23. schôdza

Tak jako, Jozef, si to na konci povedal, tak ja som si vlastne uvedomil, že áno, že oni sú v podstate, tým, že sme sa nevysporiadali s tým, s ŠtB a s tými agentmi, pre tých, ktorí teda náhodou tu nespoznali agenta Muňka, tak Jožo Pročko čítal o agentovi Muňkovi, od ktorého si Fico kúpil zrazu zázračne byt za 508-tisíc eur, ktorý má hodnotu milión. Inak povedané, zobral si od Muňka úplatok pol milióna eur. Za čo, keď si dáme otázku? No predsa predtým ministerstvá podriadené Ficovi si objednávali vo veľkom od Muňka služby cestovnej agentúry, zabezpečovanie leteniek, no a tak potom Muňko vrátil tzv. malú domov. To máme skutočnosť spred možno roka, kedy k tomuto zázračnému prevodu nehnuteľnosti prišlo, kedy si miliónový byt Fico kupuje od agenta Muňka za 500-, myslím, 8- alebo 9-tisíc eur, čiže o pol milióna lacnejšie. Ešte raz, ja rád nazývam veci tak, ako sú, zobral si úplatok za to, že predtým mu dohadzoval biznis pre jeho cestovnú kanceláriu.
No ale to, čo si povedal, že sme sa nevysporiadali s tým, s tým ŠtB po revolúcii, že ja som si tak uvedomil, keď som si predstavil takého Šutaja Eštoka, a teraz prepáčte tú hyperbolu, podľa mňa ideálny eštebák. On keby sa narodí o 40-50 rokov dozadu, ideálny káder v ŠtB. Ak by sa takýto človek narodil 80 rokov dozadu, ideálny vartáš v koncentráku. Normálne, však to sa pozrete na tie jeho móresy, prístup k ľuďom, vystupovanie, no ideálny fašista v koncentráku, ideálny eštebák, no narodil sa do tejto doby, ktorá sa, bohužiaľ, s tým eštebáckym režimom nevysporiadala tak, ako sa vysporiadať mala, mali sme ich naozaj po revolúcii odrezať od akýchkoľvek funkcií, oni nie, najväčší privatizéri dnes sú eštebácke deti na Slovensku. Eštebáci nás v podstate podviedli, áno, my sme im vyštrngali, naši rodičia revolúciu, vyštrngali slobodu, oni chvíľku boli zalezení jak pod chrastou, nevedeli, čo sa stane, mysleli si, že príde spravodlivý trest, spravodlivý trest neprišiel, tak vyliezli spod chrasty a oni si späť zobrali ten majetok, ktorý patril nám všetkým. A to myslenie aj pomedzi koaličnými poslancami a, bohužiaľ, aj mnohými voličmi také eštebácke naďalej je. Ten príklad Šutaja Eštoka.
Predstavte si v tom istom, čo som hovoril, Tibora Gašpara. Ideálny tyran za fašistov by bol z neho aj vizážou, aj prístupom, aj teda tým, čo robí, ideálny eštebák. A keď v tejto dobe zrazu dostal moc a bol z neho policajný prezident, ako sa to prejavilo? Miesto toho, aby chránil tých, koho polícia mala chrániť, pomáhaj a chrániť obyčajných občanov, radových ľudí, ktorým je ubližované, tak on chránil mafiu. Mafii pomáhal, aby terorizovala ľudí. Sú súdne rozhodnutia, kde priamo hovoria o tom teda, že Gašpar uplácal policajta, aby teda ten policajt nevyšetroval mafiána napríklad, ktoré, ktorý okradol živnostníkov pri kauze Váhostav. Hovorím o Širokom. Súdne rozhodnutia o tom, že teda on dával lustrovať pobyt Jána Kuciaka, do pár mesiacov bolo po Jánovi Kuciakovi aj s jeho snúbenicou, ktorá si dovolila tú drzosť vo vlastnej kuchyni v chudobnom domčeku v okrese Galanta si v kuchyni vyberať alebo prezerať svadobné šaty.
