23. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 615. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia.
Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike.
Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť.
Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa len pridám teda k spolupredkladateľke Stohlovej v tejto veci. Ja si myslím, že každý, kto mal možnosť vidieť dopady environmentálnych zaťažení na Slovensku, a je to teda také ťažké dedičstvo slovenské, tak si dokáže predstaviť tie dopady na tie komunity. A teda konkrétne tento návrh vychádza aj z mojej dlhoročnej skúsenosti, myslím, že pánovi predsedajúcemu Jelšavu nemusím predstavovať a dopady na Jelšavu, ktoré predstavuje miestny lom, ale takisto, neviem, v Košiciach, tí z vás, ktorí ste boli, žijete dlhšie, viete, že napríklad tam dopady z priemyslu sú takisto veľké a tých lokalít je naozaj mnoho. A ja to považujem za vec naozaj elementárnej spravodlivosti, ktorá tak na nás vyskočila na našom ostatnom stretnutí v Jelšave s pánom primátorom, ktorý to len tak medzi rečou povedal teda, že vlastne však oni tam vyberú tie peniaze, celkom nejaké substantívne z pohľadu Jelšavy, ale tie peniaze idú niekam preč, do spoločného mešca, nevrátia sa do tej komunity nejako priamo. Jednoducho tí ľudia tam žijú v tých ťažkých podmienkach, trpí tým životné prostredie. My z toho ako celkom nejakým spôsobom čerpáme a do tých komunít sa nevracia vôbec nič.
A čo je ešte druhá vec, na ktorú by som upozornil a k nej sa možno vrátime v budúcnosti, je fakt, že dnes ani netušíme, aké sú presne dopady environmentálne na tie komunity. Napríklad na zdravie, na verejné zdravie v takýchto lokalitách, vec, ktorá sa kedysi v minulosti, najmä za predošlého režimu veľmi prísne sledovala, alebo teda minimálne nejaké pokusy o tom boli, dnes, v súčasnosti dohľadať napríklad dáta o tom, aký je dopad na respiračné choroby, na nejaké iné zdravotné indikátory v týchto lokalitách je veľmi ťažký. Už ani, ako keby sme na to úplne zabudli, tie komunity sme nechali tak. Ja si myslím, že bolo by vecou elementárnej spravodlivosti takéto pravidlá, tak ako sú v Českej republike, vo Fínsku, vo Švédsku, nastaviť tak, aby tam tá spätná väzba pre komunity bola.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Martinovi Dubécimu za to, že dal k tomu aj ten kontext, ako sme s týmto návrhom v podstate prišli, kde sme to počuli, na akých konkrétnych miestach. Bolo to v Jelšave pri stretnutí, ale, samozrejme, je to relevantné pre celý región Gemeru, ale rovnako sme to počuli aj pri našom výjazde na Spiš, ktorý je rovnako veľmi zaťažený aj banskou činnosťou, aj environmentálnymi záťažami a rovnako sa tam, rovnako ako v Jelšave, ktorá má obrovský problém so znečistením ovzdušia, tak rovnako aj na Spiši sa opakuje ten vzorec, že štát neskúma dopady týchto, tohto environmentálne znečistenia na miestnych obyvateľom, na ich zdravie, na ich kvalitu života. A teda ja len dodám, že v tomto, možno je to o to jednoduchšie potom neriešiť tie dopady, keď nemáme dáta, ktoré by nám donekonečna pripomínali, aký veľký efekt to má a v tejto veci sme sa okrem iného obrátili na ministra zdravotníctva, čo s touto situáciou ohľadom nedostatku dát plánuje urobiť. Tak ja budem zvedavá aj na odpoveď od neho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorých predpisov.
Národná rada týmto zákonom, ak bude prijatý, obmedzí reklamu na hazardné hry. Čo je obsah zákona? Je jednak, že sa zakazuje vysielanie reklamy na stolové hazardné hry, hazardné hry na výherných prístrojoch, hazardné hry na termináloch videohier, hazardné hry na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardné hry na iných technických zariadeniach, stávkové hry a lotériové hry šírené prostredníctvom televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v čase od 6. do 22. hodiny. Taktiež sa zakáže reklama na hazardné hry na všetkých druhoch informačných nosičov, pričom navrhujeme, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025.
Z dôvodovej správy v predkladanom návrhu zákona sa zavádza nová regulácia reklamy na hazardné hry, ktorá ideovo vychádza z právne nezáväzného a dobrovoľného kódexu zodpovednej reklamy platného od roku 2023, ako aj z obdobných paragrafov zákona o reklame regulujúcich reklamu na tabakové výrobky a podobne.
