23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, náhodný výber prokurátora sa javí ako taká drobná vec a ja ho som priniesla do parlamentu najmä preto, aby som otvorila vôbec debatu o tom, že prokuratúra potrebuje zásadnú reformu. Bohužiaľ, tak ako aj v iných rezortoch, ani v rámci justície nie je vidno, že nejaká reforma by tu bola navrhovaná, alebo by sa ňou niekto zaoberal, tak ako ju potrebuje územnosprávne členenie, tak ako ju potrebuje polícia, tak ju potrebuje, samozrejme, aj rezort justície. Potrebujeme dotiahnuť reformu v školstve, potrebujú jednoducho reformu jednotlivé rezorty, aby sme vedeli efektívne poskytnúť každému v tejto krajine službu za peniaze, ktoré táto krajina dokáže vyrobiť.
Bohužiaľ, nič takéto sa nejaví, ale ja tento návrh prinášam, aby som vôbec otvorila debatu ohľadom reformy prokuratúry, ktorá je dôležitá a nevyhnutná. Ideálne by bolo, keby reforma prokuratúry išla ruka v ruke, samozrejme, aj s dotiahnutím reformy súdov a celkovej justície a ideálne aby do toho bola zapojená aj polícia a aby jednoducho celá reforma Policajného zboru, tak ako by boli nastavené nové obvody pre políciu, tak by to korešpondovalo logicky s obvodmi prokurátorov, krajskými prokurátormi a nadväzne na to by boli uspôsobené v logickej súslednosti aj obvody súdov. Keďže toto sa takto, bohužiaľ, nedarí, je dôležité, že aspoň nejaký rezort nejakú reformu robí a z tohto pohľadu som veľmi rada, že ako ministerke spravodlivosti sa mi podarilo naštartovať naozaj kľúčovú reformu justície, ktorá v zásade znamená, že súdy umožňujú sudcom byť špecializovaní na jednotlivé kľúčové agendy, ale rovnako toto je potrebné, ak sa bavíme o prokuratúre, aby sa zabezpečila aj pre prokuratúru.
Prokuratúra jednoducho takúto zásadnú reformu potrebuje pre to, aby sme umožnili prokurátorom byť špecializovaní. To, že vytvoríme priestor pre náhodný výber prokurátorov, tak to predpokladá, že prokurátori špecializovaní budú. Špecializácia pre prokurátorov je nevyhnutná pre to, aby sme jednoducho mali náskok pred páchateľmi trestnej činnosti, aby prokurátori tento náskok mali a boli jednoducho odborníkmi, či už sa jedná o boj s korupciou, či sa jedná o daňové trestné činy, finančné podvody, extrémistické trestné činy alebo napr. trestné činy páchaného násilia na ženách, na deťoch, to všetko jednoducho si vyžaduje určitú špecializáciu, sú tam iné dôkazné prostriedky, ktoré sú špecifické pre každú takúto oblasť trestnej činnosti.
Základná otázka teda je, či Slovensko chce byť tou krajinou, kde vieme stíhať páchateľov, alebo chce byť tou krajinou, ktorá sa tvári, že tu systém akože funguje, ale nemá záujem, aby ten systém bol nastavený tak, že tých páchateľov vieme efektívne odstíhať. To, že Slovensko zrušila špeciálnu prokuratúru znamená, že vykročilo cestou už aj tej špecializácie, ktorá tu bola zabezpečená, že sme sa jej vzdali a že je veľmi smutné v súčasnosti, že vlastne jediná špecializácia, ktorá jasná na prokuratúre je, tak je zabezpečená len pre ochranu európskych peňazí a má byť k tomu vytvorený osobitný útvar na Generálnej prokuratúre.
Jednoducho keby sme zabezpečili špecializáciu pre prokurátorov naprieč celým Slovenskom a súčasne umožnili, aby sa prokurátori prideľovali k jednotlivým veciam náhodným výberom, tak by sme zabezpečili aj navonok, že by bolo možno jednoducho uveriť, že potom prokurátor je ten nezávislý, nestranný, ak by sme súčasne vytvorili také nástroje do procesných pravidiel a do prokurátorských predpisov, že do práce prokurátora nemožno zasiahnuť.