Tí eštebáci tu vlastne medzi nami sú. Aj keď nemajú na čele napísané, že sú eštebáci, aj keď nemajú už nejaký ten preukaz, ale oni to majú v sebe. Hovorím príklad týchto dvoch ľudí, typickí eštebáci. Šutaj Eštok, Tibor Gašpar, typickí eštebáci. Oni tým eštebáckym životom žijú v dnešnej dobe. A to je dôsledok toho, som si to uvedomil, aj preto som ešte chcel vystúpiť, ako si povedal ty, Jožo, v rozprave, že sme sa nevysporiadali s nimi, nemyslím si, že sme sa mali s nimi vysporiadať jako s Ceaušescom a Ceaušescovou, že postaviť ich k múru a spraviť krátky proces. Ale nevysporiadali sme sa s nimi tak, že sme ich neodrezali od akýchkoľvek možností verejných funkcií, privatizácie a podobne. Oni mali do smrti žiť zahanbení, že slúžili zlu. A my sme ich postavili na piedestál. Eštebácke deti sú dnes najbohatší ľudia na Slovensku. Eštebáčke deti. Deti eštebákov, deti ľudí, ktorí prenasledovali druhých ľudí len kvôli tomu, že si dovolili veriť v Boha.
Dodnes si pamätám, keď bol, keď bola vysviacka arcibiskupa Sokola, bolo to v Univerzitnom kostole v Trnave, neviem, aký to bol rok, možno ’88, ’87, ako pri každej lampe jak, jak patróny tam stáli (povedané so smiechom), a teda eštebáci všetci rovnaké kabáty a vtedy mi oco hovorí, že pozeraj, to sú eštebáci. Ja som mal 14-15 rokov možno vtedy a prvýkrát som reálne vlastne tých eštebákov videl v takejto akcii. Primitívni, primitívni, zlí ľudia, ktorí slúžili zlu, a vy im sa tu podpíšete pod to, že eštebák, ktorý sa sám pred verejnosťou celou prizná, že eštebákom bol, tak vy mu napíšete papier, že eštebákom nebol. Že vám nie je hanba!
A čo sa týka toho, tých štúdií, ktoré spomínal Gábor Grendel, že Šutaj Eštok prisľúbil, že vlastne keď si vyžiadame z ministerstva vnútra, tak ich zverejní a potom ich zrazu nezverejnil, ja si osobne myslím preto, lebo žiadne štúdie a právne analýzy neexistujú. Jednoducho urobili niečo, lebo si tak SOF prial, to je skorumpovaný ožran Fico, prial, na rokovaní vlády dal o tom hlasovať, zahlasovali a z eštebáka urobili počestného toho občana.
A preto si myslím, že žiadne právne analýzy nie sú, bol to obyčajný podvod, a preto jednoducho ministerstvo vnútra nemalo čo poskytnúť verejnosti na základe infozákona.
Ďakujem pekne každému, kto sa zapojil do rozpravy. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení páni, panie poslankyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Tento návrh sa týka príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, kedy tento nárok na tento príspevok sa rozširuje o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré navštevujú alebo ktorým sa poskytuje sociálna služba v rehabilitačnom stredisku.
V rozprave poviem viac k návrhu, teda sa zároveň hlásim do rozpravy a ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 329. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože sme s kolegyňou Holečkovou prišli, alebo teda s Bajo Holečkovou, ospravedlňujem sa, prišli na zjavnú diskrimináciu v zákone, ktorá sa týka poskytovania kompenzačných príspevkov (reakcia z pléna), kompenzačných príspevkov. Využívam priestor, kde ako spravodajca sa môžem vyjadriť, tak sa vyjadrujem ako spravodajca. A preto týmto návrhom zákona pani poslankyňa, ktorý predložila, túto zjavnú diskrimináciu odstraňuje.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 329 z 27. mája 2024 v znení neskorších predpisov navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj ja pani poslankyni Andrejke Turčanovej za podporu a pomoc aj pri návrhu tohto zákona. A by som bližšie uviedla, v čom tento môj návrh spočíva.
Podľa súčasného platného znenia sa peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla poskytuje iba osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je buď zamestnaná, alebo preukáže, že bude zamestnaná, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo navštevuje školu, resp. preukáže, že bude školu navštevovať. Rehabilitačné stredisko však z tohto zoznamu absentuje napriek tomu, že aj v ňom sa poskytuje dôležitá sociálna služba pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú napríklad sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.
