23. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán kolega Hajko, ja som veľmi rada, že ste hovorili o adresnosti pomoci a rovnako aj dávok pre dôchodcov, pretože systém dôchodcovského vyplácania dávok je momentálne naozaj neudržateľný a o tom hovorí aj mnoho odborníkov a mnoho analytikov, rovnako aj NKÚ, ktoré povedalo, že z hľadiska udržateľnosti verejných financií považuje za významné riziko práve aktuálnu dôchodcovskú politiku. My chodíme do regiónov a rozprávame sa s dôchodcami aj v regiónoch a mnohí dôchodcovia, ktorí žijú dvaja v domácnosti a ktorí majú slušné dôchodky, tak chápu, že výška ich dôchodkov ohrozuje budúcnosť ich detí a ich vnúčat a že je neudržateľné to, že sú dôchodky takéto štedré. Ja rozumiem tomu, že existujú ale dôchodcovia, ktorí to naozaj potrebujú. Keď si predstavíte dôchodcu, ktorý žije sám v byte a má problém vôbec uhradiť náklady za bývanie, náklady za energie, tak ten naozaj tú pomoc potrebuje. Neuvažujete náhodou nad adresnou pomocou s príspevkom na bývanie, tak ako ho my navrhujeme, ktorá by naozaj pomohla tým, ktorí to najviac potrebujú, a nedávala tým, ktorí sa vedia bez vysokých dôchodkov alebo 13. dôchodku, ktorý je naozaj veľmi štedrý, zaobísť?
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky. Čo sa týka poznámky pani Kramplovej a pána Stušku, no ja poviem na to toľko, tak, samozrejme, človek sa nedokáže pitvať v tých 600 zákonoch, čo tu máme, možno za jeden rok predložené, ale asi to aj vyplynulo z toho, že jednoducho taká bola pôvodná myšlienka koncom minulého roka, keď sa už uvažovalo o zrušení rodičovského dôchodku. A druhá vec, poviem, že ak by sme mali v rozpočte Sociálnej poisťovne práve túto analýzu, ktorá by nám hovorila o tom, že ako to bude s rodičovským dôchodkom, lebo však on má nejaký presah do budúceho roku, však tam je toho viac, tak tieto veci by tam vypadli, hej, nie, by boli zrejmé, takto som chcel povedať, úplne zrejmé.
Čo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát.
A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako povedal pán poslanec Hajko, mojou kompetenciou nie je tvorba politiky, ale teda moja kompetencia je zabezpečiť výkon činnosti sociálneho poistenia v rámci teda sociálneho zabezpečenia, takže na mnohé tie otázky vám neviem zodpovedať, ale môžem, tak ako sme sa bavili spolu aj s pánom poslancom Viskupičom na výbore, povedať k tomu, že veľmi jednoducho, že prečo, prečo sa otvorili tie nožnice po roku ´22. Asi to, možno to všetci viete, že rok ´23 a ´24 skrátka bol rokom oveľa vyššieho rastu výdavkov ako príjmov. V roku ´23 6,4 rast príjmov poistného, ktorý je napojený na rast priemernej mzdy, tie odhady, medziročný rast, nárast výdavkov na dôchodky 24,8, čiže nám sa po tom roku ´22, keď sme skončili s mínus 100 vďaka tomu, že sme 201,9 odložili zo zdravotníctva, tak tie nožnice na 1,1 sa nám principiálne otvorili rodičovským dôchodkom a valorizáciami. No a potom, samozrejme, rok 2024 rovnaká dynamika, 13. dôchodok a valorizácia zase rádovo vyššia ako rast príjmov. Takže to je, to je...
=====

principiálne otvorili rodičovským dôchodkom a valorizáciami. No a potom, samozrejme, rok 2024 rovnaká dynamika, 13. dôchodok a valorizácia zase rádovo vyššia ako rast príjmov. Takže to je, to sú tie otvorené nožnice, tých 2,7 a, samozrejme, že čo vieme ako manažment Sociálnej poisťovne urobiť k tomu, aby sme našli úspory.