Samozrejme, že to znamená aj zúženie priestoru v rámci tzv. § 363, že by generálny prokurátor nemohol zasiahnuť do spôsobu, ako sa prokurátor rozhoduje v jednotlivých konaniach. Jednoducho tak ako na súdoch bolo potrebné zväčšiť obvody, tak je potrebné zväčšiť obvody pre prokurátorov, aby tu bola väčšia spádovosť prípadov a len tak sa dá zabezpečiť ich špecializácia.
Je mi naozaj veľmi ľúto, že žiadna vízia pre rezort justície tu nie je, rovnako, že nemožno vidieť ani žiadnu víziu pre samotnú prokuratúru. Jednoducho, ak takto budeme pristupovať k tomu, ako je nastavená justícia, budeme spochybňovať ešte aj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali, tým myslím osobitne reformu súdov, krajinu nikam neposunieme. To, čo je potrebné na prokuratúre, je tak ako aj v iných rezortoch nastaviť, aby tu bola efektívna služba pre občana, v tomto prípade tá efektívna služba je, že prokuratúra je schopná a spôsobilá odstríhať páchateľov a do budúcna je potrebné vysporiadať sa aj s reformou, ktorá prebehla na súdoch s tzv. správnym súdnictvom a treba hľadieť na prokuratúru ako tú, ktorá v prvom rade má za úlohu, aby tu viedla obžaloby v mene štátu a starala sa o tzv. trestné veci a všetky ostatné sme postupne dali bokom.
Ja som si dovolila iba v krátkosti načrtnúť jednoducho víziu pre prokuratúru a, ako som už uviedla, tento krátky, jednoduchý, stručný návrh vnímam len ako priestor na naštartovanie diskusie a aspoň drobnú vec pre to, aby prokuratúra sa stala inštitúciou, ktorá získa aj navonok dôveryhodnosť, ktorá je jednoducho nevyhnutná, aby sme dôverovali, že tu máme právny štát.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, jeden aj druhý, vážené panie kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladáme tento návrh zákona o správnych poplatkoch, je to zákon č. 145/1995. Návrh zákona je veľmi stručný. Jeho hlavným cieľom je oslobodenie osôb, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, aby si pri vybavovaní občianskeho preukazu nemuseli platiť za tento základný doklad. A viac o tomto zákone by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som spomínal, hlavným cieľom tohto zákona je oslobodenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia poplatku za vybavenie občianskeho preukazu. Reagujeme týmto zákonom jednak na zlú politickú situáciu, ale aj jednak na zvýšenie poplatkov, ktoré narástli v celej svojej šírke a tento doklad je základným dokladom, bez ktorého, samozrejme, nemôžu občania fungovať.
Možno pre ilustráciu uvediem pár čísel. Poberateľov sociálnej pomoci na Slovensku je 63-tisíc ľudí. Včera vyšiel údaj zo sčítania obyvateľov, že 40-tisíc ľudí žije v obydliach, ktoré nespĺňajú základné parametre, to znamená nemajú kanál, vodu, plyn, elektriku a naozaj sa nedajú pokladať za obydlia, v ktorých sa dá vhodne žiť, ale je to viac ako 5-tisíc obydlí. Ale treba si uvedomiť, že hlavne pre tých, ktorí si na Slovensku akosi budujú ten politický kapitál na vylúčených rómskych komunitách a iných vylúčených komunitách, že na Slovensku máme len 430-tisíc Rómov a podľa tohto sčítania len 40-tisíc ľudí žije v takýchto obydliach. To znamená, že je to menej jak jedna desatina, je to vlastne menej ako desať percent. Takže kto dneska povie, že dajaké nenávistné prejavy na Rómov, tak uráža tých 90 % Rómov, ktorí žijú, ktorí žijú normálne a vlastne normálne aj fungujú, nehovoriac o zamestnanosti.