Predložená novela zákona má za cieľ rozšíriť okruh zariadení, ktorých klienti môžu po splnení ďalších zákonných podmienok požiadať o peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla na individuálnu prepravu, a teda sa vlastne len doplní do tohto zoznamu rehabilitačné stredisko. Toto doplnenie považujem nielen za potrebné, ale aj spravodlivé, keďže rehabilitačné strediská poskytujú rovnako, ak nie často, aj väčšie alebo komplexnejšie sociálne služby pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných fyzických osôb a zároveň teda často nie sú schopní efektívne využívať verejnú dopravu. Táto novela reflektuje skutočnosť, že zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách už rehabilitačné strediská uznáva ako relevantné zariadenia na poskytovanie služieb zdravotne postihnutým osobám. Týmto pádom je vlastne legislatívne zaradenie rehabilitačných stredísk do zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý sa teda zaoberá kompenzačnými príspevkami, podľa mňa logickým krokom na dosiahnutie súladu medzi týmito dvomi zákonmi a zároveň odstránením diskriminácie občanov, ktorí využívajú služby rehabilitačných stredísk.
Dovoľujem si zdôrazniť, že táto novela bude mať pozitívny dopad na sociálne vplyvy, na, poviem to, socializáciu týchto osôb, ktorých sa, ktorých sa týka, a ja si myslím, že najlepšie tieto veci možno vieme pochopiť na tých reálnych príkladoch, tak ja si dovolím uviesť dva.
Manželia Ivan a Betka sú rodičia, ktorí majú zdravotne postihnutého syna, ktorí po dvanástich rokoch sa opäť vlastne obracajú aj na nás, pretože už v roku 2012 oslovovali, alebo teda žiadali o to, aby im bol schválený príspevok na motorové vozidlo pre ich syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, so sprievodcom a doživotne je odkázaný na pomoc inej osoby. Ich syn, ktorý má dneska 31 rokov, už 12 rokov vlastne navštevuje jedno zariadenie, a to konkrétne domov sociálnej starostlivosti pre deti a rehabilitačné stredisko, dnes ako dospelý teda rehabilitačné stredisko, a teda práve toto bol dôvod, prečo mu úrad práce odmietol udeliť príspevok na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že jeho zdravotný stav uznal ako odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Čiže on na, podľa svojho zdravotného stavu ten nárok má, ale podľa našej legislatívy mu jednoducho nevieme poskytnúť tento príspevok, pretože navštevuje len – v úvodzovkách – rehabilitačné stredisko. Samozrejme, že rodičia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali, ale jednoducho neboli, neboli úspešní.
No a druhý prípad, ktorý chcem spomenúť, sa týka mladej ženy, ktorá má 28 rokov, je, má mentálne postihnutie a je imobilná a celý život sa o ňu stará matka, pričom vlastne aj jej vzdelávanie prebiehalo doma. Keďže žije 18 km od najbližšieho rehabilitačného strediska a rodina vlastní auto, ktoré nie je však prispôsobené na prepravu osôb so zdravotným postihnutím, alebo teda osôb, ktoré sú trvalo na invalidnom vozíku, tak jednoducho rodičia musia spolu s touto dievčinou navštevovať to rehabilitačné stredisko, sama sa tam nedostane, ale príspevok na auto, ktoré by bolo upravené na jej potreby, im bol teda úradom práce zamietnutý. Keďže vlastne tento príspevok nedostali, tak sa rozhodli, že proste nebudú chodiť do rehabilitačného strediska, pretože každodenná preprava by si vyžadovala vlastne prítomnosť ich oboch, tým pádom by nemohli pracovať, a teda ani by nemohli, poviem to, že uživiť vlastnú rodinu.
Toto je naozaj len malá ukážka toho, akým spôsobom obmedzuje to, že rehabilitačné strediská nemáme v zákone, alebo teda vypadli z tohto zoznam podľa mňa nedopatrením, a teda som presvedčená o tom, že ak by sme zmenili alebo prijali tento návrh, ktorý, ktorý tu predkladám, tak by sme naozaj mnohým uľahčili život a, poviem to, aj začlenenie do normálneho života.