K tomuto kódexu pristúpilo 37 spoločností podnikajúcich v oblasti hazardných hier z neuvedeného celkového počtu podnikajúcich v tomto odvetví.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, aj rodinu. Nemá negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi aj právom Európskej únie.
Toľko úvodné slovo navrhovateľa. Potom, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 425.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, chcel by som cteným kolegyniam a kolegom objasniť, prečo podávam tento návrh zákona. Obmedzenie reklamy na hazard má niekoľko dôležitých argumentov, ktoré sa často využívajú v diskusiách o regulácii hazardných hier. Tieto argumenty zahŕňajú zdravotné, sociálne, ekonomické a etické aspekty. Tu je prehľad najdôležitejších argumentov pre obmedzenie reklamy na hazard.
1. Prevencia závislosti na hazardných hrách. Reklama na hazard môže byť spúšťačom pre ľudí so sklonom k závislosti na hazardných hrách. Obmedzenie reklamy pomáha znižovať počet ľudí, ktorí začnú hrať hazardné hry alebo ktorí už trpia závislosťou.
2. Ochrana zraniteľných skupín. Deti, mladí ľudia a ľudia s nízkym príjmom sú obzvlášť zraniteľní voči marketingovým praktikám hazardných spoločností. Obmedzenie reklamy pomáha chrániť tieto skupiny pred lákadlom hazardných hier.
3. Minimalizácia finančných a sociálnych škôd. Nadmerné hranie hazardných hier môže viesť k závažným finančným problémom ako sú dlhy, strata úspor a zhoršenie životnej situácie. To môže mať aj širšie sociálne dôsledky, ako je zvýšená kriminalita alebo rodinné problémy. Obmedzenie reklamy na hazard môže pomôcť znížiť počet ľudí, ktorí sa dostanú do týchto problémov.
4. Zníženie normalizácie hazardu. Neustála reklama na hazard môže prispievať k jeho normalizácii a k tomu, že ho ľudia začnú vnímať ako bežnú a prijateľnú aktivitu, čo môže zvyšovať riziko závislosti. Obmedzenie reklamy môže prispieť k tomu, aby sa hazardné hry nevnímali ako bežná a neškodná zábava.
5. Etické dôvody. Mnohé krajiny a spoločnosti považujú propagáciu hazardných hier za eticky problematickú, najmä ak sa využívajú manipulatívne taktiky na prilákanie zákazníkov. Obmedzenie reklamy môže pomôcť predchádzať situáciám, kde sú ľudia klamaní ohľadom potenciálnych výhier a riskov.
6. Podpora verejného zdravia. Obmedzenie reklamy na hazard je často súčasťou širších stratégií na podporu verejného zdravia, pretože závislosť na hazardných hrách je uznaná ako duševná porucha. Znížením expozície ľudí reklamám na hazard je možné pozitívne ovplyvniť zdravie a pohodu obyvateľstva.
7. Zlepšenie kvality verejného priestoru. Nadmerná prítomnosť reklám na hazardné hry, či už v televízii, na internete alebo na verejných miestach, môže mať negatívny vplyv na kvalitu verejného priestoru a kultúru.
Aký je problém s reklamou a reklamami na hazard?
1. Klamlivé sľuby výhier a skresľovanie šancí. Mnoho reklám na hazardné hry používa klamlivé taktiky, aby presvedčili potenciálnych zákazníkov, že výhra je jednoduchšia alebo pravdepodobnejšia, než v skutočnosti je. Často zobrazujú šťastných výhercov a zamlčujú fakt, že šance na výhru sú veľmi nízke, čo vedie k skreslenému vnímaniu hazardu ako ľahkého spôsobu, ako zbohatnúť.
2. Nejasné podmienky a skryté poplatky. Reklamy na hazardné hry často obsahujú ponuky ako sú bonusy za registráciu alebo zadarmo otočenia, ktoré však prichádzajú s množstvom podmienok, ktoré nie sú na prvý pohľad jasné. Tieto podmienky môžu zahŕňať vysoké požiadavky na pretočenie, skryté poplatky alebo obmedzenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť, že hráč skutočne získa sľúbenú výhru.
3. Manipulácia s emóciami a psychologické triky. Reklamy často využívajú emocionálne a psychologické manipulácie, ako je vytváranie pocity naliehavosti – iba dnes časovo obmedzená ponuka, alebo využívanie pocitu zmeškania, aby hráčov podnietili k impulzívnym rozhodnutiam. Tieto taktiky môžu byť obzvlášť nebezpečné pre osoby, ktoré už majú sklony k rizikovému správaniu.