Jedna téma už aj tu otvorená, a to sú fakty, je dlh štátnych nemocníc v objeme asi 500 mil. My sme odložili asi 170, za to obdobie, kým sme odložili, sme vlastne mesačne išli o 20 mil. naspäť, takže za to obdobie sa nám to nakoniec vrátilo späť. Čiže keď si to zoberiete za jeden rok máme 12 krát 20 približne dlhu naspäť. Je to o systémových zmenách, čo ja môžem navrhnúť. My, samozrejme, ako manažment iniciujeme, my môžeme iniciovať, iniciovali sme množstvo opatrení, otvorili sme tému lepšieho, alebo efektívnejšej kontroly péeniek. Tá téma je živá, chceme dať kompetenciu našim posudkovým lekárom, aby mohli ukončiť péenku. V okolitých štátoch sa to tak deje. Rátame tam okolo 70 plus, 70 mil. eur úspory, čiže to je napríklad jeden z príkladov. Potom tam máme množstvo ďalších príkladov okolo súbehov, ktoré riešime v spolupráci s rezortom ministerstva práce, takže snažíme sa hľadať možno v tom, čo od toho roku 1994 vošlo ako nesystémové do systému sociálneho poistenia a niektoré anomálie iniciovať a pokúsiť sa ich napraviť. Takže to je, čo my aktívne robíme.
Potom tá ostatná časť dlhu, tých 500 mil., samozrejme, to, čo my môžeme urobiť, je efektívnejšie vymáhať. Myslím si, že cez správny výkon vymáhame veľmi efektívne. Efektívnejšie vyberať. Máme to na úrovni výber okolo 98 celá niečo percenta bez dlhu zdravotníctva, takže toto sú aktivity, ktoré môžeme urobiť.
K tým ostatným otázkam, tá analýza 92 mil. hore vymeriavačka zo 7 na 11 si myslím, že bola urobená po analýze, dôkladnej analýze, my ako Sociálna poisťovňa, samozrejme, rokujeme s ministerstvom financií, aj teda za účasti rezortu, samozrejme, o každej jednej položke rozpočtu, takže my tie zdroje dát máme a používame ich a dávame ich k dispozícii pri týchto analýzach. Takže ja si myslím, že tých 92 mil. je relevantne odhadnutých.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom 581 si vám dovolím predložiť návrh rozpočtu na rok ´25 až ´27 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Návrh rozpočtu úradu je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok ´25 až ´27 a predložený návrh schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 614 dňa 15. októbra 2024.
Celkové príjmy úradu sú v roku ´25 plánované v objeme 56,6 mil. eur. Podstatným príjmom je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorý je na rok ´25 na úrovni 27,8 mil. eur, pričom príspevok je splatný štvrťročne a kryje výdavky úrady v roku 2025. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa predpokladá vo výške 28 mil. eur. Celkové výdavky úradu na rok 2025 sa v súlade s návrhom ministerstva financií rozpočtujú na úrovni 28,2 mil. eur. Bežné výdavky úradu sú plánované na úrovni 27,8 mil. eur, z čoho výdavky na tovary a služby sú vo výške 11,2 mil. eur. Kapitálové výdavky na rok ´25 sú v súlade s návrhom ministerstva financií vyčlenené iba v objeme 265 tis. eur. a budú predstavovať len nevyhnutné investície týkajúce sa informačných systémov úradu.
Úrad má v podstate tri hlavné piliere, a to je hlavne sekcia dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad zdravotným poistením a približne 40 % nákladov tvorí sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie, kde vlastne to je tá najväčšia položka, ktorá sa týka nákladovosti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajca výboru pre zdravotníctvo predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´25 až ´27 vo výboroch.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 581 z 21. októbra 2024 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky 2025 až ´27 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktoré zároveň určil ako gestorský výbor. Návrh rozpočtu úradu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbory, ktorým bol návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne. Návrh rozpočtu úradu na roky ´25 až ´27 zobrali na vedomie, súhlasili s návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok ´25 a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu na rok ´25 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 56 595 eur, výdavky vo výške 28 234 eur. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 26. novembra 2024 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´25 až ´27 schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 98 z 26. novembra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne pánovi riaditeľovi za rýchle odprezentovanie návrhu rozpočtu na nasledujúce roky. My sme viedli k tejto problematike určitú diskusiu aj na našom výbore pre zdravotníctvo a tam sme diskutovali jednotlivé témy. Ja by som chcel aj plénu, aj verejnosti ešte raz ozrejmiť, o ktoré témy išlo, lebo nie každý si pozrel aj vystúpenie výboru pre zdravotníctvo. A potom mám ešte zopár otázok, na ktoré by som chcel, aby pán riaditeľ zodpovedal.