Veľmi by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože tu nejde o nejaké obrovské finančné náklady štátu, ale jednoducho mnohým rodinám to naozaj uľahčí život.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcel som ísť do rozpravy, ale vlastne ste povedali gro toho celého.
Od roku 1995 pracujem v treťom sektore. Počas nadácie Markíza sme riešili neskutočné množstvo týchto prípadov, no a, samozrejme, od roku 2002 moja nezisková organizácia, naša nezisková organizácia Jožo Pročko deťom presne riešila takéto prípady. A to je strašné. Viete, má, človek má postihnuté dieťa a príde s prosbou, že štát mu nemôže pomôcť na auto, tak poprosí rôzne neziskové organizácie, prosí, kade sa dá, prosí sponzorov, chodí a prosí, prosím vás pekne, mám, nemám, nemám peniaze, nemám nič, ale mám dieťa, ktoré potrebujem voziť na rehabilitáciu, a štát mu povie no, tak ako nespĺňate tieto a tieto limity. Je to strašné! Je to niečo, čo, viete, keď sa stretnete s tými ľuďmi, ktorí majú tie postihnuté deti, majú postihnutých rodinných príslušníkov, všade vo svete, všade vo svete týmto ľuďom sa vychádza v ústrety, na Slovensku vám povedia: „Nespĺňate limity.“
Takže ja to budem podporovať a viem, že aj celý náš klub to bude podporiť, a chválim vás. Ja som len chcel poprosiť, pani kolegyňa aby išla do, do rozpravy, lebo nemohli sme na vás reagovať, len preto som povedal, že choďte do rozpravy, takže takto zareagujem na vás, že áno, máte veľkú pravdu, a je to tak, podpora štátu v týchto veciach je absolútne nulová a naprávajú sa takto krivdy.
Lenže viete (povedané so smiechom), to tu je tak, že zvýšili si platy a na postihnutých ľudí nie sú. Ja som zvedavý, ako budú hlasovať pri tomto zákone, veľmi zvedavý. My vás podporíme.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu.
Oceňujem naozaj tento návrh zákona, ktorý, samozrejme, podporíme. A je iba dobré, že nastavujete takýmito návrhmi také zrkadlo ministrovi práce, ktorý si myslí, že vyriešením desaťročného sľubu 13. dôchodkov ministerstvo práce už nemá nič na robote. My sme dlžní ako krajina týmto ľuďom v pomoci a ja mám taký pocit, že minister práce Erik Tomáš skôr tým najslab... naj... tých naj... tie najslabšie skupiny obyvateľstva iba terorizuje, napríklad Rómov naozaj chce obrať o to málo, čo majú, o dávku v hmotnej núdzi.
No a pri tomto návrhu, ktorý vy navrhujete, ministerstvo práce, samozrejme, mlčí a ničnerobením terorizuje takisto túto skupinu obyvateľov, lebo, ako som povedal, naša krajina je dlžná ľuďom so zdravotným postihnutím. A keď si minister minister Tomáš myslí, že vyriešením 10-ročného sľubu, kde sľubovali v roku 2010 13. dôchodky a teraz v roku 2024, pardon, 14-ročného sľubu, že ministerstvo práce teraz bude iba svietiť a kúriť, tak nech sa preberie čím skôr a nech rieši presne tieto skupiny obyvateľstva, ktoré to potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu, a ako povedal aj Jozef Pročko, náš klub podporí tento návrh.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za, za vaše reakcie.
Ja musím povedať, že zdravotne znevýhodnení sú dlhé roky prehliadanou skupinou, a... a myslím si, že práve to je skupina ľudí obyvateľov, ktorí, ktorých by sme, poviem to, že spoločne nemali prehliadať, či sme koalícia, alebo opozícia.
A naozaj je veľmi smutné to, čo ste povedali aj vy, pán poslanec Pročko, že pokiaľ niekto má doma zdravotne znevýhodneného, prevažne teda deti, tak naozaj robia sa rôzne zbierky, nadácie pomáhajú, pomáhajú fyzické osoby, pomáhajú podnikatelia, ale proste ten, kto by mal v prvom rade pomáhať a postarať sa o, o svojich ľudí, je štát. A hovorí sa, že štát je natoľko silný, nakoľko sa dokáže postarať o tých, ktorí sú najviac odkázaní, a toto skutočne tá skupina je.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)