Chcem povedať, že tento zákon sme predložili preto, lebo keď si pozriete správy o ľudí bez domova, ako žijú, to sú zase tí ľudia, ktorí naozaj už žiadny domov nemajú, ale nepredstavujme si ich len ako ľudí, čo ich na ulici stretneme s igelitkou, ktorí vás pýtajú o nejaké peniaze. Častokrát sú to ľudia, ktorí nejakým spôsobom normálne fungujú, normálne žijú, poniektorí dokonca aj pracujú, ale nemajú svoj domov, naozaj žijú po rôznych ubytovniach a po rôznych iných zariadeniach chránených. Takže naozaj myslím si, že treba podať týmto ľuďom pomocnú ruku a práve neziskové organizácie, ktoré sa o takýchto ľudí starajú, ktorých je tisíce na Slovensku, ako jednu z hlavných požiadaviek majú, aby sa zrušil poplatok za občianske preukazy. Lebo nám sa to možno zdá nezanedbateľná suma, však sa jedná o 7 až 25 eura v závislosti od dôvodu, ale si uvedomme, že jednotlivec, ktorý mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi, tá je na úrovni 84,90. To znamená, že keď niekto naozaj na mesiac na bývanie, stravu a všetky potreby s tým spojené dostane 84,90 a ešte má si z toho zaplatiť 25 euro za občiansky preukaz, tak v tomto rozmedzí je to naozaj obrovská suma a, ako uvádzajú tieto neziskové organizácie, je naozaj, je to potrebné základný dokument, ktorý je potrebné vybaviť, aby ten človek mal následne nejakú zdravotnú starostlivosť, poprípade hľadal si prácu nejakú alebo bývanie. Čiže všetko závisí naozaj od toho.
Nechceli sme zvyšovať administratívnu záťaž Policajného zboru ani úradov, takže celé je to postavené na dajakom čestnom prehlásení, ktoré daný žiadateľ podá. Niekto by mohol povedať, že fajn, však sa to bude zneužívať, ale treba si uvedomiť, že za zneužitie čestného vyhlásenia je pokuta až 165 euro, čo je relatívne veľ, takže si myslíme, že motivácia takto klamať nie je namieste.
Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky a žijú v takýchto podmienkach, si nemôžu zabezpečiť častokrát ani základné komodity ako jedlo, ubytovanie, oblečenie, ktoré im mimochodom garantuje naša ústava, medzinárodné dohovory, a ktorými sme viazaní, napríklad medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych, kultúrnych právach. O pár mesiacov tu budeme rokovať o zákone, ktorý predloží minister sociálnych vecí, ktorý už na dvoch alebo troch tlačovkách ho obhajoval. Musím povedať, že návrh tohto zákona ešte som nevidel, hoci som sa snažil dopátrať k nemu, takže naozaj len z tých tlačoviek čerpám, kde pán minister hovorí, že ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi a pokiaľ sa nebudú uchádzať o aktivačné práce alebo práce alebo ich vyhodia zo zamestnania, tak prídu o sociálnu dávku. Ešte raz upozorňujem, že tá sociálna dávka jedného človeka je 84,90 euro a vlastne aj toto je dôvod na to, aby si potom nemuseli platiť, pokiaľ si vybavujú takýto základný doklad.
Ja osobne som presvedčený, že takouto represiou, že zoberieme človeku ktorý nič nemá, nemá kde bývať, nemôže si splniť základné potreby, ešte zoberieme mu tých, z akéhokoľvek dôvodu tých 84,90 euro, tak tomu človeku nijakým spôsobom nepomôžeme, ale práve naopak, veľmi, veľmi mu uškodíme, lebo to, že sa ocitol na dne a nevie sa pohnúť, tak určite z toho dna ho nezachránime tým, že mu zoberieme ešte aj tú základnú dávku. A kde ten človek skončí? No skončí pod mostom a v tom lepšom prípade skončí v nejakom domove pre ľudí bez domova, ktorý, samozrejme, stojí podstatne viacej, alebo skončí v nejakej zdravotníckej inštitúcii, ktorá, štát na to vynaloží určite oveľa viacej prostriedkov, ako by vynaložil, keby mu dal minimálne tú základnú dávku.
Je to zákon, ktorý je adresný a cieli na tých, ktorí pomoc potrebujú. Veľa sa tu o adresnej pomoci hovorí, tak teraz máme šancu prijať zákon, ktorý to naozaj rieši.