Vo všeobecnosti by som chcel povedať, že Úrad pred ohľad nad zdravotnou starostlivosťou vnímam ako veľmi dôležitú inštitúciu, ktorá má svoje opodstatnenie v našom systéme, a všetky hlasy, ktoré väčšinou aj pred voľbami zaznievajú, že tento úrad je zbytočný, treba ho zrušiť a tak ďalej, si myslím, že to nie je správne. A myslím si, že naopak tento úrad by mal byť posilnený a mal by viac možno ešte kontrolovať, ako sa zdravotná starostlivosť poskytuje v rámci územia Slovenskej republiky. Kde mám určité otázniky, resp. také túžby do budúcnosti, ako by tento úrad mohol lepšie pôsobiť a ako fungovať, je práve ten dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a teda aj poisťovňami. Moja taká srdcová téma je predovšetkým poskytovanie zdravotnej starostlivosti, takže sa budem venovať prioritne jej. Aj keď, samozrejme, druhá časť je rovnako dôležitá, ako fungujú naše zdravotné poisťovne a dohľad nad výkonom poistenia, verejného zdravotného poistenia.
Čo sa týka toho poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak tu by som si veľmi prial, keby sme v budúcnosti dokázali s úradom zdieľať dôležité agregované veľké dáta, ktoré by potom úrad mohol nejakým spôsobom vyhodnocovať, benchmarkovať a tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vymykajú z rámca, to znamená idú nad tento benchmark doľava alebo doprava, aby možno aktívne vyhľadával a aktívne možno hľadal a zjednával nápravu. To by bola veľmi pozitívna vec. Môžem to uviesť aj na konkrétnom príklade, možno pôjdeme až do takých drobných vecí, ale predsa nie je možné, aby napríklad niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevedeli, ako sa napríklad nastavujú pacienti predoperačným zákrokom a prestavujú z nejakej látky, ktorá je proti, antiagregačná látka, to znamená látka, ktorá zabraňuje nejakej trombóze. Vezmime si xarelto rivaroxabán, jedna z takýchto substrátov. A vieme, že ten polčas rozpadu, alebo účinok je len niekoľko hodín, maximálne 24 hodín, u vysoko rizikových 48 hodín. Napriek tomu dochádza u niektorých poskytovateľov, hlavne ambulantných poskytovateľov k tomu, že pred operáciou sa vysádza tento rivaroxabán nielen na 24 hodín alebo 48 hodín, ale vysádza sa napríklad na 6-7 dní, tak ako bolo zvyknutí možno pri iných substrátoch a nahrádzajú ich potom injekčnou formou, ktorá sa aplikuje subkutánne. Niečo také by mal nejaký orgán, nejaký úrad aktívne vyhľadávať a hľadať riešenia, prečo to tak je, aby tá bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti bola na Slovensku zabezpečená. Neviem, či sa to dá, či je to možné, ale možno by sme mohli spoločne zamyslieť nad tým, ako takýto v pozadí fungujúci film, kde by sme nahrávali určité činnosti našich zdravotníkov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a potom aktívne zasahovali tam, kde sa nám to nezdá, bolo by to naozaj pre bezpečnosť pacienta vynikajúce a možno v budúcnosti sa k niečomu takému dopracujeme. Takže to je tá jedna vec a na takúto činnosť by podľa mňa možno ten úrad mal aj viac zdrojov dostať, aby sme trebárs na niečom takom pracovali, pretože tá bezpečnosť, kvalita, dodržiavanie postupov, štandardných postupov, to je niečo, čo slovenskému zdravotníctvu veľmi chýba.