4. Zameranie na ľudí vo finančnej tiesni. Niektoré reklamy cielené na ľudí vo finančnej núdzi využívajú ich zúfalstvo a presviedčajú ich, že hazard môže byť rýchlym riešením ich problémov. Takéto reklamy môžu byť neetické a môžu viesť k ešte väčším finančným problémov pre zraniteľné skupiny.
5. Využívanie známych osobností a influencerov. Reklamy používajú populárne osobnosti, športovcov alebo infuencerov, aby propagovali hazardné hry a vytvárali dojem, že hranie je bežné a spoločensky prijateľné. To môže motivovať najmä mladých ľudí k tomu, aby hazard vnímali ako atraktívnu aktivitu. Toto sa z našej skúsenosti využíva, samozrejme, vo veľkej miere aj na Slovensku.
6. Podporovanie falošného pocitu kontroly. Mnohé reklamy na hazard vytvárajú ilúzie, že hráč môže ovplyvniť výsledok hier, čo je vo väčšine prípadov úplne nepravdivé. Tieto klamlivé techniky podporujú hráčov v presvedčení, že majú nad hrou kontrolu, hoci ide čisto o náhodu.
7. Ignorovanie rizík a negatívnych dôsledkov. Reklamy často úplne opomínajú spomenúť riziká spojené s hazardným hraním, ako sú závislosť, straty a osobné problémy. Tento jednostranný pohľad na hazard ako na zábavu alebo jednoduchý spôsob zárobku môže viesť k neinformovaným rozhodnutiam.
Tieto klamlivé praktiky v reklamách na hazardné hry predstavujú ďalšie dôvody pre reguláciu a obmedzenie reklamy, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov a najmä tých, ktorí sú najzraniteľnejší.
A na záver spomeniem štyri príklady z iných krajín, ktoré nám môžu ísť príkladom, pretože iné krajiny aj Európskej únie, ale aj inde na svete sú oveľa ďalej, čo sa týka obmedzenia a regulácie reklamy na hazard.
Taliansko. V Roku 2018 Taliansko prijalo tzv. decreto dignita, zákon dôstojnosti, ktorý zakázal všetky formy reklamy na hazardné hry vrátane televíznych reklám, sponzorstiev a online reklám. Cieľom tohto zákona je znížiť počet hráčov a ochrániť zraniteľné skupiny ako sú mladí ľudia a ľudia so sklonom k závislosti.
Belgicko. Belgicko zaviedlo v roku 2019 nové pravidlá, ktoré zakazujú reklamy na hazardné hry pred 20. hodinou a úplne zakazujú reklamy na hazard počas živých športových prenosov. Okrem toho sa zakazuje používanie celebrít alebo športových osobností v reklamách na hazard.
Litva. V roku 2021 Litva úplne zakázala všetky formy reklamy na hazardné hry vrátane online reklám, televízie, rádií a sponzorstiev. Tento krok bol motivovaný snahou bojovať proti závislosti na hazardných hrách a ochrane občanov.
Holandsko. Od roku 2023 Holandsko zaviedlo zákaz tzv. nepriamej reklamy na hazardné hry, čo znamená, že hazardné spoločnosti nemôžu sponzorovať športové tímy, ani organizovať akcie a kampane zamerané na propagáciu hazardu.
Všetky tieto opatrenia, ktorými nám môžu ísť spomínané krajiny vzorom, sú zamerané na ochranu verejného zdravia a predchádzanie problémov spojených s hazardom, ako sú finančné problémy, závislosť a sociálne škody. Mnohé krajiny sa rozhodli prijať podobné zákony alebo obmedzenia na ochranu svojich občanov, najmä tých najzraniteľnejších.
Toľko na uvedenie a podporu tohto zákona a budem veľmi rád, vážené kolegyne a kolegovia, ak tento náš zákon pri hlasovaní podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi podporujem tento zákon a ďakujem ti, pán kolega Maroš Čaučík, že si ho takto predložil a predniesol, zdôvodnil. Prihováram sa za jeho podporu z jedného veľmi dôležitého aspektu, z aspektu vzdelávania osobnostného rozvoja mladých ľudí. Dnes sa z každej strany na človeka tlačí obľúbená lož, že veci môžeme mať hneď, okamžite, bezprácne a odkladať splácanie na neskôr. Mladí ľudia, ktorí ešte nie sú zrelí a dospelí, osobitne deti, vidia v dnešnom svete veľké sociálne rozdiely a veľmi potrebujú, majú túžbu sa dotiahnuť medzi tých, ktorí sa nazývajú inflluencermi, ktorí sú prezentovaní ako celebrity alebo bohatí ľudia, ktorí si môžu veci dovoliť. Nedokážu vyhodnotiť a nerozumejú riziku, potenciálnemu vzniku závislosti, ale my dokážeme, my, tým myslím učitelia, rodičia, vychovávatelia, odborníci na pedagogiku a psychológiu, vieme veľmi presne, čo sa deje so závislosťou, ako vzniká táto závislosť na princípe dopamínu, na princípe očakávania, na princípe – ušlo mi to len o vlások. A reklamy ich o tomto presviedčajú. Tu nejde len o to, že niektorí z nich spadnú do pasce závislosti a dokážu sa dostať do situácie, ktoré som ako riaditeľ školy riešil. Že prídu exekútori, zoberú ponižujúco majetok, televízor, odevy, nábytok. Toto by som nedoprial žiadnemu dieťaťu. Ide aj o to, že sa nebuduje zdravý princíp – pracuj a budeš mať.