Ďakujem za podporu tých, čo sa, čo to pochopili a sa snažia tento problém chápať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi stručná. Ja len, že veľmi podporujem tento návrh zákona, pretože pre nás, ktorí teda máme občianske preukazy, tak sa to môže zdať ako úplná banalita vlastniť jeden a sme radšej, keď sa nás nikto naň nepýta, alebo keď ho od nás nikto nepýta. Ale skutočne pre týchto ľudí je práve tá nemožnosť legitimizovať sa často aj prekážkou či už teda v nájdení si bývania, alebo aj v nájdení si práce. Čiže ono skutočne táto kartička, ktorá je pre nás bežná, priam bezvýznamná, môže pre niekoho predstavovať vstupnú kartičku do nového života, pretože si nájde prácu, si nájde bývanie. Takže skutočne niečo, čo bude v porovnaní s neadresnými riešeniami stáť skutočne málo verejné financie, ale môže pomôcť veľa ľudí, je rozhodne návrh zákona, ktorý by sme mali podporiť.
Ďakujem.

Ja len by som chcel naozaj zdôrazniť, že máme tu rôzne odkázané sociálne skupiny, ktorým pomáhajú rôzne neziskové organizácie, a naozaj najťažšou tou skupinou, kde sa tie neziskové organizácie alebo tí ľudia, čo sa tomu venujú, kde sa naozaj tej vďaky až tak nedostanú, je práca s ľuďmi bez domova, a keď tieto organizácie, ktoré robia naozaj takúto namáhavú prácu, lebo nikomu z nás sa nepáči, keď vidíme takého človeka žobrať, snažíme sa ich naďaleko obísť, je to tak nejak v tej spoločnosti vnímané, že ten človek akosi neni prijatý tou spoločnosťou, naopak tým ľuďom pomáha, keď sa majú s kým porozprávať, keď im niekto vysvetlí, že ako sa dostať z tej biednej situácii, venuje im svoj čas. A tie organizácie, ktoré sa naozaj tej ťažkej práci venujú a ony identifikovali, že toto je jeden z problémov, ktorý im pomôže, takže majme boha v srdci a naozaj pomôžme v tomto prípade.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorá podľa môjho názoru má potenciál pomôcť podnikateľskému prostrediu vrátane cestovného ruchu, čím teda apelujem na všetkých, ktorým na cestovnom ruchu záleží.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť dve výnimky zo zákazu nariadenia alebo dohodnutia práce v maloobchodnom predaji počas stanovených dní pracovného pokoja a sviatkov, a to tak, že tento zákaz sa nebude vzťahovať na predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových, a zároveň sa rozšíri možnosť predaja kvetov počas všetkých dní pracovného pokoja a sviatkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac o obsahu návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 547. Predkladám ...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 547. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 570 zo 7. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predložený návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod vyjadriť poľutovanie, že moja zmienka o podpore cestovného ruchu nezaujala pána podpredsedu Danka natoľko, aby ostal a vypočul si moje vystúpenie v rozprave, ale tak snáď to zváži.
Predkladám novelu Zákonníka práce, ktorá rieši dve výnimky týkajúce zákazu maloobchodného predaja, respektíve nariadenia alebo dohodnutia práce v dňoch pracovného pokoja a počas štátnych sviatkov. Táto téma viackrát bola už diskutovaná na pôde Národnej rady, obvykle v súvislosti s návrhmi, ktoré mali takýto zákaz zaviesť alebo ho chceli ešte rozšíriť. V súčasnosti sa to týka s určitými výnimkami štátnych sviatkov a dňoch pracovného pokoja. Sú návrhy, že by sa to malo týkať aj nedieľ a podobne. Škoda, že tu nie je pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Podmanický, ktorí k tejto téme radi vystupujú.