No a potom je tá vec, ktorá sa dotýka viac rozpočtu a kde by som sa chcel aj pána riaditeľa opýtať, my sme už aj túto tému otvorili na výbore. Je tu tendencia zdroje, ktoré boli ušetrené v predchádzajúcich rokoch, použiť na výstavbu nových zariadení, kde sa budú vykonávať pitvy, alebo kde bude súdne lekárstvo môcť vykonávať pitvy. Ja s tým nie celkom viem súhlasiť, pretože si myslím, zvlášť pri možnostiach, akými teraz prechádzajú naše nové nemocnice, či už je to Martin alebo Banská Bystrica, kde sa investujú značné finančné prostriedky, kde sa vytvára celá nová budova, veľká investícia a každá veľká nemocnica musí mať aj určité zariadenie, kde sa vykonávajú tieto pitvy, tak nie celkom rozumiem, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nedokázal kooperovať už pri príprave tohto projektu na tom, aby sa táto oblasť, ktorá by mohla byť potom v podnájme alebo v prenájme pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenachádzala napríklad v Banskej Bystrici, konkrétne v tej novej nemocnici. Čiže keď ešte raz to zopakujem, aby to vedeli aj ľudia, ktorí to možno počúvajú.
Podľa tohto návrhu 6,7 mil. investuje, alebo plánuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minúť na výstavbu nového zariadenia, kde sa budú vykonávať pitvy pre širší región, samozrejme, teraz je to v Lučenci, čo je veľmi nevyhovujúce, s tým súhlasím. Ja sa len pýtam, že prečo napríklad to pitevné
=====

...Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minúť na výstavbu nového zariadenia, kde sa budú vykonávať pitvy pre širší región, samozrejme, teraz je to v Lučenci, čo je veľmi nevyhovujúce, s tým súhlasím. Ja sa len pýtam, že prečo napríklad to pitevné pracovisko nemohlo byť súčasťou novej univerzitnej nemocnice alebo teda zatiaľ fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a napríklad úrad pre dohľad by si ho prenajal za symbolické jedno euro napríklad, ako jedna z možností. Lebo je to dôležité aj preto, že takéto pitevne by sa mali, keď som rozumel pána riaditeľa dobre, stavať aj inde. Aj v Bratislave je taká predstava, že sa vytvorí takéto pracovisko, možno na východe, tak pokiaľ staviame nové nemocnice, myslím si, že by sa to dalo zintegrovať veľmi dobre, aby sme zbytočne nemíňali tieto zdroje, alebo resp. mohli ich investovať do iných činností úradu, ako som spomínal na začiatku môjho vystúpenia.
Takže toto je moja otázka a s týmto by som chcel poďakovať za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za komentár. Teším sa, že máme v tejto neľahkej dobe aj ľudí, ktorí vidia význam inštitúcie regulačnej, alebo teda inštitúcie, ktorá dohliada nad jednak zdravotnou starostlivosťou aj nad poskytovaním, teda alebo poistným systémom ako takým. My sme sa bavili aj teda na zdravotníckom výbore a na tému benchmarkingu alebo tvorby kvality. V rámci optimalizácie siete nemocníc jedným z parametrov kvality je napríklad aj počet opodstatnených podnetov v danej službe alebo v danom programe. Takže my sa tešíme, že úrad je integrálnou súčasťou aj tejto kvality. Ale na druhej strane súhlasím s pánom poslancom, že vytvoriť možnože takú širšiu platformu, ktorá by sa venovala nielen riešeniu či už ex offo alebo priamo na podanie občana dohľad, ale v podstate ísť po tom systémovo, prezrieť u iných poskytovateľov, ako prebieha daný proces, či napríklad taká istá chyba sa nevyskytuje niekde inde, by bolo veľmi zaujímavé a veľmi podľa mňa aj prospešné pre systém. Potrebovali by sme ale na to legislatívnu zmenu. My na to určite budeme myslieť. Rovnako ako myslíme na niektoré iné parametre, ktoré v zákone chýbajú, napríklad úrad nemôže pozastaviť výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti pri množstve pochybení, ktoré by poskytovateľ mohol mať. Máme takýto subjekt aj na Slovensku a nevieme v podstate s ním pohnúť, ani ministerstvo zdravotníctva, ani úrad pre dohľad. Takže je tam takých viacerých iniciatív, ktoré by naozaj výrazne zbezpečnili poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom na Slovensku. My na nich myslíme a v najbližšom legislatívnom, alebo teda úpravách zákona 581 určite budeme sa tešiť, keby sme našli spoločnú reč.
