nevieme dorobiť projekt tak, aby, aby slúžil aj občanom.
A správne si tiež pomenoval, že, a tuto by som spojil ten argument, pred chvíľou vystupovala Zora Jaurová, ktorá to vysvetľovala na príklade kultúry, tak to isté sa deje v životnom prostredí. Inštitúcie sú vykostené, ale rezort má extra peniaze, ktoré, ktoré si môže manažovať sám. Teda v tomto prípade minister Taraba alebo v prípade kultúry zastupujúci minister pán, pán Machala. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo to jedno z najlepších, ktoré sme tu počuli v tejto rozprave, čiže naozaj, naozaj ďakujem. A veľmi dobre si uviedol, že v akom stave je, je Slovensko. Slovensko kvôli smeráckym vládam má obrovský investičný dlh. Nie je dobudovaná základná infraštruktúra, cesty, diaľnice, vodovody, kanalizácie, ale aj pozrite sa, v akom stave sú, v akom stave je majetok štátu, napríklad budovy, ktoré, ktoré vídavame vo svojich mestách a obciach a teraz riešia, samozrejme, chujoviny ako vždy, aby zakryli svoju vlastnú neschopnosť, svoje, svoje hádky alebo potom riešia iba svoje záujmy. A toto robia posledných, od roku 2006, vždy, keď boli pri moci.
A ten výsledok je, že tá základná infraštruktúra jednoducho nie je na Slovensku dobudovaná ani zďaleka, ani tie diaľnice. Keď si pozrieme, v akom stave sú Poliaci, Česi alebo Maďari, sú ďaleko, ďaleko pred nami v investíciách. A o tomto by sme sa mali baviť.
Lenže na druhej strane potom tu máme ministrov rôznych a poslancov koaličných, ktorí rozprávajú, že vlastne progresívci tu vládli vlastne aj minulý rok, aj predtým. Vlastne my už tu 20 rokov vládneme, aj teraz pomaly sa budú tváriť, že my tu vládneme, lebo náhodou nejaký úradník príde do PS-ka, tak už on tu vládol. To je že tupá lož, ktorá sa tu používa a je to, je to že hrozné. Ak si myslíte, že vám niekto uverí, no tak ste na omyle.

To sú emócie, pán predsedajúci, viete, to sú emócie.
Pán Huliak, my sme si túto tému nevšimli len teraz. My tému vodovodu a kanalizácie riešime dlhodobo a vodaprevšetkých.sk je naša stránka, kde si môžete prečítať aj veľmi podrobnú históriu, stačí len gúglovať.
Ja len tak, že svoje boliestky s pánom Budajom si, prosím, riešte s pánom Budajom, ja si rovnako ako vy myslím, že bol katastrofálny minister. A v rámci tej iniciatívy voda pre všetkých s kolegyňou Hanuliakovou my sme docielili v predchádzajúcom období aspoň to, aby v envirofonde oprávnené náklady boli projektové dokumentácie.
Takže riešime to dlhodobo, venujeme sa tej téme, pán Hazucha, vám hovorím to isté, nezneužívame túto tému.
My sa jednoducho rozprávame s ľuďmi a počúvame, čo ich trápi, a zároveň chcem dodať, že sa asi nečudujem, že krajina je v takom stave, v akom sa nachádza, keď ju vedú ľudia, ktorí majú rovnako neambiciózny prístup k riešeniu problematike, ako vy vo svojej faktickej poznámke. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."

(Vymazať rámček.)

(Vymazať rámček.)
=====

Na vystúpenie pani poslankyne jedná faktická, poslanec Sabo.

24. Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo a aj teba, Tamara, za to, že si pripomenula ten bizarný výbor, na ktorom bol prezentovať rozpočet, teda návrh rozpočtu pán Kuffa starší. A ja pri tejto príležitosti chcem tak zosumarizovať, že minister Taraba má pod sebou troch štátnych tajomníkov, hej? Prvý je Kuffa starší, ktorý teda v rámci svojej agendy má potrebu vysväcovať chodby na ministerstve a pasienky, druhý, Kuffa mladší, ten si plní svoj chlapčenský mokrý sen a chodí sa preháňať na štvorkolke alebo na vrtuľníku, či čo to bolo ponad národný park. A potom je tam pani Matečná, ktorá väčšinou, keď sa jej niečo spýtate, tak je prekvapená, že sa jej niečo pýtate. No a pri tomto chcem pripomenúť, že pán Taraba pri tomto mozgovom truste, ktorým už teda disponuje na ministerstve, lebo veď odborníkov vyhodil a odborníčky tiež, tak si nabrnkne poradcu pre odkanalizovanie Žitného ostrova, ktorý po nástupe do funkcie, hovoril som to aj vo svojom vystúpení, je prekvapený z toho, že Žitný ostrov nie je odkanalizovaný.
Tak ja sa naozaj aj na základe toto, čo si povedala, na základe všetkých tých bodov, kde Taraba fatálne zlyháva pri vedení ministerstva, ktoré nikdy v živote viesť nemal, tak čakám, že kedy premiérovi tejto krajiny zabliká kontrolka a kedy si uvedomí, že je asi lepšie ísť od toho.