Ďakujem, Maroš, za predstavenie tohto návrhu, takisto budeš počuť od nás všetkých, že ho podporujeme, samozrejme. My sme sa rozprávali, že tie reklamy, ktoré sa na nás valia z našich médií, určite by trebalo nejakým spôsobom regulovať. To, čo si spomínal a o čom je tento návrh, je jedna z nich, tento hazard, si myslím, že do 22. hodiny je to dobrý návrh, aby sa nejakým spôsobom obmedzil, aby sme aj tak podvedome nedostávali do hláv, že proste je to niečo zaujímavé, čo treba určite vyskúšať. Ja by som možno aj to rozšíril ďalej, lebo v podstate stále máme možnosť reklamy na alkohol. Neviem, možno či je až po 22. hodine, ale takisto téma, kde sa vždy prezentujú rôzne druhy liekov a tam niekedy mám pocit, že je to možno až klamlivá reklama, pretože sa tuná propagujú, to je, skoro každá druhá reklama je vlastne o liekoch a ak to okamžite zaberie, aký to bude mať okamžitý účinok a efekt, aj tam si viem predstaviť nejakým spôsobom zásah, pretože je to ťažko kontrolovateľné a mnoho vecí s nimi aj ako odborne, aj ako lekár nemôžem celkom súhlasiť. Je to také pole neorané.
Čiže áno, začať treba možno hazardom a potom možno sa zamyslieť aj nad inými vecami, ktoré v tom mediálnom priestore sú a ktoré ovplyvňujú vedome alebo podvedome vedomie ľudí a smerujú ich k niektorým aj škodlivým návykom, ktoré dostávajú, alebo takým lacným liekom alebo lacným alternatívam, ako zdravo žiť, tak dajte si tento liek a hneď to bude lepšie. Čiže možno sa musíme ako spoločnosť zamyslieť aj nad inými formami reklamy.

Vítam tento návrh zákona, pretože z hľadiska ekonomického považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, to je konanie, ktoré je nejakým spôsobom negatívne, vplýva na spoločnosť a v tom prípade spoločnosť má niekoľko nástrojov alebo viacero nástrojov, ktorými môže takéto, takéto konanie buď regulovať alebo limitovať, alebo, alebo jednoducho obmedziť. Prístup k reklame pre hazardné spoločnosti je jeden zo spôsobov, ako môže spoločnosť využívanie hazardných hier a zapájanie do týchto hier, akým to môže regulovať. Tak ako si povedal, kolega Marián Čaučík, tak sú štáty, ktoré napríklad vyslovene zakazujú, zakazujú reklamu v určitých hodinách alebo zakazujú vystupovanie športových osobností v hazardných spoločnostiach, u nás to tak neplatí. Štát má takýmto spôsobom aj právo, aby zasahoval do tejto oblasti. Druhá vec je, že máme tu samoregulačný orgán, ktorým je Rada pre reklamu, skutočne tá rada môže, môže vyhodnocovať niektorú reklamu ako klamlivú, v tom prípade môže aj odporúčať štátu, aby prijal nejaké opatrenia. Žiaľ, ako sledujem činnosť tejto Rady pre reklamu, tak si nevšíma také veci, že niektoré tie lotériové spoločnosti ponúkajú, ponúkajú alebo lákajú hráčov tým spôsobom, že neprehráš, zaplatíme ti prvú, prvú platbu a tak ďalej, to je vyslovene navádzajúce a zavádzajúce, aby toho hráča jednoducho získali a potom aby ten hráč tam pôsobil ďalej a prehrával. Jedným z opatrení ďalším, ktorým sa dá regulovať hazard, je odvod z hazardných hier, takže aj v tejto oblasti určite je ešte veľa priestoru, aby sa hazard reguloval.