Čo sa týka výstavby našich pracovísk, my ako úrad pre dohľad sme právnický subjekt vzniknutý zo zákona. Čiže my sme v podstate ako keby komerčný subjekt a tým pádom ak by došlo k tomu, že nemocnica by nám išla prenajať priestor, môže ich prenajať len v takej situácii, keby boli prebytočné. My sme s pani riaditeľkou Lapuníkovou extenzívne hľadali spôsob, akým by sme integrovali úrad do či už novovystavaných alebo rekonštruovanej polikliniky, poprípade mimo nemocnice na pozemku, ktorý bol k dispozícii. Žiaľ, neumožňuje to zákon, jednak teda správa štátneho majetku, jednak tým, že my sme vlastne právnický subjekt, tak by to muselo ísť do výberového konania, do ponuky. Mohli by sa tam v podstate v tom procese zapojiť aj nejaké iné súkromné spoločnosti. Bol by to problém, čo sa týka zrekonštruovania priestorov a hneď ich vyhlásiť za prebytočné je obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Takže preto sme sa rozhodli hľadať niekde inde priestor. Podarilo sa nám ho nájsť v priestoroch nemocnice, starej nemocnice v Banskej Bystrici a tam v podstate budeme ďalej riešiť výstavbu tohto pracoviska v nasledujúcich, máme to rozfázované približne na štyri roky. Ale spolupráca s Roosveltovou nemocnicou je veľmi aktívna. To znamená, výkon prehliadok mŕtvych tiel tam vykonávajú zamestnanci Súdnolekárskeho a patologickoanatomického pracoviska v Banskej Bystrici. Čiže stále sme ako keby integrálna súčasť, výkon pitvy je nie veľmi ďaleko, takže je aj tá dispozícia pre klinických pracovníkov, aby sa zúčastnili výkonu pitvy. Áno, nie je to možnože tak komfortné, ako to bolo predtým, ale v podstate ďalších ôsmich miestach, kde máme súdnolekárske a patologickoanatomické pracoviská, tiež musia lekári chodiť z priľahlého okolia. Takže nie je to akože úplne neštandardná situácia. Žiaľ, pracujeme len s tým, čo máme k dispozícii. Je tam tá perspektíva, keď by tento projekt sme úspešne skončili, portovať ho potom napríklad do iného mesta, napríklad Bratislavy, a tým by sme vytvorili také tri až štyri, keď rátame Martin, štyri miesta, ktoré by boli jednak akademicky významné, toxikologicky významné, pretože robíme aj toxikologické analýzy a, samozrejme, výkon pitvy.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predkladám návrh zákona poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je úprava legislatívneho rámca pre odpis budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojené služby. Úprava možnosti odpisu budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby, je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v sektore cestovného ruchu a k zvýšeniu investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v podobe budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie a teda aj finančne atraktívnejšie. V prípade mnohých budov používaných na podnikateľské účely v sektore cestovného ruchu už hovoríme o nahromadenom investičnom dlhu.
Hlavným cieľom tohto opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, ktorým, ako som hovorila, sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní, predovšetkým hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia. Navrhovanou úpravou úhrn technického zhodnotenia a opráv sa bude považovať za iný majetok ak úhrn technického zhodnotenia bude minimálne 10 % z obstarávacej ceny. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne, oddelené od budovy a bude zaradený do odpisovej skupiny dva s dobou odpisovania šesť rokov. Za iný majetok sa bude považovať aj technické zhodnotenie vykonaných nájomcom na prenajatej budove na základe písomného súhlasu prenajímateľa. Samozrejme, ak nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.
Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na budovy pre šport a športové stavby využívané výlučne na účel výkonu športu. Tu sa zahŕňajú napríklad budovy na halové športy, ako basketbalové ihriská, bazény, telocvične, klziská a tak ďalej, s miestami pre divákov, terasami, sedadlami a miestnosťami pre účastníkov, šatňami, sprchami. Ďalej sú to napríklad športové ihriská pre vonkajšie športy ako je futbal, basketbal, volejbal, ragby, na automobilové, motocyklové a bicyklové preteky, konské dostihy a vodné športy a ostatné športové stavby, kde sa zahŕňajú napríklad golfové ihriská a lanové dráhy. V tomto prípade ak sa rozhodne daňovník odpisovať touto formou, tak sa rovnomerné odpisy znížia zo 40 rokov na 20 rokov.
Prvýkrát sa použije toto príslušné ustanovenie zákona od 1. januára 2025 a bude sa môcť použiť aj na už odpisované budovy, pričom sa už odpísané a uplatnené odpisy nejakým spôsobom nebudú upravovať.
Ďakujem. Skončila som.