Som presvedčený, že najlepšie, čo by sa dalo s týmto zákazom robiť, je ho úplne zrušiť, že by sme ponechali na zamestnávateľov a zamestnancov aby sa dohodli, kedy budú pracovať a nezakazovali im pracovať. Ale nechcem tu teraz široko rozvíjať túto debatu. Vnímam, že v tejto chvíli nie je v Národnej rade dostatočná vôľa na úplne zrušenie toho zákazu, čo by bolo, opakujem, najlepšie riešenie. Tak týmto návrhom sa pokúšam začať diskusiu o tých výnimkách, ako sú zadefinované. Tie výnimky sú dnes zadefinované jednak v zákone o štátnych sviatkoch, ktorý uvádza dva štátne sviatky, ktoré síce sú štátnymi sviatkami, ale nie sú dňami pracovného pokoja, síce 28. október a 1. september, takže tam ten zákaz nepratí. A potom priamo v Zákonníku práce sú zo zákazu maloobchodného predaja vyňaté určité typy činnosti a aktivít, pri ktorých možno nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu, aj keď ide o sviatok alebo deň pracovného pokoje. Tie výnimky dneska sú maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
V tomto návrhu navrhujem zaviesť novú výnimku, novo definovanú výnimkou zo zákazu maloobchodného predaja na všetky predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových. Pri tomto návrhu som sa inšpiroval právnou úpravou v susednej Českej republike, kde existuje samostatný zákon, ktorý rieši tento zákaz, a tiež tam existuje takáto výnimka pre menšie predajne do 200 metrov štvorcových. Ide o malé prevádzky s nízkym počtom zamestnancov, pre ktoré môže byť dôležité predávať aj počas dní pracovného pokoja. Zároveň sú tieto prevádzky znevýhodnené voči iným prevádzkam, v ktorých pracujú napríklad živnostníci, teda alebo iba majiteľ toho obchodu, na ktorých sa ten zákon, zákaz nevzťahuje, lebo teda nejde o prácu podľa Zákonníka práce.
A som presvedčený, že schválenie tohto zákona by nijako dramaticky neoslabilo ten cieľ, ktorý sleduje zákaz predaja v nedeľu, teda nijako by sa nedotkol tých väčších obchodov, ale zároveň by podporil podnikateľské prostredie, čo je zvlášť dôležité v súčasnom období, keď dochádza k zvyšovaniu daní, zavádzaniu nových daní, hrozí vyššia inflácia. Pomohlo by to tak tým prevádzkam, ako aj ich zamestnancom, ktorí by si mohli privyrobiť, ako aj spotrebiteľom. Samozrejme, že nemuseli by mať otvorené, mohli by mať otvorené, ak vy sa na tom dohodli. A samozrejme, že tam, kde existuje turistický ruch, tak takýto zákaz predstavuje prekážku, lebo teda pre turistov je to nie veľmi opatrenie na podporu cestovného ruchu, pokiaľ sú zavreté predajne a oni sú tu.
Druhá výnimka je parciálnejšia. Tam dnes je možné predávať kvety 8. mája a 1. novembra ako výnimka. Navrhujem, aby predaj kvetov bol možný aj počas iných sviatkov a dní pracovného pokoja. Prečo 8. mája áno a 17. novembra nie. Chápem, že niekto si 8. mája ide uctiť víťazstvo nad fašizmom, teda pokiaľ nejde 9. mája do Moskvy oslavovať to s Putinom, ale oslavuje to tak ako celá Európa 8. mája na Slovensku a chce položiť k nejakému pamätníku kvety. Ale prečo je problém, že keď chcem 17. novembra položiť kvety k pamätníku a uctiť si výročie Nežnej revolúcie, tak si tie kvety musím kúpiť deň vopred, alebo si ich musím kúpiť niekde u živnostníka. A samozrejme, že nie je to iba 17. november, je to, niekto, možno pán poslanec, europoslanec Blaha chce osláviť 1. máj a teda tiež by mal mať možnosť si kúpiť kvety, alebo kto chce oslavovať sviatok Cyrila a Metoda a tiež tam položiť nejaké kvety, tak mali by sme mu to umožniť. Nevidím dôvod, aby bol predaj kvetov možný iba 8. mája a 1. novembra.
Takže týchto dvoch výnimiek sa týka návrh, ktorý predkladám, a dovolím si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.